28. schôdza

Ešte raz ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ekonomický rast na Slovensku, ako aj vo svete dosahuje v čase celosvetovej konjunktúry nadpriemerné čísla. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj potvrdila v roku 2017 pokračujúci výrazný rast slovenskej ekonomiky a očakáva, že rast hrubého domáceho produktu by mal v roku 2018 dosiahnuť 4,1 percenta. Koncom minulého roka bola na Slovensku podľa štatistík ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny evidovaná miera nezamestnanosti na úrovni 5,94 %, čo bola rekordne nízka úroveň. Na Slovensku však stále máme regióny, medzi ktorými sú výrazné rozdiely v úrovni zamestnanosti, ako aj životnej úrovni. Medzi najhorších 10 okresov podľa miery evidovanej nezamestnanosti patria nasledovné okresy: Rimavská Sobota, Rožňava, Kežmarok, Revúca, Trebišov, Vranov nad Topľou, Sobrance, Poltár, Medzilaborce a Svidník, kde sa miera evidovanej nezamestnanosti pohybuje v rozmedzí od 12,74 po 18,48 percenta.
Všetky tieto okresy majú okrem vysokej nezamestnanosti spoločné aj to, že sú zapísané na zozname najmenej rozvinutých okresoch, ktorý vedie a pravidelne aktualizuje ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Nízka životná úroveň a nedostatok pracovných miest majú za následok migráciu pracovnej sily do rozvinutejších okresov, odliv mladých ľudí do zahraničia a prehlbujúce sa regionálne rozdiely. Vláda má k dispozícii niekoľko nástrojov ako tento negatívny trend zvrátiť. Medzi tieto nástroje patrí napríklad pomoc v rámci zákona č. 336/2015 o podpore najmenej rozvinutých okresov alebo zákon č. 561/2007 o investičnej pomoci.
Podľa informácií zverejnených na internetovej stránke Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky dostalo v rámci zákona o investičnej pomoci od roku 2002 pomoc už viac ako 190 domácich a zahraničných subjektov. Z toho však iba v 16,75 % prípadoch išlo o pomoc do najmenej rozvinutých okresov. Zarážajúca je však investičná pomoc vyjadrená v ekonomických číslach, kde z celkovo preinvestovaných 1,7 mld. eur išlo do najmenej rozvinutých okresov iba 117 mil., to znamená iba 6,75 percenta.
Z uvedených čísiel je evidentné, že poskytovanie investičnej pomoci zo strany štátu je mimoriadne drahý nástroj, a preto by mal byť využívaný sporadicky a veľmi racionálne. Nesprávne alokovaná investičná pomoc do vysoko rozvinutých regiónov môže zdeformovať zdravé trhové prostredie natoľko, že investičná pomoc bude vo svojom konečnom dôsledku kontraproduktívna. Umelé zvýhodnenie jedného podnikateľského subjektu môže v regiónoch s nízkou nezamestnanosťou viesť k všeobecnému nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily a k následnému krachu iných firiem pôsobiacich v danom regióne. Situáciu a investície v regiónoch, kde je dobrá infraštruktúra, silná konkurencia a vysoká miera nezamestnanosti, zamestnanosti, zvyčajne spoľahlivo vyrieši aj prirodzené trhové prostredie.
Naopak, v najmenej rozvinutých regiónoch s vysokou mierou evidovanej nezamestnanosti je príchod investora schopného vyrábať, predávať a vytvárať nové pracovné miesta vítaným pozitívnym stimulom pre rozvoj regiónu a postupnú elimináciu tzv. hladových dolín. V prípade investičnej pomoci smerovanej do najmenej rozvinutých regiónov je riziko negatívnej deformácie trhového a konkurenčného prostredia zvyčajne minimálne. V dôsledku nesprávne nasmerovanej investičnej pomoci zo strany štátu, nedostatočne rozvinutej infraštruktúry a dlhodobej ignorancie najmenej rozvinutých okresov stredného a východného Slovenska vznikol stav, že v mnohých regiónoch sa o ekonomickom raste a zvyšujúcej sa životnej úrovni nedá ani hovoriť. Deformácia trhového a konkurenčného prostredia je aj kvôli nesprávne alokovanej štátnej pomoci, vyústila do extrémne veľkých regionálnych rozdielov, vyľudňovania chudobnejších regiónov a prílivu lacnej, často nelegálnej pracovnej sily zo zahraničia. Jasným dôkazom komplikácií, ktoré môže nesprávna alokácia investičnej pomoci spôsobiť, je napríklad investičná pomoc pre spoločnosť Jaguar Land Rover, ktorá stavia fabriku pri Nitre, teda v regióne, kde bola evidovaná miera nezamestnanosti koncom roka 2016 na úrovni 5,22 percenta a koncom roka 2017 na úrovni 2,9 percenta.
Záverom by som chcel všetkých požiadať, záverom by som vás chcel všetkých požiadať o podporu uvedeného návrhu zákona a aby sme tak mohli napomôcť rozvoju týchto regiónov, ktoré to najviac potrebujú.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, naša novela zákona o investičnej pomoci má za cieľ znova o kúsok viac spraviť zo štátu dobrého hospodára. My nie celkom súhlasíme s tým, že neviditeľná ruka trhu vyrieši všetky ekonomické, hospodárske problémy. Práve naopak, hovoríme, že bez plánovania a bez rozumného prístupu s výhľadom na ďalšie obdobia skôr alebo neskôr musí dôjsť k zrúteniu každého jedného celku, či sociálneho alebo hospodárskeho, a tak musí dôjsť k postupnému zrúteniu štátu a nie k znižovaniu, ale naopak, k prehlbovaniu regionálnych rozdielov.
Naša novela zákona o investičnej pomoci je preto logickým vyústením, ktoré vyplýva z chýb, ktorých sa štát, teda vedený vládou, dopustil nielen v tomto, ale aj v minulých volebných obdobiach, pričom ako zámienku použil práve investičnú pomoc s cieľom zamestnať ďalších a ďalších ľudí. No v skutočnosti touto politikou dosiahol práve prehĺbenie regionálnych rozdielov, o ktorých odstránení tu v podstate neustále posledné dve alebo tri volebné obdobia rozpráva ako vláda, tak aj opozícia. Za všetky príklady, si myslím, že môžeme absolútne s čistým svedomím spomenúť práve posledný príklad obrovskej investičnej pomoci alebo obrovskej investície, obrovského investičného stimulu štátu do Nitry pre Land Rover Jaguar. Na tom by samozrejme nebolo nič zlé, ak by štát pri tejto investícii naozaj rozmýšľal ako dobrý hospodár, ak by vláda pri tejto investícii zohľadňovala všetky potreby, požiadavky a možnosti, ktoré na jednej strane má a na druhej strane potrebuje naplniť svojím rozhodnutím o konkrétnom prípade investičného stimulu pre zahraničného investora.
Vidíme, že umiestnenie tejto obrovskej investície presahujúcej polmiliardy eur, čo je neskutočné číslo, polmiliardy eur z peňazí všetkých daňových poplatníkov vyvolalo viacej škody v konečnom dôsledku, viacej škody ako osohu. Investícia umiestnená do okresu Nitra, do okresu v podstate s najmenšou mierou evidovanej nezamestnanosti spôsobila prehĺbenie nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily. No na druhej strane táto investícia obrovsky chýba, obrovsky chýba práve na východnom Slovensku. Ja sa pýtam všetkých, bez ohľadu na to, že či ste vo vláde alebo opozícii, nebolo by naozaj objektívne omnoho lepšie umiestniť takúto rekordnú investíciu, znovu zopakujem, vo výške viac ako polmiliardy eur, to znamená viac ako 15 mld. slovenských korún, 15 mld. slovenských korún, to ani neviem, či vôbec chápeme tú obrovskú výšku toho čísla, nebolo by lepšie takúto investíciu umiestniť na východné Slovensko? Absolútne prirodzene do metropoly východu do Prešova. To je len teraz, berte to ako taký pracovný návrh, kde by tí ľudia boli neskutočne vďační za to, že sa vytvára nejaká veľká fabrika, ktorá im dá možnosť pracovať za dôstojnú mzdu, dá im možnosť zostávať so svojimi rodinami, dá im možnosť žiť na úrovni, ako sa v modernom štáte súčasnej doby patrí. Táto investícia by tým ľuďom dala možnosť zmeniť možno celé usporiadanie svojich životov. Nemuseli by odchádzať na týždňovky, na mesačné turnusy nielen do Bratislavy, ale aj ďalej, do cudzích štátov na západ. A naopak, omnoho viac, omnoho viac peňazí by sa tým spôsobom potom vygenerovalo následne. Však vieme tu o multiplikačných efektoch, a tieto peniaze by ostávali v spotrebe práve na východnom Slovensku. Pretože tí ľudia, ktorí zarábajú peniaze v zahraničí, zarábajú peniaze v Bratislave, vo veľkej miere tie peniaze aj v Bratislave a zahraničí míňajú a domov k svojim rodinám alebo vo forme úspor potom prinášajú len určitú časť. Takto by sme predsa prirodzene preklenuli aj to, že tá časť spotreby by zostávala práve na tom východnom Slovensku, kde by roztáčala ten finančný kolotoč, v dôsledku ktorého by to jednoducho, poviem to tak ľudovo, začalo viac a viac žiť.
Ale teraz trošku z takého iného súdka. Tu nejde len o to, že by sme oživili to východné Slovensko, o ktorom sa aj samotný pán premiér dosť tak nelichotivo vyjadril v posledných dňoch, ale naša novela, naša novela žiada a chce priniesť to, aby pri uplatňovaní a zvažovaní takýchto investičných stimulov v prvom rade, v prvom rade vláda používala zdravý rozum. Pretože nemôžme mať na jednej strane, priatelia, nemôžme mať zoznam najmenej rozvinutých okresov našej republiky a na druhej strane, ak štát ide dať obrovskú rekordnú investíciu, ako som povedal, vo výške viac ako 15 miliárd korún, tak ju dá do okresu, ktorý so zoznamom najmenej rozvinutých okresov nemá absolútne nič spoločné a ktorý práve naopak, je na tom úplne odlišnom konci, čo sa týka nezamestnanosti, životnej úrovne a všetkých s tým spojených parametrov.
Preto naša novela zákona o investičnej pomoci jednoznačne hovorí, ak štát chce poskytnúť investičný stimul, tak ten stimul musí byť poskytnutý výlučne v jednom z okresov, ktoré sú začlenené do zoznamu okresov najmenej rozvinutých. Pretože je to aj logické a je to predsa prirodzené a každý by tak mal rozmýšľať, či sa jedná o štát, o náš spoločný štát, o slovenskú republiku alebo či sa jedná o súkromnú firmu. Ak mám zdroje a tie zdroje chcem poskytnúť nejakej, na nejakú externú investíciu s cieľom získať pritom aj iné sociálne benefity, tak predsa budem tú pomoc smerovať tam, kde to tí ľudia najviac potrebujú. Budem ju smerovať tam, kde tá pomoc, ktorá bude poskladaná z peňazí všetkých daňových poplatníkov, to znamená, všetkých slušných ľudí, kde tá pomoc takto získaná z prostriedkov štátneho rozpočtu prinesie najväčší efekt a jednoducho, kde vygeneruje najvyššiu účinnosť. Nebudem predsa používať investičné stimuly a zdroje štátneho rozpočtu na investície tam, kde tá účinnosť bude najnižšia. A, žiaľ, štát presne toto spravil. Obrovská investícia v Nitre je investícia s absolútne minimálnou účinnosťou. S minimálnou účinnosťou. Práve naopak, táto investícia v budúcnosti vygeneruje mnohé problémy, ktorých zárodky sa už dnes ukazujú. Či v napätej situácii sociálnej alebo v tej ekonomickej, ktorá sa prejavuje nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily.
Takže jedna vec je kritizovať, jedna vec je kritizovať, druhá vec je prinášať konštruktívne riešenia. Ja si myslím, že bez ohľadu na politické tričko, bez ohľadu na to, kto je na ktorej strane barikády dnes, tzv. štandardná opozícia, vládna koalícia, ktorá má svoje problémy, jednoducho asi nikto nemôže povedať, že by toto naše riešenie nebolo konštruktívne. Toto naše riešenie nemá absolútne žiadny politický podtón, žiadny podtext. Vychádzame z mechanizmov, ktoré sú nastavené, ktoré rešpektuje aj súčasná vláda, a to je zoznam najmenej rozvinutých okresov nášho štátu. A tento zoznam využívame ako kritérium na uplatnenie investičného stimulu, investičnej pomoci štátu a našou novelou chceme toto kritérium a toto použitie zdravého rozumu uzákoniť. To je celé.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vládu Roberta Fica v ohľade jej pôsobenia na Slovenskú republiku a jej občanov a celkovo náš národ môžme smelo označiť za úplne devastačnú. No a práve jedno z najhorších rozhodnutí, aké Robert Fico za svoju kariéru predsedu vlády urobil, bol práve tento investičný stimul pre spoločnosť, indickú spoločnosť Jaguar Land Rover, ktorý v podstate poskytli do Nitry, kde je menej než trojpercentná nezamestnanosť, a zistili, že v podstate nemajú ľudí, ktorí by tam mohli pracovať, tak začali dovážať Srbov a Rumunov, ktorí sú ako jediní ochotní pracovať za tak nízke mzdy v tomto regióne. Teda keď si to takto zhrnieme, zamyslíme sa nad tým, čo vlastne Robert Fico a jeho vláda urobili a čím sa reálne ešte aj pýšili v televíziách aj v rôznych televíznych debatách, tak pochopíme, že občania Slovenska, ale aj tí občania na východe, ktorí buď musia pracovať v zahraničí na mesačných alebo týždňových turnusoch, sa poskladali svojou tvrdou prácou, svojimi daňami na investičný stimul pre zahraničnú, obrovskú nadnárodnú korporáciu a následne pre prácu cudzincov v našom vlastnom štáte. To znamená, my sme od ľudí, ktorým potrebujeme pomôcť, zobrali peniaze a pomohli sme tým, ktorí tu ani nemajú vlastne čo robiť. Je to jednoducho neuveriteľné, keď sa nad tým človek zamyslí. A je mi naozaj ľúto, že práve v mnohých oblastiach východného Slovenska, ktoré, ku ktorým sa Robert Fico takto postavil, dosahuje tak vysoké percentá a verím, že po týchto ďalších voľbách sa to všetko zmení a SMER naozaj odíde do zabudnutia.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ja sa dotknem tohto zákona alebo, respektíve našej predmetnej novely z praktického hľadiska. A takým najväčším míľnikom alebo, respektíve najväčším štátnym stimulom je stimul pre indickú automobilku v Nitre, a to Jaguar Land Rover. Čo priniesol ten stimul alebo táto investícia do Nitry?
Pamätám si a mnoho, mnoho z vás si možno pamätá, že premiér Robert Fico na začiatku, alebo respektíve v tých prvých prípravných konaniach, vyrukoval s tým, že prinesie do Nitry investíciu, kde budú ľuďom dávať platy alebo, respektíve, kde ľudia budú pracovať za viac ako 1800 eur. A s odstupom času sa v podstate táto, táto čiastka znižovala. Realita je taká, že manažéri z tejto indickej spoločnosti Jaguar Land Rover chodia po školách a ponúkajú pracovné miesta alebo obsadenie pracovných miest za 650 eur. Čiže absolútne, absolútne radikálne zníženie týchto platov. Preto je to pre Nitru alebo pre ľudí, ktorí bývajú v okrese Nitra a okolí, veľmi neprijateľná cena za prácu, ktorú majú vykonávať.
Keďže Nitrančania alebo, respektíve ľudia zo Slovenska v takomto Jaguari, v takomto podniku nechcú pracovať, tak tento podnik bol nútený, alebo nejakým spôsobom začal dovážať ľudí, pracovníkov, zamestnancov hlavne z Balkánu. Nitra sa nám premenila na jednu veľkú hostelovú ubytovňu, kde vyrastajú hostely ako huby po daždi a nikoho iného tam neubytovávajú, len pracovníkov z Balkánu pre Jaguar Land Rover. A to sme ešte len na začiatku, kedy výroba, alebo teda tento proces nie je spustený, kedy sa len stavia táto automobilka. Dovolím si tvrdiť, že tá bezpečnostná situácia v Nitre je už teraz na kritickom bode a kompetentní ľudia, teda vládna koalícia v tomto prípade nič nerobí a absolútne necháva veci voľný priebeh. Okrem zvýšenej kriminality, koniec koncov to potvrdzuje aj správa Obvodného oddelenia Policajného zboru v Nitre, kde konštatuje, že medziročný nárast prepadnutí, krádeží a rôznych lúpeží vzrástol o niekoľko desiatok a na druhej strane objasnenosť takýchto, takýchto priestupkov a trestných činov sa znížila. Čiže policajti sú krátki na Balkáncov, ktorí tu vo voľnom čase podnapití prepadajú naše biele ženy, biele deti a teda robia, robia absolútnu, absolútne zle.
Mesto Nitra, ktoré má teda smerácke vedenie, apeluje alebo chce vyriešiť túto situáciu tak, že všetky nočné podniky alebo všetky bary, všetky pohostinstvá zatvorí po 22.00 hodine. Týmto spôsobom, namiesto toho, aby sme represívne riešili túto problematiku, tak presunieme problém z bodu A do bodu B, kedy sa nám Balkánci nebudú teda biť a prepadávať nožmi ľudí na diskotékach, ale bude sa to diať na sídliskách niekde v rohu, v tmách. Čiže absolútne zle. Je to nezvládnutá situácia a bude sa vyhrocovať.
Takúto investíciu, keď už teda štát má investovať súkromnému investorovi a má priniesť teda takýto investor pracovné miesta, tak neviem, čo robili ľudia na ústredí práce, keď takúto investíciu odklepli do okresu, kde je teda najmenšia miera evidovanej nezamestnanosti, v súčasnosti pod 3 percentá. Ja by som si vedel takúto investíciu predstaviť aj v okrese Rimavská Sobota, kde teda je miera evidovanej nezamestnanosti skoro 18,5 percenta. Smerovanie investícií na západné Slovensko spôsobuje, že ľudia z východného Slovenska teda sa buď sťahujú za prácou na západné Slovensko, alebo do zahraničia. Spôsobuje to odľudňovanie východného Slovenska na západ a to nie je z dlhodobého hľadiska absolútne žiadne riešenie.
Z tohto pohľadu sme teda prišli s novelou zákona, kde ju vláda alebo, respektíve takáto investícia bola smerovaná len do okresov, kde je veľká miera evidovanej nezamestnanosti, a minimálne by problém vyriešila v tomto okrese, priniesla by tam ďalšie, ďalšie podnikateľské subjekty, ktoré v súčasnosti pracujú ako subdodávatelia rôznych služieb, a teda naštartoval by sa tak proces zamestnanosti aj na strednom a východnom Slovensku.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo. Tak o tej investícii. Vážení poslanci, ja vám názorne hmotne vysvetlím, čo je to 15 miliárd. Za jednu jedinú miliardu kúpil Rezeš svojho času Spartu Praha, t. j. megaznačku, klub, štadióny, haly, pozemky a budovy, a tieto peniaze sa vrazili do rozvratu mesta Nitra pätnásťnásobne. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Tak vážený pán predsedajúci a vážené kolegyne, kolegovia, opäť v stručnosti v úvodnom slove, skupina poslancov za Ľudovú stranu - Naše Slovensko predkladá do tohto pléna nový účinný návrh zákona bojujúci voči nelegálnym čiernym stavbám nachádzajúcich sa na pozemkoch slušných ľudí, ktorí dnes, v tomto ťažkom čase, kedy právo a poriadok neplatia pre všetkých rovnako, musia bojovať s nevôľou štátu pri snahe o výkon svojho vlastného vlastníckeho práva.
Celým účelom a zmyslom našej navrhovanej novely je dať ľuďom, ktorým sa na ich vlastných pozemkoch, na ich parcelách nachádzajú nelegálne postavené čierne stavby, častokrát vybudované asociálmi, ktorí žijú v osadách, možnosti, ako tieto nelegálne čierne stavby zbúrať bez toho, aby mali akékoľvek ďalšie komplikácie či už so stavebným úradom, s políciou alebo aj so samotnými asociálmi. Viac poviem už priamo v rozprave a týmto sa do nej hlásim ako prvý.
Ďakujem.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 4. mája 2018 a v gestorskom výbore do 9. mája 2018.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Tak ďakujem opätovne za slovo. Ako som spomínal v úvodnom slove, účelom nami navrhovanej novely niekoľkých zákonov, ktorú sme nazvali novela zákona, resp. zákon proti či nelegálnym čiernym stavbám, je to, aby občania Slovenskej republiky, ktorí vlastnia nejaký pozemok alebo parcelu, na ktorej si iné osoby vybudovali svoju nelegálnu čiernu stavbu, mali efektívne možnosti, mali efektívne právne možnosti na to, ako zo svojho pozemku túto nelegálnu čiernu stavbu odstrániť bez toho, aby im pri tomto samotnom odstraňovaní alebo ešte pred týmto procesom vznikali veľké problémy alebo iné druhy komplikácií.
V súčasnosti je stav totiž takýto, že stavebné úrady, čo sú v malých obciach a dedinách, v podstate obecné úrady, reprezentované starostom týchto obcí, neumožňujú častokrát majiteľom rôznych pozemkov odstrániť nelegálne čierne stavby, ktoré na ich pozemkoch podľa toho, čo je uvádzané v katastri nehnuteľnosti, nemajú čo robiť. Motivácia týchto starostov je mnohokrát rôzna. Najčastejšie sa ale stáva, že mnohí starostovia v týchto jednotlivých dedinách sú volení práve hlasmi asociálov z cigánskych osád, ktorí sú práve tými páchateľmi zodpovednými za budovanie týchto nelegálnych čiernych stavieb po cudzích pozemkoch. No a keďže títo starostovia v strachu o to, aby neprišli o svoju voličskú základňu, ktorá dnes predstavuje tú najpálčivejšiu, ten najdôležitejší subjekt tej voličskej základne, nedajú rozhodnutie právoplatným majiteľom pozemkov, aby sa mohli zbaviť cudzích nelegálnych čiernych stavieb na svojich vlastných parcelách.
Úplne krásny jednoznačný príklad, s ktorým je oboznámený hádam každý, je práve príklad z Krásnohorského Podhradia, kde práve predseda našej strany Marian Kotleba ako jeden zo spoluvlastníkov pozemku nemal možnosť, doteraz možnosť, od roku 2012, aby odstránil nelegálne čierne stavby, ktoré podľa katastra nehnuteľností ani len neexistujú a ktoré sa nachádzajú na jeho vlastnom pozemku. A ešte dokonca má aj súhlas všetkých ostatných spolumajiteľov s tým, aby boli tieto čierne stavby odstránené.
Problémom je, že či už polícia Slovenskej republiky pod vedením dnes už bývalého ministra vnútra Roberta Kaliňáka sa opakovane postavila na stranu asociálov v tejto osade a zabránila majiteľom tohto pozemku odstrániť nelegálne čierne stavby zo svojej parcely, tak rovnako aj stavebný úrad reprezentovaný práve starostom danej obce neposkytol vôbec nijakú súčinnosť a robil všetko pre to, aby tieto čierne stavby boli práve z týchto pozemkov odstránené. A potom sa nečudo, netreba sa potom čudovať, že práve asociáli, ktorí takýmto spôsobom budujú svoje nelegálne obydlia na úplne cudzích parcelách a pozemkoch, s ktorými nemajú vôbec nič spoločné, dochádzajú k akémusi pocitu, že stoja nad zákonom, že pre nich zákon neplatí, že si môžu robiť úplne čo len chcú a že môžu beztrestne okupovať cudzie pozemky a stavať si svoje osady, kde sa im len zachce bez ohľadu na to, ako porušujú zákon, akú ekologickú záťaž, akú sociálnu záťaž, akú kriminalitu páchajú len preto, že vláda a štát sa vždy pri takýchto problémoch pozerá všade možne, len nie tam, kde práve tento problém evidujeme.
No a práve preto sme touto novelou, resp. snažíme sa touto novelou zaviesť nové možnosti, ako môže občan Slovenskej republiky majúci vlastnícke práva k nejakej parcele, kde sa nachádza takáto nelegálna čierna stavba, odstrániť túto stavbu bez väčších komplikácií. Už dnes nebude podľa našej novely zákona potrebovať súhlas na odstránenie nelegálnej čiernej stavby, ktorá podľa katastra nehnuteľností ani len neexistuje, na svojom vlastnom pozemku a práve naopak, dnes podľa tejto novej novely zákona bude musieť stavebný úrad iba upozorniť na to, že dôjde k takémuto odstráneniu nehnuteľnosti a 15 dní po doručení takéhoto upozornenia stavebnému úradu môže reálne začať s tým, že tieto nelegálne čierne stavby zbúra.
Rovnako zavádzame povinnosť pre políciu Slovenskej republiky poskytnúť majiteľom takýchto pozemkov v prípade, že si o to požiadajú, účinnú súčinnosť na to, aby k takémuto odstráneniu nelegálnych čiernych stavieb z ich pozemkov vôbec mohlo dôjsť. Všetci možno poznáme tie prípady, kedy rôzni asociáli, ktorí okupujú tieto cudzie pozemky, napádajú ľudí, vyhrážajú sa im, dokonca dochádza k nebezpečným fyzickým útokom len preto, že si majitelia týchto pozemkov chcú uplatniť svoje vlastné vlastnícke práva chránené a garantované Ústavou Slovenskej republiky hneď v časti "Základné ľudské práva a slobody", a napádajú týchto ľudí len preto, že sa snažia zosúladiť ten stav tých pozemkov s tým, čo je napísané v katastri nehnuteľností.
No a práve kvôli tomu zavádzame pre Policajný zbor Slovenskej republiky povinnosť poskytnúť účinnú súčinnosť týmto ľuďom, týmto majiteľom, aby boli ochránení pri takejto demolícii nelegálnej čiernej stavby, aby sa nemuseli báť o svoj majetok, o svoje zdravie alebo, nebodaj, o svoj život iba preto, že si chcú uplatniť svoje ústavou garantované práva vlastniť majetok a užívať si výhody, ktoré z tohto vlastníctva pre majiteľa tohto pozemku napríklad plynú.
No a sme si istí, že práve aj takáto novela zákona, novela viacerých zákonov, zákona proti čiernym stavbám môže pomôcť znížiť ten obrovský, resp. to obrovské sociálne napätie, ktoré dnes vidíme v mnohých častiach východného a stredného Slovenska a ktoré je zapríčinené práve tým, že sú dnes asociáli okupujúci cudzie pozemky postavení nad zákon oproti slušným pracujúcim ľuďom, ktorí práve za tieto okupované pozemky musia platiť dane a nemôžu si ani len uplatňovať svoje vlastné vlastnícke práva. Keď dokážeme postaviť asociálov na rovnaký, rovnaký zákonný rámec, keď dokážeme vytvoriť rovnaký meter, ktorý bude platiť úplne pre každého, či už pre asociála alebo pre toho slušného majiteľa toho pozemku a každý bude poznať nielen svoje práva, ale aj svoje povinnosti a každý bude vedieť, že ak bude páchať trestnú činnosť, ak si bude budovať nelegálne stavby na cudzom pozemku, že za túto trestnú činnosť bude aj trestne zodpovedný, tak dôjde aj k obrovskému pokroku v rámci dosahovania akéhosi sociálneho zmieru a aj tej častokrát zmieňovanej integrácie asociálov do spoločnosti, pretože ľudia už nebudú pociťovať také vysoké, takú vysokú, veľkú antipatiu voči obyvateľom týchto asociálnych komunít, ktorá práve vychádza z toho, že zákon dnes neplatí pre každého rovnako.
A to, že zákon pre každého rovnako neplatí, je jednoducho prostým faktom, ktorý nedokáže spochybniť vôbec nikto a ktokoľvek by to len chcel urobiť, stačí si pozrieť tie videá z Krásnohorského Podhradia, kedy sa oprávnení, legitímni majitelia pozemkov snažili odstrániť nelegálne čierne stavby zo svojich vlastných parciel a polícia sa postavila na ochranu asociálov páchajúcich trestnú činnosť a budujúcich nelegálne stavby na pozemkoch, ktoré im jednoducho nepatria. Polícia Slovenskej republiky sa postavila na stranu kriminálnikov v snahe ochrániť ich pred ničím iným, než uplatnením si vlastníckych práv slušných pracujúcich ľudí, ktorí sa len snažia využívať svoj pozemok, za ktorý musia, opakujem, musia platiť dane.
Do takéhoto stavu sme dostali Slovenskú republiku a aj napriek tomu, že sa vláda Roberta Fica v minulom volebnom období chválila tým, ako prijme zákon, ktorý zamedzí budovaniu ďalších čiernych stavieb a ktorý spôsobí, že už viac nebudú na Slovensku vznikať nové cigánske osady a že sa toto celé zastaví, tak vidíme úplný opak. Počet týchto nelegálnych osád asociálov neustále narastá a počet ľudí, ktorí sú práve majiteľmi takto okupovaných pozemkov, je čoraz viac a viac. A prognóza do budúcnosti vzhľadom na obrovskú pôrodnosť obyvateľov v týchto osadách hovorí, že týchto ľudí bude neustále narastať a ten, ten obrovský vzrast bude za chvíľu neudržateľný. Pretože to, čo prijala vlastne vláda Roberta Fica, hovorilo iba o tom, že akákoľvek stavba, ktorá bola postavená bez stavebného povolenia, nebude neskôr môcť byť skolaudovaná aj napriek tomu, že majiteľ takejto stavby urobí čokoľvek.
No ale povedzte mi, ktorý asociál v osade v Krásnohorskom Podhradí alebo v Krížovej Vsi alebo v Huncovciach alebo niekde v Gelnici si žiada o kolaudáciu svojho čierneho obydlia postaveného na cudzom pozemku? Viete, SMER bol, tak ako vždy, úplne mimo a nevyriešil vôbec nič.
No a práve táto novela zákona, táto novela, ktorú tu prinášame, môže pomôcť, aby sme jednoducho všetky tieto prípady mohli efektívne vyriešiť bez použitia nejakých obrovských donucovacích prostriedkov, bez nejakého obrovského hnevu, bez nejakého sociálneho napätia, ale iba s využitím jasného práva legitímnych vlastníkov parciel, ktoré im garantuje Ústava Slovenskej republiky.
Neviem si predstaviť, kto by mohol vystúpiť voči takejto novele. Neviem si predstaviť, aké argumenty by mohol mať voči tomu, že majitelia pozemkov majú jasné a legitímne právo postaviť sa na ochranu svojho vlastníctva, postaviť sa za to, aby stav, reálny, vecný stav týchto pozemkov bol v súlade s tým, čo je zapísané v katastri, a aby tí, ktorí poctivo štátu platia dane, ktorí vytvárajú hodnoty a ktorí budujú náš štát, mohli tvrdiť, že štát je tu pre nich a že polícia chráni slušných pracujúcich ľudí a nie asociálov, tak ako je tomu doteraz.
Preto chcem všetkých poprosiť, aby podporili túto novelu zákonov a vyriešili tak problém s nelegálnymi čiernymi obydliami postavenými na cudzích pozemkoch.
Ďakujem.

Ja by som chcel len doplniť kolegu Mazureka v tom, že celý tento problém s čiernymi stavbami alebo neoprávnenými stavbami by nikdy na Slovensku neexistoval, pokiaľ by vláda, pokiaľ by táto smerácka vláda nemala z ústavy vyslovene zdrap papiera. Pretože priamo v Ústave Slovenskej republiky máme napísané v čl. 20 ods. 1 v tretej vete, že "majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva". Vláda namiesto toho, aby ochraňovala vlastnícke práva majiteľov pozemkov a teda ich legálny majetok, ich pozemky, tak namiesto toho a teda a aby im aj umožnila tieto čierne stavby zo svojich pozemkov odstrániť, tak celkom v rozpore s ústavou, naopak, ochraňuje majetok, tie čierne stavby, teda ten nelegálny majetok asociálov.

56
Ďakujem za slovo. Rovnaké práva doteraz neboli. Upresním presne a tiež hmotne, ako polícia chránila asociálov. Polícia ich chránila kukláčmi, jazdou, vodným delom, lustráciami šoférov, nevpúšťaním áut do obce. Táto novela rieši rovnaké práva pre všetkých. Je jediným východiskom z tohto marazmu. Ďakujem za slovo.