2. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci za slovo.
Vážené dámy, vážení páni, budem hovoriť možno trošku dlhšie a trošku menej súrodo, pretože pôvodne som si písala poznámky s tým, že vystúpim trošku neskôr. Ale pokúsim sa s tým vysporiadať aj možno ešte nie úplne pripravená. Ja, samozrejme, chcem odpovedať na všetky otázky, ktoré padli v rozprave, aj sa pokúsim, mám ich zapísané. Takže pokúsim sa odpovedať na všetky otázky. Najmä teda všetky otázky, prečo niečo v programovom vyhlásení nie je, pretože tých otázok, čo v programovom vyhlásení nie je, je viac ako k tomu, čo v programovom vyhlásení vlády je. Samozrejme, poviem aj niečo k tomu, čo teda naozaj ideme robiť a prečo si myslím, že je to pomerne užitočná práca.
A musím povedať, že to, že som sa rozhodla vystúpiť skôr, je jednoducho preto, že napriek tomu, že som známa tým, že môj pohľad na fungovanie slovenskej justície je veľmi kritický a mnohokrát som bola s mnohými ľuďmi v slovenskej justícii naozaj vo významnom spore, tak jednoducho nálepku, plošne formulovanú nálepku vo vzťahu k sudcovskému stavu na Slovensku vo forme "komunisti a sociopati" nemôžem akceptovať, aj keby sa to dotklo čo len jedného sudcu, ktorý jednoducho taký nie je. Pretože to, čo nás privedie do hrobu, našu politiku, ale možno aj súdnictvo, je to, keď nebudeme rozlišovať. Nebudeme vyzdvihovať tých, ktorí sú čestní, a nebudeme trestať tých, ktorí majú byť potrestaní, a budeme hádzať všetkých do jedného vreca.
Ja viem, že je to zložité, pretože sudcovský stav zjavne nebol schopný sa doteraz vysporiadať sám od seba so svojimi problémami a so svojimi problémovými osobami. Ja to viem a rozprávam sa o tom so sudcami a kritizujem za to sudcov. Ale keď dáme nálepku 1 400 sudcom v podobe "komunisti a sociopati", tak sa jednoducho nikam nedostaneme. Pretože aj v dôsledku transparentnosti, ktorú sme zaviedli do zákonov počas vlády Ivety Radičovej, dnes predsedom Súdnej rady nie je Štefan Harabin. Máme oddelené funkcie. Justícii šéfujú dve dámy. Nemusí to byť pre nás ideál, ale tá klíma je iná. V tej Súdnej rade sa už dá hovoriť, dajú sa hľadať riešenia. A my dnes potrebujeme podporiť všetkých slušných, statočných a čestných sudcov, ktorí medzi tými 1 400 sudcami jednoducho sú. Podporiť ich v tom, aby sa začali vysporiadavať sami so sebou a s problémami vo svojom stave. Ale nepodporíme ich, keď dáme všetkým jednu generálnu nálepku "komunisti a sociopati". A preto som musela vystúpiť teraz hneď a budem pokračovať v tom, čo zatiaľ nemám úplne pripravené, ale pokúsim sa.
Ja mám pocit, že aj keď táto debata, samozrejme, je debata medzi koalíciou a opozíciou a v tomto duchu je tu aj isté napätie, tak mám pocit, že v jednom sa spolu so 136 poslancami tohto parlamentu možno zhodneme. Nech máme akékoľvek iné názory, a síce, že sme sa po voľbách ocitli v situácii, že vláda môže vzniknúť len v nejakej konštelácii s podporou, ktorá je daná aspoň 76 hlasmi zo 136 poslancov tohto parlamentu. To je jednoduchá povolebná realita a dúfam, že toto je jedno, na čom sa zhodneme s tými 136 poslancami. A ja si nemyslím, že je jedno, že či o štyri roky budeme skladať vládu tak, že budeme hľadať podporu medzi 136 alebo 130 alebo 120 alebo nebodaj 110 poslancami tohto parlamentu, z jednoduchého dôvodu, pretože bude sa hľadať stále ťažšie tá zhoda. Pretože keď sa bude hľadať stále z užšieho počtu poslancov, tak tie kompromisy, ktoré budeme musieť robiť, budú stále väčšie a väčšie, a to programové vyhlásenie vlády bude stále menej hodnotovo jednoliate, pretože jednoducho to nebude tak môcť byť.
A preto ja si myslím, že je dobré, že programové vyhlásenie vlády je výrazom toho, že štyri politické strany sa dokázali dohodnúť, a povinnosťou týchto štyroch politických strán v tejto vláde je podať výkon, pretože táto situácia v krajine si to jednoducho vyžaduje. A ja to budem stále dokola opakovať, pretože to platí pre všetky politické strany, ktoré sú súčasťou tejto vládnej koalície, a je to spoločná zodpovednosť týchto štyroch politických strán. A keď zlyhajú, tak aj ja poviem, že som sa mýlila, ale bude tu zle, keď zlyhajú. Rovnako ako bude zle, keď výkon politickej opozície bude mať rovnaký výsledok, ako, žiaľ, mal výkon našej politickej opozície za posledné štyri roky pred voľbami. To je moje generálne hodnotenie tejto politickej situácie a možno aj dôvod, prečo som súčasťou tejto vládnej koalície.
Keď hovoríme o tom, že tá väčšina sa hľadá dnes zo 136 poslancov, tak je veľa tém, na ktorej jednoducho nie je zhoda nieže 76 poslancov, ale ani 90 poslancov. Jednoducho také témy dnes sú a je mnoho tém, kde mám svoje hlboké presvedčenie, kde sa zhodneme s viacerými z vás a môžme začať témou ľudských práv, ale jednoducho nenájdeme tu ani sedemdesiatšestku, nieže deväťdesiatku. To je jednoducho tak.
K programovému vyhláseniu vlády v oblasti spravodlivosti, resp. justície. Najčastejšie spomínaná výhrada, a ja, samozrejme, na tú otázku zodpoviem, je, že vláda si nedala do programového vyhlásenia vlády nejaké zásadné riešenie, nejakú zásadnú reformu, ktorá sa týka prokuratúry. Tejto výhrade absolútne rozumiem, ja sama som presvedčená, že existujúca právna úprava vo vzťahu k prokuratúre nie je dobrá, ja sama som presvedčená o tom, že na Slovensku skôr či neskôr budeme musieť dospieť k tomu, aby sme si jasne povedali, ako má byť systémovo začlenená prokuratúra, či je to, či chceme štátne zastupiteľstvo, čo mne by sa veľmi páčilo, mne osobne, alebo či chceme prokuratúru podľa iného modelu, možno bližšie k justícii.
V každom prípade platí, že táto podprahová debata na túto tému prebieha alebo neprebieha na politickej scéne už dlhé obdobie, dlhé roky, niekoľko volebných období a nenašla sa zhoda. V pravicových vládach sa nenašla zhoda, jednoducho sa nenašla zhoda. A ja tu nevidím dnes v tej stotridsaťšestke 90 hlasov na to, aby sme presadili štátne zastupiteľstvo. No jednoducho tu nie je tých 90 hlasov, aby sme presadili štátne zastupiteľstvo.
Pokúsili sme sa za vlády Ivety Radičovej o určité zmeny v rámci existujúceho zadefinovania prokuratúry. Tieto zmeny boli z veľkej časti Ústavným súdom zmetené, v náleze, ktorému nie je celkom dobre rozumieť a dokážem s ním polemizovať, ale jednoducho je to fakt.
Čiže ja súhlasím s vami, pán poslanec Baránik, áno, na to treba 90 hlasov. Ale tých 90 hlasov jednoducho v tejto sále dnes nie je, to je jednoducho fakt. Preto áno, budem sa snažiť o maximálnu transparentnosť všetkých procesov, ktoré na prokuratúre prebiehajú, vedomá si toho, že áno, v rámci tohto systému plnú zodpovednosť za to, čo sa deje na prokuratúre, má jej generálny prokurátor. Má tu moc, má tu zodpovednosť a musí ju uniesť.
A ja verím v transparentnosť, pretože bola to práve transparentnosť a odkrývanie a verejná kontrola, ktoré nám pomohli k tomu, že Súdna rada dnes predsa len vyzerá inak, ako vyzerala, a nemáme na jej čele Štefana Harabina. A bol to ten verejný tlak a bola to práve tá otvorenosť, ktorá nám v tomto pomohla, pretože odkryla mnohé. Stala sa z toho verejná debata, vznikol nejaký verejný tlak. A ja si jednoducho nemyslím, že v situácii, keď nemáme 90 hlasov, tak sa máme proste posadiť a nerobiť nič. Pretože ja som presvedčená aj v situácii, keď nemáme 90 hlasov, tak môžme výrazne napomôcť k tomu, aby možno o štyri roky sa dalo urobiť viac. To je jednoducho moja filozofia.
Vo vzťahu k súdnictvu očakávate reálnu zmenu v súdnictve takú, aby sudcovia mali vážnosť ako v Nemecku a Rakúsku. Súhlasím s vami a budeme maximálne, ja za seba hovorím, že budem robiť maximum preto, aby sme zase spravili k tomu krok bližšie, pretože môžme robiť len kroky bližšie, pretože tú revolúciu, že všetci komunisti by odišli z justície v ´90. roku, sme mohli urobiť v ´90. roku. Urobili sme to nežne. Je to jednoducho tak. Možno preto, že sme sa tak rozhodli, možno preto, že sme nemali inú možnosť. Ja som vtedy v politike nebola. V každom prípade jedno viem, že tú možnosť, čo mali Nemci pri zjednotení Nemecka, my sme jednoducho nemali. Pretože nemali sme to západné Slovensko so západnou kultúrou a západnými právnikmi, ktorých by sme mohli zobrať a posadiť na naše právnické fakulty a na naše súdy, čo urobili v bývalom východnom Nemecku pri zjednotení Nemecka. Úžasná, výnimočná šanca, ktorá bola daná okolnosťami spojenia východného a západného Nemecka. Nemali sme jednoducho túto možnosť a postupovali sme tak, ako sme postupovali. Zároveň politický vývoj na Slovensku prebiehal tak, ako prebiehal. Ja dnes, aj keby sme dokonca mali 90 hlasov, tak môžme síce zrušiť Súdnu radu, keby sme mali 90 hlasov, ale museli by sme povedať b a dobré b, také b, ktoré nedá tú moc potom politikom, pretože to by bolo zase cesta do pekla.
Takže máme 76 hlasov a zo 76 hlasmi treba jednoducho urobiť maximum pre to, aby každý jeden proces v justícii, každé jedno konanie v justícii bolo pod svetlami reflektorov, ak to mám takto povedať. A áno, musíme veľa urobiť pre to, aby súdy efektívne konali. A môžem teraz hovoriť podrobnosti o všetkých organizačno-manažérskych a iných opatreniach, ktoré urobíme na to, aby jednoducho na konci tohto funkčného obdobia boli rýchlejšie.
A tie súdne konania budú rýchlejšie. Pretože keď súdne konania budú rýchlejšie, tak pomôže to aj tomu, aby sa zvýšila dôveryhodnosť justície. A keď budeme dobre svietiť ako verejná kontrola na všetky prešľapy, ktoré sa tam budú diať, tak potom ich môžme aj stíhať. Je to možno pomalý progres, nie revolúcia, ale tento pomalý progres môže mať jednu veľkú výhodu a síce to, že bude trvalý. A ja som presvedčená, že kroky, ktoré urobíme za tejto vlády, progres, ktorý urobíme za tejto vlády, bude jednoducho trvalý, pretože v tejto konštelácii má potenciál na to, aby bol trvalý.
Držím palce všetkým, ktorí chcú revolúciu v sektore justície a sú presvedčení o tom, že tou revolúciou dokážu urobiť taký skok, ktorý nás prenesie počas jedného volebného obdobia zo Slovenska do Rakúska. Ale pokiaľ títo nebudú mať volebný výsledok, ktorý im zaručí tú ústavnú väčšinu, tak dovtedy som presvedčená o tom, že sme povinní robiť aj tie malé kroky, ktoré budú znamenať progres, lebo v opačnom prípade sa naozaj potom môže stať, že budeme mať vôbec problém nájsť tú ústavnú väčšinu vo výške 90 hlasov aj na omnoho jednoduchšie témy, ako je revolúcia v justícii.
Ďakujem veľmi pekne a poprosím na záver ešte jednu vetu. Naozaj, poďme z tej cesty, tak jak nie sú všetci politici zlodeji, tak nie sú ani všetci sudcovia kriminálnici. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, pán podpredseda.
Aby som uviedol na pravú mieru a možno to tak v nejakom emotívnom zápale nevyznelo jasne, ale ja som opakovane v mojom vystúpení uviedol, že mnohí sudcovia sú slušní, hlavne tí, ktorí sú na nízkych súdoch. Menej slušní sa dostávajú na krajské súdy, ako osobný sudca Penty pán Branislav Kráľ a podobní. 
Je samozrejmé, ja súhlasím s vami, pani ministerka, že je treba robiť kroky, aké sa dajú robiť. Otázka ale znie, že či tie malé kroky navrhované či nie sú len zásterkou. 
Potom je tu otázka táto: Ak sa chceme vyrovnať so situáciou, že máme v Súdnej rade hromadu komunistov, prečo neurobíme to – a to je len vaše rozhodnutie –, že jednoducho zverejníme zoznam všetkých sudcov, ktorí boli členovia Komunistickej strany. To je len vaše rozhodnutie. A ten zoznam, samozrejme, sú výhovorky, že ho nemáme, ten zoznam, samozrejme, že existuje, ten zoznam je v Čechách a v Čechách je zverejnený. Tak prečo by nebol aj u nás zverejnený? Tam môžeme začať s očistou a s transparentnosťou, ale sudcom by sa to nepáčilo.
My sme pripravení spolupracovať na všetkom, čo dáva zmysel. Nie sme pripravení spolupracovať na zástierke a na tom, aby táto vláda získala štyri roky na to, aby zakryla tie rôzne zverstvá, ktoré sa tu v minulosti pod jej vedením diali. 
Ďakujem.

Ďakujem.
Pani ministerka, ja mám možno tiež na začiatok jednu výzvu, že skúsme sa aspoň navzájom počúvať, pretože ja som, obaja sme počúvali prejav pána Baránika a nebuďme pri tejto debate iba a len marketérmi. On hovoril o tom, že áno, v sudcovskom stave sú slušní sudcovia, ale sú v moci tých neslušných, to bol základný "message", ktorý sme pravdepodobne pochopili. Ja viem, že pre účely parlamentnej debaty je treba vyzdvihnúť ten moment, že pán poslanec sa snažil ako keby hodiť všetkých sudcov do jedného vreca. Nie, ani v jednom momente toto nezaznelo. Nemá; základný moment bol, aby tí, ktorí nie sú slušní, nemali dosah alebo minimalizovať ich dosah na tých sudcov, ktorí sú slušní a rozhodujú na základe a podľa práva.
A ďalšie dve, nechcem to nazvať rovno lži, ale tak nazvem to, že falzá, je moment, že toto plénum nedisponuje 90 poslancami, ktorí by chceli zmenu prokuratúry. Ja neviem, s kým ste rokovali, možno ste ani nečítali volebné programy mnohých teda strán, ktoré kreujú tú vašu stotridsaťšestku, tak si myslím, že ak by sme, ak by takéto rokovanie prebehlo, tak by vám bolo omnoho jasnejšie, že toto plénum disponuje, to, čo sa týka opozičných hlasov, tomu, aby sme s prokuratúrou niečo urobili. Ak medzi vašimi koaličnými partnermi nedisponujete touto vôľou, tak to povedzte priamo, povedzte priamo, že SMER to nechce alebo SNS to nechce. Ja si myslím a možno Daniel Lipšic povie viac, že táto vôľa, čo sa opozičných strán týka, tu je.
Ďakujem.

Ďakujem.
Pani ministerka, povedali ste, že teraz je nás tu 136, ktorí sa aspoň na základných veciach zhodneme a že sa tá zhoda po ďalších voľbách bude hľadať čoraz ťažšie. Ak som to správne dešifroval, tak ste zrejme narážali na jeden poslanecký klub, ktorý ste teda z tej stopäťdesiatky odpočítali. Ale ja v programovom vyhlásení vlády čítam napríklad toto: "Programové vyhlásenie vlády je postavené tak, aby vnútropolitickú a medzinárodnú stabilitu krajiny ukotvilo na prehlbovaní spoločenskej, hospodárskej a sociálnej súdržnosti s cieľom zastaviť nárast extrémizmu a extremizácie parlamentnej politiky." Čiže sa to nepodarí? Ako keby vyplývalo z toho, čo ste povedali.
Druhá vec, myslím si, že asi je to z programu MOST-u, opravte ma, ak sa mýlim, včera som to spomínal v rozprave. Nevidel som tu pána ministra Kaliňáka, tak sa chcem spýtať vás, či záväzok, že vláda vytvorí podmienky pre posilnenie parlamentnej kontroly menovania prezidenta Policajného zboru formou verejného vypočutia, pretože aj to patrí k spravodlivosti na Slovensku, polícia, či sa tento záväzok bude vzťahovať aj na súčasného policajného prezidenta.
A na záver, aby som mal opäť jeden citát pre útlocitných: "Súčasný vládny štvorlístok oklamal svojich voličov a chce naďalej klamať celé Slovensko," koniec citátu. Je z diskusie k programovému vyhláseniu vlády zo 4. augusta 2010, autor výroku opozičný poslanec Ľubomír Jahnátek.

Pani ministerka, ja som v utorok vystúpil s pomerne rozsiahlou aj kritikou vládneho programu v oblasti justície, k mnohým konkrétnym veciam si sa ani teraz nevyjadrila, vtedy si dokonca ostentatívne odišla z rokovacej sály, čo je mi ľudsky ľúto a trošku, žiaľ, musím povedať, že asi už sme v iných svetoch a na iných barikádach.
Ale k tomu, čo si spomínala. Štefan Harabin bol obskúrna figúrka, keď už sme my boli na ministerstve spravodlivosti, reinkarnoval ho jeden človek, premiér Robert Fico, tvoj dnešný premiér. Na zmenu prokuratúry podľa mňa v parlamente je 90 hlasov, dokonca aj SNS-ka, keď sa tvorila ústava, chcela štátne zastupiteľstvo, tam problém nie je. Problém je, že Robert Fico a vedenie prokuratúry sú proti, tak si povedzme pravdu o tých hlasoch. Ale aspoň by som čakal, že sa budete snažiť, ako sme sa my snažili, keď sme dokonca nemali ani prostú väčšinu, zmeniť systém prokuratúry, a dávali sme rozsiahle návrhy vládne na zmeny prokuratúry. Vy sa ani nesnažíte!
Stačí urobiť to, čo urobili Česi a Rumuni, vymeniť vedenie prokuratúry. Ide to pomerne rýchlo. Je to revolúcia? Možno vo vašich očiach už aj to je revolúcia. Ak spomínaš, že budete svietiť, tak by som očakával, že budete podporovať, ako ste podporovali v minulosti mimoriadne výbory k škandalóznym kauzám, ktoré napríklad prokuratúra zametá pod koberec, k novým kauzám, Chovanec, Bašternák, cétečko, vaši poslanci odmietajú podpisovať mimoriadne výbory, odmietajú svietiť, odmietajú na kauzy poukazovať. Obávam sa, že tak budú robiť celé štyri roky, je to pre mňa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Pani ministerka, som rád, že ste vystúpili, ale vystúpili ste teraz, lebo v tých prvých dňoch tie vystúpenia, no, ani nikto z nás nereagoval, lebo nebolo na čo, na osobné invektívy, ktoré aj sčasti aj teraz vo faktických poznámkach zazneli?
Tak nech sa páči, páni kolegovia z opozície, poslúžte si, ale ja by som bol radšej, kebyže využijete ten čas, ktorý je vyhradený na to, aby sme sa bavili o programovom vyhlásení, na to, aby ste vecne kritizovali a vecne prispeli k tomu, aby zo Slovenska sa stala lepšia krajina, ako je teraz.
Kritika akéhokoľvek programového vyhlásenia vlády akoukoľvek opozíciou bude vždy legitímna, proste ešte taký program nebol, ani nebude, ktorý by vyhovoval každému, ktorý by vedel na 100 % reagovať na všetky výzvy, ktoré nám prináša život, ale ani taký minister sa ešte nenarodil a ani sa nenarodí. Ale musím prízvukovať kolegom, že na poste nebol ešte taký človek, ako bola pani ministerka Žitňanská, ktorý za rok a niečo svojho regnovania na ministerstve spravodlivosti toľko spravila pre otvorenie spoločnosti a pre otvorenie súdnictva.
Ja dúfam a pevne verím, že v tomto budeme vedieť pokračovať, otvoríme ešte viac rozhodovacích procesov, aj tie zákulisné, jednak toky informácií, rozhodovania, personálne obsadenia, aby verejnosť mala kontrolu a tým potom by sme vedeli eliminovať aj tie neduhy, ktoré sú napríklad aj v súdnictve. Či sú tu komunisti alebo nejakí osobní sudcovia, alebo sudcovia, ktorí nerobia dobre svoju robotu, aby sme na nich vedeli poukázať, aby sme vedeli oprávnenou kritikou ich možno aj odtiaľ odstrániť.

Ďakujem pekne za slovo.
Pani ministerka, ja ti tiež chcem veľmi pekne poďakovať za tvoje vystúpenie a za to, že si skonkretizovala programové vyhlásenie vlády v oblasti justície a že si aj odpovedala na otázky našich kolegov. Veď justícia je naozaj zložitý rezort a súdna moc je tretia moc v štáte. Ja viem, že je veľmi jednoducho kritizovať, dávať návrhy, pokiaľ ten poslanec nemá zodpovednosť za riadenie tohto rezortu.
Som veľmi rada tiež, že si sa zastala svedomitých a poctivých sudcov, pretože naozaj justícia nemá vo verejnosti veľkú dôveryhodnosť, a ja ti držím palce a želám ti, aby sa v tejto oblasti spravil progres, aby sme naozaj na konci volebného obdobia mohli to vyhodnotiť tak, že sme spravili opatrenia na to, aby sa zlepšila vymožiteľnosť práva, aby sa zrýchlil proces, a dúfam, že sa ti podarí aj začať rekodifikáciu Občianskeho zákonníka.
Ďakujem pekne.

Pani ministerka, ja som vám veľmi vďačná za vaše vystúpenie, a to aj kvôli načasovaniu, že práve toto vystúpenie prišlo hneď po prejave kolegu poslanca, ktorý generálne a morálne odsúdil všetkých sudcov a prokurátorov na Slovensku.
Súhlasím však s vami, pani ministerka, že súčasný stav nie je ideálny, ale po vypočutí si vášho predrečníka, každý z nás musel nadobudnúť dojem, že na Slovensku je všetko zlé, je všetko prehnité, každý je spojený s mafiou a všetci sme podplatiteľní a kúpení. Ak si to niekto dovolí povedať bez rozdielu na každého, je veľmi nezodpovedný a možno si neuvedomuje, že vypúšťa džin z fľaše. Ak je to také prehnité, ako hovoril váš predrečník z opozície, hovorí zrejme to niečo aj o našej spoločnosti, a ak by sme v tejto analógii išli aj ďalej, tak potom prejav vášho predrečníka vnímam pomaly ako výzvu na výmenu nielen tých zlých sudcov a prokurátorov, ale všetkých nás a našich občanov. Naozaj chceme robiť hon teraz na čarodejnice, teraz na tých zlých sudcov, prokurátorov, potom na tých zlých podnikateľov, učiteľov, lekárov a tak ďalej?
Ja som rada, že na vláde, na poste ministerky spravodlivosti je človek, ktorý nemá penu na ústach, so schopnosťou vidí veci reálne, je to človek nie pomstychtivý, avšak človek pragmatický, ktorý bez politického marketingu a je bez nánosu nenávistného balastu. Preto som vám, pani ministerka, veľmi vďačná za váš pragmatický postoj a za to, že snažíte sa veci reálne ovplyvniť a máte odhodlanie stav nášho súdnictva meniť k lepšiemu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pani ministerka, iba jednu takú konštatáciu, lebo ste hovorili, že neboli odstavení komunisti od pozícií a, samozrejme, vy ste neboli vtedy ako politicky aktívna. Ja som tiež nebol, ja som obyčajný úradníček v Prešove, štrngal som, samozrejme, v ´89. tiež a podávam to, ako som to dostal, kde sa vlastne stala chyba v tom čase. Takže protagonisti vtedy VPN slovenskej, na Slovensku, vlastne VPN-ka nebola v stave prevziať zodpovednosť, chcela len kontrolovať a to sa nestalo. A keď som si to rozdiskutoval aj s pánom Schusterom, tak dal mi v tom za pravdu tiež, že áno, lebo, žiaľ, v novembri sa ešte pýtali: Môžte tu ešte byť? A v marci povedali: Čo tu chcete?
Takže pre históriu a pre pamäť národa, aby sme sa poučili z dejín, aby sa chyba neopakovala, keby náhodou ešte raz tu prišla nejaká revolúcia, neviem čo by tu prišlo, takže takto som chcel takúto poznámku do toho dať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Aj keď to už bolo spomínané z úst viacerých kolegov, ale myslím si, že je to naozaj veľmi dôležité aj v tejto sále, je to slovo zovšeobecňovanie. Ja som si to včera tak uvedomil, keď mal vystúpenie pán kolega poslanec aj kolega učiteľ Žarnay, ktorý povedal mnoho vecí, s ktorými naozaj súhlasím a sú naozaj z praxe a sú viditeľné. Ale tiež na začiatku bolo povedané o tom zastrašovaní, o tých problémoch v Košickom kraji, kde bolo povedané, že a riaditelia sú tí, ktorých sa učitelia boja. Aj to bolo zovšeobecňovanie, by som povedal, s 80 % vecami som súhlasil, ale možno toto je dosť nebezpečná vec, ktorá sa aj v našej sále dosť často používa. A takisto je to aj so zovšeobecňovaním, tak ako spomínala pani ministerka, čo sa týka súdnictva.
Keď viem, pomenujem, keď neviem presne, konkrétne, možno aj percentuálne stačí, lebo je rozdiel, keď poviem, že 5 % riaditeľov zastrašuje svojich kolegov a tých ďalších 95 % nie, ale keď to povie, že riaditelia zastrašujú svojich kolegov, to znamená, že naozaj si potom aj tí naozaj poctiví, poriadni si môžu myslieť, že tak toto si o nás myslí celá táto skupina. Takže to slovo zovšeobecňovanie, mali by sme s týmto naozaj veľmi opatrne narábať, lebo je to dosť nebezpečné.
Ďakujem.