23. schôdza

Ďakujem pekne. Využijem teda posledných pár minút na to, aby som aj poďakovala za faktické poznámky a vrátila sa teda k zákonu.
Naozaj vás prosím, panie poslankyne, páni kolegovia poslanci, aby ste podporili tento návrh do druhého čítania. Je najvyšší čas, aby sme po dvadsiatich ôsmich rokoch podporili úsilie ľudí, ktorí trpeli za minulého režimu. Nezľahčujme to! Tí ľudia naozaj trpeli. Viac ako 200-tisíc ľudí, viac ako 200-tisíc ľudí bolo perzekvovaných. Takmer tisícka bola zabitá režimom. Naozaj boli ľudia, ktorí boli zabití týmto režimom, komunistickým režimom.
Ak sa budeme baviť o číslach, koľkých, koľko ľudí sa tento návrh zákona dotkne, aké bude mať finančné dopady, ak ste si prečítali dôvodovú správu, tak zistíte, že v podstate žiadny dopad na finančný, žiaden finančný dopad nebude mať, pretože to, o čo sa ukráti dôchodok, zhruba trom tisícom, štyri tisícom priamym zamestnancom, teda tým, ktorí páchali dobro, sú presne vyšpecifikované, tie zamestnania, o ktoré ide, lebo tie správy sú presne zistené, vymenované priamo v prílohe. To bola jedna z vecí, ktorú ste nám napádali, keď sme to predkladali prvýkrát, tak ešte vlastne peniaze z toho zostanú, lebo ľudí, ktorých budeme odškodňovať, je zhruba možno do dvetisíc ľudí, je ľudí, ktorí sa dožili týchto dní. Vieme, že s každým dňom ten počet ľudí klesá. Takže doprajte im, ak dokážeme dopriať a chvalabohu, že dokážeme dopriať protifašistickým bojovníkom, ktorých tiež rapídne ubúda a takisto ktorí boli, aj oni boli perzekvovaní minulým režimom, mnohí z nich. Niektorí na ňom vyrástli, ale niektorí boli aj tí protifašistickí bojovníci perzekvovaní. Dokážeme im teraz vynahradiť aspoň v skrátenej forme príspevok ku dôchodku. Urobme konečne veľké gesto a pomôžme aj obetiam komunistického režimu.
Máme druhé čítanie na to, máte druhé čítanie na to, aby ste zmenili to, čo sa vám nezdá správne. Zákon je nastavený podobne, ako je to v okolitých krajinách. V Poľsku postupovali podobným spôsobom, dokonca existuje aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, na ktoré sa obrátili práve ľudia, ktorí boli postihnutí, tí, krátením dôchodkov v Poľsku. Európsky súd uznal práva obetí za opodstatnené a neuznal práva práve tých zamestnancov. Takže v žiadnom prípade neberiem takú argumentáciu, že toto sa malo robiť do desiatich rokov. Je to nutné urobiť teraz, konečne teraz po dvadsiatich ôsmich rokoch.
Ďakujem vám za ústretovosť, všetko dobré. (Potlesk.)

Príjemný dobrý deň prajem. Je mi cťou byť posledným predkladajúcim. Mám to tak na dve hodinky, dúfam, že vám to nevadí. (Reakcie z pléna.) Dobre, to sa teším, ale že ste to vy, tak to skúsim skrátiť.
Cieľom navrhovanej úpravy je opätovne zaviesť dvojkolovú voľbu, a to rovnako predsedov vyšších územných celkov a navyše chceme ju zaviesť aj v prípade starostov obcí a primátorov miest. V odbornej verejnosti totiž panuje zhoda, že dvojkolový systém voľby má oproti jednokolovému viacero dôležitých výhod. Skúsim byť stručný v tejto časti a potom sa budem hlásiť do rozpravy.
Po prvé, funguje ako prostriedok proti antisystémovým, extrémistickým a populistickým stranám, nakoľko dokáže efektívne korigovať prekvapenia z prvého kola. Jedinou známou výnimkou je len druhé kolo volieb predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja v roku 2013, k tomu sa dostanem v rozprave. Dodáva víťazovi zvyčajne silnejšiu legitimitu, nakoľko víťaz zvyčajne dostáva v druhom kole viac hlasov ako ktorýkoľvek iný kandidát v prvom kole. A po tretie, redukuje častokrát aj špekulatívne roztriešťovanie hlasov a znižuje šance menšinového kandidáta, k čomu sa dostanem takisto v rozprave.
Okrem toho, a to je asi veľmi podstatná vec v našich slovenských reáliách, znovuzavedenie dvojkolovej voľby predsedov vyšších územných celkov a jej zavedenie aj pre voľbu starostov obcí a primátorov miest zníži nepredvídateľnosť, ktorú so sebou jednokolový systém nesie a ktorý sa jasne prejavil v nedávnych voľbách do samosprávnych krajov. Prieskumy verejnej mienky sa totiž okrem iného kvôli nízkej účasti, neochote respondentov pravdivo odpovedať či rozhodovania sa na poslednú chvíľu prejavili ako nepresné a nespoľahlivé. To vytvára priestor na výdatnú manipuláciu verejnej mienky a tlak na vytváranie politických dohôd pomocou zverejňovania rôznych a, povedal by som, najrozmanitejších prieskumov.
Všetky tieto fakty sú podľa názoru predkladateľov dostatočným dôvodom na znovuzavedenie dvojkolovej voľby predsedov vyšších územných celkov a jej rozšírenie aj na voľbu starostov a obcí, respektíve; starostov obcí a respektíve primátorov miest. Toľko na úvod a budem sa ešte hlásiť aj do rozpravy.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva (tlač 788). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu, uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 26. januára 2018 a v gestorskom výbore do 29. januára 2018.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Takže ešte raz, ďakujem pekne za slovo a ešte raz ďakujem aj všetkým za všeobecný súhlas za to, že tento bod bol presunutý.
Prečo zaviesť teda dvojkolovú voľbu predsedov samosprávnych krajov a rozšíriť ju aj na starostov a primátorov? Ja by som možno začal trošku nepríjemne, ak dovolíte, ale predsa len nedá mi, aby som to nepovedal. Poznáte to známe slovenské porekadlo, kto druhému jamu kope, sám do nej spadne. A presne na toto som vás presne pred rokom upozorňoval, keď ste rušili dvojkolovú voľbu županov jednotlivých samosprávnych krajov. Urobil som to opäť v druhom čítaní a urobil som to opäť, aj keď nám pán prezident vrátil tento podľa mňa nezmyselný návrh zákona, ktorý ste nasilu proti vôli opozície a proti vôli pána prezidenta presadili.
Ak by ste sa opýtali, že či by sme mali zaviesť dvojkolovú voľbu bezprostredne po voľbách napríklad vašich kolegov pána Rašiho, pána Blanára a niektorých ďalších, asi by ste dostali celkom inú odpoveď, ako mi možno dáte pri hlasovaní o tomto návrhu zákona, hoci ja stále ešte verím na zázraky v tejto Národnej rade. Každopádne potom, ako pán premiér a s ním spolu celá strana SMER – sociálna demokracia spolu s koaličnými partnermi MOST-om – HÍD a Slovenskou národnou stranou utrpeli víťazstvo v týchto župných voľbách, je zrejmé, že je čas vrátiť sa opäť raz z kratšej cesty a neriskovať podobné, nazvime to, že víťazstvá aj vo voľbách do samosprávy, ktoré nás čakajú v roku 2018, a potom najmä v spojených voľbách v roku 2022. Preto, ako hovorím, stále verím tak trošku aj na zázraky.
Mnohí sa opýtate, prečo s tým prichádza, prepánakráľa, SaS alebo opozícia, však vám jednokolový systém výrazne pomohol. A na to existuje jednoduchá odpoveď, ak raz máme v programe, že väčšinová voľba má byť dvojkolová, pretože má niekoľko výhod, o ktorých budeme za chvíľočku hovoriť, tak v tejto téme zostaneme principiálni bez ohľadu na to, komu to v tej-ktorej situácii vyhovuje.
Už som vám hovoril pred rokom, keď ste rušili dvojkolovú voľbu, že dvoj- a viackolová voľba nie je nápadom novým, je to niečo, čo sa používa roky rokúce. A je zaujímavé, že ako liberál spomeniem v tejto súvislosti Vatikán, kde všetci dobre viete, že prvých sedem kôl na voľbu pápeža je potrebná dvojtretinová väčšina a potom sa používa systém jednoduchej väčšiny všetkých kardinálov a až potom môže ten pomyselný dym, biely dym vyjsť z komína. Týmto princípom sa inšpirovali, samozrejme, aj tvorcovia rôznych politických systémov naprieč celou Európou a najznámejšie je fungovanie dvojkolového režimu, ak chceme dvojkolového systému, vo Francúzsku, kde slúži nielen vo voľbách prezidentských, kde sa ukázal niekoľkokrát ako mimoriadne dôležitý a v istom slova zmysle aj zaujímavý, k tomu sa tiež ešte dostanem, ale aj vo voľbách do parlamentu, francúzskeho parlamentu.
Ukazuje sa, že táto dvojkolová voľba aj v našich podmienkach má svoj zmysel. Mám tu pripravenú infografiku, ktorú vám ale nemôžem ukázať, ale budem možno párkrát z nej citovať, ak dovolíte.
Začnime voľbami z roku 2004, známe to prezidentské voľby, kedy si vtedajší váš kolega, minister zahraničných vecí a neskôr poslanec Eduard Kukan už myslel, že to má vo vrecku, pretože prieskumy hovorili jasnou rečou, a nakoniec dopadlo to prvé kolo volieb celkom inak. Vladimír Mečiar v prvom kole získal 32,74 percenta hlasov, Ivan Gašparovič 22,28 percenta hlasov. Môžem vám to zhmotniť aj do čísiel, 650 242 hlasov Vladimír Mečiar, Ivan Gašparovič 442 564 hlasov. Vladimír Mečiar vyhral v 39 z daných vtedajších volebných obvodov, zatiaľ čo Ivan Gašparovič len v dvoch. A napríklad taký Eduard Kukan v deviatich a mal 22,10 percenta hlasov.
Do druhého kola voľby sa ale dostal Vladimír Mečiar s Ivanom Gašparovičom a dopadlo to tak, že Vladimír Mečiar mal 40,09 %, Ivan Gašparovič 59,91 % hlasov. To tiež hovorí jasnou rečou, kto bol viac akceptovateľný a prijateľný kandidát. A upozorňujem na to, že hovorím o roku 2004, čiže predstava, že by sa vtedy prezidentom Slovenskej republiky stal Vladimír Mečiar, v čase, keď sme vstupovali do Európskej únie, asi hovorí zasa za seba, prečo to druhé kolo voľby dopadlo tak, ako dopadlo.
Ešte čerstvejšie spomienky sa nám akiste vynárajú z roku 2014, kedy sme mali iné prezidentské voľby, v ktorých vyhral Robert Fico. Dámy a páni, ak by sme nemali dvojkolovú voľbu na voľbu prezidenta Slovenskej republiky, tak dnes by možno celá politická scéna na Slovensku vyzerala celkom inak. Pán premiér by bol prezidentom Slovenskej republiky, záleží, kto by bol premiérom Slovenskej republiky a možno by už ani nebol. Aj to je otázka, o ktorej v politológii máme dôvod špekulovať. Každopádne, vtedy to bolo 28 ku 24, Robert Fico verzus Andrej Kiska. A dnes pán prezident požíva mandát, ktorý získal od 59,38 % voličov, zatiaľ čo pán premiér dostal len 40,61 % voličov. Ak to chceme zhmotniť opäť raz do čísel, v prvom kole Robert Fico 531 919, v druhom kole 455, pardon, v prvom kole Andrej Kiska 455 996, čiže vidíme rozdiel takmer 80-tisíc hlasov. Keď to zhmotníme do druhého kola voľby, 893-tisíc ľudí si myslelo v tejto republike v roku 2014, že premiérom má byť Robert Fico, pardon, prezidentom a 1 307 065 hlasov dostal súčasný prezident Andrej Kiska. Čiže aj tu vidíme, ako druhé kolo koriguje rozhodnutia a hlasy voličov.
Tu sa dostávam k tomu najdôležitejšiemu, prečo predkladáme tento návrh zákona, a to je práve tá hlavná výhoda, ktorú dvojkolový systém pri väčšinovej voľbe má, a to je korekcia prekvapení z prvého kola s tou jedinou výnimkou, Banskobystrický samosprávny kraj v roku 2013. Mám tu niekoľko grafov, ktoré hovoria o tom, ako prebiehali obraty v jednotlivých samosprávnych krajoch. Jeden z nich je akiste zaujímavý aj pre pána poslanca Chudíka, ktorému ďakujem že ma počúva, ktorý sa práve vďaka druhému kolu stal svojho času županom Prešovského samosprávneho kraja, kedy v prvom kole mal len 27,73 % hlasov, Juraj Kopčák 34,4. Ale v druhom kole vyhral síce tesne, ale predsa 50,11 % ku 49,88 %. Čiže aj na jeho konkrétnom príklade je vidieť, prečo je dôležité druhé kolo volieb a možno vtedy naozaj väčšina občanov Prešovského samosprávneho kraja verila, že práve Peter Chudík je ten lepší kandidát na župana. Takto by sme mohli pokračovať, tých príkladov je viacej, kedy k tým zmenám došlo.
Ale aby som nezdržiaval, dostanem sa k tomu roku 2013, kedy došlo tiež k obratu a kedy teda nedošlo ku korekcii k lepšiemu, ale asi sa všetci s výnimkou kolegov, ktorí tu aj tak nie sú, zhodneme, že skôr k horšiemu. Bola to jasná protestná voľba. Dámy a páni, myslím si, že keby vtedy bol stál ktokoľvek zo SMER-u – sociálnej demokracie proti Marianovi Kotlebovi, Marian Kotleba by uspel. To nebolo o Vladovi Maňkovi ako slušnom človeku, ktorý viedol župu relatívne dobrým spôsobom. Bolo to o tom, že bolo potrebné poraziť kandidáta SMER-u. Aj o tom je dvojkolová voľba.
Vy ste sa jakiste zľakli, a preto ste urobili, čo ste urobili, keď ste ju zrušili, ale realita je tá, že, prosím, rok 2013 neberte až tak veľmi do úvahy. Vychádzajme z tých reálií, ktoré okolo toho roku 2013 boli. Ak to chceme zase vyjadriť v číslach, tak doslova a do písmena Vladimírovi Maňkovi ušlo županstvo len o chlp. Mal 49,47 % hlasov, naozaj veľa nechýbalo, aby sa stal županom už v prvom kole, konkrétne to vtedy bolo 60 960 hlasov a Marian Kotleba mal len 26-tisíc hlasov. Ale v druhom kole sa to kompletne otočilo a Marian Kotleba získal až 71-tisíc hlasov, zatiaľ čo Vladimír Maňka, čuduj sa svete, získal menej hlasov v druhom kole, 57-tisíc hlasov, ako to bolo v prvom kole.
Nato sa dostávam ešte k ďalšej dôležitej veci, ktorá súvisí s dvojkolovou voľbou, a nenadarmo som spomínal Francúzsko. Dvojkolová voľba je totiž dobrou poistkou proti antisystémovým a extrémistickým silám. Opäť raz zdôrazňujem, s výnimkou pamätného roku 2013. Francúzi by akiste vedeli povedať, o čom v tejto súvislosti hovorím. Opäť jeden zaujímavý graf, ktorý vám, bohužiaľ, nemôžem ukázať. Ale spomeňme si na voľby francúzskeho prezidenta v roku 2002 alebo aj na tie, ktoré sa odohrali v tomto roku, v roku 2017. Zhodou okolností sa jednalo o človeka s rovnakým priezviskom, a teda konkrétne Jean-Marie Le Pen v roku 2002 a v roku 2017 to bola jeho dcéra Marine Le Penová. Vtedy Jacques Chirac mal v prvom kole 19,88 % hlasov, v druhom kole 82,21 % hlasov, zatiaľ čo Jean-Marie Le Pen prvé kolo 16,86, druhé kolo 17,79. Čiže aj z tohto je jasné, že bol absolútne neprijateľným pre francúzsku spoločnosť. Toto bol najväčší obrat v rámci dvojkolového systému, aký som vo svojej politologickej praxi našiel, a preto som vám ho tu spomenul. Podobne slúži tento systém ako poistka aj v parlamentných voľbách vo Francúzsku a do istej miery napríklad aj v Taliansku a v niektorých ďalších krajinách.
Ďalší veľmi dôležitý dôvod, prečo by sme mali opäť zaviesť dvojkolovú voľbu, a osobitne teraz hovorím o dvojkolovej voľbe napríklad v prípade starostov a primátorov. Mnohí z vás máte konkrétnu prax a deje sa to úplne bežne, že sa prostredníctvom jednokolovej voľby špekuluje s dosádzaním ďalších kandidátov. Takí, ktorí rozdrobia adekvátnym spôsobom hlasy, aby sa niekto iný, vyvolený, stal primátorom alebo starostom. Najčastejšie sa to deje v prípade väčších miest. A stalo sa to napríklad aj v týchto voľbách do vyšších územných celkov.
Dámy a páni, skutočne si myslíme, že 18 kandidátov v Bratislavskom samosprávnom kraji si myslelo, že majú šancu byť županmi Bratislavského samosprávneho kraja? Skutočne si myslíme, že 17 kandidátov v Banskobystrickom samosprávnom kraji to myslelo so svojou kandidatúrou vážne? Určite nie, nakoniec mnohí z nich aj odstúpili ešte pred voľbami. Poslúžilo im to častokrát ako veľmi výhodný systém zviditeľnenia sa, na to, aby sa stali aspoň poslancami samosprávnych krajov. A podobne to funguje aj v prípadoch voľby primátora alebo starostu. Tento problém dvojkolový systém takmer úplne odstraňuje. Práve tieto špekulácie v dvojkolovom systéme nemajú žiadny zmysel.
Nakoniec veľmi dôležité je, že dvojkolový systém dodáva víťazovi zvyčajne podstatne silnejšiu legitimitu. Nech sa na to pozeráme akokoľvek, v tom druhom kole síce je častokrát nižšia účasť, vychádza zo slovenských reálií, ale napriek tomu, ako som vám aj tie čísla čítal, v prípade Ivana Gašparoviča, Andreja Kisku a niektorých ďalších, získali podstatne viac hlasov a tým pádom aj podstatne vyššiu mieru legitimity výkonu mandátu.
A o tejto legitimite nehovorím náhodou, pretože keď sa pozrieme, ako to vyzerá v našich obciach a mestách, tak zistíme katastrofické čísla. Menej ako 7 % hlasov získalo deväť starostov jednotlivých mestských častí alebo obcí. Medzi 10 až 20 percentami hlasov 122 starostov a primátorov, 20 až 30 % hlasov 484, 30 až 40 % hlasov 839, 40 až 50 % hlasov 391 a len 18 % získalo viac ako 50 % hlasov vo svojom meste alebo obci. Ja som rád, že jedným z nich bol napríklad aj môj kolega Milan Laurenčík v Terchovej. Len 18 % starostov a primátorov je zvolených skutočnou demokratickou väčšinou. Aj preto je dôležitá dvojkolová voľba. Škoda, že vám nemôžem ukázať tie čísla aj na infografike, určite by ste ich pochopili trošičku lepšie.
A keď chceme ísť do konkrétnych príkladov, zoberme si mená niektorých rekordérov. Cyrilovi Beňušovi v Ťahanovciach stačilo 6 % hlasov, aby sa stal starostom mestskej časti. Ďalšia zaujímavá mestská časť, Vladimír Bajan 6,3 % hlasov. Neslávne známy Lunik IX, Marcel Šaňa 7,1 % hlasov. Ale aby sme išli aj po nejakých zmysluplnejších príkladoch ľudí, ktorých dobre poznáme: Náš kolega Andrej Hrnčiar získal 12 % hlasov, aby sa stal primátorom mesta Martin. Ivo Nesrovnal, primátor Bratislavy, 12,7 % hlasov a rozhoduje o desiatkach miliónoch eur, s 12,7-percentným mandátom! Rovnako tak môj kolega, primátor Banskej Bystrice Ján Nosko, 14,6 % hlasov. Rozhoduje o 70 miliónoch ako človek číslo jedna v tejto súvislosti.
Nie je toto dostatočný dôvod na to, aby sme mandát a silu mandátu a legitimitu kandidáta výrazne zvýšili dvojkolovou voľbou? Ja osobne sa domnievam, že áno. Keď si to zhmotníme do čísiel napríklad v Banskej Bystrici, 80-tisícového mesta, Ján Králik, 2002, 12-tisíc hlasov, budem to zaokrúhľovať, Ivan Saktor 8-tisíc hlasov v roku 2006, 8-tisíc hlasov v 80-tisícovom meste! Peter Gogola 13 842 hlasov v 2010 a už spomínaný Ján Nosko 9 739 hlasov. Skutočne si myslíme, že nie je dôvod na dvojkolovú voľbu?
Áno, poznám argumenty, ktoré ste mi spomínali, aj keď som tu brojil proti zrušeniu dvojkolovej voľby v decembri, februári a marci. V decembri 2016, februári a marci 2017, kedy ste hovorili o tom, že nás to bude stáť príliš veľa peňazí a zrušenie druhého kola ušetrí verejné prostriedky. Ale áno, demokracia niečo stojí a sila mandátu v tomto prípade tiež. A ja si myslím, že hovoriť o nízkej účasti v tomto prípade je tak trošku chyba, pretože keď sa pozrieme napríklad na prezidentské voľby, volebná účasť v druhom kole nebola zásadne rozdielna oproti prvému kolu. A ja prídem napríklad vo februári s návrhmi zákonov, kde môžme výrazne zvýšiť tú najhanebnejšiu účasť, ktorú máme vo voľbách do Európskeho parlamentu, keď už chceme teda hovoriť o tom, že chceme zvyšovať účasť. A som úprimne zvedavý, koľkí tie návrhy zákonov podporíte. Takže keď sa chceme rozprávať o účasti alebo ušetrených verejných prostriedkoch, prosím, majme na pamäti, aké sú reálne fakty a argumenty v tomto prípade.
Navyše, a to je ešte tiež veľmi dôležité spomenúť, nezabúdajme na to, že touto snemovňou prešiel návrh zákona, ktorým zlučujeme voľby do miest a obcí a do vyšších územných celkov v roku 2022. Aj to hovorí samo osebe, že ak už budeme robiť dvojkolovú voľbu v tom čase, tak to nebude až tak zásadné a kritické, že by tam prišlo veľmi málo ľudí, pretože sa o tej dvojkolovej voľbe bude hovoriť nielen v súvislosti s vyššími územnými celkami, ale aj v súvislosti s mestami a obcami. A tých druhých kôl bude, zdá sa aj podľa týchto tabuliek, celkom dosť.
Aj preto si myslím, že je dôležité nad tým začať uvažovať už teraz. Aj preto s tým prichádzame pár týždňov po voľbách, aby zas nebolo hovorené o tom, že chceme meniť pravidlá tesne pred voľbami. Apropo, pamätajte, keď som vám spomínal, že keď zmeníte pravidlá pár mesiacov pred voľbami, môže sa vám to vrátiť tak ako v prípade Vladimíra Mečiara. Stalo sa. Keď zmeníte pravidlá, že z 31 poslancov v Banskej Bystrici budeme mať len 21, a to už máme v druhom čítaní vo februári, pamätajte, že aj toto sa obráti proti vám.
Takže prosím vás o podporu tohto návrhu zákona, pretože práve dvojkolovou voľbou a jej navrátením do pôvodného stavu v prípade žúp a prípadne rozšírením aj na mestá a obce môžme do istej miery sanovať problém, ktorý dnes v súvislosti s mandátom a legitimitou jednotlivých starostov a primátorov, respektíve županov môžme mať. Takže toľko možno. Vidím, že máme pár faktických poznámok, budem sa tešiť na vaše reakcie.
Ďakujem vám za pozornosť. A ako som povedal, stále verím v zázraky a možno dnes sa ten taký malý vianočný alebo, keď chceme, predvianočný zázrak udeje a podporíte tento návrh zákona, za čo vám vopred ďakujem.

Martin, no ale mne sa zdá, že ty ideš úplne proti modernému trendu. Jeden, jednokolové voľby starostov, teraz máme vďaka tejto vláde možnosť mať jednokolové voľby županov, no a ja by som si možno aj tipoval, že či to náhodou nebude potom na toho prezidenta. Vieš, že ten trend je možno opačný, lebo ty, ako si to celé vysvetlil, tak ty si povedal dobré čísla, ale ty si to asi nepochopil, že vlastne to je výhoda práve. Keď budú tie jednokolové, tak majú šancu. Takže neviem, či ti to prejde, či ten apel bude úspešný.
Ale možno teraz bez nejakej nadsázky a irónie. Ja s tebou súhlasím a naozaj je dobré, aby sa nepoužívali zmeny volebných pravidiel účelovým spôsobom, ale aby naozaj dali čím lepšie možnosť vyjadriť občanom ich vôľu, koho chcú aj koho nechcú mať za starostu, primátora, župana, prezidenta alebo kdekoľvek teda vykonávajú voľbu.

Ďakujem pekne. No, možno som už trošku netrpezlivý, sa ospravedlňujem, ale predpokladáte zrejme veľmi neinformované publikum, keď ste teda tak dlho hovorili o veciach, ktoré ale bezprostredne s týmto nesúvisia, pretože dosť veľa vecí na túto tému sme povedali prednedávnom, keď sa bavili o tej jednokolovej voľbe. A pre mňa neni celkom dobré, pán poslanec, že o tých veciach, ktoré sú problémové, práve v tej veci, kde je medzi tým dvojkolovým a jednokolovým, treba pomenovať tie zásadné problémy. Viete, rozprávať o dramatickej legitimite napríklad v župách, ktorá sa zmení a tak ďalej pri 20-percentnej účasti, asi to znamená, že by sme nerešpektovali na to, že existuje matematika a že to funguje, že pri opakovanom 14-percentnom druhokolovom, že chcete, teda neviem ako dramaticky, zvyšovať legitimitu. Medzi tými dvadsiatimi percentami áno, ale to je všetko. A niekedy tá racionalita v tomto smere má tiež svoj význam podľa miery toho, o čo vlastne ide, viete?
Nepochybne jednokolové voľby, ste zabudli spomenúť Spojené štáty napríklad, keď ste hovorili o tom všetkom. A čo tak anglická najstaršia demokracia, ako to tam vyzerá s tými dvojkolovými voľbami? Ja rozumiem tomu a dvojkolovú voľbu tiež podporujem, aby ste mi rozumeli, ale podporujem ju tam, kde to má racionálny zmysel. Ak sa bavíme o voľbe prezidenta, nie je o čom. Dokonca všade tam, kde je predpoklad nad 50, nad 45-percentnej účasti sa viem baviť, lebo v takom prípade potom miera legitimity rastie volebnej, ale pri 20-percentnej určite nie.
Ďalej, obce a mestá, máme dvetisíc obcí do tisíc obyvateľov. No dvojkolové voľby, ďakujem vám veľmi pekne. Tak je to aj iracionálne, ako výrazne zvyšujete náklady a nevyriešite podľa mňa nič. Ale viem si predstaviť, že u krajských miest, tej známej K8, o tom diskutovať do istej miery sa dá. Do istej miery sa dá možno aj u niektorých iných miest, ale treba nad tým rozmýšľať veľmi racionálne, pretože všade sú brzdy. Nie je celkom korektné povedať, že primátor rozhoduje o neviem koľko miliónoch, keď je tam zastupiteľstvo s veľmi širokými oprávneniami, že v podstate ten primátor... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. No, o tom, že zmena systému voľby predsedov VÚC z dvojkolovej na jednokolovú bola veľmi neférovou zmenou pravidiel počas rozbehnutého procesu, bola už veľmi rozsiahla diskusia počas rozpravy pri samotnom návrhu a tiež potom, čo bol vrátený prezidentom do parlamentu. A ja chcem povedať, že ako kandidátka na post predsedu TSK som z prvej ruky vlastne zažila, ako nepresné vedia byť predvolebné prieskumy. Aj mňa sa pokúsil zlomiť môj protikandidát politickou manipuláciou s prieskumami. Veľkolepé odhady sa napokon nepotvrdili, môj výsledok bol bezmála dvojnásobný oproti prieskumu a nakoniec aj samotný víťaz volieb mal výrazne nižší výsledok než ten, ktorý mu agentúry namerali v prieskume.
Ak by platila dvojkolová voľba, tak súčasný župan Trenčianskeho kraja by mal možno po prvom kole veľkú hlavu v smútku, teda určite, pretože síce o malinké stotinky, ale predsa skončil pod 50-percentnou hranicou. A ktovie, ako by v Trenčíne, v Trenčianskom kraji dopadla druhá voľba, ak by sa zopakoval ten scenár z Banskej Bystrice, kde pán Maňka mal podobne len o stotinky tesne menej ako 50 % v prvom kole a napokon ten jeho výsledok bol výrazne nižší. Tak ktovie, možno aj v Trenčianskom kraji by sa pravicoví kandidáti dokázali zmobilizovať v druhom kole, ale nebudeme o tom dnes, samozrejme, špekulovať.
Každopádne nemám pochyby, že toto rozhodnutie bolo účelové. SMER ho uskutočnil zo strachu o stratu moci. A napriek tomu, že ja som sa župankou nestala, som veľmi rada, že im to ľudia v celkovom výsledku pekne spočítali, aj keď ich zdrvujúca prehra možno mohla byť ešte zdrvujúcejšia.

Ďakujem pekne.
Martin, oceňujem vašu vecnosť vo vystúpeniach v parlamente, teda na tejto pôde, ale v tom terajšom mi trošku chýbala vyššia miera kreativity. Jedno- alebo dvojkolové voľby, to je dilema, o ktorej parlament už rozhodol tak, ako rozhodol, pred župnými voľbami. Samozrejme, dá sa o tom diskutovať, polemizovať a argumentovať a hľadať vhodnú formu, ktorá nemusí byť ani liberálna, ani konzervatívna, ale v prvom rade a najdôležitejšie je, že by mala byť konštruktívna. Oveľa zmysluplnejším by však bolo iniciovať širokú celospoločenskú diskusiu o ďalšej budúcnosti a funkčnosti vyšších územných celkov. Som pevne presvedčený o tom, že je možné nájsť takú formu regionálneho usporiadania Slovenska, ktorá bude efektívnejšia a prinesie do štátneho rozpočtu – bez ohľadu na počet kôl vo voľbách – vyššiu úsporu.
No aby som skončil kreatívnejšie, to, čo som vám vyčítal v úvode, ja by som mal takú celkom revolučnú myšlienku na záver. Ja by som išiel normálne do povinných volieb, povinnej volebnej účasti bez ohľadu na to, či ide o župné voľby, starostovské voľby alebo parlamentné, alebo eurovoľby. Tak ako je to napríklad v Dánsku.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Martin, chcem takisto poďakovať za perfektné vystúpenie, ktorým si uviedol náš zákon o dvojkolovej voľbe. Ako si aj spomínal, z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že čo je to silný mandát, keď ten starosta cíti naozaj veľkú podporu v tej obci alebo teda primátor v tom meste, keď je zvolený. A ani v tejto rozprave vlastne nezazneli nejaké argumenty proti. Vlastne všetky tie, čo si ty povedal, boli relevantné a správne. Jediný taký argument zaznieval, že to niečo bude stáť, že to budú nejaké náklady. Ale samozrejme, demokracia nás vždy niečo stojí. A myslím si, že to je ten posledný spôsob, kde by sme mali šetriť. Máme šetriť niekde inde, ale určite by sme nemuseli šetriť pri voľbách.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky. Urobil som si ich niekoľko. Tých, na ktoré treba odpovedať, nebude mi stačiť dve minúty, takže zneužijem záverečné slovo predkladateľa a tam sa vám pokúsim odpovedať všetkým. Ďakujem pekne.