26. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, dovoľte aj mne, aby som zareagovala už niekoľkýkrát na návrh zákona o regionálnej investičnej pomoci, respektíve na tému, ktorá nás vo významnej miere líši od postoja k týmto problematikám so stranou nielen SMER, ale aj so súčasnou koalíciou.
Vo všeobecnosti my v SaS, a aj ja konkrétne, považujeme investičné stimuly, teda nástroj, ktorého podstatou je všetkým plošne brať vo forme daní a potom niektorým konkrétnym selektívne rozdávať, toto považujeme za škodlivé z dlhodobého pohľadu pre ekonomiku. Je to škodlivé preto, lebo to škodí kvalite podnikateľského prostredia, deformuje toto podnikateľské prostredie, je to nespravodlivé, je to demotivujúce, deformuje to konkurenciu. Kým jedných uprednostňuje, druhých znevýhodňuje. A čo je možno podstatné, tak tieto nástroje nemajú dlhodobú pridanú hodnotu a respektíve a ak aj náhodou majú, tak nikto z tých, ktorí ich s takou radosťou už dlhé roky rozdávajú, nepredložili daňovým poplatníkom, ktorí ich platia, žiadne relevantné informácie o tom, čo reálne našej ekonomike tieto stimuly dlhodobo priniesli.
Už niekoľkokrát som z tohto miesta deklarovala, koľko z dotovaných firiem nevytvorilo počet sľubovaných pracovných miest, koľko z nich aj napriek stimulom skončilo v konkurze alebo reštrukturalizácii. A napriek tomu prichádzajú ďalšie a ďalšie a napriek tomu, že nedošlo ani, v mnohých prípadoch ani k rozširovaniu podnikateľských zámerov alebo k rozširovaniu výroby v týchto prípadoch.
Navyše okrem toho, čo som spomenula, tak súčasná vláda využíva investičné stimuly veľmi nekoncepčne. Dotujú sa bohaté regióny na úkor chudobných, vyvolené firmy sa dotujú opakovane, ide vôbec popri tom o neustále imitujúcu snahu o vyrovnávanie regionálnych rozdielov bez akýchkoľvek výsledkov a i tí vôbec popritom neustále imitujúcu snahu o vyrovnávanie regionálnych rozdielov bez akýchkoľvek výsledkov. A toto nielenže buduje takú tú z dlhodobého pohľadu nebezpečnú monokultúru zameranú a orientovanú na automobilový priemysel, tak okrem toho, že dlhodobo úplne cieľavedome vytvárame obraz našej krajiny od vedomostnej ekonomiky a na úkor tohto posilňujeme charakter krajiny, ktorej sa hovorí, že montážna dielňa. A toto naozaj sa nedá spraviť zo dňa na deň, to sa tu buduje 10 rokov a toto jediné už má reálne výsledky. Skutočne niečo, čo by som si ja priala, aby na Slovensku bolo dominantné a dominujúce, to je tá vedomostná ekonomika, tak napriek tomu tu máme práve iný charakter vážneho, silného piliera nášho hospodárstva, a to je to je tá, bohužiaľ, montážna dielňa.
Dovoľte mi, aby som si pomohla zopár faktami. Podľa zverejnenej štúdie INESS-u, inštitútu INESS, za minulý rok vláda poskytla pätnástim spoločnostiam štátnu pomoc vo výške takmer 84 miliónov eur. Toto predstavuje oproti roku 2016 skoro dvojnásobných počet podporovaných spoločností a vo výške celkovej pomoci pri tom došlo k 40-percentnému nárastu.
A možno prvá moja otázka, že čím je toto v čase konjunktúry odôvodnené, že v čase konjunktúry máme takýto obrovský ročný nárast výšky investícií? Len 27 % podporených investícií má vlastníka zo Slovenska, len 27 percent. V prípade krajín Európskej únie je to 53 % a zvyšných 20 % predstavuje vlastníkov z Ázie. Celková štátna pomoc prepočítaná na jedno pracovné miesto predstavovala v priemere výšku až okolo 45-tisíc eur. Ak sa pozrieme na jednotlivé kraje, tak najdrahšie pracovné miesta k pomeru štátnej pomoci nevznikli na východe Slovenska, ale práve na západnom Slovensku. Výška štátnej pomoci k pracovnému miestu bola v Trnavskom kraji 1,4-násobne vyššia ako v Prešovskom kraji. A kým celoslovenská nezamestnanosť bola vo výške 7,3 %, tak okres Trnavy mal v čase podpory 3,22-percentnú nezamestnanosť. To je menej ako polovica, to je menej ako polovica priemeru.
K ďalším číslam, 68 % pracovných miest vzniklo s podporou štátu v tých okresoch, kde bola nezamestnanosť už aj tak nižšia ako priemer Slovenska. Do menej rozvinutých regiónov, ktorých podpora je upravená od tohto, od roku 2015 osobitným zákonom, boli udelené 4 investičné stimuly, čo predstavuje 16 % celkovej štátnej pomoci v roku 2017. Takto je to počas každej vlády SMER-u. Okresy s nadpriemernou nezamestnanosťou dostávajú omnoho menší objem finančných prostriedkov ako tie s podpriemernou nezamestnanosťou. A nielenže ani súčasný vývoj pre nás nie je dostatočným vodítkom alebo dostatočným feedbackom, že to nerobíme dobre, tak v rovnakom trende pokračujeme, teda vy pokračujete aj začiatkom tohto roku, kedy vláda pridelila investičnú pomoc viac ako 10 mil. eur pre päť spoločností z Trnavy, Nového Mesta nad Váhom, Považskej Bystrice, Topoľčian a Levíc. Ani jedna podporená investícia nesmerovala do najmenej rozvinutých regiónov a vo všetkých podporených okresoch je nezamestnanosť nižšia ako priemer Slovenska. Ak sa mýlim, tak ma, prosím, opravte, ale toto je naozaj pre mňa relevantná štúdia inštitútu INESS a verím, že vychádza z reálnych čísiel. Až tri z piatich podporených investícií smerovali na rozšírenie výroby, pričom všetky tri boli už predtým podporené v sume viac ako 12 mil. eur, čiže opakovane. Čiže nebolo to nejaký štartovací balík, nejaká štartovacia investícia, opakovane, opakovane podporujeme firmy, ktoré nedokážu zjavne fungovať na vlastný pohon.
Týmito podporami investícií nielenže nepodporujeme regionálne vyrovnávanie regionálnych rozdielov, my ich ešte prehlbujeme. A navyše, nakoľko väčšina z nich smeruje do automobilového priemyslu vrátane obrovskej investície Jaguaru a podobne, tak vytvárame na Slovensku nebezpečnú monokultúru automobilového priemyslu, čo je z dlhodobého pohľadu veľmi rizikové. Postaviť tak veľkú časť ekonomiky na štyroch veľkých automobilkách a ich subdodávateľských firmách, je nielen nebezpečné, ale je to aj v čase, kedy nemáme na miesta v týchto podnikoch ľudí aj, ak nechcem použiť slovo, že drzé, tak minimálne nenáležité. Miesto toho, aby vláda naozaj seriózne a transparentne povedala a zverejnila vyhodnotenie každej jednej investície z pohľadu jej prínosu, ako si sama dala vo svojom programovom vyhlásení vlády za cieľ vyhodnocovať projekty analýzou Hodnota za peniaze, nielenže tento prínos nijako nevyhodnocuje, ale opakovane dotuje firmy v regiónoch s najnižšou nezamestnanosťou a v sektore, kde už niet ľudí. My kupujeme za peniaze daňových poplatníkov vznik pracovných miest, na ktoré nemáme ľudí.
Jedným z najlepších a najaktuálnejších príkladov, ako to nefunguje, je automobilka Jaguar Land Rover. Vláda ju umiestnila do priemyselne preťaženého nitrianskeho regiónu, pričom už v čase vyjednávania podmienok s touto firmou existovali dôvodné obavy, že nastane problém s ľuďmi. A ten problém nastal. Celková štátna pomoc sa v tomto prípade odhaduje na viac ako pol miliardy eur. Na pol miliardy eur sa tejto automobilke skladajú občania Slovenska aj napriek tomu, že nevedia zohnať ľudí zo Slovenska a vláda sa už v roku 2015 zaviazala v zmluve s touto spoločnosťou uľahčiť im zamestnávanie ľudí z tretích krajín. Aký je potom prínos z tejto investície? To sa neudialo včera, že včera sme sa dozvedeli, že ideme, že podporili sme v minulosti takúto obrovskú investíciu a nevedeli sme, že na ňu nebudú ľudia. Vláda to vedela, vláda to vedela už pri podpise zmluvy a vedela to zjavne aj spoločnosť Land Rover.
Nechcem veriť ani tomu, že sa snaží súčasná vláda nahovoriť niekomu, že ak dá niekomu desiatky miliónov eur, tak je úžasné, že tento subjekt vytvorí pracovné miesta. No ak vám dá niekto desiatky miliónov eur, tak tie pracovné miesta jednoducho krátkodobo akokoľvek vytvoríte. Ale kto sa kedy koho pýta na udržateľnosť týchto pracovných miest?
Skúste taký malý experiment a dajte malým eseročkám alebo živnostníkom 40-tisíc eur na vytvorenie jedného pracovného miesta. Dajte pekárom alebo obuvníkom na východe dotácie, aby si mohli zamestnať do svojich malých prevádzok nejakých pomocníkov alebo nejakých učňov vyučených, ktorí by tiež radi sa tomuto remeslu priučili a naučili. A verte mi, že ak im dáte na vytvorenie jedného pracovného miesta 40-tisíc eur, verte mi, že si takýchto ľudí zamestnajú. A verte mi, že oveľa jednoduchšie zvládnu aj zvýšenú minimálnu mzdu, aj na východe a nielen v Bratislave, ale aj v Prešove. A verte mi, že oveľa jednoduchšie zvládnu aj slušné platy pre týchto ľudí a určite pre nich oveľa ľahšie zvládnu nočné, víkendové a sviatočné príplatky, pre ktoré dnes mnohí svoje prevádzky zatvárajú.
Dámy a páni, štátna pomoc vo forme investičných stimulov nevytvára žiadne dlhodobé hodnoty, ide skôr o nešikovnú kompenzáciu zo strany vlády za zlé podnikateľské prostredie, za nepružný Zákonník práce, za deformované regulačné pravidlá a za zlú vymáhateľnosť práva. Oveľa zmysluplnejším stimulom by bolo plošné zlepšovanie podnikateľského prostredia, plošné znižovanie byrokracie, plošné znižovanie odvodového zaťaženia. V tomto prípade by aj ľudia reálne pocítili na čistých príjmoch, že sa krajine darí.
A teraz naozaj, prosím, neberte to nijak politicky, berte to, prosím, naozaj fakticky s cieľom zastaviť tento škodlivý trend. Tak ako sa nám podarilo zastaviť jeden škodlivý trend a mňa to teda veľmi teší, že sa nám s kolegami podarilo vyvinúť dosť veľký tlak na to, aby sa vláda spamätala a začala konečne hovoriť o útlme baníctva na Slovensku. Hoci si pamätám, že keď sme o tom my začali hovoriť, tak sme boli obviňovaní z toho, že chceme pripraviť baníkov o prácu, dnes som veľmi rada, že aj súčasná vláda pochopila, že niet inej rozumnej cesty ,a mňa to teda naozaj teší. Rovnako budem rada, ak aj v oblasti investičných stimulov a dotácií zmeníte názor a začnete skutočne poctivo krok za krokom zlepšovať podnikateľské prostredie. Veď mnohé rebríčky rôznych inštitúcií a analytických spoločností hovoria o tom, že problémom nášho podnikateľského prostredia sú vysoké dane, sú vysoké odvody, je to korupcia, je to byrokracia, je to obrovská finančná záťaž vo forme mnohých povinností. Sústreďte sa, prosím, na ne, sústreďte sa na ich odstránenie a verte, že tí investori si nás nájdu. Nielen tí z Ázie, ale verím tomu, že aj tí naši si nájdu svoj podnikateľský priestor a budú v ňom prosperovať. V opačnom prípade sa neviem zbaviť pocitu, že je vašou cieľavedomou snahou natoľko zhoršiť podnikateľské prostredie, aby tu podnikatelia nehľadali Slovensko pre dobré podnikateľské prostredie, ale aby tu potenciálni investori hľadali kľučku k tomu správnemu ministrovi, ktorý potom zlepší práve, podmienky práve preňho.
Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
Vystúpenia
15:35
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:35
Eduard HegerA,...
A, Peťo, čo si ty hovoril o tej montážnej dielni, áno, je veľmi dobre si pripomenúť tento predvolebný, túto predvolebnú kampaň pána premiéra. A zdá sa, že to, proti čomu najviac bojoval, sa mu zapáčilo. A ukázalo sa, že teda vlastne to zafungovalo, že to prinieslo tie pracovné miesta. Takže vlastne tá kampaň bola iba kampaňou, ale v konečnom dôsledku rýchlo sa na to zabudlo, rýchlo na to pán premiér zabudol a priniesol ešte ďalšie investície v tom priemysle na Slovensko. Ale práve ten zákon tým, že bol aj jedenásťkrát novelizovaný, a vidíme, že jedno je zákon a druhé tá implementácia, tak tu vidíme ten problém, že napriek tomu, že ten zákon je menený, tak tie regionálne rozdiely sa nejakým spôsobom nezmenšujú. A ja by som možno povedal, že je z tohto pohľadu, že je taký bezzubý, lebo záleží práve na tej implementácii, na tom, ako sa správne uchopí a ako sa dá do praxe. A tu vidíme práve ten veľký priestor pre tú subjektivitu, že tento zákon necháva priestor pre subjektívne spravovanie financií, a preto považujeme omnoho lepšie riešenie práve to prvé, čo aj logicky dáva zmysel, že postarať sa o kvalitné podnikateľské prostredie, ktoré bude lákať investorov aj bez stimulov. A naozaj oblasti, kde budeme vidieť, že naozaj to proste je tam ťažké prilákať tých investorov, tak tam ich môžme motivovať investičnými stimulmi. Čiže nejakú kombináciu, ale primárne je dôraz na podnikateľské prostredie.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
6.2.2018 o 15:35 hod.
Ing.
Eduard Heger
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, páni, za reakcie. Ja by som, Martin, ty si, veľmi dobre si to pomenoval. To som tam nespomenul, ale presne to patrí do kontextu je práve ten odliv mozgov a tých mladých ľudí a naozaj tá atmosféra je taká, že tí mladí ľudia nevidia svoju budúcnosť. Aj prieskumy, ktoré sa robia, naozaj vidíme, že mladí ľudia pozerajú na to, ako z tejto krajiny odísť a ako sa usadiť niekde v zahraničí, čo je teda veľký zdvihnutý prst.
A, Peťo, čo si ty hovoril o tej montážnej dielni, áno, je veľmi dobre si pripomenúť tento predvolebný, túto predvolebnú kampaň pána premiéra. A zdá sa, že to, proti čomu najviac bojoval, sa mu zapáčilo. A ukázalo sa, že teda vlastne to zafungovalo, že to prinieslo tie pracovné miesta. Takže vlastne tá kampaň bola iba kampaňou, ale v konečnom dôsledku rýchlo sa na to zabudlo, rýchlo na to pán premiér zabudol a priniesol ešte ďalšie investície v tom priemysle na Slovensko. Ale práve ten zákon tým, že bol aj jedenásťkrát novelizovaný, a vidíme, že jedno je zákon a druhé tá implementácia, tak tu vidíme ten problém, že napriek tomu, že ten zákon je menený, tak tie regionálne rozdiely sa nejakým spôsobom nezmenšujú. A ja by som možno povedal, že je z tohto pohľadu, že je taký bezzubý, lebo záleží práve na tej implementácii, na tom, ako sa správne uchopí a ako sa dá do praxe. A tu vidíme práve ten veľký priestor pre tú subjektivitu, že tento zákon necháva priestor pre subjektívne spravovanie financií, a preto považujeme omnoho lepšie riešenie práve to prvé, čo aj logicky dáva zmysel, že postarať sa o kvalitné podnikateľské prostredie, ktoré bude lákať investorov aj bez stimulov. A naozaj oblasti, kde budeme vidieť, že naozaj to proste je tam ťažké prilákať tých investorov, tak tam ich môžme motivovať investičnými stimulmi. Čiže nejakú kombináciu, ale primárne je dôraz na podnikateľské prostredie.
Rozpracované
15:37
Vystúpenie v rozprave 15:37
Jana KiššováVo všeobecnosti my v SaS, a aj ja konkrétne, považujeme investičné stimuly, teda nástroj, ktorého podstatou je všetkým...
Vo všeobecnosti my v SaS, a aj ja konkrétne, považujeme investičné stimuly, teda nástroj, ktorého podstatou je všetkým plošne brať vo forme daní a potom niektorým konkrétnym selektívne rozdávať, toto považujeme za škodlivé z dlhodobého pohľadu pre ekonomiku. Je to škodlivé preto, lebo to škodí kvalite podnikateľského prostredia, deformuje toto podnikateľské prostredie, je to nespravodlivé, je to demotivujúce, deformuje to konkurenciu. Kým jedných uprednostňuje, druhých znevýhodňuje. A čo je možno podstatné, tak tieto nástroje nemajú dlhodobú pridanú hodnotu a respektíve a ak aj náhodou majú, tak nikto z tých, ktorí ich s takou radosťou už dlhé roky rozdávajú, nepredložili daňovým poplatníkom, ktorí ich platia, žiadne relevantné informácie o tom, čo reálne našej ekonomike tieto stimuly dlhodobo priniesli.
Už niekoľkokrát som z tohto miesta deklarovala, koľko z dotovaných firiem nevytvorilo počet sľubovaných pracovných miest, koľko z nich aj napriek stimulom skončilo v konkurze alebo reštrukturalizácii. A napriek tomu prichádzajú ďalšie a ďalšie a napriek tomu, že nedošlo ani, v mnohých prípadoch ani k rozširovaniu podnikateľských zámerov alebo k rozširovaniu výroby v týchto prípadoch.
Navyše okrem toho, čo som spomenula, tak súčasná vláda využíva investičné stimuly veľmi nekoncepčne. Dotujú sa bohaté regióny na úkor chudobných, vyvolené firmy sa dotujú opakovane, ide vôbec popri tom o neustále imitujúcu snahu o vyrovnávanie regionálnych rozdielov bez akýchkoľvek výsledkov a i tí vôbec popritom neustále imitujúcu snahu o vyrovnávanie regionálnych rozdielov bez akýchkoľvek výsledkov. A toto nielenže buduje takú tú z dlhodobého pohľadu nebezpečnú monokultúru zameranú a orientovanú na automobilový priemysel, tak okrem toho, že dlhodobo úplne cieľavedome vytvárame obraz našej krajiny od vedomostnej ekonomiky a na úkor tohto posilňujeme charakter krajiny, ktorej sa hovorí, že montážna dielňa. A toto naozaj sa nedá spraviť zo dňa na deň, to sa tu buduje 10 rokov a toto jediné už má reálne výsledky. Skutočne niečo, čo by som si ja priala, aby na Slovensku bolo dominantné a dominujúce, to je tá vedomostná ekonomika, tak napriek tomu tu máme práve iný charakter vážneho, silného piliera nášho hospodárstva, a to je to je tá, bohužiaľ, montážna dielňa.
Dovoľte mi, aby som si pomohla zopár faktami. Podľa zverejnenej štúdie INESS-u, inštitútu INESS, za minulý rok vláda poskytla pätnástim spoločnostiam štátnu pomoc vo výške takmer 84 miliónov eur. Toto predstavuje oproti roku 2016 skoro dvojnásobných počet podporovaných spoločností a vo výške celkovej pomoci pri tom došlo k 40-percentnému nárastu.
A možno prvá moja otázka, že čím je toto v čase konjunktúry odôvodnené, že v čase konjunktúry máme takýto obrovský ročný nárast výšky investícií? Len 27 % podporených investícií má vlastníka zo Slovenska, len 27 percent. V prípade krajín Európskej únie je to 53 % a zvyšných 20 % predstavuje vlastníkov z Ázie. Celková štátna pomoc prepočítaná na jedno pracovné miesto predstavovala v priemere výšku až okolo 45-tisíc eur. Ak sa pozrieme na jednotlivé kraje, tak najdrahšie pracovné miesta k pomeru štátnej pomoci nevznikli na východe Slovenska, ale práve na západnom Slovensku. Výška štátnej pomoci k pracovnému miestu bola v Trnavskom kraji 1,4-násobne vyššia ako v Prešovskom kraji. A kým celoslovenská nezamestnanosť bola vo výške 7,3 %, tak okres Trnavy mal v čase podpory 3,22-percentnú nezamestnanosť. To je menej ako polovica, to je menej ako polovica priemeru.
K ďalším číslam, 68 % pracovných miest vzniklo s podporou štátu v tých okresoch, kde bola nezamestnanosť už aj tak nižšia ako priemer Slovenska. Do menej rozvinutých regiónov, ktorých podpora je upravená od tohto, od roku 2015 osobitným zákonom, boli udelené 4 investičné stimuly, čo predstavuje 16 % celkovej štátnej pomoci v roku 2017. Takto je to počas každej vlády SMER-u. Okresy s nadpriemernou nezamestnanosťou dostávajú omnoho menší objem finančných prostriedkov ako tie s podpriemernou nezamestnanosťou. A nielenže ani súčasný vývoj pre nás nie je dostatočným vodítkom alebo dostatočným feedbackom, že to nerobíme dobre, tak v rovnakom trende pokračujeme, teda vy pokračujete aj začiatkom tohto roku, kedy vláda pridelila investičnú pomoc viac ako 10 mil. eur pre päť spoločností z Trnavy, Nového Mesta nad Váhom, Považskej Bystrice, Topoľčian a Levíc. Ani jedna podporená investícia nesmerovala do najmenej rozvinutých regiónov a vo všetkých podporených okresoch je nezamestnanosť nižšia ako priemer Slovenska. Ak sa mýlim, tak ma, prosím, opravte, ale toto je naozaj pre mňa relevantná štúdia inštitútu INESS a verím, že vychádza z reálnych čísiel. Až tri z piatich podporených investícií smerovali na rozšírenie výroby, pričom všetky tri boli už predtým podporené v sume viac ako 12 mil. eur, čiže opakovane. Čiže nebolo to nejaký štartovací balík, nejaká štartovacia investícia, opakovane, opakovane podporujeme firmy, ktoré nedokážu zjavne fungovať na vlastný pohon.
Týmito podporami investícií nielenže nepodporujeme regionálne vyrovnávanie regionálnych rozdielov, my ich ešte prehlbujeme. A navyše, nakoľko väčšina z nich smeruje do automobilového priemyslu vrátane obrovskej investície Jaguaru a podobne, tak vytvárame na Slovensku nebezpečnú monokultúru automobilového priemyslu, čo je z dlhodobého pohľadu veľmi rizikové. Postaviť tak veľkú časť ekonomiky na štyroch veľkých automobilkách a ich subdodávateľských firmách, je nielen nebezpečné, ale je to aj v čase, kedy nemáme na miesta v týchto podnikoch ľudí aj, ak nechcem použiť slovo, že drzé, tak minimálne nenáležité. Miesto toho, aby vláda naozaj seriózne a transparentne povedala a zverejnila vyhodnotenie každej jednej investície z pohľadu jej prínosu, ako si sama dala vo svojom programovom vyhlásení vlády za cieľ vyhodnocovať projekty analýzou Hodnota za peniaze, nielenže tento prínos nijako nevyhodnocuje, ale opakovane dotuje firmy v regiónoch s najnižšou nezamestnanosťou a v sektore, kde už niet ľudí. My kupujeme za peniaze daňových poplatníkov vznik pracovných miest, na ktoré nemáme ľudí.
Jedným z najlepších a najaktuálnejších príkladov, ako to nefunguje, je automobilka Jaguar Land Rover. Vláda ju umiestnila do priemyselne preťaženého nitrianskeho regiónu, pričom už v čase vyjednávania podmienok s touto firmou existovali dôvodné obavy, že nastane problém s ľuďmi. A ten problém nastal. Celková štátna pomoc sa v tomto prípade odhaduje na viac ako pol miliardy eur. Na pol miliardy eur sa tejto automobilke skladajú občania Slovenska aj napriek tomu, že nevedia zohnať ľudí zo Slovenska a vláda sa už v roku 2015 zaviazala v zmluve s touto spoločnosťou uľahčiť im zamestnávanie ľudí z tretích krajín. Aký je potom prínos z tejto investície? To sa neudialo včera, že včera sme sa dozvedeli, že ideme, že podporili sme v minulosti takúto obrovskú investíciu a nevedeli sme, že na ňu nebudú ľudia. Vláda to vedela, vláda to vedela už pri podpise zmluvy a vedela to zjavne aj spoločnosť Land Rover.
Nechcem veriť ani tomu, že sa snaží súčasná vláda nahovoriť niekomu, že ak dá niekomu desiatky miliónov eur, tak je úžasné, že tento subjekt vytvorí pracovné miesta. No ak vám dá niekto desiatky miliónov eur, tak tie pracovné miesta jednoducho krátkodobo akokoľvek vytvoríte. Ale kto sa kedy koho pýta na udržateľnosť týchto pracovných miest?
Skúste taký malý experiment a dajte malým eseročkám alebo živnostníkom 40-tisíc eur na vytvorenie jedného pracovného miesta. Dajte pekárom alebo obuvníkom na východe dotácie, aby si mohli zamestnať do svojich malých prevádzok nejakých pomocníkov alebo nejakých učňov vyučených, ktorí by tiež radi sa tomuto remeslu priučili a naučili. A verte mi, že ak im dáte na vytvorenie jedného pracovného miesta 40-tisíc eur, verte mi, že si takýchto ľudí zamestnajú. A verte mi, že oveľa jednoduchšie zvládnu aj zvýšenú minimálnu mzdu, aj na východe a nielen v Bratislave, ale aj v Prešove. A verte mi, že oveľa jednoduchšie zvládnu aj slušné platy pre týchto ľudí a určite pre nich oveľa ľahšie zvládnu nočné, víkendové a sviatočné príplatky, pre ktoré dnes mnohí svoje prevádzky zatvárajú.
Dámy a páni, štátna pomoc vo forme investičných stimulov nevytvára žiadne dlhodobé hodnoty, ide skôr o nešikovnú kompenzáciu zo strany vlády za zlé podnikateľské prostredie, za nepružný Zákonník práce, za deformované regulačné pravidlá a za zlú vymáhateľnosť práva. Oveľa zmysluplnejším stimulom by bolo plošné zlepšovanie podnikateľského prostredia, plošné znižovanie byrokracie, plošné znižovanie odvodového zaťaženia. V tomto prípade by aj ľudia reálne pocítili na čistých príjmoch, že sa krajine darí.
A teraz naozaj, prosím, neberte to nijak politicky, berte to, prosím, naozaj fakticky s cieľom zastaviť tento škodlivý trend. Tak ako sa nám podarilo zastaviť jeden škodlivý trend a mňa to teda veľmi teší, že sa nám s kolegami podarilo vyvinúť dosť veľký tlak na to, aby sa vláda spamätala a začala konečne hovoriť o útlme baníctva na Slovensku. Hoci si pamätám, že keď sme o tom my začali hovoriť, tak sme boli obviňovaní z toho, že chceme pripraviť baníkov o prácu, dnes som veľmi rada, že aj súčasná vláda pochopila, že niet inej rozumnej cesty ,a mňa to teda naozaj teší. Rovnako budem rada, ak aj v oblasti investičných stimulov a dotácií zmeníte názor a začnete skutočne poctivo krok za krokom zlepšovať podnikateľské prostredie. Veď mnohé rebríčky rôznych inštitúcií a analytických spoločností hovoria o tom, že problémom nášho podnikateľského prostredia sú vysoké dane, sú vysoké odvody, je to korupcia, je to byrokracia, je to obrovská finančná záťaž vo forme mnohých povinností. Sústreďte sa, prosím, na ne, sústreďte sa na ich odstránenie a verte, že tí investori si nás nájdu. Nielen tí z Ázie, ale verím tomu, že aj tí naši si nájdu svoj podnikateľský priestor a budú v ňom prosperovať. V opačnom prípade sa neviem zbaviť pocitu, že je vašou cieľavedomou snahou natoľko zhoršiť podnikateľské prostredie, aby tu podnikatelia nehľadali Slovensko pre dobré podnikateľské prostredie, ale aby tu potenciálni investori hľadali kľučku k tomu správnemu ministrovi, ktorý potom zlepší práve, podmienky práve preňho.
Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, dovoľte aj mne, aby som zareagovala už niekoľkýkrát na návrh zákona o regionálnej investičnej pomoci, respektíve na tému, ktorá nás vo významnej miere líši od postoja k týmto problematikám so stranou nielen SMER, ale aj so súčasnou koalíciou.
Vo všeobecnosti my v SaS, a aj ja konkrétne, považujeme investičné stimuly, teda nástroj, ktorého podstatou je všetkým plošne brať vo forme daní a potom niektorým konkrétnym selektívne rozdávať, toto považujeme za škodlivé z dlhodobého pohľadu pre ekonomiku. Je to škodlivé preto, lebo to škodí kvalite podnikateľského prostredia, deformuje toto podnikateľské prostredie, je to nespravodlivé, je to demotivujúce, deformuje to konkurenciu. Kým jedných uprednostňuje, druhých znevýhodňuje. A čo je možno podstatné, tak tieto nástroje nemajú dlhodobú pridanú hodnotu a respektíve a ak aj náhodou majú, tak nikto z tých, ktorí ich s takou radosťou už dlhé roky rozdávajú, nepredložili daňovým poplatníkom, ktorí ich platia, žiadne relevantné informácie o tom, čo reálne našej ekonomike tieto stimuly dlhodobo priniesli.
Už niekoľkokrát som z tohto miesta deklarovala, koľko z dotovaných firiem nevytvorilo počet sľubovaných pracovných miest, koľko z nich aj napriek stimulom skončilo v konkurze alebo reštrukturalizácii. A napriek tomu prichádzajú ďalšie a ďalšie a napriek tomu, že nedošlo ani, v mnohých prípadoch ani k rozširovaniu podnikateľských zámerov alebo k rozširovaniu výroby v týchto prípadoch.
Navyše okrem toho, čo som spomenula, tak súčasná vláda využíva investičné stimuly veľmi nekoncepčne. Dotujú sa bohaté regióny na úkor chudobných, vyvolené firmy sa dotujú opakovane, ide vôbec popri tom o neustále imitujúcu snahu o vyrovnávanie regionálnych rozdielov bez akýchkoľvek výsledkov a i tí vôbec popritom neustále imitujúcu snahu o vyrovnávanie regionálnych rozdielov bez akýchkoľvek výsledkov. A toto nielenže buduje takú tú z dlhodobého pohľadu nebezpečnú monokultúru zameranú a orientovanú na automobilový priemysel, tak okrem toho, že dlhodobo úplne cieľavedome vytvárame obraz našej krajiny od vedomostnej ekonomiky a na úkor tohto posilňujeme charakter krajiny, ktorej sa hovorí, že montážna dielňa. A toto naozaj sa nedá spraviť zo dňa na deň, to sa tu buduje 10 rokov a toto jediné už má reálne výsledky. Skutočne niečo, čo by som si ja priala, aby na Slovensku bolo dominantné a dominujúce, to je tá vedomostná ekonomika, tak napriek tomu tu máme práve iný charakter vážneho, silného piliera nášho hospodárstva, a to je to je tá, bohužiaľ, montážna dielňa.
Dovoľte mi, aby som si pomohla zopár faktami. Podľa zverejnenej štúdie INESS-u, inštitútu INESS, za minulý rok vláda poskytla pätnástim spoločnostiam štátnu pomoc vo výške takmer 84 miliónov eur. Toto predstavuje oproti roku 2016 skoro dvojnásobných počet podporovaných spoločností a vo výške celkovej pomoci pri tom došlo k 40-percentnému nárastu.
A možno prvá moja otázka, že čím je toto v čase konjunktúry odôvodnené, že v čase konjunktúry máme takýto obrovský ročný nárast výšky investícií? Len 27 % podporených investícií má vlastníka zo Slovenska, len 27 percent. V prípade krajín Európskej únie je to 53 % a zvyšných 20 % predstavuje vlastníkov z Ázie. Celková štátna pomoc prepočítaná na jedno pracovné miesto predstavovala v priemere výšku až okolo 45-tisíc eur. Ak sa pozrieme na jednotlivé kraje, tak najdrahšie pracovné miesta k pomeru štátnej pomoci nevznikli na východe Slovenska, ale práve na západnom Slovensku. Výška štátnej pomoci k pracovnému miestu bola v Trnavskom kraji 1,4-násobne vyššia ako v Prešovskom kraji. A kým celoslovenská nezamestnanosť bola vo výške 7,3 %, tak okres Trnavy mal v čase podpory 3,22-percentnú nezamestnanosť. To je menej ako polovica, to je menej ako polovica priemeru.
K ďalším číslam, 68 % pracovných miest vzniklo s podporou štátu v tých okresoch, kde bola nezamestnanosť už aj tak nižšia ako priemer Slovenska. Do menej rozvinutých regiónov, ktorých podpora je upravená od tohto, od roku 2015 osobitným zákonom, boli udelené 4 investičné stimuly, čo predstavuje 16 % celkovej štátnej pomoci v roku 2017. Takto je to počas každej vlády SMER-u. Okresy s nadpriemernou nezamestnanosťou dostávajú omnoho menší objem finančných prostriedkov ako tie s podpriemernou nezamestnanosťou. A nielenže ani súčasný vývoj pre nás nie je dostatočným vodítkom alebo dostatočným feedbackom, že to nerobíme dobre, tak v rovnakom trende pokračujeme, teda vy pokračujete aj začiatkom tohto roku, kedy vláda pridelila investičnú pomoc viac ako 10 mil. eur pre päť spoločností z Trnavy, Nového Mesta nad Váhom, Považskej Bystrice, Topoľčian a Levíc. Ani jedna podporená investícia nesmerovala do najmenej rozvinutých regiónov a vo všetkých podporených okresoch je nezamestnanosť nižšia ako priemer Slovenska. Ak sa mýlim, tak ma, prosím, opravte, ale toto je naozaj pre mňa relevantná štúdia inštitútu INESS a verím, že vychádza z reálnych čísiel. Až tri z piatich podporených investícií smerovali na rozšírenie výroby, pričom všetky tri boli už predtým podporené v sume viac ako 12 mil. eur, čiže opakovane. Čiže nebolo to nejaký štartovací balík, nejaká štartovacia investícia, opakovane, opakovane podporujeme firmy, ktoré nedokážu zjavne fungovať na vlastný pohon.
Týmito podporami investícií nielenže nepodporujeme regionálne vyrovnávanie regionálnych rozdielov, my ich ešte prehlbujeme. A navyše, nakoľko väčšina z nich smeruje do automobilového priemyslu vrátane obrovskej investície Jaguaru a podobne, tak vytvárame na Slovensku nebezpečnú monokultúru automobilového priemyslu, čo je z dlhodobého pohľadu veľmi rizikové. Postaviť tak veľkú časť ekonomiky na štyroch veľkých automobilkách a ich subdodávateľských firmách, je nielen nebezpečné, ale je to aj v čase, kedy nemáme na miesta v týchto podnikoch ľudí aj, ak nechcem použiť slovo, že drzé, tak minimálne nenáležité. Miesto toho, aby vláda naozaj seriózne a transparentne povedala a zverejnila vyhodnotenie každej jednej investície z pohľadu jej prínosu, ako si sama dala vo svojom programovom vyhlásení vlády za cieľ vyhodnocovať projekty analýzou Hodnota za peniaze, nielenže tento prínos nijako nevyhodnocuje, ale opakovane dotuje firmy v regiónoch s najnižšou nezamestnanosťou a v sektore, kde už niet ľudí. My kupujeme za peniaze daňových poplatníkov vznik pracovných miest, na ktoré nemáme ľudí.
Jedným z najlepších a najaktuálnejších príkladov, ako to nefunguje, je automobilka Jaguar Land Rover. Vláda ju umiestnila do priemyselne preťaženého nitrianskeho regiónu, pričom už v čase vyjednávania podmienok s touto firmou existovali dôvodné obavy, že nastane problém s ľuďmi. A ten problém nastal. Celková štátna pomoc sa v tomto prípade odhaduje na viac ako pol miliardy eur. Na pol miliardy eur sa tejto automobilke skladajú občania Slovenska aj napriek tomu, že nevedia zohnať ľudí zo Slovenska a vláda sa už v roku 2015 zaviazala v zmluve s touto spoločnosťou uľahčiť im zamestnávanie ľudí z tretích krajín. Aký je potom prínos z tejto investície? To sa neudialo včera, že včera sme sa dozvedeli, že ideme, že podporili sme v minulosti takúto obrovskú investíciu a nevedeli sme, že na ňu nebudú ľudia. Vláda to vedela, vláda to vedela už pri podpise zmluvy a vedela to zjavne aj spoločnosť Land Rover.
Nechcem veriť ani tomu, že sa snaží súčasná vláda nahovoriť niekomu, že ak dá niekomu desiatky miliónov eur, tak je úžasné, že tento subjekt vytvorí pracovné miesta. No ak vám dá niekto desiatky miliónov eur, tak tie pracovné miesta jednoducho krátkodobo akokoľvek vytvoríte. Ale kto sa kedy koho pýta na udržateľnosť týchto pracovných miest?
Skúste taký malý experiment a dajte malým eseročkám alebo živnostníkom 40-tisíc eur na vytvorenie jedného pracovného miesta. Dajte pekárom alebo obuvníkom na východe dotácie, aby si mohli zamestnať do svojich malých prevádzok nejakých pomocníkov alebo nejakých učňov vyučených, ktorí by tiež radi sa tomuto remeslu priučili a naučili. A verte mi, že ak im dáte na vytvorenie jedného pracovného miesta 40-tisíc eur, verte mi, že si takýchto ľudí zamestnajú. A verte mi, že oveľa jednoduchšie zvládnu aj zvýšenú minimálnu mzdu, aj na východe a nielen v Bratislave, ale aj v Prešove. A verte mi, že oveľa jednoduchšie zvládnu aj slušné platy pre týchto ľudí a určite pre nich oveľa ľahšie zvládnu nočné, víkendové a sviatočné príplatky, pre ktoré dnes mnohí svoje prevádzky zatvárajú.
Dámy a páni, štátna pomoc vo forme investičných stimulov nevytvára žiadne dlhodobé hodnoty, ide skôr o nešikovnú kompenzáciu zo strany vlády za zlé podnikateľské prostredie, za nepružný Zákonník práce, za deformované regulačné pravidlá a za zlú vymáhateľnosť práva. Oveľa zmysluplnejším stimulom by bolo plošné zlepšovanie podnikateľského prostredia, plošné znižovanie byrokracie, plošné znižovanie odvodového zaťaženia. V tomto prípade by aj ľudia reálne pocítili na čistých príjmoch, že sa krajine darí.
A teraz naozaj, prosím, neberte to nijak politicky, berte to, prosím, naozaj fakticky s cieľom zastaviť tento škodlivý trend. Tak ako sa nám podarilo zastaviť jeden škodlivý trend a mňa to teda veľmi teší, že sa nám s kolegami podarilo vyvinúť dosť veľký tlak na to, aby sa vláda spamätala a začala konečne hovoriť o útlme baníctva na Slovensku. Hoci si pamätám, že keď sme o tom my začali hovoriť, tak sme boli obviňovaní z toho, že chceme pripraviť baníkov o prácu, dnes som veľmi rada, že aj súčasná vláda pochopila, že niet inej rozumnej cesty ,a mňa to teda naozaj teší. Rovnako budem rada, ak aj v oblasti investičných stimulov a dotácií zmeníte názor a začnete skutočne poctivo krok za krokom zlepšovať podnikateľské prostredie. Veď mnohé rebríčky rôznych inštitúcií a analytických spoločností hovoria o tom, že problémom nášho podnikateľského prostredia sú vysoké dane, sú vysoké odvody, je to korupcia, je to byrokracia, je to obrovská finančná záťaž vo forme mnohých povinností. Sústreďte sa, prosím, na ne, sústreďte sa na ich odstránenie a verte, že tí investori si nás nájdu. Nielen tí z Ázie, ale verím tomu, že aj tí naši si nájdu svoj podnikateľský priestor a budú v ňom prosperovať. V opačnom prípade sa neviem zbaviť pocitu, že je vašou cieľavedomou snahou natoľko zhoršiť podnikateľské prostredie, aby tu podnikatelia nehľadali Slovensko pre dobré podnikateľské prostredie, ale aby tu potenciálni investori hľadali kľučku k tomu správnemu ministrovi, ktorý potom zlepší práve, podmienky práve preňho.
Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
15:52
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:52
Eduard HegerVystúpenie s faktickou poznámkou
6.2.2018 o 15:52 hod.
Ing.
Eduard Heger
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Pani predsedníčka hospodárskeho výboru, veľmi dobré vystúpenie, veľmi dobre si vykreslila problém. Ja by som pri tomto ešte chcel možno do témy priniesť práve tú myšlienku, ktorú si ty tak načala, a to je, čo i vlastne investičné stimuly spôsobujú, ak je to jediný nástroj, ktorým sa deje nejaká teda pomoc na rozvoj nových pracovných miest. Pretože vidíme, že dneska naozaj často aj z regiónov počúvame, práve ľudia na strede a východe Slovenska hovoria, že doneste nám sem tých zahraničných investorov. Inými slovami, postarajte sa o nás, zabezpečte nám tú prácu. A keď si to zoberieme práve a porovnáme s tým, že keby tu bolo vytvorené dobré podnikateľské prostredie, tak práve toto vytvára tú, ten tlak na tú vlastnú iniciatívu alebo vytvára priestor pre vlastnú iniciatívu, kde sa mení mentalita ľudí z toho, že postarajte sa o mňa, na ľudí, ktorí sa chopia príležitosti, lebo vidia, že je to možné, a zrazu začnú oni vytvárať pracovné miesta pre ďalších. A toto je podľa mňa taká črta, ktorú si možno ani tak na prvé uvedomenie nevšimneme, ale naozaj je to podľa mňa tiež taký varovný výkričník, že dnes ľudia v tých menej rozvinutých alebo najmenej rozvinutých okresoch hovoria, že už nám doneste toho investora, postarajte sa o nás, doneste nám sem tú prácu. Akoby už sami ani nechceli nejakým spôsobom sa učiť, že môžu oni byť tí, ktorí tú prácu môžu dávať. A toto je v porovnaní so západnými ekonomikami veľký rozdiel u nás a myslím si, že je to ešte taký pozostatok toho bývalého režimu, že štát sa o mňa postará. A toto by sme naozaj nemali v ľuďoch pestovať, pretože máme veľmi šikovných ľudí a Slováci, ktorí odídu do zahraničia či už do Spojených štátov alebo do Anglicka, kdekoľvek, tak sú okamžite veľmi šikovní, úspešní a dosahujú veľmi dobré výsledky. Čiže máme to v sebe, potrebujeme tým ľuďom to pomôcť rozvinúť.
Rozpracované
15:54
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:54
Peter PčolinskýVystúpenie s faktickou poznámkou
6.2.2018 o 15:54 hod.
Mgr.
Peter Pčolinský
Videokanál poslanca
Vzdávam sa.
Rozpracované
15:54
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:54
Stanislav MizíkVystúpenie s faktickou poznámkou
6.2.2018 o 15:54 hod.
Mgr.
Stanislav Mizík
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Všetky stimuly sú chorá páka v ekonomike. Jeden je zvýhodňovaný na úkor druhých. Áno, sme len otroci v montážnych dielňach, ako ste konštatovali. A v tých automobilkách, to som už niekoľko ráz vravel v parlamente, raz skôr či neskôr dôjde ku krachu a bude to obdoba Detroitu. Áno, stimuly sú nekoncepčné. O tých zahraničných vlastníkoch ste tiež mali pravdu. No čo sa čudujete? Vidíte, kto a ako vládne v súčasnosti. Dnes po celom svete padajú burzy. Klesajú body, klesajú percentá, indexy. Žeby konečne nastal očistný krach? A čo potom povie minister Žiga? Do prázdnych automobilových hál čo dá, keď to skončí ako v Detroite? Aha, už viem, budú tam sklady nejakej firmy s drevom. Napríklad Taper. Alebo tam budú minulí ministri do konca života hrať pinball. Aj černochov z Detroitu by sme mohli doniesť, by sa pohrali možno aj naostro. Pozrite sa, Zeman doniesol zo zahraničia investície, náš Kiska doniesol ogrcané lietadlo. Na Slovensku je to tak.
Rozpracované
15:55
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:55
Anna ZemanováVystúpenie s faktickou poznámkou
6.2.2018 o 15:55 hod.
RNDr.
Anna Zemanová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Veľmi dobre si, Janka, spomenula Jaguar. Investíciu, ktorá je do dnešného dňa veľmi rozporuplná, čo sa týka samotného procesného konania, ale aj týchto financií. Tých pol miliárd to je len jedna čiastka, ktorá je verejne označená. Však tých vyvolaných investícií je možnože za ďalšiu polmiliardu. Mám tým na mysli rôzne úpravy, či rieky Nitra, úpravy stavby pozemných komunikácií a ďalších vyvolaných investícií, ktoré realizuje štát ako podporu tomuto parku. A dovolím si povedať, že aj celá prevádzka môže byť ohrozená nielen z toho titulu, že nebudú vedieť tam zamestnať ľudí, ale dôvod na to, že jedného dňa sa možno celý Jaguar zbalí a odíde, bude to, že štát si nesplnil svoju základnú povinnosť, ktorú mal, prísľub zo zmluvy, kde prisľúbil, že celá investícia priemyselného parku bude vybudovaná, postavená v súlade so zákonmi, v súlade so zákonmi o životnom prostredí. A dnes vieme o tom, že máme na krajskom súde v správnom konaní podanie, kde sa má rozhodovať o tom, že celý proces, či bol zákonný, lebo je tam vážne podozrenie, že rozhodnutia boli vydané ako nezákonné.
Rozpracované
15:57
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:57
Zsolt SimonĎakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
6.2.2018 o 15:57 hod.
Ing.
Zsolt Simon
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, naozaj dole klobúk, pragmatické vystúpenie. Snažili ste sa vyhnúť politickej rovine zamestnávania pracovníkov z tretích krajín, tak ako ste spomenuli vo vzťahu k Jaguaru. Ja by som ale predsa len nabádal v budúcnosti, aby ste veci pomenovali tak, ako ich začal pomenovávať predseda vlády Robert Fico. Sú to ekonomickí migranti. Pred pár rokmi ich Robert Fico vyzýval a túto krajinu a občanov vo voľbách, že on tu migrantov nechce, ekonomických migrantov tu nechce. A dnes vytvára legálne priestor, aby títo ekonomickí migranti, ktorí prídu so záujmom, nieže ich vyháňajú z vlastnej krajiny, preto, aby tu našli lepšie živobytie. Ale tým možnože nevytvárame priestor rovnocenný tým našim. Ale pomenujme ich, tak ako to je. Lebo niekto na tom si urobil politickú kampaň, kortešačku. Sú to ekonomickí migranti, ktorých sem Robert Fico a jeho vláda prináša a platí to z našich daní. Z našich daní všetkých. A ten Jaguar, no ja s vami súhlasím, že keby vláda miesto týchto investičných stimulov, keď sa ekonomike darí, zvolila nie individuálnu podporu, ale plošnú podporu pre každého, tým by zrušila priestor na korupciu a klientelizmus, ale potom by aj slovenskí podnikatelia mali rovnakú šancu ako z Jaguaru. Ale slovenský podnikateľ si neurobí taký biznis s pozemkami, ako niektorí urobili pri Jaguari. A neurobí biznis s investičnými stimulmi tak ako pri Jaguari.
Ďakujem.
Rozpracované
15:59
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:59
Michal BagačkaTam ešte ste spomínali, že mnoho spoločností, ktoré dostali stimuly, nevytvorilo pracovné miesta alebo sú v konkurze a podobne. Možno, pokiaľ to takú vetu poviem, tam aj mám trebárs príklady, čo by bolo možno zaujímavé povedať, pretože aj u nás trebárs, pokiaľ sme dostali od štátu nejaký ten stimul aj ako mesto na vytvorenie podmienok pre investora, tak myslím, že ôsmy alebo deviaty rok každý polrok dávame jednoducho report, či je toľko zamestnaných ľudí, ako sme deklarovali, či sa plní ten plán investícií toho investora. Takže ja osobne mám skúsenosť, že je to dosť podrobne sledované. A čo sa týka... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
6.2.2018 o 15:59 hod.
Mgr.
Michal Bagačka
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedníčka výboru, niekoľko takých postrehov, my už dlhšiu dobu sa vlastne, v jednom sme za, a to, že investičné stimuly ako také nie sú úplne tou najlepšou možnou formou podpory. Na druhej strane, s čím treba teda povedať aj to "b". A to "b" je, že sme v nejakom priestore strednej, východnej Európy, južnej Európy, kde jednotlivé krajiny o tie investície bojujú aj týmito stimulmi. A jednoducho to isté budem tvrdiť stokrát, pokiaľ sa nevytvoria rovnaké podmienky a pokiaľ tie krajiny prestanú dávať tie stimuly, tak určite potom by som súhlasil s vami, že tie stimuly jednoducho ani my by sme nemali, nemali dávať. Ale žijeme v nejakom tom v priestore a jednoducho v tomto zmysle sa musíme prispôsobiť, keď chceme investície a keď chceme zamestnať našich ľudí.
Tam ešte ste spomínali, že mnoho spoločností, ktoré dostali stimuly, nevytvorilo pracovné miesta alebo sú v konkurze a podobne. Možno, pokiaľ to takú vetu poviem, tam aj mám trebárs príklady, čo by bolo možno zaujímavé povedať, pretože aj u nás trebárs, pokiaľ sme dostali od štátu nejaký ten stimul aj ako mesto na vytvorenie podmienok pre investora, tak myslím, že ôsmy alebo deviaty rok každý polrok dávame jednoducho report, či je toľko zamestnaných ľudí, ako sme deklarovali, či sa plní ten plán investícií toho investora. Takže ja osobne mám skúsenosť, že je to dosť podrobne sledované. A čo sa týka... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
16:01
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:01
Jana KiššováPán poslanec Mizík, mám len jednu jedinú poznámočku. Ďakujem pekne za faktickú. Spomenuli ste, že padajú burzy. Tak, naopak, finančné burzy sa dnes tešia celkom dobrej kondícii.
Anka Zemanová, veľmi pekne ďakujem, že si do tejto témy vniesla aj tú procesnú stránku a aj z pohľadu tých environmentálnych požiadaviek, ktoré na každú takúto veľkú, veľkú stavbu sú kladené, a som teda veľmi rada, že to aj sleduješ. Pretože som si istá, že je to u teba v dobrých rukách a že vždy upozorníš na tie podstatné veci.
Pán poslanec Simon, rovnako veľmi pekne ďakujem, že aj takouto formou pripomínate pánovi premiérovi to, ako funguje, ako tendenčne a v čase mení svoje, svoje vyhlásenia.
A na záver, pán poslanec Bagačka, skúsim stihnúť aspoň jeden ten príklad. Napríklad spoločnosť PCA získala štátnu pomoc v roku 2003 na vytvorenie 3500 pracovných miest. Za rok 2016 ale vykázala podľa štatistického úradu 3535, to je o tisíc... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
6.2.2018 o 16:01 hod.
Ing.
Jana Kiššová
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Skúsim aspoň to, čo stihnem. Ďakujem veľmi pekne, pán Heger, pripomenul si mi jednu veľmi dôležitú vec, že aj takýmto prístupom, a síce prístupom podpory podnikania cez investície my naozaj síce pomaly, ale veľmi isto meníme pohľad mnohých ľudí a dokonca, že generácie, a meníme ich mentalitu, a my im takýmto spôsobom hovoríme a učíme ich, že peniaze sa nezarábajú, peniaze sa získavajú. Peniaze sa na Slovensku prestávajú zarábať. Peniaze sa na Slovensku začínajú zháňať. Zháňať na správnych miestach a my keď takto začneme učiť ďalšie generácie fungovať, tak to je najlepšia cesta do pekla.
Pán poslanec Mizík, mám len jednu jedinú poznámočku. Ďakujem pekne za faktickú. Spomenuli ste, že padajú burzy. Tak, naopak, finančné burzy sa dnes tešia celkom dobrej kondícii.
Anka Zemanová, veľmi pekne ďakujem, že si do tejto témy vniesla aj tú procesnú stránku a aj z pohľadu tých environmentálnych požiadaviek, ktoré na každú takúto veľkú, veľkú stavbu sú kladené, a som teda veľmi rada, že to aj sleduješ. Pretože som si istá, že je to u teba v dobrých rukách a že vždy upozorníš na tie podstatné veci.
Pán poslanec Simon, rovnako veľmi pekne ďakujem, že aj takouto formou pripomínate pánovi premiérovi to, ako funguje, ako tendenčne a v čase mení svoje, svoje vyhlásenia.
A na záver, pán poslanec Bagačka, skúsim stihnúť aspoň jeden ten príklad. Napríklad spoločnosť PCA získala štátnu pomoc v roku 2003 na vytvorenie 3500 pracovných miest. Za rok 2016 ale vykázala podľa štatistického úradu 3535, to je o tisíc... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
16:04
Vystúpenie v rozprave 16:04
Peter PčolinskýAko príklad môžeme uviesť asi pred dvomi týždňami zasadala vláda, vy ste tam schválili investičnú pomoc pre niekoľko spoločností. Čuduj sa svete, všetky boli zo západného Slovenska. Dokonca jedna bola z Trnavy. Čiže bola tam investícia, už neviem presne v akej výške do Trnavy a neviem, pán minister, či viete, ale koľko je nezamestnanosť v Trnave. Dve percentá. Prosím? (Reakcie z pléna.) Nespomínam si presne. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni kolegovia, potom môžte, ale my by sme radi počuli.
Pčolinský, Peter, poslanec NR SR
V poriadku, ale ja si myslím, že dávať investičnú pomoc, dávať investičnú pomoc do regiónu, kde je 2-percentná nezamestnanosť, je prinajmenšom divné. Kdežto na druhej strane vy ako východniar, ja by som očakával, že, úplne vážne ja by som očakával, že vy budete tlačiť, aby čo najviac tej pomoci išlo práve do regiónov východného Slovenska a stredného Slovenska, kde tá nezamestnanosť je obrovská. Ako spomínal kolega Heger, ľudia doslova prosia, že doneste nám nejakého investora, doneste nám nejakú firmu.
Ja vám poviem príklad. Vo Vranove nad Topľou máme pomaly 10 rokov prázdny priemyselný park a tá samospráva nie je schopná tam dotiahnuť ani jednu firmu. A ak sa nájde jedna firma a to podotýkam, že samospráva ponúka, za prenájom týchto pozemkov žiadajú 1 euro. To znamená, že pozemky dostanete, infraštruktúru, len tam príďte k nám vyrábať a zamestnajte ľudí. A potom sú také situácie, že príde investor, predstaví projekt, zamestná zhruba 50 až 70 ľudí, ale potom je zaujímavé, že celé to stroskotá v mestskom zastupiteľstve, kde má väčšinu strana SMER a práve poslanci za stranu SMER blokujú, blokujú tohto investora. Ktovie prečo?
Ja by som, ja by som naozaj privítal, keby tento návrh zákona, ktorý ja považujem za celkom slušný, on nie je zlý, samozrejme, je tam možno čo vylepšiť, ale to uvidíme v praxi, aká je realita, ale ja by som naozaj privítal, pán minister, keby ste sa fakt sústredili na svoje rodisko. Keby ste sa sústredili na východné Slovensko, pretože ja byť minister hospodárstva z východného Slovenska by som sa hanbil za to, že na to východné Slovensko som dotiahol dokopy nič. Jednoducho minimum. Utekajú odtiaľ ľudia. Áno, keď dotiahnete, tak dotiahnete tak maximálne do Košíc, do mesta. Keď utekajú ľudia z východného Slovenska, vyľudňujú sa obce, mladí ľudia húfne odchádzajú preč, tak je to naozaj veľmi smutné, že tento štát nie je schopný zabezpečiť podmienky pre mladých ľudí, aby ostali pracovať doma alebo začali podnikať doma. A ja naozaj nerozumiem tej vašej logike, že podporujete najmä tú priemyselnú výrobu, kde už, ako bolo spomínané, 60 % tých pracovníkov jednoducho majú len nejaké minimálne stredoškolské vzdelanie. Ide o jednoduchú obsluhu strojov. A dokonca aj toho, čo spomínal kolega Zsolt Simon, je pravda, vy dáte peniaze, investičnú pomoc firme. Tá firma povie, že zamestná toľko a toľko ľudí a tí budú mať takú a takú výplatu. To môžme si povedať príklad ten Jaguar, ktorý sľuboval okolo 1200 euro nástupný plat, a zrazu zistíme, že úrady práce posielajú ľudí do agentúr, ktoré im ponúkajú 650 v hrubom nástupný plat v Jaguari, a vy s tým akože veľmi nič nerobíte.
Ďalšia vec je zamestnávanie tých cudzincov, resp. občanov tretích krajín. Tak na jednej strane už ako bolo povedané, pán predseda vlády bojoval proti ekonomickým migrantom, na druhej strane vy privierate oči nad tým, že firmy si tu cez agentúry húfne ťahajú, a teraz podotýkam, v úvodzovkách, tú kvalifikovanú pracovnú silu, hej, lebo to od vás počúvame pravidelne, že firmy sa nám sťažujú, že nemá kto robiť, potrebujú kvalifikovanú pracovnú silu. Viete, pán minister, koľko, koľko z týchto občanov tretích krajín mimo Európskej únie sú kvalifikovaná pracovná sila? Desať percent, 90 % týchto (reakcia predkladateľa), to sú vaše štatistiky, 90 %, resp. úradu práce, 90 % týchto ľudí sú nekvalifikovaná pracovná sila. To znamená, vy sa jeden deň postavíte a poviete, že potrebujeme kvalifikovanú pracovnú silu, preto nech tu tí Srbi a Ukrajinci prídu. Na druhý deň vyjde štatistika, že 90 % týchto ľudí sú nekvalifikovaná pracovná sila, ktorá samozrejme je veľmi vhodná pre tieto firmy, ktoré dostávajú od vás ešte investičnú pomoc, pretože pre nich je oveľa jednoduchšie si zamestnať za menej peňazí nekvalifikovanú pracovnú silu zo Srbska alebo Ukrajiny, ako by mali dať normálny plat zamestnancovi, resp. občanovi Slovenskej republiky. Zrazu ste objavili aj tému agentúrneho zamestnávania, keď sme do toho začali kopať, že nie je normálne, aby v Seredi vo firme Even Slovenska robilo 80 % ľudí, nie občanov Slovenskej republiky.
Teraz tam bolo dokonca mestské zastupiteľstvo, na ktorom bol náš kolega Milan Krajniak, tak si predstavte, že v Seredi už je plán vybudovať 4-tisíc, 4-tisíc miest kapacitu na bývanie pre Srbov. Štyritisíc. Mesto má, mesto má – koľko má Sereď? – 17-tisíc obyvateľov alebo koľko, tak idú tam postaviť 4-tisíc lôžok pre Srbov. Však to nie je normálne, hej. No a, samozrejme, občania sa búria a zrejme, zrejme tomuto konaniu bude zabránené, aby také niečo bolo vybudované.
Čiže ešte raz, ja by som bol veľmi rád keby tú investičnú pomoc a tú podporu, ktorú ja považujem za dobrý nástroj, bol by som veľmi rád, keby ten váš návrh zákona sa v praxi ukázal ako naozaj funkčný, aby tá pomoc smerovala prioritne do regiónov kde je naozaj vysoká nezamestnanosť, nie kde je dvojpercentná, alebo na západné Slovensko, kde je tá nezamestnanosť naozaj nízka, a naozaj by som bol rád keby sa tieto peniaze, ktoré pôjdu z vrecák daňových poplatníkov využili naozaj efektívne a išli tam, kde to má naozaj zmysel.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
6.2.2018 o 16:04 hod.
Mgr.
Peter Pčolinský
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Ospravedlňujem sa za prejav, ale ešte, ešte som chorý. Dovoľte mi, pán minister, aby som len veľmi stručne povedal, čo si myslím o týchto investičných pomociach. To je trošku rozdiel medzi videním sveta napríklad aj strany SaS a nami. Už niekoľkokrát som mal možnosť vidieť vyjadrenia kolegov zo SaS-ky, ktorí vždy dávajú dôraz na to podnikateľské prostredie, vždy dávajú dôraz na to, že trh všetko vyrieši a štát by mal len nejaké podmienky vytvoriť, ale tu sa bavíme len o nejakej skupine podnikateľov. My však razíme názor, že štát je povinný pomôcť nielen podnikateľom, ale je povinný pomôcť aj 5 miliónom obyvateľov Slovenska. A ja osobne si myslím, že tá investičná pomoc, tie regionálne pomoci nie sú zlé, ale zlý nástroj. Je to podľa mňa dobrý nástroj, len nie je vhodne používaný.
Ako príklad môžeme uviesť asi pred dvomi týždňami zasadala vláda, vy ste tam schválili investičnú pomoc pre niekoľko spoločností. Čuduj sa svete, všetky boli zo západného Slovenska. Dokonca jedna bola z Trnavy. Čiže bola tam investícia, už neviem presne v akej výške do Trnavy a neviem, pán minister, či viete, ale koľko je nezamestnanosť v Trnave. Dve percentá. Prosím? (Reakcie z pléna.) Nespomínam si presne. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni kolegovia, potom môžte, ale my by sme radi počuli.
Pčolinský, Peter, poslanec NR SR
V poriadku, ale ja si myslím, že dávať investičnú pomoc, dávať investičnú pomoc do regiónu, kde je 2-percentná nezamestnanosť, je prinajmenšom divné. Kdežto na druhej strane vy ako východniar, ja by som očakával, že, úplne vážne ja by som očakával, že vy budete tlačiť, aby čo najviac tej pomoci išlo práve do regiónov východného Slovenska a stredného Slovenska, kde tá nezamestnanosť je obrovská. Ako spomínal kolega Heger, ľudia doslova prosia, že doneste nám nejakého investora, doneste nám nejakú firmu.
Ja vám poviem príklad. Vo Vranove nad Topľou máme pomaly 10 rokov prázdny priemyselný park a tá samospráva nie je schopná tam dotiahnuť ani jednu firmu. A ak sa nájde jedna firma a to podotýkam, že samospráva ponúka, za prenájom týchto pozemkov žiadajú 1 euro. To znamená, že pozemky dostanete, infraštruktúru, len tam príďte k nám vyrábať a zamestnajte ľudí. A potom sú také situácie, že príde investor, predstaví projekt, zamestná zhruba 50 až 70 ľudí, ale potom je zaujímavé, že celé to stroskotá v mestskom zastupiteľstve, kde má väčšinu strana SMER a práve poslanci za stranu SMER blokujú, blokujú tohto investora. Ktovie prečo?
Ja by som, ja by som naozaj privítal, keby tento návrh zákona, ktorý ja považujem za celkom slušný, on nie je zlý, samozrejme, je tam možno čo vylepšiť, ale to uvidíme v praxi, aká je realita, ale ja by som naozaj privítal, pán minister, keby ste sa fakt sústredili na svoje rodisko. Keby ste sa sústredili na východné Slovensko, pretože ja byť minister hospodárstva z východného Slovenska by som sa hanbil za to, že na to východné Slovensko som dotiahol dokopy nič. Jednoducho minimum. Utekajú odtiaľ ľudia. Áno, keď dotiahnete, tak dotiahnete tak maximálne do Košíc, do mesta. Keď utekajú ľudia z východného Slovenska, vyľudňujú sa obce, mladí ľudia húfne odchádzajú preč, tak je to naozaj veľmi smutné, že tento štát nie je schopný zabezpečiť podmienky pre mladých ľudí, aby ostali pracovať doma alebo začali podnikať doma. A ja naozaj nerozumiem tej vašej logike, že podporujete najmä tú priemyselnú výrobu, kde už, ako bolo spomínané, 60 % tých pracovníkov jednoducho majú len nejaké minimálne stredoškolské vzdelanie. Ide o jednoduchú obsluhu strojov. A dokonca aj toho, čo spomínal kolega Zsolt Simon, je pravda, vy dáte peniaze, investičnú pomoc firme. Tá firma povie, že zamestná toľko a toľko ľudí a tí budú mať takú a takú výplatu. To môžme si povedať príklad ten Jaguar, ktorý sľuboval okolo 1200 euro nástupný plat, a zrazu zistíme, že úrady práce posielajú ľudí do agentúr, ktoré im ponúkajú 650 v hrubom nástupný plat v Jaguari, a vy s tým akože veľmi nič nerobíte.
Ďalšia vec je zamestnávanie tých cudzincov, resp. občanov tretích krajín. Tak na jednej strane už ako bolo povedané, pán predseda vlády bojoval proti ekonomickým migrantom, na druhej strane vy privierate oči nad tým, že firmy si tu cez agentúry húfne ťahajú, a teraz podotýkam, v úvodzovkách, tú kvalifikovanú pracovnú silu, hej, lebo to od vás počúvame pravidelne, že firmy sa nám sťažujú, že nemá kto robiť, potrebujú kvalifikovanú pracovnú silu. Viete, pán minister, koľko, koľko z týchto občanov tretích krajín mimo Európskej únie sú kvalifikovaná pracovná sila? Desať percent, 90 % týchto (reakcia predkladateľa), to sú vaše štatistiky, 90 %, resp. úradu práce, 90 % týchto ľudí sú nekvalifikovaná pracovná sila. To znamená, vy sa jeden deň postavíte a poviete, že potrebujeme kvalifikovanú pracovnú silu, preto nech tu tí Srbi a Ukrajinci prídu. Na druhý deň vyjde štatistika, že 90 % týchto ľudí sú nekvalifikovaná pracovná sila, ktorá samozrejme je veľmi vhodná pre tieto firmy, ktoré dostávajú od vás ešte investičnú pomoc, pretože pre nich je oveľa jednoduchšie si zamestnať za menej peňazí nekvalifikovanú pracovnú silu zo Srbska alebo Ukrajiny, ako by mali dať normálny plat zamestnancovi, resp. občanovi Slovenskej republiky. Zrazu ste objavili aj tému agentúrneho zamestnávania, keď sme do toho začali kopať, že nie je normálne, aby v Seredi vo firme Even Slovenska robilo 80 % ľudí, nie občanov Slovenskej republiky.
Teraz tam bolo dokonca mestské zastupiteľstvo, na ktorom bol náš kolega Milan Krajniak, tak si predstavte, že v Seredi už je plán vybudovať 4-tisíc, 4-tisíc miest kapacitu na bývanie pre Srbov. Štyritisíc. Mesto má, mesto má – koľko má Sereď? – 17-tisíc obyvateľov alebo koľko, tak idú tam postaviť 4-tisíc lôžok pre Srbov. Však to nie je normálne, hej. No a, samozrejme, občania sa búria a zrejme, zrejme tomuto konaniu bude zabránené, aby také niečo bolo vybudované.
Čiže ešte raz, ja by som bol veľmi rád keby tú investičnú pomoc a tú podporu, ktorú ja považujem za dobrý nástroj, bol by som veľmi rád, keby ten váš návrh zákona sa v praxi ukázal ako naozaj funkčný, aby tá pomoc smerovala prioritne do regiónov kde je naozaj vysoká nezamestnanosť, nie kde je dvojpercentná, alebo na západné Slovensko, kde je tá nezamestnanosť naozaj nízka, a naozaj by som bol rád keby sa tieto peniaze, ktoré pôjdu z vrecák daňových poplatníkov využili naozaj efektívne a išli tam, kde to má naozaj zmysel.
Ďakujem.
Rozpracované