26. schôdza

Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 101/2010 o preukazovaní pôvodu majetku v znení zákona č. 125/2016 Z. z. a ktorým sa mení zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
"Je šokujúce vidieť, že niektoré krajiny by radšej zachovali svoje obchodné kontakty s ľuďmi, ktorí perú špinavé peniaze, vyhýbajú sa plateniu daní, so skorumpovanými politikmi a zločincami, než naozaj aby zasiahli proti týmto praktikám." Tieto slová nedávno povedal predseda vyšetrovacieho výboru Európskeho parlamentu pre boj proti praniu špinavých peňazí, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam pán Werner Langen. Ak hovoríme o problematike prerastania pochybných podnikateľov, či dokonca organizovaného zločinu do politiky a riadenia štátu, väčšinou sa zhodneme na tom, že takýto stav je pre demokratický štát neprijateľný a je obrovskou hrozbou. Priame krytie alebo nedôsledné stíhanie pochybných podnikateľov, nedostatočný boj proti praniu špinavých peňazí, symbolický boj proti korupcii, ako to vidíme aj u nás, klientelizmus, rodinkárstvo, to nie sú len javy, ktoré ohrozujú ekonomiku štátu, ale predovšetkým vážne narúšajú dôveru občanov v demokratický a právny štát.
Keď sa dnes pýtame občanov, ako dôverujú štátu, odpovede nie sú moc optimistické. Pri otázke dôvery ľudí v prácu polície sa podľa Eurobarometra Slovensko umiestnilo na úplne poslednom mieste zo všetkých krajín Európskej únie. Priemerne u nás nedôveruje polícii 53 % ľudí, čo je každý druhý občan. Každý druhý občan v tejto krajine nedôveruje polícii. Podľa tých istých zdrojov neverí justícii takmer 66 % občanov. Priemer Európskej únie je 41 % a horšie na tom ako my, čo sa týka justície, je už len Slovinsko a Bulharsko.
Korupcia podľa Svetového ekonomického fóra na Slovensku je bezkonkurenčne najväčšou prekážkou podnikania. V celosvetovom rebríčku vnímania korupcie sa Slovensko umiestnilo na siedmom najhoršom mieste z celej Európskej únie v spoločnosti krajín ako Bulharsko, Grécko alebo Taliansko.
Keď sa pozrieme na eurofondy, kadiaľ momentálne na Slovensko prichádza najväčší balík peňazí, môžeme si pripomenúť údaje z výročnej správy európskeho úradu boja proti podvodom (OLAF-u). Za posledné roky sme prišli kvôli pochybeniam o najviac platieb z celej Európskej únie. Na korekciách, čiže keď tie projekty buď sa pri nich vyskytla korupcia, alebo boli chybne implementované, sme museli vrátiť najväčší objem peňazí po Maďarsku. Keď sa pozrieme na to, ako sú tieto prípady postihované, tak vidíme, že podľa zistení OLAF-u skončilo u nás podaním žaloby len 22 % prípadov, čo je siedmy najnižší počet zo všetkých členských krajín Európskej únie.
Aj tieto štatistiky nám hovoria o skutočnom stave našej krajiny. Prichádzame o desiatky miliónov eur kvôli rôznym pochybným machináciám, v dôsledku korupcie, v dôsledku pochybného čerpania eurofondov. Takisto máme aj štatistiky, ktoré nám hovoria o miliardových daňových únikoch a je teda na mieste otázka pýtať sa, kde teda tieto peniaze končia.
Zákon o preukazovaní pôvodu majetku, ktorého novelu tu dnes predkladáme, je v prostredí, kde sa množia podozrenia na obrovské daňové úniky, rozkrádanie eurofondov, korupciu a poplatnosť politikov finančným skupinám jedným z najdôležitejších nástrojov právneho štátu. Súčasný zákon o preukazovaní pôvodu majetku bol prijatý za prvej vlády SMER-u v roku 2010 a Robert Fico vtedy povedal slová, že slovenskú spoločnosť dlhodobo traumatizuje a demoralizuje to, že štát nevie účinne zasiahnuť voči podvodníkom, ktorí si očividne žijú nad pomery. Toto nie sú moje slová, to sú slová Roberta Fica. Vtedy bol prijatý, vtedy bol prijatý zákon, ale faktom je, že podľa tohto zákona o preukazovaní pôvodu majetku za osem rokov, ktorý sa, počas ktorých sa tento zákon uplatňuje, súdy neboli schopné alebo neboli sme schopní podľa tohto zákona odsúdiť ani jedného človeka, ani jednému človeku nebol podľa tohto zákona zhabaný majetok. Je to zákon bezzubý, jednoducho je to zákon taký, aký vyhovuje Robertovi Ficovi. Zákon, podľa ktorého sa nedá stíhať absolútne nič.
Jedným z problémov súčasného zákona je aj nedostatočné definovanie posudzovaného nelegálneho príjmu. Cieľom nášho návrhu je preto zakotviť princíp, aby sa za legálny príjem nepovažovali príjmy z tzv. neobvyklých obchodných operácií, ktoré sú v našej legislatíve presne definované v právnej úprave boja proti praniu špinavých peňazí. Návrh zákona, ktorý tu dnes predkladáme, definuje pojem "nelegálny príjem" tak, že ide, citujem, nielen o príjem nadobudnutý v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ale taktiež ak príjem nie je preukázaný a tiež vtedy, ak ide o taký neobvyklý príjem vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, že je odôvodnené predpokladať, že ide o príjem získaný konaním porovnateľným s legalizáciou príjmu v trestnej činnosti.
Všetci si spomíname na Mečiarovu manželku, ktorá kúpila akcie za milión a predala ich stonásobne, za stonásobne vyššiu sumu. Podľa tohto zákona by nemohla byť stíhaná, pretože to bola neobvyklá obchodná operácia. Podľa nášho návrhu zákona už by sme ju mohli postihnúť.
Rovnako navrhujeme aj novelizáciu príslušného znenia § 58 ods. 2 Trestného zákona, keďže pri ukladaní trestu prepadnutia majetku súčasná právna úprava zakotvuje súdu povinnosť dokázať páchateľovi nadobudnutie majetku trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti. V praxi je to v podstate nevykonateľné, nepreukázateľné, stáva sa takto koncipovaná právna úprava, stáva sa neúčinnou.
Navrhujeme novelizovať aj Trestný zákon v tej časti, podľa ktorej ak je osoba uznaná za vinnú v závažných veciach trestných činov podľa § 58 Trestného zákona, je povinná preukázať, že svoj majetok získala z legálnych príjmov. Ak by toto dôkazné bremeno neuniesla, následne môže byť postihnutá trestom prepadnutia majetku. Podobný model, ktorý navrhujeme, platí v Taliansku v rámci tzv. antimafiánskych zákonov.
Cieľom tohto návrhu je teda rozviazať ruky príslušným orgánom tak, aby mohli komplexnejšie posudzovať majetok, ktorý podozrivý nevie preukázať a taktiež keď ide o vyššie definovaný neobvyklý príjem. Treba zároveň uviesť, že orgánom, ktorý v konečnom dôsledku rozhodne o tom, či majetok bol nadobudnutý z nelegálnych príjmov, je naďalej súd na návrh prokurátora. Ak si spomenieme na prípad Bašternák, kedy sa polícia a prokurátor zaoberali tým, odkiaľ Bašternák tie peniaze získal, tak nakoniec prokuratúra rozhodla, že nie je dôvod na jeho stíhanie a tento prípad podľa tohto zákona v takom znení, ako ho navrhol SMER, bol zastavený.
V úvode som hovorila o nelichotivom postavení Slovenska v indexe vnímania korupcie spolu s krajinami, ako je Taliansko, Rumunsko, tak dovolím si ešte jedno porovnanie. Kým na Slovensku platí bezzubý marketingový zákon o preukazovaní pôvodu majetku, v iných krajinách sa tohto zákona boja ako čert kríža. Taliansko sa môže pochváliť výraznou aktivitou v tejto oblasti, v priebehu len minulého roka Taliansko prijalo výrazné zmeny zákonov zamerané na boj proti mafii, na boj proti nelegálne nadobudnutému majetku. Medzi nástroje, ktoré prijalo Taliansko, patrí aj široký okruh možností aj preventívneho zabavenia majetku v prípadoch korupcie, napomáhania trestnej činnosti, sprenevery a podobne. Taktiež sa v Taliansku sústredia na efektivitu vymáhania a konfiškovania majetku zriadením osobitných odborov na príslušných úradoch, konfiškácie v prípadoch, ak sa zistí, že majetok páchateľa je neprimeraný k príjmu a odsúdená osoba nie je schopná odôvodniť pôvod majetku. Ak sa použije konfiškácia, môže sa vykonať súdna správa, súdna kontrola, bol zavedený inštitút súdnej kontroly v spoločnosti v prípade konkrétneho nebezpečenstva infiltrácie mafiou. Takisto sa kladie dôraz na personálne obsadenie príslušných úradov, rotácie funkcií, predchádzanie konfliktu záujmov, výsledkom každoročne sú zabavené stá milióny eur, nehnuteľnosti, podniky, motorové vozidlá, ktoré pripadnú štátu.
A určite si spomínate na prípad pred Vianocami, kedy v Rumunsku bol zhabaný majetok šéfa vládnucich sociálnych demokratov plus ďalší štyria ľudia, ktorý je vyšetrovaný nielen pre podozrenie zo zneužitia fondov Európskej únie, ale aj zo založenia zločineckej siete a zneužitia právomocí verejného činiteľa. Povedzte mi, kedy ste o takomto prípade počuli na Slovensku. A určite to nie je preto, že korupciu na najvyšších miestach na Slovensku nemáme.
V porovnaní s oboma krajinami vyznieva bizarne naša nulová bilancia odsúdených na základe súčasného zákona. Tak isto bizarne pôsobia neohrozené majetky mečiarovských privatizérov, ale aj niektorých bývalých či súčasných politikov. A právom sa ľudia pýtajú, prečo bol zákon nefunkčný, pri vyšetrovaní majetku pána Bašternáka, ako zbohatol pán Slota a z čoho si vlastne Vladimír Mečiar postavil svoje obrovské sídlo v Trenčianskych Tepliciach? A to nehovorím ešte o vilách na chorvátskom pobreží, o obrovských rančoch niektorých vysokopostavených súčasných verejných funkcionárov, o vilách na Floride a tak ďalej. Existuje len veľmi málo krajín, ktoré si hovoria demokratické a v ktorých sa celé desaťročia verejne predvádzajú politici a podnikatelia, u ktorých pôvod obrovského majetku je nejasný alebo preukázateľne vysoko nad ich oficiálne majetkové pomery. Čo je horšie, na podobnom princípe u nás fungujú celé klany. Majetok je prepísaný na rodinných príslušníkov a obchodných partnerov a nikto sa nad tým na Slovensku už nepozastaví.
Keď sme hovorili o Taliansku a Rumunsku, vrátim sa ešte k štatistikám, v indexe vnímania korupcie sú síce na tom horšie ako Slovensko, ale za porovnanie stojí porovnanie dôvery občanov v inštitúcie, ako je polícia a justícia. Kým na Slovensku polícii verí len 43 % obyvateľov, v Taliansku je to 68 %, v Rumunsku verí polícii 54 % obyvateľov. Justícii na Slovensku dôveruje 29 %, v Rumunsku 40, v Taliansku 43 % občanov, čiže dvojnásobné množstvo v Taliansku aj v Rumunsku.
A ja stále tvrdím, že ak chceme vyhrať boj proti korupcii, tak musíme posilňovať všetky tri zložky: legislatívnu, personálnu a mať aj silné kontrolné inštitúcie. Na čo sme zabudli počas 25 rokov budovania Slovenska, boli práve tieto silné inštitúcie. A odráža sa to, občania nie sú hlúpi, odráža sa to aj v ich vnímaní a v dôvere v tieto inštitúcie. Ani po 25 rokoch sme nedokázali urobiť takmer nič s požiadavkou účinného boja proti korupcii a nelegálne nadobudnutým majetkom. Máloktorá vyspelá demokratická krajina sa môže chváliť alebo skôr hanbiť takýmto deravým zákonom. Čisté svedomie, samozrejme, nemajú ani príslušné orgány výkonnej moci, ale tu treba spravodlivo uznať, že v prípade nefunkčného preukazovania pôvodu majetku je hlavná zodpovednosť nie na polícii, ale je hlavná zodpovednosť predovšetkým na zákonodarcoch, poslancoch Národnej rady, ktorí v tejto oblasti doteraz neurobili nič, pretože tento súčasný zákon, ktorý máme, je skutočne paškvil. Ak by niekto chcel spochybniť opodstatnenosť navrhovaných zmien, ktoré my teraz v zákone navrhujeme, spomenuté alarmujúce štatistiky hovoria o tom, že naši občania sú nespokojní a žiadajú si zmenu. Až pri kvalitnej legislatíve, neskorumpovaných inštitúciách, až vtedy môžeme občanov žiadať o dôveru.
Pri súčasnom stave sa domnievam, že ak neurobíme nič, v blízkej budúcnosti budeme musieť otvorene hovoriť o tvrdých legislatívnych a výkonných opatreniach, tak ako sa to robí v spomenutých krajinách, v priamom boji s mafiou. O korupcii a praní špinavých peňazí nestačí hovoriť len na tlačových konferenciách. Včera mal pán Fico dlhú tlačovú konferenciu o tom, ako hovoril, že čo všetko pripravuje v boji proti korupcii. A takým jeho zásadným opatrením bolo prijatie ISO certifikátu v oblasti boja proti korupcii. Vyznieva to až smiešne, navyše na Slovensku nie je žiadny akreditovaný subjekt, ktorý by takýto ISO certifikát mohol udeliť.
Ale ešte raz, nepomôže nám žiadny certifikát, nepomôže nám žiadny papier, ak jednoducho na účinný boj proti korupcii v tomto štáte a z radov vládnej koalície nie je vôľa. ISO certifikát nám v tomto rozhodne nepomôže. Slovensko potrebuje v prvom rade dobré neprestrieľné zákony, potrebuje odhodlaných ľudí na správnych miestach. A boj proti korupcii nie je len zápasom za dobrú správu veci verejných, za dobrú správu nášho štátu, ale v prvom rade boj proti korupcii je prejavom vlastenectva a prejavom skutočného patriotizmu.
Ďakujem.

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Jozefovi Lukáčovi, aby predniesol spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre financie a rozpočet. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 12. marca 2018 a gestorský výbor do 13. marca 2018.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa neprihlásil nikto. Otváram možnosť prihlásiť sa ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Neprihlásil sa nikto. Vyhlasujem týmto rozpravu za skončenú.
Chcem sa opýtať pani navrhovateľky, či chce niečo dodať. Nie je tomu tak. Pán spravodajca? Nie je tomu tak. Vyhlasujem; prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz bude nasledovať prvé čítanie o

návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je pod tlačou 810, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod číslom 843.
Dávam slovo pani predkladateľke, pani poslankyni Verešovej, aby predmetný návrh zákona uviedla. Nech sa páči.

Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, vážené kolegyne, dovoľte mi predstaviť vám návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý predkladáme ako skupina poslancov hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti.
Tento návrh zákona patrí medzi legislatívne návrhy prorodinnej politiky nášho hnutia, ktorý je zameraný na razantnejšiu podporu odstraňovania ekonomických bariér k rodičovstvu a ovplyvňovaniu reprodukčného správania obyvateľstva. Viaceré európske krajiny prijali mnoho opatrení a nástrojov na zvrátenie nepriaznivého demokratického; demografického vývoja. Je isté, že aj náš návrh zákona – odstupňovanie daňového bonusu podľa počtu detí – je jedno zo súboru opatrení, ktoré prinášame sem do parlamentu v rámci našej prorodinnej politiky.
Podľa vzoru krajín V4 navrhujeme teda, aby bol daňový bonus, teda daňové zvýhodnenie pracujúcich rodičov, odstupňovaný v závislosti od toho, či má daňovník jedno dieťa, dve deti alebo tri a viac detí. Samozrejme, za podmienky, ako to káže zákon, že s ním žijú v spoločnej domácnosti.
Toto opatrenie navrhujeme v čase, keď vláda deklaruje lepší výber daní, hospodársky rast a najnižší deficit v histórii Slovenskej republiky. Predkladaný návrh zákona má negatívny aj pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a na hospodárenie obyvateľstva.
Náš návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, tiež s právom Európskej únie.
Ďakujem a hlásim sa do rozpravy ako prvá.

Registrujem, pani poslankyňa.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Jozefovi Rajtárovi. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 12. marca 2018 a gestorský výbor do 13. marca 2018.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.