26. schôdza

Ďakujem.
S reakciou, pani poslankyňa.

Ja len krátko poviem, viete, pán Marček, krajiny ako Rusko a Čína sú nedemokratické, ktoré vyslovene zatvárajú do väzenia nezávislé médiá alebo predstaviteľov nezávislých médií, takže z nich si my teda príklad určite brať nemôžme. Ja sa neprikláňam absolútne k žiadnym americkým médiám ani ich nejakým spôsobom nepropagujem, skrátka... (Reakcia z pléna.) Aha, to nie na mňa, O. K., aha.
Skrátka, určite nepodporujem nedemokratické krajiny a médiá.

Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie, uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy ústne.
A o slovo požiadal pán spravodajca, nech sa páči.

Odpoviem veľmi krátko na toto. Možno v Rusku a v Číne sa zatvárajú novinári, ale v Amerike ich aj vraždia, takže to je všetko. Ďakujem.

Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce v rozprave zaujať pani navrhovateľka? Nie, ďakujem. Pán spravodajca? Nie, ďakujem.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Jozefa Mihála a Miroslava Beblavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je pod tlačou 833, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 867.
Dávam slovo poslancovi Jozefovi Mihálovi, aby návrh zákona uviedol.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála a Miroslava Beblavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 833.)

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol poslanecký návrh zákona, ktorý predkladáme s kolegom Mirom Beblavým a ktorý bude veľmi zaujímať tých, ktorí sú podľa zákona o sociálnom poistení definovaní ako SZČO, samostatne zárobkové činné osoby. Ide o veľmi dôležitú tému tzv. minimálnych odvodov, minimálnych povinných odvodov.
Toľko veľmi stručný úvod a poprosím, pani predsedajúca, otvorte rozpravu, do ktorej sa budem hlásiť ako prvý.

Ešte najskôr si vypočujeme spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani poslankyňu Janu Nehézovú, ktorá nám prednesie spravodajskú informáciu k tomuto bodu, až potom otvorím všeobecnú rozpravu.
Nech sa páči.

Vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 833.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 867 z 15. januára 2018 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 12. marca 2018 a v gestorskom výbore do 13. marca 2018.
Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, otváram všeobecnú rozpravu. Registrujem, že sa hlásite, pán navrhovateľ, písomne sa prihlásil ešte pán poslanec Beblavý.
Takže nech sa páči, pán navrhovateľ, pán poslanec Mihál.

Ďakujem. Takže ide o tzv. minimálne odvody. Súčasný stav v zákone o sociálnom poistení je taký, že pokiaľ je samostatne zárobkovo činná osoba, napr. živnostník, povinne poistený v Sociálnej poisťovni, tak jeho vymeriavací základ, ktorý sa inak vypočítava zo základu dane v daňovom priznaní, tento vymeriavací základ musí byť najmenej vo výške 50 % priemernej mzdy zistenej v období dvoch rokov dozadu, čo konkrétne napríklad teraz v roku 2018 znamená vymeriavací základ vo výške 456 eur a tzv. minimálne odvody sú 151,16 eur presne do Sociálnej poisťovne. 151 eur zaokrúhlene musí platiť živnostník a ďalšie SZČO, pokiaľ sú povinne poistení. Niekomu sa to možno zdá byť primerane, niekomu málo, niekomu veľa. Keby ste na živnosť mali príjem okolo 500-600 eur hrubého, a teda s tým ešte spojené nejaké výdavky a ten čistý príjem by bol možno 400, 300 eur mesačne tak platiť z toho 151 eur do Sociálnej poisťovne a je tam ešte ďalších necelých 64 eur do zdravotnej poisťovne, čiže spolu je to 215 eur. No platiť z tých 400, možno 500 eur čistého príjmu polovicu do poisťovní a tam ešte možno aj nejaká daň, samozrejme, keď na to príde, to je jednoducho strašne veľa. Pre tých živnostníkov, ktorí sa týmto spôsobom snažia uživiť seba alebo dokonca rodinu, je to jednoducho zničujúce. Ten kto zarobí na živnosť alebo na inú formu samostatného podnikania okolo 1 000 - 1 500 alebo 2 000 eur mesačne alebo možno ešte viac, táto suma minimálnych odvodov nie je nejako zásadná, to je, myslím, jasné. Ale mňa zaujímajú pri tejto téme tí, ktorí zarobia 400-500 eur čistého. A pre nich je súčasná suma minimálnych odvodov spolu so zdravotným poistením 215 eur mesačne jednoducho zničujúca.
Aký to má potom výsledok, tak niektorí živnosti rušia, niektorí sa snažia silou-mocou udržať pod hranicou, kedy im vzniká povinné poistenie, čiže umelo si znižujú svoj príjem, hoci ho mohli mať možno vyšší, niektorí to možno robia dosť nie celkom čistými a férovými spôsobmi, ale keď sa ku nim nechová férovo štát, tak nemôžeme chcieť, aby sa férovo chovali, naopak, oni k štátu. Jednoducho toto nie je správne. Celý ten princíp minimálneho vymeriavacieho základu je sám osebe na zváženie, či je to vôbec dobré.
Pokiaľ ide o zdravotné poistenie, ako ste si možno všimli tento návrh nerieši problematiku zdravotného poistenia, to, samozrejme, treba vnímať trošku komplexnejšie v zmysle tej určitej solidarity, v zmysle toho, že chceme, aby nám zdravotníctvo fungovalo, v zmysle toho, že aj určitá minimálna platba je tam potrebná, pokiaľ ide o ekonomicky aktívneho občana. Takže to dávam v tejto diskusii trošku nabok. Ale pokiaľ ide o sociálne poistenie, tak koľko si človek platí, toľko dostane. Systém sociálneho poistenia je v zásade stále u nás postavený na princípe zásluhovosti, čiže filozofická otázka tu je, prečo my nútime pre toho nízkopríjmového živnostníka platiť tak pre neho neprimerane vysoké odvody. Čo z toho on bude mať? No odpoveďou, keby tu hypoteticky bol minister Richter, by bolo, no bude mať predsa lepší dôchodok. A v tom je ten vtip.
Áno, samozrejme. Keď si niekto platí z vymeriavacieho základu 456 eur, to je ten súčasný minimálny vymeriavací základ, tak intuitívne aj ten, kto nerozumie tomu, ako sa vlastne správa ten výpočet starobného dôchodku, asi mu je jasné, že ak má niekto základ 456 eur, tak asi ten dôchodok príliš vysoký mať nebude. Keby ten základ bol možno 600 eur, tak by bol asi lepší. Možno by niekoho napadlo, tak zvýšme živnostníkom ten minimálny základ, nech majú lepší dôchodok. Nech je to 600 eur, budú mať viac. No ale keby tu bol niekto, kto tomu naozaj rozumie, tak by do tej debaty vstúpil postrehom, ale pozor, veď my tu máme predsa zavedený inštitút tzv. minimálneho dôchodku.
No ale ja si teraz na seba vezmem tú úlohu toho diskutéra, ktorý by teda prezentoval, čo je to minimálny dôchodok. Vážení priatelia, minimálny dôchodok je vypočítaný nie na základe skutočného príjmu alebo vymeriavacieho základu občana, minimálny dôchodok je určený na princípe výšky životného minima krát príslušný koeficient, ktorý je daný, zjednodušene povedané, počtom odpracovaných rokov. Tam sa fakticky prejavuje vo veľmi výraznej miere solidarita ako dôležitý komponent nášho dôchodkového systému. Čiže máme zásluhovosť, výška dôchodku je priamo úmerná výške vymeriavacieho základu, ale máme tam zároveň veľmi silný prvok solidarity, ktorý sa prejavuje najmä v tom inštitúte minimálneho dôchodku.
Napríklad ak niekto má odpracovaných niečo okolo 40 rokov, tak výška toho minimálneho dôchodku je dnes niekde okolo 315 eur. Ak má niekto odpracovaných aspoň 30 rokov, tak výška toho minimálneho dôchodku je niekde na úrovni okolo 275 eur. Čiže ten minimálny dôchodok je de facto naviazaný na počet rokov, kedy dotyčný platil odvody, a tá konštrukcia je vlastne postavená na logike. Ak raz niekto platil pomerne dlhší čas, v podstate celý svoj život odvody, tak mu priznajme ten nárok na ten minimálny dôchodok a neriešme, či platil presne z takej sumy, z takej sumy alebo z takej sumy. Dôležité je napríklad to, že si tie odvody aj zdravotné, aj daň platil a, naopak, nič od štátu nežiadal, nežil zo sociálnych dávok. Hej, skrátka, aj keď skromne, ale do toho systému niečo vkladal a nedostával nič. Tak to oceňme vo forme aspoň toho slušnejšieho minimálneho dôchodku. Ten minimálny dôchodok vlastne vychádza lepšie ako ten štandardným vzorcom vypočítaný starobný dôchodok.
No a tá pointa pri výpočte minimálneho dôchodku vlastne spočíva v tom, keby sme sa v tom hlbšie rýpali, že je vlastne jedno, či občan má príjem vo výške približne 25 % priemernej mzdy alebo až niekde vo výške 60 % priemernej mzdy, že v tom rozptyle od 25 % do 60 % priemernej mzdy sa naňho vzťahuje tento inštitút minimálneho dôchodku. Čiže v takomto prípade takéhoto príjmu je vlastne jedno, koľko presne zarobí, alebo z akej presne sumy odvádza odvody. Či by platil z 20 % priemerného zárobku, alebo zo 60 % priemerného zárobku, tak ten jeho dôchodok bude rovnaký, a to ten minimálny dôchodok.
Čiže ešte raz, máme záver či si niekto platí z 25 % priemernej mzdy, z 50 % priemernej mzdy, alebo 60 % priemernej mzdy, všetci menovaní dostanú rovnaký dôchodok, a to ten minimálny dôchodok. Takto to funguje, dalo by sa možno diskutovať, či je to takto naozaj správne, ale v tomto dnes tá diskusia nie je. Je to takto, berme to ako fakt, nie je to zlé, možno to má nejaké mušky, ale fajn, fajn. Garantuje to tomu, kto odpracoval 30-40 alebo možno viac rokov, relatívne slušný dôchodok, aj keď mal pomerne nízky príjem.
No a teraz sa vráťme k tomu živnostníkovi, ktorý má možno okolo 400, možno 500 eur čistého a my ho nútime zo zákona platiť tie minimálne odvody z vymeriavacieho základu umelo, umelo, zdôrazňujem, stanoveného vo výške 50 % priemernej mzdy. On vlastne dostane vo výsledku ten minimálny dôchodok rovnako, ako keby ten jeho vymeriavací základ bol 25 % priemernej mzdy alebo 60 % priemernej mzdy. On si teda platí z 50 % priemernej mzdy. Prečo je to tak? Nuž tak vedel by som rozvíjať nejaké svoje subjektívne teórie, ale ak sa nad tým zamyslíte objektívne, tak si objektívnu odpoveď podľa mňa dať nevieme. Prečo práve 50 %, keď by stačilo 25? Pripomínam, že jeho čistý príjem je niekde na úrovni 400 eur a my ho nútime 215 eur platiť do Sociálnej, zdravotnej, poisťovne, to je jednoducho neprimerane veľa. Pod dnešnou zástavou, že to je solidarita, musí solidárne prispievať do systému. V poriadku, nech solidárne prispieva do systému ten kto zarába 1 000-2 000 eur mesačne, ale žiadať, aby solidárne prispieval do systému viac ako polovicou svojho príjmu od nejakého nešťastného živnostníka na východe, to je veru pomýlená solidarita. A naviac, opakujem ešte raz, tá solidarita z jeho pohľadu nevedie k lepšiemu dôchodku. On dostane presne ten istý dôchodok, ako keby platil len polovicu z toho, čo dnes podľa zákona musí platiť.
Čiže ja nechcem nič iné, len aby sa po prvé, aby sme sa vrátili k zdravému rozumu, aby sme sa vrátili k tomu, že ten výpočet vymeriavacieho základu má byť v prvom rade daný z jeho daňového priznania. Čiže z toho, čo reálne vykáže ako svoj príjem, ako svoj základ dane po odrátaní výdavkov. A aby to umelé zvýšenie, jemu vyjde z daňového priznania, že by mal mať vymeriavací základ 100 eur, lenže my ho nútime platiť zo 456, lebo solidarita.
Boli časy, keď to minister Richter obhajoval tým, že aby mali slušnejšie dôchodky, tak preto musia platiť z tých 456 eur. Verím, že ho to už prešlo, pretože na tie slušnejšie minimálne dôchodky by stačilo o polovicu nižší vymeriavací základ. Taká je dnešná pravda.
Čiže ja nechcem nič iné len, aby sme tu solidaritu dali do správnych medzí a v podobe návrhu to teda znie tak, že nech nie je ten povinný vymeriavací základ 50 % priemernej mzdy. Nech je taký, aký vyjde z daňového priznania, a keď je to veľmi málo, dobre, tak to zvýšme tak, aby mu vyšiel minimálny dôchodok, aby tam bola určitá rezerva, pretože tam je istý časový posun, nechcem to vysvetľovať, zdržali by sme zbytočne dlho. Čiže ten návrh hovorí o 30 % priemernej mzdy. Ak to bude 30 % priemernej mzdy, tak na minimálny dôchodok nárok mať bude a ešte stále, keďže to bude taxatívne stanovená hranica, to bude viac, ako mu vychádza z daňového priznania. Čiže aj tak si budem vedieť predstaviť šomranie, že z daňového priznania mi vyšlo, že by som mal platiť zo 100 eur, a ja musím platiť z vyššej sumy. Áno, aby mu vznikol nárok na slušnejší minimálny dôchodok pretože inak by ten dôchodok bol naozaj veľmi, veľmi nízky a mal by na staré kolená skutočne problém, ako prežiť.
Čiže ešte raz to zopakujem. Živnostníci, ktorých príjem je skutočne nízky, a z daňového priznania im vychádza vypočítaný vymeriavací základ na úrovni niekoľko sto eur, nenúťme ich, aby platili odvody zo 456 eur, keď to je pomaly viac, ako ich čistý príjem. Jednoducho nastavme ten vymeriavací základ, ten povinný vymeriavací základ rozumne v súlade s tým, čo na druhej strane máme v zákone definované ako požiadavku na minimálny dôchodok, čiže ešte raz opakujem, úplne stačí, keď ten minimálny základ bude 30 % priemernej mzdy.
Aby to bolo trošku aj v číslach jasnejšie, ctené publikum, tak z pohľadu budúceho roka, ak sa zákon nezmení, tak na budúci rok tých 50 % priemernej mzdy bude znamenať 50 % z približne 950-eurovej priemernej mzdy, čiže ten vymeriavací základ nás skočí na 475 eur a mesačné odvody do Sociálnej poisťovne budú okolo 157-158 eur. Podľa tohto nášho návrhu, ak by to bolo len 30 % priemernej mzdy, tak vymeriavací základ by bol približne 285 eur a odvody do Sociálnej poisťovne len 94 eur, čiže o 63 eur menej ako podľa súčasného zákona mesačne, čiže ročne by to pre živnostníka znamenalo plus 756 eur na nižších odvodoch. To by teda títo živnostníci nepochybne ocenili.
Druhá vec je, ktorá je s tým spojená, technicky to znamená zároveň aj to, že by pri prijatí tohto návrhu klesla hranica pre vznik povinného poistenia v Sociálnej poisťovni na približne 3 400 eur, čiže potenciálne by viac drobných živnostníkov platilo sociálne poistenie, čo je na diskusiu, ale do tej diskusie dávam svoj pohľad, to, že budú aj títo živnostníci platiť povinné poistenie, znamená, že tým pádom získajú nárok na ten minimálny dôchodok, a nestane sa, že by boli bez poistenia a o niekoľko rokov by sa teda dočkali toho, že by vlastne zistili pri odchode na dôchodok, že nárok na dôchodok možno ani nemajú. Nebudú mať nárok ani na ten minimálny dôchodok a budú žiť zo sociálnych dávok. Čiže mám za to, že zníženie tej hranice by mohlo byť na prospech veci, ale to je na diskusiu.
Pokiaľ ide o finančné dopady, ťažko sa to z pozície opozičného poslanca dá vyčísliť nejako na milimeter alebo na cent presne, ale podľa nášho odhadu by to znamenalo možno okolo 60-70, maximálne 70 mil. eur menej pre Sociálnu poisťovňu. Pri tom všetkom, čo sa dnes na Slovensku deje, si myslíme, že ten spoločenský prospech z tejto zmeny, ktorý by bol vykúpený nižšími príjmami Sociálnej poisťovne o 60 mil. eur, kde rozpočet Sociálnej poisťovne je, ak sa nemýlim, niečo okolo 6 alebo 7 mld. eur, tak to je jedna desatina percenta, tých 60 mil., ak sa nemýlil ak to rátam z hlavy dobre, tak to je kvapka v mori. To, ako by to ocenili títo drobní živnostníci, ktorých potrebujeme udržať, ja teda neviem, ja sa snažím podporovať drobných živnostníkov, som rád, že ich máme, a hlavne na východe republiky je to často jediná možnosť aj dnes v tej konjunktúre, ako prežiť, ako žiť. Čiže nezabíjajme ich tými vysokými povinnými odvodmi. Ten spoločenský úžitok z týchto 70 mil. bude veľmi, veľmi vysoký.
Samozrejme, každý má na to iný názor, nerobím si žiadne ilúzie, že tento návrh podporí vládna koalícia, ale myslím si, že diskutovať o výške tzv. minimálnych odvodov treba. Náš návrh, znížiť to tak, aby bol stále na nárok na minimálny dôchodok, zladiť ten systém, aby fungovalo to prepojenie medzi minimálnym dôchodkom a odvodmi živnostníkov, a, samozrejme, pripomínam, že toto sa bude pozitívne týkať tých drobných živnostníkov. Živnostník, ktorý má príjem niekde na úrovni 1 000 eur mesačne a viac, tak ten bude jednoducho platiť z toho, čo skutočne mu vyjde z daňového priznania, pretože to bude vyššia suma a, samozrejme, primeraná jeho zárobku.
Čiže toto opatrenie zasiahne niekoľko desaťtisíc tých najslabšie zarábajúcich živnostníkov a ja si myslím, že práve tých by sme mali podporiť.
Ďakujem.