26. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja si myslím, že, neviem, či som dobre pochopil tú celkom výtku ohľadom toho, že tu niekto niečo obhajuje alebo neobhajuje. Povedzme si, ako to bolo na počiatku. Na počiatku bol problém zlého rozhodnutia okresného úradu v Bratislave. Namiesto toho, aby rozhodol v septembri, rozhodol až tesne pred Vianocami. Svojím rozhodnutím jednoznačne diskriminoval najmä cirkevné gymnáziá. To si jednoducho povedzme rovno, ako to je. A toto som hlavne kritizoval, ten spôsob, kedy na základe nám nejasných kritérií niekto rozhodol, ako rozhodol. A ak sa pozrieme aj na tabuľku v súčasnosti, koľko tried je schválených, tak vidíme, že cirkevné gymnáziá dostali len jednu jedinú triedu, ale máme tam šesť škôl, ktoré dostali až po dve triedy. Takže toto bolo hlavným predmetom mojej kritiky.
Iste, táto diskusia je potrebná, pretože my musíme si jednoznačne povedať, čo ďalej urobíme pre deti, pre všetky deti, hlavne na základných školách. To nepopieram. Len poprosím všetkých kolegov, aby sme veľmi opatrne narábali my s dvoma pojmami, a to je integrácia a inklúzia. Integrácia totiž znamená, že síce my máme všetkých pokope, ale zároveň každý z nich je na čele alebo na, má také tričko, to určité svoje špecifikum, ktoré si so sebou nesie, či je to talent, alebo či je to nejaké znevýhodnenie. V prípade inklúzie žiadne nálepky ani tričká nie sú. Preto by som chcel všetkých poprosiť, my momentálne tu v parlamente fungujeme skôr systémom integrácie, to znamená, že sme tu síce všetci pokope, ale každý má nejaké to svoje stranícke tričko. Pokúsme sa aj pri tomto byť viac inkluzívni, to znamená, nevšímajme si to, kto ako za akú stranu je, ale nájdime spoločné najlepšie riešenia.
Ďakujem.

Pán poslanec Petrák, použili ste zaujímavé čísla o tom, ako sa jednotlivé kraje vysporiadali s tou zníženou kvótou, a teda argumentovali ste, že kým napríklad nitriansky dokázal reflektovať to, že v meste Nitra je väčší záujem, a teda sú tam, sú tam nad kvótou, ale v Nitrianskom kraji ako vcelku to dodržujú, podobne ste spomenuli príklad Liptovského Mikuláša, kde je to 11 % z populačného ročníka, ale Žilinský kraj sa s tým dokázal vysporiadať, a teda len jedine tá Bratislava to nedokáže. No, to je síce zaujímavé porovnanie, ale trochu kríva, ako zvyknú krívať porovnania, ktoré sú vytrhnuté z kontextu, a toto je vytrhnuté z kontextu. Lebo počet obyvateľov Bratislavy, mesta Bratislava na počte obyvateľov Bratislavského kraja je zhruba 66 %, počet obyvateľov Nitry, mesta Nitra na Nitrianskom kraji je zhruba 11 % a počet obyvateľov Liptovského Mikuláša na Žilinskom kraji je 4,5 %. Tak, samozrejme, že ak aglomerácie, kde je vyššia úroveň vzdelania a vyšší dopyt aj po vzdelávaní v osemročných gymnáziách, predstavujú 11 % alebo 4,5 % z obyvateľstva kraja, je to drobný, ale významný rozdiel oproti situácii, špecifickej situácii Bratislavy a Bratislavského kraja, kde mesto Bratislava tvorí počtom obyvateľov dve tretiny celého kraja.

Ďakujem pekne kolegom za korektné faktické poznámky.
Paradoxne, pán kolega Dostál, my vôbec nie sme v rozpore. Ja som povedal, že naše rozhodnutie, ktoré sme prijali vo forme pozmeňujúceho návrhu a ktorý hovorí o desaťpercentnej kvóte na prechodné obdobie v Bratislave, kým nájdeme systém kritérií, ktorý bude reflektovať čo najplastickejšie tú situáciu, ktorá tu je, som povedal, že to rozhodnutie je práve preto, lebo v určitej oblasti je postavenie Bratislavy špecifické. Hovoril som aj o tom, že okrem Bratislavy sú len štyri gymnáziá v Bratislavskom kraji a že to nie je čím vyvažovať, že je prirodzená migrácia za prácou do Bratislavy, kde si deti so sebou rodičia nosia autami, a to znamená, že tá požiadavka je tu nejakým spôsobom väčšia.
Áno, paradoxne, my väčšinou nemáme úplne rovnaký názor, ale v tomto prípade na prechodné obdobie si myslím, že to je jediná správna cesta, ktorú sme zvolili, a som pripravený ju obhajovať napriek tomu, že som zástancom toho, že by sa v celoslovenskom priemere určite nemala prekračovať hranica 5 % populačného ročníka. Ale regionálne a lokálne disproporcie, ktoré sú, je treba veľmi citlivo riešiť, lebo to nie je štatistické číslo, ale je to plastický obraz toho, aké je rozmiestnenie populácie. A tu, tu, myslím si, že nájdeme zhodu.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem veľmi pekne za možnosť vystúpiť v tejto rozprave a ďakujem veľmi pekne za všetky príspevky, ktoré som si dnes mohla vypočuť. Diskusia bola dlhá. Ja by som chcela sa pokúsiť nadviazať na tie hlasy, ktoré tu volali po tom, aby sme sa snažili pôsobiť tu nie integrovane, ale inkluzívne, aby sme našli nejaké spoločné riešenie, ktoré bude vyhovovať najmä tým rodičom a deťom, ktoré sú momentálne v situácii akejsi predlžovanej agónie a právnej neistoty ohľadom toho, akým spôsobom sa bude vyvíjať ten školský systém.
Ja by som chcela ale v prvom rade poukázať na to, že diskusia, ktorá tu zaznievala zo strany najmä teda opozičných strán, je svedkom veľkých, veľkej schizofrénie, pretože na jednej strane sme sústavne kritizovaní za to, že sme akoby hodili do koša dokument Učiace sa Slovensko, čo teda zodpovedne prehlasujem, že to nie je pravda, a sú nám vkladané do úst slová o tom, že dokument bol nepoužiteľný, ktorý sme nikdy nepoužili. Dokument bol použiteľný a pracujeme s ním, ale jediný problém bol v tom, že nebol realizovateľný, pretože nemal konkrétny manažérsky plán, rozpočet, časové opatrenia a tak ďalej. Čiže my s týmto dokumentom pracujeme.
Základnou myšlienkou tohto dokumentu od začiatku až do konca a drvivá väčšina opatrení v tomto dokumente sa venuje myšlienke inklúzie. My sme sa práve vrátili aj zo služobnej cesty vo Fínsku, kde sme skúmali fínsky systém, ktorý je vrcholným príkladom inklúzie v rámci Európskej únie a myslím si, že aj vo svete. A všetci odborníci nielen u nás, ale medzinárodne sa zhodujú na tom, že medzinárodné výsledky fínskeho systému v rámci testovaní PISA, v rámci všetkých ostatných testovaní sú skvelé najmä preto, lebo tento systém je vyložene inkluzívny a má výbornú kvalitu učiteľov, má výborné vzdelanie dostupné pre úplne všetkých, to znamená, heslo "najlepšia škola je najbližšia škola" a všetky deti bez rozdielu na svoje schopnosti a všetky deti bez rozdielu na svoj sociálny pôvod majú dostupnosť k výbornému, kvalitnému vzdelaniu, ktoré je štandardne, uniformne dobré. To znamená vo všetkých krajoch a vo všetkých mestách a obciach.
Pokiaľ chceme budovať takýto systém, tak nemôžme zároveň druhou rukou hlasovať za systém segregovaných škôl, ktoré v súčasnosti na Slovensku máme, a nemôžme hlasovať za to, aby sme mali talentované deti vyčlenené, alebo teda deti bohatších a schopnejších rodičov, ktorí žijú v urbárnych centrách a ktorí sa zaujímajú a vedia tie deti do tých škôl pretlačiť, aby sme ich mali vyčlenené v nejakom systéme segregovanom škôl pre talentované deti. Toto je proste schizofrénia, ktorú si musíme vyriešiť čestne sami pre seba v rámci tej desaťročnej stratégie Učiaceho sa Slovenska, v rámci Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania. Pokiaľ chceme dospieť k inkluzívnemu systému, tak musíme všetci súhlasiť s tým, že systém osemročných gymnázií budeme postupne obmedzovať, samozrejme, nie v skokoch, ale v krokoch, pretože musíme reagovať na aktuálnu situáciu v krajoch, na momentálne platný stav legislatívy a na niektoré špecifiká školského systému, na ktoré už poukazoval aj pán poslanec Petrák.
To znamená, riešenie, ktoré sa tu dnes predkladá, pokladám za prvé systémové riešenie po desiatich rokoch. Desať rokov sa iba odkladala účinnosť zákona a nič sa neriešilo. Myslím, že po desiatich rokoch ďalší odklad absolútne nepomôže situácii, tým skôr, že odklad nie je možný preto, že už teraz platí päťpercentná hranica. To znamená, pokiaľ by sme odkladali, tak by sme nerešpektovali situáciu, ktorá vznikla v siedmich bratislavských krajoch, ktoré sa už s touto normou vyrovnali, osobitosti správneho konania, osobitosti rozpisu počtu tried, osobitosti prihlasovacieho konania a talentoviek a prijímačiek, a uvrhli by sme tieto kraje do stavu chaosu, kedy ony teraz už s tým rozpísaným počtom tried by sa teda mali zase spätne navracať k nejakým vyšším počtom. To znamená, práve týmto by sme vyvolali chaos a nie to, čo sa nám vyčíta, že vyvoláme chaos touto novelou.
Myslím si, že; neviem, či účelovo, alebo z nedostatku znalosti systému sa tu hovorilo o tom, že ministerstvo školstva malo túto situáciu riešiť alebo že ja konkrétne som ju mala riešiť. Viete všetci veľmi dobre, že účinne sa dala odložiť tá účinnosť do 1. 9. To znamená, pokiaľ niektorá strana to chcela urobiť, cítila to tak, mohla to urobiť vtedy. Viete veľmi dobre o tom, že 15. 9. mali byť rozpísané počty žiakov. Ja som sa do tohto úradu dostala 13. 9. a všetci veľmi dobre vieme, že vládna novela zákona by neriešila situáciu, nestihli by sme to do vypísania výberového konania. To znamená, nemali sme to možnosť riešiť z pozície ministerstva, ale snažíme sa spolupracovať s poslaneckými klubmi, aby sa dala účinne situácia riešiť cestou poslaneckej novely, čo vlastne dnes aj robíme.
Ďalej. Svedčí o nepochopení situácie, ak sa hovorí o tom, že ministerstvo školstva malo predložiť nejaké kritériá na rozpis počtu tried osemročných gymnázií. Všetci veľmi dobre vieme alebo mali by sme vedieť, že rozpis robí, robia okresné úrady, ktoré sú v gescii ministerstva vnútra. To znamená, ministerstvo školstva nemá túto kompetenciu a nemôže byť kritizované za to, že nepredložilo rozpis kritérií. My by sme radi tento rozpis urobili v budúcnosti a ako už bolo, ako už bolo signalizované zo strany pána poslanca Petráka, plánujeme ako ďalší systémový krok tzv. malú novelu školského zákona, v rámci ktorej sa budeme snažiť o to, aby sa kompetencie k tomuto rozpisu dostali pod ministerstvo školstva. Sľubujeme si od toho to, že sa nám podarí systémovo riešiť optimalizáciu školskej siete. To znamená, že nebudeme mať tie kvóty rozhodené na osem rovnakých šuflíčkov podľa ôsmich rovnakých krajov bez ohľadu na to, aké sú pomery v dochádzke a odchádzke rodičov, v dochádzke a odchádzke detí, aké sú pomery v cestnej sieti, aké sú pomery v umiestnení tých jednotlivých škôl bližšie alebo ďalej k hraniciam a k centrám krajov. To znamená, my tú sieť ako ministerstvo školstva budeme vedieť optimalizovať celoštátne a nebudeme viazaní tým rozkúskovaním kvóty do ôsmich krajov rovnomerne, čo nám vlastne dnes vytvára tieto tenzie, ktoré musíme riešiť. To znamená, bude to ďalší systémový krok, ktorý odstráni to napätie.
Ja by som vás chcela informovať, že v súčasnosti, keď sa celoštátne zoberie, koľko detí je prihlásených, tak v rámci republiky je to momentálne 6,6 percenta. To znamená, my už nie sme ďaleko celoštátne od tej hranice tých 5 %, ale tým, že chceme teraz presadiť túto výnimku pre Bratislavský kraj dočasne na tých 10 %, my riešime tú aktuálnu situáciu, ktorá bola, ktorá vznikla, a riešime to, že doteraz sa neriešila vlastne tá segmentácia na tých osem rovnakých šuflíkov a neriešili sa tie pomery Bratislavského kraja. Celoštátne sa Bratislavský kraj podieľa na počte prihlásených študentov na osemročné gymnáziá až 40 percentami. To znamená, že aj dopyt je veľký a je to práve dopyt od tých rodičov, ktorí tu dnes plakali nad tým, že ich deti by nemali prístup ku kvalitnému vzdelaniu.
Čiže my naozaj systémovo riešime situáciu prvýkrát po desiatich rokoch a navrhujeme ďalšie systémové kroky, ktoré odstránia to napätie medzi krajmi a budeme vedieť pomocou stiahnutia tých kompetencií pod ministerstvo školstva ďalej tú sieť optimalizovať tak, aby aj v rámci päťpercentnej kvóty nemuselo dôjsť k nejakému významnému redukovaniu tých gymnázií tam, kde sú v súčasnosti potrebné.
Ďalej by som chcela reagovať ešte aj na pána poslanca Beblavého, ktorý tvrdil, že práve schválením tejto novely sa zavrie evanjelické alebo nepovolí sa trieda evanjelickému gymnáziu, že sa budú diskriminovať cirkevné školy, že sa budú musieť vyhadzovať deti z Teplickej a tak ďalej. Nie, práve schválením tejto novely sa všetkému tomuto predíde, pretože máme už nastavené tie počty a zohľadnenú tú situáciu tak, aby sa po schválení tejto novely po udelení tých desiatich percent Bratislavskému kraju na rok práve zabezpečilo to, že bude viac aj cirkevných gymnázií povolených, že nebudeme musieť zavrieť triedu, teda nevyhlásiť triedu na evanjelickom, že nebudeme musieť zavrieť triedu alebo nevyhlásiť triedu na gymnáziu CENADA.
A zároveň sa snažíme systémovo reagovať aj na to, čo tu už bolo dnes, čo tu už bolo dnes vznesené, že sú zariadenia, kde sa nám koncentrujú deti s určitými diagnózami a poruchami správania, či už sociálneho, emočného, Aspergerov syndróm, autistické poruchy a ďalšie poruchy autistického spektra. To znamená, my riešime aj toto v rámci tejto novely a snažíme sa vyňať tieto zariadenia spod tej kvóty, pretože naozaj svojou filozofiou takéto zariadenia, ktoré koncentrujú ešte tento typ detí, nespadajú naozaj pod ten prúd osemročných gymnázií a škôl pre talentované deti. To znamená, my tam nastavujeme podmienky na to, aby sa aj tieto zariadenia naďalej mohli prevádzkovať a aby nemuseli byť zatvárané, keďže sú tam študenti, rodičia, ktorí sú v jedinečnej situácii, ktorí majú rôzne znevýhodnenia, obmedzenia a ktoré si ctíme a chceme ich rešpektovať. Čiže práve schválením tejto našej novely predídeme tomu, aby tieto deti boli deložované napríklad z tých zariadení, v ktorých momentálne sú.
Takže ja by som chcela ešte podotknúť, že my tu vychádzame z jednej premisy, že existuje akýsi hnilý systém základných škôl a nejaký skvelý systém osemročných gymnázií. Ja by som naozaj chcela toto (povedané so smiechom) rázne vyvrátiť a povedať o tom, že základné školy a osemročné gymnáziá majú v zásade tie isté vzdelávacie programy, že tam je v zásade tá istá kvalita a učiteľský zbor pedagógov, že neexistuje, že učitelia na základných školách sú menej kvalitní ako učitelia na osemročných gymnáziách, že my tú segregáciu vytvárame tým, že vytrhávame z jedného systému schopnejšie deti a dávame ich do druhého systému a to v nevídanom rozmere, doteraz v Bratislavskom kraji až 20 percent. Keď sa vám až 20 % detí vytrhne z jedného systému a sú to deti vplyvnejších, schopnejších, bohatších rodičov, alebo deti, ktoré prešli reálne tými talentovými skúškami, tak naozaj vytvárame segregovaný systém čiste tým, že my sami tú jednu časť populácie oddeľujeme od tej druhej. A toto je podstata tej segregácie. To je to, čo momentálne páchame, a to, čo by sme mali nejakým spôsobom redukovať.
Ja nehovorím o tom, že zo dňa na deň na Slovensku treba zrušiť osemročné gymnáziá, ale pokiaľ sa dohodneme, že v desaťročnom horizonte chceme budovať inkluzívny systém, tak jednoducho je potrebné sa nastaviť na to, že možno o desať rokov už nebudú potrebné tieto osemročné gymnáziá, lebo naozaj postupne vybudujeme kapacitu takú, aby aj tie talentované deti na tých základných školách dostávali potrebné impulzy pre rozvoj.
Neviem, či ste oboznámení s takým všeobecným zákonom dedičnosti, ktorú vymyslel už pán Mendel, ktorý sa dedičnosťou zaoberal a ktorý objavil niečo, čo sa volá, že návraty k priemeru. To znamená, že v ľudskej populácii nedochádza k takej nejakej akoby degradácii, že čoraz inteligentnejší rodičia majú čoraz inteligentnejšie deti a naopak, ale tie návraty k priemeru znamenajú, že aj veľmi inteligentným rodičom sa rodia deti, ktoré sú menej alebo stredne inteligentné, a vo všeobecnosti všetko konveruje k priemeru. To znamená, my ani vyčleňovaním jednej skupiny nedocielime to, že by sme tu mali nejakú elitu. Tá elita naozaj vzniká v tom strednom prúde, v tom segmente, ktorý by sme mali momentálne najviac rozvíjať a najviac sa mu venovať.
Čiže ja by som chcela na záver poprosiť, aby ste podporili tento návrh. Ja myslím, že odhliadnuc od rôznych teda vytĺkaní politického kapitálu a rôznych uštipačných poznámok, všetci nakoniec mierime k tomu, že chceme budovať na Slovensku inkluzívny systém. Všetci uznávame, že sa to nedá robiť z večera do rána, že na to potrebujeme dajme tomu ten desaťročný horizont, a všetci chápeme, že obmedzovaním tohto elitného prúdu škôl pre elitné deti sa nakoniec blížime k tomu ideálu inklúzie.
To, že sme predložili ten návrh teraz, súvisí s tým, aká vznikla aktuálna situácia v Bratislavskom kraji a že sa snažíme riešiť problémy rodičov a študentov v Bratislavskom kraji tak, aby neboli v chaose, aby nemuseli dostať detí zo zariadení, do ktorých sú už zapísané, a aby zriaďovatelia mali právnu istotu a aby vedeli, v akom časovom horizonte sa majú nastaviť. S tým, že v budúcnosti budeme vedieť optimalizovať školskú sieť aj tak, aby okresy alebo kraje, ktoré majú urbárne centrá, ktoré majú vyššiu mieru dochádzky, ktoré majú vyšší dopyt, mohli tento dopyt uspokojovať.
Takže chcem vás podporiť a požiadať o podporu tejto poslaneckej novely a ďakujem vám za spoluprácu.

Pani ministerka, len pre poctivosť, nehovorte, prosím, o novele. Za novelu tam sedí teraz pani poslankyňa Smolíková, ktorá chce digitalizovať komunikáciu so školami. A nedostali sme sa ku nej, lebo riešime niečo, čo sa sem dostalo pokútne prílepkom na hranici zákonnosti ako prílepok k poslaneckej novele, ktorá mala riešiť niečo úplne iné. Takže aspoň z poctivosti legislatívnej a keby ste aspoň dali vlastným poslancom do rúk novelu, ktorú sem dotiahnu, tak to má zase o dva stupne vyššiu kvalitu, ako to, čo tu reálne teraz páchame.
Nie je pravda, že by niekto hovoril, že tu máme prehnitý systém základného školstva a na ňom je ako keby náplasť veľmi kvalitných osemročných gymnázií, ale zároveň nie je ani pravda to, čo ste povedali vy, pani ministerka, že by, že by tá kvalita vzdelávania na druhom stupni základných škôl a na osemročných gymnáziách bola porovnateľná, lebo ona je porovnateľná v niektorých ako meraných kritériách, čo sa týka testovania, ale čo sa týka samostatnosti detí, schopností riešiť problémy, čo sa týka vnútornej motivácie vzdelávať sa, tak tam tie osemročné gymnáziá sú lepšie, a to aj vďaka tomu, že tí pedagógovia, ktorí tie deti učia, učia aj deti z vyšších ročníkov, a teda k nim majú iný prístup.
A toto sú veci, ktoré keď dokážeme natiahnuť naspäť na ten druhý stupeň základných škôl, ktorý je reálne najslabším prvkom nášho vzdelávacieho systému, tak až potom môžme robiť tú, tú, to stmeľovanie k inklúzii. Lebo keď to urobíme teraz, tak bez toho, aby sme inklúziu tam naštepili ako systémový prvok, tak tým budú trpieť tie deti, ktoré sa tam z toho iného systému vrátia.

Ďakujem za slovo. Veľmi oceňujem, vážená pani ministerka, že ste vystúpili, postavili ste sa nám zoči-voči. Jednoznačne ste, no, počul som, že máme tu byť všetci inkluzívni, za čo ďakujem, že ste spomenuli moju poznámku. Len tri také veci by som si dovolil poznamenať a zároveň sa aj opýtať.
Tá prvá bola k tomu Učiacemu sa Slovensku. Z mojich úst určite ste nepočuli, že by ste ju niekde hodili do koša alebo niečo podobné. Možnože bol problém práve v zadávateľovi pánovi exministrovi Plavčanovi, akým spôsobom zadal autorom tohto dokumentu ten spôsob, čo majú vypracovať. Ja som to ale pochopil tým spôsobom, že je to určitá vízia a na základe tejto vízie sa majú potom realizovať práve tie akčné plány. Čiže všetko to, čo ste spomínali vy, že ten dokument neobsahoval, by sa malo dať do akčného plánu. To znamená, že dokument ako taký prijmeme a zároveň vytvárame, teda ministerstvo vytvára akčný plán v tých dvojročných cykloch, kde už je všetko, čo s tým súvisí, s rozpočtom, návrhom konkrétnych opatrení a tak ďalej. Takže bol by som veľmi nerád, keby sme strácali čas a strácali čas hlavne v tejto chvíli, kedy je mimoriadne dôležité a učitelia pozorne sledujú práve ten dlhý proces pripomienkovania, kde mnohí ešte nabrali poslednýkrát nádej, hovorím naschvál poslednýkrát, že sa doňho zapojili a dávali tam svoje myšlienky.
Ďalšia vec, my už vieme, že ten, to rozhodnutie okresného úradu už prekročilo 10-percentnú hladinu. To znamená, napriek tomuto prijatému opatreniu sú triedy, sú teda školy, ktoré majú aj po dve triedy, takže neviem osobne, či vy viete nejak ovplyvniť ďalšie rozhodnutie, ktoré zase určite vydá okresný úrad, aby došlo aj na tie školy, ktoré sa do tohto rozhodnutia nedostali. Takže toto by ma veľmi zaujímalo.
Ďakujem.

Ďakujem. Pani ministerka, ste krásne zhrnuli celú tú našu diskusiu, ktorá, aj keď to, ako povedal predrečník, skĺzlo do debaty nie o predloženej novele zákona.
Ale chcela by som ešte povedať, že áno, Fíni sa inšpirovali pri svojej reforme školstva naším systémom vzdelávania, ktorý tu fungoval pred ´89. rokom, naším a nemeckým, no a verte mi, pretože v tej dobe pôsobil môj otec ako kvestor vysokej školy ekonomickej a potom na ministerstve školstva pracoval, takže tieto informácie mám nie vycucané z prsta. No a okrem toho, história aj spoločenské vedy hovoria o tom, čo ste vy pekne opreli o Mendelove zákony, že elita národa nevyrastá na osemročných gymnáziách, ale zo strednej spoločenskej vrstvy, ktorá sa v spoločnostiach, ktoré nemajú záujem o vzdelaného občana, stenčuje. A spoločnosti, alebo resp. politici a politiky a štáty, ktoré majú pud sebazáchovy a ušľachtilé úmysly a nielen honbu za ziskom, tak tie sa sústreďujú na to a všetky politiky sústreďujú na to, aby sa zhrubšovala stredná vrstva spoločnosti, aby mala odkiaľ vznikať tá elita národa.

Ďakujem pekne. Ja nie som zástancom toho, že by elitnosť populačného ročníka určovalo vopred arbitrárne dohodnuté percento. Naopak ale, som zástancom trvalej existencie elitných škôl s tou podmienkou, že v nich budú sedieť elitní študenti. A elitných študentov nezistím tým, že určím vopred 10 % populačného ročníka, ale že zavediem prísne, rovnaké, súbežné skúšky uchádzačov a určím počet získaných bodov alebo percent, ktoré sú podmienkou, aby dotyčný vôbec mohol na takej škole študovať a potom je povinnosťou štátu zabezpečiť mu to štúdium. To, samozrejme, sa nedá urobiť tým, že my rozhodneme vopred, kde bude rovných 10 %, lebo niekde možno ani 2 % nesplnia a niekde možno 7. Z toho vyplýva pre mňa záver, že by malo existovať prijímacie konanie do elitných škôl, kde sa nesmie stať, že bude na Slovensku študent s lepším výsledkom niekde neprijatý a inde prijatý len preto, že tam nie sú lepší. To je podľa mňa krajne neférové a to by mala byť budúcnosť malého množstva vysoko elitných škôl. Ani Cháru sme nedržali do smrti na Slovensku, aby ťahal kolektív, išiel do NHL a to je tá cesta.

Pani ministerka, ja by som rád ocenil, že ste vystúpili k tejto dôležitej téme napriek tomu, že ide o poslanecký návrh zákona, ale niektoré poslanecké návrhy zákona, prinajmenšom niektoré, naozaj si zaslúžia, aby sa k nim vyjadrili aj členovia vlády aj takouto formou, to je plus. K dvom vašim vyjadreniam by som ale zaujal trochu iný, kritickejší postoj. (Ruch v sále, zaznievanie gongu.) Pokiaľ ide o to, že nikto ani z opozície neriešil problém blížiaceho sa konca tých kvót alebo zavedenia tých päťpercentných kvót vopred a riešime to až teraz, nie je to celkom pravda a skupina poslancov opozičných z poslaneckého klubu SME RODINA na čele s pani poslankyňou Pčolinskou už vo februári minulého roku predložila novelu školského zákona, ktorá okrem iných vecí riešila aj túto problematiku. Tá novela, samozrejme, že nebola prijatá.
A druhá vec je, že áno, to postavenie akéhosi protikladu medzi inklúziou a osemročnými gymnáziami je zaujímavé, ale dúfam, že tak ako sa inklúzie dovolávate pri debate o osemročných gymnáziách, že budete rovnako dôsledne pristupovať aj k tej reálnej inklúzii, napr. v otázke vyčlenenia dostatočných finančných prostriedkov na asistentov na školách, bez ktorých je tá reálna inklúzia a tá, ktorá predstavuje vážnejší problém, iba ilúziou.
Ďakujem. (Ruch v sále.)

Ďakujem pekne. V záujme, aby som neotvárala znova rozpravu, budem sa snažiť veľmi rýchlo, len vyslovene heslovite.
Áno, je to špecifikum legislatívneho procesu, pán Poliačik, snažili sme sa reagovať tak, ako sme mohli, je to prostredníctvom novely a prílepku k novele, ako vy hovoríte, ale ináč sme nevedeli reagovať na situáciu v Bratislavskom kraji, ktorá je krízová a chceme tým ľuďom, študentom, učiteľom pomôcť.
Pokiaľ ide o to, čo ste hovorili, to je princípom vertikálnej integrácie, ktorú tiež máme naplánovanú v rámci programu Učiace sa Slovensko, a v tom, čo sa nazýva spojené školy, už dnes vyzývame všetkých, aby sa to aj na Slovensku praktizovalo.
Pokiaľ ide, pán Sopko, o to Učiace sa Slovensko, my práve v rámci toho národného programu vyrábame tie akčné plány, a to, čo ste hovorili o prekročení 10 %, to sa bude dať riešiť v rámci odvolacieho konania a preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania, aby sme naplnili ten cieľ.
Pani poslankyňa Gabániová, srdečne ďakujem a súhlasím s vašou pripomienkou.
Pán poslanec Osuský, podľa mňa existencia elitných škôl, pokiaľ by tie prijímačky boli objektívne, tak je jedno, či je 10 % demografického ročníka, alebo 10 % najtalentovanejších študentov, budú tam stále tie isté deti. Ale ide o to, že či pripúšťame existenciu elitných škôl, pokiaľ chceme budovať naozaj inklúziu v zmysle fínskeho systému, tak nebudeme pripúšťať.
A, pán poslanec Dostál, inkluzívny systém, plne s vami súhlasím. My sme už tento rok navýšili oproti rozpočtu asistentov učiteľov o 8 miliónov eur a v rámci výzvy Operačný program Vzdelávanie, teda prioritnosť, vzdelávanie sme doplnili ďalších 20 miliónov do systému financovania, čiže naozaj sa blížime už k tej hranici potreby, tých tri-, štyri-tisíc asistentov.
Takže ešte raz ďakujem všetkým, pokiaľ mám trochu času, za vašu spoluprácu. Chcem vás požiadať, aby ste podporili túto novelu, pokladám to za systémové riešenie a urobíme ďalšie systémové kroky, aby sme popri budovaní inklúzie nevyliali s tou vodou z vaničky aj dieťa a aby sme naozaj rešpektovali historicky vzniknutú situáciu najmä v Bratislavskom kraji a vyšli v ústrety rodičom, študentom Bratislavského kraja.
Ďakujem pekne.