26. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán kolega. Áno, myslím si však , že naozaj sa treba aspoň pokúsiť rozvíriť túto zdanlivo, zdanlivo pokojnú hladinu, treba začať konať okamžite a treba začať niečo pre to robiť. A myslím, že práve ten, tento náš zákon je takým krokom, ale možno sa to rozvíri aj vo verejnej mienke, možno sa niečo stane a pokúsime sa prvým krokom.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, o médiách sa nie nadarmo hovorí, že sú siedmou veľmocou. Samozrejme, majú obrovský vplyv na verejnú mienku, na postoje, na názory ľudí, až po ich správanie a kúpyschopnosť. Práve preto sú magnetom pozornosti aj veľkých korporácií a sú príťažlivé pre veľké korporácie, ktoré sa primárne venujú úplne inej činnosti, ale mediálny biznis je pre nich zaujímavý.
Samozrejme, krížové vlastníctvo médií, to nie je len špecificky slovenská téma. Je to téma celoeurópska, ba môžem povedať celosvetová. O tom, že je to celoeurópska téma svedčí aj to, že aktuálne sa tejto téme venujú aj na pôde Európskej únie a pripravujú určité novely, pokiaľ ide o legislatívu a zamedzenie krížovému vlastníctvu médií. Je to však veľmi ťažká úloha. Treba povedať, že dôsledok krížového vlastníctva médií poznáme všetci alebo si to vieme predstaviť na znížení plurality názorov, ovplyvnení objektívnosti, pravdivosti, dokonalosti, úplnosti informácií a podobne.
Treba však povedať aj to, že nielen tento návrh existuje momentálne, v tej legislatívnej podobe, ale existuje aj platná legislatíva na Slovensku, a to zákon č. 308/2000 Z. z. Áno, časovo ide o pomerne bradatý zákon, 17-ročný, ale to neznamená, že by nebol funkčný. Pochopiteľne, zákony sa robia nie pre zákony samotné, ale zákony sa robia preto, aby boli prospešné a účinné pre ľudí, nie naopak. Opačný postup by bol zlý. Nechcem tým povedať, že tento zákon je úplne najlepší, ale treba vidieť, že existuje a je to zákon o vysielaní a retransmisii. Ako všetci určite dobre viete, máme Radu pre vysielanie a retransmisiu, ktorá je kontrolným orgánom, a jednak nastavuje všeobecné aj špecifické pravidlá a má kompetencie tieto pravidlá kontrolovať a vymáhať prípadný postih na porušovateľoch tejto legislatívy. Samozrejme, že má svoje diery, povedané v úvodzovkách, netvrdím, že nie je možné ho vylepšiť, ale zákon teda má slúžiť tomu, aby sa zamedzilo toto krížové vlastníctvo. Súčasná situácia je taká, že zákon vlastne sleduje a vyhodnocuje majetkové a personálne prepojenie vysielateľov navzájom, vysielateľov a vydavateľov periodickej tlače a vysielateľov a prevádzkovateľ multiplexov. Samozrejme, rada má kompetenciu v prípade porušenia tejto legislatívy vyvodiť náležité dôsledky, a to v podobe odňatia licencie, čo je teda najtvrdší trest, dokonca tvrdší, ako keby to bola finančná pokuta. Zákon takisto vyžaduje súhlas Rady pre vysielanie a retransmisiu v prípade predaja obchodného podielu nad 50 %, nad 55 % dokonca, a to oznámením a platnosťou dva roky pri televíziách a jeden rok pri rozhlase a rádiách od udelenia licencie. Pravdou je, že rada má svoju právomoc kontrolovať vlastníctvo médií len do prvého stupňa. Problém vzniká tam, keď ide o predaj obchodných podielov aktuálnym držiteľom licencií smerom ďalej. Tam už kompetencia rady nesiaha a tam dochádza presne k tomu vytvoreniu toho krížového vlastníctva, to je už neprehľadné ani pre radu, a dokonca ani pre samotnú verejnosť. A tam začína, začína to nebezpečné ovplyvňovanie verejnej mienky. Pozorne som si ale prečítal ten váš návrh, ktorý spočíva v tom, že žiadatelia o udelenie licencií vlastne vstúpia do registra partnerstiev alebo partnerstva s verejným sektorom. Dobre som to povedal. Register partnerstva s verejným sektorom. Lenže v tejto podobe, v akej to predkladáte vy, má to svoju racionálnu podstatu, ale ak to premietneme do reality, do praxe, vlastne tento register bude plniť iba informatívnu úlohu. Dostanú, či rada, alebo verejnosť, informáciu o tom, kto je potenciálne tým konečným vlastníkom daného média. Dôležité však je, aby, aby sme vedeli zakročiť proti krížovému vlastníctvu. Na to je jednak Protimonopolný úrad, čo sa týka tej biznis stránky mediálneho podnikania, a na to ale je určená Rada pre vysielanie a retransmisiu. Takže informatívnu funkciu váš návrh splní, ale postráda to tú výkonnú silu, tú exekutívnu silu a tú by sme mali posilniť práve v prípade Rady pre vysielanie a retransmisiu, lebo to považujem za systémové riešenie, posilniť kompetenciu Rady pre vysielanie a retransmisiu.
Nevylučujem aj nejakú spojitosť trebárs registráciou do tohto partnerského vzťahu s verejným sektorom, ale určite si myslím, že by bola schodnejšia a omnoho efektívnejšia cesta posilniť právomoci rady, aby tá rada mohla preniknúť do štruktúry vlastníkov nielen na tej prvej úrovni, na tej najzákladnejšej, toho žiadateľa o licenciu, ale aby mohla pokračovať trebárs vo svojej investigatívnej práci, ak to nazvem takto v úvodzovkách, vo svojej investigatívnej práci a dopátrať sa aj v budúcnosti pri potenciálnom prevode obchodných podielov toho, kto je vlastne ten úplný konečný vlastník, tá špička tej pyramídy. Takže skôr vidím cestu nie v tomto partnerstve, ktoré informatívne O. K., v pohode, ale vidím cestu posilniť právomoci a kompetencie Rady pre vysielanie a retransmisiu. To je zatiaľ asi jeden z najúčinnejších krokov, ktorý môžeme urobiť, a podotýkam na začiatku som spomínal tú európsku legislatívu na pôde Európskej únie sa diskutuje veľmi živo o tejto téme, lebo to nie je len slovenské špecifikum, to som tiež povedal na začiatku, čiže je to celoeurópske a celosvetové špecifikum a dokonca prvého polroku 2018 má byť dokončená smernica Európskej únie v tejto súvislosti, ktorá, samozrejme, bude podliehať ešte schváleniu národnými parlamentami a dáva široký priestor aj národným legislatívam, aby zaujali k tomu definitívne stanovisko.
Takže ja to beriem pragmaticky. Z vášho pohľadu je to informatívne dobrý návrh, ale myslím si, že by sme ho mali možno aj spoločnými silami dopracovať do tej podoby, že posilníme právomoci a kompetenciu Rady pre vysielanie a retransmisiu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem podporiť názor pána Farkašovského. Je cítiť, že pochádza z médií a problematike sa rozumie.
Skutočne môžem povedať, že treba posilniť naozaj kompetencie rady pre retransmisiu, možno upraviť v tomto aj zákon. Osobná skúsenosť je, že keď, a vlastne aj, aj zákonná, keď chcete previesť médium napríklad rádio, tak do určitého počtu percent len oznamovacia povinnosť. Nad - musí to rada schváliť, ale teoreticky, keď si vy založíte eseročku a licencia, licenciu drží eseročka, a nie fyzická osoba, čo väčšinou sú to eseročky, tak keď už prevádzate na úrovni vlastníka tej s. r. o., môže byť ďalší reťazec 3-4 ďalších, jedna vlastní druhú. A na tú už nemá dosah rada pre retransmisiu a vy to môžete v treťom kolene prepisovať, ako chcete, a rada na to nemôže, nemá žiadny právny dosah, lebo ten držiteľ tej licencie je vždy tá prvá s. r. o. a mení sa majiteľ tretej, štvrtej, piatej. To znamená, že áno, presne ako hovoril pán Farkašovský, je to pravdou, tam treba posilniť tie kompetencie, aby sa toto nestávalo. Doteraz je zakázané len krížové vlastníctvo tých elektronických médií, ale ja si myslím, že je namieste tie veľké domy nejakým spôsobom tiež riešiť, lebo keď si zoberiete, že budú mať aj televíziu a teraz budú mať aj obrovské printy a ešte si nakúpia rádia, tak to nie je, nie je to správne, aby, aby sme odovzdali, je to vlastne tretia veľmoc, alebo odovzdali by sme takúto obrovskú moc do rúk pár bohatým ľudom a nemali by sme nad tým kontrolu.
Ja si myslím, že je namieste sa touto otázkou sa zaoberať a skutočne ten zákon nieže sprísniť, ale, ale dostať to do nejakej normálnej úrovne, aby, aby ten štát mal páky a kontrolu nad... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Karol Farkašovský, ja si myslím, že tvoj prejav bol absolútne hodný človeka, ktorý sa rozumie problematike. Nikoho si neurážal, nikoho si nedehonestoval, ako to bolo zvykom pri iných vystúpeniach, a ja si myslím, že ak budeme takto vystupovať alebo ak budú poslanci Národnej rady takto vystupovať v Národnej rade, tak určite sa dôjde k nejakému konsenzu a tie názory, ktoré hovoria, že koaličné nápady nie sú schvaľované, tak určite prestanú, pretože ak budete komunikovať normálnym spôsobom s koalíciou, tak koalícia bude komunikovať normálnym spôsobom aj s nami.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ale veľmi správne ste povedali (povedané so smiechom), lebo neviem, pán kolega, že by som tu robila niečo neprístojné, alebo že by som reagovala nejako. Dosť sa ma to dotklo teda teraz, že akurát na moju adresu. Dobre, tak budem sa musieť naozaj nad sebou zamyslieť.
Chcela by som vlastne povedať, že naozaj som veľmi rada, keď cítime, že tá koncentrácia moci a proste tie médiá, to ovládanie médií oligarchami, veľkými skupinami, záujmovými skupinami môžu naozaj v našej spoločnosti spôsobiť koniec koncov, čo aj v iných spoločnostiach vidíme, ako naozaj veľkú šarapatu. Preto ja si myslím, že my sme otvorení. Práve tento náš zákon je aj takou, by som povedala, že otvorenou náručou, teda aby som sa rozprávala korektne a pekne, že je naozaj ponúknutou ru..., ponúknutou spoluprácou. Veľmi radi budeme spolupracovať, pretože si myslím, že ak nám pôjde všetkým o dobro veci, tak potom je naozaj všetko v poriadku. My sme tu navrhovali ako vlastne, aby vysielateľ v súčinnosti vo vzťahu k Rade pre vysielanie a retransmisiu v prípade potreby preukázania plnenia obmedzení pri konečnom užívateľovi, aby mal ten vysielateľ povinnosť teda tej súčinnosti voči, voči tej rade. A pri eventuálnom nesplnení si zákonných obmedzení určí rada vysielateľovi primeranú lehotu na nápravu, ale ako vravím, naozaj ako si myslím, že ak je priestor, tak sme otvorení diskusii.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za reakcie všetkým kolegom. Potvrdili ste vlastne ten status quo, ktorý som spomínal v rozprave.
Ešte mi napadá v tejto súvislosti jedna vec, že možno by bolo dobré posilniť právomoci Rady pre vysielanie a retransmisiu nielen v tej súvislosti a kontrole vlastníctva médií, ale aj kontrole obsahu, teda toho, čo médiá vysielajú. Myslím tým hlavne na určitú objektivitu, vyváženosť, nestrannosť a kvalitu informácie, lebo tam, si myslím, že dochádza k veľkým problémom a tam začína tá dezinformovanosť verejnosti alebo šírenie rôznych hoaxov a poloprávd a podobne.
A ešte len taká informácia, ktorú som zabudol povedať v rozprave. Hovoril som o diskusii na európskej úrovni. Chcem len podotknúť, že aj v Európskej únii existuje komisia, ktorá sa špeciálne venuje tejto problematike a jednotlivým častiam tejto problematiky, a dokonca Slovensko predsedá jednej z týchto komisií. Takže máme priame prepojenie aj na Brusel a určite je tam priestor aj z Európskej únie, aj cez ministerstvo kultúry, aj cez parlament rozvinúť širšiu diskusiu s cieľom, aby sme našli, čo najoptimálnejší model, ako to usporiadať a ako to vyriešiť. Vyriešiť asi ťažko, ale posunúť dopredu, tak by som to povedal mierne optimisticky.
Ďakujem.

Vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, ja začnem možno tým, čo tu už bolo povedané niekoľkokrát, a budem asi hovoriť skôr viac ešte o tej súčasnej situácii a možno o tom, čo nás v najbližšej dobe teda čaká, pokiaľ sa stane to, čo sa stane, ako už aj spomenul kolega Kollár.
Na Slovensku máme od roku 2000 zakázané krížové vlastníctvo dvoch a viacerých televízií, celoplošných rádií alebo vlastníctvo televízie a denníka. Presne je v zákone napísané, že, citujem: „Majetkové prepojenie a personálne prepojenie vysielateľa rozhlasovej programovej služby a vysielateľa televíznej programovej služby navzájom alebo s vydavateľom celoštátnej periodickej tlače sa zakazuje.“ Má to dobrý dôvod, pretože ide o rozumný obranný mechanizmus pre udržanie plurality médií, ako už aj spomínala kolegyňa Dubačová, ktorý je rozšírený vo vyspelom západnom svete, dokonca aj v trhovo liberálnejších ekonomikách, ako sú napríklad Spojené štáty. Podľa informácií z článku Dušana Mikušoviča má prísnu legislatívu Francúzsko, ktoré reguluje aj to, aký podiel v médiách môžu mať spoločnosti so sídlom mimo Európskej únie. Naopak, v Poľsku či v Maďarsku zákaz krížového vlastníctva úplne absentuje. V Česku síce zákon reguluje vlastníctvo médií v tom, že firma, ktorá vlastní televíziu môže vlastniť už len jedno celoplošné rádio, nehovorí však už nič o tlačených či online médiách.
Na Slovensku je teda zákon prísnejší ako v ostatných krajinách vo V4, čo považujem jedine za správne. Lenže donedávna sme nemali nástroj, ako tento zákaz reálne vymôcť, a preto sa finančné skupiny osmelili a viaceré médiá poskupovali. Dnes už takýto nástroj máme, a preto s Vierou Dubačovou a Miroslavom Beblavým, s ktorými spolu pôsobíme v strane SPOLU - Občianska demokracia predkladáme práve tento návrh zákona, ktorý okrem iného pomôže zachrániť najvplyvnejšiu a najsledovanejšiu slovenskú televíziu pred tým, aby sa do nej infiltrovali finančné skupiny cez spleť firiem s nejasným vlastníctvom.
Doba v súčasnosti nezávislosti médií nepraje. Mediálna oblasť je prudko sa meniacim a komplikovaným podnikateľským segmentom. Po nástupe internetu a sociálnych sietí je pretlak informácií, za ktoré mnohokrát netreba platiť. Mikroskopické redakcie produkujú nekvalitné správy takmer zadarmo, ryžujú na fantastických titulkoch, pričom kvalitné redakcie s desiatkami zamestnancov im musia konkurovať s oveľa väčšími nákladmi a štandardami práce. Ľudia prestávajú kupovať print a zároveň sa ešte celkom nenaučili platiť za kvalitný online obsah. Ďalšiu porciu peňazí odčerpávajú tradičným médiám globálne giganty, ako je Facebook či Google, ktorí ju vedia presne zacieliť, a tak menšie médiá majú problém im v reklame konkurovať. Dnes pohlcujú už približne dve tretiny globálneho trhu s online reklamou. A k tomu si pridajme dezinformácie z Ruska. Je čoraz náročnejšie v tradičných médiách tvoriť zisk, a tak sú ohrozené zmenami vlastníkov. Tradičné médiá prestávajú byť zaujímavé ekonomicky, ale začínajú byť zaujímavé mocensky a zákon sa aj skutočne obchádza.
Práve televízie sú u nás médiom, ktoré dokáže stále najsilnejšie ovplyvňovať verejnú mienku pre dobré aj zlé ciele. Vedel to aj Pavol Rusko, ktorý vlastnil zároveň aj Národnú obrodu, Rádio Koliba a Markízu. Práve Markíza vtedy ponúkla verejnosti aj iný pohľad na dianie v republike za Mečiara, ako vysielala vtedy vládnej moci servilná Slovenská televízia. Viacerí v sále si pravdepodobne ešte pamätáte, aké tvrdé zápasy sa viedli o vplyv v televíziách, keď bol ešte Vladimír Mečiar aktívnym politikom. Ani dnes nie sú tieto boje vyhraté a viaceré politické strany pri moci sa pokúšajú, aby sa o nich vysielalo to, čo si želajú. Preto bola voľba riaditeľa RTVS tak citlivou a sledovanou záležitosťou. Agentúra Reuters v novembri oznámila, že má informácie o tom, že čínska energetická a investičná skupina CEFC a česko-slovenská finančná skupina Penta Investments chcú spoločne kúpiť od americkej mediálnej firmy Time Warner jej podiel v spoločnosti Central European Media Enterprises a práve CME je matkou Markízy. Ak by skupinu CME skutočne kúpila a jej čínsky obchodníci a kamaráti, stali by sa vlastníkmi Markízy.
Tak ako už spomenul kolega Boris Kollár treba pripomenúť, že existujú na Slovensku dve finančné skupiny, ktoré u nás začali významne koncentrovať mediálnu moc. Tak si ich pripomeňme. Skupina J&T je hlavným investorom mediálneho domu JOJ Media House, pod ktorý patria okrem televízie JOJ aj bilbordové spoločnosti a nepriamo aj viaceré rádiá.
Pente zas na Slovensku patrí vydavateľský dom News and Media Holding, ku ktorému patria denník Plus JEDEN DEŇ, týždenník Plus 7 dní aj týždenník Trend a okrem toho skupina nedávno ohlásila získanie väčšiny printových titulov vydavateľstva Ringier Axel Springer. Dohady o kúpe Markízy Penta zatiaľ nekomentovala. To neznamená, že sa nechystá na nákupy.
Prosím, uvedomme si, akú bonanzu predstavuje Markíza pre ľudí, ktorých biznisový či politický úspech závisí od dobrého imidžu a ktorej spravodajstvo si každý večer zapne približne 600-tisíc ľudí. A teraz si predstavte, že nájdete spôsob, akým do týchto správ pretlačíte nepozorovane svoj pohľad na vec bez toho, aby ste ohlásili, že ide o reklamu alebo subjektívny názor. Alebo, že viete prísť za niekým v tejto republike a povedať, že nejaká kauza nemusí sa dostať do vysielania. Pre pochopenie vážnosti situácie sa stačí pozrieť aj k susedom do Českej republiky, kde súčasný víťaz parlamentných volieb pán Babiš kombinuje nielen obrovskú ekonomickú a politickú moc, ale aj moc mediálnu a česká spoločnosť sa tak musí každú chvíľu vyrovnávať s obvineniami, že súčasný premiér telefonuje redaktorom v dvoch veľkých internetových a tlačových denníkov, čo môžu a nemôžu písať o jeho podnikateľských a politických aktivitách. Médiám sa tak pridáva ďalšia vrstva nedôvery v časoch, keď na nich útočia konšpirátori, putinovské Rusko a populisti.
Na Slovensku si dnes môže kúpiť noviny alebo televíziu akákoľvek schránková firma, za ktorou môže byť hocikto. To je fakt. Aj napriek súčasne platnému zákonu. Z môjho pohľadu je to úplne neakceptovateľné. Je vecou národného významu, aby sme vedeli, kto reálne médiá vlastní. A čo ak bude nabudúce nakupovať cez niekoho Putin? A keď sme pri tom, Čína tiež nevyniká v dodržiavaní nezávislosti médií.
Pred niekoľkými rokmi sme ešte nevedeli, čo by sa proti obchádzaniu zákazu krížového vlastníctva médií dalo spraviť. Ak vlastník média dodal Rade pre vysielanie a retransmisiu neúplné údaje alebo rovno klamal, rada nemala žiadne lepšie nástroje ako verejnosť na to, aby uvedené skutočnosti si o vlastníkoch preverila. My si myslíme a máme za to, že dnes Slovenská republika takýto nástroj má. Je to ten istý nástroj, ktorý zaviedla ministerka Žitňanská, aby sa zamedzilo tomu, že štát bude obchodovať so schránkovými firmami s neznámymi vlastníkmi, za ktorými môžu byť politici, ktorí by si tak prihrávali kšefty. Na príprave tohto zákona spolupracoval aj môj kolega Miroslav Beblavý. Ide o registre partnerov verejného sektora, kde vlastníci musia rozkryť svoju vlastnícku štruktúru až po konečných užívateľov výhod. Z môjho pohľadu slúži ku cti ministerky Žitňanskej, že skutočne počúvala pri tvorbe zákona pripomienky či už Mira Beblavého, alebo neziskových organizácii. Výsledkom je register, ktorý skutočne predstavuje komplikáciu a ohrozenie pre nečestných podnikateľov, ktorí chcú klamať o svojich vlastníckych vzťahoch. Do registra sa musí zapísať každý, kto obchoduje so štátom a uviesť v ňom pravdivú vlastnícku štruktúru, inak tam budú prísne postihy. My v SPOLU - Občianska demokracia navrhujeme, aby sa využil aj pre rozkrytie vlastníckych štruktúr slovenských celoštátnych médií.
Myslím si, že nikto z nás tu v sále si neželá, aby Penta získala, čo i len vzdialenú možnosť zasahovať do toho, čo správy na Markíze budú hovoriť o slovenských nemocniciach, lekárňach, zdravotných poisťovniach či spise Gorila, alebo politike ministerstva zdravotníctva. A už vôbec by sme nechceli, aby získali čo len najmenšiu možnosť ovplyvňovať to, čo sa vysiela pre približne 600-tisíc ľudí každý večer o viacerých z nás, čo sa snažíme držať ich biznis v medziach zákona. Musíme urobiť všetko preto, aby sa ľudia so zlými úmyslami cez spleť firiem nedostali k Markíze, lebo to je asi jediná televízia, ktorá nám tu ešte zostáva, a potrebujeme ich takisto aj veľmi silno dostať odtiaľ, kde už zákon porušili a mediálnu moc koncentrujú.
A teraz sa možno zastavím pri tom, čo hovoril pán Farkašovský. Škoda, že tu už nie je, ale hovorí o posilnení kompetencie Rady pre vysielanie retransmisiu. Super, výborný nápad, ale v októbri po objavení správ o možnom vstupe Penty do Markízy aj pán minister kultúry Maďarič sa ujal iniciatívy a chcel podniknúť v podstate to isté, čo navrhujeme my. Pokojne sa k tomu mohla, mohol pridať pán Farkašovský a mohol mu navrhnúť aj práve tento z môjho pohľadu veľmi dobrý, dobrý návrh, ale odvtedy nejako zostalo ticho a konkrétny návrh pán minister nepredložil. Tak sme ho predložili my a sme pripravení rokovať o tomto zákone. Dnes sa prekvapivo slovenskej demokracii darí najlepšie v celom regióne V4. Nie je to však preto, že by sme doma dosahovali niečo ultra svetoborné, ale preto, že naši susedia sa nehýbu vpred, ale skôr dozadu. Kvalitné nezávislé médiá dnes stoja v ceste mocibažným finančným skupinám a aj politikom, pre ktorých je dôležitejší ich vlastný úspech ako úspech tejto krajiny.
A ja považujem dôveryhodné médiá za nevyhnutnosť ak chceme jedného dňa žiť v krajine, kde sa zmení vláda a konečne začne platiť jeden meter pre všetkých.
Vážené kolegyne, kolegovia, pokiaľ aj vám záleží na tom, aby sme si udržali alebo prinajmenšom prispeli k zvýšeniu nezávislosti médií, verím, že tento návrh podporíte a posunutie do druhého čítania, v ktorom sa môžme aj na výbore pre kultúru a médiá rozprávať o tom, ako by sme ho mohli ešte vylepšiť prípadne.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Ja by som najskôr k pani Petrík. Myslím, že to, čo povedala o tom vplyve, že za chvíľočku si Putin kúpi, ja si myslím, že bolo by asi načase, aby bola vyvážená tá spoločnosť, lebo zatiaľ majú tie najväčšie médiá práve americké spoločnosti v rukách plus naši oligarchovia, takže to považujem zase za jasný váš prejav vašich postojov.
A čo sa týka pani Dubačovej, ešte môžem ako záverečné slovo povedať aj ku nej, že tým zasahovaním do vysielania myslela určite zasahovanie pána Grendela a pána Lipšica v tých časoch, keď bol pán Mika generálny riaditeľ, lebo je načase, že teraz k žiadnemu zasahovaniu neprichádza. Ďakujem pekne za slovo.

Ja len krátko poviem, viete, pán Marček, krajiny ako Rusko a Čína sú nedemokratické, ktoré vyslovene zatvárajú do väzenia nezávislé médiá alebo predstaviteľov nezávislých médií, takže z nich si my teda príklad určite brať nemôžme. Ja sa neprikláňam absolútne k žiadnym americkým médiám ani ich nejakým spôsobom nepropagujem, skrátka... (Reakcia z pléna.) Aha, to nie na mňa, O. K., aha.
Skrátka, určite nepodporujem nedemokratické krajiny a médiá.

Odpoviem veľmi krátko na toto. Možno v Rusku a v Číne sa zatvárajú novinári, ale v Amerike ich aj vraždia, takže to je všetko. Ďakujem.