28. schôdza

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som za skupinu poslancov podal návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 111/1990 o štátnom podniku.
Dávali sme ho ešte v minulom volebnom období spolu s kolegom Jánom Mičovským, ktorý, ako viete, je veľký odborník v oblasti lesov, a bol som veľmi rád, že aj on sa pozrel kritickým okom na to, čo sa robí v jednom z posledných štátnych podnikov, kde je 100 % účasť, ktorými sú Lesy, štátny podnik, Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik. A on ako jeden z tých, ktorý doslova bol riaditeľom, resp. bol aj v ďalších výberových konaniach, vidí a vie, aké sú tam Achilove päty, a preto z jeho iniciatívy vlastne vznikla aj táto novela zákona o štátnom podniku a prakticky už dávam teraz tu druhýkrát v tomto pléne, v tejto sieni zákonnosti, Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako vieme, lesy na Slovensku patria medzi veľmi lukratívny, by som povedal, tovar, ktorý momentálne sa, žiaľ, všetko zvrhlo iba na to, koľko dreva, koľko kubíkov sa vyťaží, a nie na všecko ostatné, čo lesy by mali spĺňať.
Lesy predstavujú základný, kameňotvorný prvok Slovenska. Stále však nedostatočne zdôrazňujeme životne dôležité funkcie lesov, a to hlavne ich schopnosť vytvárať zdroje pitnej vody, chrániť pôdu, tlmiť rádioaktivitu, prašnosť a hluk, viazať uhlík, produkovať kyslík. Nenahraditeľná je schopnosť lesa vytvárať ideálne prostredie pre množstvo rastlinných a živočíšnych druhov, ponúkať lesné plodiny, divinu, poskytovať priestor pre relax a psychohygienu obyvateľov. Myslím, že o tomto nemusíme nikoho presviedčať a každý sme dennodenne týmto, s týmito vlastnosťami lesa a schopnosťami konfrontovaný.
Lesy sú, samozrejme, ako som už spomínal, aj producentom dreva, no táto funkcia už, myslím si, že sme tak vyspelí, že by nemala byť, keď povieme les, dominantná. Ja som sa tiež pýtal, keď nastúpil pán Nagy za ministra životného prostredia, tak moja prvá otázka bola: „Pán minister, povedzte mi, čo vidíte v strome. Ak tam vidíte kubík dreva, tak budete zlým ministrom životného prostredia.“ A ja som mu povedal, že ja by som bol najradšej, keby ste tam videli v tom strome živý organizmus a iné organizmy, ktoré sú na tento strom viazané a vtedy môžte byť dobrým ministrom životného prostredia. Takže áno, je to aj o tom strome, je to o tých lesoch, je to o tej rastline.
Samozrejme, že je dôležité poznať tieto zložité vzťahy, do ktorých jednotlivé funkcie lesa vstupujú, a pri akýchkoľvek zásahoch ich dôsledne rešpektovať. Stále hovoríme o udržateľnosti. Pýtam sa, aký máme udržateľnosť, akú máme udržateľnosť v našich lesoch Slovenskej republiky. Tvrdím, neudržateľnú, pretože to, že máme ťažbu, je jedna vec. Ťažba je super, áno, dá sa. Máme plánované, teraz plán starostlivosti o les, niekedy lesné hospodárske plány. Na decénium boli plánované, ale, žiaľ, alebo, chvalabohu, skôr, žiaľ, že žijeme v dobe, kedy veterné smršte, kalamity a iné havárie sú na denno-dennom poriadku, a tým pádom sa aj naše lesy, samozrejme, aj našich lesov sa to dotýka. Mnoho kalamít aj na lesných porastov boli spôsobené v posledných 10-15-20 rokov, kedy vidíme tie nedozierne škody, ktoré sú na týchto lesoch spôsobené. Nie z viny človeka, ale možno aj človeka, lebo sme ich zle založili. Urobili sme monokultúry a nebolo to heterogénne porasty. A tým pádom máme rovnoveké a jednorodé porasty, ktoré, samozrejme, na danú nepriaznivú situáciu, či už poveternostnú, alebo nejakú, napadnutie škodcami, myslím rastlinnými alebo aj živočíšnymi, spôsobujú to, že nám lesy odchádzajú.
Samozrejme, že ten etát toho dreva je tam, ťažba je naplánovaná a jeden výrok, ktorý som zažil, keď som bol predsedom výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, že keď už sme predsa mali tú kalamitu, a teraz hovorím o roku 2004 a ďalších, viete, padli nám Tatry a toho dreva bolo neskutočne veľa, ktoré bolo treba spracuvávať. Ako sa to spracovávalo, nebudem hodnotiť, pretože to nie som ani príslušný, ale možnože trošku mohlo tam byť aj trošku ústretovejšie to spracovávanie, tak jak to robia ako napríklad v Nemecku, že odkôrni tých 200 metrov dookola, aby ten kôrovec nemohol prelietavať, a tým pádom by to bolo lokalizované na určitej ploche. Ale dobre, stalo sa, čo sa stalo, no a práve vtedy vznikali píly, pretože, samozrejme, to drevo nie všecko išlo na vývoz, treba niečo aj spracovávať. No a vznikli píly aj miestne, ktoré spracovali to drevo. No a keď mi pán minister povedal, že viac-menej teraz my chceme tie píly zrušiť? Veď zrušíme píly, ktoré majú 10 ľudí, 15 ľudí. Áno. My ideme rušiť? No áno. Keď nemáme drevo, tak predsa to bolo na dobu, ktorá bola, treba spracovať to množstvo dreva, tak teraz proste musíme ich zrušiť. Áno, taký je situácia. No nie, on povedal, že musíme zachovať a poďme ťažiť viacej. Tak hovorím, nehnevajte sa, tak toto neberiem a môžte mi tu hovoriť, čo chcete, pretože nejaké krízové situácie sa musia riešiť aj krízovými opatreniami, ktoré sú tam. Ale akonáhle kríza pominie, dostane sa do normálneho stavu a fungujeme ďalej. Takže ja si takto predpokladám, že takto by sme mali pristupovať aj k tomu drevu, ktoré máme.
Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, obhospodaruje zhruba 0,9 - 1 mil. ha lesných pozemkov z celkovej výmery poľnohospodárskych, teda lesných pozemkov 2 mil. To znamená, zhruba polovicu má, majú Lesy, štátny podnik, Slovenskej republiky. Je to 100 % štátny podnik, tým pádom ja by som si predpokladal, že tento štátny podnik mal prinášať ten najlepší zisk, a tu by mal štát ukázať, že vieme dať menežmérov, manažérov do štátneho podniku, ktorí budú vedieť spravovať tú našu krajinu v tom lesnom pôdnom fonde. Žiaľ, neraz vidíte, keď poviete niekto: „Lesáci, ajajaj, to sú tí kšeftári!“ Žiaľ, keď vidí dennodenne niekto, aj teraz sme mali zákon o dreve, keď vidí, že dennodenne prechádzajú cez popred jeho okná, toho obyvateľa, kubíky a kubíky dreva, ktoré nevie niekto ani dopočítať, koľko tam toho je, už nehovorím o transparentnosti, nehovorím o bumážkach, ktoré musia mať, skade to bolo, tak mnoho ľudia povedia, že, aha, to sú tí kšeftári v tom lese. A myslím si, že štátny podnik mal by ukázať aj tým ostatným vlastníkom lesa, či sú to urbariáty, cirkevné majetky, fyzické osoby alebo iné právnické osoby, ako sa má v tom lese gazdovať. A výsledkom toho nesprávneho gazdovania je aj to, že potom nastupujú, nastupuje vodná a veterná erózia, nastupujú doslova že živelné pohromy a na tie obce, ktoré sa nachádzajú v podhorí týchto lesov, a potom nám berú tieto vody celé obce a máme problémy so sanáciou týchto území.
Preto my s kolegom Mičovským, ktorý, hovorím, už tu neni v parlamente, ale veľmi si ho vážim, že keď on stál za týmto mikrofónom, tak stále hájil tú udržateľnosť lesov, tak aby to bolo výberkový spôsob hospodárenia, a plnohodnotne sa s tým stotožňujem a chcem veriť, že Lesy Slovenskej republiky v svojom gazdovaní na mnohých hektároch už začínajú ísť na tento spôsob. Holoruby boli už celkom odstránené a ,samozrejme, že my sme sa snažili v tomto našom pozmeňujúcom návrhu v tom štátnom podniku dať aj zodpovednosť tým vedúcim funkcionárom, aby sa zodpovedne správali, a v prípade, že to naše, ten náš majetok, lebo to sú naše lesy, veď to je štátny podnik, to nieže, každý máte, neviem, jednu 5,5-milióntinu, každý z nás tu máte v tom strome, ktoré štátne lesy sa vyťažia, lenže kde idú tie peniaze, to už je druhá vec. Je síce pravdou, že Lesy Slovenskej republiky prispievajú čiastkou 5 mil. do rozpočtu. Áno, aj v našom výbore sa to schvaľuje, že niektoré tie financie idú do iných sektorov, kde prakticky nemajú nič spoločné v mnohých prípadoch s poľnohospodárstvom a životným prostredím, a berú sa na iné vykrytie našich dier. Ako so Slovenským pozemkovým fondom, kde tiež je ziskový a tiež idú tie peniaze niekde. A teraz nechcem žiadny rezort urážať, ale je to tak, proste že niektorý rezort kryje druhé rezorty, a potom zisťujeme, že nemáme ani na to, na čo by sme mali tieto možnože v tom rezorte tie peniaze stroviť, jak sa hovorí.
To znamená, že, ako som už povedal, je dôležité poznať tieto jednotlivé vzťahy, do ktorých jednotlivé funkcie lesa vstupujú a dôsledne ich rešpektovať. Osobitné postavenie medzi týmito subjektmi má teda aj podnik Lesy Slovenskej republiky, ktorý bol založený v roku 1999. Aby ste si uvedomili, že to neni socialistický, ale to je už normálne podnik, ktorý vznikol v roku 1999 a ktorý, samozrejme, že má v správe lesný majetok a iný majetok vo vlastníctve štátu. Pri tejto správe, samozrejme, musím uplatňovať celospoločenský záujem, ktorý musí byť vyjadrený princípmi trvalého udržateľného hospodárenia v lesoch, a musíme sa, by som povedal, že vyhraniť proti skupinovým záujmom určitých ľudí, ktorí sa snažia aj tu, v tomto štátnom podniku vylobovať si svoje podmienky a neraz aj za zištné ciele sú ochotní obetovať skoro všetko.
Takže cieľom tohto návrhu zákona, ktorým vlastne novelizujeme zákon 111 o štátnom podniku z roku 1990, je zvýrazniť toto osobitné postavenie štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, a to predovšetkým v týchto oblastiach:
a) zakotviť nové princípy správy lesného a iného majetku vo vlastníctve štátu a etických štandardov, ktoré musí tento podnik a jeho predstavitelia a zamestnanci dodržiavať,
po druhé alebo po b) zavedením nových vnútorných mechanizmov rozhodovania a kontroly rozhodovania podniku s výrazným posilnením postavenia dozornej rady na úkor zakladateľa a riaditeľa podniku, a to aj s priamym vstupom prezidenta Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky do týchto mechanizmov,
c) zakotvením prísnejšej zodpovednosti riaditeľa a členov dozornej rady za škodu, ktorú môžu svojím rozhodovaním spôsobiť,
d) vytvorením nových orgánov podniku v podobe etickej rady a spoločenskej rady, do ktorých fungovania sa môžu zapojiť nielen zamestnanci podniku, ale aj široká a najmä, a to zdôrazňujem, nie iba široká, ale najmä odborná verejnosť, lebo tú širokú verejnosť máme aj tu, ktorá chce tu vidieť Slovensko možnože aj bez tých lesov a drancovať, kde sa dá, kde je kubík dreva, tam je aj tá široká verejnosť, takže odbornú verejnosť, ktorá bude sa vedieť k tomu vyjadriť,
e) vylúčením alebo obmedzením nakladania s lesným majetkom vo vlastníctve štátu, a to najmä pokiaľ ide o prevod a nájom takéhoto majetku, ako aj o nakladanie s ostatným majetkom štátu s dôrazom na ochranu lesníckych pamiatok a významných lesníckych miest a s cieľom zlepšiť hospodárenie štátneho podniku.
Tu by som chcel zdôrazniť hlavne ten prevod a nájom takéhoto majetku, pretože viete, ako s lesmi sa spája, samozrejme, aj poľovníctvo a iné relaxy, ktoré sú v týmto lesných pozemkoch, a tam, to hovorím, to je jeden ďalší taký Klondike pre niektorých ľudí, ktoré si aj z toho, z tohto poľovníctva, z tohto hobby robia tiež dosť veľké, by som povedal, že nejaké, neviem ani, ako to nazvať. Ale každopádne je potrebné tam vniesť časť, ako by som povedal, toho zdravého gazdovského lesníckeho rozumu, aby to nebolo na rozhodnutí iba nejakých tých najvyšších, ale aby aj tá dozorná rada a správna rada, ktorú bude voliť a navrhovať prezident Slovenskej republiky, tak to navrhujeme v tejto našej novele, aby sa tam dostali ľudia, ktorí sú nezaťažení, ale hlavne, že by to boli odborníci.
Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na hospodárenie štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky a tým najmä na zvýšenie úrovne zachovávania a zveľaďovania lesného bohatstva štátu, ako aj na štátny rozpočet a rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľskú sféru, nevyvoláva sociálne vplyvy ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Jeho jednoznačným dôsledkom je aj pozitívny vplyv na životné prostredie. Jeho nezanedbateľnou súčasťou je zvýšená ochrana majetku štátu s osobitným dôrazom na kultúrne a prírodné hodnoty.
Tie prírodné hodnoty, chcel by som ukázať hlavne naše pralesy, ktoré máme na východnom Slovensku, ktoré sú zapísané v UNESCO, a máme s nimi problémy v súčasnosti, kde zisťujeme, že nie sme v stave ich ochrániť tak, ako si to Európska únia predstavuje, a prichádzajú infringementy a zdvihnutý prst z Európskej únie, že pozor, pozor, Slovensko, lebo budete platiť pokuty, ak nebudete vedieť chrániť vaše pralesy, ktoré sú v rámci UNESCA evidované. A to je ďalší biľag, ktorý, žiaľ, nevieme zvládnuť. Áno, naši ľudia, ktorí sú aj v štátnom podniku, nevedia zvládnuť tieto veci, ktoré by mali byť, by som povedal, alfa a omegou, lebo na čo chceme prilákať turistov do Slovenskej republiky. Tým, že tu postavíme mrakodrap, ktorý bude mať 150 poschodí? No, nie, lebo tých majú v Japonsku, v Tokiu a neviem kde všade možno inde kvantum. Ale to, že ho vezmeme do pralesa slovenského, bukových vrchov, tak to ho teda prilákame, toho Japonca aj toho nejakého Kórejcu, alebo nejakého Kanaďana. Takže to by som bral, že to je ten osobitný dôraz na prírodné hodnoty.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Vážené kolegyne a kolegovia, chcel by som vás poprosiť o podporu tohto, tejto novely zákona, pretože je to o tej udržateľnosti lesných pozemkov a lesných porastov pre naše deti, aby sme nežili na úrok našich ďalších generácií.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 4. mája 2018 a v gestorskom výbore do 9. mája 2018.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Dobré ráno všetkým. Je nás tu opäť málo, ako vždy, keď predkladáme ráno svoje návrhy zákonov. Chcem povedať, že práve návrh zákona, ktorý predkladám so skupinou poslancov za hnutie OĽANO – NOVA, vychádza z aplikačnej praxe z toho dôvodu, že po novele zákona o sociálnych službách, tak ako sme avizovali ešte pred prijatím novely, že bude likvidačná práve pre ambulantné sociálne služby, ktoré vlastne pomáhajú rodine, aby čo najdlhšie sa mala možnosť postarať sa o svojho zdravotne ťažko postihnutého člena rodiny v svojom prostredí.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 448/2008 o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 o živnostenskom podnikaní, predkladáme ako skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Od 1. januára 2018 je v účinnosti zákon 331/2017, ktorý zásadným spôsobom novelizoval zákon 448/2008 o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 o živnostenskom podnikaní. Práve táto novela ťažko dopadla na ambulantné sociálne služby, ktoré sú takým útočišťom pre rodiny, ktoré sa starajú o svojho chorého člena domácnosti práve v ich domácom prostredí niekoľko hodín denne, od štyroch do ôsmich hodín denne. Patria tam denné stacionáre, patria tam rehabilitačné strediská, patria tam domovy sociálnych služieb. Ide všetko o ambulantné formy, ktoré zabezpečujú starostlivosť o zdravotne ťažko postihnuté deti a teda aj mladých ľudí so zdravotným znevýhodnením. A takou treťou cieľovou skupinou, ktorá prichádzala len posledné štyri roky do tohto okruhu cieľových skupín, boli práve seniori.
Náš návrh zákona vychádza práve z dopadov, ktoré priniesla novela zákona a ktoré budem hovoriť v rozprave, kde sa zároveň aj hlásim, kde na základe dostupnosti informácií, ktoré som žiadala podľa zákona o informáciách od ministerstva práce, sociálnych vecí, rodiny alebo z ústredia práce, sme získali údaje, ktoré potvrdzujú, že tento, tá novela prijatá a účinná od 1. januára 2018 je likvidačná práve pre ambulantné sociálne služby. Ako som povedala, tam patria nielen denné stacionáre, ale aj rehabilitačné strediská, domovy sociálnych služieb a teda všetky typy ambulantných služieb, ktoré sú lacnejšie pre štát.
Ako konkrétne chceme zmeniť pôvodný návrh zákona, ktorý je účinný od 1. januára? Tak konkrétne ide o to, že odmietame zásadu spolufinancovania neverejných poskytovateľov sociálnych služieb poskytovaním finančného príspevku na prevádzku odvodeného od nákladovosti prevádzkovania porovnateľného druhu, formy a kapacity v rámci svojej územnej pôsobnosti verejnými poskytovateľmi tejto sociálnej služby. A navrhuje sa, aby právna úprava platila pred nadobudnutím účinnosti zákona 331/2017. Taktiež navrhujeme, aby pri posudzovaní nároku na finančný príspevok podľa § 71 ods. 6 a 7 sa za dôvod neprítomnosti prijímateľa sociálnej služby nepovažovala situácia, keď tento prijímateľ je dočasne pracovne neschopný.
Taktiež meníme počet hodín poskytovania sociálnej služby z najmenej 80 hodín na najmenej 60 hodín, čo je jedno z kritérií posudzovania neobsadenosti miesta pri poskytovaní ambulantnej sociálnej služby v zariadení na účely zúčtovania a vrátenia finančných príspevkov. Ustanovujeme, aby prijímatelia sociálnych služieb osvedčovali svojím podpisom prítomnosť v zariadení, až na výnimky, len jedenkrát za mesiac, namiesto denného podpisovania. Ako povinnosť poskytovateľa sociálnej služby viesť dennú evidenciu, avšak naďalej ostáva.
Upravujeme tiež maximálny počet prijímateľov sociálnej služby na jedného zamestnanca v prípade denných stacionárov a špeciálne, ak ide o prijímateľov sociálnej služby so stupňom odkázanosti III a IV, určuje sa rozdielna výška príspevku pre ambulantné sociálne služby dlhodobej starostlivosti a to v závislosti od toho, či sa sociálna služba poskytuje výlučne seniorom, čiže fyzickým osobám, ktoré dovŕšili dôchodkový vek, alebo teda deťom alebo plnoletým fyzickým osobám do dôchodkového veku.
Návrh zákona má teda negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívne sociálne vplyvy. Návrh zákona nepredpokladá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu. Čo sa týka takého najväčšieho významu navrhovanej úpravy, predstavujeme odmietnutie zásady spolufinancovania neverejných poskytovateľov sociálnych služieb poskytovaním finančného príspevku na prevádzku odvodeného od nákladovosti prevádzkovateľa porovnateľného druhu, formy a kapacity v rámci svojej územnej pôsobnosti verejnými poskytovateľmi tejto sociálnej služby. Navrhujeme, aby sa v prípade, ak neverejný poskytovateľ sociálnej služby poskytuje sociálnu službu, ktorú obec alebo vyšší územný celok v predchádzajúcom rozpočtovom roku neposkytovali alebo nezabezpečovali, za priemerné bežné výdavky a za priemerné skutočné dosiahnuté príjmy považovali skutočné bežné výdavky a skutočné dosiahnuté príjmy nevereného poskytovateľa sociálnej služby za predchádzajúci rozpočtový rok, respektíve predpokladané bežné výdavky a predpokladané príjmy neverejného poskytovateľa sociálnej služby za príslušný rozpočtový rok.
Odvodzovať nákladovosť konkrétnej sociálnej služby v jednom regióne od nákladovosti porovnateľnej sociálnej služby v susediacich regiónoch je neobjektívne a skresľujúce. Porovnateľné sociálne služby, okrem toho, že pôjde o rovnaký druh sociálnej služby neexistujú, pretože každá z nich sa poskytuje za iných individuálnych podmienok. Príkladom je, ak by sa v jednom regióne poskytovalo špecializované sociálne poradenstvo ambulantnou formou na jednom mieste, v jednom mieste a v susediacom regióne kombináciou ambulantných foriem a terénnej formy v celom regióne vo viacerých mestách a už nemôže ísť o porovnateľne sociálnu službu, čiže vykoná sa s iným rozsahom, ale platí sa rovnako podľa novely, ktorá je účinná o d 1. 1., pretože náklady na poskytovanie sociálnej služby kombináciou ambulantnej formy a terénnej formy sú teda objektívne vyššie ako náklady len ambulantnej formy starostlivosti. Rovnako náklady na prenajatie priestorov sú vždy individuálne.
V § 77 ods. 8 platného znenia zákona o sociálnych službách sa používa spojenie priemerné výdavky, avšak následne sa neuvádza, z koľkých údajov minimálne, koľkých subjektov poskytujúcich daný druh sociálnej služieb vychádza, aby sa priemer mal počítať, takže v praxi dochádza k prípadom, že priemerné výdavky sa určia podľa výdavkov jediného subjektu poskytujúceho daný druh sociálnej služby, ktorý je najlacnejší. Navyše neexistuje žiadna nezávislá objektívna kontrola stanovenia priemerných výdavkov a priemerných príjmov v Slovenskej republike. Súčasné znenie a jeho následná aplikácia v praxi nemá nič spoločné s objektívnym zisťovaním príjmov a výdavkov na poskytované sociálne služby neverejnými poskytovateľmi. Vyšší územný celok má vždy možnosť vybrať si z viacerých susediacich vyšších územných samosprávnych krajov, v ktorom bude rozdiel medzi priemernými bežnými výdavkami a priemernými bežnými príjmami u konkrétneho druhu sociálnej služby teda stanovovať. Neverejní poskytovatelia sociálnych služieb tak nebudú mať a nemajú žiadnu právnu istotu, s akým príspevkom v prípade rozpočtu môžu v danom kalendárnom roku počítať. Na základe uvedených skutočností sa navrhuje, aby platila právna úprava pred nadobudnutím účinnosti zákona.
Čo sa týka ďalších úprav, tak upravujeme, že v nariadení vlády Slovenskej republiky, ktorou sa každoročne ustanovuje výška finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby v zariadení podmienených odkázanosťou, sa bude zohľadňovať aj percentuálne odstupňovanie výšky finančného príspevku vo vzťahu k prijímateľovi sociálnej služby v zmysle, tak ako tabuľka udáva. Taktiež navrhujeme, aby to bolo rozčlenené podľa veku, to znamená, deti od 3 do 18 rokov, plnoleté fyzické osoby a teda seniori, lebo máme za to, že každá táto cieľová skupina si vyžaduje iné terapeutické postupy a metódy a na základe toho aj dosiahnuté ciele v rozvoji každej osobnosti, ktorá sa nachádza v inej etape vývoja osobnosti.
Čo sa týka počtu hodín, tak cieľom návrhu je zmena počtu hodín poskytovania sociálnej služby z najmenej 80 na 60 hodín, čo je jedno z kritérií posudzovania neobsadenosti miesta pri poskytovaní ambulantnej sociálnej služby v zariadeniach na účely zúčtovania a vrátenia finančných prostriedkov. Denný stacionár môžu podľa súčasnej právnej úpravy navštevovať klienti od stupňa odkázanosti III a vyššie. To znamená, že v zariadení budú môcť sa nachádzať len skôr ťažké stavy, u ktorých existuje vysoké riziko zdravotných komplikácii, chorôb a hospitalizácií. A často hospitalizovanému klientovi môžu pravidelne chýbať zmluvne dohodnuté hodiny poskytovania sociálnej služby v mesiaci, a preto si denný stacionár bude musieť dohadovať počet klientov, resp. počet hodín s určitou rezervou, v opačnom prípade pri nedodržaní minimálneho počtu hodín poskytovania sociálnej služby v mesiaci hrozí vrátenie celého finančného príspevku, čo je absurdné, ak hovoríme o ľuďoch, ktorí sú odkázaní a ktorí navštevujú zariadenia denne.
Od 1. januára sa v dôsledku prijatia novely zaviedlo vedenie dennej evidencie prítomnosti jednotlivých prijímateľov ambulantnej sociálnej služby, pričom počet hodín poskytovanej sociálnej služby sa musí osvedčovať každý deň podpisom jednotlivých prijímateľov sociálnych služieb. Za dva mesiace účinnosti takejto právnej úpravy prax ukázala, že prijímatelia sociálnej služby považujú takéto opatrenie za nedôstojné, dokonca až otravné, keďže každý jeden deň sa musia podpisovať do evidencie, ako keby chodili do školy.
Navrhuje sa teda, aby poskytovateľ sociálnej služby mal stále povinnosť viesť dennú evidenciu. To znamená, vždy, keď by prišla kontrola, má dennú evidenciu k dispozícii, kde si odkontroluje ľudí, ktorí konkrétne sa nachádzajú v zariadeniach a ktorí boli zaznačení do dennej teda evidencie, a nie je potrebné, aby každý deň matka alebo otec zdravotne ťažko postihnutého dieťaťa bol atakovaný tým, že pri odchode musí podpísať, že dieťa v konkrétny deň bolo v zariadení. Seniori sa na to sťažujú z toho dôvodu, že už dosť sa napodpisovali teda dochádzky, keď chodili do práce, a teraz ich štát nejakým spôsobom núti nedôstojne, aby to podpisovali opäť každý deň, či už majú nejaké zdravotné problémy, tak odídu skôr a zabudnú to podpísať. Musia sa vrátiť a opäť podpísať len, lebo sa trasú poskytovatelia, že niekto príde a nebudú mať denne podpísanú teda tú evidenciu. Samotný prijímateľ sociálnej služby by ju osvedčil svojím podpisom len jedenkrát v kalendárnom mesiaci a to za celý mesiac, resp. v prípade, ak by došlo k ukončeniu zmluvy o poskytovaní sociálnej služby v priebehu kalendárneho mesiaca, tak ako ku dňu ukončenia zmluvy o poskytovaní sociálnej služby za celé predchádzajúce obdobie, kedy ten klient chodil do toho zariadenia. Nie je dôvod obávať sa zneužívania takejto nastavenej právnej úpravy, keďže poskytovateľ sociálnej služby stále musí viesť dennú evidenciu. V prípade kontroly je možné overiť si, či v daný deň sa prijímateľ sociálnej služby v zariadení nachádza alebo nie.
Viete, ja som si to akože prirovnala s tým, jak sa niekto zapíše ako poslanec a odíde preč a nesedí v miestnosti. Ale keď je to senior alebo je to rodič postihnutého dieťaťa, tak ten sa musí dennodenne podpisovať, aby my sme akože predišli nejakým špekuláciám, či nezneužíva sociálnu službu rehabilitačného strediska, denného stacionára alebo domova sociálnych služieb, čo je nedôstojné. Tak my na seba šijeme iné podmienky, ale na ľudí, ktorí sa starajú o zdravotne ťažko postihnutého člena domácnosti, to už zase iné podmienky, pretože poberajú nejakú pomoc zo strany štátu. Ale my dostávame plat zo strany štátu a toto teda nikto každý deň neodsleduje, že či teda tu sedíme, nesedíme, počúvame sa navzájom alebo sa teda nepočúvame. Takže jednoducho sa mi to zdá absolútne nedôstojné a hlúpe.
Taktiež zavádzajú sa intertemporálne ustanovenia týkajúce sa vrátenia finančných príspevkov poskytnutých do 30. júna 2018 a to tak, že takéto prípadne vrátenie sa bude spravovať ustanoveniami zákona účinného od 1. júla 2018. Taktiež stanovujeme a upravujeme maximálny počet prijímateľov sociálnej služby na jedného zamestnanca v prípade denných stacionárov. Ustanovujeme, že vo všeobecnosti u denných stacionárov je maximálne šesť prijímateľov sociálnej služby na jedného zamestnanca. Takto právna úprava platila pred účinnosťou zákona. Následne stanovujeme, že ak pôjde o prijímateľov so stupňom odkázanosti III a IV, zvyšuje sa maximálny počet prijímateľov sociálnej služby na jedného zamestnanca v dennom stacionári zo šesť na deväť prijímateľov, pretože tam je problém v tom, že zbytočne predražujeme službu, ak ide o klienta, ktorý je v dennom stacionári zaradený do trojky stupňa odkázanosti a on nepotrebuje dohľad tak personálu, ako človek, ktorý má VI stupeň odkázanosti. Čiže aj tak sme im ponížili príspevky oproti minulosti. Takže teraz to nastavujeme spravodlivo. Ak sú v zariadeniach ľudia s nižším stupňom odkázanosti, aby si ten poskytovateľ na základe toho stanovil aj personálny rámec, keďže ide o nižší stupeň odkázanosti tých klientov a je potrebné napríklad odkázanosť poskytovať menejkrát do dňa ako u tých, ktorí sú ležiaci alebo sú ťažko zdravotne postihnutí.
Mnohí poskytovatelia sociálnej služby v denných stacionároch budovali túto službu s nemalým úsilím a vynaložením potrebných finančných prostriedkov na zriadenie a registráciu denného stacionára. Z ekonomického hľadiska je však zrejmé, že ak príjmy denného stacionára budú pozostávať iba z finančných príspevkov za šesť prijímateľov, resp. 6 zriadených miest a platby na jedného zamestnanca budú od počtu prijímateľov na 6 zriadených miest, tieto príjmy nepokryjú výdavky denného stacionára ani len v mierne nevyhnutných mzdových a prevádzkových nákladoch pri minimálnej mzde, ktorá bola stanovená na rok 2018, prepočítaných na 6 zriadených miest sociálnej služby s vyšším stupňom odkázanosti, ale v praxi to môže znamenať oveľa viac klientov, ktorí prídu len na kratší čas, čo sa tiež v podstate bude zneužívať na neprospech kvalitnej sociálnej služby. Lebo ak pracujete s klientom poctivo, potrebujete ho tam mať ten čas, naozaj tri, štyri hodiny, aby ste teda naozaj dokázali toho klienta nastaviť tak, aby sa vám nedostal do pobytovej sociálnej služby.
Taktiež navrhujeme, aby výška finančného príspevku bola pre deti vo veku od 3 do 18 rokov vo výške 100 % zo sumy pobytovej sociálnej služby. Pre plnoleté fyzické osoby sa navrhuje vo výške 80 % zo sumy pre pobytovú sociálnu službu pre príslušný stupeň odkázanosti a pre seniorov vo výške 60 % zo sumy pre pobytovú sociálnu službu za príslušný stupeň odkázanosti. Dôvodom vyššej percentuálnej sumy na služby určené pre deti a pre plnoleté fyzické osoby je skutočnosť, že pre túto cieľovú skupinu vzhľadom na prioritný cieľ, ktorým je ich aktivizácia a začlenenie do bežného života, je potrebné vykonávať a zabezpečovať iný rozsah a iný druh odborných činností, ktoré môžu vykonávať len vysoko kvalifikovaní odborníci v požadovanom počte, vychádzajúc aj z personálnych štandardov, ktoré sú pri starostlivosti o deti. Vzhľadom na to nestačí zamestnávať len opatrovateľov, ale následne aj odborníkov, a to sa premietne vlastne do vyšších nákladov poskytovania sociálnej služby.
Ja mám osobnú skúsenosť s tým, že sme pracovali s rôznymi metódami, kde učíme deti rozprávať, rôznymi metódami napríklad TEACH alebo PEGS. Je to náhradná podporná komunikácia u detí, ktorá má drahé certifikáty. Ľudia, ktorých vyškolíme, sú vysoko špecializovaní odborníci, ktorí spravidla pracujú s ľuďmi, ktorí majú ťažké komunikačné problémy, alebo sú to deti z autistického spektra. A vzhľadom k tomu musíme teda zvažovať to, že toho človeka je potrebné zaplatiť. A keďže ide o ambulantnú sociálnu službu a ministerstvo takmer zlikvidovalo práve financovanie takýchto sociálnych služieb, nemožno takémuto dieťaťu v okrese poskytnúť sociálnu službu v takom širšom spektre, kde k tej komunikácii, k tomu PEGS alebo TEACH pridávate aj ďalšie metódy, ako je biofeedback, kde stimulujete mozog.
Takže naozaj ak chceme robiť kvalitnú sociálnu službu, ak chceme, aby sa deti nedostávali do detských domovov, čiže posledné štyri, päť rokov vnímame nárast deti s ťažkým zdravotným postihnutým, ktorí sa dostali do detských domovov, a tam sa zaraďujú do špecializovaných skupín, kde sú ďalšie problémy s poskytovaním zdravotnej starostlivosti práve týmto deťom, musíme urobiť všetky kroky pre to, aby sme práve zabezpečili to, že ak chce rodič dieťaťa pracovať napriek tomu, že sa mu narodí dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím, musíme dať podporné služby. A to sú práve tie ambulantné sociálne služby, ktoré ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zlikvidovalo novelou zákona o sociálnych službách. Je to krok spiatočnícky. Je krok dozadu. Pobytové sociálne služby sú drahé, neefektívne, rozbíjajú citové a rodinné väzby na rodinného príslušníka, ktorý má ťažké zdravotné postihnutie. V rozprave sa dotknem ešte aj teda ukazovateľov, ktoré dosvedčujú tomu, že tento návrh zákona som obhajovala asi polroka, urobila som odbornú konferenciu, kolokvium, kde boli závery odborníkov ako nastaviť systém ambulantných služieb. Ale keďže ministerstvo ani vládni poslanci to neprijali, musím povedať, že skutočne nám hrozí o pár rokov to, že sa nám ľudí enormne posunie do pobytových služieb a my ako štát to nebudeme vedieť uhradiť.
Takže zatiaľ ďakujem a potom poviem bližšie tie, tie už skôr čísla k tomu, čo sa deje na Slovensku. Ďakujem pekne.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 893. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 926 z 26. februára 2018 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 4. mája 2018 a v gestorskom výbore do 9. mája 2018.
Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Takže keďže som vám predstavila návrh zákona, na ktorý teda nebol čas len pre to, aby som oponovala ministrovi Richterovi, ale bol čas na to, aby sme si povedali, čo na Slovensku chceme. Chceme, aby tí rodinní príslušníci, ktorí majú ťažké zdravotné postihnutie, boli v kombinácii buď s príspevkom za opatrovanie alebo s terénnou opatrovateľskou službou alebo s ambulantnými službami doma, alebo chceme, aby nám odchádzali do pobytových služieb, ako to bolo v čase socializmu, kde teda sa presúvali do kamenných domov? A toto je vec neakceptovateľná v Európe, pretože deinštitucionalizácia, ktorá je postavená práve na prirodzenom prostredí každého človeka, ktorý má rovnaké práva, ale aj povinnosti ako človek, ktorý je zdravý, si kladie za cieľ, aby čím viac ostal v rodinnom prostredí.
To znamená, že de facto de jure naučíme rodiny, aby odsúvali svojho ťažko zdravotne postihnutého člena do pobytových služieb, na ktoré niet peňazí. Ak to spravujú vyššie územné celky, vedia, však aj kolegyňu máme, čo to všetko obnáša. Je potrebné vlastne každopádne spravovať budovy, vždy personál, ten je nespokojný, odchádza, lebo je málo zaplatený. Toto sú nekonečné problémy tých pobytových služieb. A aj keď je, neviem aký, nadštandardné to zariadenie, nikdy, nikdy nenahradíme rodinné prostredie. Nikdy nenahradíme to, že sa o mňa stará moja dcéra. Nikdy nenahradíme to, že ja som matka toho dieťaťa a že aj chodím do práce na štyri hodiny denne, aj teda mám ho v domove sociálnych služieb na ambulantnú formu na nejaké štyri hodiny, keď ja som v práci, nikdy, nikdy nedokážeme nahradiť to, načo je človek stvorený, a to byť jeho v prirodzenej rodine a teda aj znižovať náklady štátu na takúto starostlivosť.
Fungovanie denných stacionárov na Slovensku je ohrozené. Na túto skutočnosť upozorňovali poskytovatelia sociálnych služieb už koncom minulého roka. Mestá, obce odmietajú financovať tieto sociálne služby, pretože mali na jednej strane uzatvorené rozpočty a teda nemali vyčlenené peniaze podľa zákona od 1. 1. 2018 platného, ale sú to aj problémy miest a obcí, ktoré hovoria, že majú málo podielových daní na to, aby spravovali toľko ľudí s odkázanosťou, ktorí pribúdajú rok čo rok do systému, do systému sociálnej pomoci.
Keďže vieme, že počet hospitalizácií podľa aj ročenky zdravotníckej u ľudí nad 63 rokov a u ľudí nad 82 rokov sa nám navyšuje, je zrejmé, že sa opakujú. U toho konkrétneho človeka je potrebné, aby sme prepojili dlhodobú starostlivosť tak, aby ten človek ostal v domácom prostredí, ale bol pod kontrolou odborníka, aby následne sa nám opakovane nedostával do systému zdravotnej starostlivosti, kde ak sa dostane 5-, 6-krát a dostane sa opäť do rodinného prostredia, kde vy nezvladávate starostlivosť o toho konkrétneho človeka, samozrejme, že ho odsúvate do pobytovej služby. Ja nehovorím, že nebude potrebné do budúcnosti aj stabilizovať a sieťovať pobytové služby, ktoré rozplánujeme v našom štáte. Máme rodné listy ľudí. Vieme, čo nás čaká, vieme, aký je zdravotný stav ľudí v našom štáte a vieme predpokladať, ako sa to bude všetko uberať, ale jednoducho momentálne je potrebné povedať, že mestá a obce nechcú financovať ambulantné sociálne služby z podielových daní, lebo majú za to, že jednoducho tých peňazí tam nemajú toľko, aby vedeli zabezpečiť starostlivosť o minimálne odkázaných ľudí, keď nehovoríme o ľudí, ktorí sa ocitli v kríze a v chudobe. O tom sa akože ani nechcem baviť, na to urobím ďalšiu novelu, ktorá sa bude práve týkať toho, aby sa nám necyklila chudoba, aby nepoberali len zbytočné dávky, ktoré neriešia nič, len prehlbujú ich chudobu, dostávajú človeka do nedôstojnej polohy. Je to celé zle nastavené v našom štáte, že potom naozaj ľudia sa cítia ako keby ukrivdení, že nikto im nechce dať pomocnú ruku, pretože sociálne služby v našom štáte, ambulantné, terénne, absolútne nie sú postavené na princípoch, systematicky, ale čo dá Európska únia. Toto je výsledok nastavenia služieb pre občana Slovenskej republiky, ktorý sa ocitne v núdzi alebo je teda ťažko zdravotne postihnutý.
Keďže mestá a obce odmietajú financovať tieto služby, tak sú ohrozené stacionáre. A teda už k januáru bolo uzatvorených 80 denných stacionárov a vyše 2400 ľudí ostalo v domácom prostredí. A to sme v marci. To sme v marci. Ešte to ťahajú niektorí v ambulantných službách, v DSS-kách, RHS-kách, v denných stacionároch s tým, že niekomu ťukne, že takto v našom štáte sa nedá zabezpečiť starostlivosť o ľudí, ktorí sú v domácom prostredí a ktorí potrebujú štyri hodiny odbremeniť tú rodinu. Zatiaľ je to 2400 ľudí podľa dostupných informácií SocioFóra, ale ja následne dám štatistiky ministerstva práce, kde poukážem ešte na väčšie rozdiely, ktoré vznikajú práve v tomto roku, a čo nás bude čakať aj naďalej.
Ministerstvo sa teda zasiahnuť nechystá, lebo trvá na tom, že je to kompetencia miest a obcí a to je ich problém, že teda to hovoria. A v podstate oni s tým nič nemajú, oni dajú odkázanosť a nech sa každý stará o seba. Ale tak to v dobrej rodine nefunguje, že mama povie: tak toto je otcova robota a ty môžeš byť špinavý, hladný, lebo keďže otec na teba nedal peniaze, tak nebudeš jesť, nebudeš mať oblečenie a tak ďalej. Tak to v normálnom štáte nefunguje. A preto, ak je problém so ZMOS-om, že nechce teda financovať alebo nemá z čoho, lebo druhý odkaz je, že nemá ani z čoho financovať teda sociálne služby, tak je potrebné nastaviť nový systém fungovania sociálnej pomoci v tejto krajine. A to je už o iných rozhovoroch, o iných kompetenciách, o inej rekonštrukcii, ktorú má priniesť ministerstvo. A tváriť sa, že sa ma to netýka, lebo je to problém miest a obcí, je minimálne neodborné.
Ja som požiadala ministerstvo podľa zákona 211/2009 o slobodnom prístupe k informáciám na rôzne otázky, kde som sa aj pýtala, aký počet odkázaných ľudí na Slovensku je umiestnených v zariadeniach sociálnych služieb s pobytovou formou a koľko s ambulantnou formou. Odpoveďou ministerstva bolo, že pobytovou formou, čiže celoročnou a týždennou, do obdobia 31. decembra 2016, to bolo 38 849 miest a počet miest v zariadení sociálnych služieb s ambulantnou formou k 31. decembru 2016 bolo 7669. To znamená zaokrúhlene 39 000 pobytových, 8000 denných, ktoré sú lacnejšie. Neskutočný nepomer, neskutočný, 31-tisíc miest máme viac na pobytovej službe. Ja nehovorím, ak je to potrebné, ak by to bolo potrebné a systém by fungoval v štáte, nemám s tým problém. Ale pokiaľ viem, že sme odstrihli jednu časť fungovania systému sociálnej pomoci, obávam sa, že sú tam ľudia, ktorí túto službu nemusia mať zabezpečenú len preto, lebo nemajú bývanie, hej, ako náhrada bývania. To je vlastne jedna vec.
Ďalšia vec. Pýtala som sa, koľko občanov v Slovenskej republike má teda navrhnutú formu kompenzácie – peňažný príspevok za opatrovanie. To znamená, že musí ísť o odkázanosť V, VI, ale príspevok v súčasnosti nemá vyplácaný z rôznych dôvodov. Čiže okrem tých oficiálnych štatistík, ktoré vedú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny a ktoré sa chvália, že idú zvyšovať príspevok za opatrovanie, máme 10 122 osôb, ktoré sú opatrované a teda spĺňajú náležitosti V. alebo VI. stupňa, ale nepoberajú ani cent. To znamená, je to ďalšia veľká ťažoba, 10-tisíc ľudí, ktorí skôr či neskôr, ak nebudú mať ambulantnú službu, nám skončia zbytočne v pobytových službách, lebo to nezvládnu. Nedostávajú na neho príspevok na opatrovanie, neexistujú ambulantné služby, lebo štát ich likviduje. Kam inam ho mám dať? Ja viem, že on, ten môj otec alebo mama nepatrí do tej pobytovky, ale teda má už nejakú demenciu, aby si niečo neurobil počas dňa, tak jednoducho zabezpečím mu pobytovú službu. A tie pobytové sú drahé. Ten starý človek sa tam trápi. No načo je toto dobré, mi povedzte? Kto tento systém podporuje? Kto, komu toto vyhovuje?! Komu?! Je to pre ľudí zle, konkrétnych ľudí, ktorí trpia, trpia v tých zariadeniach. Jednoducho, lebo sa cítia, že ich opustila tá rodina, ale tá rodina nemá inú možnosť, keď zarábajú minimálne mzdy, aby sa dokázali o neho postarať. Desaťtisíc ľudí takto máme. Desaťtisíc ľudí.
Taktiež osobnú asistenciu 2 265, ale z rôznych dôvodov, keďže sú tam násobky, atď., to je ďalšie. Čiže už máme 13-tisíc ľudí, ktorí nedostávajú ani cent a potrebujú pomoc, kde skončia v pobytových službách, ktoré už teraz, pomer 39-tisíc : 8-tisíc, proste celé zlé, celé zle.
Ďalšia vec. Pýtala som sa, aký je finančný príspevok, bol teda poskytnutý v roku 2017, prejdené stacionáre, a aký príspevok bude poskytnutý v roku 2018 zo strany ministerstva. Takže v roku 2017 ministerstvo poskytlo finančný príspevok pre 73 denných stacionárov v RmS poskytovateľov s kapacitou 1 410 miest a pre 293 denných stacionárov neverejných poskytovateľov s celkovou kapacitou 7 697 miest. Spolu 366 žiadostí pre 9 107 miest. To znamená, že v roku 2017 ministerstvo podporilo 9 107 miest. V roku 2018, ako to bude? Pýtala som sa na rok 2018, aká je stratégia, že či ako minimálne, aj keď je ich málo, lebo ja si myslím, že viac by ľudia mali byť v ambulantných službách ako teda v pobytových službách. A za rok 2018 poskytne finančný príspevok verejným a neverejným poskytovateľom sociálnych služieb v dennom stacionáre spolu pre 278 denných stacionárov na kapacitu 5 909. To znamená, 3-tisíc miest dole. Nie 2 400, čo som vám hovorila na začiatku. Podľa týchto odpovedí z ministerstva 3-tisíc ľudí nám ostane doma. Do roka, do dva, bác, do tri, vám hovorím, že sú v pobytovkách. A my nemáme, nemáme kapacity. Aj keď budeme mať kapacity, je to drahé pre tých ľudí, je to nehumánne, je to nerodinné. Toto nás čaká, toto mám z ministerstva, to nie sú moje výmysly.
A viete dobre, že mňa táto téma zaujíma a som bytostné spätá s tými ľuďmi, ktorí trpia. A ja to tu teda musím hovoriť, že nemôžme vedieť čo pravá ruka, čo robí ľavá ruka. Musíme ten systém nejako nastaviť, aby v prvom rade sa ľudia cítili dobre v našom štáte, že všetci sme tu pre nich, ľaví, praví, strední, ja neviem čo. Jednoducho ostať čo najdlhšie doma. V roku, napríklad príkladom je Prešovský samosprávny kraj, ktorý v roku 2006 vymazal z registra 57 denných stacionárov a z toho 8 stacionárov bolo vymazaných v priebehu teda, v priebehu, nie na konci roka a 49 stacionárov bolo vymazaných k dátumu 31. decembra 2016. Teraz budú ďalšie výmazy. Teda v roku 2017 bolo vymazaných celkovo 29 denných stacionárov, z toho 20 stacionárov bolo vymazaných v priebehu roka a 9 stacionárov vymazaných k 31. decembru 2017. Košický samosprávny kraj, ktorý s Bratislavským samosprávnym krajom v roku 2030 bude, bude sa pýšiť jedným prvenstvom, a to prestarnúcim obyvateľstvom, Košický a Bratislavský kraj, tento eviduje zrušenie – v Košickom kraji v roku 2016 štyri stacionáre a v roku 2017 už 28 stacionárov. To znamená, na to ide počet miest, ktoré boli zaregistrované.
Bola vykonaná kontrola z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny počas letných prázdnin na denné stacionáre a ja som sa pýtala teda ministerstva, na základe akých závažných dôvodov, teda aké závažné dôvody tam vznikli, ktoré by naznačovali výmaz denných stacionárov. A ministerstvo určilo takých 5, z toho dva dôvody boli také, že teda nesplnili podmienku bezbariérovosti zariadenia a tiež, že boli zistenia a z neho vyplývajúce podľa právneho názoru, ministerstva podľa právneho názoru ministerstva práce nevytvorené hygienické podmienky. To znamená, obe, obe dôvody sú pod kompetenciou hygieny. Ministerstvo nie je oprávnené v tomto prípade tieto dôvody rátať ako dôvody pre výmaz alebo pre to, že nespĺňajú podmienky. Toto je záležitosť Úradu verejného zdravotníctva a nie ministerstva práce. To znamená, my ako naše ministerstvo práce môže kontrolovať na základe toho, že nespĺňajú personálne, aj to zistili, zase treba objektívne povedať, že teda aj personálne, aj odborne, ale minimálne v týchto dvoch dôvodoch neoprávnene postupovali, keďže kontrolovali hygienické, hygienický stav, ktorý môžu len pracovníci hygieny kontrolovať. Nemôžu to povedať, že mne sa zdá, že toto nie je bezbariérové alebo že táto sprcha nie je dobre postavená. Toto ministerstvo nesmie vykonávať. A podľa mojich informácií, kde boli kontroly, aj sa stávalo pri verejných poskytovateľoch, dokonca kde sú prevádzkovatelia starostovia, hovorili, že teda nevidela sa im sprcha alebo sa im nevideli záchody, čo je naozaj doména hygieny.
Čo sa týka príspevku na prevádzku, ja som už spomínala, že teda požiadala som ministerstvo na základe informácií, ktoré boli medializované, prečo mestá a obce teda neposkytujú príspevok na prevádzku denným stacionárom, lebo príspevok pre denné stacionáre sa skladá z príspevku na prevádzku a z príspevku na odkázanosť. Keďže príspevok na prevádzku im dané obce nezaplatia, tak sú nútení vlastne zatvárať tie zariadenie nie preto, aby boli nekvalitné, ale nemajú jednu časť financovania jednoducho za sebou. A preto som sa pýtala, lebo pán minister tu hovoril, že akože sú povinní a sú povinní a sú povinní. Nie sú povinní, mám teda odpoveď ministerstva práce, ktorý povedal, že len ak si mesto a obce, obec objedná služby u denného stacionára, dostanú príspevok na prevádzku. Ak si neobjedná, darmo tí ľudia potrebujú v tej obci, darmo ten občan, biedak, potrebuje tú starostlivosť, no nedostane ten prevádzkový poriadok, lebo obec povie: no ja nemám z čoho, preto ja si neobjednám u teba poskytovateľa. Nielen preto, že nechce, že sa mu nevidí ten poskytovateľ, ale že nemá z čoho uhradiť, a preto jednoducho ten príspevok na prevádzku ten poskytovateľ konkrétny nemá.
Musím povedať, že všetky tieto zistenia, ktoré dnes padli ako argumentácia pre to, aby ste podporili tento návrh zákona, je, aby sme si uvedomili, že nemôžme robiť populistickú politiku, musíme ju postaviť na faktoch. A tie faktá som vám dnes povedala, že to, čo sme hovorili aj urobili odbornú konferenciu, kde výstupy mali ísť tak, aby sociálna pomoc v našom štáte pre tých odkázaných a tých ľudí v kríze naozaj fungovala, nebola akceptovaná. Urobila sa taká čiastočná vec, ktorá teda nerieši sociálnu pomoc v rámci prevencie a v rámci krízy v rodinách, a v konečnom dôsledku to nepomáha vôbec rodinám na Slovensku, ktorí buď sa ocitli v kríze, alebo teda majú človeka s odkázanosťou.
A preto dávam teraz apel na všetkých poslancov, iba jedného tu asi máme, dvoch, dvoch, pardon, a pán Kresák je tu vždy. Dobehla si, nič si nepočúvala, pani Kuciaňová. Takže, takže naozaj ja apelujem k tomu, aby ste podporili tento návrh zákona, pretože tým, že ministerstvo urobili financovania podľa stupňa odkázanosti, zisk ušetrí finančné prostriedky, čiže tam vznikne budget, ktorý môže práve použiť na podporu práve nášho návrhu zákona. A keďže každé zariadenie musí vrátiť peniaze aj z neobsadeného miesta, to sú ďalšie peniaze, ktoré ministerstvo ušetrí. A to sú peniaze, ktoré nemôže ministerstvo povedať, že nemá alebo neboli rozpočtované, jednoducho tieto boli, finančné prostriedky sa nájdu.
A ja verím, že každému z nás teraz dochádza postupne, že toto nie je agenda, ktorá má rozdeľovať, ale to je agenda, ktorá má spájať ľudí. A keď nám naozaj ide o vec, aby sme sociálnu pomoc v našom štáte nastavili nielen na krátkodobé ciele, keď, ja neviem, dostanú vianočný príspevok, toto ľudí nenamotivuje, aby sa o toho seniora starali. Ich namotivuje to, že budú mať služby, že môžu ísť do práce, lebo je dostupnosť práce, aby mohli byť zamestnaní, aby nevyšli z pracovného procesu. Toto je cesta. A na to je potrebné minimálne urobiť na začiatku to, čo navrhujem. To nie je populistický krok, je to krok k tomu, aby sme tým ľuďom von pomohli aj v čase krízy, aj z toho, že sa nemáme alebo máme radi. Je to čas, kde dozrie podľa demografie, že musíme pozerať na veci reálne, ako sú, nesmieme sa proste tváriť, že to nie je problém. Áno, je to problém, pomenujme ho, také sú možnosti, ktorou cestou sa vyberieme. Jasné, že možno ľavičiari tak, pravičiari tak, stredopraví tak, stredoľaví tak, ale podstatné je, že vieme všetci, že bude problém vôbec s vyplácaním dôchodkov, že a už vôbec ako sa postarať v zdravotnom systéme o tých seniorov.
A čo s tými deťmi, ktoré sa narodia ťažko zdravotne postihnuté? Nechceme, aby tá mama šla do tej práce? Umožníme jej to aspoň na štyri hodiny. Nech robí v práci, lebo tých voľných miest je. To znamená, že budú sa, budú prichádzať do úvahy aj flexibilné pracovné úväzky a bude sa cítiť ako žena, ktorá má aj zdravé deti. Podchytíme, aby sa nám opakovane cez zariadenia ambulantnej formy, aby sa nám opakovane nedostávali seniori alebo deti do opakovanej hospitalizácie, pretože rodina sama o sebe nevie povedať, že to je problém. Ale ak sa odborník pozrie na to dieťa alebo seniora, tak jednoducho to tam uvidí.
Preto vás prosím, žiadam, aby ste podporili tento náš návrh zákona, ktorý vychádza z praxe. Dala som si opäť záležať, ako vždy, keď niečo predkladám, aby som mala fakty, aby som sa opierala o to, čo v našom štáte nefunguje a aby sme robili to, čo ľudia vonku potrebujú, ale nie populisticky, aby nám to nahralo politické body. Ale tak, aby keď každý jeden z nás, keď stadiaľ odíde, si povedal, že naozaj pomohol tomu človeku, ktorý je odkázaný, alebo rodine, ktorá sa nejakým spôsobom ocitla v kríze.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem ti, kolegyňa, za tvoju horlivosť a nasadenie za seniorov a za zdravotne znevýhodnených. Takéto nasadenie za občanov Slovenskej republiky by som tu očakávala od každého jedného poslanca. Pamätám si, keď minister Richter hovoril, že ide o veľkú reformu, keď prichádzal s novelou zákona sociálnych služieb. Keď sme však videli, aká je to likvidácia ambulantných služieb, tak sme boli zhrozené. A ty si, aj ďalší poslanci hovorili o tom, že je to proti, proti, úplne v protiklade k modernej filozofii sociálnej práce. Treba podporovať ambulantné služby, ktoré sú pre štát lacnejšie. A ja tak teda obviňujem ministra Richtera, že ide úplne podľa nejakého starého myslenia. Podľa mňa je minister Richter, slovami klasika, stará štruktúra. Však toto je úplne proti modernej sociálnej práci podporovať viac celoročné pobytové ako ambulantné. Čo to prinieslo? Prinieslo to jednoducho, sú to drahšie služby, pobytové. Sama si hovorila iba o 8-tisíc v ambulantných a 39-tisíc v pobytových službách? Prináša to výdavky pre štát, ale pre samotné rodiny to prináša zhoršenie zdravotného stavu seniora aj toho zdravotne znevýhodneného. To znamená, o koľko vyššie náklady?
Ale taktiež my tu hovoríme, že nemáme dostatok pracovných síl na pracovnom trhu? Títo ľudia, ktorí sa chcú starať o svojich rodinných príslušníkov, stratia prácu na tie polovičné úväzky, ktoré majú, a sami vlastne sa budú musieť postarať o chorých. To je staré myslenie, to sú staré štruktúry.

Ďakujem pekne. Povedala si asi všetko a naozaj veľmi, veľmi kvalitné vystúpenie, aj jednak faktograficky, ale aj vysvetlenie toho skutočného problému, s ktorým sa ľudia potýkajú a s ktorým ty máš také bohaté skúsenosti. A ja naozaj si uvedomujem aj to, čo si povedala, a že toto bude problém a my to potrebujeme riešiť. A preto som aj rád, že dneska sa tu o tom bavíme, že si priniesla tento zákon, ktorého ty si hlavne teda iniciátorom, lebo starnutie je niečo, čo sa deje, vidíme, že ľudia sa dožívajú viac. A, žiaľ, na Slovensku to zdravotníctvo neposkytuje ľuďom taký zdravotný stav, aby dokázali starnúť a byť zdraví dlhšie, že toto je problém a tým pádom to predĺženie starnutie spôsobuje záťaž na starostlivosť, ako si to tu aj opísala. A práve tieto riešenia, ktoré ty hovoríš, si, si vyšpecifikovala veľmi konkrétne aj tie problémy, náklady, ktoré sú spojené s tým, ako sa to zle u nás robí.
A to opäť ma privádza práve na diskusiu na tému rozpočtu, lebo častokrát tu počujeme aj zo strany koalície hovoriť o tom, že ale už sa nedá kde v tom rozpočte. Však čo to rozprávate, my nemôžeme dosiahnuť vyrovnaný rozpočet skôr, lebo sú tu potreby a pod. Áno, keď sú zle nastavené potreby, keď sú zle nastavené vlastne výdavky, tak potom preplácame. A ty si to tu jasne, krásne vykreslila, že akým spôsobom preplácame vďaka tomu, že to riešenie je nastavené zle. A pomenovala si tu riešenie, ktoré môže byť efektívnejšie jednak nákladovo, ale hlavne ľudsky voči ľuďom. A to je kľúčové, že to, čo prinášaš, je proste riešenie, ktoré poskytne jednak efektivitu financií, ale zároveň aj vyššiu kvalitu pre ľudí. A to môžem len potvrdiť, pretože mám s tým vlastnú skúsenosť aj s mojou mamou. A práve vďaka jej veku som sa dostal do diskusie aj s mnohými ľuďmi, ktorí sa tomu venujú, a môžem len potvrdiť to, čo si hovorila. Takže veľká vďaka, musíme túto cestu raziť. Ďakujem.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem Soni ozaj za výborný návrh tohto zákona. Ako už povedali moji predrečníci, pripravila ho veľmi dobre, na vysokej úrovni a v rámci toho, že rozmýšľajme dopredu. Dávame vlastne ľuďom v našom štáte veľkú nádej a vieru, čo sa týka ambulantnej formy poskytovania sociálnej starostlivosti, že môžu vlastne byť v svojom sociálnom a rodinnom prostredí, kde sú veľké citové väzby, kde majú vlastne veľké citové väzby, že sú vlastne doma, ako už tiež bolo povedané, vo svojej rodine, pri svojej dcére, pri svojom manželovi, pri svojom otcovi, a tak ďalej. Tu je vlastne prepojenie sociálno-zdravotnej starostlivosti, kde títo ľudia majú právo na poskytovanie aj zdravotnej starostlivosti. Seniori a zdravotne ťažko postihnutí ľudia, viete veľmi dobre, že trpia rôznymi vredmi predkolenia, dekubitmi, atď, sú chorí. Takže prichádza do rodinného prostredia aj ošetrovateľská starostlivosť a sestry z agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti, ktoré sa dokážu postarať o týchto ľudí. Takže prosím o podporu tohto zákona, ktorý je veľmi dobre pripravený a v ktorom dávame vlastne ľuďom nádej a vieru. Ďakujem.

Ďakujem. Naozaj, Soňa, bolo to veľmi presne pomenované všetko. A ja by som chcela povedať, že každý jeden zodpovedný politik by si mal do svojho slovníka zaradiť slovné spojenie "sociálna a ekonomická udržateľnosť". Pretože ty si pomenovala, to boli desaťtisíce ľudí, ktorých systém nepokrýva a ktorí ešte len prídu na to, že vlastne sa v tom systéme nenachádzajú.
Okrem tých, ktorých si ty spomenula, ja som zisťovala, aké je sociálne zabezpečenie na Sociálnej poisťovni a teda okrem opatrovateľov, ktorí majú dôchodkové zabezpečenie, nemajú žiadny iný príjem, sme zistili okrem iného, že z tých ekonomicky aktívnych, z tých 30-tisíc je tam stále asi 10-tisíc, ktorí nie sú zaregistrovaní v Sociálnej poisťovni, pretože môžu mať možno iný druh príjmu, a Sociálna poisťovňa ich vyradila. Rovnako do tejto skupiny spadajú opatrovania, ktorí, ako Soňa spomínala, nedostávajú ani cent. A nielenže nedostávajú ani cent, ale nemajú žiadne sociálne zabezpečenie tým pádom. Čiže tá skupina tých ľudí sa nám zrazu zdvojnásobuje a títo ľudia na to prídu, až keď prídu do dôchodku a budú si kontrolovať odpracované roky. Takže treba si aj na toto dávať pozor. A preto opakujem ešte raz, sociálna a ekonomická udržateľnosť. Ďakujem.

Pani poslankyňa Gaborčáková, bolo to pekné vystúpenie. Ja som veľmi rád, že sa snažíte upozorňovať, aktívne upozorňovať na hrozby vyplývajúce zo zle nastavaného sociálneho systému a, ako to bolo povedané, z neudržateľnosti nášho dôchodkového systému do budúcnosti. Ja si myslím, že táto kríza by vôbec nemusela existovať, keby vláda vyvíjala aktívnu politiku smerom k podpore mladých rodín a k tomu, aby im mladí ľudia, namiesto toho, aby utekali hromadne do zahraničia, mali možnosť nájsť si prácu a uplatnenie na Slovensku a zakladať si tu rodiny, získať bývanie a všetky tie ostatné veci, ktoré s tým súvisia. Samozrejme takáto politika alebo akákoľvek koncepcia podobnej politiky na Slovensku vôbec neexistuje.
Mám ale takú jednu výčitku zase k vašej strane, pretože snažíme sa hľadať nejaké konštruktívne metódy spolupráce, ktoré pomôžu všetkým ľuďom na Slovensku, ktoré pomôžu k tomu, aby toto plénum mohlo presadzovať zákony, ktoré by boli dobré pre všetkých ľudí, ktoré by mohli pomôcť aj ľuďom, o ktorých ste hovorili vy vo svojich vystúpeniach, a na to je potrebná vzájomná spolupráca. Keď sa však pozrieme na vaše hlasovania alebo vašu prítomnosť v Národnej rade, viete, ja viem, že váš predseda, ktorého môžeme jemne nazvať duševne nespôsobilým na prácu poslanca Národnej rady, vám zakázal hlasovať za naše návrhy zákonov. Ale viete, potom neskôr predložíte napríklad totožný návrh, ktorý sme predtým predkladali my, čím jasne deklarujete verejne, že áno, že sa stotožňujete s niektorými našimi myšlienkami v rámci sociálnej politiky. Ale takto to predsa na Slovensku nemôže fungovať, ak sa chceme hrdo postaviť pred národ a povedať si, že áno, v tej Národnej rade bez ohľadu na farbu politického trička bojujeme za vás, za všetkých slušných ľudí. Veď musíme konečne prekonať tie nezmyselné predsudky vychádzajúce z toho, že niekto proste, kto je všelijaký, nám dá rozkaz, ktorý nie je v nejakej kompatibilite so zdravým rozumom. My ho plníme len preto, že sa bojíme o svojej poslanecké miesto. Proste poďme naozaj konštruktívne pracovať aj v rámci tej vašej tzv. štandardnej opozície.
Ďakujem.