26. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol poslanecký návrh zákona, ktorý predkladáme s kolegom Mirom Beblavým a ktorý bude veľmi zaujímať tých, ktorí sú podľa zákona o sociálnom poistení definovaní ako SZČO, samostatne zárobkové činné osoby. Ide o veľmi dôležitú tému tzv. minimálnych odvodov, minimálnych povinných odvodov.
Toľko veľmi stručný úvod a poprosím, pani predsedajúca, otvorte rozpravu, do ktorej sa budem hlásiť ako prvý.

Vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 833.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 867 z 15. januára 2018 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 12. marca 2018 a v gestorskom výbore do 13. marca 2018.
Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Takže ide o tzv. minimálne odvody. Súčasný stav v zákone o sociálnom poistení je taký, že pokiaľ je samostatne zárobkovo činná osoba, napr. živnostník, povinne poistený v Sociálnej poisťovni, tak jeho vymeriavací základ, ktorý sa inak vypočítava zo základu dane v daňovom priznaní, tento vymeriavací základ musí byť najmenej vo výške 50 % priemernej mzdy zistenej v období dvoch rokov dozadu, čo konkrétne napríklad teraz v roku 2018 znamená vymeriavací základ vo výške 456 eur a tzv. minimálne odvody sú 151,16 eur presne do Sociálnej poisťovne. 151 eur zaokrúhlene musí platiť živnostník a ďalšie SZČO, pokiaľ sú povinne poistení. Niekomu sa to možno zdá byť primerane, niekomu málo, niekomu veľa. Keby ste na živnosť mali príjem okolo 500-600 eur hrubého, a teda s tým ešte spojené nejaké výdavky a ten čistý príjem by bol možno 400, 300 eur mesačne tak platiť z toho 151 eur do Sociálnej poisťovne a je tam ešte ďalších necelých 64 eur do zdravotnej poisťovne, čiže spolu je to 215 eur. No platiť z tých 400, možno 500 eur čistého príjmu polovicu do poisťovní a tam ešte možno aj nejaká daň, samozrejme, keď na to príde, to je jednoducho strašne veľa. Pre tých živnostníkov, ktorí sa týmto spôsobom snažia uživiť seba alebo dokonca rodinu, je to jednoducho zničujúce. Ten kto zarobí na živnosť alebo na inú formu samostatného podnikania okolo 1 000 - 1 500 alebo 2 000 eur mesačne alebo možno ešte viac, táto suma minimálnych odvodov nie je nejako zásadná, to je, myslím, jasné. Ale mňa zaujímajú pri tejto téme tí, ktorí zarobia 400-500 eur čistého. A pre nich je súčasná suma minimálnych odvodov spolu so zdravotným poistením 215 eur mesačne jednoducho zničujúca.
Aký to má potom výsledok, tak niektorí živnosti rušia, niektorí sa snažia silou-mocou udržať pod hranicou, kedy im vzniká povinné poistenie, čiže umelo si znižujú svoj príjem, hoci ho mohli mať možno vyšší, niektorí to možno robia dosť nie celkom čistými a férovými spôsobmi, ale keď sa ku nim nechová férovo štát, tak nemôžeme chcieť, aby sa férovo chovali, naopak, oni k štátu. Jednoducho toto nie je správne. Celý ten princíp minimálneho vymeriavacieho základu je sám osebe na zváženie, či je to vôbec dobré.
Pokiaľ ide o zdravotné poistenie, ako ste si možno všimli tento návrh nerieši problematiku zdravotného poistenia, to, samozrejme, treba vnímať trošku komplexnejšie v zmysle tej určitej solidarity, v zmysle toho, že chceme, aby nám zdravotníctvo fungovalo, v zmysle toho, že aj určitá minimálna platba je tam potrebná, pokiaľ ide o ekonomicky aktívneho občana. Takže to dávam v tejto diskusii trošku nabok. Ale pokiaľ ide o sociálne poistenie, tak koľko si človek platí, toľko dostane. Systém sociálneho poistenia je v zásade stále u nás postavený na princípe zásluhovosti, čiže filozofická otázka tu je, prečo my nútime pre toho nízkopríjmového živnostníka platiť tak pre neho neprimerane vysoké odvody. Čo z toho on bude mať? No odpoveďou, keby tu hypoteticky bol minister Richter, by bolo, no bude mať predsa lepší dôchodok. A v tom je ten vtip.
Áno, samozrejme. Keď si niekto platí z vymeriavacieho základu 456 eur, to je ten súčasný minimálny vymeriavací základ, tak intuitívne aj ten, kto nerozumie tomu, ako sa vlastne správa ten výpočet starobného dôchodku, asi mu je jasné, že ak má niekto základ 456 eur, tak asi ten dôchodok príliš vysoký mať nebude. Keby ten základ bol možno 600 eur, tak by bol asi lepší. Možno by niekoho napadlo, tak zvýšme živnostníkom ten minimálny základ, nech majú lepší dôchodok. Nech je to 600 eur, budú mať viac. No ale keby tu bol niekto, kto tomu naozaj rozumie, tak by do tej debaty vstúpil postrehom, ale pozor, veď my tu máme predsa zavedený inštitút tzv. minimálneho dôchodku.
No ale ja si teraz na seba vezmem tú úlohu toho diskutéra, ktorý by teda prezentoval, čo je to minimálny dôchodok. Vážení priatelia, minimálny dôchodok je vypočítaný nie na základe skutočného príjmu alebo vymeriavacieho základu občana, minimálny dôchodok je určený na princípe výšky životného minima krát príslušný koeficient, ktorý je daný, zjednodušene povedané, počtom odpracovaných rokov. Tam sa fakticky prejavuje vo veľmi výraznej miere solidarita ako dôležitý komponent nášho dôchodkového systému. Čiže máme zásluhovosť, výška dôchodku je priamo úmerná výške vymeriavacieho základu, ale máme tam zároveň veľmi silný prvok solidarity, ktorý sa prejavuje najmä v tom inštitúte minimálneho dôchodku.
Napríklad ak niekto má odpracovaných niečo okolo 40 rokov, tak výška toho minimálneho dôchodku je dnes niekde okolo 315 eur. Ak má niekto odpracovaných aspoň 30 rokov, tak výška toho minimálneho dôchodku je niekde na úrovni okolo 275 eur. Čiže ten minimálny dôchodok je de facto naviazaný na počet rokov, kedy dotyčný platil odvody, a tá konštrukcia je vlastne postavená na logike. Ak raz niekto platil pomerne dlhší čas, v podstate celý svoj život odvody, tak mu priznajme ten nárok na ten minimálny dôchodok a neriešme, či platil presne z takej sumy, z takej sumy alebo z takej sumy. Dôležité je napríklad to, že si tie odvody aj zdravotné, aj daň platil a, naopak, nič od štátu nežiadal, nežil zo sociálnych dávok. Hej, skrátka, aj keď skromne, ale do toho systému niečo vkladal a nedostával nič. Tak to oceňme vo forme aspoň toho slušnejšieho minimálneho dôchodku. Ten minimálny dôchodok vlastne vychádza lepšie ako ten štandardným vzorcom vypočítaný starobný dôchodok.
No a tá pointa pri výpočte minimálneho dôchodku vlastne spočíva v tom, keby sme sa v tom hlbšie rýpali, že je vlastne jedno, či občan má príjem vo výške približne 25 % priemernej mzdy alebo až niekde vo výške 60 % priemernej mzdy, že v tom rozptyle od 25 % do 60 % priemernej mzdy sa naňho vzťahuje tento inštitút minimálneho dôchodku. Čiže v takomto prípade takéhoto príjmu je vlastne jedno, koľko presne zarobí, alebo z akej presne sumy odvádza odvody. Či by platil z 20 % priemerného zárobku, alebo zo 60 % priemerného zárobku, tak ten jeho dôchodok bude rovnaký, a to ten minimálny dôchodok.
Čiže ešte raz, máme záver či si niekto platí z 25 % priemernej mzdy, z 50 % priemernej mzdy, alebo 60 % priemernej mzdy, všetci menovaní dostanú rovnaký dôchodok, a to ten minimálny dôchodok. Takto to funguje, dalo by sa možno diskutovať, či je to takto naozaj správne, ale v tomto dnes tá diskusia nie je. Je to takto, berme to ako fakt, nie je to zlé, možno to má nejaké mušky, ale fajn, fajn. Garantuje to tomu, kto odpracoval 30-40 alebo možno viac rokov, relatívne slušný dôchodok, aj keď mal pomerne nízky príjem.
No a teraz sa vráťme k tomu živnostníkovi, ktorý má možno okolo 400, možno 500 eur čistého a my ho nútime zo zákona platiť tie minimálne odvody z vymeriavacieho základu umelo, umelo, zdôrazňujem, stanoveného vo výške 50 % priemernej mzdy. On vlastne dostane vo výsledku ten minimálny dôchodok rovnako, ako keby ten jeho vymeriavací základ bol 25 % priemernej mzdy alebo 60 % priemernej mzdy. On si teda platí z 50 % priemernej mzdy. Prečo je to tak? Nuž tak vedel by som rozvíjať nejaké svoje subjektívne teórie, ale ak sa nad tým zamyslíte objektívne, tak si objektívnu odpoveď podľa mňa dať nevieme. Prečo práve 50 %, keď by stačilo 25? Pripomínam, že jeho čistý príjem je niekde na úrovni 400 eur a my ho nútime 215 eur platiť do Sociálnej, zdravotnej, poisťovne, to je jednoducho neprimerane veľa. Pod dnešnou zástavou, že to je solidarita, musí solidárne prispievať do systému. V poriadku, nech solidárne prispieva do systému ten kto zarába 1 000-2 000 eur mesačne, ale žiadať, aby solidárne prispieval do systému viac ako polovicou svojho príjmu od nejakého nešťastného živnostníka na východe, to je veru pomýlená solidarita. A naviac, opakujem ešte raz, tá solidarita z jeho pohľadu nevedie k lepšiemu dôchodku. On dostane presne ten istý dôchodok, ako keby platil len polovicu z toho, čo dnes podľa zákona musí platiť.
Čiže ja nechcem nič iné, len aby sa po prvé, aby sme sa vrátili k zdravému rozumu, aby sme sa vrátili k tomu, že ten výpočet vymeriavacieho základu má byť v prvom rade daný z jeho daňového priznania. Čiže z toho, čo reálne vykáže ako svoj príjem, ako svoj základ dane po odrátaní výdavkov. A aby to umelé zvýšenie, jemu vyjde z daňového priznania, že by mal mať vymeriavací základ 100 eur, lenže my ho nútime platiť zo 456, lebo solidarita.
Boli časy, keď to minister Richter obhajoval tým, že aby mali slušnejšie dôchodky, tak preto musia platiť z tých 456 eur. Verím, že ho to už prešlo, pretože na tie slušnejšie minimálne dôchodky by stačilo o polovicu nižší vymeriavací základ. Taká je dnešná pravda.
Čiže ja nechcem nič iné len, aby sme tu solidaritu dali do správnych medzí a v podobe návrhu to teda znie tak, že nech nie je ten povinný vymeriavací základ 50 % priemernej mzdy. Nech je taký, aký vyjde z daňového priznania, a keď je to veľmi málo, dobre, tak to zvýšme tak, aby mu vyšiel minimálny dôchodok, aby tam bola určitá rezerva, pretože tam je istý časový posun, nechcem to vysvetľovať, zdržali by sme zbytočne dlho. Čiže ten návrh hovorí o 30 % priemernej mzdy. Ak to bude 30 % priemernej mzdy, tak na minimálny dôchodok nárok mať bude a ešte stále, keďže to bude taxatívne stanovená hranica, to bude viac, ako mu vychádza z daňového priznania. Čiže aj tak si budem vedieť predstaviť šomranie, že z daňového priznania mi vyšlo, že by som mal platiť zo 100 eur, a ja musím platiť z vyššej sumy. Áno, aby mu vznikol nárok na slušnejší minimálny dôchodok pretože inak by ten dôchodok bol naozaj veľmi, veľmi nízky a mal by na staré kolená skutočne problém, ako prežiť.
Čiže ešte raz to zopakujem. Živnostníci, ktorých príjem je skutočne nízky, a z daňového priznania im vychádza vypočítaný vymeriavací základ na úrovni niekoľko sto eur, nenúťme ich, aby platili odvody zo 456 eur, keď to je pomaly viac, ako ich čistý príjem. Jednoducho nastavme ten vymeriavací základ, ten povinný vymeriavací základ rozumne v súlade s tým, čo na druhej strane máme v zákone definované ako požiadavku na minimálny dôchodok, čiže ešte raz opakujem, úplne stačí, keď ten minimálny základ bude 30 % priemernej mzdy.
Aby to bolo trošku aj v číslach jasnejšie, ctené publikum, tak z pohľadu budúceho roka, ak sa zákon nezmení, tak na budúci rok tých 50 % priemernej mzdy bude znamenať 50 % z približne 950-eurovej priemernej mzdy, čiže ten vymeriavací základ nás skočí na 475 eur a mesačné odvody do Sociálnej poisťovne budú okolo 157-158 eur. Podľa tohto nášho návrhu, ak by to bolo len 30 % priemernej mzdy, tak vymeriavací základ by bol približne 285 eur a odvody do Sociálnej poisťovne len 94 eur, čiže o 63 eur menej ako podľa súčasného zákona mesačne, čiže ročne by to pre živnostníka znamenalo plus 756 eur na nižších odvodoch. To by teda títo živnostníci nepochybne ocenili.
Druhá vec je, ktorá je s tým spojená, technicky to znamená zároveň aj to, že by pri prijatí tohto návrhu klesla hranica pre vznik povinného poistenia v Sociálnej poisťovni na približne 3 400 eur, čiže potenciálne by viac drobných živnostníkov platilo sociálne poistenie, čo je na diskusiu, ale do tej diskusie dávam svoj pohľad, to, že budú aj títo živnostníci platiť povinné poistenie, znamená, že tým pádom získajú nárok na ten minimálny dôchodok, a nestane sa, že by boli bez poistenia a o niekoľko rokov by sa teda dočkali toho, že by vlastne zistili pri odchode na dôchodok, že nárok na dôchodok možno ani nemajú. Nebudú mať nárok ani na ten minimálny dôchodok a budú žiť zo sociálnych dávok. Čiže mám za to, že zníženie tej hranice by mohlo byť na prospech veci, ale to je na diskusiu.
Pokiaľ ide o finančné dopady, ťažko sa to z pozície opozičného poslanca dá vyčísliť nejako na milimeter alebo na cent presne, ale podľa nášho odhadu by to znamenalo možno okolo 60-70, maximálne 70 mil. eur menej pre Sociálnu poisťovňu. Pri tom všetkom, čo sa dnes na Slovensku deje, si myslíme, že ten spoločenský prospech z tejto zmeny, ktorý by bol vykúpený nižšími príjmami Sociálnej poisťovne o 60 mil. eur, kde rozpočet Sociálnej poisťovne je, ak sa nemýlim, niečo okolo 6 alebo 7 mld. eur, tak to je jedna desatina percenta, tých 60 mil., ak sa nemýlil ak to rátam z hlavy dobre, tak to je kvapka v mori. To, ako by to ocenili títo drobní živnostníci, ktorých potrebujeme udržať, ja teda neviem, ja sa snažím podporovať drobných živnostníkov, som rád, že ich máme, a hlavne na východe republiky je to často jediná možnosť aj dnes v tej konjunktúre, ako prežiť, ako žiť. Čiže nezabíjajme ich tými vysokými povinnými odvodmi. Ten spoločenský úžitok z týchto 70 mil. bude veľmi, veľmi vysoký.
Samozrejme, každý má na to iný názor, nerobím si žiadne ilúzie, že tento návrh podporí vládna koalícia, ale myslím si, že diskutovať o výške tzv. minimálnych odvodov treba. Náš návrh, znížiť to tak, aby bol stále na nárok na minimálny dôchodok, zladiť ten systém, aby fungovalo to prepojenie medzi minimálnym dôchodkom a odvodmi živnostníkov, a, samozrejme, pripomínam, že toto sa bude pozitívne týkať tých drobných živnostníkov. Živnostník, ktorý má príjem niekde na úrovni 1 000 eur mesačne a viac, tak ten bude jednoducho platiť z toho, čo skutočne mu vyjde z daňového priznania, pretože to bude vyššia suma a, samozrejme, primeraná jeho zárobku.
Čiže toto opatrenie zasiahne niekoľko desaťtisíc tých najslabšie zarábajúcich živnostníkov a ja si myslím, že práve tých by sme mali podporiť.
Ďakujem.

vymazať rámček!

vymazať rámček!

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja sa v prvom rade všetkým, ktorých to zaujíma ospravedlňujem, že tento návrh sa posúval zo schôdze na schôdzu. Ja som trošku možno neporiadny, hlavne na prelome rokov zo známych dôvodov, tak konečne prišiel ten čas, kedy sa podarilo tento návrh predniesť.
Je to teda ďalšia novela zákona o sociálnom poistení, ktorá v podstate nemá žiadny priamy súvis s tým, čo ste počuli pred chvíľou, zákon o sociálnom poistení, to je veľké more podnetov, čo by sa tam dalo zlepšovať.
Ďakujem za spoluprácu mojim kolegyniam, Lucii Ďuriš Nicholsonovej a Simone Petrík, no a dovolím si aj v ich poverení teda uviesť tento návrh a v rozprave bližšie vysvetlím, o čo ide.

V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 687.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 710 z 21. augusta 2017 a s rozhodnutím č. 820 zo 14. decembra 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 12. marca 2018 a v gestorskom výbore do 13. marca 2018.
Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Čiže podstatou tohto návrhu sú tri body, fakticky tri body.
1. Zrovnoprávnenie pracovných asistentov ťažko zdravotnej postihnutých osôb s osobnými asistentmi ťažko zdravotne postihnutých osôb pri platení poistného na sociálne poistenie.
2. Spravodlivejšie riešenie prípadov, kedy platí alebo neplatí štát dôchodkové poistenie za poistencov štátu, napríklad za ženy na rodičovských dovolenkách.
3. Chcem, chceme navrhnúť, aby štát platil dôchodkové poistenie aj za ďalšie osoby, za ktoré dnes dôchodkové poistenie neplatí, a to konkrétne za osoby, ktoré sú na péenke, sú práceneschopné, a teda nemajú v tom čase príjem, uteká im teda dôchodok, a za osoby, ktoré sú na OČR, starajú sa o deti počas ošetrovania člena rodiny.
Takže poďme zaradom. Prvý bod, prvá vec. Pracovní asistenti. Zdravotne postihnuté osoby podľa zákona o kompenzáciách pre ŤZP osoby v súčinnosti aj so zákonom o službách v zamestnanosti, zdravotne ťažko postihnuté osoby mnohí z nich, ako viete, majú osobných asistentov, to znamená, ľudí, ktorí sa o nich starajú. Obriadia, pomôžu pri domácich prácach, nakúpia, vezmú vozičkára von na vzduch, na prechádzku, čiže starajú sa vlastne o nich, ich, počas dňa v podstate v ich voľnom čase.
Ale ako viete, mnohí ZŤP občania chcú pracovať a myslím si, že to by sme mali podporovať, a aj sa to ako štát snažíme robiť. Čiže napríklad v zákone o službách zamestnanosti nájdeme rôzne príspevky, rôznu formu pomoci pre osoby, ktoré sú ŤZP a chcú pracovať, chránené dielne, chránené pracoviská a tak ďalej. ZŤP osoby častokrát pri tej svojej práci potrebujú pracovných asistentov. Čiže ZŤP osoba má osobného asistenta, ktorý jej pomáha vo voľnom čase, a má pracovného asistenta, ktorý tejto ZŤP osobe pomáha pri práci, pokiaľ ten invalidný občan je zamestnaný. A pokiaľ ten invalidný občan podniká, ako napríklad ako živnostník, tak ten pracovný asistent je vlastne tiež SZČO a pomáha mu pri tom podnikaní. Je to skrátka pre tých, ktorí v tejto oblasti niečo robíte, úplne bežná vec, funguje to dlhé roky.
No a v čom ja tá pointa, v čom je to zle? Zle je to v tom, že na jednej strane osobní asistenti neplatia zo svojho príjmu poistné, platia len daň z príjmu, zdravotné poistenie, sociálne poistenie neplatia, zdravotné poistenie za nich platí štát, sociálne poistenie, tam za nich dôchodkové poistenie platí štát, čiže za osobných asistentov, ktorí pomáhajú invalidným občanom vo voľnom čase štát platí, tu mi ide konkrétne o dôchodkové poistenie, ale za pracovných asistentov, ktorí pomáhajú ZŤP občanovi pri podnikaní, tak tam to už takto nie je. Pracovný asistent si musí platiť odvody sám, a nieže by mu štát nejakým spôsobom pomohol, práve naopak, on žiadnu takúto pomoc nedostane, ale, naopak, vlastne musí platiť odvody sám za seba ako každý iný živnostník. Čiže toto postavenie pracovných asistentov je skrátka nerovnoprávne a ja si trúfam povedať, že nespravodlivé.
Čiže tento návrh hovorí o tom, aby pracovní asistenti osôb, ktoré sú ťažko zdravotné postihnuté, aby neboli charakterizovaní ako SZČO, aby si tým pádom nemuseli sami platiť poistné ako SZČO, rovnako ako si ho neplatia osobní asistenti, a zároveň aby za pracovných asistentov dôchodkové poistenie platil štát. Čiže rovnako, ako je to v prípade osobných asistentov. Čiže technicky to znamená, že odo § 15, kde sú definovaní poistenci štátu, by pribudli aj pracovní asistenti. Ešte raz opakujem, nejde o nič iné, aby sme to pomerne výhodné postavenie, ktoré majú osobní asistenti ťažko zdravotne postihnutých osôb priznali aj pracovným asistentom, pretože takto vlastne nepriamo podporíme samotných invalidných občanov pri ich snahe o začlenenie sa do pracovného života formou podnikania.
Druhý bod, poistenci štátu. Príklad. Žena zamestnankyňa je na rodičovskej dovolenke, čiže stará sa doma o dieťa, stará sa o dieťa vo veku do šesť rokov, sama ako zamestnankyňa má po technickej stránke prerušené povinné dôchodkové poistenie v Sociálnej poisťovni, čiže ako zamestnanec v tom čase poistená nie je a patrí do skupiny poistencov, za ktorých dôchodkové poistenie platí štát. Čiže, čiže skrátka a jasne povedané, žena na rodičovskej dovolenke, ktorá je doma, stará sa o dieťa, platí za ňu dôchodkové poistenie štát.
Technicky je to tak, že vymeriavací základ je v tomto prípade 60 % priemernej mzdy, čiže v tomto roku štát platí dôchodkové poistenie zo sumy 547 eur, čiže takú sumu, ako keby hypoteticky tá matka bola zamestnaná a mala príjem 547 eur. Takto za ňu vlastne platí dôchodkové poistenie štát, čiže tá doba sa jej započíta do dôchodku a ten príslušná, tá príslušná suma, ktorou platí štát, sa jej zohľadní pri výpočte dôchodku, ak je v II. pilieri, tak štát za ňu adekvátnu časť platí do II. piliera z toho základu 547 eur. To je východisková situácia.
A teraz si predstavte, že táto matka na rodičovskej dovolenke, má povedzme dvojročné dieťa, čiže vie si už niečo aj pri tom dieťati privyrobiť, chce si aj niečo zarobiť okrem toho, že dostáva rodičovský príspevok, nájde si nejakú prácu napríklad na dohodu o pracovnej činnosti na 10 hodín týždenne a zarobí na túto dohodu dajme tomu 150 alebo 200 eur hrubého mesačne. Čo sa v takomto momente stane? V takomto momente ona z tej dohody je dôchodkovo poistená ako zamestnanec a zákon je postavený dnes tak, že tým pádom za ňu štát prestáva platiť dôchodkové poistenie. Ona si teda sama vlastne platí spolu s tým zamestnávateľom povedzme z 200-eurového príjmu na dôchodkové poistenie, čiže ten jej budúci nárok na dôchodok bude vypočítaný z toho príjmu 200 eur mesačne, tá pointa je v tom, že keby na tú dohodu nepracovala, keby sa skrátka starala o dieťa a nemontovala sa do nejakej dohody, tak by za ňu štát platil dôchodkové poistenie z 547 eur. Čiže vlastne ten jej budúci dôchodok by bol vyšší. Tým, že zoberie prácu na dohodu za nejaký skromný zárobok, štát od nej dáva zrazu ruky preč, veď si zarába, ona si platí dôchodkové poistenie sama, keď zarobí 200 eur, tak z 200 eur, keď je to 150 eur, tak 150 eur a sú aj prípady, kedy povedzme robí nejakú vychovávateľku na, alebo nejaký, robí nejaký krúžok na škole pár hodín týždenne, zarobí si skutočne 50-60 eur mesačne, čiže to dôchodkové poistenie jej beží z tých 50-60 eur mesačne. Ona to necíti na svojej peňaženke, pretože to nevidíte pred očami, hej. Pred očami vidíte to, že si zarobí 50 eur, čo jej dá tá škola za ten krúžok, ktorý vedie popri tej rodičovskej dovolenke, tak vidí pozitívne, že si pár eur privyrobí, ide trochu medzi ľudí, vychováva deti, nielen svoje, ale aj tie v tej družine, ale ona vlastne ani si neuvedomuje, že tým pádom za takúto dobu mohla mať dôchodok vyšší, keby vôbec nepracovala, keby ten krúžok neviedla. Má to, prosím vás, nejakú logiku?
Čiže my vlastne takýmto spôsobom, takýmto nastavením trestáme tie ženy, ktoré sa rozhodnú popri rodičovskej dovolenke privyrobiť si pár eur. Štát ušetrí, pretože za ne nemusí platiť poistné ani do Sociálnej poisťovne, ani príspevky na II. pilier, Možno by to niekto vysoko ocenil, že perfektné, lebo štát ušetril, ale má to logiku? Máme dve ženy, jedna je na rodičovskej dovolenke, nijako nepracuje, štát za ňu platí poistné z 547-eurového základu, máme druhú matku, ktorá vedie nejaký krúžok v škole na dohodu, zarobí si 50 mesačne, z toho si platí dôchodkové poistenie z 50 eur, čiže ten dôchodok bude absolútne symbolický, to nevychádza ani na minimálny dôchodok samozrejme a štát za ňu platiť nebude nič.
Keď to dám do protikladu, ako funguje rodičovský príspevok. Rodičovský príspevok, ktorá vypláca štát rodičom, ktorí majú dieťa vo veku do troch rokov, rodičovský príspevok sa vypláca našťastie bez rozdielu, či ten rodič pracuje, alebo nepracuje. Čiže či tá matka je výlučne doma, alebo vedie nejaký krúžok na dohodu, alebo sa skôr vráti do zamestnania, rodičovský príspevok, dnes 213 eur, dostáva, pokiaľ dieťa nemá tri roky bez ohľadu na to, či má, alebo nemá nejaký vlastný príjem. Ale dôchodkové poistenie štát platí za tu matku len v prípade, keď nemá žiadny vlastný príjem. Keď je skrátka výlučne doma pri dieťati. Je to podľa vás správne? No podľa mňa nie.
Ak si spomeniete, ak si niekto pamätá, ako to bolo s rodičovským príspevkom. Pani ministerka Tomanová niekedy v roku 2009 zmenila pravidlá pri rodičovskom príspevku tak, že vtedy to bolo, ak sa tá matka vrátila do zamestnania alebo začala pracovať na dohodu za 50 eur, tak rodičovský príspevok jej bol zastavený. Čiže vtedy to tie ženy cítili priamo na svojej peňaženke. Išla skôr do práce alebo si chcela privyrobiť na nejaký čiastočný úväzok, rodičovský príspevok jej štát prestal vyplácať. Nechcem sa chváliť, ale prišiel som do funkcie po pani ministerke Tomanovej a prvé, čo som urobil, bolo to, že som tento zákon o rodičovskom príspevku zmenil tak, a odvtedy to tak je, že rodičovský príspevok sa vypláca, pokiaľ má dieťa vo veku do troch rokov bez ohľadu na to, či sa vráti skôr do práce, či si vezme nejakú prácu na kratší úväzok, na dohodu, skrátka má dieťa vo veku do troch rokov, tak má nárok na rodičovský príspevok. Takže tam to takto funguje. Ale, bohužiaľ, to dôchodkové poistenie, ako ste počuli, štát platí len vtedy, keď žiadny svoj príjem nemá. Ak má svoj príjem čo len euro, tak stráca nárok na to, aby za ňu platil dôchodkové poistenie štát. To je jednoducho nespravodlivé.
To je jednoducho nespravodlivé, a preto ten návrh, o ktorom sa bavíme, obsahuje niekoľko bodov, niekoľko paragrafových zmien, ktorých podstatou je to, pokiaľ skrátka raz sa stará o dieťa vo veku do šesť rokov, tak štát za ňu bude platiť dôchodkové poistenie.
Nejde len o ženy na rodičovských dovolenkách. Pripomeniem, že tu ide aj o tých osobných asistentov, o tých, čo poberajú opatrovateľský príspevok. Čiže tam platí rovnaký princíp. Ide o osoby, ktoré sa starajú o zdravotne postihnuté dieťa vo veku až do 18 rokov. Tam to platí dnes rovnako. Pokiaľ tieto osoby majú čo i len skromný nejaký príjem z vlastnej nejakej činnosti, tak štát od nich dáva ruky preč a dôchodkové poistenie za nich prestáva platiť. Čiže tento návrh hovorí, za všetky tieto osoby, ktoré sú poistencami štátu, pokiaľ sú v tej sociálnej situácii typu starám sa o dieťa, poberám peňažný príspevok na opatrovanie, som osobný asistent, tak má za mňa štát platiť dôchodkové poistenie, či mám nejaké euro vlastného príjmu, alebo nemám. To je podstata a poprosím o podporu tejto myšlienky.
Posledná vec, ktorú sa snažím zmeniť, ktorú sa snažíme zmeniť v tomto návrhu, je to, aby štát platil dôchodkové poistenie za osoby, ktoré sú práceneschopné, ktoré sú na OČR-ke pri malých deťoch. Predstavte si človeka, ktorý zarába povedzme tisíc eur mesačne, pracuje takto celý rok, naozaj pracuje, ten rok sa mu teda započíta do nároku na dôchodok, keď má teda tisíc eur mesačne, tak, zjednodušene povedané, vychádza mu nárok na dôchodok vo výške 500 eur mesačne. Veľmi zjednodušujem, ale takto to principiálne je.
No a teraz si predstavte, že tento človek bude pol roka chorý, bude mať nejaký úraz, nejakú ťažšiu chorobu, bude pol roka chorý, na pol roka mu vypadne príjem. Čo sa bude diať? Je nemocensky poistený, čiže na prvý pohľad v pohode, pretože má dávku, má nemocenskú, čiže nebude mať síce príjem v zamestnaní, ale má z čoho žiť, pretože Sociálna poisťovňa mu vyplatí nemocenské. To je pravda. Ale horšia vec je tá, že tým pádom jeho príjem za ten rok nebude 12-tisíc eur, ale len 6-tisíc a to sa mu premietne do budúceho dôchodku. Ten teda nebude tých 500 eur mesačne, ale keď mu takto vypadne pol roka príjmu, lebo je PN, tak ja to teraz veľmi zjednoduším, tak bude už len 490 eur. Keď je niekto tak, že má vážnejšie zdravotné problémy, ktoré sa mu opakovane vracajú, alebo matka je často doma na OČR-kach, tak to sa skrátka odrazí na budúcom dôchodku negatívne v tom, že ten dôchodok bude jednoducho nižší. A ja si teda myslím, že pokiaľ je niekto poistený a pokiaľ čerpá nemocenskú alebo čerpá ošetrovné, tak ďalšia forma pomoci by mala byť to, aby za tohto občana štát, alebo keď chcete, Sociálna poisťovňa platili v tom čase dôchodkové poistenie, aby sa mu tá práceneschopnosť nepremietla do nižšieho budúceho dôchodku. Ten človek je poistený, čiže pokiaľ môže pracovať, pracuje, platí odvody a práceneschopnosť, to je objektívny stav, hej, nikto na tej PN-ke nie je z vlastného nejakého, z vlastnej vôle a podobne, to je skrátka udalosť, ktorá je krytá nemocenským poistením, ale ten súčasný systém je taký, že ten dotyčný stratí na budúcom dôchodku.
Čiže ešte raz, návrh hovorí o tom, aby štát platil dôchodkové poistenie aj za osoby, ktoré sú poistené, ale sú práceneschopné alebo sú na OČR-ke, čiže starajú sa o choré dieťa.
To je všetko, ďakujem veľmi pekne za vypočutie a za podporu.

Ďakujem za slovo. Ja by som len veľmi krátko chcel zareagovať.
Tieto vystúpenia Joža Mihála sú vždy ako pre mňa veľmi poučné aj dnes mu ďakujem za perfektnú prednášku, a keďže sme mali zadarmo takéto školenie, chcem sa ešte spýtať na jednu vec, ktorú som možno nepostrehol. Hovoril si, že keď je tá žena na rodičovskej dovolenke a ide robiť a trebárs zarobí 50 euro, tak si znižuje ten dôchodok. Ale určite existuje nejaká hranica, že koľko minimálne by musela zarobiť, aby si ten dôchodok neznižovala. Aby teda, keď rozprávame trebárs o minimálnom dôchodku, aby, aby zarobila toľko, aby dostala minimálny dôchodok.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Tiež zareagujem teda na oba ostatné zákony, ale na tohto predkladateľa. Dobré nápady. Vidno, že ten sociálny systém, ktorý, ktorý spôsobuje, že sa niekedy neoplatí pracovať, je hrozný, povedal by som, asociálny.
Ale mám otázočku k tomuto predkladanému zákonu, že či ste neuvažovali, alebo neuvažujete o tom, že predsa len pri nejakej výške príjmu by tá štátna podpora postupne klesala. Bodka. A otáznik.
Ďakujem.