26. schôdza

Martin, my poznáme vplyvy na životné prostredie samotnej skládky, avšak nepoznáme vplyvy na životné prostredie a efektivitu a účinnosť samotného projektu, ktorý má nejakým spôsobom byť či sanáciou skládky, alebo nejakým iným opatrením. Nepoznáme iné varianty. To znamená, nemáme istotu, že to riešenie, ktoré je navrhnuté, je najlepšie pre životné prostredie, že je najefektívnejším riešením a najúčinnejším riešením. Dnes vieme, keď hovoríme o konkrétnej vrakunskej skládke, že je to najlacnejším riešením. To bolo opakovane na verejných fórach povedané, na iné riešenie ministerstvo životného prostredia nemá peniaze. Pritom je to, sú peniaze vyčlenené alebo označené, identifikované len na výstavbu betónovej kapsulácie, čo nie je sanáciou, ale nie sú identifikované peniaze na opatrenia, ktoré majú práve ten dopad, to znamená, znehodnotenie podzemných vôd Žitného ostrova. Na odstránenie tohto toxického mraku a jeho priebežnú sanáciu, na to nie sú vyčlenené žiadne prostriedky, ani nie sú identifikované. Preto je dôležité poznať vplyvy toho samotného projektu a jeho varianty, aby boli známe a vybraté, aby boli najlepšie a najúčinnejšie, pretože akékoľvek šetrenie zvyšuje výdavky do životného prostredia a do zdravia ľudí.
Treba si povedať, Žitný ostrov je chránená vodohospodárska oblasť z dôvodu nie akumulácie len podzemnej v podstate úžitkovej vody, chránená vodohospodárska oblasť Žitný ostrov bola chránená z dôvodu akumulácie pitnej vody. Tam donedávna kvalita podzemných vôd mala kvalitu pitnej vody. Dnes je to jeden obrovský toxický mrak, za ktorý nesie zodpovednosť, tie vlády, ktoré tu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Poliačik, reakcia na faktickú.

Ďakujem, Anka. Ja keď som hovoril o tom, že tie vplyvy na životné prostredie sú zjavné, hovoril som o tých veciach, ktoré v podstate spustili celý tento proces. Samozrejme, že posúdenie vplyvov na životné prostredie musí zahŕňať jednak posúdenie súčasného stavu a jednak posúdenie ako možných variant a budúcich možných výsledkov, preto tam tie lehoty koniec koncov aj sú, ale na rozdiel od mnohých iných, a opäť sa vrátim k tomu číslu 1963 lokalít, kde mnohé tie environmentálne záťaže sú tzv. spiace, že ony v podstate teraz neprodukujú ako keby akútne ohrozenie, akurát sa tam napríklad nemôže stavať, nemôže sa tam ísť do zeme kvôli tomu, že by sa mohlo niečo pohnúť. To sú veci, kde nie je úplne, úplne zjavné na prvý pohľad, že sa niečo deje, nezamoruje sa napríklad spodná voda, ale sú rovnako problematické ako tá vrakunská skládka, ktorá rozhýbala nás vlastne dnes.
A v súvislosti s tým, čo hovoril aj Peter Pčolinský, samozrejme, nové a nové záťaže pribúdajú v dôsledku aj legislatívnej prázdnoty niekde, aj nečinnosti orgánov štátu, a preto si myslím, že to, čoho sme teraz svedkami, nie je reálne riešenie problémov, alebo možno iba nejaká začiatočná fáza, ale skôr je hasenie katastrofy, ktorá vlastne už prenikla na verejnosť a ktorú treba akútne riešiť. Nemyslím si, že je to systémové riešenie, na základe ktorého by sme mohli do desiatich rokov povedať, že nám počet tých environmentálnych záťaží klesne, dajme tomu, o tretinu alebo o polovicu.
Ďakujem veľmi pekne.

O slovo požiadal spravodajca.
Nech sa páči, pán poslanec Antal.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážení kolegovia. Ja žasnem, vážení kolegovia, že dokážete povedať, že ide o divadlo a o pózu. Skúste to povedať starostovi Vrakune, skúste sa postaviť vo Vrakuni a povedať to tým ľuďom, ktorí na túto sanáciu čakajú roky. Správne ste povedali, že od 2002 alebo veľmi dávno je identifikovaná táto environmentálna záťaž. Treba ale zároveň hneď za tým povedať to B a čo je pravda, že vláda Slovenskej republiky až v roku 2016, na jeseň v roku 2016 určila zodpovednú osobu. Pani kolegyňa, vy poznáte zákon, o ktorom sa dneska bavíme, kde je povedané, že v prvom rade znečisťovateľ platí a kedy nastupuje štát. To znamená, na základe zmluvy alebo rozhodnutia vlády. A to rozhodnutie vlády bolo v 2016. roku, bavme sa o tomto ministrovi, bavme sa o tomto, terajšom ministerstve životného prostredia, aké kroky urobilo za tú dobu.
Vy ste povedali, že nejde, alebo začnem tým, o čom je toto, táto, tento bod schôdze, to je skrátené legislatívne konanie. Zákon o rokovacom poriadku hovorí v § 89 ods. 1 za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, a tak ďalej, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní. Otvorme si základný zákon štátu, Ústavu Slovenskej republiky a otvorme si II. hlavu, základné práva a slobody. V šiestom, myslím že v šiestom oddiele, alebo ešte zostaňme v druhom oddiele, základné ľudské práva sa a slobody, čl. 20, ods. 3, vlastníctvo zaväzuje. A viete veľmi dobre, áno, prioritne sa rieši momentálne vrakunská skládka, nebudeme vravieť, že je to o nejakých ďalších, je to aj o ďalších, ale prečo skrátené konanie, bavíme sa o vrakunskej skládke. Odsek 3: "Vlastníctvo zaväzuje, nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonmi." K čomu dochádza momentálne? K zneužívaniu vlastníctva. K tomu, že proces nemôže pokračovať plynule ďalej, k tomu, že Vrakunčania nebudú mať sanovanú skládku.
Ak si otvoríme 6. oddiel, právo na ochranu životného prostredia, čl. 44: "Každý má právo na priaznivé životné prostredie. Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie. Nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie." A tak ďalej. Máme ešte iný dôvod? Ja tu sedím od septembra minulého roku. Toto je podľa mňa z tých všetkých dôvodov, asi dva boli také, že áno, skutočne za, toto je 100-percentne, kedy je potrebné skrátené konanie.
Vy hovoríte, že nejde o sanáciu. A o čo, prosím vás... Aj pán kolega Poliačik povedal, že nejde o sanáciu. A o čo ide v tomto prípade? Otvorte si, a predpokladám, že to máte naštudované, existuje taká publikácia Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží, veľmi rozsiahla publikácia, ktorá hovorí, akým spôsobom pri jednotlivých, alebo je tu kompletný, je to kompletný prehľad sanačných metód. A jedna z nich je tá inkapsulácia, o ktorej predpokladám, že v tomto prípade ide. A v tomto prípade skutočne ide o akési vytvorenie, vytvorenie akéhosi sarkofágu, alebo ako to môžem nazvať. Je to klasická sanačná metóda.
Skúste sa zamyslieť aj nad tým, čo hovoríte, že by sa postupovalo sanáciou takou, ako vy myslíte, to znamená, vybratím tej zeminy a niekde, premiestnením niekde inde. Skúste to povedať tým, kam by sa do katastra mala preniesť táto hornina a nejakým spôsobom by tam došlo ku jej sanácii.
Prečo v skrátenom konaní? Áno, ministerstvo životného prostredia povedalo, že je tam potrebná EIA, podľa môjho názoru malá EIA, a ak malá EIA, tak je to 3 mesiace. A ale keby sme išli normálnym klasickým postupom, normálnym cez MPK, tak ktorý trvá 3 mesiace plus 3 mesiace tu v parlamente. Čiže mohli by sme mať tento zákon na stole niekedy reálne o 6 mesiacov. Nehovorím, že medzi tým sú ešte parlamentné prázdniny, čiže ešte som sa asi v tomto prípade aj pomýlil.
Čo sa týka pána kolegu Poliačika, ja mám trošku iné čísla, lebo boli robené, boli robené, bola robená štúdia, tzv. systematická identifikácia environmentálnych záťaží na Slovensku a nachádza sa v nej 1918 environmentálnych záťaží... (Reakcia z pléna.) Áno, z toho 878 pravdepodobných, 684 sú tie, ktoré sú už sanované, 257 potvrdených environmentálnych záťaží. Ja som veľmi rád, že tento postup tak pokračuje, ako pokračuje, a dúfam, že Vrakunčania sa dožijú a vo veľmi krátkej dobe dožijú toho, čoho sa dožili Žiarčania, že sme mali environmentálnu záťaž, s ktorou skutočne nikto nič nerobil, a dnes je to najväčšia sanácia za 53 mil. euro, ktorú vykonala zväčša z vlastných peňazí súkromná spoločnosť. Veľmi by som si prial, aby sme v krátkom čase mohli hovoriť aj o Vrakuni. To je v skratke k tomuto skrátenému konaniu a asi ďalej sa vyjadrím potom v prvom čítaní.
Ďakujem pekne.

Tri faktické poznámky.
Nech sa páči, pani poslankyňa Cigániková.

Ďakujem pekne. Ja by som len tak v krátkosti, pán kolega. Ja som z Vrakune a nikdy som teda nepočula z úst kohokoľvek, že dávajte si pozor, toto ideme robiť, takto ideme zachraňovať. Zato som veľmi dobre počula vás a vašich kolegov, keď sme spolu s Ankou Zimenovou a s Jurajom Drobom upozorňovali na tento problém, navrhovali riešenia, najprv som počula reči na výbore o tom, ako má Anka zlé mapy a ako tak vôbec nie je, ako neexistuje žiadny problém. Po tom, ako som počúvala o tom, ako šírime hystériu, ako to nie je pravda a v podstate nič sa nestalo a nič neexistuje. No a teraz, keď vám hovorí Anka, že teda tento problém je tu dlhodobo, že naňho niekoľkokrát poukazovala a že to teda netreba riešiť skráteným konaním, tak tvrdíte, že tento problém jednoducho, je to pravda, že je tu dlho, ale teraz je najlepší čas ho riešiť. No neviem.

Pán poslanec Poliačik.

Ďakujem pekne. No, pán spravodajca, tak sa nabudúce dohodnite s pánom ministrom a choďte vy prvý uvádzať ten zákon, keď máte viacej informácií, lebo potom by sme sa veľa vecí nemuseli pýtať. Lebo na konkrétny proces, že čo sa ide diať, ako nám pomáha to skrátené legislatívne konanie, pán minister nedal vo svojej úvodnej reči odpovede. A keby ich bol dal, tak sme sa nemuseli na veľa vecí pýtať. Tak teraz ako, keď si na budúce prehodíte karty a vy o tom viacej viete, tak kľudne to choďte uviesť vy a ušetríme si čas. Lebo ja nejdem so zlým úmyslom, ja iba hovorím, že keď máme proste tak výrazný zásah do ústavných práv slovenských občanov, tak nestačí citovať zákon a ústavu, že čo nám hovorí, to my ako minimálne polovica v tejto sále vieme, ale akým spôsobom je na vašej strane urýchlenie toho procesu a prečo je nutné urýchlenie toho procesu, to je to, čo máte dokázať. Lebo to, že ak existuje relevantné skrátenie od dnešného dňa po ukončenie tej kapsulácie a bez toho to nejde, tak okej, skrátené legislatívne konanie tým pádom je legitímne, ale tie dôvody pán minister nepovedali a vy ste ich načali. Takže keby sme ich vedeli od začiatku a boli by napríklad aj v dôvodovej správe, na mnohé veci by sme sa nemuseli pýtať. To je prvá vec.
A druhá vec, sám viete, že robiť zákon kvôli jednému prípadu nie vždy je šťastné. Preto som sa pýtal, ináč tie čísla plus mínus sedia, ktoré ste vy hovorili, možno tam bude pár rokov rozdiel, že niečo sa medzitým vyriešilo, ale preto som sa pýtal, akým spôsobom nám toto pomôže v iných prípadoch a kde sa dalo začať sanovať, lebo to vlastní štát už teraz a nespravilo sa to, lebo mňa zaujíma celkový obraz a nie iba jeden prípad.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec Budaj.