26. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem za slovo. No nedá mi reagovať na to všetko, čo tu bolo povedané, a využijem práve tú možnosť, že som navrhova..., jedným z navrhovateľov tohto zákona a môžem si dovoliť vystúpiť ešte v rámci rozpravy a nebudem reagovať ako napríklad zbabelec Matovič, ktorý si svoje posolstvá nechá až do záverečného slova, kde naňho poslanci, jeho politickí oponenti nemajú možnosť reagovať, a nemôže sa tak konfrontovať s tým, čo by mu chceli povedať, a práve preto dávam možnosť aj tu poslancom SNS, ale aj všetkým ostatným opätovne reagovať a vyjadriť sa k tomu, či to, čo som už, či už povedal vo faktickej poznámke, kde som presne konkretizoval niektoré z prípadov, na základe ktorých môžme usudzovať, že historické osobnosti Slovenskej národnej strany by sa nielenže hanbili za činy vášho súčasného predsedu, ale otvorene by proti nim bojovali, čo je jednoducho pravda. Ja si neviem predstaviť našich národných dejateľov, ako hovoria, že tu nikto nebude kritizovať islam alebo ho popierať. Viete, to, ono je to ťažké urážať sa, alebo resp. ťažké je to pre nás nekritizovať vás takým spôsobom, aby vás to neurazilo, alebo kritizovať vás takýmto spôsobom, aby vás to neurazilo, aby ste sa jednoducho necítili dotknutí, ale my vás, na vás neútočíme ako na osoby, neurážame vás, nehovoríme vám nejakými hanlivými vecami. Nebudeme sa vyjadrovať tak ako tu prítomný, teda neprítomný Matovič, ktorý tu vystupuje a hovorí o bielej spodine a podobných výrazoch. Viete, to z úst poslancov Ľudovej strany Naše Slovensko nikdy počuť nebudete. Ale keď vám hovoríme o faktických veciach, že tá kauza s kapitánskymi výložkami, alebo jako som spomínal, s tým vyslaním slovenských vojakov na ruské hranice, to vrhá na Slovenskú národnú stranu tak obrovskú zlobu, že sa nemôžete ani len diviť, že takáto veľká kritika z našich radov voči vám vyskakuje. Tak sa s tým jednoducho musíte nejakým spôsobom zmieriť alebo si to obhájiť.
Viete, a vy ste prišli s tým, že vás máme rešpektovať, nemáme takto útočiť, ale neobhájili ste ani jednu z týchto vecí, ktoré som tu spomenul, pretože keď ste čestný človek, keď ste inteligentný človek a ste predovšetkým presvedčený národniar s úprimnou láskou v srdci k svojej vlastnej vlasti, tak to nedokážete obhájiť, pretože naozaj činy vášho predsedu sa obhájiť nedajú, a ako som spomínal, či resp. ako spomínali kolegovia, veď to, čo on predvádza na tlačovkách, tie neustále útoky voči našej strane, voči jednotlivým konkrétnym osobám, voči Marianovi Kotlebovi, voči mne, voči Stanislavovi Mizíkovi, veď viete, keby sme takto správali my ako on, tak to, to by proste nemalo žiadnu úroveň, a to je váš predseda, bohužiaľ, tak to jednoducho je, toto je realita, musíte si to priznať, a keď nie, tak ho vymeňte nejakým spôsobom, lebo zase sme počuli, že pán Andrej Danko má veľkú záľubu v demokracii a vaše štruktúry sú veľmi demokratické a nemusíte sa báť o to, že by váš názor v rámci štruktúr nebol vypočutý. No nie? Veď tie vaše úsmevy hovoria za všetko (povedané so smiechom), takže vieme, o čom hovoríme.
Každopádne hovorili ste aj o tom, že úspechy našej strany budú posudzované podľa toho, koľko našich návrhov bolo prijatých. Ja vám poviem, že aj keby celý náš poslanecký klub prišiel za pánom Dankom, ktorý vám všetkým rozkazuje, a po, na kolenách by vás prosil o to, aby ste zahlasovali za nejaký z našich návrhov, o ktorých ste tu povedali, že sú aj dobré, že s nimi súhlasíte, tak by ste za nich nezahlasovali a vy to sami dobre viete (povedané so smiechom).
A to isté platí pri slovenskej arabskej strane, pri OĽANO, jednoducho oni za naše návrhy nebudú hlasovať z princípu, aj keď ich mali sami v programe, veď ste to videli. To zníženie poslancov zo 150 na 100, SaS-ka to mala v programe, robila o tom referendum, ale nepodporia nás. Tak mi povedzte, ako môžete povedať, že koľko bolo prijatých návrhov, nejakým spôsobom indikuje o úspechoch politickej strany v parlamente, keď žiadna iná politická strana s ňou nechce spolupracovať. A aj napriek tomu, ako sme povedali, aj keď váš predseda tak útočí, keď nás tak dehonestuje, snaží sa nás napádať a množstvo iných ľudí z koalície, my hlasujeme aj za koaličné návrhy, stačí len, že sú dobré, že sa s nimi vieme stotožniť. Povieme si, že áno, sú prijateľné pre Slovensko, môžu pomôcť slovenským občanom a nemáme s tým problém. My sa totiž dokážeme odosobniť od týchto osobných sporov a postaviť si ako prioritný záujem práve blaho občanov Slovenskej republiky, čo vy jednoducho nedokážete, možnože dokážete, ale zase nemôžete. A o tom to celé je! Jednoducho, keď chcem pracovať v prospech slovenského národa, som poslanec Národnej rady, mám slobodnú vôľu, ako sa píše v ústave a ako som tu sľuboval na ústavu, tak zahlasujem podľa toho, čo mi srdce a rozum káže. Ale vy tú slobodnú vôľu nemáte, viete. A to zase nie sú nejaké dehonestujúce urážky alebo niečo podobné, ale sú to fakty a vy to sami dobre viete.
No a čo sa týka tých ostatných slov oponentov, asi to bol len pán Klus, ktorý si pomýlil legálnych imigrantov s nelegálnymi, ale to sa jednoducho pri ňom stáva, jemu stáva, ale každopádne vyčítať nám, že chceme nejakým spôsobom napĺňať slovenské väznice, je opätovne, ako vravím, úplne mimo misu, pretože keby tých 78 nelegálnych imigrantov, ako som spomínal v rozprave, vedelo, že tým, že prechádzajú cez Slovensko, páchajú trestný čin, tak by sem ani možno nešlo, a toto je naším zámerom. My nechceme sa spoliehať na to, že Slovensko je chudobná krajina a nebudú chcieť žiadni imigranti sem prísť, zostávať a brať tu sociálne dávky. Ale už len to, že cez našu krajinu, cez náš štát, naše štátne územie prechádzajú, je veľmi nebezpečné, viete, a s tým nemôžete nesúhlasiť. Jednoducho, keď sa sem, keď sa cez nás bude valiť, povedzme 100, 200, 300 alebo aj 10-tisíc imigrantov, tak to predstavuje obrovskú hrozbu. Ale tým, že by sme prijali takýto návrh zákona, zamedzili by sme možnostiam, že by takáto situácia niekedy v budúcnosti vznikla, a toto je celý ten zmysel toho, o čo sa v tomto návrhu snažíme, a určite nikto z vás nemôžete namietať, ak chceme zvýšiť sadzby, trestné sadzby pre prevádzačov, ktorí cez naše územie týchto nelegálnych imigrantov prevážajú.
Takže nemôžete proste povedať, že tento návrh, návrh zákona je zlý, že ho nemôžete podporiť, pretože sa s ním nestotožňujete, ale nemôžete ho podporiť, pretože tu prítomný Andrej Danko vám to jednoducho nedovolí. Toto je pravda.
Toľko asi z mojej strany, keď nie sú žiadne reakcie.
Ďakujem.
Rozpracované
Vystúpenia
16:24
Uvádzajúci uvádza bod 16:24
Milan MazurekViete, a vy ste prišli s tým, že vás máme rešpektovať, nemáme takto útočiť, ale neobhájili ste ani jednu z týchto vecí, ktoré som tu spomenul, pretože keď ste čestný človek, keď ste inteligentný človek a ste predovšetkým presvedčený národniar s úprimnou láskou v srdci k svojej vlastnej vlasti, tak to nedokážete obhájiť, pretože naozaj činy vášho predsedu sa obhájiť nedajú, a ako som spomínal, či resp. ako spomínali kolegovia, veď to, čo on predvádza na tlačovkách, tie neustále útoky voči našej strane, voči jednotlivým konkrétnym osobám, voči Marianovi Kotlebovi, voči mne, voči Stanislavovi Mizíkovi, veď viete, keby sme takto správali my ako on, tak to, to by proste nemalo žiadnu úroveň, a to je váš predseda, bohužiaľ, tak to jednoducho je, toto je realita, musíte si to priznať, a keď nie, tak ho vymeňte nejakým spôsobom, lebo zase sme počuli, že pán Andrej Danko má veľkú záľubu v demokracii a vaše štruktúry sú veľmi demokratické a nemusíte sa báť o to, že by váš názor v rámci štruktúr nebol vypočutý. No nie? Veď tie vaše úsmevy hovoria za všetko (povedané so smiechom), takže vieme, o čom hovoríme.
Každopádne hovorili ste aj o tom, že úspechy našej strany budú posudzované podľa toho, koľko našich návrhov bolo prijatých. Ja vám poviem, že aj keby celý náš poslanecký klub prišiel za pánom Dankom, ktorý vám všetkým rozkazuje, a po, na kolenách by vás prosil o to, aby ste zahlasovali za nejaký z našich návrhov, o ktorých ste tu povedali, že sú aj dobré, že s nimi súhlasíte, tak by ste za nich nezahlasovali a vy to sami dobre viete (povedané so smiechom).
A to isté platí pri slovenskej arabskej strane, pri OĽANO, jednoducho oni za naše návrhy nebudú hlasovať z princípu, aj keď ich mali sami v programe, veď ste to videli. To zníženie poslancov zo 150 na 100, SaS-ka to mala v programe, robila o tom referendum, ale nepodporia nás. Tak mi povedzte, ako môžete povedať, že koľko bolo prijatých návrhov, nejakým spôsobom indikuje o úspechoch politickej strany v parlamente, keď žiadna iná politická strana s ňou nechce spolupracovať. A aj napriek tomu, ako sme povedali, aj keď váš predseda tak útočí, keď nás tak dehonestuje, snaží sa nás napádať a množstvo iných ľudí z koalície, my hlasujeme aj za koaličné návrhy, stačí len, že sú dobré, že sa s nimi vieme stotožniť. Povieme si, že áno, sú prijateľné pre Slovensko, môžu pomôcť slovenským občanom a nemáme s tým problém. My sa totiž dokážeme odosobniť od týchto osobných sporov a postaviť si ako prioritný záujem práve blaho občanov Slovenskej republiky, čo vy jednoducho nedokážete, možnože dokážete, ale zase nemôžete. A o tom to celé je! Jednoducho, keď chcem pracovať v prospech slovenského národa, som poslanec Národnej rady, mám slobodnú vôľu, ako sa píše v ústave a ako som tu sľuboval na ústavu, tak zahlasujem podľa toho, čo mi srdce a rozum káže. Ale vy tú slobodnú vôľu nemáte, viete. A to zase nie sú nejaké dehonestujúce urážky alebo niečo podobné, ale sú to fakty a vy to sami dobre viete.
No a čo sa týka tých ostatných slov oponentov, asi to bol len pán Klus, ktorý si pomýlil legálnych imigrantov s nelegálnymi, ale to sa jednoducho pri ňom stáva, jemu stáva, ale každopádne vyčítať nám, že chceme nejakým spôsobom napĺňať slovenské väznice, je opätovne, ako vravím, úplne mimo misu, pretože keby tých 78 nelegálnych imigrantov, ako som spomínal v rozprave, vedelo, že tým, že prechádzajú cez Slovensko, páchajú trestný čin, tak by sem ani možno nešlo, a toto je naším zámerom. My nechceme sa spoliehať na to, že Slovensko je chudobná krajina a nebudú chcieť žiadni imigranti sem prísť, zostávať a brať tu sociálne dávky. Ale už len to, že cez našu krajinu, cez náš štát, naše štátne územie prechádzajú, je veľmi nebezpečné, viete, a s tým nemôžete nesúhlasiť. Jednoducho, keď sa sem, keď sa cez nás bude valiť, povedzme 100, 200, 300 alebo aj 10-tisíc imigrantov, tak to predstavuje obrovskú hrozbu. Ale tým, že by sme prijali takýto návrh zákona, zamedzili by sme možnostiam, že by takáto situácia niekedy v budúcnosti vznikla, a toto je celý ten zmysel toho, o čo sa v tomto návrhu snažíme, a určite nikto z vás nemôžete namietať, ak chceme zvýšiť sadzby, trestné sadzby pre prevádzačov, ktorí cez naše územie týchto nelegálnych imigrantov prevážajú.
Takže nemôžete proste povedať, že tento návrh, návrh zákona je zlý, že ho nemôžete podporiť, pretože sa s ním nestotožňujete, ale nemôžete ho podporiť, pretože tu prítomný Andrej Danko vám to jednoducho nedovolí. Toto je pravda.
Toľko asi z mojej strany, keď nie sú žiadne reakcie.
Ďakujem.
Ďakujem za slovo. No nedá mi reagovať na to všetko, čo tu bolo povedané, a využijem práve tú možnosť, že som navrhova..., jedným z navrhovateľov tohto zákona a môžem si dovoliť vystúpiť ešte v rámci rozpravy a nebudem reagovať ako napríklad zbabelec Matovič, ktorý si svoje posolstvá nechá až do záverečného slova, kde naňho poslanci, jeho politickí oponenti nemajú možnosť reagovať, a nemôže sa tak konfrontovať s tým, čo by mu chceli povedať, a práve preto dávam možnosť aj tu poslancom SNS, ale aj všetkým ostatným opätovne reagovať a vyjadriť sa k tomu, či to, čo som už, či už povedal vo faktickej poznámke, kde som presne konkretizoval niektoré z prípadov, na základe ktorých môžme usudzovať, že historické osobnosti Slovenskej národnej strany by sa nielenže hanbili za činy vášho súčasného predsedu, ale otvorene by proti nim bojovali, čo je jednoducho pravda. Ja si neviem predstaviť našich národných dejateľov, ako hovoria, že tu nikto nebude kritizovať islam alebo ho popierať. Viete, to, ono je to ťažké urážať sa, alebo resp. ťažké je to pre nás nekritizovať vás takým spôsobom, aby vás to neurazilo, alebo kritizovať vás takýmto spôsobom, aby vás to neurazilo, aby ste sa jednoducho necítili dotknutí, ale my vás, na vás neútočíme ako na osoby, neurážame vás, nehovoríme vám nejakými hanlivými vecami. Nebudeme sa vyjadrovať tak ako tu prítomný, teda neprítomný Matovič, ktorý tu vystupuje a hovorí o bielej spodine a podobných výrazoch. Viete, to z úst poslancov Ľudovej strany Naše Slovensko nikdy počuť nebudete. Ale keď vám hovoríme o faktických veciach, že tá kauza s kapitánskymi výložkami, alebo jako som spomínal, s tým vyslaním slovenských vojakov na ruské hranice, to vrhá na Slovenskú národnú stranu tak obrovskú zlobu, že sa nemôžete ani len diviť, že takáto veľká kritika z našich radov voči vám vyskakuje. Tak sa s tým jednoducho musíte nejakým spôsobom zmieriť alebo si to obhájiť.
Viete, a vy ste prišli s tým, že vás máme rešpektovať, nemáme takto útočiť, ale neobhájili ste ani jednu z týchto vecí, ktoré som tu spomenul, pretože keď ste čestný človek, keď ste inteligentný človek a ste predovšetkým presvedčený národniar s úprimnou láskou v srdci k svojej vlastnej vlasti, tak to nedokážete obhájiť, pretože naozaj činy vášho predsedu sa obhájiť nedajú, a ako som spomínal, či resp. ako spomínali kolegovia, veď to, čo on predvádza na tlačovkách, tie neustále útoky voči našej strane, voči jednotlivým konkrétnym osobám, voči Marianovi Kotlebovi, voči mne, voči Stanislavovi Mizíkovi, veď viete, keby sme takto správali my ako on, tak to, to by proste nemalo žiadnu úroveň, a to je váš predseda, bohužiaľ, tak to jednoducho je, toto je realita, musíte si to priznať, a keď nie, tak ho vymeňte nejakým spôsobom, lebo zase sme počuli, že pán Andrej Danko má veľkú záľubu v demokracii a vaše štruktúry sú veľmi demokratické a nemusíte sa báť o to, že by váš názor v rámci štruktúr nebol vypočutý. No nie? Veď tie vaše úsmevy hovoria za všetko (povedané so smiechom), takže vieme, o čom hovoríme.
Každopádne hovorili ste aj o tom, že úspechy našej strany budú posudzované podľa toho, koľko našich návrhov bolo prijatých. Ja vám poviem, že aj keby celý náš poslanecký klub prišiel za pánom Dankom, ktorý vám všetkým rozkazuje, a po, na kolenách by vás prosil o to, aby ste zahlasovali za nejaký z našich návrhov, o ktorých ste tu povedali, že sú aj dobré, že s nimi súhlasíte, tak by ste za nich nezahlasovali a vy to sami dobre viete (povedané so smiechom).
A to isté platí pri slovenskej arabskej strane, pri OĽANO, jednoducho oni za naše návrhy nebudú hlasovať z princípu, aj keď ich mali sami v programe, veď ste to videli. To zníženie poslancov zo 150 na 100, SaS-ka to mala v programe, robila o tom referendum, ale nepodporia nás. Tak mi povedzte, ako môžete povedať, že koľko bolo prijatých návrhov, nejakým spôsobom indikuje o úspechoch politickej strany v parlamente, keď žiadna iná politická strana s ňou nechce spolupracovať. A aj napriek tomu, ako sme povedali, aj keď váš predseda tak útočí, keď nás tak dehonestuje, snaží sa nás napádať a množstvo iných ľudí z koalície, my hlasujeme aj za koaličné návrhy, stačí len, že sú dobré, že sa s nimi vieme stotožniť. Povieme si, že áno, sú prijateľné pre Slovensko, môžu pomôcť slovenským občanom a nemáme s tým problém. My sa totiž dokážeme odosobniť od týchto osobných sporov a postaviť si ako prioritný záujem práve blaho občanov Slovenskej republiky, čo vy jednoducho nedokážete, možnože dokážete, ale zase nemôžete. A o tom to celé je! Jednoducho, keď chcem pracovať v prospech slovenského národa, som poslanec Národnej rady, mám slobodnú vôľu, ako sa píše v ústave a ako som tu sľuboval na ústavu, tak zahlasujem podľa toho, čo mi srdce a rozum káže. Ale vy tú slobodnú vôľu nemáte, viete. A to zase nie sú nejaké dehonestujúce urážky alebo niečo podobné, ale sú to fakty a vy to sami dobre viete.
No a čo sa týka tých ostatných slov oponentov, asi to bol len pán Klus, ktorý si pomýlil legálnych imigrantov s nelegálnymi, ale to sa jednoducho pri ňom stáva, jemu stáva, ale každopádne vyčítať nám, že chceme nejakým spôsobom napĺňať slovenské väznice, je opätovne, ako vravím, úplne mimo misu, pretože keby tých 78 nelegálnych imigrantov, ako som spomínal v rozprave, vedelo, že tým, že prechádzajú cez Slovensko, páchajú trestný čin, tak by sem ani možno nešlo, a toto je naším zámerom. My nechceme sa spoliehať na to, že Slovensko je chudobná krajina a nebudú chcieť žiadni imigranti sem prísť, zostávať a brať tu sociálne dávky. Ale už len to, že cez našu krajinu, cez náš štát, naše štátne územie prechádzajú, je veľmi nebezpečné, viete, a s tým nemôžete nesúhlasiť. Jednoducho, keď sa sem, keď sa cez nás bude valiť, povedzme 100, 200, 300 alebo aj 10-tisíc imigrantov, tak to predstavuje obrovskú hrozbu. Ale tým, že by sme prijali takýto návrh zákona, zamedzili by sme možnostiam, že by takáto situácia niekedy v budúcnosti vznikla, a toto je celý ten zmysel toho, o čo sa v tomto návrhu snažíme, a určite nikto z vás nemôžete namietať, ak chceme zvýšiť sadzby, trestné sadzby pre prevádzačov, ktorí cez naše územie týchto nelegálnych imigrantov prevážajú.
Takže nemôžete proste povedať, že tento návrh, návrh zákona je zlý, že ho nemôžete podporiť, pretože sa s ním nestotožňujete, ale nemôžete ho podporiť, pretože tu prítomný Andrej Danko vám to jednoducho nedovolí. Toto je pravda.
Toľko asi z mojej strany, keď nie sú žiadne reakcie.
Ďakujem.
Rozpracované
16:30
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:30
Peter PamulaĎakujem veľmi pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
14.2.2018 o 16:30 hod.
Bc.
Peter Pamula
Videokanál poslanca
Pán kolega, vyzval ste ma alebo vyzval ste nás na, na nejaké, nejaké veci, alebo na nejaké príklady. Viete, spomenul ste tu aj, aj výložky Andreja Danka, čo sa týka, čo sa týka prezentácie, ja si myslím, že vidíme, vidíme vo svete, môžeme si zapnúť telku, môžeme pozerať o tom, môžeme pozerať rôzne, rôzne dokumentárne filmy alebo správy zo sveta, keď bolo tu už aj spomenuté, o bozkávaní povedzme americkej vlajky. Bolo tu spomenuté o..., nejaké iné, iné takéto prejavy a ja si myslím, že novinári to prekrútili a úplne zbytočne zosmiešnili predsedu Národnej rady a predsedu Slovenskej národnej strany, pretože keď to tak cíti, že je hrdý na to, že je vojak, že je členom slovenskej armády, tak tie výložky pobozká. A aký je v tom rozdiel, keď Američan pobozká svoju vlajku? Aký je v tom rozdiel, keď predseda Národnej rady pobozká povedzme výložky? Asi si ich váži, asi si ich ctí. Prečo porovnávame niečo a vynášame rozsudky úplne niekde inde. Je to iné? Je to presne to isté. Ja si myslím, že ak má tú úctu k slovenskej armáde, tak to spravil a bolo to správne, podľa mňa to bolo správne a nemá sa za čo hanbiť. A tá dehonestácia jeho osoby, to bolo už len také, také vyvrcholenie, možno aj niektorých ľudí, ktorých naozaj nezaujíma slovenský národ, slovenská, slovenská armáda.
Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
16:32
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:32
Marian KotlebaJednoducho aj pán kolega z SNS hovoril o všetkých možných veciach, o tom ako sa môžme k sebe a nemusíme správať a tak ďalej, ale, ale k tomu návrhu nezazneli nejaké vecné alebo možno aj menej vecné pripomienky a to je veľká škoda. To je veľká škoda, lebo...
Jednoducho aj pán kolega z SNS hovoril o všetkých možných veciach, o tom ako sa môžme k sebe a nemusíme správať a tak ďalej, ale, ale k tomu návrhu nezazneli nejaké vecné alebo možno aj menej vecné pripomienky a to je veľká škoda. To je veľká škoda, lebo ten čas hrá proti nám, myslím proti nám všetkým, proti Slovenskej republike, a čím neskôr zavedieme akúkoľvek ochranu štátnych hraníc, tým horšie budú tie následky pre Slovensko, pre našu, naše deti, našich vnukov, pre to bezpečnostné prostredie, a preto by som bol rád, keby sme nabudúce debatovali k veci a rozprávali sa o tom, akým spôsobom možno ten návrh zmeniť v druhom čítaní alebo ho vylepšiť, alebo kľudne ho môžme stiahnuť, ak ho vládna koalícia predloží ako koaličný, tak my ho sme ochotní stiahnuť, a nech, nech potom budeme mať možnosť hlasovať za ten istý návrh ako váš vládny, nám ide o tom, aby to prešlo, nie o to, aby sme to predkladali my, a tak, tak môžme potom pokračovať aj v rôznych iných veciach, ale hlavne, že sa naplní to, že spravíme niečo pre ľudí, pre obyvateľov Slovenskej republiky a pre Slovensko ako také. Lebo ako som povedal, čas hrá proti nám všetkým.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
14.2.2018 o 16:32 hod.
Ing. Mgr.
Marian Kotleba
Videokanál poslanca
Miňo, táto záverečná reč nemala chybu, len mňa osobne mrzí jedna vec, že trošku aj teraz ty, ale predtým aj pán kolega Pamula, vlastne ste, sa odklonila tá téma úplne mimo náš návrh.
Jednoducho aj pán kolega z SNS hovoril o všetkých možných veciach, o tom ako sa môžme k sebe a nemusíme správať a tak ďalej, ale, ale k tomu návrhu nezazneli nejaké vecné alebo možno aj menej vecné pripomienky a to je veľká škoda. To je veľká škoda, lebo ten čas hrá proti nám, myslím proti nám všetkým, proti Slovenskej republike, a čím neskôr zavedieme akúkoľvek ochranu štátnych hraníc, tým horšie budú tie následky pre Slovensko, pre našu, naše deti, našich vnukov, pre to bezpečnostné prostredie, a preto by som bol rád, keby sme nabudúce debatovali k veci a rozprávali sa o tom, akým spôsobom možno ten návrh zmeniť v druhom čítaní alebo ho vylepšiť, alebo kľudne ho môžme stiahnuť, ak ho vládna koalícia predloží ako koaličný, tak my ho sme ochotní stiahnuť, a nech, nech potom budeme mať možnosť hlasovať za ten istý návrh ako váš vládny, nám ide o tom, aby to prešlo, nie o to, aby sme to predkladali my, a tak, tak môžme potom pokračovať aj v rôznych iných veciach, ale hlavne, že sa naplní to, že spravíme niečo pre ľudí, pre obyvateľov Slovenskej republiky a pre Slovensko ako také. Lebo ako som povedal, čas hrá proti nám všetkým.
Ďakujem.
Rozpracované
16:33
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:33
Milan MazurekA chcem sa vás spýtať, boli by ste ochotný ísť v nejakom vojnovom konflikte pod velenie pána kapitána Andreja Danka a nasadzovať svoj život povedzme na ruských hraniciach v boji s našimi ruskými bratmi, na ktorých ste, hranice ste poslali aj vy vašimi hlasmi slovenských vojakov?
(Reakcia z pléna.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
14.2.2018 o 16:33 hod.
Milan Mazurek
Videokanál poslanca
Tak, pán Pamula, to, ako sa vám roztriasol hlas, keď prišiel pán predseda Danko, to hovorí asi za všetko, ale každopádne tu ide o nejakú úplne inú vec, a to je tá, že napr. ja si budem myslieť, že si pán Danko tie kapitánske výložky nezaslúži, hej, keby to bol nejaký hrdý bojovník, ktorý sa vráti z frontu a dostane vyznamenanie, potom pobozká tie výložky, v poriadku. Ale viete, za to, že je niekto politik a posadí sa do kresla predsedu Národnej rady a v rámci koaličných dohôd si z nejakých egoistických úmyslov vyžiada kapitánske výložky, tak to ešte nie je dôvod na to, aby ich bozkával a bol na nich hrdý.
A chcem sa vás spýtať, boli by ste ochotný ísť v nejakom vojnovom konflikte pod velenie pána kapitána Andreja Danka a nasadzovať svoj život povedzme na ruských hraniciach v boji s našimi ruskými bratmi, na ktorých ste, hranice ste poslali aj vy vašimi hlasmi slovenských vojakov?
(Reakcia z pléna.)
Rozpracované
16:35
Cieľom predkladanej novely zákona je limitovanie výkonu funkcie riaditeľa školy a školského zariadenia maximálne na dve po sebe idúce funkčné obdobia, čiže na obdobie desať rokov. Výkon funkcie riaditeľa školy je mimoriadne náročný....
Cieľom predkladanej novely zákona je limitovanie výkonu funkcie riaditeľa školy a školského zariadenia maximálne na dve po sebe idúce funkčné obdobia, čiže na obdobie desať rokov. Výkon funkcie riaditeľa školy je mimoriadne náročný. Okrem odbornej pedagogickej činnosti a neustálom vlastnom vzdelávaní v danom odbore musí pri výkone štátnej správy na najnižšom stupni, ako aj pri riešení personálnych, právnych, technických a iných otázok denne riešiť množstvo problémov, ktoré chod školy prináša, ako aj realizovať plány a vízie, ktoré pri vstupovaní do funkcie predostrel.
Náročnosť jej výkonu spôsobuje častokrát aj postupné vyhorenie jedinca a s ubúdajúcimi silami sa stráca aj inovatívnosť, proaktívny prístup a množia sa chyby najmä v riadení a komunikácii. Prax jednoznačne ukazuje, že riaditeľ školy, ktorý vykonáva túto funkciu na jednom pôsobisku viac ako dve funkčné obdobia, veľmi často stráca nadhľad. Rutinne, rutinne reaguje na prichádzajúce problémy a hlavne odráža sa to na škole samotnej, na jej stagnácii a tým aj zvyšujúcej sa nespokojnosti pedagógov a rodičov, čo v konečnom dôsledku má negatívny dopad na prvotných klientov školy, deti.
Rovnako by sa limitovaním funkčných období predchádzalo ukotvovaniu politicky spriaznených nominantov na postoch riaditeľov škôl, ako aj eliminácii otvoreného, no najmä skrytého bosingu voči pedagogickým a ostatným pracovníkom škôl.
Toľko na úvod a dovolím si potom požiadať o slovo v rozprave.
Ďakujem, pán predseda. Predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom predkladanej novely zákona je limitovanie výkonu funkcie riaditeľa školy a školského zariadenia maximálne na dve po sebe idúce funkčné obdobia, čiže na obdobie desať rokov. Výkon funkcie riaditeľa školy je mimoriadne náročný. Okrem odbornej pedagogickej činnosti a neustálom vlastnom vzdelávaní v danom odbore musí pri výkone štátnej správy na najnižšom stupni, ako aj pri riešení personálnych, právnych, technických a iných otázok denne riešiť množstvo problémov, ktoré chod školy prináša, ako aj realizovať plány a vízie, ktoré pri vstupovaní do funkcie predostrel.
Náročnosť jej výkonu spôsobuje častokrát aj postupné vyhorenie jedinca a s ubúdajúcimi silami sa stráca aj inovatívnosť, proaktívny prístup a množia sa chyby najmä v riadení a komunikácii. Prax jednoznačne ukazuje, že riaditeľ školy, ktorý vykonáva túto funkciu na jednom pôsobisku viac ako dve funkčné obdobia, veľmi často stráca nadhľad. Rutinne, rutinne reaguje na prichádzajúce problémy a hlavne odráža sa to na škole samotnej, na jej stagnácii a tým aj zvyšujúcej sa nespokojnosti pedagógov a rodičov, čo v konečnom dôsledku má negatívny dopad na prvotných klientov školy, deti.
Rovnako by sa limitovaním funkčných období predchádzalo ukotvovaniu politicky spriaznených nominantov na postoch riaditeľov škôl, ako aj eliminácii otvoreného, no najmä skrytého bosingu voči pedagogickým a ostatným pracovníkom škôl.
Toľko na úvod a dovolím si potom požiadať o slovo v rozprave.
Rozpracované
16:39
Vystúpenie 16:39
Stanislav MizíkNávrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií...
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 12. marca 2018 a v gestorský výbor do 13. marca 2018.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu, ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 12. marca 2018 a v gestorský výbor do 13. marca 2018.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu, ďakujem.
Rozpracované
16:41
Uvádzajúci uvádza bod 16:41
Oto ŽarnaySlovenské školstvo sa v posledných 25 rokoch zmieta v pseudoreformách, ktoré čiastkovo možno niečo vyriešili, ale komplexne urobilo skôr krok vzad. V konečnom dôsledku i tento návrh rieši na, rieši len čiastkový problém a v snahe poukázať naň a zvrátiť predpojatosť, ktorá ho sprevádza, reaguje na reálnu situáciu, na prax, ktorá ho vyniesla na povrch. Po zverejnení tohto návrhu vznikla diskusia na danú tému, najmä v kruhoch pedagógov, ale aj rodičov, a získal si odporcov, ale aj priaznivcov. Názorové póly sa zväčša odvíjajú od osobných skúseností, čo im však zvyčajne chýba, je nadhľad. Pokúsim sa teda vzniesť viac svetla do tejto problematiky a najmä rozšíriť jej výhľadovú perspektívu.
Cieľom predkladanej novely zákona je limitovanie výkonu funkcie riaditeľa školy a školského zariadenia maximálne na dve po sebe idúce funkčné obdobia. Ako som už spomínal, je to desať rokov.
Dôvodov, ktoré predchádzali predloženiu návrhu, bolo viac. No výhľadovo je najdôležitejší zachovať udržateľný, dynamický a progresívny rozvoj škôl vzhľadom na potreby a záujem ich klientov, čiže detí, ako aj na záujem spoločnosti.
Riaditeľ školy je mimoriadne dôležitým článkom v systéme škôl. Ako manažér školy sa okrem vzdelávacej a výchovnej práce musí podieľať na zachovaní stabilného pracovného prostredia a dobrej klímy na škole. Na to využíva svoje komunikačné a riadiace kompetencie, ktorými disponuje, ale aj neustále sa rozvíjajúce odborné znalosti. Riaditeľ je motorom alebo brzdou rozvoja školy. Je zodpovedný za život celého spoločenstva, za vzťahy, za pravidlá, kultúru, ciele, horizonty. Zodpovedá za svojím tím, deleguje, dôveruje, inšpiruje učiteľov i žiakov, získava si rodičov. Vie, že žiaci príjmu a zdieľajú len to, čo príjmu a zdieľajú jej učitelia. Takýto riaditeľ sa nemôže nezamerať na to podstatné vo svojej práci, na schopnosti a osobnostný rozvoj svojich kolegov. Riaditeľ líder dokáže vybudovať miesto, ktoré na ostatných pôsobí ako magnet. Tých správnych priťahuje a nesprávnych, čiže s iným pohľadom na svet, odpudzuje.
No riaditeľ školy je zároveň aj riadiacim a organizačným článkom, ktorý okrem množstva administratívnej činnosti je zodpovedný za právne, ekonomické a technicko-organizačné fungovanie školy. Zodpovedná za žiakov, zamestnancov, za zverené nemalé materiálne hodnoty, a to všetko v zákonný intenciách. V predošlých obdobiach mu boli nápomocné školské správy, ktoré mnoho, ktoré mnohé otázky tohto charakteru pomáhali účinne riaditeľom riešiť. Poskytoval im technickú i právnu podporu. Dnes tieto oblasti sú síce aj na pleciach zriaďovateľov, no ani zďaleka sa riaditeľom takej širokej podpory nedostáva, a vzhľadom na právnu subjektivitu škôl to zostáva iba na nich samotných. Každý riaditeľ pri nástupe do funkcie v rámci projektovania budúcich perspektív školy sa snaží vniesť svoje inovatívne vízie a realizovať ich počas svojho pôsobenia a ich naplnenie spolu s ostatnými povinnosťami spočíva v jeho schopnosti presvedčiť ostatných o ich pozitívnom smerovaní, prínose a zároveň o participácii na realizácii.
Celý tento načrtnutý komplex povinností riaditeľa školy oveľa intenzívnejšie a rýchlejšie oberá človeka na pozícii riaditeľa školy o jeho drahocennú energiu a elán, či sa v konečnom dôsledku odráža nielen v jeho bežných reakciách, stráca nadhľad, rutinne reaguje na prichádzajúce problémy, no najmä na škole samotnej na jej stagnácii a tým aj zvyšujúcej sa nespokojnosti pedagógov a rodičov, čo v konečnom dôsledku má negatívny dopad na prvotných klientov školy, deti.
Druhým zásadným problémom je politikárčenie, ktorému sa takýmto spôsobom snažíme vyhnúť. Dlhodobé zabezpečenie pracovného miesta riaditeľa školy, ktorý je politicky či názorovo spriaznený a tým častokrát aj poslušný vykonávať pokynov zriaďovateľa, ktorým je najčastejšie obec alebo mesto, prípadne vyšší územný celok, dáva priestor na uplatňovanie mocenských ambícií na lokálnej úrovni a doslovné zabetónovanie sa niektorých ľudí na týchto postoch.
Týmto sa, samozrejme, nechcem a nemienim dotknúť všetkých tých riaditeľov škôl, ktorí poctivo a korektne vykonávajú svoju funkciu. No reálny život ukazuje, že aj toto je naša slovenská prax, a odtiaľ je len malý krôčik k šikanóznemu správaniu voči nepohodlným ľuďom, ako napríklad v Michalovciach, Kysuckom Novom Meste, Lučenci, Cejkove, Púchove a mnohých iných obciach a mestách, kde sa bosing prejavil otvorene. No oveľa častejšie sa prejavuje skryto. Ľudia sa boja o ňom hovoriť, pretože majú strach zo straty zamestnania, častokrát i vlastného dobrého mena, pretože ich nik nepodporí zo strachu alebo straty vlastných výhod, a skryté šikanózne správanie ich takto častokrát pripraví aj o zdravie.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaný návrh zákona limitovaním výkonu funkcie riaditeľa školy a školského zariadenia maximálne na dve po sebe idúce funkčné obdobia, čiže desať rokov, berie do úvahy školu ako živý ekotop, ktorý podlieha vonkajším vplyvom i vlastnej autodeštrukcii, pokiaľ nedochádza k progresívnym zmenám. Človek, ktorý pôsobí desať rokov na jednom pracovnom mieste v riadiacej funkcii, aj pri najlepšej vôli nemôže byť dostatočne inovatívny a proaktívny a jeho výkonnosť klesá. Daný čas však postačuje na to, aby ukázal svoje schopnosti a pretavil vízie v realitu. Postačuje na to, aby uplatnil svoje schopnosti a zručnosti pre rozvoj školy a komunity.
Neznamená to však, že sa nemôže uchádzať o túto pracovnú pozíciu opäť po uplynutí jedného funkčného obdobia na tej istej škole, rovnako ako to neznamená, že sa o pozíciu riaditeľa školy nemôže uchádzať na inom pracovisku. Toto právo mu nikto neupiera.
Kritici môjho návrhu môžu namietať, že v súčasnosti je vôbec problém presvedčiť niekoho, aby kandidoval na funkciu riaditeľa školy. Ale nízke platy riaditeľov škôl či nedostatok záujemcov o, o vykonávanie takejto funkcie nemôžu byť predsa argumentom na ponechanie riaditeľa školy vo funkcii na 20 či 30, alebo viac rokov, pretože tie platy riaditeľov nie sú až také nízke, ako sa to podsúva verejnosti, a hoci sa do výberových konaní na miesta riaditeľov často hlási málo uchádzačov, nezriedka je totiž jediným kandidátom dovtedajší riaditeľ, treba sa skôr zamyslieť nad príčinami tohto stavu. O výberových konaniach je verejnosť nedostatočne informovaná, oznamy o výberovom konaní sú zverejnené kdesi na neprehľadnej stránke zriaďovateľov, učitelia sa zväčša odmietajú postaviť ako protikandidáti svojmu riaditeľovi jednak pre nezáujem o tento post, ale aj z obavy pred možnými sankciami zo strany riaditeľa.
To je aj prípad pána Júliusa Janeka z Kysuckého Nového Mesta, ktorý sa rozhodol kandidovať z pozície radového učiteľa na miesto riaditeľa, a hoci voľby vyhral, primátor Kysuckého Nového Mesta vetoval rozhodnutie rady školy a do funkcie napokon vymenoval dovtedajšieho riaditeľa. Odvety pán Janek musí čeliť rôznym formám šikanovania zo strany riaditeľa, ale aj niektorých svojich kolegov a to len preto, že využil svoje právo zo zákona a prihlásil sa do výberového konania na miesto riaditeľa. Podobné prípady sú na celom Slovensku. Ak sa zástupca školy či radový učiteľ odvážia kandidovať proti súčasnému riaditeľovi, vedia, že tým riskujú aj v prípade svojho neúspechu budú musieť celiť k odvolaniu z funkcie, zastrašovaniu, znevažovaniu a znižovaniu dôstojnosti pred kolegami či inými bosingovými praktikami.
Takého prípady neraz skončia tým, že neúspešní kandidáti na miesto riaditeľa z radov učiteľov napokon nedokážu uniesť psychickú záťaž spôsobenú šikanovaním zo strany nadriadených a radšej odídu zo školy. A to len preto, že využili svoje demokratické právo kandidovať na funkciu riaditeľa školy.
Kritici môjho návrhu často využívajú argument, že orgánom, ktorý v takýchto prípadoch môže zasiahnuť, je predsa rada školy. Veď pokiaľ učitelia nie sú spokojní s riaditeľom a želajú si zmenu, pokiaľ škola dlhodobo nedosahuje dobré výsledky a sú nespokojní aj rodičia či žiaci, nie je nič ľahšie, ako na výberovom konaní v tajnej voľbe nepodporiť dovtedajšieho riaditeľa, ale iného kandidáta. Takéto vskutku demokratické a transparentné riešenie by však bolo možné len za dvoch predpokladov. (Ruch v sále.)
Pán Bublavý, môžem vás poprosiť? Keď budete vy hovoriť, ja vás vždy počúvam, viete.
By bolo, by však bolo možné len za dvoch predpokladov. A to, že by na výberovom konaní nebol prítomný len jeden uchádzač, ako to býva zrejme zvykom, a to dovtedajší riaditeľ. A po druhé, že by rada školy nebola zmanipulovaná a nesedeli v nej zástupcovia zriaďovateľa, ktorý drží nad riaditeľom ochrannú ruku, rodičia, ktorých si tam často vďaka priateľským či iným kontaktom dovedie samotný riaditeľ, či učitelia, ktorí sa buď zo strachu, alebo z lojality voči riaditeľovi zdržia akýchkoľvek prejavov, pre ktoré by riskovali pracovné miesta.
Argumentovať tým, že rada školy je najkompetentnejšou zložkou, ktorá vie posúdiť na základe jedného výberového konania a predložených koncepcií rozvoja školy, ktorý z kandidátov je ten najlepší a najschopnejší, je podľa mňa zavádzajúce, alibistické a nezodpovedá to reálnemu obrazu fungovania rád škôl na Slovensku. Pokiaľ v nej nebudú sedieť skutočne takí ľudia, ktorí budú vedieť objektívne, nestranne, nepoliticky a nelojálne voči zriaďovateľovi školy posúdiť schopnosti kandidátov, tak sa budeme iba hrať na demokraciu na školách. A zásluhou takejto predstieranej demokracie sa vo funkciách zabetónujú riaditelia na 20-30 rokov či na celý život, pretože rozhodujúce nebudú ich manažérske schopnosti a empatia voči svojim kolegom, ale ich lojalita voči zriaďovateľovi a politickej strane, ktorej záujmy zriaďovateľ zastupuje. Ak by sme všetky tieto dôvody opomenuli a vyčistili rady škôl od politikárčenia a predstieraných demokratických postupov, mohli by byť voľby riaditeľa skutočne objektívne a demokratické.
Kritici tohto návrhu novely zákona tiež argumentujú tým, že obmedzením funkčného obdobia riaditeľov škôl na dve funkčné obdobia by sme potrestali všetkých dobrých riaditeľov, ktorí svoje školy riadia naozaj profesionálne, vďaka čomu dosahujú vynikajúce výsledky, tvoria projekty, rozvíjajú talenty žiakov, vytvárajú dobrú klímu na škole a podobne. Obmedzením funkčného obdobia by sme ich demotivovali, pretože by vopred vedeli, že ich snaha napredovať, tvoriť a rozvíjať školu potrvá len desať rokov a potom by museli na minimálne päť rokov z funkcie na tej istej škole odísť.
Ako som už predtým spomínal, po takej náročnej práci, ako musí riaditeľ vykonávať desať rokov, je oddych namieste, lebo tu hrozí syndróm vyhorenia, a ten môže mať dôsledky pre všetkých ostatných zamestnancov školy, či žiakov. Nemyslím si, že by sa človek z riadiacej pozície nemohol vrátiť späť za katedru a napĺňať svoje pedagogické posolstvo. Veď s tým úmyslom šiel aj študovať pedagogiku, lebo sa chcel stať učiteľom, a nie hádam rovno riaditeľom. Ak sa niekto po desiatich rokoch už nedokáže postaviť za katedru a učiť šesť či sedem hodín denne ako iní učitelia, tak problém bude asi niekde inde, nie v zákone, ale v samotnej osobnosti človeka.
Predstavme si však situáciu, že by o takýchto schopných riaditeľov, ktorí desať rokov úspešne rozvíjali svoju školu, nastal trhový dopyt. Mohol by tak vzniknúť zaujímavý trend. Kvalitní riaditelia budú reálne meniť školy a bude o nich boj medzi školami. Školy by vedeli, že verejne známemu riaditeľovi, ktorého schopnosti sa pretavili do úspechov školy, sa končí funkčné obdobie a bude si možno hľadať nové miesto riaditeľa inde, samozrejme, za predpokladu, že by chcel aj naďalej úradovať vo funkcii riaditeľa. Tým by sa otvoril zaujímavý pracovný trh s kvalitnými riaditeľmi. Zároveň by sa v takto nastavenom konkurenčnom prostredí museli riaditelia viac snažiť, aby sa vedeli po tých desiatich rokoch dobre predať v prípade, že by chceli naďalej niekde inde robiť riaditeľov. Vznikol by tak obrovský tlak na aktuálnych riaditeľov, ktorí by sa museli viac báť o svoju stoličku už po piatich rokoch, lebo by bolo na trhu práce veľa kvalitných riaditeľov hľadajúcich si prácu.
Viete, zaujímavé je, že na Slovensku ešte stále panuje taká špecifická socialistická predstava, že miesto riaditeľa školy je takmer doživotné v zmysle aktívneho pracovného života. A práve tu vzniká nebezpečenstvo a realita o opäť potvrdzuje, že práve takýto riaditeľ školy sa správa ako pán Váhu a Tatier, neohrozený a takmer ničím neohrozený, ktorého podporia pri novej voľbe riaditeľa, pretože má vo vrecku radu školy, starostu či minimálne za sebou silnú politickú stranu. Eliminovať takéto praktiky je naša povinnosť, a pokiaľ to môžeme zrealizovať pomerne jednoduchou zmenou zákona, myslím, že niet nad čím váhať. Autokracia do riadenia škôl nepatrí. Dobrý riaditeľ, ktorý vedie desať rokov školu, by sa nemal stotožniť s myšlienkou, že je to jeho škola a bez neho už nedokáže prežiť.
Stretol som sa i s názorom, že tento návrh je ako uznanie kolektívnej viny. Táto zmena zákona však nie je o vine a treste. Nie je to, nie je o dobrých a zlých, nie je čierno-biela. Táto novela je o deťoch, o ktoré ide v školstve predovšetkým. Sú to klienti, ktorým sa poskytuje služba v podobe edukácie, v podobne rozvoja ich osobností, získavania vedomostí a zručností. A túto skutočnosť by sme nemali strácať nikdy zo zreteľa. Vždy musí ísť o deti a v konečnom dôsledku neskôr týmto ovplyvníme i naše vlastné životy.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, funkcia riaditeľa školy si vyžaduje plné pracovné nasadenie. Predpokladám, že všetkým nám ide o rozvoj a stúpajúcu úroveň ako na vysokých školách, tak i na stredných školách a základných školách. Ohraničenie funkčných období školy na dve po sebe idúce obdobia by mohlo byť predpokladom pre neustály rozvoj škôl. Ak príde nový riaditeľ, budú nové vízie. Predišlo by sa rutinnému riadeniu škôl, ktoré vzniká, ak sú riaditelia vo funkcii príliš dlho, bolo by predpokladom plurality a demokracie na školách.
Chcem ešte pripomenúť, že zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v § 10 a 28 hovorí, že rektor vysokej školy aj dekan majú štvorročné funkčné obdobie a funkciu môžu vykonávať najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Riaditeľ strednej školy a základnej školy majú päťročné funkčné obdobie a neobmedzenú, neobmedzený počet funkčných období. To sa mi javí ako značný nepomer.
Tiež chcem v závere pripomenúť, že môj návrh vychádza aj z požiadaviek Slovenskej komory učiteľov, ktorá navrhovala do programového vyhlásenia vlády pre regionálne školstvo zahrnúť aj obmedzenie počtu funkčných období riaditeľov na dve a pri treťom období požadovať schválenie dvojtretinovou väčšinou rady školy, čo bol akýsi kompromis. Aj Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku spomínanú zmenu nevníma negatívne. V roku 2014 sa k takémuto návrhu zmeny vyjadril aj predseda odborovej organizácie Pavel Ondek, keď povedal, citujem: „Tento nový prvok, ak by bol aktuálny, by mohol byť prínosom pre riadenie v školstve.“ Podľa neho by sa takto mohlo predísť rutinnému riadeniu škôl, ktoré vzniká, keď sú riaditelia vo funkcii príliš dlho.
Podporou tohto návrhu zákona, o ktorú vás žiadam, môžeme spoločne vyslať jasný signál, že školstvo nie je druhoradou oblasťou nášho záujmu a nie sú nám ľahostajné problémy, ktoré ho blokujú. Vyšleme signál, že máme záujem o progresívne a inovatívne školy a zároveň nebudeme tolerovať pochybenia a praktiky, ktoré sú v zásadnom rozpore s demokratickými princípmi a ľudskými právami.
Ďakujem za pozornosť.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, výchova a vzdelávanie sú základným pilierom demokratickej spoločnosti bez ohľadu na to, kde sa v kultúrnej či geografickej mape nachádza. Investícia do vzdelávania nie je malá, krátkodobá a ani jej návratnosť nie je zaručená na 100 %. To však nie je zaručené nikde. Čo však môžeme povedať, je, že ak si dôsledne spoločensky neuvedomíme jej dôležitosť a potrebnosť, tak následky pocítime všetci, a to bez výnimky. Je krátkozraké si myslieť, že to niekoho obíde, pretože tak ako my dnes rozhodujeme o chode a systéme v tomto štáte, v tejto krajine, budú raz mladí ľudia, ktorých dnes vychovávame a vzdelávame, rozhodovať o nás.
Slovenské školstvo sa v posledných 25 rokoch zmieta v pseudoreformách, ktoré čiastkovo možno niečo vyriešili, ale komplexne urobilo skôr krok vzad. V konečnom dôsledku i tento návrh rieši na, rieši len čiastkový problém a v snahe poukázať naň a zvrátiť predpojatosť, ktorá ho sprevádza, reaguje na reálnu situáciu, na prax, ktorá ho vyniesla na povrch. Po zverejnení tohto návrhu vznikla diskusia na danú tému, najmä v kruhoch pedagógov, ale aj rodičov, a získal si odporcov, ale aj priaznivcov. Názorové póly sa zväčša odvíjajú od osobných skúseností, čo im však zvyčajne chýba, je nadhľad. Pokúsim sa teda vzniesť viac svetla do tejto problematiky a najmä rozšíriť jej výhľadovú perspektívu.
Cieľom predkladanej novely zákona je limitovanie výkonu funkcie riaditeľa školy a školského zariadenia maximálne na dve po sebe idúce funkčné obdobia. Ako som už spomínal, je to desať rokov.
Dôvodov, ktoré predchádzali predloženiu návrhu, bolo viac. No výhľadovo je najdôležitejší zachovať udržateľný, dynamický a progresívny rozvoj škôl vzhľadom na potreby a záujem ich klientov, čiže detí, ako aj na záujem spoločnosti.
Riaditeľ školy je mimoriadne dôležitým článkom v systéme škôl. Ako manažér školy sa okrem vzdelávacej a výchovnej práce musí podieľať na zachovaní stabilného pracovného prostredia a dobrej klímy na škole. Na to využíva svoje komunikačné a riadiace kompetencie, ktorými disponuje, ale aj neustále sa rozvíjajúce odborné znalosti. Riaditeľ je motorom alebo brzdou rozvoja školy. Je zodpovedný za život celého spoločenstva, za vzťahy, za pravidlá, kultúru, ciele, horizonty. Zodpovedá za svojím tím, deleguje, dôveruje, inšpiruje učiteľov i žiakov, získava si rodičov. Vie, že žiaci príjmu a zdieľajú len to, čo príjmu a zdieľajú jej učitelia. Takýto riaditeľ sa nemôže nezamerať na to podstatné vo svojej práci, na schopnosti a osobnostný rozvoj svojich kolegov. Riaditeľ líder dokáže vybudovať miesto, ktoré na ostatných pôsobí ako magnet. Tých správnych priťahuje a nesprávnych, čiže s iným pohľadom na svet, odpudzuje.
No riaditeľ školy je zároveň aj riadiacim a organizačným článkom, ktorý okrem množstva administratívnej činnosti je zodpovedný za právne, ekonomické a technicko-organizačné fungovanie školy. Zodpovedná za žiakov, zamestnancov, za zverené nemalé materiálne hodnoty, a to všetko v zákonný intenciách. V predošlých obdobiach mu boli nápomocné školské správy, ktoré mnoho, ktoré mnohé otázky tohto charakteru pomáhali účinne riaditeľom riešiť. Poskytoval im technickú i právnu podporu. Dnes tieto oblasti sú síce aj na pleciach zriaďovateľov, no ani zďaleka sa riaditeľom takej širokej podpory nedostáva, a vzhľadom na právnu subjektivitu škôl to zostáva iba na nich samotných. Každý riaditeľ pri nástupe do funkcie v rámci projektovania budúcich perspektív školy sa snaží vniesť svoje inovatívne vízie a realizovať ich počas svojho pôsobenia a ich naplnenie spolu s ostatnými povinnosťami spočíva v jeho schopnosti presvedčiť ostatných o ich pozitívnom smerovaní, prínose a zároveň o participácii na realizácii.
Celý tento načrtnutý komplex povinností riaditeľa školy oveľa intenzívnejšie a rýchlejšie oberá človeka na pozícii riaditeľa školy o jeho drahocennú energiu a elán, či sa v konečnom dôsledku odráža nielen v jeho bežných reakciách, stráca nadhľad, rutinne reaguje na prichádzajúce problémy, no najmä na škole samotnej na jej stagnácii a tým aj zvyšujúcej sa nespokojnosti pedagógov a rodičov, čo v konečnom dôsledku má negatívny dopad na prvotných klientov školy, deti.
Druhým zásadným problémom je politikárčenie, ktorému sa takýmto spôsobom snažíme vyhnúť. Dlhodobé zabezpečenie pracovného miesta riaditeľa školy, ktorý je politicky či názorovo spriaznený a tým častokrát aj poslušný vykonávať pokynov zriaďovateľa, ktorým je najčastejšie obec alebo mesto, prípadne vyšší územný celok, dáva priestor na uplatňovanie mocenských ambícií na lokálnej úrovni a doslovné zabetónovanie sa niektorých ľudí na týchto postoch.
Týmto sa, samozrejme, nechcem a nemienim dotknúť všetkých tých riaditeľov škôl, ktorí poctivo a korektne vykonávajú svoju funkciu. No reálny život ukazuje, že aj toto je naša slovenská prax, a odtiaľ je len malý krôčik k šikanóznemu správaniu voči nepohodlným ľuďom, ako napríklad v Michalovciach, Kysuckom Novom Meste, Lučenci, Cejkove, Púchove a mnohých iných obciach a mestách, kde sa bosing prejavil otvorene. No oveľa častejšie sa prejavuje skryto. Ľudia sa boja o ňom hovoriť, pretože majú strach zo straty zamestnania, častokrát i vlastného dobrého mena, pretože ich nik nepodporí zo strachu alebo straty vlastných výhod, a skryté šikanózne správanie ich takto častokrát pripraví aj o zdravie.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaný návrh zákona limitovaním výkonu funkcie riaditeľa školy a školského zariadenia maximálne na dve po sebe idúce funkčné obdobia, čiže desať rokov, berie do úvahy školu ako živý ekotop, ktorý podlieha vonkajším vplyvom i vlastnej autodeštrukcii, pokiaľ nedochádza k progresívnym zmenám. Človek, ktorý pôsobí desať rokov na jednom pracovnom mieste v riadiacej funkcii, aj pri najlepšej vôli nemôže byť dostatočne inovatívny a proaktívny a jeho výkonnosť klesá. Daný čas však postačuje na to, aby ukázal svoje schopnosti a pretavil vízie v realitu. Postačuje na to, aby uplatnil svoje schopnosti a zručnosti pre rozvoj školy a komunity.
Neznamená to však, že sa nemôže uchádzať o túto pracovnú pozíciu opäť po uplynutí jedného funkčného obdobia na tej istej škole, rovnako ako to neznamená, že sa o pozíciu riaditeľa školy nemôže uchádzať na inom pracovisku. Toto právo mu nikto neupiera.
Kritici môjho návrhu môžu namietať, že v súčasnosti je vôbec problém presvedčiť niekoho, aby kandidoval na funkciu riaditeľa školy. Ale nízke platy riaditeľov škôl či nedostatok záujemcov o, o vykonávanie takejto funkcie nemôžu byť predsa argumentom na ponechanie riaditeľa školy vo funkcii na 20 či 30, alebo viac rokov, pretože tie platy riaditeľov nie sú až také nízke, ako sa to podsúva verejnosti, a hoci sa do výberových konaní na miesta riaditeľov často hlási málo uchádzačov, nezriedka je totiž jediným kandidátom dovtedajší riaditeľ, treba sa skôr zamyslieť nad príčinami tohto stavu. O výberových konaniach je verejnosť nedostatočne informovaná, oznamy o výberovom konaní sú zverejnené kdesi na neprehľadnej stránke zriaďovateľov, učitelia sa zväčša odmietajú postaviť ako protikandidáti svojmu riaditeľovi jednak pre nezáujem o tento post, ale aj z obavy pred možnými sankciami zo strany riaditeľa.
To je aj prípad pána Júliusa Janeka z Kysuckého Nového Mesta, ktorý sa rozhodol kandidovať z pozície radového učiteľa na miesto riaditeľa, a hoci voľby vyhral, primátor Kysuckého Nového Mesta vetoval rozhodnutie rady školy a do funkcie napokon vymenoval dovtedajšieho riaditeľa. Odvety pán Janek musí čeliť rôznym formám šikanovania zo strany riaditeľa, ale aj niektorých svojich kolegov a to len preto, že využil svoje právo zo zákona a prihlásil sa do výberového konania na miesto riaditeľa. Podobné prípady sú na celom Slovensku. Ak sa zástupca školy či radový učiteľ odvážia kandidovať proti súčasnému riaditeľovi, vedia, že tým riskujú aj v prípade svojho neúspechu budú musieť celiť k odvolaniu z funkcie, zastrašovaniu, znevažovaniu a znižovaniu dôstojnosti pred kolegami či inými bosingovými praktikami.
Takého prípady neraz skončia tým, že neúspešní kandidáti na miesto riaditeľa z radov učiteľov napokon nedokážu uniesť psychickú záťaž spôsobenú šikanovaním zo strany nadriadených a radšej odídu zo školy. A to len preto, že využili svoje demokratické právo kandidovať na funkciu riaditeľa školy.
Kritici môjho návrhu často využívajú argument, že orgánom, ktorý v takýchto prípadoch môže zasiahnuť, je predsa rada školy. Veď pokiaľ učitelia nie sú spokojní s riaditeľom a želajú si zmenu, pokiaľ škola dlhodobo nedosahuje dobré výsledky a sú nespokojní aj rodičia či žiaci, nie je nič ľahšie, ako na výberovom konaní v tajnej voľbe nepodporiť dovtedajšieho riaditeľa, ale iného kandidáta. Takéto vskutku demokratické a transparentné riešenie by však bolo možné len za dvoch predpokladov. (Ruch v sále.)
Pán Bublavý, môžem vás poprosiť? Keď budete vy hovoriť, ja vás vždy počúvam, viete.
By bolo, by však bolo možné len za dvoch predpokladov. A to, že by na výberovom konaní nebol prítomný len jeden uchádzač, ako to býva zrejme zvykom, a to dovtedajší riaditeľ. A po druhé, že by rada školy nebola zmanipulovaná a nesedeli v nej zástupcovia zriaďovateľa, ktorý drží nad riaditeľom ochrannú ruku, rodičia, ktorých si tam často vďaka priateľským či iným kontaktom dovedie samotný riaditeľ, či učitelia, ktorí sa buď zo strachu, alebo z lojality voči riaditeľovi zdržia akýchkoľvek prejavov, pre ktoré by riskovali pracovné miesta.
Argumentovať tým, že rada školy je najkompetentnejšou zložkou, ktorá vie posúdiť na základe jedného výberového konania a predložených koncepcií rozvoja školy, ktorý z kandidátov je ten najlepší a najschopnejší, je podľa mňa zavádzajúce, alibistické a nezodpovedá to reálnemu obrazu fungovania rád škôl na Slovensku. Pokiaľ v nej nebudú sedieť skutočne takí ľudia, ktorí budú vedieť objektívne, nestranne, nepoliticky a nelojálne voči zriaďovateľovi školy posúdiť schopnosti kandidátov, tak sa budeme iba hrať na demokraciu na školách. A zásluhou takejto predstieranej demokracie sa vo funkciách zabetónujú riaditelia na 20-30 rokov či na celý život, pretože rozhodujúce nebudú ich manažérske schopnosti a empatia voči svojim kolegom, ale ich lojalita voči zriaďovateľovi a politickej strane, ktorej záujmy zriaďovateľ zastupuje. Ak by sme všetky tieto dôvody opomenuli a vyčistili rady škôl od politikárčenia a predstieraných demokratických postupov, mohli by byť voľby riaditeľa skutočne objektívne a demokratické.
Kritici tohto návrhu novely zákona tiež argumentujú tým, že obmedzením funkčného obdobia riaditeľov škôl na dve funkčné obdobia by sme potrestali všetkých dobrých riaditeľov, ktorí svoje školy riadia naozaj profesionálne, vďaka čomu dosahujú vynikajúce výsledky, tvoria projekty, rozvíjajú talenty žiakov, vytvárajú dobrú klímu na škole a podobne. Obmedzením funkčného obdobia by sme ich demotivovali, pretože by vopred vedeli, že ich snaha napredovať, tvoriť a rozvíjať školu potrvá len desať rokov a potom by museli na minimálne päť rokov z funkcie na tej istej škole odísť.
Ako som už predtým spomínal, po takej náročnej práci, ako musí riaditeľ vykonávať desať rokov, je oddych namieste, lebo tu hrozí syndróm vyhorenia, a ten môže mať dôsledky pre všetkých ostatných zamestnancov školy, či žiakov. Nemyslím si, že by sa človek z riadiacej pozície nemohol vrátiť späť za katedru a napĺňať svoje pedagogické posolstvo. Veď s tým úmyslom šiel aj študovať pedagogiku, lebo sa chcel stať učiteľom, a nie hádam rovno riaditeľom. Ak sa niekto po desiatich rokoch už nedokáže postaviť za katedru a učiť šesť či sedem hodín denne ako iní učitelia, tak problém bude asi niekde inde, nie v zákone, ale v samotnej osobnosti človeka.
Predstavme si však situáciu, že by o takýchto schopných riaditeľov, ktorí desať rokov úspešne rozvíjali svoju školu, nastal trhový dopyt. Mohol by tak vzniknúť zaujímavý trend. Kvalitní riaditelia budú reálne meniť školy a bude o nich boj medzi školami. Školy by vedeli, že verejne známemu riaditeľovi, ktorého schopnosti sa pretavili do úspechov školy, sa končí funkčné obdobie a bude si možno hľadať nové miesto riaditeľa inde, samozrejme, za predpokladu, že by chcel aj naďalej úradovať vo funkcii riaditeľa. Tým by sa otvoril zaujímavý pracovný trh s kvalitnými riaditeľmi. Zároveň by sa v takto nastavenom konkurenčnom prostredí museli riaditelia viac snažiť, aby sa vedeli po tých desiatich rokoch dobre predať v prípade, že by chceli naďalej niekde inde robiť riaditeľov. Vznikol by tak obrovský tlak na aktuálnych riaditeľov, ktorí by sa museli viac báť o svoju stoličku už po piatich rokoch, lebo by bolo na trhu práce veľa kvalitných riaditeľov hľadajúcich si prácu.
Viete, zaujímavé je, že na Slovensku ešte stále panuje taká špecifická socialistická predstava, že miesto riaditeľa školy je takmer doživotné v zmysle aktívneho pracovného života. A práve tu vzniká nebezpečenstvo a realita o opäť potvrdzuje, že práve takýto riaditeľ školy sa správa ako pán Váhu a Tatier, neohrozený a takmer ničím neohrozený, ktorého podporia pri novej voľbe riaditeľa, pretože má vo vrecku radu školy, starostu či minimálne za sebou silnú politickú stranu. Eliminovať takéto praktiky je naša povinnosť, a pokiaľ to môžeme zrealizovať pomerne jednoduchou zmenou zákona, myslím, že niet nad čím váhať. Autokracia do riadenia škôl nepatrí. Dobrý riaditeľ, ktorý vedie desať rokov školu, by sa nemal stotožniť s myšlienkou, že je to jeho škola a bez neho už nedokáže prežiť.
Stretol som sa i s názorom, že tento návrh je ako uznanie kolektívnej viny. Táto zmena zákona však nie je o vine a treste. Nie je to, nie je o dobrých a zlých, nie je čierno-biela. Táto novela je o deťoch, o ktoré ide v školstve predovšetkým. Sú to klienti, ktorým sa poskytuje služba v podobe edukácie, v podobne rozvoja ich osobností, získavania vedomostí a zručností. A túto skutočnosť by sme nemali strácať nikdy zo zreteľa. Vždy musí ísť o deti a v konečnom dôsledku neskôr týmto ovplyvníme i naše vlastné životy.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, funkcia riaditeľa školy si vyžaduje plné pracovné nasadenie. Predpokladám, že všetkým nám ide o rozvoj a stúpajúcu úroveň ako na vysokých školách, tak i na stredných školách a základných školách. Ohraničenie funkčných období školy na dve po sebe idúce obdobia by mohlo byť predpokladom pre neustály rozvoj škôl. Ak príde nový riaditeľ, budú nové vízie. Predišlo by sa rutinnému riadeniu škôl, ktoré vzniká, ak sú riaditelia vo funkcii príliš dlho, bolo by predpokladom plurality a demokracie na školách.
Chcem ešte pripomenúť, že zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v § 10 a 28 hovorí, že rektor vysokej školy aj dekan majú štvorročné funkčné obdobie a funkciu môžu vykonávať najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Riaditeľ strednej školy a základnej školy majú päťročné funkčné obdobie a neobmedzenú, neobmedzený počet funkčných období. To sa mi javí ako značný nepomer.
Tiež chcem v závere pripomenúť, že môj návrh vychádza aj z požiadaviek Slovenskej komory učiteľov, ktorá navrhovala do programového vyhlásenia vlády pre regionálne školstvo zahrnúť aj obmedzenie počtu funkčných období riaditeľov na dve a pri treťom období požadovať schválenie dvojtretinovou väčšinou rady školy, čo bol akýsi kompromis. Aj Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku spomínanú zmenu nevníma negatívne. V roku 2014 sa k takémuto návrhu zmeny vyjadril aj predseda odborovej organizácie Pavel Ondek, keď povedal, citujem: „Tento nový prvok, ak by bol aktuálny, by mohol byť prínosom pre riadenie v školstve.“ Podľa neho by sa takto mohlo predísť rutinnému riadeniu škôl, ktoré vzniká, keď sú riaditelia vo funkcii príliš dlho.
Podporou tohto návrhu zákona, o ktorú vás žiadam, môžeme spoločne vyslať jasný signál, že školstvo nie je druhoradou oblasťou nášho záujmu a nie sú nám ľahostajné problémy, ktoré ho blokujú. Vyšleme signál, že máme záujem o progresívne a inovatívne školy a zároveň nebudeme tolerovať pochybenia a praktiky, ktoré sú v zásadnom rozpore s demokratickými princípmi a ľudskými právami.
Ďakujem za pozornosť.
Rozpracované
17:02
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:02
Stanislav MizíkĎakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
14.2.2018 o 17:02 hod.
Mgr.
Stanislav Mizík
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Pán Žarnay, viete, že keď sa týka škôl, čo sa týka školských zákonov, tak zahlasujem za váš návrh či za návrh pani Smolíkovej, alebo aj dokonca za pána Gröhlinga, s ktorým sa naozaj veľmi nemusím. Som z učiteľskej rodiny, všetci sme vlastne učitelia a môj otec bol napríklad 30 rokov riaditeľom škôl a nikdy som za tých 30 rokov nezistil, že by nejak bol vyhorený alebo že by robil nejaký bosing. Z toho usudzujem, že stále boli učitelia z jeho školy u nás na posedeniach a tak ďalej, debata, dobrá nálada. Nie každý jednoducho riaditeľ môže byť vyhoretý, vyhorený a robiť bosing. Jednoducho to by som povedal pol na pol, a preto vám poviem, že podľa mňa tu paušalizujete všetkých riaditeľov, čiže v prípade tohto vášho návrhu sa zdržím.
Ďakujem.
Rozpracované
17:03
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:03
Eva SmolíkováNikdy som nechcela byť osobná, ale teraz tuná sa zastávam kolegov a vy mi stále pripadáte, že vy ste sa s tým ešte stále nevyrovnali a nezrovnali. Ale zato, že všade, v každom jednom odvetví sa nachádzajú ľudia dobrí a zlí, nemôžeme toto povedať, že desať rokov a dosť. To naozaj prepáčte, ale s týmto ja sa nikdy nestotožním, a preto sa mi váš návrh zdá ako potrestanie dobrých, lebo čo keď náhodou.
Áno, poďme do rád škôl, poďme do toho, poďme ich prekopať, poďme ich spraviť naozaj také, aké si prosíte, a v prvom rade budem, vtedy budem sedieť v prvom rade s vami. Ale pri takomto názore a pri takomto návrhu určite nie.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
14.2.2018 o 17:03 hod.
Mgr.
Eva Smolíková
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán kolega, pri všetkej úcte k vám, nebudem hlasovať za váš návrh a poviem vám aj prečo, a budem presviedčať aj kolegov vo svojom poslaneckom klube, aby nezdvihli za tento návrh ruku, pretože je vyslovene populistický. Viete, koľko my máme na Slovensku vynikajúcich, fantastických riaditeľov, ktorých vy chcete potrestať len preto, že sú vo funkcii desiaty rok? Viete vy o tom, koľko školení, koľko štúdia museli títo ľudia vynaložiť na to, aby boli úspešní, aby ich školy boli úspešné, aby mali fantastické pracovné tímy a ich potrestáme len preto, lebo vy, prepáčte, máte nejakú traumu osobnú z minulosti?
Nikdy som nechcela byť osobná, ale teraz tuná sa zastávam kolegov a vy mi stále pripadáte, že vy ste sa s tým ešte stále nevyrovnali a nezrovnali. Ale zato, že všade, v každom jednom odvetví sa nachádzajú ľudia dobrí a zlí, nemôžeme toto povedať, že desať rokov a dosť. To naozaj prepáčte, ale s týmto ja sa nikdy nestotožním, a preto sa mi váš návrh zdá ako potrestanie dobrých, lebo čo keď náhodou.
Áno, poďme do rád škôl, poďme do toho, poďme ich prekopať, poďme ich spraviť naozaj také, aké si prosíte, a v prvom rade budem, vtedy budem sedieť v prvom rade s vami. Ale pri takomto názore a pri takomto návrhu určite nie.
Ďakujem.
Rozpracované
17:05
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:05
Pavol GogaA pýtam sa vás teraz jednu praktickú otázku. Budete toto platiť aj pre súkromné a cirkevné školy?
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
14.2.2018 o 17:05 hod.
PaedDr.
Pavol Goga
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Pán poslanec, v mnohom súhlasím s mojou predrečníčkou pani Smolíkovou, takže niektoré veci, ktoré povedala, nebudem ani opakovať. Aj preto, že vo vašom vystúpení je mnoho protirečení aj v zmysle toho, ako poznám, ako poznám vaše názory. Úplne súhlasím s tým, aby sa zmenila, zmenilo postavenia rád škôl. Na jednej strane hovoríte, väčšiu demokraciu, potom hovoríte, že sú to zlí členovia rád škôl, lebo nevedia, že ich riaditeľ je vyfľusnutý, že je vyprázdnený, že nemá invenciu a podobne. Tak potom čo chcete?
A pýtam sa vás teraz jednu praktickú otázku. Budete toto platiť aj pre súkromné a cirkevné školy?
Ďakujem.
Rozpracované