23. schôdza

Pán poslanec Heger.

Ďakujem za slovo.
Erika, ja sa ti chcem tiež poďakovať za predloženie tohto zákona, pretože tento zákon podľa mňa je takým symbolom na záver teda tejto schôdze a tvojho pôsobenia v Národnej rade. Je takým symbolom práve tej tvojej práce v Národnej rade. Ja teda za ten čas, čo som tu mohol byť, ale čo som ťa mohol vidieť aj z mimo parlamentu, keď som tu ešte nebol, tak musím povedať, že naozaj si robila poctivú a usilovnú prácu a si veľmi dobre zastupovala záujmy obyčajných ľudí, ľudí, ktorí ťa volili, a preto ti prajem veľa úspechov práve na tom ďalšom mieste, práve na mieste županky. Je úžasné, že máme konečne prvú ženu, ktorá bude županka. A verím, že práve to, čo si tu odovzdala, tu ostane a práve to, čo si tu nabrala, rôzne skúsenosti, si berieš so sebou. Takže verím, že práve ten kus Slovenska, ktorý bude pod tvojím patronátom ako županky, že tam prinesieš práve takú tú správnu prosperitu. A tak ako si hovorila, že sa postaráš o ten kraj, ako si to mala aj v kampani, tak to ti veľmi prajem.
A ešte raz veľká vďaka za všetku tvoju prácu, ktorú si tu odviedla a že si nám tu nechala taký silný odkaz, tak budeme si určite na teba často spomínať. Nech sa ti dobre darí.

Pani poslankyňa Verešová.

Je naozaj najvyšší čas, ako si to povedala, týmto obetiam sa pokloniť, tak ako sme to urobili na Devíne spolu, tiež som tam bola. Pokloniť sa im tak, že práve týmto zákonom, ktorý si navrhla. Ja som nedávno videla film Milada, a tak teda, tak nejak predkladám alebo hovorím, chcem vám povedať kolegom, že pozrite si tento film političky Milady Horákovej.
Spomínala si kňaza, saleziána Antona Srholca. Čítala som si o ňom veľa a veľmi ma vtedy, keď nám aj rozprával o tom, že pol hodiny denne, citujem ho, "sme mali vychádzku na dvore, ktorý je tu uprostred, ktorý bol v rohu medzi dvoma krídlami väzníc. Za jedným z nich bola šibenica, bol to obyčajný stĺp, na ktorom bolo také koliesko, na ktorom si hore vytiahol povraz. Vlastne som žil osem mesiacov pod šibenicou. Pamätám si, ako raz vo februári niekto kričal pod oknami, viedli ho na šibenicu, na popravu a keď kričal, napchali mu do úst nejakú handru, aby nemohol kričať."
Spomenula si Titusa Zemana, ktorý vo väzení prežil trpkých trinásť rokov, no jeho mučenie sa jeho prepustením neskončilo. A poznáme ďalšie a ďalšie rodiny, ktoré zaplatili najvyššiu daň, deti, ktoré zostali po popravenom otcovi, nespravodlivo odsúdenom. Matka, ktorá strádala spolu s deťmi. A takto bolo množstvo a množstvo rodín, ktoré trpeli, a týchto, naozaj sa im netreba klaňať, ich otcom a mamám umretým, ale treba im pomôcť. A tak vyzývam ctené plénum, aby tento zákon sme posunuli do druhého čítania a potom naozaj ešte možno niečo na ňom upravili.
No a ešte sa chcem takisto pridať k mojim kolegom a poďakovať ti, že si bojovala za týchto ľudí. Ďakujem za tieto rodiny.

Ďakujem.
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pani navrhovateľka, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Využijem teda posledných pár minút na to, aby som aj poďakovala za faktické poznámky a vrátila sa teda k zákonu.
Naozaj vás prosím, panie poslankyne, páni kolegovia poslanci, aby ste podporili tento návrh do druhého čítania. Je najvyšší čas, aby sme po dvadsiatich ôsmich rokoch podporili úsilie ľudí, ktorí trpeli za minulého režimu. Nezľahčujme to! Tí ľudia naozaj trpeli. Viac ako 200-tisíc ľudí, viac ako 200-tisíc ľudí bolo perzekvovaných. Takmer tisícka bola zabitá režimom. Naozaj boli ľudia, ktorí boli zabití týmto režimom, komunistickým režimom.
Ak sa budeme baviť o číslach, koľkých, koľko ľudí sa tento návrh zákona dotkne, aké bude mať finančné dopady, ak ste si prečítali dôvodovú správu, tak zistíte, že v podstate žiadny dopad na finančný, žiaden finančný dopad nebude mať, pretože to, o čo sa ukráti dôchodok, zhruba trom tisícom, štyri tisícom priamym zamestnancom, teda tým, ktorí páchali dobro, sú presne vyšpecifikované, tie zamestnania, o ktoré ide, lebo tie správy sú presne zistené, vymenované priamo v prílohe. To bola jedna z vecí, ktorú ste nám napádali, keď sme to predkladali prvýkrát, tak ešte vlastne peniaze z toho zostanú, lebo ľudí, ktorých budeme odškodňovať, je zhruba možno do dvetisíc ľudí, je ľudí, ktorí sa dožili týchto dní. Vieme, že s každým dňom ten počet ľudí klesá. Takže doprajte im, ak dokážeme dopriať a chvalabohu, že dokážeme dopriať protifašistickým bojovníkom, ktorých tiež rapídne ubúda a takisto ktorí boli, aj oni boli perzekvovaní minulým režimom, mnohí z nich. Niektorí na ňom vyrástli, ale niektorí boli aj tí protifašistickí bojovníci perzekvovaní. Dokážeme im teraz vynahradiť aspoň v skrátenej forme príspevok ku dôchodku. Urobme konečne veľké gesto a pomôžme aj obetiam komunistického režimu.
Máme druhé čítanie na to, máte druhé čítanie na to, aby ste zmenili to, čo sa vám nezdá správne. Zákon je nastavený podobne, ako je to v okolitých krajinách. V Poľsku postupovali podobným spôsobom, dokonca existuje aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, na ktoré sa obrátili práve ľudia, ktorí boli postihnutí, tí, krátením dôchodkov v Poľsku. Európsky súd uznal práva obetí za opodstatnené a neuznal práva práve tých zamestnancov. Takže v žiadnom prípade neberiem takú argumentáciu, že toto sa malo robiť do desiatich rokov. Je to nutné urobiť teraz, konečne teraz po dvadsiatich ôsmich rokoch.
Ďakujem vám za ústretovosť, všetko dobré. (Potlesk.)