26. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážená pani spravodajkyňa, pán minister, pani kolegyne, páni kolegovia, ak dovolíte, tak v predpoludňajších hodinách i popoludní odznelo viacero zaujímavých informácií k navrhovanému zákonu. Niektoré boli negatívne, niektoré boli pozitívne. Tie negatívne sa dotýkali skôr minulosti a zistení Európskej komisie, čo, samozrejme, je neodškriepiteľný fakt. Ale ja osobne vzhľadom aj na to, že to je problematika, ktorej Európska únia venuje značnú pozornosť, som rada, že takýto zákon prichádza do parlamentu.
A keď som si pozrela aj niektoré state v rámci zákona v dôvodovej správe, tak som si pozrela zároveň aj kritické hlasy a hľadala som odpoveď na to, či teda sa nachádzajú fakty v danom zákone a čo by bolo potrebné možno ešte dopracovať. Priznám sa, že veľa z toho som v tom zákone našla. Ak dovolíte, chcela by som sa dotknúť najskôr všeobecne niektorých faktov a potom prejsť ku konkrétnym kritikám a následne k tomu, čo som v zákone našla a ktoré možno tieto kritiky vyvracajú.
Takže aj keď sa na Slovensku v posledných rokoch úspešne teda darí znižovať počty dlhodobo nezamestnaných, je faktom, že v evidencii úradov je dlhodobo bez práce takmer 87-tisíc ľudí. V štatistikách máme viac ako 52-tisíc evidovaných s ukončeným základným vzdelaním a viac ako 12-tisíc dokonca bez základného vzdelania. Sú to zväčša ľudia, ktorí pravdepodobne nemajú pracovné návyky a ťažšie si preto hľadajú uplatnenie na trhu práce. Práve jedna z foriem pomoci týmto ľuďom je v podpore sociálneho podnikania, pretože je to nástroj, ktorý uprednostňuje sociálnu misiu pred dosahovaním zisku a prispieva k riešeniu sociálnych problémov spoločnosti, ale aj k ekonomickému rastu.
Na Slovensku máme niekoľko fungujúcich takýchto sociálnych podnikov, takže aj to je možno dôkazom toho, že to má zmysel. V krajinách Európskej únie viac ako 10 % všetkých podnikov tvoria práve sociálne podniky a pracuje v nich viac ako 14,5 milióna zamestnancov, čo predstavuje podiel 6,5 % zo všetkých pracujúcich. Na Slovensku síce máme legislatívne ukotvenú aj podporu sociálneho podnikania, avšak veľkým problémom a bariérou rozvoja sociálnej ekonomiky je práve nekompletná a roztrieštená legislatíva, čo spôsobuje, že v našej spoločnosti nie je dostatočne docenená a zvýraznená. Aj preto si ministerstvo dalo za úlohu, keďže je to vládny návrh zákona, v národnej stratégii zamestnanosti pripraviť a prijať samotnú, samostatnú komplexnú právnu úpravu o sociálnej ekonomike, následne sa podpora sociálneho podnikania preniesla aj do akčného plánu pre dlhodobo nezamestnaných.
Ja chcem osobne vyzdvihnúť, keďže v minulosti som tiež pracovala s národnými projektami alebo s inými typmi projektov a prizývali sme tam rôznych expertov. A už to tu dnes aj odznelo, myslím, že z úst pani podpredsedníčky, že na príprave zákona sa podieľal expertný tím, v ktorom piati z ôsmich členov boli ľudia práve z mimovládneho sektora, ktorí sú uznávaní odborníci. Bola tu spomínaná Zuzana Poláčková z EPIC, n. o., Eva Pongrácz z EU v Bratislave, gestorka predmetov sociálna ekonomika a sociálne podnikanie, ďalším bol Peter Mészáros z 3LOBIT, o. z., pracovná integrácia ľudí s poruchou autistického spektra, Gabriela Korimová, EF UMB z Banskej Bystrice, audítorka publikácie o sociálnej ekonomike a sociálnom podnikaní a Ivan Mako, Združenie mladých Rómov, o. z. Títo ľudia majú aj medzinárodné skúsenosti, takže si myslím, že naozaj to bol zložený kvalitný tím. Pri návrhu sa tvorcovia inšpirovali viacerými zahraničnými predpismi vrátane európskych.
Návrh zákona je postavený na troch základných pilieroch, a to je legislatívne prostredie, poradenská infraštruktúra a finančná podpora. Také základné ciele predkladaného zákona sú vytvoriť na Slovensku priaznivé podnikateľské prostredie práve pre sociálne podnikanie, vniesť do sociálneho podnikania poriadok v pojmoch a regulácii, odstrániť prekážky, ktoré rozvoju sociálnej ekonomiky bránia, vytvoriť systém podpory pre sociálne podniky a obsiahnuť pravidlá na zamedzenie zneužívania štatútu sociálneho podniku.
Zákon taktiež presne definuje podmienky získania štatútu a práve tieto podmienky, pri nich bolo počuť už niekoľko kritických hlasov, ide o podmienky na priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku, bolo vytýkané, že sú veľmi komplikované a administratívne náročné. Keď som si to ja pozrela, tak v podstate našla som tam také tri základné ako keby žiadosti alebo požiadavky, ktoré musí zakladateľ sociálneho podniku pre priznanie štatútu predkladať, a to je žiadosť o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku, základný dokument, to sú stanovy, zakladateľská zmluva a zakladateľská listina, a po tretie, je to projekt činnosti s kalkuláciou predpokladaných príjmov a výdavkov. To sú z môjho pohľadu štandardné dokumenty, ktoré sa predkladajú kdekoľvek pri podobnom alebo obdobnom type. A práve z dôvodu znižovania administratívnej náročnosti som hľadala v zákone, ako je to riešené, a našla som tam, že pre žiadateľa je v návrhu zákona zadefinované, že splnenie ostatných podmienok pre získanie štatútu registrovaného sociálneho podniku bude zisťovať z úradnej povinnosti Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Čiže v zákone sa navrhuje, aby orgány a inštitúcie, ktoré disponujú informáciami potrebnými na preukázanie splnenia podmienok na priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku, boli povinné v lehote piatich pracovných dní poskytnúť ich ministerstvu práce.
Ďalšia výtka sa týkala v podstate istej legislatívnej ako keby zaťaženosti v zmysle noviel iných zákonov. Ja si myslím osobne, že aj v minulosti, keď som sa pozrela práve na tento zákon, tak takisto tam bolo oveľa viacej týchto noviel a áno, tento zákon je legislatívne náročný, ale neviem si predstaviť, či by možno nejaká iná vláda alebo strana to dokázala urobiť legislatívne lepšie. Ja si myslím, že napríklad ak sme chceli zvýhodniť sociálne podniky vo verejnom obstarávaní, tak logicky sme museli novelizovať zákon o verejnom obstarávaní. Ak sme ich chceli daňovo zvýhodniť, tak sme museli novelizovať zákon o DPH. Ak sme chceli od dane zo ziskov oslobodiť to, čo reinvestujú do napĺňania sociálneho účelu, museli sme novelizovať zákon o dani z príjmov a tak ďalej a tak ďalej. No, neviem si predstaviť, ako naozaj inak by sa to dalo legislatívne, ale možno sa nájdu nejakí špecialisti, ktorí to dokážu ešte vbiť do menšieho počtu, ale osobne si to nemyslím.
Ďalšou takou výtkou, na ktorú som hľadala odpoveď, bolo, že teda budú potrebovať či už starostovia obcí, alebo potenciálni podnikatelia právnu kanceláriu. Tu som našla, že nebudú, pretože návrh zákona jasne definuje, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny bude povinne poskytovať bezplatné poradenstvo pri príprave projektu činnosti registrovaného sociálneho podniku, pri príprave žiadosti o investičnú pomoc alebo kompenzačnú pomoc a bezplatné poradenstvo o možnostiach využitia nepriamej formy podpory sociálnym podnikom v oblasti verejného obstarávania a daňových úľav. Na tento účel budú zriadené regionálne centrá sociálnej ekonomiky, ktoré budú túto pomoc poskytovať.
Poslednú výtku, ktorú by som spomenula a ktorá sa týka korupcie, hovorila o tom, že podnikanie, ktoré závisí od dotácie a úľav pridelených na základe žiadostí rozhodnutím štátneho orgánu, má skon ku korupcii. Návrh zákona hovorí, že podmienkou pre poskytnutie nenávratnej pomoci, teda dotácie, je najskôr získanie návratnej pomoci, čiže úveru, pôžičky. Návratnú pomoc budú schvaľovať a poskytovať komerčné subjekty, teda finančné spoločnosti, najčastejšie banky, ktoré sa pri tom musia riadiť európskymi predpismi, nariadenie Komisie o finančných nástrojoch. Mám ešte štyri vety. Súčasťou schvaľovania úveru bude aj hodnotenie udržateľnosti a reálnosti podnikateľského zámeru. Takže posledná veta... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč Martin, podpredseda NR SR
Ďakujeme pekne.

Bašistová, Alena, poslankyňa NR SR
Poslednú vetu si dovolím povedať, že aj keď sa v minulosti spájal pojem sociálneho podniku s negatívnym nejakým názorom, tak ja pevne verím, že súčasný zákon, tak ako je predkladaný, splní jednak očakávania občanov, ale aj legislatívne vykryje čo najkomplexnejšie priestor o sociálnej ekonomike.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pokúsim sa byť veľmi stručný. Po prvé chcem veľmi pekne poďakovať všetkým, ktorí vystúpili.
Za ďalšie povedať, sme v prvom čítaní, pokiaľ som dobre sledoval tie vystúpenia, nikto nespochybnil filozofiu zákona ako takú, potrebu prijatia takéhoto zákona. Zároveň vyjadrujem pripravenosť v tom druhom a treťom čítaní, každý, kto bude mať rozumný nápad a myšlienku, s ním komunikovať a spolupracovať. Bol by som však veľmi nerád, aby to končilo tak ako včera, že sa štátny tajomník a moji kolegovia venovali, pani poslankyňa, neviem koľko hodín. Aj napriek tomu, že sa rozišli v tom, že sme sa vzájomne pochopili, tie isté pozmeňovacie návrhy sú tu. To asi celkom neplní tú úlohu. Ale ešte raz, mám záujem v maximálnej miere komunikovať.
Ciele, ktoré boli vyjadrené, sú nemeniteľné, tam som presvedčený o tom, že sú veľmi potrebiteľné, potrebné. Po prvé, vytvoriť na Slovensku priaznivé podnikateľské prostredie v oblasti sociálneho podnikania, vniesť do sociálneho podnikania poriadok v pojmoch a v regulácii, odstrániť prekážky, ktoré rozvíjajú alebo bránia rozvoju sociálnej ekonomiky, vytvoriť systém podpory pre sociálne podniky a obsiahnuť pravidlá na zamedzenie zneužívania sociálneho podniku. To znamená kontrola. Na tom toto stojí, to sú ciele, som presvedčený o tom, že sú dobré.
Nechcem a nebudem veľmi veľa reagovať k tomu, čo tu bolo pred desiatimi rokmi. Ale ak dovolíte, predsa štyri poznámky.
Po prvé, sociálne podniky boli vyňaté z financovania cez Európsky sociálny fond. Hovorím teraz k obdobiu pani ministerky Tomanovej a terajšiemu fungovaniu sociálnych podnikov. Ďalej, sociálne podniky boli preverované orgánmi činnými v trestnom konaní, ale nebolo vznesené žiadne obvinenie ani spáchanie trestného činu. Po tretie, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny aj za ministrovania pána Mihála vykonalo všetky kroky, ktoré mali viesť k nejakému vráteniu poskytnutých finančných prostriedkov, ale vzhľadom na skutočnosť, že sociálne podniky išli do exekúcií, prípadne likvidácie, boli vrátené len zanedbateľné sumy. Tým chcem povedať jednu vec, nechcem a nebudem sa venovať obdobiu 10 a viac rokov dozadu. Mali ste dva roky na to, aby ste vyšetrovali, súdili, popravovali, prijali opatrenia, závery. Bohužiaľ, nestalo sa. To znamená, že skôr to vnímam tak, že je to otázka politickej prekarácie.
Ale zároveň hovorím a s plnou vážnosťou a zodpovednosťou terajšieho ministra, že môžem konštatovať, že vtedajšie sociálne podniky nenaplnili cieľ, na ktorý vznikli, a ja nechcem v tomto pokračovať. Preto prijímame novú legislatívu, nové úpravy, európske normy a prenášame skúsenosti úplne iných, by som povedal, štátov a tieto máme záujem zaviesť do tejto legislatívy. To znamená, že akékoľvek iné, ostatné otváranie vecí vzhľadom na to, že ste mali aj vy možnosť, podvádzate, zavádzate, klamete.
Pani poslankyňa Blahová, je mi ľúto. Vaši kolegovia, váš stranícky partner... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa Blahová, poprosím vás o kľud v sále. Nemôžte reagovať.

Richter, Ján, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Váš stranícky partner bol minister, mali ste to možnosť riešiť dva roky. Nedávajte teraz na ministra práce po desiatich rokoch, aby sa venoval a riešil otázku, ktorá súvisí s tým, čo bolo 10 a viac rokov dozadu.
K samotnej diskusii. Chcem poďakovať za pragmatický prístup k diskusii, hľadanie skôr nejakých návrhov na riešenie. Toto vítam, som pripravený ďalej na túto tému pokračovať.
Čo sa týka pani poslankyne alebo, resp. podpredsedníčky parlamentu Nicholsonovej, bola veľmi konkrétna, dokonca až technicky detailná. Dobre jej pripravili vystúpenie. Som pripravený aj s ňou, aby sme sa o týchto veciach bavili, len škoda, keby sa bola bývala spojila s pani Poláčekovou, vtedajšou riaditeľkou, bola by jej všetko vysvetlila. Bola v pracovnej skupine a za všetko hlasovala, čo sme dali do tohto zákonu. To znamená, nech sa pozrie do svojich vlastných radov, dostane odpovede na všetky otázky, na ktoré tu kládla, kládla isté otázky.
K tomu, k tým odpovediam, ktoré s tým súvisia. Komplikovaný zákon. Podívajte sa, ak je to komplikované, máme na to odpoveď. Konzultačné strediská v každom kraji zriadime, od 1. mája fungujeme, máme záujem vysvetľovať, presviedčať, pomôcť až do posledných detailov. To je konkrétna odpoveď, ktorá nepotrebuje ďalší komentár.
Čo sa týka podmienok pre zriaďovanie sociálnych služieb. Pani profesorka Korimová z Univerzity Mateja Bela na to dala v príprave tohto materiálu jasné odpovede. Áno, je možné zriaďovať aj sociálne podniky. Samozrejmá vec, že je tu vytvorený v tomto smere jednoznačný predpoklad, len treba využiť tú možnosť a som presvedčený o tom, že vieme ponúknuť. Ďalej je tu aplikácia Európskej únie, keď hovoríme o poukážkach, servisové poukážky. Áno, je možnosť zakúpiť a následne cez to preplácať služby a výrobky, ktoré sociálne služby zrealizujú. Žiadna nová vec. V Nemecku, v Európe jednoducho táto procedúra beží, má to úspech, nič viac, len sme prebrali pozitívne skúsenosti od našich európskych partnerov.
Nehnuteľnosť je možnosť prenajímať, je možnosť, samozrejmá vec, že prenajať aj na dlhšie obdobie. Nikto nenúti samosprávu, aby to realizovala. Je tu 30 rokov, po tridsiatich rokoch je možno urobiť rozdiel medzi, doplatiť ten rozdiel medzi tou nadobúdacou cenou a reálnou cenou. Sú to úplne štandardné podmienky. Nikto nikoho do ničoho nenúti. Naopak, vytvára podmienky a predpoklady pre to, aby sa dalo podnikať.
Nájomné bývanie. Je celkom logické, že do nákladov sa zarátajú aj náklady, ako sú pôžička na výstavbu. To je celkom prirodzené, to niekto musí zaplatiť. Ostatné veci sú tam zakomponované a, samozrejmá vec, ak sú nejaké rozdiely medzi spoločne posudzovanými a neposudzovanými osobami, členmi jednotlivých domácností, no tak tieto veci sú tiež zohľadnené v nájme akom-takom. Je to absolútne prosociálne.
Výročná správa, je tam jasne uvedené, platí pre všetky podniky. Musia zverejňovať a jednoducho verejnosti ponúknuť výsledok svojho hospodárenia, pretože v značnej miere môžu hospodáriť aj s verejnými financiami.
K pani poslankyni Verešovej, možno pani poslankyňa ešte Shahzad, zánik chránených dielní, bezbariérové pracoviská. No na rozdiel od nej, keď obhajovala nepotrebu bezbariérových pracovísk v jasliach, tu tvrdíme, že musia byť. Ak sa rozhodnú chránené dielne, že prejdú na bázu sociálnych podnikov a splnia požadované podmienky, prečo nie? To je ten priestor, tam sú presne vymedzené veci.
A, pani poslankyňa Verešová, smerom k vám, neviem, či som celkom niektoré veci pochopil. Ale pochopil som, že do istej miery kritizujete vyraďovanie z evidencie nezamestnaných. Moja odpoveď je jednoduchá. V časoch, keď ste vy boli pri moci, o 10- až 15-tisíc ľudí ste ročne viacej vyraďovali ako my. Ja nemám dôvod vyraďovať. Môj problém je iný, ja nemám dostatok evidovaných ľudí pre to, aby som uspokojil potreby zamestnávateľov vzhľadom na dostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Preto sme veľakrát nútení sa obrátiť na takzvané tretie krajiny a akceptovať príchod Srbov, Ukrajincov, Vietnamcov a ďalších, to je úplne jednoznačné. Ale odpoveď, pomer medzi dlhodobo evidovanými a evidovanými zmenil sa. Za uplynulých 12 mesiacov 50 500 dlhodobo evidovaných sa zamestnalo. To je moja odpoveď. Ďalej 18 700 extrémne dlhodobo nezamestnaných nad štyri roky – a štyri roky je už veľmi vážna doba, keď sú ako nezamestnaní – sa tiež zamestnalo.
Moja odpoveď, nie ja, Slovensko je na historických číslach, ktoré sa týkajú vývoja nezamestnanosti. To nechcem povedať, že je zásluha Richtera. To je v prvom rade zásluha vývoja ekonomiky, to je zásluha zamestnávateľov. Chcem im veľmi pekne poďakovať, že ľuďom dávajú prácu a majú záujem ich zamestnať a tým vytvoriť úplne iné sociálne predpoklady. Ale naša zásluha je to, že podporujeme v maximálnej miere aj zamestnávanie takzvaných znevýhodnených skupín, mladých do 25 rokov, resp. deväť, dlhodobo evidovaných a 50 plus. A tu máme veľmi pozitívne výsledky. Toto sa nedá skryť. Tu sú tieto výsledky a skôr by som očakával, že by sme sa všetci mali radovať nad tým, že ľudia, ktorí majú záujem na Slovensku pracovať, si aj v uplynulých 12 mesiacoch tú prácu našli.
Uchádzam sa o podporu tohto zákona. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, už možno bez zbytočných emócií, ideme realizovať aproximáciou práva Európskej únie dve smernice, ktoré sa bezprostredne dotýkajú aj občanov Slovenskej republiky.
Novela zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa predkladá primárne z dôvodu transpozície dvoch európskych smerníc. Výrazným spôsobom transpozície smernice o činnosti inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia a o dohľade nad ním sú zmeny v oblasti poskytovania informácií účastníkom vo všetkých fázach sporenia, ale aj poberateľom dávky počas vyplácania dôchodku.
Ďalšia smernica sa týka minimálnych požiadaviek na posilnenie mobility pracovníkov medzi členskými štátmi, zlepšením nadobúdania a zachovania doplnkových dôchodkových práv, a to zo zákona, veci ako sú čakacie obdobie, ide o obdobie potrebné na vznik nároku zamestnanca na príspevky zamestnávateľa v systéme doplnkového dôchodkového sporenia.
Pôvodným zámerom druhej smernice bolo umožniť tzv. prenositeľnosť dôchodkových práv zamestnancov pohybujúcich sa v rámci krajín Európskej únie. Tento zámer však nebolo možné uskutočniť vo všetkých krajinách Únie. V snahe uľahčiť mobilitu zamestnancov medzi členskými štátmi, ako aj v záujme zlepšenia prevoditeľnosti dôchodkových úspor zamestnancami sa ministerstvo nad rámec smernice rozhodlo zaviesť aj možnosť individuálneho prevodu, prevodu majetku účastníka zo systému dôchodkového sporenia do zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti.
Vládny návrh zákona obsahuje aj úpravu v rámci výplaty jednorazového vyrovnania, na základe ktorej sa umožní prístup k tejto dávke aj osobám s mierou poklesu vykonávania zárobkovej činnosti o viac ako 70 percent.
K ďalším dôležitým zmenám v súvislosti s transpozíciou smerníc dochádza aj v oblasti organizácie a riadenia doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, zavádza sa nová funkcia tzv. vnútorného auditu. Zároveň v úvodnom slove chcem uviesť, že v priebehu tohto kalendárneho roka by som ešte rád priniesol do tohto pléna nový zákon, ktorý sa bezprostredne dotýka tretieho piliera dôchodkového a ktorý súvisí s takzvaným preddôchodkom.
Teraz sa uchádzam o podporu týchto dvoch smerníc. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku, keďže som bol určený ako spravodajcom tohto zákona, predložil informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
A v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady by mali prerokovať následne výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti a sociálne veci. A gestorský výbor navrhujeme výbor pre sociálne veci.
Pán predsedajúci, otvorte, poprosím vás, všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dôvody, ktoré viedli k navrhnutým zmenám a doplneniam zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, ako aj samotné zmeny som podrobne uviedol v prvom čítaní. Keďže do prvého čítania, keďže od prvého čítania ubehli prakticky dva mesiace, zopakujem len to, čo je základnou osou novely, a to je snaha o využitie potenciálu zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately aj na riešenie dostupnosti ambulantnej a terénnej odbornej pomoci deťom a ich rodinám a zlepšenie dostupnosti odbornej pomoci pobytovou formou pre deti a ich rodiny.
Tento cieľ chceme dosiahnuť vytvorením podmienok pre vznik nového multifunkčného druhu zariadenia centra pre deti, ich rodiny a plnoleté fyzické osoby.
Návrh novely bol prerokovaný v piatich výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a hoci výsledkom týchto rokovaní nie sú žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa mojich informácií a predpokladov možno ich očakávať, že budú predložené tu v pléne, čo pokladám za dosť škodlivé, pretože keby boli predložené vo výboroch, vieme sa s tým ďaleko inak zaoberať a tu to skôr vnímam skôr ako politicko-marketingovú záležitosť.
Ďalším momentom, ktorému sa chcem v úvodnom slove venovať, je opakujúca sa otázka vykonávania predpisu k zákonu. Áno, z pohľadu výkonu je to mimoriadne dôležitý právny predpis. Jeho znenie v podobe, ktorá bola v čase predkladania návrhu zákona na rokovanie Národnej rady k dispozícii, máte na informáciu v prílohe. A áno, oproti jeseni je v ňom vykonané niekoľko zmien a isté úpravy. Žiadna z úprav však neznižuje pôvodné nastavenie parametrov vo vyhláške, naopak, oproti textu, ktorý máte k dispozícii, bol napríklad stanovený aj minimálny personálny a profesijný štandard odborných tímov zariadení, ktoré vykonávajú opatrenia pobytovou formou.
V úvodnom slove môžem opomenúť; nemôžem opomenúť ani otázku opakovane vyjadrenú vo výboroch Národnej rady týkajúcu sa možnosti dieťaťa samo požiadať zariadenie o pomoc. To nie je fikcia. Tieto prípady sa dejú už aj v súčasnosti. Skúsime si všetci, prosím, predstaviť, že za dvere zariadenia nám, na dvere zariadenia nám zaklope dieťa a nech vám povie čokoľvek, ono je tam, ono má právo v tú chvíľu požiadať o pomoc a naša pomoc je v tomto prípade v maximálnej miere vyhovieť.
Vážené dámy, vážení páni, som si istý, že v miestnosti nie je človek, ktorý by nechcel pre deti to najlepšie. Osobitne pre tie deti, ktorým život zatiaľ až tak veľmi jednoducho nepraje nie z ich zavinenia. A tým rozhodne nemyslím len materiálne zázemie. Zabudnime, prosím, na to, akými sme členmi politických strán, tým deťom je to jedno, ony a ich rodičia potrebujú jednoducho pomoc. To nie je nič, aby nás neviedlo k tomu, aby sme v tomto druhom a treťom čítaní nemali ambíciu a záujem im pomôcť, a som presvedčený, že návrh zákona, ktorý ponúkam, je o tej pomoci.
Samozrejmá vec, že má svoje konkrétne kontúry, ktoré sú vyjadrené aj z hľadiska účinnosti, postupnej účinnosti, pretože je to, dovolím si povedať, prevratná norma, ktorá však má hlavný cieľ, a to je, znamená urobiť všetko pre to, aby deti nemuseli na základe rozhodnutia súdov odchádzať do detských domovov, ale aby sme vytvorili podmienky a predpoklady, ak je nejaký problém v rodine, aby sme našli spôsob a formu, ako by sa opätovne rodina dala dohromady. A myslím, že je to veľmi ušľachtilý a potrebný cieľ.
Ďakujem, skončil som.

Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 918 z 28. novembra 2017 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre sociálne veci, výboru pre zdravotníctvo a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný vládny návrh zákona prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, výbor pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny prerokoval návrh zákona 25. januára 2018, avšak neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplýva 20 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona a v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 20 v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 93 z 30. januára 2018. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvá.

Prajem všetkým príjemné, dobré ráno. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán minister, spolu s kolegyňami Janou Vaľovou a Magdalénou Kuciaňovou predkladáme pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 761).
Nedá mi nepovedať, že tento pozmeňujúci návrh, ktorý je pomerne rozsiahly, vznikol v spolupráci s viacerými stranami, pretože vždy pri aj zákonoch, aj pozmeňujúcich návrhoch ide o tímovú prácu. Takže týmto by som sa chcela poďakovať jednak pracovníkom ministerstva, rôznym pracovníkom úradov práce, mimovládnych organizácií a iných zúčastnených strán.
Dovoľte mi, aby som z môjho pohľadu v krátkosti odôvodnila tento pozmeňujúci návrh, a vyberám z môjho pohľadu najzávažnejšie zmeny. Navrhované zmeny sa týkajú aj dôvodov, kedy žiadateľ môže byť vyradený zo zoznamu žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť.
V § 41 ods. 2 sú upravené dôvody, pre ktoré je možné v správnom konaní vyradiť žiadateľa o vykonávanie náhradnej rodinnej starostlivosti zo zoznamu žiadateľov. Návrh novely rozširuje tieto dôvody aj o situáciu, ak došlo k zásadnej zmene pomerov na strane žiadateľa. Podľa dôvodovej správy musí byť zmena pomerov zásadná, napríklad rozvod žiadateľov, a keďže o vyradení žiadateľa zo zoznamu žiadateľov určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately rozhoduje v správnom konaní, musí byť preukázaná. Nakoľko dôsledky zmeny pomerov, aj keď zásadnej, nemusia byť vždy negatívne, navrhuje sa, aby dôvodom nebola samotná zásadná zmena pomerov, ale skutočnosť, že žiadateľ prestal byť spôsobilý vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť. Spôsobilosť žiadateľa je v zákone podrobne upravená ako podmienka na zapísanie do zoznamu žiadateľov, ale medzi dôvodmi na vyradenie žiadateľa zo zoznamu nie je samotná strata spôsobilosti vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť. Samozrejme, stále je potrebné v správnom konaní dokázať, že žiadateľ už nie je spôsobilý na vykonávanie náhradnej rodinnej starostlivosti.
V ďalšom bode nášho pozmeňujúceho návrhu navrhujeme upraviť zmenu názvu zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Vzhľadom na to, že tieto zariadenia sú určené na vykonávanie opatrení primárne pre deti a rodiny a pre mnohé deti tieto zariadenia nahrádzajú rodinné prostredie, je potrebné zvoliť taký názov nového druhu zariadenia, ktorý bude pre samotné deti vhodnejší a zrozumiteľnejší.
Pozmeňujúci návrh vychádza z informácie uvedenej v dôvodovej správe, že zástupcovia zariadení navrhovali pre nový druh zariadenia názov centrum pre deti a ich rodiny, ktorý bol upravený až v ďalšom legislatívnom procese. Oproti pôvodne dohodnutému názvu so zástupcami zariadení navrhovaný názov centrum pre deti a rodiny viac zodpovedá aj cieľovej skupine plnoletých fyzických osôb, pre ktoré sa vykonávajú opatrenia, nakoľko rodina sa nevzťahuje len na deti, ale aj na plnoleté fyzické osoby.
Pohlavné a sexuálne zneužívanie nevnímame ako synonymá. Vo viacerých bodoch predmetného vládneho zákona sa uvádza pojem pohlavné zneužívanie, ktorý v rámci pozmeňovacieho návrhu nahrádzame spojením sexuálne zneužívanie. Pojem pohlavné zneužívanie totiž nevyjadruje vo svojom význame takú širokú škálu foriem ako pojem sexuálne zneužívanie. Osobitne z dôvodu rizika zúženého výkladu pojmu sa navrhuje zodpovedajúca úprava textu. Navyše odborná literatúra tiež používa pojem sexuálne zneužívanie.
Ako kľúčovú v rámci zmien, ktoré pozmeňujúci návrh rieši, vidíme dostupnosť zariadení, ktoré sa pretransformujú na centrá. Detské domovy, ako aj iné zariadenia sa pretransformujú na centrá, ktoré však nie sú v súčasnosti umiestnené rovnomerne v každom okrese v rámci Slovenskej republiky. Pre vykonávanie sociálnej práce ambulantnou formou a terénnou formou je účinným spôsobom, ako predchádzať vynímaniu detí z ich rodinného prostredia, a neposkytovanie takejto pomoci v reálnom čase a priestore môže mať za následok zvýšený počet detí, ktorých situácia vyžaduje umiestnenie v zariadení na základe súdneho rozhodnutia. Pri aktuálnom rozložení zariadení skutočne tieto formy pomoci ostanú nedostupné, napríklad skupina nízkopríjmových klientov si nebude môcť dovoliť dochádzať 50-60 km do centra. Taktiež je neefektívne, aby centrum realizovalo terénnu formu vo vzdialenosti 50-60 km od centra. V takýchto prípadoch zamestnanci vynaložia viac času cestovaním, ako vykonávaním terénnej sociálnej práce a priamou pomocou klientom. Napríklad na Orave sú tri okresy: Dolný Kubín, Námestovo a Tvrdošín. Centrum vznikne z dnešného Detského domova Istebné, ktorého organizačné zložky sa nachádzajú v Istebnom a Dolnom Kubíne. Vzdialenosti k centru z okrajových obcí okresu Námestovo a Tvrdošín napríklad do Istebného sú: Oravská Lesná 53 km, Oravská Polhora 55 km, Suchá Hora 58 km, Zuberec 44 km.
Samozrejme, nie je našou ambíciou, aby sa rozširovala pobytová forma vykonávania opatrení na základe súdneho rozhodnutia. Uvedeným návrhom chceme dosiahnuť jednoznačne upravenú zákonnú povinnosť Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zabezpečiť, aby vykonávanie opatrení ambulantnou a terénnou formou, ale aj pobytovou formou založenou na dobrovoľnosti v centrách bolo dostupné pre každého klienta, t. j. aj pre klientov z okresov, kde aktuálne nie sú lokalizované ani detské domovy vrátane ich organizačných súčastí, ani krízové strediská. Neobmedzujeme predlžovanie akreditácie zariadení.
Návrh novely okrem iného zavádza aj zmenu subjektov, ktoré uskutočňujú prípravu na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti z orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na centrum. Dôvodom tejto zmeny je výhodnejšia pozícia zariadenia, ktoré má praktickú skúsenosť s výkonom súdnych rozhodnutí a profesionálnymi náhradnými rodinami na prípravu. Takúto prípravu môžu v súčasnosti vykonávať aj akreditované subjekty a aktuálnou podmienkou nie je, že musia byť zariadeniami. V tejto súvislosti je v prechodných ustanoveniach upravené, že výkon tejto prípravy akreditovanými subjektmi, ktoré nie sú zariadeniami, bude možný počas celej doby platnosti akreditácie a že takúto akreditáciu bude možné dvakrát predĺžiť. Pozmeňujúci návrh dáva priestor, aby aktuálnym akreditovaným subjektom, ktoré majú skúsenosti s prípravou na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti a ktoré budú mať záujem v tomto výkone pokračovať a budú i naďalej plniť podmienky akreditácie, mohla byť akreditácia predlžovaná opakovane nielen dvakrát. Pre úplnosť je treba uviesť, že táto zmena sa týka dvoch akreditovaných subjektov.
Ďalej navrhujeme rozšíriť formy poskytovania zdravotnej starostlivosti. Formy poskytovania zdravotnej starostlivosti sa popri ambulantnej, ústavnej a lekárenskej rozšírili o ďalšiu formu ošetrovateľská starostlivosť v zariadeniach sociálnej pomoci. Danú ošetrovateľskú starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb poskytujú zamestnanci zariadenia sociálnych služieb, ktorí spĺňajú podmienky na výkon zdravotníckeho povolania.
Pán predsedajúci, teraz pristúpim k prednesu nášho pozmeňujúceho návrhu obsiahnutého v 16 bodoch.
1. V čl. I v bode 28 sa slová "ak nastala zásadná zmena pomerov na strane žiadateľa" nahrádzajú slovami "zistí, že žiadateľ už nie je spôsobilý na vykonávanie náhradnej rodinnej starostlivosti".
2. V čl. I bode 34 nadpis prvej hlavy znie: "Centrum pre deti a rodiny".
3. V čl. I bode 34 v § 45 ods. 1 úvodnej vete sa slová "deti, ich rodiny a plnoleté fyzické osoby" nahrádzajú slovami "deti a rodiny".
4. V čl. I bode 34 v § 45 ods. 1 písm. d) sa slovo "pohlavne" nahrádza slovom "sexuálne" a slovo "pohlavným" sa nahrádza slovom "sexuálnym".
5. V čl. I bode 34 v § 48 ods. 2 druhej vete sa za slovo "dieťaťu" vkladajú slová "bývanie a stravovanie" a slová "týmto fyzickým osobám" sa nahrádzajú slovami "fyzickým osobám podľa § 47 ods. 5 poskytuje".
6. V čl. I bode 34 v § 57 ods. 10 písm. a) sa slová "prvá veta, tretia veta a štvrtá veta" nahrádzajú slovami "prvá veta a tretia veta".
7. V čl. I bode 34 v § 58 ods. 2 písm. b) treťom bode sa slovo "pohlavné" nahrádza slovom "sexuálne".
8. V čl. I bode 34 v § 62 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: "Riaditeľa centra vymenúva a odvoláva generálny riaditeľ."
9. V čl. I bode 34 § 63 vrátane nadpisu znie:
"§ 63
Ošetrovateľská starostlivosť v centre
Poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v centre, podmienky jej poskytovania, rozsah a podmienky úhrady ošetrovateľskej starostlivosti centru a uzatváranie zmlúv o poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti v centre upravujú osobitné predpisy."
10. V čl. I bode 34 poznámka pod čiarou k odkazu 45f znie: "§ 7 ods. 8 a § 10a zákona č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. § 3 ods. 15 zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. § 31 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. § 7a a 8 ods. 10 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
Poznámky pod čiarou k odkazom 45g až 45i sa vypúšťajú.
11. V čl. I bode 35 sa vypúšťajú slová "až 38e".
12. V čl. I bode 42 v § 73 ods. 1 písm. v) sa za tretí bod vkladá nový štvrtý bod, ktorý znie: "4. zabezpečuje v súlade s prioritami podľa § 89 dostupnosť vykonávania opatrení pre deti a plnoleté fyzické osoby pobytovou formou na základe dohody, ambulantnou formou a terénnou formou v centre,".
Doterajší štvrtý bod a piaty bod sa označujú ako piaty bod a šiesty bod.
13. V čl. I sa za bod 46 vkladá nový bod 47, ktorý znie: 47. V § 73 ods. 2 písm. e) treťom bode sa slovo "pohlavne" nahrádza slovom "sexuálne" a slovo "pohlavného" sa nahrádza slovom "sexuálneho".
Navrhovaná úprava nadobúda účinnosť 1. apríla 2018.
Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú a toto prečíslovanie sa premietne v čl. IV o účinnosti.
14. V čl. I bode 95 v § 97 písm. c) sa slovo "rozsah" nahrádza slovom "náležitosti".
15. V čl. I bode 95 v § 97 písmeno r) znie: "r) spôsob určenia sumy podľa § 89d ods. 3,".
16. V čl. I bode 97 v § 100y ods. 2 sa vypúšťajú slová "najviac dvakrát".
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pevne verím, že náš pozmeňujúci návrh je teda nielen výsledkom spolupráce viacerých odborníkov, ktorí sa snažia svoju prácu vykonávať najlepšie, ako vedia, ale predovšetkým poslúžia k posilneniu dôstojnejšieho a lepšieho života všetkých zúčastnených strán, ktorých sa zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele dotýka, ale predovšetkým detí.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, len pár chvíľ nás delí od schválenia vládneho návrhu zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele.
Tento návrh prináša jednu obrovskú zmenu. Detské domovy, resocializačné strediská a krízové strediská sa stanú od apríla centrami pre deti a ich rodiny bez akejkoľvek zjavnej špecifikácie. Centrum bude prijímať opustené deti, maloletých aj dospelých závislých, deti na výchovné opatrenie, detské obete trestných činov, bude poskytovať ambulantné služby aj terénnu sociálnu prácu, aj služby krízových centier pre matky s deťmi, aj domovy na polceste pre mladých dospelých, bude tiež robiť školenia pre profesionálnych rodičov, prichýli deti v kríze aj všetky ostatné, ktoré zaklopú.
Detské domovy prestanú existovať, no nie preto, že všetky deti by boli v rodinách. Detské domovy už dnes majú problém s tým, že je náročné starať sa o opustené deti na skupinách aj o profesionálnych rodičov v ich domácnostiach, a pritom robiť sociálnu prácu s rodinou, chodiť na súdne pojednávania, sprostredkúvať štart do života mladým dospelým. Je málo personálu, málo profesionálnych rodičov. Títo fungovali často so slabými podpornými službami a s malým rozpočtom. Do tejto žalostnej situácie spolu s novým zákonom príde aj chaos. Nové centrum bude môcť prijať dieťa len po dohode s rodičom a predstavte si, že ktorýkoľvek rodič sa môže dohodnúť s ktorýmkoľvek centrom, že tam dá svoje dieťa. Centrum bude môcť prijať dieťa aj na jeho vlastné požiadanie. Úlohou centra je len ohlásiť to úradu a nemusí nič viac urobiť. Ani volať políciu, že pred bránou ústavu stojí stratené dieťa bez dozoru, ani pátrať po nejakom zákonnom zástupcovi, ani volať na súd. Žiadne neodkladné opatrenie, žiadne súdne rozhodnutie, žiadna plná moc od zákonného zástupcu.
Je to nebezpečná situácia, ktorú sa pokúsim napraviť svojím pozmeňujúcim návrhom. Prijatie dieťaťa do ústavu musí vždy potvrdiť súd. Úradom práce zostanú iba zlomky administratívnych povinností. Na centrá presunuli terénnu sociálnu službu, ambulantné služby, výkon výchovných opatrení aj prípravu na profi rodičovstvo. Bude tu však centrum s obrovskými právomocami.
Týmto návrhom zákona ste sa, bohužiaľ, definitívne spreneverili plánom deinštitucionalizácie. Už desiatky rokov vieme, že inštitúcia je najdrahšia forma starostlivosti o deti a rodiny. Inštitúcia je najhoršia forma starostlivosti o deti a pobyt v nej zanecháva na dieťati vážne následky, s ktorými sa borí celý ďalší život. Vieme, že inštitúcie vzbudzujú u ľudí obavy, a preto si od nich nepýtajú poradenstvo. Obávajú sa pred nimi hovoriť o svojich problémoch, majú strach požiadať ich o pomoc, obávajú sa represie. Viete si predstaviť, že rodiny v kríze budú dobrovoľne navštevovať detské domovy, po novom centrá, a budú sa v nich s niekým radiť?
Rezort je z hľadiska ochrany práv detí absolútne nezabezpečený. Štátny tajomník pán Ondruš na výbore tvrdil, že práve na základe tejto novely budú dobudovávať zariadenia a dopĺňať stavy a odbornosť zamestnancov. Počítate s tým, že do centier preklopíte tzv. projektových zamestnancov a nafingujete udržateľnosť projektu. Ľudia, s ktorými počítate, sú však ešte stále nedoškolení a mnohí z nich už so svojho miesta dávno odišli. Nie sú ľudia. Ani títo projektoví ľudia už nie sú. Projekt ste neudržali a ani do jeho ukončenia. Predpokladám, že minister práce bude ešte znášať za to konzekvencie. A nie sú ani financie. Novela prichádza do parlamentu s rozporom. Ministerstvo financií malo zásadnú pripomienku k tomuto návrhu. Nepodporuje a neschvaľuje ho, pretože nemáte peniaze na realizáciu zmeny, ktorá bola predbežne vyčíslená zhruba na 70 mil. eur. Od ministerstva financií túto sumu nedostanete, pretože ju požadujte nad rámec svojej rozpočtovej kapitoly. Dvaja ministri zo strany SMER sa zjavne nevedia dohodnúť.
Čo to teda bude znamenať? Nie sú financie na dobudovanie kapacít, nie sú peniaze na lepšie ohodnotenie odborníkov, nie sú peniaze na prijímanie nových síl a nie sú ani samotní záujemcovia o takéto druhy zamestnania. Zle platené miesta, nezabezpečené pracovné podmienky, bez podpory, bez odborného vedenia a, bohužiaľ, aj bez kontroly. Už v tejto chvíli ochrana detí kolabuje. Napríklad keď systém ochrany detí odporučil do starostlivosti dieťa sedemnásťkrát trestanému pedofilovi. Zistilo sa to, až keď bol dotyčný zatknutý za výrobu detskej pornografie. To sú hrozné jednotlivé prípady. Alebo keď poslali dieťa do medzištátneho osvojenia bez preverenia podmienok a zobrali ho z milujúcej rodiny. Malé deti a bábätká zotrvávajú protizákonne na skupinách detských domovov, lebo nie je dostatok profi rodičov. Tie, ktoré dosiaľ vydržali, kolabujú pred náročnými úlohami pri opatere ústavných detí so závažnými hendikepmi. Zostávajú bez podpory, bez záujmu, so smiešnou mzdou.
Ďalej absolútna absencia systémovej a systematickej pomoci rodinám v rámci porozvodovej starostlivosti prináša naozaj dramatické situácie do rodín s deťmi. Rovnako aj sanácie rodín sú na vedľajšej koľaji a nezriedka ich fiktívne vykonávajú spriaznené organizácie. Deti z takto sanovaných rodín potom končia v detských domovoch.
Situáciu v rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny považujem za systémový a morálny rozvrat spôsobený tým, že o túto časť rezortu sa desiatky rokov nikto v skutočnosti nezaujímal. Týmto návrhom ste demonštrovali dôležitú vec, a to, že ste rezignovali na prorodinnú starostlivosť. Rezignovali ste na všetky vedecké zistenia a odporúčania o tom, že v každom možnom prípade je treba uprednostňovať rodinné formy starostlivosti pred ústavnými. Nikde v novele nie je spomenutá podpora napríklad pestúnskych rodín, ktoré by mohli mať veľký podiel na znížení počtu detí v ústavných zariadeniach. Nezaslúžili si ani slovom vašu podporu.
Vraciame sa v čase späť. Opäť budú prekvitať megalomanské zariadenia, ktoré budú vďaka svojej neprehľadnosti a nemožnosti zvládnuť pridelené úlohy kolabovať a doplácať budú na to najmä deti.
Ministerstvo financií hovorí, že na to nedá peniaze. Generálna prokuratúra hovorí, že je proti záujmom dieťaťa zlučovať všetky druhy zariadení. Kontrola nie je nijak posilnená ani zabezpečená. Ale je to vaša novela a vaša zodpovednosť. Nie som si istá, či si jej dopady skutočne uvedomujete.
V oblasti ochrany práv detí je Slovensko na mizernej úrovni. O tom svedčí aj mimoriadna správa verejného ochrancu práv. Prijatím tejto novely nastane okrem toho absolútny chaos a obávam sa, že deti a rodiny v kríze, ale aj zamestnanci v sociálnej sfére budú toho obeťami.
Dovoľte teda predniesť dva pozmeňujúce návrhy. Jeden sa venuje práve prijatiu dieťaťa do zariadenia tak, aby bolo povinné hlásiť jeho prijatie súdu. A druhý pozmeňujúci návrh spočíva v tom, že zavádza zmenu, ktorá vlastne vyzýva orgán sociálnoprávnej ochrany detí, aby sa profesionálneho rodiča aspoň spýtal, či má o dieťa po niekoľkých rokoch starostlivosti oňho záujem prijať ho do náhradnej starostlivosti.
Takže prvý pozmeňujúci návrh.
V čl. I bod 34 v § 46 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
"(3) Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý prijal oznámenie podľa odseku 2 písm. a), je povinný bezodkladne po prijatí oznámenia podľa odseku 2 písm. a) podať na súd návrh na zverenie dieťaťa do ústavnej starostlivosti alebo návrh na nariadenie výchovného opatrenia."
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 2, ktorý predkladám spolu s Ondrejom Dostálom.
1. bod. Za bod 18 sa vkladá nový bod 19, ktorý znie: 19. V § 30 ods. 2 písm. c) sa slová "§ 34 ods. 3" nahrádzajú slovami "§ 34 ods. 4".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. Za bod 20 sa vkladá nový bod 21, ktorý znie: 21. V § 34 ods. 1 v druhej vete sa slová "Do tohto" nahrádzajú slovami "Ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, do tohto".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Za bod 21. sa vkladajú nové body 22 až 24, ktoré znejú: 22. V § 34 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
"(3) Ak sa dieťa nachádza v starostlivosti profesionálneho rodiča, určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je povinný najneskôr do troch dní od doručenia správy o príprave dieťaťa na náhradnú rodinnú starostlivosť písomne oboznámiť profesionálneho rodiča, že dieťaťu bude sprostredkovaná náhradná rodinná starostlivosť alebo osvojenie a písomne ho poučiť o možnosti prevziať dieťa do náhradnej rodinnej starostlivosti alebo dieťa osvojiť. Ak sa začalo konanie na zverenie dieťaťa do náhradnej starostlivosti alebo ak sa začalo konanie o osvojenie alebo konanie o zverení maloletého do predosvojiteľskej starostlivosti, určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sprostredkovanie náhradnej rodinnej starostlivosti alebo osvojenia pozastaví až do právoplatného ukončenia tohto konania. Rovnako určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately postupuje, ak profesionálny rodič podal žiadosť smerujúcu k zvereniu dieťaťa do náhradnej rodinnej starostlivosti alebo k osvojeniu."
Doterajšie odseky 3 až 5 sa označujú ako odseky 4 až 6.
Bod 23. V § 42 ods. 2 a 3 sa slová "§ 34 ods. 4" nahrádzajú slovami "§ 34 ods. 5".
Bod 24. V § 44 ods. 3 sa slová "§ 34 ods. 4" nahrádzajú slovami "§ 34 ods. 5".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Prosím vás teda o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesla pozmeňujúci návrh, ktorý sme pripravili s kolegyňami Soňou Gaborčákovou, Veronikou Remišovou a Elenou Červeňákovou.
Včera pán minister spomenul, že sme s našimi návrhmi boli prijatí na ministerstve. Je to tak. Naozaj tento, táto komunikácia bola konštruktívna. V podstate ďakujeme za to prijatie a myslím si, že toto je presne spôsob, ako najlepšie vycibriť a zlepšiť návrhy zákonov. V tej komunikácii v podstate aj došlo k takému vzájomnému súhlasu na obidvoch stranách a takému súhlasu práve k našim návrhom aj z vašej strany, z ministerstva.
Po dôkladnom zvážení a po ešte rozhovoroch s odborníkmi sme však si s kolegyňami vyhodnotili, že predsa len podáme tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh, pretože máme za to, že ohľadom detí so zdravotne ťažkým postihnutím a tiež cieľovej skupiny tehotných dievčat a žien je dôležité, aby pomoc bola upravená v zákone, že nepostačuje iba vyhláška. Sme tu práve my zákonodarci nato, aby sme mohli vstupovať do zákona, nieže mohli, to je naša povinnosť a je dôležité, aby táto ochrana detí zdravotne znevýhodnených a takej cieľovej skupiny, ako sú tehotné ženy a dievčatá, bola zákonne taxatívne vymenovaná v zákone táto pomoc.
Takže navrhujeme rozšíriť poskytovanie opatrení pobytovou formou o zabezpečenie ošetrovateľskej starostlivosti deťom s ťažkým zdravotným postihnutím, pretože v zariadeniach stúpa počet detí s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré si vyžadujú komplexnú ošetrovateľskú starostlivosť. Vládny návrh zákona predpokladá poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v centre podľa § 63. V praxi sa ukázala táto úprava nedostatočná, pretože v prípade, ak v zariadení boli umiestnené deti s ťažkým zdravotným postihnutím, nie vždy zariadenie poskytovalo ošetrovateľskú starostlivosť prostredníctvom svojich vlastných zamestnancov, ale externými zdravotníckymi zamestnancami. Ošetrovateľská starostlivosť preto nebola poskytovaná 24 hodín denne. Navyše centrá svoju povinnosť zabezpečiť zdravotnú starostlivosť považovali za splnenú, ak napríklad odviezli dieťa k lekárovi špecialistovi.
Ďalší náš návrh sa týka tiež takej ohrozenej cieľovej skupiny, a to sú tehotné ženy alebo ženy po pôrode s ich deťmi. Máme za to, že nepostačuje vymenovaný výkon opatrení, ako je v návrhu, a to, že je povinnosť poskytovať stravovanie a ubytovanie a podmienky na prípravu stravy. Máme za to, aby bola v zákone povinnosť poskytovať aj psychologickú pomoc. Psychologická pomoc a starostlivosť by mala byť poskytovaná počas celého obdobia pobytu. Ide nám totižto o to, aby tieto ženy sa opakovane nedostávali do tej istej krízovej situácie, aby opakovane nechodili z centra do centra alebo nevracali sa naspäť do centra, ale sme presvedčení, že rodina, teda žena, aj keď je ako osamelý rodič s dieťaťom, je potrebné, aby sa čím skôr integrovala do spoločnosti. Tak práve v čase pobytovej formy v centre, aby jej povinne bola poskytovaná psychologická pomoc a sprevádzanie a odborná pomoc psychológa.
Takže dovoľte mi prečítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Sone Gaborčákovej, Anny Verešovej, Veroniky Remišovej a Aleny Červeňákovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a doplňujú niektoré zákony.
V čl. I doterajšom bode 34 v § 46 ods. 5 sa písmeno c) dopĺňa 3. bodom, ktorý znie: "3. ošetrovateľskej starostlivosti deťom s ťažkým zdravotným postihnutím".
Ďalší bod. V čl. I. doterajšom bode 34 v § 46 ods. 8 tretej vete sa za slovo "stravy" vkladá čiarka a slová "psychologickú pomoc a starostlivosť zameranú najmä na uľahčenie a zvládnutie odchodu z centra a osamostatnenie sa".
Náš 3. bod návrhu. V čl. I doterajšom bode 34 v § 63 ods. 1 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "je povinné ju poskytnúť v prípadoch podľa § 46 ods. 5 písm. c) tretieho bodu."
Ďakujem vám.

Ďakujem pekne. Ja by som sa vo svojom príspevku zamerala iba na jeden bod predkladanej novely, a to je návrh, aby sa v bode 94 čl. I za § 96a vložil ďalší § 96b, ktorý pojednáva o spisovej dokumentácii.
Moje výhrady totižto smerujú najmä k tomu, že v bodoch 4 a 5 tohoto paragrafu sa navrhuje, aby sa spisová dokumentácia zneprístupnila. To znamená, navrhovateľ chce zneprístupniť spisovú dokumentáciu o maloletom dieťati a plnoletej fyzickej osobe účastníkom konania. Treba tu povedať, že v praxi už k zneprístupňovaniu dokumentácie dávno dochádza napriek tomu, že zákony hovoria niečo iné. Deje sa to pod rúškom interných noriem, na základe ktorých štátni úradníci zatajujú spisy účastníkom konania už dnes. Nie všetci účastníci konania sú však bez právneho povedomia, a preto sa nájdu aj takí, čo sa pustia do boja s úradníckou mašinériou dokonca aj formou podania žaloby, čo úradníkom, samozrejme, znepríjemňuje život, a preto sa teraz snažia tento stav zlegalizovať zavedením zneprístupnenia spisovej dokumentácie priamo do zákona.
Treba však povedať aj to, že aj keď to bude v zákone, tak to bude v rozpore so zákonnosťou, nakoľko jednak tu máme zákon o slobodnom prístupe k informáciám a jednak tu máme výslovnú povinnosť sprístupňovať celú spisovú dokumentáciu, ktorá je stanovená v niekoľkých medzinárodných dohovoroch a zákonných ustanoveniach, ktoré sme povinní podľa Ústavy Slovenskej republiky rešpektovať. Ústava Slovenskej republiky totiž hovorí, že "medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi". Konkrétne ide o čl. 41 Charty základných práv Európskej únie, ktorý hovorí, že "každý má právo na prístup k spisu, ktorý sa ho týka". Čl. 17 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd hovorí, že "sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené". A napokon čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd pojednáva o práve na spravodlivé súdne konanie.
Dôkazom pre moje tvrdenia sú už vydané súdne rozhodnutia, na základe ktorých ministerstvo, resp. jemu podriadené organizácie už museli sprístupniť spisovú zložku účastníkom konania. A od ľudí, teda priamych účastníkov konaní, ktorí sa na tento boj o vlastné dieťa dali a ktorí sa na mňa obrátili, mám aj konkrétne rozsudky Najvyššieho súdu a Krajského súdu v Bratislave, ktoré tvoria precedens na jednej strane, ale z pohľadu dotknutých na druhej strane znamenajú mesiace a roky bojov s veternými mlynmi.
Je nám všetkým jasné, že v prípade vývoja dieťaťa v útlom veku je každý stratený rok kontaktu s milujúcim rodičom obrovskou stratou. Ako vyplýva z listu, ktorým ma títo ľudia oslovili, tak z rozhodnutí a úkonov, ktoré sledujeme v praxi, je zrejmé, že na strane navrhovateľa, resp. jemu podriadených organizácií, ide o vedomú a veľmi intenzívnu snahu za každú cenu zneprístupniť účastníkom konaní, teda rodičom a deťom, spisové zložky.
Toto nie je ojedinelé tvrdenie. Spomeňme si aj na správu ombudsmanky, ktorá opakovane upozornila na veľmi slabý výkon štátnej správy pri naplnení zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, na porušovanie práv maloletých detí, žiaľ, aj s nenapraviteľnými následkami pre dieťa. No a spomeňme si aj na dlhodobú systematickú diskrimináciu rodičov na základe pohlavia, resp. pozitívnu diskrimináciu matiek, žien, ktorú zaznamenávajú a dlhodobo na ňu upozorňujú otcovia pri súdnych konaniach napríklad o zverení dieťaťa do starostlivosti a podobne.
Takže ako ma upozorňujú v liste aj účastníci konania, ktorí s úradmi zvádzajú takýto dlhoročný neúspešný boj o vlastné dieťa, dôsledky, ktoré zneprístupnenie spisovej dokumentácie prináša prax, sú často doslova fatálne najmä pre maloleté deti, ktoré sú takýmto konaním štátu ohrozené. A píšu nám poslancom, ktorí máme o tomto rozhodnúť, okrem iného aj toto, citujem: "Ak toto nebezpečenstvo poslanci Národnej rady prehliadnu alebo ho budú podceňovať, tak ak niekomu z ich voličov, známych či príbuzných štátny úradník odoberie dieťa alebo mu obmedzí, alebo zakáže styk s dieťaťom iba preto, že sa tak práve rozhodol, tak vtedy už bude neskoro sťažovať sa, volať po ľudských právach, informácie mu budú zneprístupnené a nebude mať ani žiaden podklad, na základe ktorého by mohol konať."
Argumentácia, že veď k požadovaným informáciám sa môže dostať napríklad ombudsman, je iba ilúziou na oklamanie verejnosti. Verejná ochrankyňa práv pani Dubovcová opakovane upozorňovala na porušovanie práv maloletých detí v súdnych procesoch. Správy boli štátnymi orgánmi odignorované, nič sa nezmenilo a namiesto sebareflexie sa štátne orgány oborili na ombudsmanku a spochybňovali ju.
Týmto návrhom sa navrhovateľ pokúša zničiť jediný kontrolný mechanizmus na kontrolu činnosti štátu, ktorý majú rodičia k dispozícii, a to je prístup ku všetkým informáciám v spisovej zložke. Ak rodičia nebudú mať prístup ku všetkým informáciám v spisovej zložke, tak nebudú mať dôkazy, v rukách dôkazy o prípadnom porušovaní práv a oprávnených záujmov dieťaťa navrhovateľom a jeho podriadenými organizáciami. Ak rodičia nebudú mať dôkazy, ktoré sa nachádzajú v spisovej zložke, tak nemajú ani šancu na úspech ani v súdnom konaní podľa § 5 ods. 2 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, podľa ktorého, citujem: "Každý, kto sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté pri vykonávaní opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa tohto zákona v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať právnej ochrany na súde podľa osobitného predpisu. Touto novelou chce navrhovateľ znížiť počet diskriminačných súdnych žalôb proti nemu podľa citovaného paragrafu tým, že zneprístupní informácie, ktoré sa nachádzajú v spisovej zložke."
Podľa pisateľov listu je to typický spôsob presadzovania záujmov štátnej organizácie, kde namiesto zdĺhavej reorganizácie štátnej organizácie, namiesto personálnych výmen na všetkých pozíciách od radových zamestnancov až po top manažérov je jednoduchšie občanovi znemožniť prístup k informáciám, počet diskriminačných žalôb tým klesne a nové nikto nezačne.
"Žiadame poslancov Národnej rady, aby z novely zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele odstránili ustanovenia § 96b bod 4 a 5, pretože občan má právo na všetky informácie, ktoré sa ho týkajú, pretože dieťa má právo na všetky informácie, ktoré sa ho týkajú, a pretože rodič má právo na všetky informácie, ktoré sa týkajú jeho dieťaťa."
Toľko teda z podnetu, z ktorého som vychádzala pri príprave pozmeňujúceho návrhu, ktorý by som chcela predložiť. Takže v zmysle rokovacieho poriadku najskôr prečítam jeho veľmi stručné odôvodnenie.
Navrhujeme v § 96b vypustiť odseky 4 a 5 upravujúce podmienky zneprístupňovania časti spisovej dokumentácie. Dôvodom predloženia tohto pozmeňujúceho návrhu je rozpor tohto ustanovenia s viacerými ľudskoprávnymi medzinárodnými dokumentmi, ako napr. právo na prístup k spisu, ktorý sa týka osoby, ktorá sa prístupu domáha (čl. 41 Charty základných práv Európskej únie) alebo právo na informácie (čl. 17 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd).
A teraz samotné znenie pozmeňujúceho návrhu. Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Renáty Kaščákovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 761).
V čl. I bode 4 v § 96b sa vypúšťajú odseky 4 a 5.
Ďakujem za pozornosť.