26. schôdza

Pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Šuca, dovoľte, aby som vás upozornil a zároveň upozornil pána podpredsedu Národnej rady Bugára, ktorý vedie schôdzu, že ste svojím vystúpením porušili zákon o rokovacom poriadku, ktorý v § 29 ods. 1 stanovuje, že poslanec prednesie svoje pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy na záver svojho vystúpenia v rozprave, a to doslovným prečítaním pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu bez odôvodnenia. Vy ste čítali ten návrh s odôvodnením, čo je síce logické. Ja uznávam, že takto je to oveľa zrozumiteľnejšie a vieme na základe toho posúdiť, čo ste chceli navrhnúť. Tá úprava, ktorá je v zákone o rokovacom poriadku, je podľa môjho názoru hlúpa, lebo núti poslancov najprv niečo iba odôvodniť a potom až čítať samotné znenie pozmeňujúceho návrhu. Čiže ja by som bol za to, aby to bolo tak, ako ste to práve vy urobili, ale tak, žiaľ, je to v rokovacom poriadku, aj keď je to hlúpe, mali by sme to dodržiavať, teda najmä vy, čo ste si to takto schválili.

Nakoľko ste ma menovali, pán poslanec, tak bolo by veľmi dobré a aj spravodlivé, keby ste sa ozvali aj vtedy, keď vaši poslanci to robili na minulej schôdzi. Ešte sme sa potom dohadovali tuto s kolegyňou podpredsedníčkou, lebo ona tiež mala, že kedy má čítať, ako má, tak sme povedali, keď sme už raz pustili tú schôdzu, to dokončíme, tak ako podaktorí poslanci opozície to robili. Vtedy ste sa neozvali, viete. Ja práve preto sa snažím, že ak raz povolím na strane opozície, tak raz to isté vrátim aj opozícii alebo koalícii. Takže... (Reakcia z pléna.) Nie. Nie, platí, samozrejme, stáva sa to, ale, ale prepáčte z toho sa nejaký, aby som povedal, také pravidlo sa robiť nebude, samozrejme. Nakoľko na minulej schôdzi ja sám, keď som to viedol, keď som bol poprosený, dvakrát som to povolil, tak raz teraz aj pán poslanec dostal tú možnosť. Takže za to ma môžte kritizovať, ale ja sa snažím byť spravodlivý aj na jednu, aj na druhú stranu tejto Národnej rady.
Pán poslanec Laurenčík, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa ja vyjadril k tomuto návrhu zákona o kybernetickej bezpečnosti. Keď som zaregistroval, že NBÚ pripravuje tento zákon, tak ma to celkom potešilo, pretože jednak teda plníme smernice Európskej únie a jednak je to zákon, ako už tu bolo spomínané, ktorý je pre Slovensko dôležitý a keďže sa trošku pohybujem v tejto oblasti informačných technológií, tak o to viac som sa oň zaujímal.
Pozorne som sledoval medzirezortné pripomienkové konanie a keď som potom videl, že ako sa nakoniec zákon dostal do Národnej rady, tak som bol trošku prekvapený jednou vecou, že sa nezobrala pripomienka o správe a väčšej ochrane našej domini.sk, ktorá v tomto zákone absentuje. Na výbore pre obranu a bezpečnosť som avizoval, že prídem s pozmeňujúcim návrhom, kde by som práve túto pripomienku chcel do tohto zákona dostať. Keď som si však podrobne preštudoval stanovisko k vládnemu návrhu zákona o kybernetickej bezpečnosti z odboru legislatívy a aproximácie práva, tak som nakoniec od toho upustil, pretože v tomto stanovisku je viacero nedostatkov, ktoré tento odbor vyčíta predkladateľovi. Ja viem, že to pán podpredseda nevypracoval, že to robil NBÚ, ale v podstate teraz nám to tu on predkladá, tak by som na niektoré tieto veci chcel upozorniť.
Očakával som, že po tomto stanovisku príde na výbor niekto s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré by riešili a odstránili tieto nedostatky. Žiaľ, nestalo sa tak a aj tento pozmeňujúci návrh, ktorý sa takýmto spôsobom vlastne dostal až na rokovanie pléna, nebol, nebol na výbore prečítaný alebo prijatý, kde by bol nejaký priestor sa k nemu aj vyjadrovať. Teraz narýchlo takto zložito napísaný pozmeňujúci návrh, ktorý rieši rôzne veci, ťažko sa s ním pracuje a ťažko sa to dáva do toho zákona, aby si človek dokázal to spracovať. Preto by som ja poprosil potom pána spoločného spravodajcu, keby odporučil, aby sme hlasovali o tomto zákone nie dnes, ale až zajtra, ak je to teda možné.
Ja by som si ale dovolil nejak prečítať zopár tých pripomienok, ktoré si myslím, že ani tento pozmeňujúci návrh nerieši a ktoré sú dôležité.
V čl. 1 § 1 písm. b) sa navrhuje legislatívna skratka jednotka CSIRT. Uvedená legislatívna skratka vychádza z anglických slov "Computer Security Incident Response Team". V zmysle legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, konkrétne bodu 8 legislatívno-technických pokynov, nemožno ako legislatívnu skratku použiť skratku zostavenú zo začiatočných písmen slov, v tomto prípade začiatočné písmená anglického výrazu. Tam nám to nejako ostalo.
V čl. 1 § 4 je nejasné, resp. nesprávne členenie a zaradenie jednotlivých orgánov štátnej správy, ktoré budú vykonávať pôsobnosť v oblasti kybernetickej bezpečnosti. V zmysle zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov pod ústredné orgány štátnej správy patria ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy ustanovené a vymenované v predmetnom zákone. V rámci štruktúry orgánov štátnej správy samostatné, samostatne členené orgány štátnej správy na ústrednej úrovni s celoštátnou pôsobnosťou, ktoré sú zriadené osobitným zákonom, a teda nepatria do štruktúry ústredných orgánov štátnej správy. V navrhovanom ustanovení sa však takéto členenie nerešpektuje a dochádza k úprave, ktorá pod legislatívnu skratku ústredný orgán, resp. iný orgán štátnej správy zahŕňa orgány s rôznym postavením a s rôznou zákonnou pôsobnosťou. Z navrhovanej úpravy tak nie je jednoznačné, možné jednoznačne určiť, ktoré orgány štátnej správy patria pod navrhované legislatívne skratky, a teda je otázka, otázna je ich pôsobnosť upravená v čl. 1 § 9 a 10 predkladaného návrhu zákona.
Sú tu ďalšie, ktoré nie sú až, myslím, také dôležité, ale napr. v čl. 1 § 10 ods. 1 v rámci vymedzenia úloh vzťahujúcich sa na iný orgán štátnej správy je do úpravy zahrnutý aj ústredný orgán, ktorého pôsobnosť je však upravená samostatne, a to v čl. 1 § 9. Ak sa majú úlohy obsiahnuté v § 10 ods. 1 vzťahovať aj na ústredný orgán, bude potrebné ich z dôvodu prehľadnosti zákona vymedziť aj v rámci úpravy pôsobnosti ústredného orgánu v § 10.
A už len maličkosť. V čl. 1 § 10 ods. 2 nie je dodržané správne poradie odkazov na poznámku pod čiarou.
Ďalší bod. V čl. 1 § 13 ods. 4 úrad rozhodne o akreditácii, ak posúdi zhodu jednotky CSIRT s podmienkami akreditácie jednotky CSIRT. Z ustanovenia teda vyplýva, že jediná podmienka na rozhodnutie je samotné posúdenie zhody jednotky CSIRT s podmienkami, a teda nie ich splnenie. Toto myslím, že rieši ten pozmeňujúci, pozmeňujúci návrh. Nebudem ďalšie body, ktoré sú vytýkané tomuto zákonu a ktorých je celkovo 17, čítať. Sú v tomto stanovisku, ktoré je prístupné všetkým na internete.
Ešte by som si dovolil, že vzhľadom na charakter uvedených pripomienok odbor legislatívy a aproximácie práva hovorí, že návrh na ich prípadné riešenie patrí do pôsobnosti zástupcu navrhovateľa. To znamená, že by sa tieto veci, ktorých je tu, ako sme hovorili, sedemnásť, mali dostať nám na stôl a mali by byť vyriešené, lebo sú to, myslím si, že dôležité veci.
Problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie tak, ako je uvedené v doložke zlučiteľnosti predloženej navrhovateľom. Odbor legislatívy a aproximácie práva poukazuje na niektoré problematické ustanovenia predloženého návrhu zákona a tých je tu tiež sedem. Napríklad podľa čl. 1 § 2 ods. 2 písm. f) sa tento zákon nevzťahuje na zákon č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre, avšak v § 3 písm. k) v treťom bode sa pod základnou službou rozumie aj prvok kritickej infraštruktúry. Rozsah pôsobnosti tohto zákona je tak otázny.
V bode 7 sa tam píše, že podľa čl. 4 ods. 10 smernice 2016/1148 je zástupcom akákoľvek fyzická alebo právnická osoba usadená v Únii, pričom v zmysle čl. 1 § 23 ods. 1 návrhu zákona môže byť zástupcom iba právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ. Takže ďalší rozpor. A je tu ďalších päť bodov.
Vzhľadom na vyššie uvedené v tom stanovisku sa stupeň zlučiteľnosti s právom Európskej únie určuje ako čiastočný. Toto konštatuje teda odbor, odbor legislatívy a aproximácie práva. Ďalej tam sú rôzne legislatívno-technické úpravy, ktoré sme aj na výbore prijali a ktoré budú vlastne predmetom hlasovania. Predpokladám, že aj pán predkladateľ sa s nimi stotožní a že ich prijmeme tak, ako boli na gestorskom, teda na výbore pre obranu a bezpečnosť, aj na gestorskom výbore prednesené a ako bolo navrhnuté o nich hlasovať.
Keďže ale, ako som tu spomenul, je tu pomerne veľa nedostatkov v tomto zákone, ja by som si dovolil odporúčať spoločnému spravodajcovi, aby odporučil Národnej rade prijať uznesenie vrátiť návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie. Myslím, že v druhom čítaní to môže urobiť gestorský výbor, resp. spoločný spravodajca.
Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca ako jediný s faktickou poznámkou pán poslanec Sopko.
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V krátkosti si myslím, že, a dovoľte aj mne sa vyjadriť k tomuto návrhu zákona v nadväznosti na vystúpenie pána kolegu poslanca, kde by, si ho dovolím doplniť ešte v jednej veci. Samozrejme, nikto nemôže popierať dôležitosť prijatia legislatívneho náramca pre oblasť informačnej bezpečnosti. Tento zákon obsahuje množstvo užitočných vecí. Pre mňa obzvlášť blízke je aj zvyšovanie celkového povedomia v oblasti informačnej bezpečnosti. Je tam množstvo opatrení, ktoré sú užitočné a vychádzajú z príkladov dobrej praxe. Aj rešpektujeme, rešpektuje medzinárodné normy ISO pre oblasť informačnej bezpečnosti. Ja by som ale doplnil ešte jednu vec, jednu chybičku krásy. To je, tu je zatiaľ nespomínaný v § 2 ods. 2 písm. d), kde paradoxne tie ustanovenia, ktoré sa v ňom nachádzajú, môžu znížiť celkovú úroveň kybernetickej bezpečnosti tým, že tam vnášajú zbytočnú a bezdôvodnú výnimku do nastavenia tohto systému. Toto ustanovenie sa v pôvodnom návrhu zákona, ktorý je v spolugescii práve najvyššieho bezpečnostného úradu pôvodne nenachádzalo, vyplynulo až z pripomienkového konania a de facto môže spôsobiť a pravdepodobne aj spôsobí podľa názoru expertov, že väčšina ohlasovaných alebo väčšina typov bezpečnostných incidentov nebudú musieť banky nahlasovať Národnej banke Slovenska. Čiže myslím si, že je dôležité toto tu spomenúť a prijímať v nadväznosti na ďalšiu legislatívnu aktivitu, aby aj táto, aby tento nedostatok sa odstránil, pretože dôslednosť v oblasti kybernetickej bezpečnosti je pre nás hádam všetkých prioritou. Ďakujem.

Pán poslanec Laurenčík, môžte reagovať.

Ďakujem kolegovi za reakciu. Tak ako som hovoril, tento zákon je veľmi dôležitý pre Slovensko, ale ja si myslím, že by sme sa nemali uponáhľať a ak ho vieme urobiť kvalitnejší a aby tam neboli tie nedostatky, ktoré sú, tak si naozaj myslím, že kľudne by sme mohli o ňom rokovať na najbližšej schôdzi a vrátiť ho teda navrhovateľovi na doplnenie a dopracovanie. Ďakujem.

Teraz otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Ako jediný pán poslanec Dostál. Končím možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec (reakcia z pléna), a máte tam aj kartu? Súhlasíte, páni kolegovia? Pán poslanec (súhlasná reakcia z pléna), dobre.
Takže nech sa páči, ale najprv pán poslanec Dostál.

Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne a kolegovia, rád by som zareagoval na pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý predložil pán spravodajca pán poslanec Šuca. Urobil som tak už vo faktickej poznámke, ale potreboval by som trochu väčší priestor. Ale najprv by som sa teda vrátil k tej forme, keďže pán predseda, predsedajúci Bugár reagoval na moju poznámku, že prečítaním celého návrhu zákona, vrátane návrhu, pozmeňujúceho návrhu, vrátane odôvodnení došlo k porušeniu platného rokovacieho poriadku, ktorý predpokladá, že bude prečítaný pozmeňujúci, doplňujúci návrh v úplnom znení bez odôvodnenia a teda povedal, že to v minulosti umožnil aj iným poslancom, opozičným. Ja s tým nemám problém. Ja si myslím, že vecne by to bolo tak správne, ale keď je niečo napísané v rokovacom poriadku, tak asi by sme to mali rešpektovať a ak sa nám to nepáči, tak sa to snažme zmeniť. A toto je jedno z ustanovení, ktoré by sme sa mohli snažiť zmeniť. Máme tu návrh, ktorý predkladá koaličný poslanec a opozičný poslanec, ktorým sa má zmeniť zákon o rokovacom poriadku. Tak keď bude otvorený zákon o rokovacom poriadku, tak skúsme sa ešte pobaviť aj o tom, či tam nie sú ďalšie ustanovenia, ktoré by sa mali zmeniť, ale povedzme toto ustanovenie o čítaní pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov podľa môjho názoru by takým mohlo byť a stálo by za revíziu.
A v zákone o rokovacom poriadku sú však aj ustanovenia, ktoré sú dobré a správne, ktoré by sa meniť nemali a jedným z nich je, nazvime to zákaz prílepkov, zákaz menenia nesúvisiacich, iných návrhov zákonov tým, že sa v druhom čítaní predloží doplňujúci návrh, ktorým sa novelizuje iný zákon, ktorý s tým meneným zákonom prerokúvaným nesúhlasí. To sa tiež udialo. Konkrétne ide o bod 10 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Šucu, ktorým sa za článok 9 vkladá nový článok 10, ktorý sa týka novely zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci, teda zákona o e-Governmente, ktorý nie je v pôvodnom návrhu novelizovaný a teraz sa má novelizovať. Samozrejme, že všetko súvisí so všetkým a môžme si nájsť zdôvodnenie, že aj zákon o e-Governmente súvisí so zákonom o kybernetickej bezpečnosti, ale bola by to účelová argumentácia. Je to doplnenie iného ustanovenia v inom zákone, ktoré nesúvisí priamo so zákonom o kybernetickej bezpečnosti, ktorý práve prerokúvame v druhom čítaní.
Takže sa domnievam, že nielen tou formou bé-čítania, ale aj obsahom toho návrhu bol porušený zákon o rokovacom poriadku, a teda samozrejme, ešte keď to tak Národná rada schváli, tak to tak bude platiť.
A rád by som sa vyjadril aj, a teda napriek tomu, že by sme to nemali robiť a mám s tým vážny problém, tak by som sa rád vyjadril aj k obsahu toho návrhu v bode 10, ktorý hovorí o predĺžení, ďalšom predĺžení prechodného obdobia na automatickú aktiváciu elektronických schránok právnických osôb, ktoré nie sú zapísané do Obchodného registra. Ide najmä o mimovládne neziskové organizácie, to sme tu už niekoľkokrát riešili v súvislosti so zákonom o e-Governmente, kde sa aktivácia, samozrejme, posúvala aj vo vzťahu k podnikateľským subjektom, lebo to nebolo pripravené. Teraz sa už prestáva posúvať vo vzťahu k podnikateľským subjektom. Právnické osoby, ktoré nie sú zapísané do Obchodného registra, dostali výnimku do 30. apríla 2018, čiže od 1. mája 2018 čoskoro sa mali povinne aktivovať elektronické schránky aj neziskových organizácií, teda tých, čo sú právnické osoby nezapísané do Obchodného registra a navrhuje sa to posunúť opäť na 1. február 2019.
Ja v zásade obsahovo, aj keď mám formálne výhrady s tým spôsobom predloženia, že to je prílepok, čo je podľa môjho názoru ústavne sporné a teda v Českej republike by to ústavný súd možno vyhlásil za protiústavné, na Slovensku to zrejme nehrozí, tak obsahovo vidím ako rozumné posunúť účinnosť povinnej aktivácie pre mimo..., elektronických schránok pre mimovládne neziskové organizácie, pokiaľ to nie je pripravené a pokiaľ by to mohlo spôsobovať problémy.
Moja otázka len je, či naozaj by nebolo lepšie a systémovejšie povedzme to zdobrovoľniť pre tento typ právnických osôb a nestanovovať im povinne nejakú povinnosť, na ktorú v tejto chvíli nie je dostatočne pripravená ani štátna správa vo všetkých prípadoch a obávam sa, že ani ten posun nemusí byť dostatočný, keď to teda nejdeme riešiť tým, že nahradíme povinnú aktiváciu dobrovoľnou pre tento typ právnických osôb, tak navrhuje sa posun do, na 1. februára 2019 a argumentuje sa aj tým, že v legislatívnom procese sa nachádza zákon, ktorý má zriadiť register mimovládnych organizácií a upraviť aj jednotlivé zákony, ktorými sa riadia, tak, aby zapájanie registrov na register právnických osôb podnikateľov a orgánov verejnej moci a konsolidovania údajov, ktoré následne prispejú okrem iného aj k bezchybnému stotožneniu štatutárov. Je totiž problém práve pri občianskych združeniach, ktoré na rozdiel od iných foriem neziskových mimovládnych organizácií v mnohých prípadoch nemajú evidovaných štatutárov v registri, v registri občianskych združení, čo sa má zmeniť tým zákonom o registri mimovládnych neziskových organizácií, čo je pozitívna zmena, ak sa podarí, ale ten zákon je napísaný tak, že vo vzťahu k občianskym združeniam sa nemusí podariť, teda aj naďalej budú môcť existovať občianske združenia, ktoré nebudú mať v registri registrovaných štatutárov, čiže v tomto sa nepohneme. Samozrejme, že potom tie organizácie budú mať nejaké obmedzenia typu, že nebudú môcť dostávať nejaké dotácie alebo prostriedky z verejných zdrojov, úplne v poriadku, ale naďalej nám budú existovať občianske združenia, ktoré nebudeme mať registrované a teda neviem, či potom pre ne špeciálne budeme zasa posúvať zákon.
Ale to, čo vnímam ako vážnejší problém, je, že to prechodné obdobie sa navrhuje predĺžiť do 1. februára 2019, ale samotný zákon alebo zákon o registri mimovládnych neziskových organizácií má mať účinnosť až od 1. januára 2020 s nejakou drobnou výnimkou. Čiže ak by to aj nabehlo, ak by to začalo fungovať, tak register mimovládnych neziskových organizácií začne fungovať 1. januára 2020. Tak nerozumiem celkom, že čomu pomôže, keď teraz posunieme účinnosť tej povinnosti na 1. februára 2019, lebo vtedy, ako predpokladá legislatívny proces, bolo to v medzirezortnom pripomienkovom konaní, alebo je to, ale skončilo už pripomienkovanie minulý týždeň, myslím, pred týždňom, načo predlžujeme iba do 1. februára 2019, keď zákon, ktorý nám má pomôcť a ktorý keď bude fungovať, mali by sme poznať štatutárov registrov, teda v registri všetkých neziskových mimovládnych organizácií začne platiť až 1. januára 2020, čiže o jedenásť, 11 mesiacov neskôr. Tak už keď to chcete riešiť nie zdobrovoľnením, ale posúvaním, dobre, aj to je možnosť, ale tak potom by mi prišlo logickejšie posunúť to rovno už trebárs na ten 1. január 2020, alebo ešte na neskôr, aby tam bola nejaká rezerva.
Čiže opakujem, z hľadiska zákona o rokovacom poriadku, z hľadiska ústavného je to sporný spôsob, z hľadiska obsahového asi je to praktické a dobré, ale nedostatočné a obávam sa, že takto o rok alebo trochu skôr tú účinnosť budeme opäť posúvať.
Ďakujem za pozornosť.