26. schôdza

Ďakujem za slovo. Pán kolega Žarnay, vy si uvedomujete, že čo by ste spôsobil, keby tento váš zákon prešiel, v našej spoločnosti? Pretože to, čo, to, čo vy navrhujete, by neplatilo len pre riaditeľov škôl, ale by mohol vzniknúť precedens pre všetky typy zamestnaní u nás na Slovensku. To znamená, že by sa mohlo povedať, že aj vy ako poslanec môžete byť len dve funkčné obdobia. A ktokoľvek iný, primár alebo, alebo policajný riaditeľ, alebo akékoľvek odvetvie. Starostovia, povieme im, môžete kandidovať len dvakrát. Viete si predstaviť, čo by to spôsobilo v Slovenskej republike?
Netvrdím, že váš názor nemá ratio, ale jednoducho sa treba na to pozrieť trošku z takého širšieho hľadiska. Pre strom nevidíte celý les. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem.
Pán poslanec Klus.

Ďakujem. My sme sa v jednej analýze zaoberali primárne, samozrejme, politickým, ale predsa len limitovaním verejných funkcií, kedy sme vychádzali zo skúsenosti s americkým prezidentom. A tu by som sa možno rád opýtal, ako je tento návrh myslený. Je to tak ako v prípade amerického prezidenta, čo v praxi znamená, že keď má dve funkčné obdobia za sebou, už nikdy viac nemôže byť americkým prezidentom? Alebo je to teda tak, že si potom musí dať povinne jedno funkčné obdobie pauzu a môže prípadne opäť kandidovať, lebo v takom prípade to dáva zmysel. Presne takto to máme nastavené aj v akademickom prostredí na vysokých školách, ste spomínali dekanov a rektorov. To isté platí pre prodekanov, prorektorov. A ukazuje sa, že to má istým spôsobom také ozdravné účinky, pretože ten dekan alebo ten rektor si častokrát vychováva svojho perspektívneho nástupcu. Takže to ratio tam je a mne sa zdá tento návrh ako, ako zrozumiteľný, len som si chcel ujasniť, že ako je to teda s tou limitáciou.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Žarnay.

Ďakujem pekne za všetky pozitívne, ale i negatívne reakcie na tento návrh zákona. Skúsim v krátkosti na niektoré reagovať.
Pani poslankyňa Smolíková, môžem vás ubezpečiť, že tento návrh zákona absolútne nevychádza z nejakých mojich negatívnych osobných skúseností, a keď som ho pripravoval, absolútne ani myšlienka neskrsla, nejaká spomienka na to, čo som prežil na strednej škole, na ktorej som učil. Ja dennodenne sledujem reakcie či na Facebooku, či mi prichádzajú emaily od učiteľov, či príbehy, ktoré zverejňujem, prepustených učiteľov a riaditeľov škôl a podobne a tieto, tieto tento návrh vychádza z reálnych skúseností iných ľudí, iných kolegov učiteľov na Slovensku.
Preto si nemyslím a tým reagujem aj na pána Kollára, poslanca Kollára, že by to bola otázka 2-3 prípadov, ktoré sa na Slovensku stali. Týchto prípadov je množstvo, ale treba, treba ísť možno viacej do škôl, pýtať sa učiteľov, a nie dozvedať sa o týchto prípadoch cez médiá alebo len niekde v poslaneckom pléne.
Taktiež chcem povedať ešte na adresu, možno som nezodpovedal všetko, čo sa pýtala pani poslankyňa Smolíková, ale tu nejde o nejakú, nejakú, nejaký trest pre dobrých riaditeľov škôl. Predsa dobrý riaditeľ školy, ktorý vedie školu desať rokov, môže ísť potom, ak chce, robiť riaditeľa na inú školu. To neznamená, že automaticky končí vo funkcii a už nebude môcť kandidovať. Ale to som práve sa snažil, pani, pani Smolíková, vysvetliť, že ak chceme vytvoriť na Slovensku nejaký konkurenčný trh medzi školami, tak aj toto je spôsob ako školy budú bojovať o dobrých riaditeľov. Pretože ak škola v meste vie, že tam skončil na inej škole dobrý riaditeľ, ktorého si chceme pritiahnuť, je dobrý manažér, tak ho budeme ťahať k sebe, aby prišiel na našu školu robiť riaditeľa. (Reakcia z pléna.) Ako keď budú voľby o päť rokov? Jednoducho voľby, voľby, riaditeľ školy má desať rokov funkčné obdobie a o päť rokov krát dva, čiže desať rokov.

Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ak nie, uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy ústne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko ešte navrhovateľ?
Nech sa páči.

Ak dovolíte, ja ešte len dokončím, čo som nestihol vo faktickej poznámke.
Teda že nejde o trest, o žiaden trest pre dobrých riaditeľov, naopak, je to šanca pre dobrých riaditeľov, aby mohli využiť svoje schopnosti, a buď päť rokov pokračovať ďalej v roli učiteľa na tej istej škole, alebo ísť kandidovať po desiatich rokoch na inú školu a pomôcť ďalšej škole pri jej rozvoji. Ja neviem, prečo ste zástancovia myšlienky, že riaditeľ, ktorý je desať rokov na nejakej škole, tak tam musí zotrvať už do konca svojho života alebo ďalších pätnásť rokov. Prečo by sa nemohol uchádzať o miesto riaditeľa na inej škole a pomôcť jej manažovať ju? (Reakcia z pléna.) Áno. Ale rada školy je iná kapitola, o ktorej nebudem radšej teraz hovoriť a budeme hovoriť asi až na ďalších schôdzach, pri iných návrhoch zákona.
Tiež chcem povedať, tiež chcem povedať, že tento návrh podporoval aj váš bývalý minister Plavčan, takisto ho podporoval aj váš bývalý minister školstva Čaplovič. (Reakcie z pléna.) Áno, pozrite si to aj v médiách. Dokonca sa už malo ministerstvo tým zaoberať a pripravovať návrh zákona. Tento návrh , návrh podporujú aj odbory, ako som citoval pána Ondeka. Tento návrh podporuje aj Slovenská komora učiteľov, aj keď s tou úpravou, že by po dvoch funkčných obdobiach rada školy mohla ešte trojpätinovou väčšinou rozhodnúť, že ak naozaj dosahovala škola vynikajúce výsledky, tak ten riaditeľ môže pokračovať ďalej. Ale nie je to výplod mojej fantázie a nie je to výplod opozičného politika, ktorý prišiel s nezmyselným návrhom zákona do parlamentu. Riešilo sa to už viackrát, aspoň teda boli nejaké tézy, ako by sa to mohlo riešiť. Neviem, či priamo nejakou prípravou zákona, ale boli to aj vaši ministri vašej vlády.
Ja až na záver chcem povedať, že vôbec som sa nesnažil, ako sa mi to niekto z nás snažil povedať, že škatuľkujem, že všetkých riaditeľov hádžem do jedného vreca. Naopak, vážim si všetkých dobrých riaditeľov stredných, základných škôl na Slovensku, ktorí si naozaj odmakali, ktorí vedia školy riadiť, ktorí nerobia bosing na školách. Nikdy som nepovedal, pán Mizík, že, alebo niekto, kto mi sa snažil pripísať, že by väčšina riaditeľov robila bosing na svojich školách. Nie, určite, že sú riaditelia, ktorí bosing nerobia, ale možno sú riaditelia, ktorí bosing nerobia, ale ich škola žije v stereotype, máme žiakov, nič nerobíme, však nejako prežijeme štyri rokov, päť rokov a uvidí sa, čo bude ďalej. Prečo by na tieto školy nemohli prísť noví, začínajúci, mladší kolegovia alebo riaditelia z iných škôl, ktorí by tú školu posunuli na vyšší stupeň? Takže nie je to generalizovanie a nie je to paušalizovanie všetkých riaditeľov na Slovensku. Nikdy som to nepovedal a vážim si všetkých riaditeľov, dobrých riaditeľov na Slovensku. Asi toľko.
Ďakujem.

Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Viery Dubačovej, Simony Petrík a Miroslava Beblavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňajú niektoré zákony. Návrh zákona má parlamentnú tlač 832. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 866.
Dávam slovo poslankyni Viere Dubačovej, aby návrh zákona uviedla.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Viery Dubačovej, Simony Petrík a Miroslava Beblavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 832.)

Ďakujem. Vážený pán predseda, milé kolegyne, milí kolegovia, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Viera Dubačová, Simona Petrík a Miroslav Beblavý.
Cieľom nášho návrhu zákona je zabrániť možnej koncentrácii moci v médiách. Práva úprava už dnes zakazuje tzv. krížové vlastníctvo médií, príklady z aplikačnej praxe však ukazujú na jej obchádzanie. Dôvodom je predovšetkým nedostatočné znenie právnej úpravy, ktorá nepredpokladá úplné odkrytie vlastníckej štruktúry médií. Aktualizačným momentom pre podanie návrhu zákona boli zverejnené informácie o možnom vstupe finančných skupín s vlastníctvom printových médií do priestoru významných stredoeurópskych mediálnych staníc. Práve nedostatočné znenie právnej úpravy by tento vstup umožnil so všetkými z toho vyplývajúcimi rizikami, najmä vo vzťahu k politickým právam a slobodám, ktoré zaručuje Ústava Slovenskej republiky, ako aj príslušné medzinárodné zmluvy. Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, so zákonmi Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Pán predseda, môžete otvoriť rozpravu. Ďakujem.
A zároveň sa hlásim ako prvá do rozpravy.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, poslancovi Petrovi Marčekovi.