26. schôdza

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, účelom tejto právnej normy je obmedziť u zamestnávateľa podiel zamestnancov zamestnávaných cez pracovné agentúry na 20 %, na maximálny strop 20 %. Bližšie tento zákon odôvodním v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem, pán predsedajúci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol predsedníčkou výboru určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 827 a predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 861 z 15. januára 2018 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 12. marca 2018 a v gestorskom výbore do 13. marca 2018.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, 23. novembra 2017 som sa zúčastnil na proteste zamestnancov firmy FM Slovenská v Seredi. Ocitli sa vo veľmi, veľmi nepríjemnej situácii.
V apríli 2017 si dokázali so svojim zamestnávateľom dohodnúť zvýšenie platov o 19 % percent, o 19 %. Mali veľmi úspešné kolektívne vyjednávanie a tešili sa teda na to a oprávnene predpokladali, že zamestnávateľ tento svoj sľub dodrží. To ale nevedeli, že zamestnávateľ sa ich chystá podviesť. Podviesť takým spôsobom, že okamžite po tom, čo toto kolektívne vyjednávanie bolo ukončené, zamestnávateľ zriadil novú pracovnú pozíciu, tzv. kľúčový operátor, ktorú zriadil účelovo iba preto, aby na túto pracovnú pozíciu mohol prijímať iba Srbov. Žiaden Slovák na túto pracovnú pozíciu kľúčový operátor nebol prijímaný. Samozrejme, táto nová pracovná pozícia nebola zahrnutá v tých pravidlách a v dohode pri kolektívnom vyjednávaní, tam bola pozícia operátor vo výbore.
Takýmto spôsobom sa udialo to, že v prebehu necelého pol roka počet zamestnancov vo výrobe slovenské..., so slovenským občianstvom klesol na 20 % a 70 % je väčšinou teda srbskej národnosti, alebo teda sú to zahraniční pracovníci, občania Srbskej republiky. Okrem toho všetci zamestnanci tejto fabriky, ktorí tam boli na trvalý pracovný pomer, viacerí z nich 12 rokov, začali dostávať tzv. vytýkačky. Čo je to vytýkačka? To je to upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny a ďalších vecí ako predpríprava na to, aby ich mohli vyhodiť zo zamestnania. Upozorňujem, že tí zamestnanci zo Srbska rotujú v trojmesačných, trojmesačných cykloch, lebo de facto tu pracujú načierno. Oni nedostávali žiadne vytýkačky. Za absolútny vrchol považujem, že keď sa sťažovali slovenskí občania pracujúci vo fabrike na území Slovenskej republiky, že nerozumejú niektorým svojím nadriadeným, napríklad majstrom, pretože na nich rozprávajú iba srbsky, tak im povedal zamestnávateľ, tak sa naučte srbsky, alebo choďte. To sa mi zdá byť na území Slovenskej republiky nenormálne. Odbory iniciovali kontrolu z inšpektorátov práce alebo z inšpektorátu práce. Väčšinou o každej kontrole boli títo srbskí zamestnanci agentúry vopred varovaní. Bolo to dokonca tak, že raz, keď došla kontrola neohlásene, čiže, lebo vždy keď kontrola došla ohlásene, tak srbskí zamestnanci dostali echo a zostali doma, neprišli do práce. Keď prišla kontrola neohlásene, tak ju zdržali na hlavnej bráne spredu a tam, to je taký areál priemyselný, a zadnou bránou tam pristavili autobusy, Srbov vyviezli, potom pustili kontrolórov dovnútra.
Potom, čo 23. novembra som o tom informoval aj verejnosť, napísal som o tom článok, ktorý bol pomerne veľmi čítaný, tak ministerstvo poslalo 28., 28. novembra, čiže pár dní po tom poslalo kontrolu, ktorá mala tentokrát už zjednať poriadok. Bohužiaľ, opäť táto informácia o kontrole unikla, čiže väčšina Srbských zamestnancov neprišla. Faktom ale je, že nejaká časť prišla. Tí sa potom skrývali v iných prevádzkach a na záchode, ale keďže tam boli aj príslušníci cudzineckej polícii pri tom, tak nakoniec 5 zamestnancov nelegálnych pôvodom zo Srbska policajti zadržali na tých toaletách. Celá záležitosť ešte nie je kompletne doriešená. Faktom je, že som videl protokol z kontroly z inšpektorátu práce, kde bola kontrola uzavretá, že kontrola nezistila žiadne nedostatky. Ako aj mohla zistiť, alebo nejaké nedostatky, keď formálne kontrola kontrolovala iba kmeňových zamestnancov. Ale kmeňoví zamestnanci, to sú občania Slovenskej republiky. Čiže je logické, ten zvyšok slovenských zamestnancov, ktorý tam pracuje, keď proste oni legitimovali a skontrolovali, tak všetko bolo v poriadku, ale to mi pripadá také akože, že ignorujem, že tak kontrolujem poslancov v parlamente, a poviem, že sú tu, lebo som sa dnes zameral iba na opozičných alebo na koaličných, a tých ostatných ignorujem, poviem, kontrola dopadla v poriadku. Tak snáď keď idem kontrolovať nejakú fabriku, tak sa pozerám, že akí ľudia sa tam pohybujú. Proste mám zápis, že bez, neboli vytknuté žiadne nedostatky. Ja som sľúbil tým zamestnancom v Seredi, že pokiaľ vláda neurobí nejaké opatrenia, aby tomuto zabránila, tak určite dáme do parlamentu návrh zákona. Široko sme to konzultovali s právnikmi odborového zväzu KOVO, hľadali sme analógie v zahraničí a stanovili sme tú hranicu, ktorú považujeme za ekonomicky aj pre zamestnávateľa, aj pre zamestnancov udržateľnú, ako 20 %. Prečo sme to nestanovili spôsobom, že 20 % cudzincov. Pretože často sa stane, že aj Slováci sú vyhadzovaní z kmeňového stavu, z trvalého pracovného pomeru a sú nahrádzaní občanmi Slovenskej republiky, ktorí tam sú ale cez agentúru. Takže toto sa nám zdalo aj po konzultácii s odbormi ako efektívnejší nástroj, alebo objektívnejší nástroj. Ja keď som sa bavil s prezidentom Odborového zväzu KOVO pánom Machynom, tak on mi povedal, že podľa neho relatívne vyvážená situácia je v PSA, v Peugeote v Trnave, kde sa dohodli so zamestnávateľom, že nebudú v tých kolektívnych zmluvách sa zaoberať, teraz by som povedal, že cudzincami ako takými, ale dohodli sa, že 80 % zamestnancov musí byť v kmeňovom stave. Ja si uvedomujem, že keď je konjunktúra, tak veľký zamestnávateľ potrebuje v čase, keď je tá špička nabrať nejakú časť pracovníkov rýchlo, ale on vie, že ich neudrží ďalších 5 rokov. Že to je teraz, proste keď sú veľké objednávky, a preto by mal mať nejakú možnosť v tom stave konjunktúry to urobiť tak, že na nejaký čas najme nejakých zamestnancov navyše. Ale ako hovorím, po konzultáciách zdá sa nám, že ten strop alebo tá hranica by mohla byť 20 %. Toto je účel právnej normy.
Myslím si, že tento zákon reaguje na veľmi praktický problém, ktorý, s ktorý sa na Slovensku stretávame. Nie je to všeliek, nie je to všeliek, pretože dnes už tie, ja to volám pracovné agentúry, ony sú to oficiálne agentúry dočasného zamestnávania, ale volám to pracovná agentúra, lebo tak to volajú aj ľudia. Oni, samozrejme, fungujú aj na nelegálnej báze. Že vôbec obchádzajú, kašlú na, na naše zákony a funguje to tak, že zaregistrujú sa v Rumunsku väčšinou alebo čiastočne v Maďarsku, a potom s tým zamestnávateľom na Slovensku podpíšu obchodnú zmluvu a tí ľudia, ktorí v tej fabrike robia, oni sú tam akože predstavme si to, že dobre, pokazí sa nejaký stroj, tak akože ho zamestnanci tej rumunskej firmy idú opraviť. No tak je logické, že sú v nejakej inej fabrike. V skutočnosti je to fejk. Sú tam normálni zamestnanci zaškolení. Či už robia tie jednoduchšie práce, alebo, ale, bohužiaľ, už sa stáva, že aj manažérske práce.
Ale toto vieme riešiť iba posilnením inšpektorátov práce. Pokiaľ inšpektor na inšpektoráte práce má plat 800 eur a tu si spočítame, že pokiaľ nejaká pracovná agentúra, legálna alebo nelegálna, dokáže umiestniť 100 zamestnancov zo zahraničia, teda prevažne v tomto prípade Srbov alebo Ukrajincov, prípadne aj Vietnamcov, tak jej mesačný príjem za umiestnenie týchto 100 zamestnancov sú vysoké desiatky tisíc eur, čo za to dostane tá agentúra. Ako iste uznáte, keby ten príjem bol dajme tomu 30-tisíc eur, tak s tým inšpektorom na inšpektoráte práce, ktorý zarába 800 eur, ten previs a rozdiel medzi ich príjmami je tak veľký, že asi dáva istú, nehovorím, že je to v poriadku, len dáva istú logiku, že prečo tí veľkí zamestnávatelia dostávajú echá, že tá kontrola tam ide.
Takže touto, týmto návrhom zákona chceme vyriešiť univerzálny problém, nielen s cudzincami, ale aj s tým, aby slovenskí občania neboli vytláčaní z trvalého pracovného pomeru, a potom by im povedali, že však kľudne cez agentúru ťa vezmeme späť. Lebo toto sa deje. A chceme tým nastaviť rámec, aby, aby tí zamestnávatelia vedeli predvídať, že toto je zhruba tých 20 % zamestnancov. To je to, čo môžu v čase konjunktúry predvídať, že, že jednoducho môžu doplniť, ale ostatných zamestnancov by sme mali chrániť a snažiť sa zamestnávateľov tlačiť do trvalého pracovného pomeru.
Na rozdiel od vlády, ktorá tu obhajovala ten 30 % limit na cudzincov v okresoch, kde je menej ako 5 % nezamestnanosť, to už dnes je viac ako 30 okresov, už je to takmer polovica Slovenska. Podľa, podľa štatistík ministerstva práce a sociálnych vecí tá reálna nezamestnanosť je vyššia a viac ako 50 okresov má nezamestnanosť, tú vyčíslenú alebo evidovanú, do 6 %. Čiže môže tam relatívne rýchlo spadnúť. Takže takéto obmedzenia nič neriešia a neriešia najmä ani to, že to sa môže týkať aj občanov Slovenskej republiky, ktorí sú vyhadzovaní z trvalých pracovných pomerov a posielaní cez agentúry. Bola taká známa kauza veľmi nedávno v Nitre, kde priamo z úradu práce, keď mali voľné miesta u jedného konkrétneho zamestnávateľa, tak neposielali ľudí tam, ale posielali ich do pracovnej agentúry, ktorá potom tých ľudí zamestnávala vo firme.
No aby som to povedal objektívne, toto môže pomôcť, tento návrh zákona a podľa mňa je dobré, aby sme takýto limit mali. Ale rovnako to musí byť spojené s tým, to, čo doteraz nám zlyháva s..., povedal by som intenzívnejšou a odhodlanejšou prácou zamestnancov inšpektorátov práce. A tam by sme sa asi mali spoločne zamyslieť, že či naozaj nie je efektívnejšie pre ochranu našich ľudí, aby tí ľudia, ktorí robia tie kontroly, nemali o trošku vyšší plat, a aby ich nebolo o trochu viacej. A prípadne, tak ako sa to robí, že viete aj s hrubokrkou mafiou na Slovensku sa podarilo urobiť alebo začať robiť poriadok potom, čo boli prerušené tie miestne lokálne väzby. Takže vznikol Špecializovaný trestný súd a prokuratúra a potom ľudia, teraz to tak poviem, v Kráľovskom Chlmci alebo vo Veľkých Kapušanoch, miestni policajti alebo, myslím, že Kráľovský Chlmec patrí pod Trebišov, tak proste sudcovia v Trebišove sa nemuseli báť, že tí chlapci im unesú dcéru, keď náhodou niekoho z nich dajú do väzby. Tak sa prerušili tie väzby tým, že vznikol nejaký orgán, ktorý je nad tým. Tak si myslím, že kľudne, veď tých zamestnávateľov, kde dennodenne ja dostávam informácie o tom, že ktorý zamestnávateľ ako sa snaží fixľovať cez rôzne agentúry a ďalšie veci, že či nemá zmysel, aby vznikla nejaká, povedal by som, centrálna jednotka v úvodzovkách zásahová na inšpektoráte, na centrále inšpektoráte práce, na Národnom inšpektoráte práce, alebo, alebo aby sme to riešili takým spôsobom, že, že naozaj keď je niekde problém, to je až absurdné, lebo to sú veľké fabriky, to neni akože sofistikovaná trestná činnosť cez internet. Proste tam keď nabehnete, no tak vidíte. Tak skontrolujete, tí ľudia majú nejaké doklady, častokrát aj falošné, tí, čo sú zvonku, a to sa, to sa dá ľahko odhaliť, keď sa chce. Veľmi rýchlo by sa s tým dal urobiť poriadok, najmä v tom zmysle, že keby 2-3-4 takéto akcie po Slovensku prebehli, tak aj tí ostatní zamestnávatelia by si premysleli, či si to chcú lajsnúť.
No a ja budem veľmi sledovať, aby som ten prípad FM Slovenská sa pre mňa stal takou ani, ani..., srdcovou záležitosťou v tom zmysle, že chcem tým ľudom pomôcť, ale nie je to pre mňa len záležitosť emócie. Je to racionálna vec, že my musíme vydávať signály tým zamestnávateľom, ktorí takto chcú fixľovať, že sa doba zmenila, že už to nebudú môcť robiť. Lebo oni, samozrejme, sa pozerajú, že aj v tom priemyselnom parku v okolí Serede, aj v iných priemyselných parkoch, že čo sa deje.
Viete, platí také pravidlo, štát je vždy silnejší než akokoľvek silný oligarcha, mafián, podvodník, zamestnávateľ, ktorý robí zle svojím zamestnancom. Štát je vždy silnejší, ak chce. No a my by sme mali podľa mňa riešiť a pristupovať k tomu tak, aby bolo jasné, že tento štát, Slovenská republika, chce chrániť svojich zamestnancov bez ohľadu na to, či ich, povedal by som, častokrát otrocky zneužíva zahraničný alebo domáci podnikateľ. Alebo investor. Mali by sme vydať signál, že si tu chceme urobiť štandardný poriadok taký, ako funguje v celej civilizovanej Európe, lebo dnes už sa nemusíme nechať vydierať tými zamestnávateľmi, že tak ja sa zbalím a odídem. Dnes je taká situácia, že môžme nastaviť tie pravidlá tak, ako chceme, aby to naozaj fungovalo. A že sa to dá, veď vidíme na Slovensku aj slušných zamestnávateľov. Aj zahraničných, veľkých, nadnárodné korporácie, kde sú ľudia v rámci možností spokojní. O to viacej by sme sa mali sústrediť na tých, ktorí sa nesprávajú slušne, a mali by sme sa tých ľudí podľa môjho názoru zastať.
Ďakujem.

Neviem, či mi budú stačiť dve minúty, a rozumiem dobrému úmyslu, ale, ale principiálne nie som fanúšikom ďalších a ďalších regulácií a toto je jednoducho nová regulácia, ktorá zasiahne aj poctivých zamestnávateľov práve napríklad aj v čase konjunktúry a zabráni im získavať nové zákazky. Zabráni im tým pádom z pohľadu štátu platiť štátu dane, platiť štátu odvody. Čiže bol by som veľmi opatrný a ja skôr problém vidím v tom, že nefungujú inštitúcie, ktoré by fungovať mali. To znamená v prvom rade inšpektoráty práce, v druhom rade úrady práce, pretože tí cudzinci na Slovensku nie sú len tak. Keď sú tu na tri mesiace, tak sú tu na pracovné povolenia a tie im niekto vydal, a to konkrétne miestny úrad práce. Pokiaľ inšpektori akože nie sú schopní pochytať pri kontrole tých Srbov, tak potom ako toto je čo? Skrátka tie úrady nefungujú. My sa pozrime na to, prečo tie úrady nefungujú. Jednu vec ste povedali, nízke platy, čiže istá asi vyššia náchylnosť k úplatnému správaniu sa. No a dobre, to je vec manažmentu tých úradov.
Ja by som pripomenul jednu vec, ktorá sa stala vlani. Viete, že bol odstúpený generálny riaditeľ inšpektorátov práce pán Gmitter? A viete prečo? To vám medzi štyrmi očami poviem a budete sa veľmi čudovať prečo.

Pán poslanec Krajniak, zaujala ma tam jedna veta, ktorú ste povedali. Citujem: „Štát je vždy silnejší ako oligarchovia, zamestnávatelia korporácie, ak chce.“ Toto by ste alebo resp. sme hlavne mali zdôrazňovať našim opozičným partnerom zo strany SaS a OĽANO, pretože, ja si myslím, že oni majú presne opačný pohľad na štát. Koniec koncov pán Mihál bol hneď prvý, čo sa ozval v rozprave. Pre nich je ideálny štát, štát zhrbený trpaslík, ktorý je najslabší možný. To znamená štát, ktorý sa plazí pred príkazmi jednak Bruselu, pred kadejakými samozvanými aktivistami z mimovládnych organizácií, pred podnikateľmi, pred zahraničnými investormi, skrátka pred každým možným. A len to som chcel povedať, že by sme mali myslím si, že stále to zdôrazňovať, že štát môže byť silný, a to, že je silný neznamená, že musí byť nejaký autoritatívny alebo že musí obmedzovať slobodu. Stačí len, aby presadzoval to, čo je potrebné.
Ďakujem.

Pán kolega Mihál, no myslím si, že v tom sa zhodneme, že ten kľúč akoby je, je v tom, či štát dokáže ukázať voči zamestnávateľom aj veľkým zamestnávateľom nielen tú ústretovú tvár v podobe stimulov, investícií a ďalších vecí, ale či dokáže aj zjednať nápravu, to znamená, zjednať to dodržiavanie nejakých podmienok hry, ktoré si stanovíme. Ale keďže momentálne vy a ja sme opoziční poslanci, to znamená, nevieme rozhodnúť o tom, lebo keby sme boli súčasťou vládnej koalície, tak prvé, čo urobím, prídem za ministrom práce a sociálnych vecí a poviem mu, počúvaj, toto je podľa mňa absolútne, urob si tam analýzu, toto je kľúčová vec, treba tých ľudí zaplatiť a proste treba ich tam poslať. Ale keďže sme opoziční poslanci, snažím sa robiť niečo, čo môžme urobiť. Mne sa, podľa mňa sa dá nájsť hranica. Možno vy ste liberálnejší ako ja v tomto, čiže a povedal by som, viac zohľadňujete aj záujmy zamestnávateľov. To nemyslím v zlom. Snažíte sa rozmýšľať ich očami, ale asi by nejaká hranica mala byť, nie, že kde by sme sa mali snažiť, že nejaký počet zamestnancov by mal byť v trvalom pracovnom pomere. Myslím nejaký pomer. Bolo by to asi pre dobro tých zamestnancov. Tak hľadajme tú hranicu. Dobre, ak to má byť podľa vás 22 %, ako príklad hovorím, ale hľadajme tú hranicu, aká by mala byť, lebo toto trh nevyrieši. Lebo trh, trh sa ukázal teraz ako, keď vidia tí zamestnávatelia, ako sa správajú ich kolegovia, že vytláčajú aj slovenských občanov z trvalého pracovného pomeru a nahrádzajú ich zamestnancami agentúr, slovenskými zamestnancami agentúr, tak sa tu deje proces, ktorý trh zjavne neureguloval, lebo tí zamestnávatelia vidia, že je to pre nich výhodnejšie takto. Tak, ale vtedy musí zasiahnuť štát nejakým spôsobom.
Ak je iná možnosť, urobme to inak.

Vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, na úvod sa chcem poďakovať pánovi poslancovi Krajniakovi za to jeho úvodné vystúpenie, ktoré objasňuje niektoré veci, ktoré neboli zrejmé napríklad z dôvodovej správy, pretože v dôvodovej správe sa nerieši problém zamestnávania cez dočasné agentúry, čo sa rieši v paragrafovom znení, a v dôvodovej správe sa hovorí najmä o tých cudzincoch, a teda o obmedzení zamestnávania cudzincov, čiže iba na základe prečítania paragrafového znenia a dôvodovej správy som mal dojem, že predkladatelia riešia nejaký iný problém, ako deklarujú v dôvodovej správe, resp. tie problémy sa, samozrejme, že prekrývajú, ale, ale, ale podstata problému zamestnávania cez dočasné agentúry je trochu niečo iné ako, ako obmedzenie zamestnávania cudzincov, čo napríklad riešili, riešili poslanci SMER-u minulý týždeň v tej novele zákona o službách zamestnanosti.
Čiže áno, rozumiem teraz trochu viac tým pohnútkam. Sereď nepochybne je problém, ale otázka je, že či to máme riešiť takýmto spôsobom, pretože zaznelo tu, že kontrola je nefunkčná, inšpekcia nefunguje, kontrola prichádza tak, že, že o nej zamestnávatelia vedia a stihnú sa na ne, na ňu pripraviť. Zamestnanci sú zamestnávaní nelegálne. No však to je všetko porušovanie zákona, porušovanie pravidiel a na Slovensku máme veľmi často taký zvyk, že, že keď, keď niečo nefunguje, nefunguje v zmysle, že sú nastavené nejaké pravidlá a tie sa nedodržiavajú, tak miesto toho, aby sa zabezpečilo, že sa pravidlá budú dodržiavať, tak zmeňme zákon a vymyslime si nejaké ďalšie, ďalšie pravidlo. Berem, berem ten argument, že opozičný poslanec nemôže prinútiť inšpektorát práce, aby si svoju prácu vykonával poriadne a kontroly neboli dopredu avizované alebo iba formálne. Ale, ale nemyslím si, že to riešenie s limitmi pre zamestnávanie prostredníctvom agentúr dočasného zamestnávania je dobrým riešením. Dobrým riešením je vynucovanie zákona. Dobrým riešením je postihovanie zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú zamestnancov nelegálne, ktorí inak porušujú zákon.
Pán poslanec Uhrík tu hovoril, že SaS alebo OĽANO majú za cieľ slabý štát. Ja teda nemôžem hovoriť ani za SaS, ani OĽANO, ale za OKS môžem hovoriť, a teda určite je to názor aj SaS a OĽANO. Nikto tu nehovorí o slabom štáte, to nie je cieľ nikoho. Neviem, či existuje nejaká politická strana alebo politik, ktorí by sa usilovali o slabý štát. Pravica sa usiluje o štát, ktorý je štíhly, ale nie slabý. Štát má byť, má byť silný a práve o vynucovaní pravidiel a v zabezpečení toho, že keď schváli nejaký zákon parlament, tak výkonná moc má zabezpečiť, že sa zákony budú dodržiavať.
A v súvislosti s tou poznámkou o tom, že chápeš, že v časoch konjunktúry potrebujú zamestnávatelia nabrať nejakých zamestnancov, o ktorých nepredpokladajú, že, že ich budú potrebovať 5 rokov. Tak aj na toto by mohlo byť, mohlo byť liekom napríklad spružnenie trhu práce, čo sa týka možností rozviazania pracovného pomeru, čo je, samozrejme, vnímané iba tak, že je to slabšia ochrana zamestnancov, že zamestnávateľ ich bude môcť len tak vyhodiť. Ale práve v takýchto situáciách je to aj cesta k tomu, aby zamestnávatelia boli ochotnejší prijímať zamestnancov do normálneho pracovného pomeru v časoch konjunktúry, keď budú mať menší problém s tým ukončiť ten pracovný pomer, keď už nebudú mať, nebudú mať prácu a nebude to také komplikované.
Čo sa týka zamestnávanie cudzincov, tak tú debatu sme tu už absolvovali aj minulý týždeň práve pri novele, ktorý, ktorú predkladali poslanci za stranu SMER - sociálna demokracia, teda otázka, či otvoriť slovenský pracovný trh pre cudzincov. Poslanci SMER-u navrhli zjednodušiť prijímanie cudzincov. Zároveň tam navrhli niektoré obmedzenia a sprísnenie niektorých, niektorých pravidiel, čelili za to mohutnej kritike aj zo strany poslancov SME - RODINA, aj zo strany poslancov Kotlebovej strany. Poslanci SMER-u sa k tomu zámeru len ostýchavo priznávali, ako by sa za to hanbili. Ja som ich v tej veci, veci podporil, lebo myslím si, že je to dobrá vec. Nehlasoval som za ten zákon, lebo tam boli iné veci, ktoré, ktoré som nepovažoval za správne, ale v samotnej diskusii som sa vyjadril za otvorenie pracovného trhu pre cudzincov. Perlička, tak výsledkom potom bola agentúrna správa, že otvoriť pracovný trh pre cudzincov je nesprávne, tvrdí, tvrdí poslanec Ondrej Dostál. Takže by som to rád uviedol aj touto cestou na pravú mieru.
Ja si myslím, že otvoriť pracovný trh pre cudzincov je správne a potrebné. Vidím, vidím naozaj za tým, za tým, za tou, chápem, chápem tie problémy, o ktorých si hovoril vo vzťahu k Seredi, ale paušálne odmietanie zamestnávania cudzincov nie je podľa mňa vecný postoj, nezodpovedá potrebám ekonomiky a nie je ani v záujme Slovenska a ľudí, ktorí tu, ktorí tu žijú. Myslím si, že otvorenosť prospieva ekonomike. Platí to o obchode, platí to o podnikaní, platí to, platí to aj o zamestnávaní ľudí a napokon Európska únia je založená na voľnom pohybe nielen tovaru služieb a kapitálu, ale aj osôb, čo pôvodne bolo myslené ako voľný pohyb, voľný pohyb pracovnej sily. Čiže v rámci Európskej únie, ani keby sme chceli, tak tak toto nemôžeme, nemôžeme, nemôžeme zavádzať nejaké takéto kvóty, ale myslím si, že v časoch, keď sa ekonomike darí a keď zamestnávatelia hlásia, že majú problém zohnať, zohnať zamestnancov, tak je prospešným opatrením, ak sa slovenská ekonomika, slovenský pracovný trh viac otvorí a budeme, budeme prijímať, prijímať pracovníkov aj zo zahraničia. Napokon skúsenosti z Nemecka, Británie, Francúzka, Spojených štátoch Amerických, krajín, kde, kde majú väčšie množstvo, väčšie skúsenosti s imigráciou, a teda s príchodom pracovníkov zo zahraničia, nesvedčia o tom, že by, že by gastarbeiteri v Nemecku znižovali mzdy Nemcom alebo brzdili rozvoj nemeckej ekonomiky, alebo brali prácu nemeckým zamestnancom. Samozrejme, že je úplne legitímna debata, že v akom množstve, z ktorých krajín, ako majú byť vzdelaní, akým procesom, procesom to má, to má prichádzať, ale som presvedčený, že tento problém tu je. Dnes reálne tu je, že zamestnávatelia nie sú schopní zohnať, zohnať zamestnancov napriek tomu, že nemáme nulovú nezamestnanosť, a tento problém aj smerom do budúcnosti bude a bude ešte väčší, pretože populácia bude starnúť. Nevyriešia to, kolegovia z OĽANO, sa neurazia, ale nevyriešia to opatrenia typu, že sa zvýšia rodinné prídavky alebo, alebo daňový bonus na dieťa. Budeme tu, budeme tu čeliť problému starnutia populácie a aj v tom kontexte budeme potrebovať prijímať zamestnancov aj zo zahraničia.
Na záver by som, by som povedal už len jednu drobnú poznámku. Iste všetci viete, že Anastázia Kuzminová vybojovala predvčera na olympijských hrách striebornú medailu a získala už svoju štvrtú olympijskú medailu, prvú pre Slovensko na týchto olympijských hrách a zároveň jedinú zatiaľ, a teda tie reakcie možno rozdeliť do dvoch typov. Jedni sa tešia, prajú jej to, sú radi, že sa po druhom materstve opäť dostala do špičkovej formy, že Slovensko získalo medailu. Hovoria o našej Nasti, držia jej palce, aby nejakú ešte získala. No a tí druhí riešia, že je Ruska, že nie je Slovenka, že zobrala miesto v olympijskej výprave inej slovenskej reprezentantke, Slovenke, ktorá tam mohla byť, keby tam nebola Kuzminová, a sú smutní z toho, lebo druhá slovenská reprezentantka obsadila 38. priečku, a keby tam tá Kuzminová nebola, tak mohla byť 37.
Ten prvý prístup by som nazval normálnym a ten druhý prístup považujem za čudný. Normálny prístup myslím v zmysle, v zmysle toho, že je to tak správne, a zdá sa mi to logické, ale normálny aj v zmysle, že je to všeobecne rozšírené. Ten druhý prístup považujem za čudný aj z hľadiska toho, že ho, že sa mi zdá nesprávny, ale aj z hľadiska toho, že neviem, stretli ste s niekým takým, kto by riešil, že nemali sme tú Kuzminovú poslať na olympiádu, lebo, lebo veď mohla byť Fialková nie 38., ale 37? Ja nie. A teda zvláštne je, že, že v debate o zamestnávaní cudzincov ten druhý prístup, ktorý som nazval čudným, sa veľmi často objavuje a v jeho duchu sa argumentuje, prečo by sme mali zatvoriť alebo aspoň obmedziť zamestnávanie cudzincov na Slovensku.
Ďakujem za pozornosť.

Pán Dostál, ja opätovne žasnem a neviem, odkiaľ čerpáte tieto vaše perly, ale v stave, kedy mnoho okresov východného Slovenska dosahuje už skoro 30 % nezamestnanosť a máme tu armádu dlhodobo nezamestnaných ľudí v asociálnych osadách, v stave, keď mladé rodiny opúšťajú húfne Slovensko za prácou do zahraničia, kde ich doslova domáce obyvateľstvo neznáša, lebo mám tie skúsenosti, keď ste hovorili, že v Nemecku alebo v Taliansku, alebo niekde to nepoškodzuje ekonomiku, no vy asi nemáte reálny kontakt s takýmito ľuďmi, lebo ja som v Taliansku pracoval, a viem, ako nás tam tí domáci brali, a viem, čo si o nás mysleli, ako ich hnevalo to, že proste práce ako čašník, barman alebo kuchár sú už úplne obsadené Slovákmi a že domáci obyvatelia sa tam nemajú šancu zamestnať, pretože nie sú ochotní pracovať za tak nízky mzdy, ako sme my. To znamená, to, čo hovoríte, to je úplne, úplne mimo. A podporovať alebo hovoriť o tom, že dovážať cudzincov na Slovensko, že otvárať pracovný trh je v súčasnosti dobrá, dobrý nápad, keď, ako hovorím, mladé rodiny nemajú ani len možnosť založiť si, založiť si rodinu alebo získať bývanie, získať prácu za normálnu, dôstojnú mzdu v našom vlastnom štáte, je jednoducho úplne choré. Dokiaľ bude na Slovensku také množstvo nezamestnaných, ako je teraz, dokiaľ tu budú nezamestnaní ľudia, my nemôžme otvárať trh cudzincom, jednoducho musíme sa prioritne staviať k tomu, aby sme zamestnali našich vlastných ľudí a aj tých dlhodobo nezamestnaných v osadách, ktorí vás očividne netrápia. Pretože keď ste mohli kritizovať vládu a robiť niečo proti tomu, aby vláda nedala dotáciu napríklad firme Jaguar Land Rover tých 600 mil. eur, aby ju nepostavila do Nitry, kde je nezamestnanosť veľmi nízka, ale postavila ju niekde na stredné alebo východné Slovensko, tak jednoducho ste nerobili nič. Vy to schvaľujete, veď to je super a dnes proste si pred problémami stredného a východného Slovenska, kde je tá nezamestnanosť naozaj vysoká, zatvárate oči.
A keď je riešením problémom Slovenska to, že východ a stred odstavíme, jednoducho robte si tam, čo chcete, majte aj 50 % nezamestnanosť a na západ budeme dovážať Rumunov a Srbov, tak Boh ochraňuj Slovensko pred SaS!

Ďakujem pekne. Pán kolega Dostál, no, stálo by za to si aj trošku naštudovať pár rokov dozadu.
Slovenská republika, keď vstúpila do Európskej únie, a napriek tomu, že pohyb tovaru alebo osôb, tak ak si spomínate, tak Slováci nemohli pracovať v Rakúsku a v Nemecku 7 rokov. Bolo tam prechodné obdobie 7 rokov. To znamená, Rakúšania a Nemci si chránili svoj pracovný trh, to isté by bolo dobré, keby sme robili aj my, a bavíme sa o ľuďoch napríklad zo Srbska, ktorí nie sú v Európskej únii, čiže rozprávať o voľnom pohybu tovarov alebo osôb nie je veľmi namieste.
Ale hlavne si treba uvedomiť, že tu sa nebavíme len o cudzincoch, ale tu sa bavíme aj o občanoch Slovenskej republiky. V tomto zákone riešime aj občanov Slovenskej republiky nielen cudzincov, pretože dnes je práve ten problém, že mnohé firmy zamestnávajú najmä cez agentúry, pretože nemajú s tým, tým pádom nemajú s tým náklady, nemusia platiť odvody, ale zároveň tie odvody neplatia aj mnohé agentúry, resp. tých ľudí zamestnávajú za úplne smiešne peniaze, napr. na dohody na 100 euro mesačne a zvyšok im kešujú, im kešujú na ruku. Takýchto prípadov vám viem uviesť veľmi veľa, hlavne z východného Slovenska, kde tí ľudia sú zúfalí, pretože inú možnosť nemajú, tak berú aj prácu cez agentúru a tú prácu berú tak, že sú zamestnaní za smiešne peniaze na dohody a zvyšok im je vyplácané na ruku. A potom chodia ku mne do kancelárie vo Vranove a riešia to, že nedostanú ani minimálny dôchodok, pretože roky museli robiť cez nejakú agentúru, čiže to vaše vystúpenie nebolo veľmi podložené argumentami a faktami a naozaj by bolo dobre do budúcna si viac trošku doštudovať tých relevantných informácií... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pán Dostál, tárate, Európska únia, že vraj je založená na voľnom trhu a na voľnom pohybe ľudí, pochybujem. Ja tvrdím, že je založená na princípe ekonomického ovládnutia iných krajín, a to Nemeckom a Francúzskom. Je založená aj na princípe ničenia národných štátov, na princípe ich rozkladu. A o tej Kuzminovej ste nielen táral, vy ste strelil capa. O tom zamestnávaní našich ste strelil dvoch capov plus jedného byvola. Naši ľudia v zahraničí sú gastarbeiteri slabo platení. Pán Dostál, vy ste Buffalo Bill, strieľate a tárate od pása.
Ďakujem za slovo.