Dobrý večer prajem.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení členovia vlády, požiadal som o vystúpenie v súvislosti s dôležitým rozhodnutím, ktoré ste dnes ako Národná rada Slovenskej republiky urobili. Dnes ste dokončili riadnym ústavným spôsobom proces formovania novej vlády. Vyslovili ste vláde dôveru a urobili ste tak v čase, na ktorý by krátko po voľbách asi málokto stavil. Myslím, že toto je dobrá správa, pretože občania našej republiky očakávajú, že vláda aj parlament začnú riadne pracovať a konať, plniť očakávania ľudí v prospech lepšieho Slovenska.
Dovoľte mi oceniť, že celý tento povolebný proces rozhodnutí prebehol demokraticky a v súlade s ústavou, čo je iste zásluhou lídrov politických strán a predsedov poslaneckých skupín v parlamente, ako aj vás, panie poslankyne, páni poslanci.
Chcem vysloviť tiež osobné prianie predsedovi parlamentu a predsedovi vlády, aby zvládli a prekonali zdravotné problémy, ktoré ich zastihli práve v tomto období.
V tejto súvislosti vás chcem informovať, že naša veľmi korektná komunikácia prebiehala s oboma pánmi aj v uplynulých dňoch. Po celý čas nebol a nie je nijakým spôsobom ohrozený alebo obmedzený riadny chod ústavných orgánov.
A chcem poprosiť všetkých, aj vás v tejto sále, aby sme odložili osobné spory, ktorých sú predsedovia vlády a parlamentu súčasťou, a to až do obdobia, kým sa budú môcť naplno vrátiť do práce. Majú na to právo ako ľudia a myslím, že by to tak malo byť.
Vážené dámy, vážení páni, bude to v prvom rade vládna koalícia, ktorá bude musieť presvedčiť občanov o tom, že rozumie odkazu, ktorý voliči poslali v parlamentných voľbách. Preto zostavila vládu a preto na seba zobrala zodpovednosť.
Ale budeme to my všetci, vrátane vás demokratickej opozície, kto ponesieme zodpovednosť za to, čo bude témou nasledujúcich mesiacov a rokov, či to bude politická nevraživosť, alebo to bude stav nášho zdravotníctva a presvedčivé zmeny v školstve, či to budú osobné obvinenia, alebo krok za krokom viac poriadku a zákonnosti. Lebo od toho sa bude odvíjať, či pohneme na Slovensku s vecami, ktoré pohnúť potrebujú, či vrátime dôveru občanov v štát, dôveru vo fungovanie demokracie, či sa bude žiť na Slovensku lepšie a či odvrátime ďalší nárast extrémizmu a radikalizmu.
Výsledky parlamentných volieb priniesli niektoré prekvapenia a povolebné rokovania sprevádzali emócie. Emócie sprevádzali aj vašu diskusiu o programovom vyhlásení vlády. Padali aj veľmi silné slová, dokonca aj neslušné slová.
Želám vám, aby ste dokázali v nasledujúcom období pozorne rozlišovať povinnosť hovoriť pravdu od povzbudzovania nepriateľstva a nevraživosti a zlých emócií všeobecne. Presvedčenie o svojej pravde sa nesmie stať dôvodom na neslušnosť alebo agresivitu. Otvorenosť nemá byť hrubosť. Zdá sa mi, že metóda "na hrubé vreco hrubá záplata" priviedla komunikáciu v politike na sociálnych sieťach, aj tu v parlamente, veľmi často na samú hranicu únosnosti.
Myslím, že to, čo ľudí u nás trápi v každodennom živote, to je práve nárast nevraživosti, agresivity a polarizácie medzi ľuďmi. Porozumieť týmto javom neznamená ich napodobňovať. Skúsme pochopiť dôvody a skúsme sa tomu trendu postaviť aj tu v parlamente, aj na sociálnych sieťach. Ak dopustíme, aby slušnosť pôsobila ako slabosť, stratíme základ súdržnosti ako spoločnosť, ako demokracia, ako štát.
Vážené dámy, vážení páni, viac ako týždeň ste diskutovali o programovom vyhlásení vlády, ktorá nastupuje do extrémne zložitého obdobia. Pravdepodobne žiadna slovenská vláda po roku 1989 nenastupovala do tak zložitej medzinárodnej situácie, ktorá má úplne bezprostredný dopad aj na Slovensko. A možno s výnimkou vlády z roku 1998 nebola žiadna doterajšia slovenská vláda postavená pred tak silnou nevyhnutnosťou doma pridať. Dnes ale na rozdiel od roku 1998 to nie je hrozba ekonomického kolapsu, ani stav medzinárodnej izolácie, dnes to je prudký pokles dôvery v štát u nás, na ktorý upozorňujem dlhodobo. Dôvery, že štát a štátna správa sú tu pre ľudí, a nie naopak. Rastie stále väčšia nedôvera v politiku a politikov a v podstatu fungovania demokratického politického systému. Medzi ľuďmi narastá pocit, že nevieme pohnúť s niektorými problémami vrátane rovnosti pred zákonom a že to vyzerá, ako keby vôbec chýbala vôľa s týmito vecami pohnúť.
Toto všetko, žiaľ, prekrýva aj priaznivejšie stránky našej prítomnosti, že nikdy v histórii sa Slovensku nedarilo lepšie, že stále žijeme v najbohatšej, najbezpečnejšej, najšťastnejšej časti sveta. Stále to však nedokážeme zúročiť pre každého občana rovnakým dielom. Mnohí ľudia si kladú oprávnene otázku, kedy pocítia to, že sa krajine darí, aj na svojom vlastnom živote, na živote svojej rodiny, obce, mesta.
Môžeme viesť spory o tom, kto sa ako zapríčinil o nespokojnosť ľudí a nedôveru v štát. Lenže dnes už táto kritika, tento rozšírený fenomén nerozlišuje medzi stranami súčasnej koalície a opozície. Týka sa to demokratického politického systému ako takého. Toho demokratického politického systému, ktorý nám dal slobodu a obrovské možnosti, ktoré sme mnohé využili v prospech Slovenska.
Po menovaní novej vlády som sa stretol s vládou, tak ako aj so všetkými jej členmi. Chcel som sa predovšetkým uistiť, či a ako rozumieme odkazu, ktorý voliči poslali politikom a nám všetkým, a ako sa to prejaví vo vládnych plánoch. Vidím reálnu šancu a vidím aj možnosť na zmeny v zdravotníctve, ktoré budú znamenať väčší poriadok, väčšiu transparentnosť a viac zrozumiteľný systém. Je to prvý predpoklad k tomu, aby sme sa dostali k tomu podstatnému - k lepšej zdravotnej starostlivosti, k zníženiu počtu zbytočných úmrtí. Obrovská kritika skorumpovaného zdravotníctva zo strany občanov je oprávnená a Slovensko má dosť prostriedkov a do zdravotníctva aj dávame dosť prostriedkov, aby sme s ním jasne pohli.
Chcem byť dnes optimistom, pretože si myslím, že potrebujeme realistický optimizmus. Totiž takto pred rokom, ale ani pred pol rokom asi nie každý veril, že školstvo a vzdelanie našich detí sa stane priznanou prioritou, že o ňom budú už krátko pred voľbami hovoriť prakticky všetky politické strany jedným dychom spolu so zdravotníctvom, že spoločenský tlak aj tlak niektorých učiteľov toho dosiahne.
Chcem vás požiadať, nenechajme sa ukolísať každodennosťou. Bude záležať nielen na výkone vlády, ale aj na rozhodnutí vás, v parlamentnej opozícii, čomu budeme venovať pozornosť a či školstvo zostane témou na vrchole priorít.
Školstvo a vzdelávanie sme dlhodobo zanedbávali a dnes už veľmi dobre rozumieme, že nejde len o uplatnenie našich detí a konkurencieschopnosť Slovenska, raz, keď naše deti dospejú. Dajme ale našim deťom tiež šancu, aby spoznali európsku históriu, aby sa dokázali lepšie orientovať v zložitom svete, aby dokázali rozlišovať medzi pravdou a výmyslom, dobrom a zlom, kritikou a extrémizmom. Rozhodovať sa budú samy, ale my by sme mali mať čisté svedomie, že dostali šancu rozhodovať sa informovane a správne.
Vážené dámy, vážení páni, vidím tiež odborné odhodlanie aj podrobné zámery vlády v oblasti justície a v boji proti korupcii a jej predchádzaniu. Chcem veriť, že vláda si plne uvedomuje vysoký stupeň nedôvery v politickej opozícii aj v spoločnosti v jej schopnosť tieto zámery aj uskutočniť. Myslím, že sa dôvodom týchto pochybností rozumieť dá.
Ale nemyslím, že by sme mali robiť predčasné závery. Ak by totiž mali mať pesimisti aj medzi vami v tejto sále pravdu, potom politické dôsledky budú nebezpečné a dlhodobé nielen pre dnešných optimistov, ale rovnako aj pre pesimistov. Myslím tým, že ak by bola súčasná vláda veľmi neúspešná v očiach väčšiny občanov Slovenska, potom sa táto väčšina občanov môže v budúcich voľbách odvrátiť od dnešnej, stále ešte demokratickej väčšiny v tomto parlamente.
Dámy a páni, nechcem dnes hovoriť dlho, o niekoľko málo týždňov, tak ako som avizoval, že to bude vždy v júni, predstúpim pred vás, Národnú radu, so správou o stave republiky.
Pri tejto príležitosti chcem dnes predovšetkým zaželať vláde, ktorá dnes dostala od Národnej rady dôveru, potrebnú súdržnosť, pretože viaceré problémy bez nej riešiť nedokáže. Súdržnosť, kde jednotliví ministri budú rozumieť, že dnešné skutočne veľké výzvy, ktorým čelíme, sa dajú vyriešiť iba spoločným koordinovaným a nesebeckým prístupom. Nie je totiž vecou iba jedného rezortu, aby Slovensko bolo krajinou, kde sa dobre žije nie iba tým úspešným. Aby aj ľudia menej úspešní pocítili, že štát stojí na ich strane, keď narazia na nespravodlivosť alebo keď sa nepriazňou osudu dostanú do problémov a potrebujú dočasnú pomocnú ruku, keď ich postihne choroba, keď sú viac bezmocní, pretože sú starší, a keď sú príliš bezbranní, lebo sú ešte mladí.
Slovensko má pred sebou veľké témy a na ne nebude stačiť iba vládna koalícia. Preto sa obraciam aj na vás, vážená Národná rada, panie poslankyne, páni poslanci, ste to aj vy bez ohľadu na politické tričko, ktorí prispejete k tomu, čo budú veľké témy na Slovensku, čo budú priority, ktoré sa budú riešiť, a aká bude politická atmosféra na Slovensku.
Cítim to tak, že budeme potrebovať oveľa širšiu koalíciu ochotných, aby Slovensko prešlo s úspechom najbližšie roky a aby sa nám podarilo pridať. Aby sme získali ako spoločnosť nové zanietenie, aby takáto širšia koalícia ochotných postavila hrádzu extrémizmu a fašizmu, aby sa Slovensku vrátila viera, optimizmus, že znova dokážeme pridať.
Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)
