26. schôdza

Pán kolega, prepáčte, ale neverím vlastným ušiam o tom, čo tu vy hovoríte. Tu sú absolútne dve diametrálne odlišné veci ohľadom nelegálnych čiernych skládok, prepánajána, veď to je absolútne... Vy hovoríte o tom, tu je nefunkčný štát, predsa keď raz máme vedomosť o tvorbe nových nelegálnych čiernych skládok, okamžite má, majú všetky orgány štátnej správy konať a nie sa pozerať nemo na to, jak sa zaváža v Ivanke pri Dunaji čierna, vytvára nová čierna skládka. To sa netýka tohto zákona. To sa týka starých environmentálnych záťaží, ktoré vznikli v minulosti za socializmu. To sa netýka čiernych nelegálnych skládok, ktoré vznikli v súčasnej dobe, za ktoré je zodpovedná už novodobá tá spoločnosť a minimálne desať rokov vlády Fica a nekonania ministerstiev, ktoré som spomínala.
Nevymožiteľnosť práva, ľahostajnosť orgánov štátnej správy, to vôbec nie je argumentom na to, aby sme dnes prijímali skrátené legislatívne konanie. A ja trvám na tom, že zo strany ministerstva životného prostredia ide len o čisté divadlo, že ide o skrátené legislatívne konanie. Pretože čo sa nám posunie? Keby sme dnes mali v prvom čítaní ten zákon, tak o jeden a pol mesiaca ho máme v druhom a treťom čítaní a koncom apríla zákon môže mať platnú účinnosť a riadnym medzirezortným pripomienkovacím konaním by sa vychytali muchy toho návrhu. Pretože sú tam veci, ktorými sa majú obmedzovať vlastnícke práva ľudí, ktorí tú škodu, hrozbu nespôsobili. Je pravdou, že sa tie toxíny každým dňom posúvajú, lenže ony sa už posúvajú roky a keď za tie tri mesiace sa posunú možno o meter. Takže neunáhlime sa, pretože to je veľmi dôležitý zákon, veľmi vážny zákon a preto je na mieste, aby sme sa o ňom riadne rozprávali a mali... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tak, pán minister, čo sa nám to tu deje? Na Slovensku máme evidovaných, ak tomu dobre, ak som to dobre naštudoval, 1 963 lokalít, ktorých sa týka, ktoré sú buď ako pravdepodobná environmentálna záťaž alebo ako potvrdená existujúca environmentálna záťaž. Dvesto sedemdesiatdeväť sú pravdepodobné a 784 máme už registrované ako sanované, rekultivované lokality. A ja si predstavujem, že v momente, keď prídete, že haló, páni poslanci, potrebujeme v skrátenom legislatívnom konaní výrazne obmedziť práva ľudí na vlastnenie majetku, tak neprídeme akože s floskulami, ale s plánom, lebo, tak ako povedala Anka, 25 rokov v podstate sme sa na mnohé tie environmentálne záťaže pozerali, či už sa rozprávame o gudrónoch, či sa pozeráme, či sa rozprávame o starej Dimitrovke, po celom Slovensku mnohé, mnohé lokality sú tými záťažami stále skúšané. Niektoré predstavujú možné riziko do budúcnosti. To sme mali pred pár rokmi v podstate riziko, že nám gudrón pretečie a z toho lomu v podstate sa dostane do spodných vôd. Tieto veci riešime nejakým spôsobom vždycky až v momente, keď sú horúce a keď to vyžaduje obmedzenie vlastníckych práv slovenských občanov v skrátenom legislatívnom konaní. Tak ja by som rád počul nie floskulu, ani nie z dôvodovej správy vytiahnutú vecičku o možných závažných škodách. Ja chcem počuť, kde ony sú a ako to urýchlime, pretože vy tvrdíte, že potrebujeme zmeniť zákon na to, aby sme urýchlene riešili nejakú situáciu. Za predpokladu, že sa rozprávame o vrakunskej skládke, kde, okej, zapúzdrenie do betónu, keď chcete nazývať sanáciou, ja by som ho skôr nazval konzerváciou existujúceho stavu. Sanácia to nie je. Sanácia by bola, keby tam potom už nebola žiadna environmentálna záťaž. V momente, keď to celé zapúzdrite do betónu, tak vy nesanujete v podstate. Vy robíte to, že na určitý čas predchádzate úniku škodlivých látok, ktoré tam ale stále ostávajú. Tam si rozumieme. Dobre.
Takže za predpokladu, že dnes, v čase T zmeníme zákon, akým spôsobom pomáhame Vrakúni a akým spôsobom pomáhame ďalším 1 963 lokalitám? Lebo ja by som rád počul odpovede na nasledujúce otázky:
Koľko z existujúcich záťaží sú na pôde a majetkoch, ktoré vlastní štát? Také celkom určite existujú a kvôli nim nepotrebujeme obmedzovať majetnícke práva na užívanie majetku slovenských občanov a to sú veci, ktoré štát mohol dávno riešiť. To je prvá vec.
Druhá otázka: koľko peňazí má štát vyčlenených na to, aby tieto, tieto problémy sanoval? Pretože, čo ja viem, tak z Operačného programu Kvalita životného prostredia pre roky 2016 - 2021, tam máme plánované oprávnené výdavky 27 miliónov a neoprávnené 600-tisíc. Za predpokladu, že existuje iný zdroj peňazí, tak by som rád počul, kde a aký je plán, na čo sa majú použiť.
Tretia vec. Ako je možné urýchliť problém sanácie alebo zapúzdrenia, resp. konzervácie problému na Žitnom ostrove, ak na základe vyžiadania pani poslankyne Zemanovej ministerstvo, vaše, tvrdí, že je potrebné posúdenie vplyvov na životné prostredie, pretože ten proces celkom určite bude dlhší, ako by bol klasický legislatívny proces?
Za predpokladu, že sa to posudzovanie len teraz ide začínať a že je zákonná povinnosť ho spraviť, tak čokoľvek tam budete robiť, či už to budete robiť na základe toho, že tam budete mať tú predbežnú držbu, ktorú zavádzate v tomto zákone, alebo že už budete vyvlastňovať ten majetok, stále čokoľvek tam budete robiť, tak budete robiť nezákonne. Lebo ak vám zákon, ak vám zákon prikazuje vyhodnotiť vplyvy na životné prostredie, o ktorých síce my už dnes vieme, lebo sú celkom očividné, ale je tam potrebné splniť nejaké lehoty, tak potom je otázka, kvôli čomu nemohlo byť medzirezortné pripomienkové konanie? Kvôli čomu musíme ísť dnes v skrátenom legislatívnom konaní? Kvôli ktorým prípadom, konkrétnym, skracujeme celý tento proces dajme tomu o dva a pol mesiaca alebo o tri? (Reakcia navrhovateľa.) No ak by sme to, ak by ste to mali ako, táto vláda je mimoriadne ako briskná, čo sa týka skrátených MPK-čok, hej? Mali sme tu MPK-čky, ktoré trvali 15 dní. Ak by ste to dali do MPK-čky pred minulou vládou, dneska nám mohlo skončiť. Keby sme ho zaradili ešte na túto schôdzu v prvom čítaní, druhé, tretie čítanie sme mohli mať budúcu schôdzu spláchnuté a predpokladám, že ešte stále by sa čakalo na ukončenie iných lehôt a iných procesov pred tým, ako tam tie betóny a tie bagre nabehnú.
Takže úplne súhlasím s tým, čo povedala moja kolegyňa Anka Zemanová, zatiaľ to vyzerá skôr na pózu. A ak hovoríme o tak závažných veciach, ako je, to nie sú veci, akože my už sme tu skrátenom legislatívnom konaní reagovali na to, že majú prísť Vianoce. takže ja viem, že neočakávaná udalosť v ponímaní tejto vlády môže byť všeličo. Keď neočakávane prídu Vianoce a v skrátenom legislatívnom konaní treba riešiť dôchodcovské prídavky, tak áno, potom aj to, že 25 rokov je niekde, environmentálna záťaž je niečo neočakávané z hľadiska tejto vlády. Ale ak už do toho ideme a máte úprimný záujme to riešiť, tak prepáčte, pán minister, ale nebude stačiť povedať, že hrozia škody. Treba povedať, na základe čoho potrebujeme spraviť skrátené legislatívne konanie, aké lehoty sa tým skrátia, ako skoro by ste mohli byť s bagrami a betónom na vrakunskej skládke, keby to išlo v klasickom konaní a ako skoro sa tam dokážete dostať teraz. Lebo jediné, na základe čoho potom dokážete spraviť odpočet odôvodniteľnosti toho, čo tu teraz páchame, je, že za vami budú výsledky. Takže dúfam, že v rozprave vystúpite, alebo v záverečnom slove mi odpoviete na tieto otázky a potom sa porozprávame o samotnom zákone v prvom čítaní, ak to v skrátenom legislatívnom konaní prejde.
Ďakujem veľmi pekne.

Martin, my poznáme vplyvy na životné prostredie samotnej skládky, avšak nepoznáme vplyvy na životné prostredie a efektivitu a účinnosť samotného projektu, ktorý má nejakým spôsobom byť či sanáciou skládky, alebo nejakým iným opatrením. Nepoznáme iné varianty. To znamená, nemáme istotu, že to riešenie, ktoré je navrhnuté, je najlepšie pre životné prostredie, že je najefektívnejším riešením a najúčinnejším riešením. Dnes vieme, keď hovoríme o konkrétnej vrakunskej skládke, že je to najlacnejším riešením. To bolo opakovane na verejných fórach povedané, na iné riešenie ministerstvo životného prostredia nemá peniaze. Pritom je to, sú peniaze vyčlenené alebo označené, identifikované len na výstavbu betónovej kapsulácie, čo nie je sanáciou, ale nie sú identifikované peniaze na opatrenia, ktoré majú práve ten dopad, to znamená, znehodnotenie podzemných vôd Žitného ostrova. Na odstránenie tohto toxického mraku a jeho priebežnú sanáciu, na to nie sú vyčlenené žiadne prostriedky, ani nie sú identifikované. Preto je dôležité poznať vplyvy toho samotného projektu a jeho varianty, aby boli známe a vybraté, aby boli najlepšie a najúčinnejšie, pretože akékoľvek šetrenie zvyšuje výdavky do životného prostredia a do zdravia ľudí.
Treba si povedať, Žitný ostrov je chránená vodohospodárska oblasť z dôvodu nie akumulácie len podzemnej v podstate úžitkovej vody, chránená vodohospodárska oblasť Žitný ostrov bola chránená z dôvodu akumulácie pitnej vody. Tam donedávna kvalita podzemných vôd mala kvalitu pitnej vody. Dnes je to jeden obrovský toxický mrak, za ktorý nesie zodpovednosť, tie vlády, ktoré tu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, Anka. Ja keď som hovoril o tom, že tie vplyvy na životné prostredie sú zjavné, hovoril som o tých veciach, ktoré v podstate spustili celý tento proces. Samozrejme, že posúdenie vplyvov na životné prostredie musí zahŕňať jednak posúdenie súčasného stavu a jednak posúdenie ako možných variant a budúcich možných výsledkov, preto tam tie lehoty koniec koncov aj sú, ale na rozdiel od mnohých iných, a opäť sa vrátim k tomu číslu 1963 lokalít, kde mnohé tie environmentálne záťaže sú tzv. spiace, že ony v podstate teraz neprodukujú ako keby akútne ohrozenie, akurát sa tam napríklad nemôže stavať, nemôže sa tam ísť do zeme kvôli tomu, že by sa mohlo niečo pohnúť. To sú veci, kde nie je úplne, úplne zjavné na prvý pohľad, že sa niečo deje, nezamoruje sa napríklad spodná voda, ale sú rovnako problematické ako tá vrakunská skládka, ktorá rozhýbala nás vlastne dnes.
A v súvislosti s tým, čo hovoril aj Peter Pčolinský, samozrejme, nové a nové záťaže pribúdajú v dôsledku aj legislatívnej prázdnoty niekde, aj nečinnosti orgánov štátu, a preto si myslím, že to, čoho sme teraz svedkami, nie je reálne riešenie problémov, alebo možno iba nejaká začiatočná fáza, ale skôr je hasenie katastrofy, ktorá vlastne už prenikla na verejnosť a ktorú treba akútne riešiť. Nemyslím si, že je to systémové riešenie, na základe ktorého by sme mohli do desiatich rokov povedať, že nám počet tých environmentálnych záťaží klesne, dajme tomu, o tretinu alebo o polovicu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážení kolegovia. Ja žasnem, vážení kolegovia, že dokážete povedať, že ide o divadlo a o pózu. Skúste to povedať starostovi Vrakune, skúste sa postaviť vo Vrakuni a povedať to tým ľuďom, ktorí na túto sanáciu čakajú roky. Správne ste povedali, že od 2002 alebo veľmi dávno je identifikovaná táto environmentálna záťaž. Treba ale zároveň hneď za tým povedať to B a čo je pravda, že vláda Slovenskej republiky až v roku 2016, na jeseň v roku 2016 určila zodpovednú osobu. Pani kolegyňa, vy poznáte zákon, o ktorom sa dneska bavíme, kde je povedané, že v prvom rade znečisťovateľ platí a kedy nastupuje štát. To znamená, na základe zmluvy alebo rozhodnutia vlády. A to rozhodnutie vlády bolo v 2016. roku, bavme sa o tomto ministrovi, bavme sa o tomto, terajšom ministerstve životného prostredia, aké kroky urobilo za tú dobu.
Vy ste povedali, že nejde, alebo začnem tým, o čom je toto, táto, tento bod schôdze, to je skrátené legislatívne konanie. Zákon o rokovacom poriadku hovorí v § 89 ods. 1 za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, a tak ďalej, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní. Otvorme si základný zákon štátu, Ústavu Slovenskej republiky a otvorme si II. hlavu, základné práva a slobody. V šiestom, myslím že v šiestom oddiele, alebo ešte zostaňme v druhom oddiele, základné ľudské práva sa a slobody, čl. 20, ods. 3, vlastníctvo zaväzuje. A viete veľmi dobre, áno, prioritne sa rieši momentálne vrakunská skládka, nebudeme vravieť, že je to o nejakých ďalších, je to aj o ďalších, ale prečo skrátené konanie, bavíme sa o vrakunskej skládke. Odsek 3: "Vlastníctvo zaväzuje, nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonmi." K čomu dochádza momentálne? K zneužívaniu vlastníctva. K tomu, že proces nemôže pokračovať plynule ďalej, k tomu, že Vrakunčania nebudú mať sanovanú skládku.
Ak si otvoríme 6. oddiel, právo na ochranu životného prostredia, čl. 44: "Každý má právo na priaznivé životné prostredie. Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie. Nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie." A tak ďalej. Máme ešte iný dôvod? Ja tu sedím od septembra minulého roku. Toto je podľa mňa z tých všetkých dôvodov, asi dva boli také, že áno, skutočne za, toto je 100-percentne, kedy je potrebné skrátené konanie.
Vy hovoríte, že nejde o sanáciu. A o čo, prosím vás... Aj pán kolega Poliačik povedal, že nejde o sanáciu. A o čo ide v tomto prípade? Otvorte si, a predpokladám, že to máte naštudované, existuje taká publikácia Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží, veľmi rozsiahla publikácia, ktorá hovorí, akým spôsobom pri jednotlivých, alebo je tu kompletný, je to kompletný prehľad sanačných metód. A jedna z nich je tá inkapsulácia, o ktorej predpokladám, že v tomto prípade ide. A v tomto prípade skutočne ide o akési vytvorenie, vytvorenie akéhosi sarkofágu, alebo ako to môžem nazvať. Je to klasická sanačná metóda.
Skúste sa zamyslieť aj nad tým, čo hovoríte, že by sa postupovalo sanáciou takou, ako vy myslíte, to znamená, vybratím tej zeminy a niekde, premiestnením niekde inde. Skúste to povedať tým, kam by sa do katastra mala preniesť táto hornina a nejakým spôsobom by tam došlo ku jej sanácii.
Prečo v skrátenom konaní? Áno, ministerstvo životného prostredia povedalo, že je tam potrebná EIA, podľa môjho názoru malá EIA, a ak malá EIA, tak je to 3 mesiace. A ale keby sme išli normálnym klasickým postupom, normálnym cez MPK, tak ktorý trvá 3 mesiace plus 3 mesiace tu v parlamente. Čiže mohli by sme mať tento zákon na stole niekedy reálne o 6 mesiacov. Nehovorím, že medzi tým sú ešte parlamentné prázdniny, čiže ešte som sa asi v tomto prípade aj pomýlil.
Čo sa týka pána kolegu Poliačika, ja mám trošku iné čísla, lebo boli robené, boli robené, bola robená štúdia, tzv. systematická identifikácia environmentálnych záťaží na Slovensku a nachádza sa v nej 1918 environmentálnych záťaží... (Reakcia z pléna.) Áno, z toho 878 pravdepodobných, 684 sú tie, ktoré sú už sanované, 257 potvrdených environmentálnych záťaží. Ja som veľmi rád, že tento postup tak pokračuje, ako pokračuje, a dúfam, že Vrakunčania sa dožijú a vo veľmi krátkej dobe dožijú toho, čoho sa dožili Žiarčania, že sme mali environmentálnu záťaž, s ktorou skutočne nikto nič nerobil, a dnes je to najväčšia sanácia za 53 mil. euro, ktorú vykonala zväčša z vlastných peňazí súkromná spoločnosť. Veľmi by som si prial, aby sme v krátkom čase mohli hovoriť aj o Vrakuni. To je v skratke k tomuto skrátenému konaniu a asi ďalej sa vyjadrím potom v prvom čítaní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som len tak v krátkosti, pán kolega. Ja som z Vrakune a nikdy som teda nepočula z úst kohokoľvek, že dávajte si pozor, toto ideme robiť, takto ideme zachraňovať. Zato som veľmi dobre počula vás a vašich kolegov, keď sme spolu s Ankou Zimenovou a s Jurajom Drobom upozorňovali na tento problém, navrhovali riešenia, najprv som počula reči na výbore o tom, ako má Anka zlé mapy a ako tak vôbec nie je, ako neexistuje žiadny problém. Po tom, ako som počúvala o tom, ako šírime hystériu, ako to nie je pravda a v podstate nič sa nestalo a nič neexistuje. No a teraz, keď vám hovorí Anka, že teda tento problém je tu dlhodobo, že naňho niekoľkokrát poukazovala a že to teda netreba riešiť skráteným konaním, tak tvrdíte, že tento problém jednoducho, je to pravda, že je tu dlho, ale teraz je najlepší čas ho riešiť. No neviem.

Ďakujem pekne. No, pán spravodajca, tak sa nabudúce dohodnite s pánom ministrom a choďte vy prvý uvádzať ten zákon, keď máte viacej informácií, lebo potom by sme sa veľa vecí nemuseli pýtať. Lebo na konkrétny proces, že čo sa ide diať, ako nám pomáha to skrátené legislatívne konanie, pán minister nedal vo svojej úvodnej reči odpovede. A keby ich bol dal, tak sme sa nemuseli na veľa vecí pýtať. Tak teraz ako, keď si na budúce prehodíte karty a vy o tom viacej viete, tak kľudne to choďte uviesť vy a ušetríme si čas. Lebo ja nejdem so zlým úmyslom, ja iba hovorím, že keď máme proste tak výrazný zásah do ústavných práv slovenských občanov, tak nestačí citovať zákon a ústavu, že čo nám hovorí, to my ako minimálne polovica v tejto sále vieme, ale akým spôsobom je na vašej strane urýchlenie toho procesu a prečo je nutné urýchlenie toho procesu, to je to, čo máte dokázať. Lebo to, že ak existuje relevantné skrátenie od dnešného dňa po ukončenie tej kapsulácie a bez toho to nejde, tak okej, skrátené legislatívne konanie tým pádom je legitímne, ale tie dôvody pán minister nepovedali a vy ste ich načali. Takže keby sme ich vedeli od začiatku a boli by napríklad aj v dôvodovej správe, na mnohé veci by sme sa nemuseli pýtať. To je prvá vec.
A druhá vec, sám viete, že robiť zákon kvôli jednému prípadu nie vždy je šťastné. Preto som sa pýtal, ináč tie čísla plus mínus sedia, ktoré ste vy hovorili, možno tam bude pár rokov rozdiel, že niečo sa medzitým vyriešilo, ale preto som sa pýtal, akým spôsobom nám toto pomôže v iných prípadoch a kde sa dalo začať sanovať, lebo to vlastní štát už teraz a nespravilo sa to, lebo mňa zaujíma celkový obraz a nie iba jeden prípad.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán Antal vystúpil skoro až rozhorčene, ale nestihol vyvrátiť nič z toho, čo tu zaznelo. Zazneli tu argumenty o tom, nikto nie je proti odstraňovaniu environmentálnych záťaží, ale padali otázky, prečo keď nie je EIA a keď stavebný, stavebné povolenie nebude pravdepodobne ani o rok, pokiaľ ide o Vrakuňu, a nehovoriac o ostatných, prečo je potrebné skrátené konanie. Vieme, že skrátené konanie je veľmi extraordinárny nástroj a vy zase musíte uznať, že skrátené konanie jednoducho skracuje šance expertov a širšej verejnosti, aby pripomienkovali procesy, ktoré v tejto sále prebehnú, preto je oprávnené klásť otázky, či máme právo a či je naozaj nevyhnutné, aby sa to konanie skracovalo. A tu padli konkrétne argumenty, ktoré pán Antal nevyvrátil.

Na pani kolegyňu Cigánikovú, neviem čím reagovať, lebo to sú nejaké informácie, že počula som, že pani kolegyňa povedala, čo bolo na výbore. Čo sa týka (reakcia z pléna)... Na našom výbore.
Čo sa týka pána kolegu Poliačika, predpokladal som, že je v tom, nie ja vravím za ministra, ja som sa prihlásil do rozpravy, je to moje právo sa prihlásiť ešte aj pred ministrom, že tam je skutočne problém s vlastníkmi a bez vyriešenia týchto vlastníkov, nie je možné pokračovať v procese. Jednoducho aj ten proces, keď aj prejde tento zákon, niečo trvá. Nestane sa to, že prijali sme zákon a zajtra máme vyriešený problém. Nie my, jednoducho potrebuje ministerstvo čas na to, aby vyriešilo problém vlastníkov preto, lebo bez súhlasu vlastníkov sa nemôžu začať žiadne konania, bez právneho vzťahu k pozemku sa nemôžu začať ďalšie konania. Čiže ten proces ešte bude trvať niečo a čím ďalej budeme odďaľovať aj tento zákon, tak znovu tie mesiace a lehoty budú narastať. Preto som bol v tom, že som jasne odôvodnil, že skutočne áno, rieši sa to prioritne kvôli vrakunskej skládke, preto to ide v skrátenom legislatívnom konaní, ale ten zákon bude platiť pre každú ďalšiu sanáciu, ktorá bude v budúcnosti a na ktorú štát má vyčlenené zo zdrojov Európskej únie nie malé prostriedky.
Ďakujem.

Pán kolega, páči sa mi, ako bránite svojho ministra, má to tak byť, je to v poriadku, avšak tie argumenty, ktoré ste použili, tak stoja trošku na vode. Keby aspoň na čistej, však? Povedzme si, čo hovorí ústava vo veci oblasti životného prostredia. Ústava hovorí, že každý má právo na priaznivé životné prostredie. Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo. Nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky. A teraz, "štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ekologickú rovnováhu a účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určených druhov voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov". To znamená, nič nebránilo ani z titulu povinností, ktoré štát, ústava kladie štátu na to, aby dbal o ochranu kvalitnej pitnej vody Žitného ostrova. To, že bola dlhodobo určovaná povinná osoba, kto je zodpovedný za realizáciu sanácie, ako určenie pôvodcu sanácie vrakunskej skládky, to je pravda. Avšak to nebránilo ministerstvu životného prostredia v zmysle iných zákonov, smernice o vodách, v zmysle zákonov, kde vlastne štát sa zaviazal o dosiahnutie, čo environmentálnych cieľov, to znamená, dosiahnuť dobrú kvalitu podzemných vôd, realizovať opatrenia. Ani len sa štát nad tým nezamyslel, robil monitoring podzemných vôd Žitného ostrova, kde len zo zverejnených údajov od roku 2009, dovtedy zverejnené dáta nie sú, ale predpokladám, že aj vtedy mohlo byť, ale teda hovorme od roku 2009, kedy boli analyzované vo vzorkách vôd Žitného ostrova pesticídy, v hlbokých horizontoch Žitného ostrova, a štát nekonal.
Pán minister sa vyviňuje, že však údaje boli zverejnené v ročných správach SHMÚ a každý ich mohol si tam nájsť a prečítať a skonštatovať, že naša najväčšia zásobáreň pitnej vody, riečny ostrov strednej Európy, ktorý má kapacitu zásobiť pitnou vodou 13 miliónov ľudí, to znamená nielen 250-tisíc obyvateľov, ktorí v súčasnosti odtiaľ poberajú z vodárenských zdrojov vodu, ale pre 13 miliónov ľudí v Európe, že tento poklad je, si pomaly nekonaním štátnych orgánov znehodnocujeme a nechávame tých ľudí v mienke, že tá voda je stále pitná, môžete ju piť, a ohrozujeme ich zdravie. Je to fatálne, fatálne zlyhanie štátnej správy.
Hovorili ste aj o tom, že áno, že iné riešenia sú a majú byť vo verejnom a sú teda vo verejnom záujme. Spomínali ste, áno, to sa dá uznať, ak sú najlepšie riešenia navrhnuté a majú sa realizovať a budú účinné, nech sú vo verejnom záujme a keď budeme hovoriť o samotnom zákone, tak nech sa použijú možno v krajných prípadoch aj krajné prostriedky.
Ale chcem ešte zareagovať na to, čo bolo povedané, že no, skúste povedať Vrakunčanom, že nebude zákon prijatý na tejto schôdzi, ale o pol roka. Tí Vrakunčania tam s tou skládkou žijú od 1970, proste 70. rokov, kedy tam tá skládka vznikla, vtedy Vrakuňa bola malou obcou, ktorá sa postupne rozrastala, a všetci o tej skládke tam vedeli. Tá skládka bola v podstate istým spôsobom rekultivovaná, všetci o nej vedeli, bolo zakázané na nej stavať. Nijakým spôsobom okoloidúci človek nevedel o tom, že v zemi sa tá skládka nachádza. A samozrejme, že aktiváciou tejto vrakunskej skládky došlo zase konaním štátu, a to spustením dočasného riešenia Vodného diela Gabčíkovo. Už vtedy, keď sa pripravovalo náhradné riešenie, variant C pre Vodné dielo Gabčíkovo, sme ako ochranárska verejnosť a ľudia, ktorí sme sa venovali týmto témam, upozorňovali na to, že nielen na Žitnom ostrove, ale práve v tej severovýchodnej časti Bratislavy sa nachádzajú rôzne skládky, rôzne záťaže, ktoré, zmenou režimu podzemných vôd dôjde k ich aktivácii a k postupnej hrozbe ohrozenia kvality podzemnej vody Žitného ostrova. Vtedy to bola pomaly zakázaná téma a kto si dovolil toto niečo povedať nahlas, tak sa stretával vo svojom živote s veľkými problémami. Avšak štát už aj vtedy strkal hlavu do piesku, pretože tie negatívne vplyvy sa začali prejavovať neskôr. A prvýkrát, kedy ich občania Vrakune spozorovali, bolo zhruba v roku 2000, kedy do malého Dunaja z brehov začala vytekať smradľavá voda, ktorá tam dovtedy nebola, a potom začalo pátranie, o čo ide, a potvrdili sa tie scenáre, ktoré boli, na ktoré sme upozorňovali pri spustení Vodného diela Gabčíkovo do prevádzky, že sa stanú.
Odvtedy sa problém nerieši, nerieši ho ministerstvo životného prostredia, nerieši ho ministerstvo zdravotníctva, neriešia ho príslušná štátna správa, nerieši ho žiadna inšpekcia. Každý sa tvári, že problém nie je. Ale uznávam, treba ho riešiť. A to, ten argument, že povedzte niekomu, že vyvezieme tú skládku a niekde inde ju budeme spracovávať, že čo povedia na to tí ľudia niekde inde, nuž, keď raz niečo je vo verejnom záujme, aj vo verejnom záujme a tých iných je mať kvalitnú pitnú vodu za dostupnú cenu, pretože ak my neurobíme riadnu sanáciu tejto skládky a sú rôzne technológie, ktoré boli prezentované na rôznych fórach, ktoré neboli preverené, či naozaj by neboli realizovateľné. Či tá sanácia na mieste, nejakým plazmatickým spracovaním, či nejakým vyvezením a spracovaním na inom mieste a vlastne urobenie komplexnej sanácie, toto nikto nikomu nepredložil.
A nikto ani nepredložil, aké opatrenia ministerstvo má nachystané na ochranu Žitného ostrova voči šíreniu toho obrovského plošného znečistenia, ktoré sa pomaly približuje z Bratislavy do podzemných vôd Žitného ostrova.
Tak hovorme tu pravdu, hovoríme síce o skrátenom konaní, ale tu nie je naozaj dôvod na to, aby sme dnes konali unáhlene. Keď prijme sa zákon v priebehu tohto polroka, nič sa nedeje, pretože to, čo ste povedali vy, áno, treba EIA, ale len malú. No o tom nerozhodujete vy, ale o tom vy nerozhodujete, že vy môžte pripraviť, máte pripraviť zámer, tzv. malú EIA, ale na základe toho zámeru sa stanovuje rozsah hodnotenia pre veľkú EIA. To znamená, že to nie, aha, budú tri mesiace, máme malú EIA, máme za tým všetkým. Nie, na základe malého oznámenia o zámere tej činnosti, ten sa vyhodnocuje, ten sa posudzuje, prerokuje s odborníkmi s verejnosťou a pri takýchto príkladoch zväčša sa ide potom do komplexného hodnotenia, ktoré sa robí na základe rozsahu hodnotenia, ktoré vzíde z tej tzv. malej EIA. To znamená, celý rok.
A prečo to neurobilo ministerstvo? Projekt je známy od roku, minimálne, čo je, na verejnosť sa z utajených zdrojov sa minimálne začiatkom minulého roku dostal ten projekt na verejnosť. Pretože bol v utajovanom režime. Prosím vás pekne, ten projekt bol v utajovanom režime. A keď sa zverejnil, prečo okamžite ministerstvo nezačalo EIA? Tá mohla byť za celý rok 2017 už uzavretá a dnes sme tu mohli mať rozhodnutie ministerstva životného prostredia a ak by bolo odporúčacieho charakteru, mohli začať správne konania. Nie je dôvod na skrátené konanie.