23. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako spoločný spravodajca výboru predkladám spoločnú správu výborov k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Štefana Zelníka a Tibora Bastrnáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov, tlač 712 a.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil uvedený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre zdravotníctvo, ktorý súčasne určil za gestorský výbor. Výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali, súhlasili s uvedeným návrhom zákona a odporučili Národnej rade návrh zákona schváliť s pripomienkami, ktoré sú obsiahnuté v IV. časti spoločnej správy.
Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Štefana Zelníka a Tibora Bastrnáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov, tlač 712a, vyjadrených v ich uzneseniach k uvedeným bodom IV tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Spoločná správa obsahuje 16 pozmeňovacích návrhov. Gestorský výbor navrhol, aby sa o bodoch 1 až 10, 12, 14 až 16 hlasovalo spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť, v bodoch 11 a 13 aby sa hlasovalo spoločne s návrhom gestorského výboru neschváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 88 z 13. decembra 2017, kde ma výbor poveril za spoločného spravodajcu, predniesť spoločnú správu výboru na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

Ďakujem za slovo. Tento návrh v podstate tu už bol predložený niekedy na jar, myslím, že to bolo v máji, v prvom čítaní. Potom bol stiahnutý, následne teda bol znova predložený. Do tohto pôvodného návrhu zasiahlo ministerstvo a potom teda aj poslanci Národnej rady, respektíve výbory. A proti tomu pôvodnému návrhu mi chýbajú v tomto, v tejto novele dve také zásadné veci, a to možnosť predať prioritný majetok, teda nehmotný prioritný majetok. Toto na návrh vlády a ministerstva zdravotníctva a teda aj ústavnoprávneho výboru bolo z tohto zákona vyňaté. Toto bude robiť problémy niektorým nemocniciam, pretože majú vo svojom prioritnom majetku nehnuteľný majetok, ktorý dneska v podstate nemôžu prevádzkovať. Redukovali sa činnosti nemocníc, napríklad detské jasle alebo nejaké budovy, ktoré sú dneska v takom stave, že sa nedajú prenajať, teda predať, zo zákona im to nedovoľuje predať a prenajať sa nebudú dať preto, že sú v takom žalostnom stave, že na päť rokov, pri možnosti prenajať na päť rokov nikto do nich nezainvestuje. Tie enočky za toto platia dane, musia to, musia sa o to starať a robí im to zbytočné náklady a úžitok v podstate z toho nemajú žiadny, len mínus.
Ďalšia vec, ktorá mi v tomto zákone chýba, je tá, že v pôvodnom návrhu bolo explicitne napísané, že správna rada takejto enočky má nepárny počet členov. Bola to dosť dôležitá vec, hoci v zmysle zákona to aj tak nakoniec nič nemení, pretože súčasné znenie zákona č. 8/2010 a aj zákona č. 578/2004 v § 100b ods. 2 hovorí, že ministerstvo zdravotníctva vymenúva nadpolovičnú väčšinu členov správnej rady vrátane predsedu správnej rady, ak vklad štátu bol viac ako 50 percent. To znamená, ak štát alebo teda ministerstvo zdravotníctva vymenúva nadpolovičnú väčšinu, to znamená, keď má správna rada päť členov, tak ministerstvo zdravotníctva má vymenovať troch a zostávajúcich dvoch menuje ten minoritný alebo menšinový zakladateľ. Ak je tam sedem členov, tak je to štyri a tri.
Ovšem tento výklad si niektorí nevedia jednoznačne dať do súvislostí a presne toto sa stalo napríklad v našej enočke, kde ministerstvo, keď nevedelo presadiť svoje zámery, tak spravilo to, že vymenovalo šiesteho, respektíve zmenilo štatút, vymenovalo šiesteho člena správnej rady, štvrtého za ministerstvo, mali kvalifikovanú väčšinu a mohli robiť čokoľvek. To, že tu bol porušený zákon, konštatoval súd, konštatovala Generálna prokuratúra, nakoniec sa s tým musela; sa s tým teda stotožnilo aj ministerstvo vnútra. Cez to všetko do dneska trvá taký stav, že v štatúte našej nemocnici je stále párny počet členov, teda šesť členov správnej rady, z toho štyria za ministerstvo.
Keby tam bolo bývalo explicitne napísané, že musí byť v správnej rade nepárny počet členov, tak napríklad na registratúrnom úrade by úradníčka nemohla konateľa, ktorý bol zvolený takouto správnou radou, ani zapísať, pretože by to bolo v rozpore s týmto slovom "nepárny počet členov". Ona na námietku tvrdila, že však aj tri ku dvom a štyri ku dvom je nadpolovičná väčšina a nič sa na tom nemení. No je to základný rozdiel, či je pomer tri ku dvom alebo štyri ku dvom, pretože to už je kvalifikovaná väčšina a to už potom mení celý systém. Tam už potom nejde o žiadnu demokraciu ani o snahu korektne jednať. Takže toto sú také moje, moje pripomienky.
Chcel by som ešte povedať, že teda napriek tomu, že tieto dve zásadné veci mi tam chýbajú, tak sú tam aj dobré veci, ktoré v porovnaní so súčasným znením zlepšujú postavenie enočiek a zlepšujú ich možnosti na činnosť, či už je to tým, ako povedal predkladateľ, že môžu, môžu predať hnuteľný prioritný majetok a prenajať nehnuteľný majetok. Je to krok vpred a aspoň čiastočne to činnosť týchto enočiek zlepší. Takže doporučujem aj napriek týmto mojim výhradám schváliť navrhovaný, navrhovanú novelu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, Alan, za vystúpenie a presne to isté a ja by som chcel ešte možno zdôrazniť: V Piešťanoch by nedošlo k tej obludnosti a k tomu predraženému nákupu, pokiaľ by platila tá zásada, o ktorej si povedal, pretože správna rada si kvalifikovanou väčšinou potom zmenila riaditeľa nemocnice, s čím ste vy ako zástupcovia zamestnancov, a teda tej druhej strany, nesúhlasili. Tým, že si doplnili toho nového člena, tak získali kvalifikovanú väčšinu a dokázali urobiť, čo chceli. A preto aj mne je veľmi ľúto, že tento nepárny počet členov správnej rady sa nedostal do tohto zákona, pretože naozaj tým pádom to riadenie tých neziskových organizácií by mohlo byť ďaleko lepšie, transparentnejšie a v tých rozhodujúcich situáciách by naozaj muselo dôjsť ku konsenzu aj medzi zamestnancami a zamestnávateľmi.
Ďakujem pekne.

Marek, ďakujem za doplnenie toho stavu, ktorý teda v piešťanskej nemocnici bol. A je to presne tak, keby toto bolo explicitne napísané a keby sa dodržoval zákon aj ten, ktorý dneska je, tak k tomuto celému nemuselo, nemuselo dôjsť. Je to presne tak.
Ďakujem.

Áno, ďakujem veľmi pekne. Len chcem vysvetliť. Predkladatelia, to, čo bol pôvodný návrh, teda pôvodný, predtým sme stiahli, pretože vyjadrovala sa k tomu aj asociácia nemocníc a s niektorými vecami nesúhlasili. Preto sme otázku správnej rady a celého sme vypustili. Čiže náš zákon, ktorý je teraz, sa vôbec netýka činnosti ani správnej rady, ani počtu, je to proste niečo, čo sme tam do toho vôbec nedali práve preto, že aj asociácia nemocníc žiadala, že nechať radšej status quo, ktorý je teraz. Čiže toto nie je predmetom rokovania tohoto zákona. Ja netvrdím, že v ďalšom, keď sa bude o tom rokovať, že to tam môže byť, ale my sme, ako predkladatelia sme toto vôbec do toho nedávali. Práve na žiadosť asociácie nemocníc.
Čo sa týka predaja nehnuteľného majetku, ja súhlasím s kolegom Suchánkom, ale; pretože aj z opozície sa, boli hlasy, že či nechceme reprivatizovať alebo ako nakladať, preto sme od tohoto zámeru upustili a povedali sme, dobre, začnime s prenájmom. Uvidíme, aký to bude mať stav, aké to bude mať pokračovanie. Ale išlo nám naozaj o to, aby sme vylepšili ekonomickú situáciu tých organizácií, ktoré sa zaoberajú práve s diagnostikou a liečbou, a teda jedná sa o zdravotnícke zariadenia. Toľko teda k vysvetleniu. Teda predmetom predkladaného zákona vôbec neni ani náznak riešenia pomerov správnych alebo členov správnych rád.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za reakciu, ale cez to všetko si myslím, že je škoda, že ten počet členov správnej rady nebol zdupľovaný, pretože on tam je vyriešený. Len mnoho ľudí sa tvári, že, ako som už povedal, že nadpolovičná väčšina je aj pomer štyri ku dvom, aj tri ku dvom. Je to zásadný rozdiel. Ono už dnes je to tam napísané, ale keby to tam bolo zdupľované, explicitne napísané, že má nepárny počet členov, a tam dokonca bolo aj riešené, ak v prípade, že teda má párny počet členov, ako sa bude postupovať a ako sa to vyrieši. Myslím, že je to veľká škoda, že to z toho vypadlo.
No a to k tomu, k tomu majetku je to tak v podstate, ako som hovoril ja, jako si hovoril ty. Ale ja verím, že niekde za nejaký krátky čas bude možnosť zmeniť to, napraviť a doplniť.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja verím, že mnohým kolegom poslancom tam budú chýbať ďalšie veci a povedia, že to tam mohlo byť. Áno, isteže, ten zákon neni absolútne dokonalý, tak, že by ho nebolo ešte možné vylepšiť, ale znova sa vrátim k tomu, že zásadné bolo, aby sme zmenili nakladanie prioritného majetku, aby sme uľahčili život neziskovým organizáciám, ktoré s týmto majetkom nakladajú. To bola, to bol ten prvotný a zásadný zámysel predkladateľov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, milí kolegovia, kolegyne, chcela by som sa poďakovať v prvom rade predkladateľom tohto zákona, že odstraňujú dlhoročnú diskrimináciu, ktorej podliehali neziskové organizácie, konkrétne organizácie, ktoré do 15. júla nepodali správu výročnú, boli automaticky v zániku.
Chcela by som povedať trošku aj k histórii, ako vznikali neziskové organizácie, ako vznikal tento ľudský sektor, ktorý nazývame tretí sektor, v 90. rokoch na Slovensku. Po revolúcii a po našom socializme, ktorý mal všetko usporiadané v svojich chlievikoch, každý bol zavretý tam, kam patril podľa vtedajšieho režimu, začali vznikať organizácie, ktoré sa rozhodli, že idú pomáhať ľuďom, ktorí sú znevýhodnení, ľuďom s postihnutím. Idú pomáhať v oblasti environmentálnej, v oblasti priestorov, či už mestských, vidieckych. Prosto v každej oblasti sa začali ľudia angažovať a vytvárať prvé občianske združenia, ktorými sa snažili naozaj vytvoriť priestor v tejto krajine, ktorý by napomáhal rozvoju občianskej spoločnosti. A preto to bolo veľmi dôležité.
V tých rokoch za čias mečiarizmu tento sektor nemal podporu, pretože to bol angažovaný občiansky sektor, ktorý začal budovať aj nové rozmery, trebárs v sociálnej oblasti, vo vzdelávaní. To, čo vidíme dnes, ako je nastavená spoločnosť, tak to je vďaka tým ľuďom, ktorí boli priekopníci v tomto ľudskom, čiže treťom sektore a začali tu budovať skutočne rozvinutú občiansky aj ľudsky spoločnosť. Tieto organizácie začali robiť sociálnu inklúziu, konkrétne môžem povedať ten náš príklad, keď sme zobrali z ústavu 15 ťažko mentálne postihnutých ľudí, vytvárali sme divadlo, vzdelávali sme ich, postupne sa nám podarilo vytvoriť chránené bývanie, vzdelávanie a aj prácu sme poskytli týmto ľuďom. V prvom rade však chcem povedať, že sme nepomáhali iba ľuďom so znevýhodnením, konkrétnym pätnástim, ale pomáhali sme tejto spoločnosti, aby sa začala otvárať a chápať potreby aj tých hendikepovaných, aby začala chápať potreby rodičov, ktorým sa narodí postihnuté dieťa, čiže úzko súvisela táto sociálno-kultúrna oblasť aj so vzdelávaním a osvetou spoločnosti.
Dovolím si tvrdiť, že práve tieto organizácie vytvárali veľký tlak aj na legislatívne zmeny, aby sa mohli títo ľudia zaradiť plnohodnotne do spoločnosti. Takže postupne sa z týchto organizácií začali pretransformovávať na neziskové alebo potom už vznikali nové neziskové organizácie, ktoré poskytovali všeobecnoprospešné služby. Rozdiel bol aj v tom, že prichádzali projekty a podpora aj z Európskej únie a neziskové organizácie mali už aj účtovníctvo podvojné, mali ho nastavené tak, aby boli partnermi aj týmto možným projektom. Čiže toto je trošku do histórie neziskových organizácií, ktoré poskytujú všeobecnoprospešné služby v každej oblasti. Je to široké spektrum.
Teraz sa vrátim k tomu zákonu a trošku ešte pripomeniem. Ak si viete predstaviť, organizácia, ktorá sa stará pre hendikepovaných, vzdeláva ich alebo sa stará pre ľudí, ktorí sú na vozíčku, alebo sa venuje, venuje sa týraným zvieratám, alebo prosto v akejkoľvek oblasti, do 15. júla v jeden deň nepodá správu. Poviem vám konkrétny príklad: Jedna pani účtovníčka mala práve v ten deň doma svoju matku na vozíčku, pätnásteho mala ísť na poštu a nestihla tam ísť, pretože jej mamka dostala infarkt. Nebolo v jej sile, v jej silách ísť na tú poštu a do pätnásteho podať túto správu. Bolo to objektívne, mala na to vážne dôvody. Žiaden pardon sa neakceptoval a tieto organizácie takto zanikali. Aj táto organizácia je v likvidácii.
Chcem povedať, že je to veľká diskriminácia, pretože vieme, že môžete urobiť takúto chybu, keď sú aj podnikatelia, zaplatia nejaké penále, ale v neziskových organizáciách žiaden pardon neplatil. O takýchto dôvodoch viem viacej, takže ďakujem predkladateľom naozaj za odstránenie tejto diskriminácie, považujem to za krok vpred.
Druhá vec, ktorá bude teda nasledovať, a my by sme s kolegami chceli podať doplňujúci návrh k tejto, k tomuto zákonu, je o tom, že práve takéto organizácie, ktoré sú momentálne v likvidácii, ale vykonávajú veľmi dôležitú prácu, aby mali možnosť, ak o to požiadajú písomne, aby mali možnosť pokračovať vo svojej práci.
Čiže prečítam naše odôvodnenie: Prechodnými ustanoveniami v § 37aa sa navrhuje stanoviť ročné obdobie, počas ktorého budú môcť o obnovenie registrácie požiadať tie neziskové organizácie, ktoré boli podľa doterajšej úpravy automaticky zrušené z dôvodu, že neuložili výročnú správu do 15. júla. Táto možnosť sa týka len organizácií, ktoré boli zrušené, ale zatiaľ nezanikli. Uvedené sa navrhuje z dôvodu nápravy neprimeranej tvrdosti súčasnej právnej úpravy aspoň v tých prípadoch, keď je obnovenie registrácie neziskovej organizácie možné.
Navrhnutý postup stanovuje, že o obnovenie registrácie by musela písomne požiadať nadpolovičná väčšina členov správnej rady organizácie, ktorí boli členmi správnej rady v čase jej zrušenia. Registrový úrad by mal povinnosť takejto žiadosti vyhovieť do 90 dní, pričom do registra by sa zapísali pôvodné údaje s výnimkou údajov o riaditeľovi, ktorý by mal byť nanovo určený členmi správnej rady, a údajov o vkladoch zakladateľov, pokiaľ došlo od zrušenia organizácie k nejakej zmene.
Dovolím si prečítať teda doplňujúci návrh k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov.
V článku II sa dopĺňa bod 4, ktorý znie:
"4. Za § 37a sa vkladá § 37aa, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 37aa
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 15. januára 2018
(1) Ak bola nezisková organizácia zrušená od 1. marca 2002 do 14. januára 2018 pre nesplnenie povinnosti zaslať alebo uložiť výročnú správu podľa § 14 písm. g) v znení účinnom do 14. januára 2018, ale do 14. januára 2018 nezanikla, môžu osoby podľa ods. 2 požiadať registrový úrad o obnovenie registrácie v lehote do 31. decembra 2018.
(2) Žiadosť o obnovenie registrácie podľa ods. 1 musí byť písomná a podpísaná nadpolovičnou väčšinou všetkých osôb, ktoré boli členmi správnej rady neziskovej organizácie ku dňu jej zrušenia. Pravosť podpisov všetkých osôb podľa prvej vety musí byť úradne osvedčená.
(3) Žiadosť o obnovenie registrácie podľa ods. 1 musí obsahovať meno, priezvisko a trvalý pobyt toho, kto bol v deň zrušenia neziskovej organizácie riaditeľom, informáciu o peňažných vkladoch jednotlivých zakladateľov a nepeňažných vkladoch jednotlivých zakladateľov a ich peňažnej hodnote určenej znaleckým posudkom ku dňu začatia likvidácie.
(4) Dňom doručenia žiadosti o obnovenie registrácie podľa ods. 1 sa likvidácia neziskovej organizácie prerušuje. Registrový úrad informuje o tejto skutočnosti likvidátora bezodkladne.
(5) Registrový úrad žiadosti o obnovenie registrácie podľa ods. 1, ktorá má náležitosti podľa ods. 2 a 3, rozhodne v lehote do 90 dní. Ak žiadateľ ani na výzvu registrového úradu neodstráni nedostatky žiadosti v ním určenej lehote, registrový úrad konanie zastaví. Rozhodnutie o zastavení konania sa vyznačí v spise a účastník konania sa upovedomí o zastavení konania.
(6) Rozhodnutie registrového úradu o obnovení registrácie podľa ods. 5 má rovnaké účinky ako rozhodnutie o registrácii podľa § 11 ods. 1.
(7) Dňom rozhodnutia registrového úradu o obnovení registrácie sa likvidácia neziskovej organizácie zastavuje. Týmto dňom sa skončí výkon funkcie likvidátora a likvidátor je povinný odovzdať všetky doklady o priebehu likvidácie riaditeľovi neziskovej organizácie. Nezisková organizácia je povinná uhradiť likvidátorovi náhradu primeraných výdavkov a odmenu za výkon funkcie.
(8) Do registra sa zapíšu údaje podľa § 11 ods. 2 písm. a) až e) a h) podľa stavu ku dňu zrušenia neziskovej organizácie a údaje podľa § 11 ods. 2 písm. f) a g) podľa informácie obsiahnutej v žiadosti o obnovenie registrácie."."
Ďakujem a prosím vás o podporu nášho pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Vierka, ďakujem za prednesenie histórie a významu neziskoviek a za to, že si popísala problémy, s ktorými sa enočky boria. A je ozaj dôležité, aby neziskovka, pokiaľ tam napríklad len úradník spraví takú chybu, ako si popísala, nemusela zo zákona zaniknúť. A o tom svedčí teda aj množstvo prípadov, o ktorých si teraz práve hovorila, kde došlo v podstate ku zrušeniu enočiek a zániku.
Ďakujem.

Vážený pán predkladateľ, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa aj ja poďakoval predkladateľom, že do svojho návrhu zahrnuli aj otázku automatického rušenia neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby len z dôvodu, že do 15. júla neodovzdajú do registra uzávierok výročnú správu. Je to úplne najtvrdšia sankcia zo všetkých právnych foriem.
Pri nesplnení si nejakej povinnosti alebo tak povinnosti tohto typu nezanikajú nadácie, nezanikajú neinvestičné fondy, nezanikajú občianske združenia, obchodné spoločnosti, politické strany. Niektoré z týchto právnych foriem ani nemajú povinnosť odovzdávať výročnú správu, napríklad občianske združenia. Iné právne formy, napríklad neinvestičné fondy, síce takú povinnosť majú, ale ak si ju nesplnia, tak sú maximálne upozornené, upozornené registrovým úradom, že si nesplnili túto povinnosť. Z iných, v iných právnych formách, napríklad v nadáciách, nesplnenie tejto povinnosti zakladá možnosť zrušenia organizácie, ale súdom. Čiže nie je to automatické, že organizácia je zrušená, lebo účtovníčka ochorela alebo jej mama dostala infarkt a nestihla to, nestihla to v ten deň.
My sme s Vierou Dubačovou, Zuzanou Zimenovou a Petrom Osuským predložili podobný návrh zákona, ktorý riešil iba túto časť, ešte v marci, a teda presne v tom čase aj pán poslanec Zelník a pán poslanec Bastrnák mali svoj návrh, ktorý tiež toto riešil, čiže toto nie je ten prípad, že by niekto sa inšpiroval naším návrhom. Nezávisle od seba sme dospeli k tomu, že je to problém, ktorý treba riešiť. Náš návrh, samozrejme, nebol vtedy schválený a kolegovia stiahli ten návrh a ešte ho dopracovali a teraz ho predložili znovu. Takže ja som ho podporil aj v prvom čítaní a som pripravený bez ohľadu na to, či bude akceptovaný náš pozmeňujúci návrh, ho podporiť aj v druhom čítaní, lebo rieši ten základný problém, aby sa už nedialo to, že neziskové organizácie budú zanikať len z nejakého formálneho dôvodu.
Ja som sa v rámci druhého čítania na pôde ústavnoprávneho výboru pokúsil presadiť dva pozmeňujúce návrhy. Jeden z tých pozmeňujúcich návrhov sa týkal toho, aby súd pred rozhodnutím o zrušení neziskovej organizácie nemal iba možnosť, ale aj povinnosť stanoviť lehotu na odstránenie nedostatkov, ktoré majú byť dôvodom pre zrušenie. Tento návrh bol akceptovaný v rámci ústavnoprávneho výboru a nachádza sa v spoločnej správe.
Ten druhý návrh, ktorý tiež vychádzal z toho nášho pôvodného poslaneckého návrhu, riešil otázku možnosti obnovenia organizácií, ktoré síce boli zrušené, ale nezanikli. Čiže dnes ešte stále sú v registri, akurát tam majú uvedené, že sú v likvidácii. A o tomto prebehla na pôde ústavnoprávneho výboru rozsiahla diskusia a ja teda ďakujem aj predkladateľovi, ktorý sa jej zúčastňoval, aj členom ústavnoprávneho výboru za cenné podnety, ktoré sme do toho pozmeňujúceho návrhu zapracovali. Prešlo to aj kontrolou legislatívneho odboru, a dokonca v tej poslednej fáze sa do toho zapojilo aj ministerstvo vnútra, ktoré tiež k tomu dali, dalo nejaké pripomienky, ktoré sme všetky, všetky akceptovali.
Napriek tomu na poslednom rokovaní ministerstvo vnútra prišlo s tým, že nesúhlasí, takže tento návrh výbor neschválil a predkladáme ho teraz ako skupina poslancov ako doplňujúci návrh v rámci druhého čítania v pléne. Myslím si, že bolo by namieste tento doplňujúci návrh schváliť, pretože niektoré výhrady ministerstva boli technické a tie sme zapracovali do toho návrhu.
A ďalšie dve relevantné výhrady boli to, že akoby sa tým zakladala nerovnosť, že tým organizáciám, ktoré už prebehli procesom likvidácie, tak tie už aj zanikli a tie možnosť obnoviť sa nebudú mať, kdežto tie, ktoré síce už boli zrušené, ale ešte nemajú nejaké vysporiadané záväzky a ešte nezanikli, čiže postupovali pomalšie, tak tým tú možnosť dáme. Na toto som odpovedal a hovorím to aj teraz, že nie je možné napraviť všetky krivdy sveta, ale treba sa snažiť napraviť aspoň tie, ktoré napraviť môžeme. Napríklad keď štát sa rozhodne, že odsúhlasí nejaký príspevok obetiam komunistického režimu, tak neodsúhlasí ho všetkým, lebo niektoré z nich už nežijú, ale to neznamená, že nemáme prejaviť úctu alebo podporiť tých, ktorí to prežili a ktorí, kde tú krivdu ešte napraviť môžeme.
Druhá výhrada bola, že v súčasnosti je 1 400 takýchto organizácií, ktoré boli zrušené z dôvodu, že si nesplnili povinnosť dať výročnú správu do registra uzávierok, ale ešte nezanikli. Čiže sú v procese likvidácie a že by to bolo technicky komplikované pre osem okresných úradov v sídle kraja toto zúradovať. Tak to si myslím, že tiež nie je dobrý dôvod, to je práve naopak, ak 1 400 organizácií bolo zrušených iba na základe nesplnenia si formálnych povinností, tak je to zlé vysvedčenie o tom zákone. Je to dôkaz o tom, že ten zákon mal byť zmenený už dávno a teraz by sme sa kvôli tomu nemali vyhýbať poskytnutiu možnosti nápravy, a preto si vás dovolím požiadať o podporu pozmeňujúceho návrhu, ktorý predniesla pani poslankyňa Dubačová.
Ďakujem.