26. schôdza

Ďakujem pekne. Bez toho, že by som mal čo hovoriť do zdravotníctva, ale len chcem tak ohodnotiť možno výstup aj pána Zelníka v tom zmysle, že veľa hovoríte o tom, že aké tu máme problémy, čo sú to za problémy. Ale treba povedať, že SNS už dva roky je vo vláde, a ako keby z tých, z toho prejavu je máločo tým smerom, že toto sa nám darí, takto sa nám darí prilákať tých mladých lekárov z Českej republiky napríklad a takéto a takéto pozitívne výsledky začíname v tých a tých oblastiach zaznamenávať, že, že stále len popisovať veci, ako, ako nefungujú a klásť otázky, tak to myslím, že je čas už, aby sme prešli aj do toho, že čo konkrétne robíme pre to, aby sme týchto lekárov z Českej republiky získali.
Teraz práve som si otvoril štatistiku, ktorá hovorí o tom, že bežne na Západe pracuje v zdravotníctve a sociálnych službách 10 % populácie, U nás je to necelých 6 % a tento, toto číslo sa znižuje. Len v troch krajinách došlo k poklesu, pričom na Slovensku k najvýraznejšiemu. Toto si treba uvedomiť. A ďalšia informácia hovorí o tom, že sme jediná vyspelá krajina sveta, kde zomiera väčší počet, podiel ľudí na rakovinu, ako tomu bolo v roku 90. Sme v tomto smere druhí najhorší.
Takže treba naozaj sa preklopiť od toho, že takéto a takéto problémy máme. Treba možno menej snívať o čias socializmu, keď sme mohli regulovať tisícky lekárov, a zamerať sa na to, že, že v čom by sa nám mohlo dariť. A ja preto vám to hovorím, lebo ja verím, že vy ste schopný manažér, ja to vidím v Žiline na tej vašej poliklinike, kde chodím rád, ktorej sa darí. A ja verím, že tieto, tento dobrý, zdravý manažérsky prístup môžte presadiť aj na úrovni štátu.
Ďakujem.

Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Zelník.

Chcem poďakovať všetkým za faktické podmienky, poznámky (povedané so smiechom) a chcem, možno by to vyzerá, ako keby som bol proti tomu elektronickému objednávaniu. Nie, ja mám proti spôsobu a myslím, že dalo by sa to vyriešiť veľmi jednoducho. Keby ten lekár mal dve sestry, jedna, ktorá by robila tú prácu, ktorú robiť má, a druhá by robila práve tú komunikáciu s tým pacientom telefonicky cez elektronický, elektronickú poštu, pretože za súčasných podmienok tej obrovskej administratívy, tej záťaže, ktorú to zdravotníctvo má, ak to necháme na toho lekára a na tú sestru, nebudú to vedieť urobiť a zhostiť sa toho. A nechávam to na call centrá alebo nechávať to na zdravotné poisťovne, nie je to dobré. Tá zdravotná sestra vie toho pacienta usmerniť, čo má urobiť v tej, v tom, v tom akútnom stave, vie ho, vie ho odporučiť, vie mu povedať, dobre, nechoďte, toto neni vec internistu, ale choďte na neurológiu alebo. Toto by mal byť ten manažment.
Ďalšia vec, ktorá musí byť. Obvodný lekár naozaj musí urobiť ten prvotný filter, to nemôže byť o tom, že choďte na krčné, choďte na očné, mnohé veci vie ten obvodný lekár vyriešiť. Poviem, keby naozaj toho pacienta vyšetril, množstvo tých vecí by nemusel poslať na odborné ambulancie, ktoré sú naozaj preplnené. Teda ak objednávací systém, tak musí to byť robený cez erudované zdravotné sestry, a nie cez nejakých administratívnych pracovníkov.
Chcem ešte povedať, že aká je dnešná situácia. Viete si predstaviť, keď áno, pacienti sa sťažujú, že viete, neviem sa na ambulanciu dovolať. Ale čo má robiť tá ambulancia, keď tá sestra alebo ten lekár za jednu zmenu zdvihne 70-krát telefón? Ako sa potom má venovať tomu pacientovi? Preto hovorím, treba dať viacej peňazí do zdravotníctva. Jedna sestra môže mať napríklad môže obslúžiť troch internistov, ale to call centrum, alebo teda ten manažment toho pacienta musí zostať v tom zdravotníckom zariadení. Nenechávajme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pýtam sa, či chce zaujať k rozprave stanovisko navrhovateľ.
Nech sa páči.

Vážený pán podpredseda, milé kolegyne, kolegovia, chcem v prvom rade poďakovať za tú rozpravu, ktorú sme mali k tejto našej novele zákona, že sme sa mohli naozaj baviť častokrát aj odborne o problémoch, ktoré naše zdravotníctvo má.
My si uvedomujeme, sme v opozícii, že zdravotníctvo by potrebovalo štrukturálne reformy, a na mnohé problémy, ktoré ste tu veľmi správne načrtli, samozrejme, nemôžme dať odpoveď jednou novelou zákona, keďže veľmi dobre vieme, že v tejto novele zákona išlo v podstate nejakým spôsobom vyvolať diskusiu o tom, že urobme štandardom, čo štandardom má byť. A štandardom by malo byť aj v našom zdravotnom systéme, že keď sa pacient chce objednať k tomu lekárovi, že tak môže urobiť, a nemusí v nejakých ponižujúcich podmienkach skoro ráno pred poliklinikou alebo prísť k lekárovi a dúfať, že sa naňho dostane rad, alebo potom to skúšať ďalšie a ďalšie dni.
Tiež tu padla, padli veľmi zaujímavé polemiky, či máme dosť lekárov, málo lekárov. Iste, aj pán kolega Marosz teraz najnovšie výsledky citoval, ktoré práve dnes sa zverejnili. Je to presne tak, ten stav vôbec nie je dobrý. Ale skúsme sa teda pozreť to, čo tu máme, a vychádzať z toho, hej. My to tu teraz nedokážeme vyriešiť a určite nie pri tomto zákone, aby sme mali zrazu dosť lekárov a kvôli tomu všetko zase hádzať zo stola, že to nebude fungovať, lebo máme málo lekárov, to tiež nie je správne.
Bolo viackrát povedané, že máme relatívne málo efektívnu primárnu sféru. A ja by som sa chcel na to pozrieť ešte z tohto pohľadu. Priemerný počet návštev lekárov v Európskej únii, alebo teda v Európe je, je sedem, u nás jedenásť. Zoberte si, keby sme do..., keby sme dosiahli vyššiu efektivitu, že aj u nás by bol priemerná návštevnosť lekárov sedem, zrazu by sme získali 35 %. 35 % času napríklad v čakacích lehotách, 35 % a viac času by mali naši špecialisti.
Viete, naozaj skúsme sa pozrieť, kde ten systém je deravý, a on naozaj je deravý určite v tom, že naši primárni lekári potrebujú viac kompetencií, potrebujeme viac posilniť ich sféru. Pán Kotleba správne povedal, že najmä pediatrov je veľmi málo. Áno, pediatrov v podstate máme ešte väčší nedostatok ako, ako všeobecných lekárov a dokonca majú aj horšiu vekovú štruktúru. Mnohí, ktorí budú odchádzať do dôchodku, naozaj nie je za nich náhrada momentálne teraz.
Takže naozaj my potrebujeme sa zamerať podľa mňa prioritne na riešenie tohto problému. Ja si myslím, že nie je v záujme žiadneho pacienta, aby mal veľa návštev u lekára. Podľa mňa pacient potrebuje naozaj dobrého svojho rodinného lekára a ten, keď mu dokáže vyriešiť 80 % problémov, budeme mať spokojného pacienta a ušetríme veľa zdrojov v zdravotníctve a pomôžeme si v mnohých veciach. Takže ale to je, hovorím, mimo rámca tohto zákona, ja som sa len chcel akože pridať k tej debate, ktorú ste tu viedli. Ja by som teda ešte raz poďakoval za, za celú tú debatu, ktorú sme mali hlavne k tomu objednávaniu a myslím si, že každému z nás by malo záležať na tom, aby sme nejakým spôsobom roztrhli ten bludný kruh vyhovárania sa, že to nejde, že objednávať nejde. Ale dajme šancu a skúsme naozaj aj podporou tohto zákona do druhého čítania vyvolať ďalšiu debatu. My sme otvorení ďalším zmenám, ktoré možno bude treba opraviť, upraviť v tomto zákone a dovoľme, dovoľme ľuďom a lekárom naozaj začať vážne uvažovať o tom, že objednanie k lekárovi by mohlo byť štandard. Dávame tam naozaj len ten, to 30 % kvórum na začiatok. Uvidíme, ako by to ďalej fungovalo. Nikoho netlačíme, že musí objednávať 100 %, ale zároveň pri 30 % ordinačného času, a teda možnosti objednania sa do týchto, do tohto, do tohto ordinačného času lekárov, uvidíme, ako to bude fungovať, aký bude o to záujem, ako si lekári postupne na to zvyknú.
Takisto dávame šancu, pokiaľ by ste podporili návrh tohto zákona a posunuli do druhého čítania, aby sme zrušili doplnkové ordinačné hodiny, ktorých, ktoré, si myslím, že naozaj nie sú dobrý návrh. Myslíme si, že by priniesol zhoršenie regionálnych rozdielov, odliv lekárov z tých menej lukratívnejších oblastí do, do, do miest, do, do miest, kde je silnejšia klientela, to znamená, sú tam, sú tam pacienti, ktorí si môžu dovoliť takéto vyšetrenie zaplatiť, a to by ešte viac, by som povedal, ožobračovalo tie regióny, kde tých lekárov je nedostatok. Áno, viackrát sme tu spomínali, že tá sieť, ktorú vytvára ministerstvo zdravotníctva, povinná sieť, ktorú majú povinnosť napĺňať aj poisťovne, nie je dobre zadefinovaná, je zadefinovaná na úrovni krajov a práve preto častokrát v takých zaostalejších okresoch tí lekári nie sú a tí ľudia musia cestovať v rámci kraja a nie je to častokrát, sú to častokrát malé vzdialenosti. Tento návrh doplnkových ordinačných hodín by toto ešte zhoršil.
A takisto si myslíme, že, že pokiaľ by začal, pokiaľ by mali, mali záujem zaviesť objednávanie ako štandard, tak doplnkové ordinačné hodiny úplne stratia zmysel. A nebudú mať o neho záujem ani lekári a ani pacienti. Pokiaľ sa pacient bude môcť objednať k svojmu lekárovi štandardným spôsobom cez tento systém a a cez ten spôsob, ako sme to navrhli, ja osobne si myslím, že, že naozaj potreba doplnkových ordinačných hodín vôbec nebude. A otázka je vôbec, ako by to fungovalo, aj keby boli zavedené.
Ďalej, keď podporíte tento návrh zákona, dáte šancu, aby sme sa ďalej rozprávali o tom, aj našim pacientom dáte šancu sa bezplatne objednať u každého lekára. Upozorňujem, že mnohí lekári to robia už teraz a mali by sa stať vzorom tým, ktorí tvrdia, že sa to robiť nedá. U pacientov s podozrením na nádorové ochorenie by tento zákon garantoval vyšetrenie do 20 dní. Zachránili by sme tým veľa ľudských životov, zmiernili utrpenie tým, ktorí pre neskorú diagnostiku musia bojovať s rakovinou v neskorom štádiu. Keď posuniete tento návrh zákona do druhého čítania, takisto budete garantovať, že v prípade vážneho zdravotného stavu bude môcť lekár pacienta objednať k špecialistovi do 48 hodín, aby tí, ktorí sú vo vážnom zdravotnom stave sa už nemuseli doprosovať, aby boli prednostne ošetrení.
Takisto riešime problém preventívnych prehliadok. Na základe tejto novely zákona by na preventívne prehliadky ku lekárovi sme sa už len objednávali. Treba povedať, že mnohí nechodia na prevencie, lebo sa im nechce stratiť deň čakania v čakárni a pritom sa ešte aj nakaziť od chorých. Dobrou prevenciou zachraňujeme životy a zdravie a výrazne šetríme zdroje v zdravotníctve. Takisto ponúkame do diskusie, ponúkame možnosť, ako zabrániť zneužívaniu vyšetrení u špecialistov, aby mohli byť skôr vyšetrení tí, ktorí to potrebujú, a zároveň prinášame ako keby nový konkurenčný prvok medzi poisťovňami, ktoré by mohli každého jedného objednaného pacienta, ktorého budú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti objednávať, bonifikovať. Tým pádom by naozaj mohli byť aj lekári, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti motivovaní, aby si objednávali čo najviac pacientov. Všetko je teraz možné zaviesť vďaka prebiehajúcej elektronizácii zdravotníctva. Objednávanie na vyšetrenie, verím, že by sa aj v našom zdravotnom systéme malo stať samozrejmosťou, tak ako je to v iných krajinách.
Ešte raz ďakujem veľmi pekne za pozornosť a diskusiu a verím, že podporíte tento návrh zákona a posuniete ho do druhého čítania.

Chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

Ja by som len veľmi krátko a tak trošku provokatívne. Počúvame z úst zdravotníkov a hlavne lekárov a skôr stále vidíme, že majú problém. Vidíme, že nechceli slúžiť všeobecní praktickí lekári služby od tej 16.00 hod. do rána. V podstate je ich málo, sú starší, tak sa im vyhovelo, budú slúžiť len do 22.00 hod. Treba robiť prehliadky mŕtvych, zas je problém. Štatisticky vieme, že všeobecní praktickí lekári posielajú 80 % ľudí k špecialistom a len 20 % vyriešia. V krajinách, kde zdravotníctvo dobre funguje, je to úplne naopak. Čím to je ? Sú naši lekári neschopní, neochotní? Ja si myslím, že všetko sa nedá vyriešiť zákonmi, a už keď teda zákony, tak dobré.
A ja si myslím, že je to o motivácii. Poviem príklad. Bol som lyžovať v Rakúsku, v mestečku a špeciálne som sa išiel pozreť, ako to tam majú spravené. Pôsobia tam štyria lekári. Títo štyria lekári sú počas celého mesiaca rozpisovaní do tých služieb mimo pracovnej doby. To znamená, že na jedného vychádzajú sedem služieb. To by naši lekári spravili revolúciu. Konkrétne bol som sa pozreť u jedného lekára. Pracovnú dobu má od 8.00 hod. do 12.00 hod. a potom od 15. alebo 15.30 hod. do 20.00 hod. To znamená, že po pracovnej dobe je ochotný tých pacientov prijímať. A ešte tam má napísané, napriek tomu, že je ten rozpis služieb, že v prípade naliehavého prípadu kedykoľvek aj v ambulancii, alebo na návštevu domov. Nemyslím si, že to robí len preto, že má dobré srdce, ale asi preto, že má motiváciu. To kedykoľvek tam je znázornené, teda aj napísané explicitne, že aj v sobotu, aj v nedeľu.
A ešte konkrétne o tomto lekárovi. Tento lekár má atestáciu z chirurgie aj z interného. To znamená, že on neposiela bežné veci na chirurgiu, ani na interné. On to vie vyriešiť. Ja si myslím, že preto, lebo je motivovaný. Nechce odosielať pacienta kade-tade, radšej to urobí on a, samozrejme, potom aj to, čo je za to zapletené, dostane on a neposiela to niekde inde. Takže pri tom rovnakom počte lekárov pri tej motivácii to je tam skutočne funguje. Mali by sme sa zamerať touto cestou. Nielen prikazovať a zisťovať, ale, ale motivovať. A ináč to asi nepôjde. Lebo darmo budeme prikazovať, dáme aj zákony, vidíme, že lekári to nie sú ochotní robiť.
A ešte veľmi krátko. Keď dneska sme počuli, že lekári by chceli, aby sa zvýšil príjem na ich ambulanciu asi o 2-tisíc, o 2-tisíc euro. No ono to je skutočne tak, keď dneska majú príjem okolo 3,5-tisíc, zaplatia prenájom priestorov, zaplatia zdravotnú sestru, zaplatia svoju réžiu, tak im nakoniec zostáva menej ako plat lekára, ktorý pracuje v nemocnici, a dneska teda je zákonom stanovené, akú má mať tú mzdu minimálne. Títo lekári špecialisti, alebo teda aj všeobecní praktickí lekári nedosahujú ani takúto úroveň. Samozrejme, potom sú demotivovaní a myslím si, že tuná to celé začína. Takže si myslím, že je to v dobre nastavených parametroch a motivácii.
Ďakujem.

Kolegovia, ja viem, že ste si mysleli, že toto je vystúpenie v rozprave, aj to tak vyzeralo. Ale toto bolo alebo malo byť záverečné slovo spravodajcu. Takže nie je možné reagovať faktickými poznámkami. (Reakcie z pléna.)
Takže teraz malo nasledovať prvé čítanie o návrhu poslancov Krištúfkovej, Gogu, Kollára a Šebovej na vydanie novely zákona č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb (tlač 826).
Vzhľadom na to, že predkladatelia vzali tento návrh späť, pristúpime k ďalšiemu bodu programu ktorým je prvé čítanie o návrhu poslancov Milana Krajniaka, Borisa Kollára, Petry Krištúfkovej, Petra Pčolinského, Andriany Pčolinskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je pod tlačou 827, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 861.
Dávam slovo poslancovi Milanovi Krajniakovi, aby návrh zákona uviedol.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Krajniaka, Borisa Kollára, Petry Krištúfkovej, Petra Pčolinského a Adriany Pčolinskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, tlač 827.)

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, účelom tejto právnej normy je obmedziť u zamestnávateľa podiel zamestnancov zamestnávaných cez pracovné agentúry na 20 %, na maximálny strop 20 %. Bližšie tento zákon odôvodním v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslancovi Jozefovi Mihálovi.
Nech sa páči, pán poslanec.