26. schôdza

Ďakujem. S faktickými poznámkami nikto. Končím možnosť prihlásiť sa.
Ďalšia v rozprave - pani poslankyňa Verešová.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesla pozmeňujúci návrh, ktorý sme pripravili s kolegyňami Soňou Gaborčákovou, Veronikou Remišovou a Elenou Červeňákovou.
Včera pán minister spomenul, že sme s našimi návrhmi boli prijatí na ministerstve. Je to tak. Naozaj tento, táto komunikácia bola konštruktívna. V podstate ďakujeme za to prijatie a myslím si, že toto je presne spôsob, ako najlepšie vycibriť a zlepšiť návrhy zákonov. V tej komunikácii v podstate aj došlo k takému vzájomnému súhlasu na obidvoch stranách a takému súhlasu práve k našim návrhom aj z vašej strany, z ministerstva.
Po dôkladnom zvážení a po ešte rozhovoroch s odborníkmi sme však si s kolegyňami vyhodnotili, že predsa len podáme tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh, pretože máme za to, že ohľadom detí so zdravotne ťažkým postihnutím a tiež cieľovej skupiny tehotných dievčat a žien je dôležité, aby pomoc bola upravená v zákone, že nepostačuje iba vyhláška. Sme tu práve my zákonodarci nato, aby sme mohli vstupovať do zákona, nieže mohli, to je naša povinnosť a je dôležité, aby táto ochrana detí zdravotne znevýhodnených a takej cieľovej skupiny, ako sú tehotné ženy a dievčatá, bola zákonne taxatívne vymenovaná v zákone táto pomoc.
Takže navrhujeme rozšíriť poskytovanie opatrení pobytovou formou o zabezpečenie ošetrovateľskej starostlivosti deťom s ťažkým zdravotným postihnutím, pretože v zariadeniach stúpa počet detí s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré si vyžadujú komplexnú ošetrovateľskú starostlivosť. Vládny návrh zákona predpokladá poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v centre podľa § 63. V praxi sa ukázala táto úprava nedostatočná, pretože v prípade, ak v zariadení boli umiestnené deti s ťažkým zdravotným postihnutím, nie vždy zariadenie poskytovalo ošetrovateľskú starostlivosť prostredníctvom svojich vlastných zamestnancov, ale externými zdravotníckymi zamestnancami. Ošetrovateľská starostlivosť preto nebola poskytovaná 24 hodín denne. Navyše centrá svoju povinnosť zabezpečiť zdravotnú starostlivosť považovali za splnenú, ak napríklad odviezli dieťa k lekárovi špecialistovi.
Ďalší náš návrh sa týka tiež takej ohrozenej cieľovej skupiny, a to sú tehotné ženy alebo ženy po pôrode s ich deťmi. Máme za to, že nepostačuje vymenovaný výkon opatrení, ako je v návrhu, a to, že je povinnosť poskytovať stravovanie a ubytovanie a podmienky na prípravu stravy. Máme za to, aby bola v zákone povinnosť poskytovať aj psychologickú pomoc. Psychologická pomoc a starostlivosť by mala byť poskytovaná počas celého obdobia pobytu. Ide nám totižto o to, aby tieto ženy sa opakovane nedostávali do tej istej krízovej situácie, aby opakovane nechodili z centra do centra alebo nevracali sa naspäť do centra, ale sme presvedčení, že rodina, teda žena, aj keď je ako osamelý rodič s dieťaťom, je potrebné, aby sa čím skôr integrovala do spoločnosti. Tak práve v čase pobytovej formy v centre, aby jej povinne bola poskytovaná psychologická pomoc a sprevádzanie a odborná pomoc psychológa.
Takže dovoľte mi prečítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Sone Gaborčákovej, Anny Verešovej, Veroniky Remišovej a Aleny Červeňákovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a doplňujú niektoré zákony.
V čl. I doterajšom bode 34 v § 46 ods. 5 sa písmeno c) dopĺňa 3. bodom, ktorý znie: "3. ošetrovateľskej starostlivosti deťom s ťažkým zdravotným postihnutím".
Ďalší bod. V čl. I. doterajšom bode 34 v § 46 ods. 8 tretej vete sa za slovo "stravy" vkladá čiarka a slová "psychologickú pomoc a starostlivosť zameranú najmä na uľahčenie a zvládnutie odchodu z centra a osamostatnenie sa".
Náš 3. bod návrhu. V čl. I doterajšom bode 34 v § 63 ods. 1 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "je povinné ju poskytnúť v prípadoch podľa § 46 ods. 5 písm. c) tretieho bodu."
Ďakujem vám.

Ďakujem. S faktickými poznámkami nikto. Končím možnosť prihlásiť sa.
Ďalšia v rozprave - pani poslankyňa Kaščáková, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ja by som sa vo svojom príspevku zamerala iba na jeden bod predkladanej novely, a to je návrh, aby sa v bode 94 čl. I za § 96a vložil ďalší § 96b, ktorý pojednáva o spisovej dokumentácii.
Moje výhrady totižto smerujú najmä k tomu, že v bodoch 4 a 5 tohoto paragrafu sa navrhuje, aby sa spisová dokumentácia zneprístupnila. To znamená, navrhovateľ chce zneprístupniť spisovú dokumentáciu o maloletom dieťati a plnoletej fyzickej osobe účastníkom konania. Treba tu povedať, že v praxi už k zneprístupňovaniu dokumentácie dávno dochádza napriek tomu, že zákony hovoria niečo iné. Deje sa to pod rúškom interných noriem, na základe ktorých štátni úradníci zatajujú spisy účastníkom konania už dnes. Nie všetci účastníci konania sú však bez právneho povedomia, a preto sa nájdu aj takí, čo sa pustia do boja s úradníckou mašinériou dokonca aj formou podania žaloby, čo úradníkom, samozrejme, znepríjemňuje život, a preto sa teraz snažia tento stav zlegalizovať zavedením zneprístupnenia spisovej dokumentácie priamo do zákona.
Treba však povedať aj to, že aj keď to bude v zákone, tak to bude v rozpore so zákonnosťou, nakoľko jednak tu máme zákon o slobodnom prístupe k informáciám a jednak tu máme výslovnú povinnosť sprístupňovať celú spisovú dokumentáciu, ktorá je stanovená v niekoľkých medzinárodných dohovoroch a zákonných ustanoveniach, ktoré sme povinní podľa Ústavy Slovenskej republiky rešpektovať. Ústava Slovenskej republiky totiž hovorí, že "medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi". Konkrétne ide o čl. 41 Charty základných práv Európskej únie, ktorý hovorí, že "každý má právo na prístup k spisu, ktorý sa ho týka". Čl. 17 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd hovorí, že "sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené". A napokon čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd pojednáva o práve na spravodlivé súdne konanie.
Dôkazom pre moje tvrdenia sú už vydané súdne rozhodnutia, na základe ktorých ministerstvo, resp. jemu podriadené organizácie už museli sprístupniť spisovú zložku účastníkom konania. A od ľudí, teda priamych účastníkov konaní, ktorí sa na tento boj o vlastné dieťa dali a ktorí sa na mňa obrátili, mám aj konkrétne rozsudky Najvyššieho súdu a Krajského súdu v Bratislave, ktoré tvoria precedens na jednej strane, ale z pohľadu dotknutých na druhej strane znamenajú mesiace a roky bojov s veternými mlynmi.
Je nám všetkým jasné, že v prípade vývoja dieťaťa v útlom veku je každý stratený rok kontaktu s milujúcim rodičom obrovskou stratou. Ako vyplýva z listu, ktorým ma títo ľudia oslovili, tak z rozhodnutí a úkonov, ktoré sledujeme v praxi, je zrejmé, že na strane navrhovateľa, resp. jemu podriadených organizácií, ide o vedomú a veľmi intenzívnu snahu za každú cenu zneprístupniť účastníkom konaní, teda rodičom a deťom, spisové zložky.
Toto nie je ojedinelé tvrdenie. Spomeňme si aj na správu ombudsmanky, ktorá opakovane upozornila na veľmi slabý výkon štátnej správy pri naplnení zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, na porušovanie práv maloletých detí, žiaľ, aj s nenapraviteľnými následkami pre dieťa. No a spomeňme si aj na dlhodobú systematickú diskrimináciu rodičov na základe pohlavia, resp. pozitívnu diskrimináciu matiek, žien, ktorú zaznamenávajú a dlhodobo na ňu upozorňujú otcovia pri súdnych konaniach napríklad o zverení dieťaťa do starostlivosti a podobne.
Takže ako ma upozorňujú v liste aj účastníci konania, ktorí s úradmi zvádzajú takýto dlhoročný neúspešný boj o vlastné dieťa, dôsledky, ktoré zneprístupnenie spisovej dokumentácie prináša prax, sú často doslova fatálne najmä pre maloleté deti, ktoré sú takýmto konaním štátu ohrozené. A píšu nám poslancom, ktorí máme o tomto rozhodnúť, okrem iného aj toto, citujem: "Ak toto nebezpečenstvo poslanci Národnej rady prehliadnu alebo ho budú podceňovať, tak ak niekomu z ich voličov, známych či príbuzných štátny úradník odoberie dieťa alebo mu obmedzí, alebo zakáže styk s dieťaťom iba preto, že sa tak práve rozhodol, tak vtedy už bude neskoro sťažovať sa, volať po ľudských právach, informácie mu budú zneprístupnené a nebude mať ani žiaden podklad, na základe ktorého by mohol konať."
Argumentácia, že veď k požadovaným informáciám sa môže dostať napríklad ombudsman, je iba ilúziou na oklamanie verejnosti. Verejná ochrankyňa práv pani Dubovcová opakovane upozorňovala na porušovanie práv maloletých detí v súdnych procesoch. Správy boli štátnymi orgánmi odignorované, nič sa nezmenilo a namiesto sebareflexie sa štátne orgány oborili na ombudsmanku a spochybňovali ju.
Týmto návrhom sa navrhovateľ pokúša zničiť jediný kontrolný mechanizmus na kontrolu činnosti štátu, ktorý majú rodičia k dispozícii, a to je prístup ku všetkým informáciám v spisovej zložke. Ak rodičia nebudú mať prístup ku všetkým informáciám v spisovej zložke, tak nebudú mať dôkazy, v rukách dôkazy o prípadnom porušovaní práv a oprávnených záujmov dieťaťa navrhovateľom a jeho podriadenými organizáciami. Ak rodičia nebudú mať dôkazy, ktoré sa nachádzajú v spisovej zložke, tak nemajú ani šancu na úspech ani v súdnom konaní podľa § 5 ods. 2 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, podľa ktorého, citujem: "Každý, kto sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté pri vykonávaní opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa tohto zákona v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať právnej ochrany na súde podľa osobitného predpisu. Touto novelou chce navrhovateľ znížiť počet diskriminačných súdnych žalôb proti nemu podľa citovaného paragrafu tým, že zneprístupní informácie, ktoré sa nachádzajú v spisovej zložke."
Podľa pisateľov listu je to typický spôsob presadzovania záujmov štátnej organizácie, kde namiesto zdĺhavej reorganizácie štátnej organizácie, namiesto personálnych výmen na všetkých pozíciách od radových zamestnancov až po top manažérov je jednoduchšie občanovi znemožniť prístup k informáciám, počet diskriminačných žalôb tým klesne a nové nikto nezačne.
"Žiadame poslancov Národnej rady, aby z novely zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele odstránili ustanovenia § 96b bod 4 a 5, pretože občan má právo na všetky informácie, ktoré sa ho týkajú, pretože dieťa má právo na všetky informácie, ktoré sa ho týkajú, a pretože rodič má právo na všetky informácie, ktoré sa týkajú jeho dieťaťa."
Toľko teda z podnetu, z ktorého som vychádzala pri príprave pozmeňujúceho návrhu, ktorý by som chcela predložiť. Takže v zmysle rokovacieho poriadku najskôr prečítam jeho veľmi stručné odôvodnenie.
Navrhujeme v § 96b vypustiť odseky 4 a 5 upravujúce podmienky zneprístupňovania časti spisovej dokumentácie. Dôvodom predloženia tohto pozmeňujúceho návrhu je rozpor tohto ustanovenia s viacerými ľudskoprávnymi medzinárodnými dokumentmi, ako napr. právo na prístup k spisu, ktorý sa týka osoby, ktorá sa prístupu domáha (čl. 41 Charty základných práv Európskej únie) alebo právo na informácie (čl. 17 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd).
A teraz samotné znenie pozmeňujúceho návrhu. Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Renáty Kaščákovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 761).
V čl. I bode 4 v § 96b sa vypúšťajú odseky 4 a 5.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. S faktickou poznámkou jedna pani poslankyňa. Končím možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pani poslankyňa Kuciaňová.

Ďakujem pekne. Pani kolegynka, neviem, či ste sa dôsledne oboznámili s touto novelou zákona, ale zdá sa mi, že nie, a zrejme ani nepoznáte celkový postup, ako to prebieha v rámci konaní, pokiaľ ide o samotné rozvodové konanie cez kolízneho opatrovníka, ktorý dáva stanoviská.
Rodičia majú právo kedykoľvek vstúpiť do spisu aj na úrade práce, sociálnych vecí na príslušnom odbore, samozrejme, ale v konečnom dôsledku konečné stanovisko, aby sa zbytočne nespôsobovali prieťahy v konaniach, tak, samozrejme, že toto má právo vidieť a oboznámiť sa až na súde. A v rámci súdneho konania nemá žiaden problém, aby tam namietal, navrhoval, menil atď. To znamená, tu ide naozaj o ochranu detí, aby zbytočne jeden alebo druhý rodič nespôsoboval prieťahy. Ide o zásadnú zmenu a dobrú zmenu.
Ďakujem.

S reakciou pani poslankyňa Kaščáková.

Ďakujem za vašu reakciu. No, viete, jedno je teória, tá je veľmi pekná a druhé je prax. A to, čo navrhujem, vychádza z praxe, ktorú reflektujem a kde máme ix príkladov, že v praxi to naozaj nefunguje tak, ako ste popísali.

Ďalší je v rozprave pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, rád by som sa vyjadril k problematike, ktorú sa snažíme riešiť prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu, ktorý podávame s pani poslankyňou Blahovou a ktorý tu už bol odprezentovaný, a to tému alebo problematiku prijímania detí do centier na ich vlastné požiadanie.
Bola o tom diskusia aj v prvom čítaní, a teda nadväzne na tie poznámky opäť je to niečo, čo možno teória a prax riešia, riešia rozdielne alebo je rozdiel v tom, čo je napísané v zákone a čo sa reálne, reálne robí. Pokiaľ ten rozpor možno odstrániť, tak je dobré ten rozpor odstrániť.
To, že prijímanie detí do centier na ich vlastnú žiadosť nie je dostatočne upravené, nie je len názor jednotlivých opozičných poslancov, ale je to aj názor, ktorý vo svojom stanovisku vyslovil odbor legislatívy a aproximácie práva Národnej rady Slovenskej republiky. Dovolím si z neho zacitovať: "Legislatívny odbor upozorňuje, že podľa Občianskeho zákonníka majú maloletí spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou z primeranej rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku. A nakoľko podľa navrhovanej právnej úpravy bude môcť dieťa aj samo požiadať o prijatie do vyššie uvedeného centra na vykonávanie opatrení jednotlivými formami, pôjde nepochybne o jednostranný právny úkon vykonaný zo strany dieťaťa."
Legislatívny odbor upozorňuje, že navrhovaná právna úprava je v tomto smere formulovaná pomerne vágne bez akýchkoľvek ďalších podmienok či podrobností, ktoré by sa vzhľadom na osobitnú povahu subjektu, ktorý bude môcť o svoje prijatie do centra požiadať, t. j. dieťa, žiada doplniť napríklad podrobnosti, akým spôsobom má dieťa o prijatie do centra požiadať, špecifikovať, či tak bude môcť urobiť každé dieťa, alebo túto možnosť obmedziť napríklad vekom dieťaťa, špecifikovať situácie, kedy je potrebné informovať aj zákonných zástupcov dieťaťa a podobne. Súčasne je otázne, či bude samotné takéto jednostranné požiadanie dieťaťa o jeho prijatie do centra vždy objektívne rešpektovať a jeho najlepší záujem podľa Dohovoru o právach dieťaťa.
Takže pochybnosti o tom, že tá úprava, ktorú predkladá ministerstvo a vláda, je dostatočná, vyslovil aj legislatívny odbor, bolo to predmetom diskusie na výboroch. My sme na ústavnoprávnom výbore mali pána štátneho tajomníka Ondruša, ktorý sa snažil argumentovať tým, že nie je možné úplne všetko dopodrobna upraviť, pretože môžu nastať aj situácie, ktoré by neboli pokryté zákonom, a teda nebolo by v záujme dieťaťa, keby bolo odmietnuté z dôvodu, že nejaká formálna podmienka nie je naplnená, keď, keď by záujem dieťaťa vyžadoval, aby, aby do centra na vlastné požiadanie prijaté bolo napríklad v situácii, keď je, keď je týrané alebo, alebo niečo, niečo podobné.
To je, samozrejme, úplne legitímna diskusia, že ako podrobná má byť, má byť tá úprava. To, čo ale vidím ako problém a v čom dávam za pravdu legislatívnemu odboru a aj kritikom návrhu novely v tej podobe, ako bola predložená, je, že, že tá úprava tam nie je v podstate žiadna, že to je len jedna z foriem, že rozhodnutím súdu alebo na žiadosť rodiča, alebo, alebo na požiadanie dieťaťa akoby išlo o rovnocenné formy, ktoré sa od seba, od seba nelíšia, ale, samozrejme, že akékoľvek prijatie dieťaťa do centra by malo byť výnimočným, výnimočným opatrením, ale ešte aj v rámci tých výnimočných opatrení práve toto na požiadanie dieťaťa by malo byť to úplne najvýnimočnejšie, teda, teda najmenej často sa, najmenej často sa dejúce.
Preto sme sa pri príprave nášho pozmeňujúceho návrhu inšpirovali tým, ako je to upravené v Českej republike, kde je tá právna úprava aj v rôznych iných oblastiach vzhľadom na niekoľko desiatok rokov existencie spoločného štátu podobná. Čiže v zákone o sociálnoprávnej ochrane detí je v § 42 upravené pôsobenie zariadení pre deti vyžadujúce, vyžadujúce okamžitú pomoc, čo je jedna z foriem zariadenia sociálnoprávnej ochrany a ktorá tiež predpokladá, že okrem rozhodnutia súdu, okrem žiadosti zákonného zástupcu je možné prijať dieťa do tohto zariadenia, aj ak o to požiada dieťa alebo ešte aj ak o to požiada obecný, obecný úrad s rozšírenou, obce s rozšírenou pôsobnosťou.
A práve v týchto dvoch prípadoch sa ale vyžaduje, že obecný úrad obce s rozšírenou pôsobnosťou je povinný bezodkladne podať návrh súdu na nariadenie predbežného opatrenia, pokiaľ nemožno do doby, dokedy musí o predbežnom opatrení rozhodnúť súd, zaistiť súhlas rodiča alebo inej osoby zodpovednej za výchovu dieťaťa s pobytom v zariadení pre deti vyžadujúce okamžitú pomoc. Takúto formuláciu sme, sme do zákona doplnili aj my.
Nenavrhujeme tam upraviť, že požiadať môže iba dieťa od 6 rokov, nenavrhujeme tam presne stanoviť formu, či to musí byť písomne, dokonca ani, ani dôvody tam nie sú, nie sú špecifikované v tom našom pozmeňujúcom návrhu, ale vyžaduje sa tam, aby ak bolo dieťa prijaté do centra na základe, základe vlastnej žiadosti, tak aby bolo, aby bolo teda centrum povinné požiadať, požiadať súd o vydanie opatrenia.
Dozvedeli sme sa tak na výbore, že, áno, teraz sa vraciam k tej, k tej diskusii, že teória, prax, že takto sa to deje, že keď, keď je dieťa, dieťa, keď je dieťa prijaté do domova aj bez toho, aby to bolo upravené v zákone, tak môže aj na vlastnú žiadosť a rieši sa to, rieši sa to týmto spôsobom. No ale ak sa to má riešiť týmto spôsobom, tak je to tak dôležitá vec, že by v zákone mala byť upravená a nieže sa budeme spoliehať na to, že veď takto sa to všade deje, a predpokladáme, že tá prax bude, bude takto aj naďalej.
Tak myslím si, že ten zásah do koncepcie pôvodného zákona je úplne minimálny, je inšpirovaný českou právnou úpravou, je kompatibilný s tým, čo sa hovorí vo zvyšku zákona, takže si myslím, že kto má dobrú vôľu odstrániť pochybnosti, ktoré sa tu objavili, a teda zdôrazňujem, že nielen na strane opozičných poslancov, ale aj odboru legislatívy, ktorý nie je politickým telesom, ale iba vecne z právneho hľadiska posudzuje návrhy zákonov. Tieto pochybnosti môžme veľmi drobným doplnením zákona odstrániť a spraviť ten zákon lepším.
Takže ja by som vás chcel požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem za pozornosť.