26. schôdza

Pani podpredsedníčka, ja som veľmi rád, že si to priniesla, taký ten pohľad matky a zodpovedného človeka voči svojmu dieťaťu. Ja si myslím, že naozaj tú diskusiu by sme stále mali ťahať ku kvalite základných škôl. My sme aj prezentovali pred pár týždňami reformu základného vzdelávania, čo sa týka toho obsahu a štruktúry obsahu. A ja by som ti ako matke reálne ponúkol základnú školu, ktorá ten obsah by mala rozdelený do troch cyklov. V tom prvom cykle by sa neučili, ktorý by bol 1. až 3. ročník, by sa neučili predmety, ale oblasti a bol by to taký ucelený a zmysluplné témy, veľmi voľné, dynamické a nie podľa vyučovacích hodín, kde by sa uvádzalo vlastne do gramotnosti. Ten druhý cyklus by bol 4. a 5. ročník, kde by sa začalo vyučovať už jazyk a komunikácia, samozrejme, materinský alebo cudzí, kultúrna gramotnosť a tá časová dotácia by bola na tých školách a školy by si... (V pozadí zaznel ťahavý zvuk, asi zvonenie mobilného telefónu.) Anička, teraz vybuchneme tu všetci kvôli tomu, že sa rozprávame o osemročných gymnáziách. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Nemusíte sa báť. My sme tvrdší.

Gröhling, Bratislav, poslanec NR SR
A tá časová dotácia by bola na jednotlivých školách, základných školách. A v tom 4. a 5. ročníku, kedy sa aj žiaci delia a odchádzajú možno na osemročné gymnáziá, by sme zavádzali taký že subject basic bending, čo sú hodiny, ktoré bežne fungujú v ostatných štátoch, ktoré by sa rozdeľovali na základné a štandardné a tam by si si už vyberala jednotlivé predmety. A v tom treťom cykle by už boli voliteľné predmety, aby si si v 7., 8. a 9. ročníku normálne mohla vybrať tú špecifikáciu pre svojho žiaka. Dokonca sme mysleli na to, ako by boli vyriešené málotriedky, lebo jednotlivé školy by mohli mať iba prvý cyklus alebo druhý a tretí cyklus. A toto je riešenie, ktoré by sme mali ponúkať, ako zvýšiť kvalitu a štruktúru obsahu základných škôl.
Ďakujem veľmi pekne.

Nech sa páči, pani podpredsedníčka, môžete reagovať.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Poliačik, áno, súhlasím, hlavne s tou prvou časťou o tom, čo ste hovorili, že ja som vlastne, mám možnosť voľby, našťastie, a mala som teda možnosť voľby aj pri tom, keď som svoje dieťa dávala do základnej školy. Ja som si úplne vedome vybrala verejnú základnú školu, nechcela som ju jednoducho z mnohých dôvodov dať na súkromnú školu. Ale napriek tomu si myslím, že to, že som ju dala na verejnú školu a že to bola moja slobodná voľba, neznamená to, že nemám právo očakávať kvalitné vzdelávanie od verejnej základnej školy. A toto je to podľa mňa, čoho by sme sa mali ako rodičia domáhať. Lebo naše deti sú nositeľmi normatívu.
Pán podpredseda Bugár, súhlasím s vami, súhlasím aj s tým, o čom ste hovorili, že jednoznačne aj tá kvalita osemročných gymnázií ide dolu. Ale ja sa iba obávam toho, že tú kvalitu vy nenastavíte tým, že to zastropujete na piatich percentách, na desiatich percentách. Ja sa, naopak, obávam, že aby to nespôsobilo, lebo ten tlak rodičov dostať tam svoje dieťa bude veľký. Ja sa obávam, aby to nespôsobilo možnože pôdu pre korupciu, klientelizmus a podobne. Lebo každý, pokiaľ neurobíte niečo so základnou školou, so základnými školami, každý zodpovedný rodič bude chcieť svoje dieťa dať do kvalitnejšej školy a osemročné gymnázium bude prvá voľba.
Braňo Gröhling, to sa veľmi dobre počúvalo. Tak mne už nezostáva nič iné iba sa tešiť na to, keď budeš minister.
Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Petrák.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, je to téma, ktorá niekoľko týždňov frustruje slovenskú spoločnosť, a myslím si, že je potrebné, aby sme sa k tomu postavili úplne racionálne a hľadali racionálne východiská.
Ja súhlasím s mnohými vecami, ktoré tu zazneli. A to je jedno, či je to pán kolega Čaplovič, alebo je pán kolega Bugár a ďalší, ktorí hovorili o tom, že výsledky osemročných gymnázií štatisticky v priemere nie sú štatisticky významne lepšie ako iných škôl, ktoré poskytujú vzdelávanie deťom v rovnakom veku. A toto je kľúč k tomu, o čom sa ideme dnes baviť.
Všetci hovoríte, že osemročné gymnáziá by mali byť školy pre tých najlepších. Ale výsledky hovoria, že nie sú, lebo tie školy nedosahujú také výsledky. Osemročné gymnáziá by mali vytvárať elitu, budúcu elitu národa na základe nejakej štatistickej krivky, že je nejaké percento viac nadaných detí, ktoré potrebujú špeciálnu starostlivosť na to, aby ste z nich vychovali elity národa. Ale ja to otočím úplne opačne.
Vy všetci, ktorí hovoríte o tomto, jedným dychom hovoríte o úplnej inklúzii a odmietate špeciálnu starostlivosť pre deti, ktoré sú hendikepované a špeciálna starostlivosť by ich, paradoxne, mohla v mnohých prípadoch lepšie posunúť dopredu a pomôcť im prekonať ich hendikep ako úplná integrácia do základných škôl.
Ja nerozumiem vám, predovšetkým vám z opozície, ktorí jedným dychom hovoríte pri celej debate o Učiacom sa Slovensku jeden a pol roka, že jedinou cestou pre Slovensko do budúcnosti je úplná integrácia, pán kolega Poliačik, veľké školy, kde budú mať miesto najnadanejší, priemer aj tí, ktorí sú nejakým spôsobom hendikepovaní, a na druhej strane bojujete za osemročné gymnáziá. Lebo čo? Lebo bratislavská kaviareň? Lebo vaše deti, ktoré chcú navštevovať osemročné gymnáziá? Lebo aký iný argument ako v tomto prípade ako ste pripravený zvoliť? Toto sa mi zdá ako nekoncepčné, nesystémové, politicky účelové vyjadrovanie, s ktorým ja osobne nemôžem súhlasiť. A myslím si, že tadiaľto cesta určite nevedie.
Ja ak dovolíte, by som povedal niekoľko príkladov, aby sme sa dostali trošku do obrazu. Všetci riaditelia základných škôl, všetci riaditelia osemročných gymnázií vedeli desať rokov, že majú konvergovať k číslu 5 % populácie. Budem hovoriť o číslach. Takmer všetky kraje okrem bratislavského sa dostali na hranicu piatich percent, kolíše to 4,98, 5, 5,1, 5,2. Čiže hovoríme o tom, že takmer všetky kraje sa dostali na úroveň toho, čo zákon požaduje. Požiadavky riaditeľov osemročných gymnázií Bratislavského kraja; vedia, že desať rokov platí zákon s kvótou 5. Vedia, že posledné tri roky sa majú k tomuto dostať a prechodné obdobie troch rokov bolo na to, aby sa prispôsobili tomuto číslu. Požiadavky riaditeľov osemročných gymnázií v Bratislave sú 18,62 % z populačného ročníka. A ja sa pýtam ako, a kto sa zbláznil? Ak budem hovoriť o tom, ako sa chovajú ostatné kraje, dostali a prispôsobili sa limitu 5 a žiadali niekde 7, 7,5, 8 % populačného ročníka, čo absolútne prirodzene chápem vzhľadom na prax, ktorá je na Slovensku, viac požiadam, menej dostanem, ale v zásade dostanem to, čo som chcel. Ako takáto je logika, ktorá funguje na Slovensku a v rozumnom rozsahu funguje vo všetkých krajoch. Ale v nerozumnom rozsahu funguje v Bratislavskom kraji. A toto treba povedať ako úplne jasno.
Ja rozumiem argumentom, ktoré tu zazneli, že Bratislava môže byť v niektorých prípadoch špecifická. A je to špecifické povedzme aj tým, že je tu väčšia migrácia ľudí za prácou, lebo je tu viac pracovných miest. Treba povedať, že tu sídlia spoločnosti a z veľkej časti tu prichádzajú rodičia, ktorí pracujú vo vrcholových manažmentoch, stredných manažmentoch spoločností a snažia sa zabezpečiť pre svoje dieťa čo najlepšie vzdelanie a tým pádom tu môže byť určitá anomália. Chcem poukázať, že tento prípad anomálie nie je len Bratislava. Poukážem napríklad na Nitru, kde v Nitre je pridelených 10,94, čiže takmer 11 % populačného ročníka pre deti v osemročných gymnáziách, ale chcem na druhej strane povedať, že Nitriansky kraj, Nitriansky kraj, ktorý posudzujeme, dosiahol v globáli 4,98 percenta. Čiže Nitriansky kraj sám vyhodnotil, že je určitým spôsobom špecifická situácia možno v meste Nitra, ale v Nitrianskom kraji sa zrovnal do nejakých rámcov. Prečo?
Poďme hovoriť o Žilinskom kraji, ktorý žiadal 7 %, dostali kvótu 5,08 %, ale hovorme napríklad o tom, že v tomto kraji znovu existuje anomália v podobe Liptovského Mikuláša, ktoré má 9 percent. Ale ľudia v Žilinskom kraji boli schopní a ochotní sa dohodnúť, akým spôsobom vyriešia tie regionálne disproporcie a regionálne požiadavky a dohodli sa, že splnia, splnia hranicu 5 %, je to presne 5,08 %, ale sú tam aj gymnáziá, ktoré dostali viacej, pravdepodobne na základe výsledkov, pravdepodobne na základe požiadaviek a ďalších kritérií. Čiže toto považujem za racionálny dôvod.
V čom je možno Bratislava trošku iná, je v tom, že ak budeme hovoriť napríklad o Košiciach, kde v meste Košice je 11 % gymnázií a v okresoch, ktoré sú okolo Košíc, je jedenásť, teda je jedenásť gymnázií, čiže je to 50 na 50, tak v Bratislave, okrem Bratislavy sú len štyri gymnáziá, Malacky, Modra, Pezinok, Senec. To znamená, ak hovoríme o špecifiku Bratislavy v porovnaní napríklad s Košicami, veľké mesto, univerzitné mesto, zamestnanosť a tak ďalej, tak je tam pravdepodobne nejaká možnosť kompenzácie v tých ďalších lokalitách. S istotou nikto z nás nepredpokladá, že v Jarovniciach otvoríme štyri osemročné gymnáziá. Áno, aj toto sú, aj toto sú metódy na vyrovnávanie týchto regionálnych rozdielov.
Toto sú všetko dôvody, ktoré sme brali do úvahy, keď sme formulovali ten pozmeňovák tak, ako sme ho formulovali, že chceme svojím spôsobom v tejto chvíli vyriešiť Bratislavu, kde uspokojujeme 55 % požiadaviek a žiadostí, ktoré sú na prijatie do osemročných gymnázií, kdežto v iných krajoch sa to hýbe okolo 70 a cez 70 %. Čiže chceme vyriešiť tento problém a na druhej strane nechceme otvoriť Pandorinu skrinku, ktorá hovorí o tom, že bezhlavo prijímajte kohokoľvek na osemročné gymnáziá, či to prináša kvalitu, alebo to neprináša kvalitu, lebo vám to prináša normatív so žiakom, ktorý zabezpečí rozvoj vašej školy. Toto sú všetko racionálne kritériá, ktoré nás viedli pri tomto rozhodovaní, a myslím si, že v tejto chvíli sú z nášho pohľadu jedny zo správnych a priklonili sme sa k nim.
Preto chcem povedať a zaznievalo to tu doteraz, nepovažujeme tento krok za konečný a máme za sebou debaty s pani ministerkou a, musím povedať, veľmi intenzívne debaty a chcem veľmi oceniť veľmi konštruktívny prístup ministerstva školstva, ktorý pri riešení tohto problému bol, vrátane prístupu všetkých koaličných partnerov, lebo naozaj to bola zmysluplná a dobrá a dobrá diskusia, a dohodli sme sa na tom, že sme pripravení stanoviť kritériá pre budúci rok tzv. malou novelou školského zákona, ktorá by mala byť účinná v polovici tohto roku, tak aby k septembru, teda termínu, kedy sa podávajú žiadosti pre budúci školský rok, bola platná a komplexne s posúdením všetkých kritérií, lebo je to multikriteriálny problém, sme pripravení pripraviť ďalšiu novelu aj po zmysluplnej debate s opozíciou, ktorá bude komplexne riešiť problém od ďalšieho školského roku. To znamená, v priebehu roku 2019 by mala prísť veľká novela, ale toto sú už otázky, ktoré možno lepšie zodpovie pani ministerka.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami štyria.
Pani poslankyňa Gabániová.

Ďakujem. Nedá mi nepovedať, viete, celá táto debata aj všeličo možné, čo tu vzniká, vyplýva v podstate z toho, že pred ´89. sme tu mávali niektoré, nejaké, nejaký spôsob vzdelávania a nejaké vzdelávacie inštitúcie. Tie vzdelávacie inštitúcie pozostávali zo základných škôl, stredných škôl, ktoré boli všeobecnovzdelávacie gymnáziá, potom odborné stredné školy a učňovské stredné školy, ktoré postupne, keďže to vyžadovali technológie, sa menili na učňovské školy s maturitou, lebo aj tento typ absolventa potreboval už proste náležité vzdelanie.
Po ´90. roku si tu zmysleli nejakí ľudia, ktorí sa vyžívajú v atavizmoch, vteperiť do tohoto systému vzdelávania osemročné gymnáziá v snahe prispôsobovať alebo aproximovať naše vzdelávacie inštitúcie západu alebo teda zahraničiu. Namiesto toho, aby teda kopčili celý systém a vrátili sa do predvojnového spôsobu vzdelávania mojich rodičov, keď teda boli osemročné gymnáziá, ale deti potom z ľudovej školy pokračovali buď v obecnej škole, alebo išli teda na osemročné gymnáziá alebo do mešťaniek, z ktorých išli potom na odborné školy a z tých odborných škôl potom na štvorročné alebo päťročné high school, tzv. vyššie vzdelávacie inštitúcie, alebo z gymnázií na univerzity, tak my sme kdesi skončili v takom zase intermezze a nič iné sa nekopčilo, len tie, len tie nešťastné gymnáziá osemročné. No a potom rýchlo všetky naše vysoké školy sa dehonestovali najprv na high school, potom sme si zmysleli, že aha, hop, sme niekde inde, bolo ich treba všetky naše vysoké školy prednovembrové... (Ukončenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Poliačik.

Ďakujem. Na začiatok jedna dobrá rada, neklesaj na úroveň predsedu vlastnej strany. Z teba to premiéra neurobí, s tou bratislavskou kaviarňou, ani fazónu ti to nepolepší. Poďme k veci.
Ja som, samozrejme, za veľmi inkluzívne prostredie, ale také, ktoré dokáže napĺňať individuálne potreby každého jedného dieťaťa. Len, bohužiaľ, my dnes nemáme ako základné školy, ktoré by potreby tých nadaných dokázali naplniť tak, aby ich to nezbrzdilo. A to je ten problém. Ja neobhajujem systém osemročných gymnázií kvôli tomu, že by som obhajoval vyčleňovanie najlepších detí. Naopak, ja by som bol rád, keby naozaj sme mali veľký plošný systém vzdelávania od materských škôl až po deviaty ročník, v ktorom ale dieťa, ktoré má špeciálne potreby, tak má vytvorený, vytvorené prostredie, aby dokázalo niekde spomaliť, a dieťa, ktoré je dajme tomu v matematike alebo v jazykoch alebo vo vedách nadanejšie, nemuselo čakať na tie ostatné. A to pri tom istom dieťati môže byť aj jedno, aj druhé. Môžeš mať deti s aspergerom, ktoré zaostávajú v socializácii a treba im viacej investovať do toho a zároveň sú veľmi dobrí matematici alebo vo vedách a dokážu pracovať s tretiakmi a štvrtákmi, ktorí sú o dva-tri roky starší.
Takže v momente, keď nastavíme dobrý systém základných škôl, kde bude vnútorná motivácia, ktorá je obrovský problém, a zároveň prístup ku každému taký, aby napredoval, závisiac iba od vlastných schopností a talentov, tak, samozrejme, že môžme okresávať potom školy, ktoré sú pre mimoriadne nadané deti alebo osemročné gymnáziá, ale nemôžeme to urobiť naopak, že ich necháme vstúpiť do toho chorého systému.

Pán poslanec Sopko.