26. schôdza

Pani poslankyňa Gaborčáková, môžte reagovať na faktické.

Ďakujem za pripomienky. Možno súhlasiť s tým, že som z pohľadu hospodárstva nerozoberala túto problematiku pre krátkosť času, ale každopádne chcem povedať, že skutočne jedna fabrika v Prešove by poriešila spádovú oblasť Poprad, Kežmarok, Stará Ľubovňa, Vranov nad Topľou, Košice-okolie, to znamená, že tá investícia, ak by bola aj dvojnásobná, myslím si, že by nám stála za to, pretože by sme získali opäť minimálne remeselníkov domov, ktorí v minulosti boli vzdelaní aj v oblasti strojárenskej výroby. To znamená, že ak mám hovoriť za hospodárstvo a za stimuly, ja som úplne zhrozená z toho, že opäť stimuly išli na západ krajiny a my teraz musíme riešiť tieto príspevky za mobilitu, a pritom ľudia nám odchádzajú do zahraničia. Je mi z toho smutno a verím, že niečo s tým spravíme.
Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Mihál.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán kolega navrhovateľ, kolega spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, nadviažem práve na túto diskusiu, ktorá tu prebehla pred pár sekundami. Ja som bol teraz niekoľkokrát na východe, Bardejov, Michalovce. Ako človek keď sa pohybuje v tých končinách, tak je mu až do plaču. Na západnom Slovensku to žije, podniká sa, stavia sa, sú tu investori, ľudia majú prácu, platy pomaly, ale predsa len rastú, ale stačí sa vybrať do Bardejova, to je skrátka zúfalé.
Je to zúfalé, pretože to, čo by oni potrebovali, nedostávajú a práve naopak, ako keby sa na nich zabúdalo. Skutočne žiadna slušnejšia investícia na východ za posledné roky neprišla. Prešov, presne tak, to presne potvrdzujeme, Prešov by potreboval získať nejakú veľkú fabriku. Presne tá spádová oblasť, zamestnali by sa ľudia v 50-kilometrovom okruhu, zasiahlo by to niekoľko okresov hore na Šariši. Mohli by nájsť zamestnanie a všetko by bolo pre nich jednoduchšie. Takto sa tu naťahujeme o nejaké príspevky na dochádzanie na presťahovanie, ktorých efekt, ak teda niečomu pomôžu, tak pomôžu tomu, že mladí, pracovití, talentovaní o to skôr odtiaľ odídu, ak tam ešte nejakí vôbec sú, rodiny sa rozpadajú, o starých ľudí sa nemá kto postarať, pretože tá stredná, mladšia generácia zutekala. Čiže to prináša problémy potom na všetkých frontoch nielen z pohľadu nezamestnaných, ale napríklad aj z pohľadu starších, pretože im deti utiekli na západ Slovenska alebo Európy a nemá sa napríklad o nich kto postarať. Takže potom to zasahuje do sféry sociálnych služieb, do sféry zdravotníctva. No, môžme sa o tom baviť ako veľmi, veľmi dlho.
Čiže ak by mala vláda na niečo zamerať svoju pozornosť, tak to je na to, aby pritiahla hoci aj nejakými dotáciami, tam by som vôbec nebol proti, na východ, najmä do Prešova alebo do tohto regiónu. To treba urobiť. A keď už to nevieme alebo keď sa teda nikto akosi neponúka, tak treba urobiť napríklad to, že tých drobných podnikateľov, ktorí sú tam na východe, treba podporiť tak, ako vieme. My sme napríklad navrhovali zníženie minimálnych odvodov. Ja viem, že tu sa ozve faktická poznámka, veď sa zvýšili paušálne výdavky, veď sa živnostníkom pomohlo. Áno, takému, ktorý zarába 1 500 eur mesačne, sa pomohlo. To je úplne jasné. Ale v tom Prešove alebo Vranove, alebo v Bardejove sú živnostníci, ktorí majú mesačný príjem horko-ťažko 500, 600 eur. Keď má platiť 215 mesačne sociálku, zdravotku, tak to tých živnostníkov likviduje. Jednoducho tak to je. (Reakcia z pléna.)
Reči o solidarite si, prosím vás, niekde dajme inde, pretože solidárny možno môže byť ten, ktorý zarába 1 500 eur, ale žiadať solidárne platby od živnostníka, ktorý zarába 600 eur, to je skrátka neprimerané. To je mimo, jednoducho to sme úplne mimo. Čiže tie príplatky, čiže tie príplatky na dochádzanie na presťahovanie, to je povinná jazda, aby ste povedali, že ste niečo urobili, ale to je v podstate zlé opatrenie. Pretože ak to aj niekto využije, tak to bude mať v konečnom dôsledku negatívny sociálny efekt na celé to územie nášho východu alebo Gemera.
Dobre, druhá vec, ktorá je dôležitá, ktorá je zaujímavá v tejto novele, to je de facto podpora zamestnávania cudzincov alebo inými slovami zamestnancov z tretích krajín, čiže z krajín mimo Európskej únie. Je to veľmi rozporná téma a ťažko k tomu z mojej strany zaujať nejaké aj pozitívne, aj negatívne stanovisko. Je to na dlhšiu debatu a jedna z vecí, ktorá mi, mimochodom, chýba pri tomto návrhu zákona, je, že ten priestor na dlhšiu debatu nemáme. Teda ja možno áno, lebo máme tu pekne prvé, druhé, tretie čítanie, výbory, čiže ja by som sa nesťažoval, ale sťažujem sa v mene verejnosti, ktorá nemala príležitosť zúčastniť sa, pripomienkovať v pripomienkovom konaní, pretože je to poslanecký návrh.
Ja viem, že máte sväté právo podávať poslanecké návrhy. O tom sa môžme donekonečna tu baviť. Ja to rešpektujem. Tak ako vy rešpektujete moje právo dávať poslanecké návrhy, ja rešpektujem vaše. Ale treba mať určitý cit pre mieru, prosím. Ak je toto naozaj dôležité opatrenie, a ono je, podpora zamestnávania cudzincov, hľadanie vhodných nástrojov v súvislosti s tým, čo sa deje dnes na Slovensku, je skutočne mimoriadne dôležitá téma. A mali by sme dať príležitosť verejnosti.
Ja viem, že prebehla tripartita, kde sa o tom diskutovalo. Ja to nespochybňujem, ale takto by sa to jednoducho robiť nemalo. Toto sú veci, ktoré treba diskutovať pol roka v tom štandardnom procese. Veď na to sú tie pravidlá tvorby zákonov predsa zavedené. Tak ich takýmto spôsobom, prosím vás, nabudúce neobchádzajme. To sa týka aj Zákonníka práce, kde je to ešte dôležitejšie. Takže výtka moja je na spôsob debaty o týchto zmenách.
No, a pokiaľ mám do toho dať nejaký vlastný vklad v tej krátkej dobe, ktorú mám k dispozícii. Je fakt, že máme na Slovensku, najmä na západnom Slovensku, vysoký prebytok dnes voľných pracovných miest. To je super, pozitívna správa, aj keď v spojení s tým, čo sa deje na východe, tak východniar by mi hneď jednu čapil, ale na západnom Slovensku skutočne je veľmi veľa voľných pracovných miest a zamestnávatelia hľadajú ľudí, ako sa len dá. Chápem, že je tu tlak zamestnávateľov na to, aby sa otvorili brány a aby sa uľahčilo zamestnávanie cudzincov, lebo o ničom inom toto nie je. To, že budú musieť zohnať im ubytovne, to patrí k dobrej, slušnej spoločnosti, čiže to je len dobré, že ste takéto opatrenia tam navrhli. Ale ide celkovo o princíp a príležitosť, ktorú máme, máme náboj, ktorý vieme dobre vystreliť a my ho vystrelíme zle. Viete, čo mám teraz na mysli? Ide o to, aby sme v dobrom nútili zamestnávateľov hľadať si zamestnancov medzi Slovákmi, či tými, ktorí žijú tu, alebo sú možno blízko za hranicami v Rakúsku, v Českej republike, ktorí by sa aj vrátili, ale o čom sa teda bavíme(?), o platoch.
Viete, ako funguje princíp prideľovania modrej karty? To je tiež zamestnávanie cudzincov, ale tých vysokoškolsky vzdelaných, napríklad ukrajinských lekárov. Pri udeľovaní modrej karty je podmienkou na udelenie modrej karty, aby mal ten Ukrajinec napríklad prisľúbený plat vo výške jedenapolnásobku priemerného mesačného zárobku v danom odvetví. Takže pokiaľ chce nejaká nemocnica zamestnať ukrajinského lekára na modrú kartu, dostane tú modrú kartu, ale musí mať garantovanú pracovnú zmluvu s príjmom vo výške, no teraz to asi nepoviem presne, ale niekde okolo 1 500 eur.
O čo mi ide? Ide mi o to, aby sme teraz sa zamysleli, či podobné pravidlo, ako je pri modrej karte, nezaviesť aj pri týchto štandardných pracovných povoleniach pre menej kvalifikované zamestnania. Ja to nedokážem teraz vysloviť. Na to skutočne nemám takú myšlienkovú kapacitu, a to je práve o tej diskusii, aby sme ju spustili, čo je, na čo už teda neskoro, pretože tá diskusia mohla prebiehať na tú tému. Dobre, dovoľme prijať cudzinca do fabriky, ale najprv musí ten zamestnávateľ preukázať, že slušným, zodpovedajúcim spôsobom dal ponuku pracovného miesta aj s primeraným mzdovým ohodnotením. A vtedy, keď na to nereagoval slovenský zamestnanec alebo zamestnanec z členského štátu EÚ, tak vtedy dovoľme zamestnávať cudzincov. Čiže ja neviem si trúfnuť povedať to, niečo na princípe, že ten ponúkaný plat musí byť aspoň vo výške priemernej mzdy v danom odvetví alebo 1,2-násobku priemernej mzdy.
Keby to bolo takto, tak zamestnávateľ nemôže pohodlným spôsobom len cez úrad práce si vybaviť, potrebujem 30 Srbov a dostane, či už o dva týždne, alebo o mesiac, pracovné povolenie, hej, tak ako sa vlastne v tejto novele bavíme. Keby to bolo tak, ako naznačujem, tak najskôr by ten zamestnávateľ musel vyvinúť dostatočnú iniciatívu a ponuku platovú pre zamestnancov a možno by takto získal, netvrdím, že vždy, ale možno by takto získal Slovákov, respektíve týmto spôsobom by sme dosiahli nepriamy tlak na všetkých zamestnávateľov v danom regióne. Pretože ak by raz v nejakej fabrike pri Seredi museli zverejniť, že ponúkajú prácu za 1 200 eur, tak niekto by to prijal, niekto iný by povedal svojmu zamestnávateľovi, milý šéf, ja mám teraz 900 eur mesačne a ak mi nepridáš aspoň stovku, pozrite sa, tam je ponuka 1 200 eur, idem tam. On to možno ten zamestnanec vážne nemyslí, lebo chce zostať v tom zamestnaní, je tam perfektný pracovný kolektív, posledne bol vynikajúci vianočný večierok, ťažko by sa odchádzalo, ale mal by v ruke silný argument na to, aby tlačil na toho svojho vedúceho, aby mu plat zvýšil.
No a my si túto príležitosť necháme ujsť. Pretože my jednoducho povieme, ak je nezamestnanosť v okrese menšia ako päť percent, ak sa na tom dohodnú nejaké zoskupenia ľudí, ktorí majú na tom záujem, že toto, tieto profesie sú nedostatkové, tak tam môžu prísť cudzinci, tak hurá, ich tam veselo pustíme. Nevyužijeme tým pádom príležitosť, ktorú tu máme, ktorá sa nám ponúka, na to, aby sme donútili zamestnávateľov nehľadať pre nich jednoduchšie, lacné riešenie, veď si zamestnáme lacných Srbov, ale aby sme ich donútili zamyslieť sa nad tým, či ponúkajú naozaj zaujímavé platy, aby si zamestnali našich ľudí. Takže neviem, ako to mám nazvať, teda nie je to žiadny návrh, nemá to žiadnu oficiálnu podobu, nemám to pripravené v podobe pozmeňovacieho návrhu.
Je škoda, že táto diskusia je taká, aká je. Len vám, vážení kolegovia, vyčítam, že ste nevyužili niečo urobiť pre slovenských zamestnancov. Urobíte pokrok pre slovenských zamestnávateľov, aj tých dotovaných, aj tých, ktorí majú daňové prázdniny, čo by mohla byť ďalšia výhrada, ale tá tu už zaznela, nebudem to opakovať, ale neurobili ste dostatok, dostatočnú prácu v prospech slovenských zamestnancov a to vám vyčítam.

Na vystúpenie pána poslanca... Páni poslanci, môžte sa prihlásiť len do tej doby, kým hovorí predrečník. Takže na vystúpenie pána poslanca naposledy teda štyria páni poslanci.
Pán poslanec Mazurek.

Pán kolega Mihál, opäť ste zhodnotili to, čo tu bolo povedané viackrát, ale som vám za to vďačný, pretože podľa mňa je potrebné opakovať to vláde, aby pochopila, s akým nezmyslom v skutočnosti prišla a ktorý vydáva za jednoducho riešenie týchto problémov. Keď si to celé zhrnieme, tak za prvé, na východe Slovenska máme obrovský problém s vysokou mierou nezamestnanosti a disponujeme skutočne armádou nezamestnaných ľudí. Za druhé, v zahraničí pracujú státisíce Slovákov, predovšetkým občanov práve východného Slovenska. Za tretie, na západe Slovenska máme obrovský prebytok pracovných miest a nemáme ich kým obsadiť. Vláda príde teda s riešením. Čo urobí? Zoberie pol milia; viac než pol miliardy eur z daní slušných ľudí a postaví ďalšiu fabriku, ktorá bude potrebovať tisíce zamestnancov. A kde? Na západe, kde už teraz máme prebytok voľných pracovných miest a nemáme ich kým obsadiť.
Viete, keby v tom človek chcel hľadať nejakú logiku, tak sa dávno stratí. Proste my nedokážeme prísť na to, prečo sa vláda rozhodla takýmto spôsobom, jednoducho prečo takto vyhadzuje peniaze ľudí do koša a ako, ako to vlastne vláda chce za tých 10, 20, 30 rokov so Slovenskom nejakým spôsobom dotiahnuť a aký má plán, pretože takéto rozhodnutia nemajú logiku, takéto rozhodnutia sú proste bláznivé. A kompenzovať si tieto bláznivé rozhodnutia tým, že teraz dáme štyri, päť alebo šesťtisíc eur človeku, ktorý zmení trvalý pobyt a odsťahuje sa z toho východu, kde si dlhodobo nemôže nájsť prácu, na západ Slovenska, tak to jednoducho nie je riešenie, pretože, ako som hovoril, kto na tom východe ostane?
Vy ste boli v tom Bardejove, videli ste, čo sa tam deje. A skúste ísť ešte ďalej, do Medzilaboriec, do Sniny, to by ste len videli. Bardejov je ešte oproti nim celkom v pohode. Takže ja sa jednoducho divím, kto ešte po tomto všetkom môže voliť štandardné politické strany tvoriace súčasnú vládnu koalíciu.

Pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Mihál, hovorili ste o nedostatku priestoru pre diskusiu. Poukázali ste na to, že takéto návrhy zákonov by mali byť prerokované v riadnom medzirezortnom pripomienkovom konaní, kde by sa k nim mohla vyjadriť verejnosť, zamestnanci, zamestnávatelia. Samozrejme, že je toto lepšie, ako keby podobnú zmenu sme realizovali nejakým prílepkom. Lebo však aj to sa mohlo stať, že by sme nemali ani to prvé čítanie a druhé čítanie vo výboroch, ale k nejakému inému, možno aj kľudne nesúvisiacemu zákonu by, keď by bola vôľa v koalícii, tak jednoducho by sa pripojila novela či už tohto zákona, alebo toho nasledujúceho, teda novela Zákonníka práce, lebo chceme ju mať predsa čím skôr. Aj to je bežná prax, tak treba oceniť, že toto je to menej zlé riešenie, ak teda ten návrh predložia poslanci, aj keď vzhľadom na jeho charakter by bol oveľa väčší priestor, ak by to bol vládny návrh.
Ale tu by som rád spomenul jednu perličku, ktorá ilustruje, že ono to svojím spôsobom vládny návrh je, aj keď ho predkladajú poslanci. Mali sme zasadnutie ústavnoprávneho výboru a pán poslanec Madej, teraz už neviem, kto tam bol ako predkladateľ, tak myslím, že aj pán Petrák zrovna, tak pán poslanec Madej požiadal pána poslanca Petráka, aby uviedol vládny návrh zákona o službách zamestnanosti, a až potom o chvíľu si uvedomil, že to nie je z formálneho hľadiska vládny návrh, že je to poslanecký návrh, tak sa opravil, ale bolo to také milé prerieknutie, ktoré v podstate asi odráža realitu.

Pán poslanec Petrák, nech sa páči.

Pán kolega, vážim si vecný tón vašej diskusie, ale musím na niektoré veci reagovať. Tvrdíte, že o takomto návrhu zákona treba dlhú diskusiu, rozšírenú diskusiu, minimálne pol roka. Z doterajších vystúpení vašich opozičných kolegov som sa dozvedel, že prichádzame aj s týmito opatreniami príliš neskoro. Čiže na jednej strane potrebujeme dlho debatovať, stále debatovať, na druhej strane potrebujeme prijať opatrenia, lebo všetko, čo urobíme, už malo byť dávno prijaté, prichádzame s tým neskoro. To sa nedá dať do súladu.
A chcem povedať na svoju, našu obranu, že na rozdiel od iných poslaneckých návrhov zákona nikdy nebola o poslaneckom návrhu zákona podľa mojich vedomostí taká diskusia, ako bola v tomto prípade. Bolo niekoľko rokovaní, myslím, že štyri rokovania tripartity, ktoré sa zaoberali týmito otázkami. Ja osobne som mal niekoľko desiatok rokovaní s profesnými zväzmi, so zamestnávateľmi, s odborármi, s ďalšími predstaviteľmi. To znamená, že tá debata bola fakt ako veľmi, veľmi rozsiahla.
Druhá otázka, ktorú ste povedali, je otázka, že prečo investície neprichádzajú na východ, prečo nie sú tam vyššie stimuly. Vláda dáva vyššie stimuly pri investíciách mimo západného Slovenska. Myslím si, že v tejto chvíli už nedáva žiadne investície na západnom Slovensku. Ale treba si jednoducho uvedomiť, že vláda neurčuje, kde bude umiestnená investícia. Vláda ponúkne niekoľko možností, z ktorých si investor buď vyberie, alebo nevyberie. A ten investor si nevyberá len, že či to bude v hornej, dolnej alebo strednej dedine na Slovensku, ale urobí si nejakú kružnicu, kde je tá investícia pre neho efektívna. A preňho je jedno, či je to na Slovensku, v Maďarsku, v Čechách alebo v Poľsku. A tam, kde je to preňho najvýhodnejšie, tam to umiestni. A nie je v silách vlády to ovplyvniť.