26. schôdza

Nehézová, Jana, poslankyňa NR SR
Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili štyria páni poslanci. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa rozhodla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať tento poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.
(Hlasovanie.) Prítomných 139, za 33, proti 38, zdržalo sa 67, 1 nehlasoval.

Návrh sme neschválili.

Budeme pokračovať hlasovaním o 58. bode, a to v prvom čítaní o návrhu poslancov Krajčího a Matoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti (tlač 838).
Pán poslanec Suchánek, nech sa páči, máte slovo.

(Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mareka Krajčího a Igora Matoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 838.)

Ďakujem pekne za slovo. V rozprave vystúpili traja poslanci a nebol podaný žiadny pozmeňujúci návrh.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

Ďakujem za slovo. (Ruch v sále, odmlčanie sa rečníka a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
95.
Páni poslanci, poprosím vás, pán poslanec Jakab, poprosím vás, kľud v rokovacej sále. (Ruch v sále.)

Pčolinský, Peter, poslanec NR SR
96.
Pán poslanec, dajte faktickú, prihláste sa, nevyrušujte, no.
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci a vážení kolegovia, milí hostia, dovoľte, aby som v úvodnom slove len jednou vetou.
Prichádzame s návrhom zákona, ktorého cieľom je zrušiť daň z pridanej hodnoty u exekútorov, resp. z odmeny exekútora. Myslíme si, že toto opatrenie dokáže dosť významným spôsobom ušetriť veľa peňazí ľuďom, ktorí sú povinní, resp. ktorí majú exekúcie. Čiže je to jeden z návrhov, ktorý má pomôcť ľuďom.
A viac by som povedal v úvodnom, resp. v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z legislatívnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre financie a rozpočet. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 12. marca 2018 a gestorský výbor do 13. marca 2018.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, ako isto viete, v Slovenskej republike momentálne prebieha viac ako 3,7 mil. exekučných konaní napriek tomu, že v máji minulého roku koaličná trojka vyhlásila, že ide s exekúciami niečo robiť. Bohužiaľ, do dnešného dňa sme návrh na riešenie tohto problému nevideli. Dokonca podľa medializovaných informácií sa k tomu koaličné strany, keďže nejaké alternatívy dala pani ministerka Žitňanská, koaličné strany ostatné sa k tomu zatiaľ nevyjadrili, hoci do konca januára tak mali urobiť. Tak verím, že v krátkom čase konečne uzrie svetlo sveta návrh tzv. exekučnej amnestie alebo generálneho pardonu zo strany vlády ako vládny návrh. Ale v súvislosti s tým je potrebné sa zamyslieť, čo ešte by sme mohli v tomto smere urobiť pre občanov, urobiť pre zhruba 1 mil. ľudí, ktorí exekúciu majú.
Náš návrh zákona je pomerne jednoduchý a hovorí o tom, že chceme zrušiť daň z pridanej hodnoty u exekútorov, resp. aby sa neúčtovala daň z pridanej hodnoty pri odmene exekútora. Veľmi dobre viete, že v prípade, ak sa človek dostane do exekúcie, exekútor si účtuje v zmysle Exekučného poriadku odmenu a tá odmena je 10 % v prípade, ak dlh je uhradený do 14 dní od, od prvej výzvy. V prípade, ak tak neurobí povinný, čiže dlžník, tak odmena exekútora je 20 % z vymáhanej sumy plus tie trovy, hotové výdavky a tak ďalej. My vlastne navrhujeme zrušiť v tomto prípade DPH, pretože pri tejto odmene sa, táto odmena sa vlastne navyšuje o DPH-čku a naším cieľom je ušetriť finančné prostriedky ľuďom. To znamená, bavíme sa, opakujem ešte raz, o 1 mil. ľudí, ktorému by sme dokázali ušetriť 20 % z odmeny exekútora, ktorú musia zaplatiť, resp. budú musieť zaplatiť.
Čiže tento návrh je pomerne jednoduchý. Samozrejme, má dopad aj na štátny rozpočet. Ministerstvo financií nedokázalo vyčísliť, aký dopad by tento náš návrh zákona mal, ale bavíme sa rádovo v miliónoch eurách, ktoré na jednej strane budú chýbať niekde v štáte, na druhej strane však ich ušetríme ľuďom. Z môjho pohľadu si myslím, že je legitímne požadovať, aby štát sa podieľal na pomoci ľuďom, keďže už v minulosti vieme, že štát vedel pomôcť súkromnej firme pána Širokého, ktorú oddlžil sumou 100 mil. euro. Vieme z minulosti, že štát sa podieľal sumou 100 mld. slovenských korún pri oddlžení polorozkradnutých slovenských bánk začiatkom, resp. koncom 90. rokov. Čiže bolo by naozaj fér, aby štát v tomto smere nastúpil a pomohol oddlžiť ľudí a týmto opatrením ušetril minimálne tých, resp. ušetril 20 % z toho, čo ľudia by museli zaplatiť.
Verím, že podporíte náš návrh zákona, ktorý nie je zložitý, ktorý je jednoduchý, a pomôžeme spoločne ľuďom trošku sa dostať na, do toho, do toho normálneho kolobehu života, pretože ľudia v exekúcii sú dnes v takom čertovom kolese, z ktorého sa nevedia dostať, sú v takom bludnom kruhu.
Dokonca aj pán predseda vlády častokrát a rád spomína, že dnes tu máme 50- až 70-tisíc ľudí, ktorí by mohli pracovať, avšak kvôli exekúcii pracovať nepôjdu, lebo sa im to neoplatí. A problém je najmä v tom, že ľudia nie sú schopní splatiť tie svoje dlhy. Tak opakujem, tento návrh im dokáže ušetriť 20 % z odmeny exekútora. Čiže z mojej strany, myslím, že všetko.
A nech sa páči, vaše otázky, pán Baránik.

Možno prekvapivo, nemám otázku, pán kolega. Chcem vyjadriť podporu a ocenenie tohto nápadu, si myslím, že je to dobrý nápad. Dokonca som sa trochu zamýšľal aj nad tým ustanovením, ktoré hovorí o tom, že sa v tomto má ísť aj do minulosti, pokiaľ sa dá. Myslím si, že nič tomu nebráni, pretože keď sa štát rozhodne, že sa vzdá svojho nároku, tak nič by tomu nemalo za týchto okolností, ktoré sú naozaj mimoriadne, že by tomu nič nemalo brániť. A vieme, že tu sa jedná o tých, ktorí sú, sú v postavení, kedy majú najväčšiu potrebu z našej spoločnosti o akúkoľvek pomoc, a, a myslím si, že tých 20 % je na to vhodných. Je to aspoň ukážka toho, že v aspoň malej miere čo by sme mali by schopní urobiť pre týchto ľudí, nie, to, samozrejme, ich to nezachráni, pretože ich nič tak ľahko nezachráni za daného stavu politického, ale je to aspoň ukážka toho, že štát je ochotný niečo robiť aspoň v tej 20 % miere na to, aby tú ich situáciu zlepšil. A zase na druhej strane to sú peniaze, ktoré majú pripadnúť štátu. Štát pre týchto ľudí neurobil nič. Štát v podstate spôsobil to, že sa dostali do tejto situácie vo veľkej časti, pretože ich nechránil v situácii, kedy ich mohol chrániť a mal. Štát trvalo porušoval svoje vlastné predpisy v záujme jednotlivcov, tak aby boli poškodení mnohí.

Ďakujem pekne za vašu pripomienku. Ja by som ešte dve veci len tak spomenul. Mne príde zvrátené, že exekútori si účtujú tzv. daň, resp. je tam účtovaná daň z pridanej hodnoty. Milí kolegovia, ja sa pýtam, aká je to pridaná hodnota? To je jedna vec.
A druhá vec, ktorú chcem povedať, je tá, že s tými exekúciami musíme niečo robiť, a už sú aj prvé pozitívne výsledky, ak si spomínate, zdravotná poisťovňa Dôvera len nedávno vyhlásila tzv. generálny pardon, a včera som sa dočítal, že si to veľmi pochvaľujú, že je tam oveľa, oveľa väčší výber toho poistného, ktoré mali niekde v pohľadávkach, ako, ako normálne, len, bohužiaľ, to nevyužilo až tak veľa ľudí, ako očakávali.
Čiže každopádne ja si myslím, že je našou úlohou ako štátu dať ľuďom pomocnú ruku, a vyzerá to tak, že ľudia tú pomocnú ruku sú ochotní prijať a využijú tú šancu. A keď im dáme šancu, aby zaplatili exekútorovi o 20 % menej, ja som presvedčený, že veľmi veľa ľudí sa tejto šance chytí, a tým pádom aj štát bude na tom, bude na tom profitovať, pretože tí ľudia následne vedia nastúpiť do pracovného procesu, platia dane, platia odvody, tým pádom ide hore spotreba, lebo zarábajú, míňajú peniaze. Čiže je naozaj našou úlohou ľuďom pomôcť a tu, tu vôbec nejde o politiku, že pravý, ľavý, zelený, modrý, fialový alebo koaličný, opozičný, ale naozaj treba myslieť na to, že v exekúcii je dnes 1 mil. ľudí.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedol aspoň pár vetami stručne návrh zákona.
Ide o novelu Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorú predkladáme spolu s kolegami Marianom Kotlebom a Martinom Beluským. Cieľom tejto novely je zabrániť, resp. zakázať schvaľovanie deficitných rozpočtov na úrovni štátneho rozpočtu, resp. na úrovni rozpočtu samospráv a zabrániť tak ďalšiemu zadlžovaniu Slovenskej republiky.
Toľko aspoň na úvod. Poprosím o otvorenie rozpravy, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a vážení kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k navrhovanému, k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 12. marca 2018 a gestorský výbor do 13. marca 2018.
Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.