26. schôdza

Ďakujem pekne za faktické pripomienky. Len na niektoré zareagujem v rýchlosti vzhľadom na krátkosť času.
Pán Číž, hovorili ste mi, že som mala socialistický prejav. No, keď hovorím o kvalite života, tak neviem, čo je na tom socialistické. Každý chceme mať lepšiu kvalitu života a každý k nej ale dospievame nejakými inými prostriedkami. Vaša vláda sociálnych istôt už preukázala za tie roky, čo vládne, aké sú výsledky v praxi. A ak sa bojíte o nejaké naše opatrenia, to je aj odpoveď pánovi Tomášovi, že nemáme, neprinášame riešenia, len kritizujeme, no prinášame. Strana SaS má program a keď bude vo vláde, tak vie okamžite prevziať moc a správu tejto krajiny tak, aby tie výsledky boli viditeľné. (Reakcia z pléna.)
Dobre, takže, pán Tomáš, inak vaše vystúpenie je veľmi slabé, vy ste si asi dali záväzok, že pri každom jednom vašom vystúpení budete dookola opakovať, ako znižujete nezamestnanosť, okej. Ja som hovorila o tom, že znižovanie nezamestnanosti nemá byť jediné kritérium, ale asi ste ma nepočúvali.
A, pán Mihál, ďakujem za vaše pripomienky, nedá sa než súhlasiť so všetkým, čo si povedal.
Ďakujem.

Pán poslanec Dostál.

Vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, vážený pán predseda Národnej rady, na úvod chcem povedať, že tento návrh zákona nepodporím. Nepodporím ho práve preto, že rieši veci, ktoré z môjho pohľadu sú nezmyselné, ako príspevok na presťahovanie za prácou, na dochádzanie za prácou, na mobilitu.
Vystupoval tu pán poslanec Beblavý, povedal, že nie je to nezmysel, podľa neho to veľmi nepomôže, ale ani neuškodí a možno nejako drobne pomôže. Ja, keďže som trochu napravo od kolegu Beblavého, tak podľa mňa to nezmysel je. Považujem to za sociálne inžinierstvo. A cestu k rozvoju ekonomiky a k znižovaniu nezamestnanosti vidím najmä v zlepšení podnikateľského prostredia, znížení regulácií, v nižších daniach, odvodoch a nie v rôznych príspevkoch a nie vo vyššej miere prerozdeľovania, ale myslím, že na túto tému už hovorila aj kolegyňa Jana Kiššová.
Ja by som sa dotkol aj tej druhej oblasti, ktorá je tu možno ešte širšie diskutovaná, a to je to zamestnávanie, zamestnávanie cudzincov. Tá novela, netreba čítať iba dôvodovú správu, netreba čítať iba nejaké vytrhnuté pasáže, na jednej strane naozaj zjednodušuje podmienky pre zamestnávanie cudzincov a na druhej strane stanovuje pre to zamestnávanie cudzincov nejaké podmienky. Čiže aj zjednodušuje, aj sprísňuje, aké podmienky musia zamestnávať; teda tí zamestnávatelia plniť, ako musia zabezpečiť ubytovanie a podobne. Je tam tá hranica tridsiatich percent. No a tu sa dostávame k tej otázke, ktorá je v tejto debate principiálna a ktorá stojí tak, že či máme otvoriť slovenský pracovný trh viac ako doteraz zamestnancom z cudzích krajín alebo nie. A tu by som rád povedal, že tie argumenty, ktoré zaznievajú proti otvoreniu slovenského pracovného trhu, nech už sú zaobalené do takej alebo onakej rétoriky, sú v podstate len populizmom a vozením sa na vlne antiimigračných nálad. Nie je to špecifikum Slovenska, deje sa to, deje sa to aj v iných krajinách.
Mali sme tu utečeneckú krízu, nielen na Slovensku boli vtedy úvahy, že či by sme to nemohli nejako využiť, že prichádzajú sem utečenci, imigranti a bude Európa potrebovať pracovnú silu, tak možnože aj medzi nimi sa nájdu a že môže to byť aj prínosom. Aj vtedy bolo plno kriku, že nie, že to sa nedá, že ide predsa o imigrantov z moslimských krajín, ktorí sú kultúrne niekde inde, nemajú dostatočné vzdelanie, sú s nami kultúrne nekompatibilní a že radšej by sme mali uvažovať, že ak nejakých, budeme potrebovať pracovnú silu a nedokážeme to pokryť z vlastných zdrojov, tak skôr z nejakého takého kultúrne blízkeho prostredia.
Teraz to tu máme na stole, teraz riešime otázku, že či zjednodušiť to, otvoriť slovenský trh práce pre Srbov a Ukrajincov, zasa to nejde. Teraz už nie je problém to, že nie sú kultúrne kompatibilní, že sú to moslimovia, dokonca oni sú to Slovania, bratskí Slovania, ale my ich tu nechceme, lebo nám berú prácu, lebo nám znižujú mzdy. Za seba hovorím, že ak je v krajine dopyt po práci, krajina nie je schopná pokryť ho z vlastných zdrojov, tak je správnym opatrením otvoriť pracovný trh. Je to dôležité aj pre udržanie zamestnanosti tých ľudí, ktorí zamestnaní sú, našich ľudí, ktorí zamestnaní sú. Gastarbeiteri v Nemecku, ľudia prichádzajúci do Spojených štátov amerických dlhé roky, ľudia, ktorí z krajín východnej Európy aj z iných krajín, ale aj zo Slovenska prichádzali do Veľkej Británie, nespôsobovali ani nespôsobujú v týchto krajinách ekonomický pokles, vyššiu nezamestnanosť, nižšie mzdy, naopak, boli jedným zo zdrojov ekonomického úspechu týchto krajín. Nehovoríme o ľuďoch, ktorí chcú prísť na Slovensko, sedieť tu so založenými rukami a brať sociálne dávky za nič. Hovoríme o ľuďoch, ktorí tu chcú ísť pracovať, veľmi tvrdo pracovať za mzdu, za ktorú už ťažko nájsť ľudí, ktorí by tu pracovali, medzi občanmi Slovenska.
V októbri napríklad bola v médiách informácia, že nitriansky dopravný podnik má problém dodržiavať grafikon, lebo nemá vodičov, lebo tie mzdy sú také nízke a aj keď sa zvýšili, tak to nerieši, tak ich hľadajú na Ukrajine. A teda áno, tá otázka, môžme to na tejto ilustrácii povedať, buď v nitrianskych autobusoch budú jazdiť ukrajinskí vodiči, alebo tie autobusy budú jazdiť redšie a budú poskytovať horšie služby obyvateľom Nitry.
Čo sa týka obyvateľov alebo občanov iných členských krajín Európskej únie, tam sa uzavrieť nemôžeme, takže ak nie Srbi a Ukrajinci, tak budú prichádzať Rumuni a Bulhari a z EÚ snáď nikto z nás okrem fašistov odchádzať nechceme, a teda sa ani nemôžeme uzatvárať pred pracujúcimi, ktorí ku nám prídu z iných členských krajín, ale nemali by sme sa otvárať ani pred ľuďmi, ktorí chcú u nás pracovať a prichádzajú z iných krajín. Áno, máme právo si povedať, kedy, koľko ich bude, za akých podmienok, do ktorých regiónov pôjdu, čo všetko musia splniť oni, čo všetko musia splniť ich zamestnávatelia. To sú legitímne otázky, tam môže byť spor medzi pravicou a ľavicou, väčšou alebo menšou otvorenosťou, ale otázka, či áno, alebo nie, nie je otázkou vecnou, nie je otázkou ekonomickou, je to čistý populizmus. Naša ekonomika potrebuje viac pracovnej sily a nie je to schopná pokryť z vlastných zdrojov a to, čo tu máme teraz, dnes ten problém s nedostatkom pracovnej sily, je iba drobnosť oproti tomu, čo nás čaká a čo nás bude čakať so starnutím populácie. Mimochodom, slovenská populácia starne najrýchlejšie z Európskej únie.
Je úplnou ilúziou si myslieť, že ak sem nepustíme cudzincov, automaticky vyriešime nezamestnanosť v rómskych osadách alebo sa tým zvýšia mzdy pre našich zamestnancov, alebo sa naši občania vrátia zo zahraničia. Naša ekonomika ešte veľmi dlho nebude schopná poskytovať mzdy na takej úrovni, aby to bolo atraktívne pre ľudí, ktorí sú, ktorí sú v zahraničí, alebo aby to bolo atraktívne čo i len pre dostatok tých ľudí, aby sa vrátili, lebo samozrejme, že tie náklady môžu byť na Slovensku nižšie ako v zahraničí, ale je normálne, že ľudia cestujú, že ľudia sa sťahujú za prácou a že niektorí z našich rodákov budú žiť v iných európskych krajinách alebo aj v iných krajinách sveta a možno sa už nikdy nevrátia alebo sa vrátia po dlhých rokoch. Riešenie problémov ľudí žijúcich v rómskych osadách nespočíva v tom, že sem nepustíme Srbov a Ukrajincov, a ani mzdy nezačnú raketovo rásť, ak uzavrieme trh práce.
Uzavretosť škodí ekonomike a platí to o obchode, platí to aj o zamestnanosti. Británia mala v prvej polovici 19. storočia protekcionistické, tzv. obilninové zákony, ktoré bránili dovozu lacnejšieho obilia zo zahraničia, a tiež sa argumentovalo, že treba chrániť domácich poľnohospodárov, ale dôsledkom boli vyššie ceny obilia, vyššie ceny potravín a nižšia životná úroveň všetkých a nakoniec aj hladomor, ktorý prispel alebo bol podnetom k tomu, že sa tieto zákony zrušili. A ich zrušenie neviedlo k úpadku poľnohospodárstva v Británii, naopak, viedlo k preorientovaniu sa na inú produkciu, k zvýšeniu efektivity práce aj v poľnohospodárstve a k nebývalému rozvoju hospodárstva a k zvyšovaniu životnej úrovne.
To, čo je problém z tých, čo tu bolo namietané, je, že poskytujeme štátne stimuly zahraničným podnikateľom a potom v nich budú zamestnaní, nemáme do nich ľudí a musíme zamestnávať cudzincov a volať sem cudzincov. Ale riešením podľa môjho hlbokého presvedčenia nie je uzatvárať trh práce, riešením je neposkytovať štátne stimuly a potom tu tento problém mať nebudeme.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Päť faktických, uza; šesť faktických. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Uhrík.

Pán poslanec Dostál, ja som zvedavý, že či by ste takto isto vystupovali v parlamente, keby vás nahradí v parlamente nejaký imigrant Dikambe Motumbo z Mozambiku, ktorý by zobral vaše pracovné miesto. Či by ste tiež hovorili o tom, že je to správne a treba týmto spôsobom postupovať.
Ale s niektorými pasážami vášho vystúpenia sa dá súhlasiť, tak ako sa aj s niektorými nedá súhlasiť. Určite je pravda to, čo ste hovorili o tom, že SMER účelovo spája nejaké pozitíva v tomto návrhu zákona s vyslovenými negatívami a bez akéhokoľvek citu pre nejaké dlhodobejšie národnohospodárske plánovanie. Oni to robia účelovo tak a potom tá debata aj tak vyzerá, že my hovoríme o tých negatívach, oni stále rapkajú dokola tie pozitíva a vlastne to nikam nevedie, len sa mikrofóny zoderú.
Určite si nemyslím, že je správnym opatrením otvárať slovenský pracovný trh. Možno z krátkodobého hľadiska je to nejaká náplasť na problémy podnikov, zamestnávateľov, ale z dlhodobého hľadiska je to určite krok vedľa. Z dlhodobého hľadiska treba určite v prvom rade podporovať pôrodnosť, rodinnú politiku, sociálnu politiku tak, aby sa rodilo viac, viac slušných a pracujúcich, pracovitých ľudí.
Čo sa týka tých zdrojov ekonomického úspechu, o ktorých ste hovorili, že v zahraničí boli pracovní imigranti zdrojmi ekonomického úspechu, tak ja si myslím, že do istej miery áno, do istej miery aj nie, lebo napríklad na Slovensku tí ekonomickí imigranti pracujúci za podpriemerné mzdy blokujú rast miezd pre slovenských zamestnancov. To je jednoducho pravda. Slovensko už nie je lacnou krajinou a Slováci, to bola naša hlavná komparatívna výhoda voči okoliu, Slovensko už nie je lacnou pracovnou krajinou, pretože už ani nemôže byť krajinou s lacnou pracovnou silou, lebo tie životné náklady sú jednoducho tak vysoké, že sa nedá robiť za také nízke ceny, za aké sa dalo robiť doposiaľ. Čiže jednoznačne, jednoznačne treba trošku zregulovať ten trh a nech zamestnávatelia začnú zdvíhať platy.

Pán poslanec Mazurek.

Pán poslanec Dostál, ja som sa jednoducho nemohol prestať diviť. Vy ste naozaj ten jediný poslanec, ktorý sa tu našiel a postavil sa pred plénum a začal presviedčať všetkých poslancov, občanov Slovenska o tom, že je vlastne dobrým nápadom otvoriť slovenský pracovný trh a začať sem povedzme aj hromadne dovážať cudzincov, aby mohli jednoducho na Slovensku pracovať, pretože vaše argumenty, ekonomika potrebuje pracovnú silu, máme prebytok pracovných miest a starne nám slovenská populácia. Ale prečo sa neopýtate, ako sme do tohto stavu dospeli a že či nie sú náhodou aj iné riešenia, ako dovážať cudzincov na Slovensko, ktorí budú, ako hovoril kolega Uhrík teraz predo mnou, stláčať mzdy, respektíve udržovať ich v istej rovine a brániť ich ďalšiemu zvyšovaniu. Pretože populácia starne preto, že mladí ľudia okamžite po skončení strednej alebo vysokej školy odchádzajú do zahraničia a nezakladajú si rodiny, pretože na Slovensku nemajú žiadnu reálnu možnosť, prevažne na východe a strednom Slovensku, nájsť si prácu za dôstojnú mzdu, ktorá im pomôže zabezpečiť si nejakú existenciu do budúcnosti, nájsť si vlastné bývanie, založiť si rodinu. Zároveň máme 350-tisíc ľudí, ktorí pracujú v zahraničí. Veď tých ľudí musíme dotiahnuť späť, musíme sa snažiť predovšetkým našim slovenským vlastným občanom pomôcť, aby sa mohli vrátiť zo zahraničia a pracovať na Slovensku. Toto sú riešenia.
Zároveň tvrdíte, že na Slovensku máme málo pracovnej sily. Veď vy ste boli niekedy na východe? Veď tam je obrovská nezamestnanosť, v kežmarskom okrese je to skoro 25 percent. Aká, aký nedostatok pracovnej sily? Nedostatok pracovnej sily je len na západe Slovenska, kde vláda účelovo a neustále zhromažďuje všetky investície a kumuluje vlastne celý ten, celé to, celý ten slovenský priemysel. A ja som si istý, že keby ste s týmto vaším prejavom vystúpili niekde v Snine, tak vás normálne pekne zoberú do kazajky, zaviažu a vyhodia niekde za mesto, pretože tých ľudí by ste neuveriteľne nahnevali.

Pán poslanec Petrák.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega Dostál, no my sme politicky na absolútne iných brehoch jednej rieky a myslím si, že nikdy sa ani nejak nebudeme približovať, ale paradoxne musím povedať, že s mnohými vecami, ktoré ste povedali vo svojom vystúpení, musím súhlasiť. Ja by som bol veľmi rád, keby si vaše vystúpenie vypočul aj pán poslanec Krajniak, lebo ste úplne jasne povedali, že aj z pohľadu vás síce na jednej strane sa administratívne zjednodušuje zamestnávanie príslušníkov tretích krajín, ale na druhej strane sa sprísňujú podmienky, za akých sa to má vykonávať a zvyšuje sa cena pracovníkov z tretích krajín, to znamená, nie je to bezbrehé otváranie pracovného trhu pre príslušníkov z tretích krajín. Toto je odkaz, ktorý nie je len pre pána poslanca Krajniaka, ale aj pre kolegov z Ľudovej strany, lebo oni si takisto dokolečka rozprávajú iba svoju pravdu a nie sú ochotní vnímať. Že nie sú ochotní vnímať nás, lebo my sme pre nich smeráci a vládna koalícia, ktorá je a priori ich nepriateľom, to beriem, ale že majú absolútne negatívny pohľad aj na vystúpenia kolegov opozičných, ktorí by mali, s ktorými by mali mať akú-takú názorovú príbuznosť, tak to je pre mňa, to je pre mňa prekvapenie.
To podstatné, ktoré tu zaznelo od vás, je, je dôležité, ak sa otvára pracovný trh pre príslušníkov iných krajín a robili to aj iné európske krajiny v prípade prístupových rokovaní so Slovenskom, tak sa určuje, kde, kedy a za akých podmienok. A nič iné a žiadnym iným spôsobom nerobíme ani my.
Ďakujem.

Pán poslanec Kecskés.