26. schôdza

Ďakujem za slovo. No nedá mi reagovať na to všetko, čo tu bolo povedané, a využijem práve tú možnosť, že som navrhova..., jedným z navrhovateľov tohto zákona a môžem si dovoliť vystúpiť ešte v rámci rozpravy a nebudem reagovať ako napríklad zbabelec Matovič, ktorý si svoje posolstvá nechá až do záverečného slova, kde naňho poslanci, jeho politickí oponenti nemajú možnosť reagovať, a nemôže sa tak konfrontovať s tým, čo by mu chceli povedať, a práve preto dávam možnosť aj tu poslancom SNS, ale aj všetkým ostatným opätovne reagovať a vyjadriť sa k tomu, či to, čo som už, či už povedal vo faktickej poznámke, kde som presne konkretizoval niektoré z prípadov, na základe ktorých môžme usudzovať, že historické osobnosti Slovenskej národnej strany by sa nielenže hanbili za činy vášho súčasného predsedu, ale otvorene by proti nim bojovali, čo je jednoducho pravda. Ja si neviem predstaviť našich národných dejateľov, ako hovoria, že tu nikto nebude kritizovať islam alebo ho popierať. Viete, to, ono je to ťažké urážať sa, alebo resp. ťažké je to pre nás nekritizovať vás takým spôsobom, aby vás to neurazilo, alebo kritizovať vás takýmto spôsobom, aby vás to neurazilo, aby ste sa jednoducho necítili dotknutí, ale my vás, na vás neútočíme ako na osoby, neurážame vás, nehovoríme vám nejakými hanlivými vecami. Nebudeme sa vyjadrovať tak ako tu prítomný, teda neprítomný Matovič, ktorý tu vystupuje a hovorí o bielej spodine a podobných výrazoch. Viete, to z úst poslancov Ľudovej strany Naše Slovensko nikdy počuť nebudete. Ale keď vám hovoríme o faktických veciach, že tá kauza s kapitánskymi výložkami, alebo jako som spomínal, s tým vyslaním slovenských vojakov na ruské hranice, to vrhá na Slovenskú národnú stranu tak obrovskú zlobu, že sa nemôžete ani len diviť, že takáto veľká kritika z našich radov voči vám vyskakuje. Tak sa s tým jednoducho musíte nejakým spôsobom zmieriť alebo si to obhájiť.
Viete, a vy ste prišli s tým, že vás máme rešpektovať, nemáme takto útočiť, ale neobhájili ste ani jednu z týchto vecí, ktoré som tu spomenul, pretože keď ste čestný človek, keď ste inteligentný človek a ste predovšetkým presvedčený národniar s úprimnou láskou v srdci k svojej vlastnej vlasti, tak to nedokážete obhájiť, pretože naozaj činy vášho predsedu sa obhájiť nedajú, a ako som spomínal, či resp. ako spomínali kolegovia, veď to, čo on predvádza na tlačovkách, tie neustále útoky voči našej strane, voči jednotlivým konkrétnym osobám, voči Marianovi Kotlebovi, voči mne, voči Stanislavovi Mizíkovi, veď viete, keby sme takto správali my ako on, tak to, to by proste nemalo žiadnu úroveň, a to je váš predseda, bohužiaľ, tak to jednoducho je, toto je realita, musíte si to priznať, a keď nie, tak ho vymeňte nejakým spôsobom, lebo zase sme počuli, že pán Andrej Danko má veľkú záľubu v demokracii a vaše štruktúry sú veľmi demokratické a nemusíte sa báť o to, že by váš názor v rámci štruktúr nebol vypočutý. No nie? Veď tie vaše úsmevy hovoria za všetko (povedané so smiechom), takže vieme, o čom hovoríme.
Každopádne hovorili ste aj o tom, že úspechy našej strany budú posudzované podľa toho, koľko našich návrhov bolo prijatých. Ja vám poviem, že aj keby celý náš poslanecký klub prišiel za pánom Dankom, ktorý vám všetkým rozkazuje, a po, na kolenách by vás prosil o to, aby ste zahlasovali za nejaký z našich návrhov, o ktorých ste tu povedali, že sú aj dobré, že s nimi súhlasíte, tak by ste za nich nezahlasovali a vy to sami dobre viete (povedané so smiechom).
A to isté platí pri slovenskej arabskej strane, pri OĽANO, jednoducho oni za naše návrhy nebudú hlasovať z princípu, aj keď ich mali sami v programe, veď ste to videli. To zníženie poslancov zo 150 na 100, SaS-ka to mala v programe, robila o tom referendum, ale nepodporia nás. Tak mi povedzte, ako môžete povedať, že koľko bolo prijatých návrhov, nejakým spôsobom indikuje o úspechoch politickej strany v parlamente, keď žiadna iná politická strana s ňou nechce spolupracovať. A aj napriek tomu, ako sme povedali, aj keď váš predseda tak útočí, keď nás tak dehonestuje, snaží sa nás napádať a množstvo iných ľudí z koalície, my hlasujeme aj za koaličné návrhy, stačí len, že sú dobré, že sa s nimi vieme stotožniť. Povieme si, že áno, sú prijateľné pre Slovensko, môžu pomôcť slovenským občanom a nemáme s tým problém. My sa totiž dokážeme odosobniť od týchto osobných sporov a postaviť si ako prioritný záujem práve blaho občanov Slovenskej republiky, čo vy jednoducho nedokážete, možnože dokážete, ale zase nemôžete. A o tom to celé je! Jednoducho, keď chcem pracovať v prospech slovenského národa, som poslanec Národnej rady, mám slobodnú vôľu, ako sa píše v ústave a ako som tu sľuboval na ústavu, tak zahlasujem podľa toho, čo mi srdce a rozum káže. Ale vy tú slobodnú vôľu nemáte, viete. A to zase nie sú nejaké dehonestujúce urážky alebo niečo podobné, ale sú to fakty a vy to sami dobre viete.
No a čo sa týka tých ostatných slov oponentov, asi to bol len pán Klus, ktorý si pomýlil legálnych imigrantov s nelegálnymi, ale to sa jednoducho pri ňom stáva, jemu stáva, ale každopádne vyčítať nám, že chceme nejakým spôsobom napĺňať slovenské väznice, je opätovne, ako vravím, úplne mimo misu, pretože keby tých 78 nelegálnych imigrantov, ako som spomínal v rozprave, vedelo, že tým, že prechádzajú cez Slovensko, páchajú trestný čin, tak by sem ani možno nešlo, a toto je naším zámerom. My nechceme sa spoliehať na to, že Slovensko je chudobná krajina a nebudú chcieť žiadni imigranti sem prísť, zostávať a brať tu sociálne dávky. Ale už len to, že cez našu krajinu, cez náš štát, naše štátne územie prechádzajú, je veľmi nebezpečné, viete, a s tým nemôžete nesúhlasiť. Jednoducho, keď sa sem, keď sa cez nás bude valiť, povedzme 100, 200, 300 alebo aj 10-tisíc imigrantov, tak to predstavuje obrovskú hrozbu. Ale tým, že by sme prijali takýto návrh zákona, zamedzili by sme možnostiam, že by takáto situácia niekedy v budúcnosti vznikla, a toto je celý ten zmysel toho, o čo sa v tomto návrhu snažíme, a určite nikto z vás nemôžete namietať, ak chceme zvýšiť sadzby, trestné sadzby pre prevádzačov, ktorí cez naše územie týchto nelegálnych imigrantov prevážajú.
Takže nemôžete proste povedať, že tento návrh, návrh zákona je zlý, že ho nemôžete podporiť, pretože sa s ním nestotožňujete, ale nemôžete ho podporiť, pretože tu prítomný Andrej Danko vám to jednoducho nedovolí. Toto je pravda.
Toľko asi z mojej strany, keď nie sú žiadne reakcie.
Ďakujem.

Pán kolega, vyzval ste ma alebo vyzval ste nás na, na nejaké, nejaké veci, alebo na nejaké príklady. Viete, spomenul ste tu aj, aj výložky Andreja Danka, čo sa týka, čo sa týka prezentácie, ja si myslím, že vidíme, vidíme vo svete, môžeme si zapnúť telku, môžeme pozerať o tom, môžeme pozerať rôzne, rôzne dokumentárne filmy alebo správy zo sveta, keď bolo tu už aj spomenuté, o bozkávaní povedzme americkej vlajky. Bolo tu spomenuté o..., nejaké iné, iné takéto prejavy a ja si myslím, že novinári to prekrútili a úplne zbytočne zosmiešnili predsedu Národnej rady a predsedu Slovenskej národnej strany, pretože keď to tak cíti, že je hrdý na to, že je vojak, že je členom slovenskej armády, tak tie výložky pobozká. A aký je v tom rozdiel, keď Američan pobozká svoju vlajku? Aký je v tom rozdiel, keď predseda Národnej rady pobozká povedzme výložky? Asi si ich váži, asi si ich ctí. Prečo porovnávame niečo a vynášame rozsudky úplne niekde inde. Je to iné? Je to presne to isté. Ja si myslím, že ak má tú úctu k slovenskej armáde, tak to spravil a bolo to správne, podľa mňa to bolo správne a nemá sa za čo hanbiť. A tá dehonestácia jeho osoby, to bolo už len také, také vyvrcholenie, možno aj niektorých ľudí, ktorých naozaj nezaujíma slovenský národ, slovenská, slovenská armáda.
Ďakujem veľmi pekne.

Miňo, táto záverečná reč nemala chybu, len mňa osobne mrzí jedna vec, že trošku aj teraz ty, ale predtým aj pán kolega Pamula, vlastne ste, sa odklonila tá téma úplne mimo náš návrh.
Jednoducho aj pán kolega z SNS hovoril o všetkých možných veciach, o tom ako sa môžme k sebe a nemusíme správať a tak ďalej, ale, ale k tomu návrhu nezazneli nejaké vecné alebo možno aj menej vecné pripomienky a to je veľká škoda. To je veľká škoda, lebo ten čas hrá proti nám, myslím proti nám všetkým, proti Slovenskej republike, a čím neskôr zavedieme akúkoľvek ochranu štátnych hraníc, tým horšie budú tie následky pre Slovensko, pre našu, naše deti, našich vnukov, pre to bezpečnostné prostredie, a preto by som bol rád, keby sme nabudúce debatovali k veci a rozprávali sa o tom, akým spôsobom možno ten návrh zmeniť v druhom čítaní alebo ho vylepšiť, alebo kľudne ho môžme stiahnuť, ak ho vládna koalícia predloží ako koaličný, tak my ho sme ochotní stiahnuť, a nech, nech potom budeme mať možnosť hlasovať za ten istý návrh ako váš vládny, nám ide o tom, aby to prešlo, nie o to, aby sme to predkladali my, a tak, tak môžme potom pokračovať aj v rôznych iných veciach, ale hlavne, že sa naplní to, že spravíme niečo pre ľudí, pre obyvateľov Slovenskej republiky a pre Slovensko ako také. Lebo ako som povedal, čas hrá proti nám všetkým.
Ďakujem.

Tak, pán Pamula, to, ako sa vám roztriasol hlas, keď prišiel pán predseda Danko, to hovorí asi za všetko, ale každopádne tu ide o nejakú úplne inú vec, a to je tá, že napr. ja si budem myslieť, že si pán Danko tie kapitánske výložky nezaslúži, hej, keby to bol nejaký hrdý bojovník, ktorý sa vráti z frontu a dostane vyznamenanie, potom pobozká tie výložky, v poriadku. Ale viete, za to, že je niekto politik a posadí sa do kresla predsedu Národnej rady a v rámci koaličných dohôd si z nejakých egoistických úmyslov vyžiada kapitánske výložky, tak to ešte nie je dôvod na to, aby ich bozkával a bol na nich hrdý.
A chcem sa vás spýtať, boli by ste ochotný ísť v nejakom vojnovom konflikte pod velenie pána kapitána Andreja Danka a nasadzovať svoj život povedzme na ruských hraniciach v boji s našimi ruskými bratmi, na ktorých ste, hranice ste poslali aj vy vašimi hlasmi slovenských vojakov?
(Reakcia z pléna.)

Ďakujem, pán predseda. Predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom predkladanej novely zákona je limitovanie výkonu funkcie riaditeľa školy a školského zariadenia maximálne na dve po sebe idúce funkčné obdobia, čiže na obdobie desať rokov. Výkon funkcie riaditeľa školy je mimoriadne náročný. Okrem odbornej pedagogickej činnosti a neustálom vlastnom vzdelávaní v danom odbore musí pri výkone štátnej správy na najnižšom stupni, ako aj pri riešení personálnych, právnych, technických a iných otázok denne riešiť množstvo problémov, ktoré chod školy prináša, ako aj realizovať plány a vízie, ktoré pri vstupovaní do funkcie predostrel.
Náročnosť jej výkonu spôsobuje častokrát aj postupné vyhorenie jedinca a s ubúdajúcimi silami sa stráca aj inovatívnosť, proaktívny prístup a množia sa chyby najmä v riadení a komunikácii. Prax jednoznačne ukazuje, že riaditeľ školy, ktorý vykonáva túto funkciu na jednom pôsobisku viac ako dve funkčné obdobia, veľmi často stráca nadhľad. Rutinne, rutinne reaguje na prichádzajúce problémy a hlavne odráža sa to na škole samotnej, na jej stagnácii a tým aj zvyšujúcej sa nespokojnosti pedagógov a rodičov, čo v konečnom dôsledku má negatívny dopad na prvotných klientov školy, deti.
Rovnako by sa limitovaním funkčných období predchádzalo ukotvovaniu politicky spriaznených nominantov na postoch riaditeľov škôl, ako aj eliminácii otvoreného, no najmä skrytého bosingu voči pedagogickým a ostatným pracovníkom škôl.
Toľko na úvod a dovolím si potom požiadať o slovo v rozprave.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 12. marca 2018 a v gestorský výbor do 13. marca 2018.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu, ďakujem.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, výchova a vzdelávanie sú základným pilierom demokratickej spoločnosti bez ohľadu na to, kde sa v kultúrnej či geografickej mape nachádza. Investícia do vzdelávania nie je malá, krátkodobá a ani jej návratnosť nie je zaručená na 100 %. To však nie je zaručené nikde. Čo však môžeme povedať, je, že ak si dôsledne spoločensky neuvedomíme jej dôležitosť a potrebnosť, tak následky pocítime všetci, a to bez výnimky. Je krátkozraké si myslieť, že to niekoho obíde, pretože tak ako my dnes rozhodujeme o chode a systéme v tomto štáte, v tejto krajine, budú raz mladí ľudia, ktorých dnes vychovávame a vzdelávame, rozhodovať o nás.
Slovenské školstvo sa v posledných 25 rokoch zmieta v pseudoreformách, ktoré čiastkovo možno niečo vyriešili, ale komplexne urobilo skôr krok vzad. V konečnom dôsledku i tento návrh rieši na, rieši len čiastkový problém a v snahe poukázať naň a zvrátiť predpojatosť, ktorá ho sprevádza, reaguje na reálnu situáciu, na prax, ktorá ho vyniesla na povrch. Po zverejnení tohto návrhu vznikla diskusia na danú tému, najmä v kruhoch pedagógov, ale aj rodičov, a získal si odporcov, ale aj priaznivcov. Názorové póly sa zväčša odvíjajú od osobných skúseností, čo im však zvyčajne chýba, je nadhľad. Pokúsim sa teda vzniesť viac svetla do tejto problematiky a najmä rozšíriť jej výhľadovú perspektívu.
Cieľom predkladanej novely zákona je limitovanie výkonu funkcie riaditeľa školy a školského zariadenia maximálne na dve po sebe idúce funkčné obdobia. Ako som už spomínal, je to desať rokov.
Dôvodov, ktoré predchádzali predloženiu návrhu, bolo viac. No výhľadovo je najdôležitejší zachovať udržateľný, dynamický a progresívny rozvoj škôl vzhľadom na potreby a záujem ich klientov, čiže detí, ako aj na záujem spoločnosti.
Riaditeľ školy je mimoriadne dôležitým článkom v systéme škôl. Ako manažér školy sa okrem vzdelávacej a výchovnej práce musí podieľať na zachovaní stabilného pracovného prostredia a dobrej klímy na škole. Na to využíva svoje komunikačné a riadiace kompetencie, ktorými disponuje, ale aj neustále sa rozvíjajúce odborné znalosti. Riaditeľ je motorom alebo brzdou rozvoja školy. Je zodpovedný za život celého spoločenstva, za vzťahy, za pravidlá, kultúru, ciele, horizonty. Zodpovedá za svojím tím, deleguje, dôveruje, inšpiruje učiteľov i žiakov, získava si rodičov. Vie, že žiaci príjmu a zdieľajú len to, čo príjmu a zdieľajú jej učitelia. Takýto riaditeľ sa nemôže nezamerať na to podstatné vo svojej práci, na schopnosti a osobnostný rozvoj svojich kolegov. Riaditeľ líder dokáže vybudovať miesto, ktoré na ostatných pôsobí ako magnet. Tých správnych priťahuje a nesprávnych, čiže s iným pohľadom na svet, odpudzuje.

Ďakujem za slovo. Pán Žarnay, viete, že keď sa týka škôl, čo sa týka školských zákonov, tak zahlasujem za váš návrh či za návrh pani Smolíkovej, alebo aj dokonca za pána Gröhlinga, s ktorým sa naozaj veľmi nemusím. Som z učiteľskej rodiny, všetci sme vlastne učitelia a môj otec bol napríklad 30 rokov riaditeľom škôl a nikdy som za tých 30 rokov nezistil, že by nejak bol vyhorený alebo že by robil nejaký bosing. Z toho usudzujem, že stále boli učitelia z jeho školy u nás na posedeniach a tak ďalej, debata, dobrá nálada. Nie každý jednoducho riaditeľ môže byť vyhoretý, vyhorený a robiť bosing. Jednoducho to by som povedal pol na pol, a preto vám poviem, že podľa mňa tu paušalizujete všetkých riaditeľov, čiže v prípade tohto vášho návrhu sa zdržím.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán kolega, pri všetkej úcte k vám, nebudem hlasovať za váš návrh a poviem vám aj prečo, a budem presviedčať aj kolegov vo svojom poslaneckom klube, aby nezdvihli za tento návrh ruku, pretože je vyslovene populistický. Viete, koľko my máme na Slovensku vynikajúcich, fantastických riaditeľov, ktorých vy chcete potrestať len preto, že sú vo funkcii desiaty rok? Viete vy o tom, koľko školení, koľko štúdia museli títo ľudia vynaložiť na to, aby boli úspešní, aby ich školy boli úspešné, aby mali fantastické pracovné tímy a ich potrestáme len preto, lebo vy, prepáčte, máte nejakú traumu osobnú z minulosti?
Nikdy som nechcela byť osobná, ale teraz tuná sa zastávam kolegov a vy mi stále pripadáte, že vy ste sa s tým ešte stále nevyrovnali a nezrovnali. Ale zato, že všade, v každom jednom odvetví sa nachádzajú ľudia dobrí a zlí, nemôžeme toto povedať, že desať rokov a dosť. To naozaj prepáčte, ale s týmto ja sa nikdy nestotožním, a preto sa mi váš návrh zdá ako potrestanie dobrých, lebo čo keď náhodou.
Áno, poďme do rád škôl, poďme do toho, poďme ich prekopať, poďme ich spraviť naozaj také, aké si prosíte, a v prvom rade budem, vtedy budem sedieť v prvom rade s vami. Ale pri takomto názore a pri takomto návrhu určite nie.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, v mnohom súhlasím s mojou predrečníčkou pani Smolíkovou, takže niektoré veci, ktoré povedala, nebudem ani opakovať. Aj preto, že vo vašom vystúpení je mnoho protirečení aj v zmysle toho, ako poznám, ako poznám vaše názory. Úplne súhlasím s tým, aby sa zmenila, zmenilo postavenia rád škôl. Na jednej strane hovoríte, väčšiu demokraciu, potom hovoríte, že sú to zlí členovia rád škôl, lebo nevedia, že ich riaditeľ je vyfľusnutý, že je vyprázdnený, že nemá invenciu a podobne. Tak potom čo chcete?
A pýtam sa vás teraz jednu praktickú otázku. Budete toto platiť aj pre súkromné a cirkevné školy?
Ďakujem.