2. schôdza

Martin, ďakujem ti veľmi pekne. Som veľmi rád, že som ťa stretol, že môžem s tebou spolupracovať, a som rád, že si vyslovil aj to, že treba sledovať aj to šťastie a spokojnosť mladých ľudí, aj učiteľov v tom školstve. Určite k tomu ale pridajme to, o čom stále debatujeme, že treba sledovať aj uplatnenie absolventov po ukončení toho štúdia. A určite sledujme, aj ako sa budú využívať celkove tie investície, ktoré sa plánujú dať do toho školstva. My potrebujeme reálne čísla, s ktorými môžeme robiť, a tie nám RIS-ka ako rezortný informačný systém nedáva. Ja som veľmi rád, že si spomenul aj racionalizáciu a optimalizáciu siete škôl. Aj v tejto sále sú zriaďovatelia škôl. No ja sa ich teda pýtam, že či sú pripravení podporiť aj pána ministra a podporiť celé to zlučovanie a zrušenie škôl.
Ale treba aj vysloviť, pán minister, že či vy ste pripravený, že keď bude tá racionalizácia siete škôl, že či sa budú racionalizovať aj priamo riadené organizácie ministerstva školstva.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja si len dovolím doplniť pána kolegu poslanca Poliačika v myšlienke, ako majú ľudia vlastne veriť tomuto štátu. Lebo správne pripomenul štátnu hranicu medzi Slovenskom a Ukrajinou. No a naozaj, ako ľudia môžu veriť ministerstvu vnútra, pokiaľ im prelietavajú cez hranice pašerácke lietadlá a padajú im priamo na ich pozemky? To sa jednoducho, takýmto spôsobom sa tá dôvera medzi tými občanmi nedá vybudovať, ak sa niečo takéto priamo deje.
A veľmi oceňujem jeho príspevok ku školstvu, kde spomenul množstvo, naozaj množstvo vecí, ktoré sa tam nachádzajú v tom programovom vyhlásení vlády. A ja len doplním to, že naozaj tie čísla, ktoré tam sme dali alebo ktoré sa tam vlastne dali, tých 6 % je skutočne málo. My si musíme všetci vlastne uvedomiť, že pokiaľ naozaj sa tu rapídne tým učiteľom nezvýšia tie platy, pokiaľ naozaj, tie úspešné školské všetky systémy predsa fungujú na tom, že je tam atraktívne spoločensky ocenená rola toho učiteľa. Toto si jednoducho my tu všetci musíme uvedomiť, aj celá spoločnosť, jednoducho ak tí učitelia budú zase sa cítiť ukrivdení, tak s nimi nebude sa dať rozprávať o tom, že tu chceme naozaj uskutočniť najvýznamnejšie zmeny za 25 rokov.
A ešte jednu doplním poznámočku. Ani nie tak, že inšpekcia najprv a potom nejaké podporné tímy. Podľa mňa najprv musíme vytvoriť podporné tímy špecialistov, ktorých množstvo medzi inovatívnymi učiteľmi máme, a tí už musia začať vlastne pracovať s tými školami, pri ktorých chceme, aby sa výsledky zlepšovali. Pretože naozaj tá podpora tu doteraz najviac chýbala.
Ďakujem.

Pán Poliačik; ďakujem.
Pán Poliačik, ja som si myslel, že ako človek, ktorý sa dosť aktívne zastávate učiteľov v televízii a iných médiách, budete viacej kritický voči programovému vyhláseniu vlády týkajúcemu sa práve školstvu. Vy ste ho viac-menej pochválili, aj keď ste povedali, že tam mohli byť aj iné veci, a povedali ste, že sú to náznaky. No, s tým s vami súhlasím, že sú to náznaky, len doplním, že obávam sa, že aj po štyroch rokoch vládnutia, respektíve funkcie pána ministra Plavčana ostanú tieto veci len náznakmi a neprenesú sa do praktického a reálneho života učiteľov.
Druhá vec, ktorú ste hovorili, že reformu je potrebné konečne začať. Pán Poliačik, ja neviem, ja som tu nový, vy ste tu už štyri alebo viacej rokov, ja tieto reči som počúval ešte pred dvadsiatimi rokmi, keď tu bol Mečiar, že treba začať reformu školstva, a stále, keď nastúpi nový parlament, tak znovu tí istí politici hovoria to isté. Tak neviem, či sme v nejakom slovenskom Kocúrkove novodobom, alebo o čo vlastne ide, pokúsim sa zorientovať neskôr.
Potom hovoríte, že treba vytlačiť učiteľov, ktorí nie sú dobrí, zo školy, treba ich vytlačiť. Pán Poliačik ako? Učiteľov po dvadsiatich rokoch praxe, ktorí sú vyhorení, ktorí odovzdali celý svoj život tomuto štátu, školstvu a dostávali za to plat hodný upratovačky? Alebo chcete, aby učiteľov hodnotili ich žiaci? Na základe akých kritérií? Sympatií? Nepoznám váš životopis, pán Poliačik, a teda neviem, či ste si niekedy v živote vyskúšali, aké je to učiť šesť-sedem hodín za katedrou, aké je to mať desaťminútové prestávky, zorientovať sa, ísť na ďalšiu hodinu a byť neustále v strese a napätí.
Potom hovoríte, že inšpekcia by mala nie buzerovať, ale pomáhať. Pán Poliačik, je to sci-fi. Nestretol som ešte živého inšpektora, ktorý by chcel učiteľovi pomôcť, ale naozaj ho len buzerovať. Asi už viacej nestihnem.
Ďakujem.

Citovali ste slová ako "zrada" a "podvod", ktoré zazneli z úst niektorých kolegov z opozície v tejto rozprave, tak by som chcel opäť poukázať na to, lebo tieto slová vyvolávajú pohoršenie v radoch koalície, chcel by som teda opäť poukázať na to, že sa bežne používali pri programovom vyhlásení Radičovej vlády z úst práve dnes koaličných poslancov, ktorí vtedy boli v opozícii. Napríklad: "Keď do volieb tieto strany podrážali svojich vlastných voličov, dnes sa dá konštatovať, že klamú a podrážajú všetkých občanov Slovenskej republiky." Poslanec Ľubomír Jahnátek, 4. august 2010.

Ďakujem za slovo.
Ja by som sa chcela vlastne, alebo podporiť teda kolegu v jeho protidrogovej politike, len mi snáď chýba celkovo prevencia sociálno-patologických javov, ktorým som sa venovala. Určite si všetci uvedomujeme, že maloleté deti viac a viac siahajú po alkohole, čiže ja by som privítala vlastne v tej preventívnej časti aj riešenie alkoholizmu maloletých detí alebo sexuálne zneužívanie taktiež maloletých detí a nehovoriac o týraných ženách. Čiže ja by som tú paletu možno rozšírila celkovo nielen na prevenciu drogovo, drog, ale aj teda sociálnopatologických javov.
Ďakujem.

Ďakujem.
Martin, ja ťa vnímam ako človeka z mnohých menšín a teraz mám pocit po týchto faktických poznámkach, že si si zadefinoval aj jednu ďalšiu tuná v parlamente, pretože si otvoril obrovské množstvo tém a nastalo tu hlboké nepochopenie. To, ako sa prestreli tebe nad hlavou páni zo SME RODINA so SMER-om a zlietli sa ako osy na med, lebo presne si priznal moment, kedy vieš, že nastalo zlyhanie, ospravedlnil si sa zaňho, povedal si príčinu a povedal si, prečo tak budeš naďalej pristupovať.
Otvoril si dve pre mňa dosť podstatné témy. Prvá bola téma, že potrebujeme Slovensku darovať jednu základnú vec, a to je idea alebo príbeh alebo myšlienka, ako to chceme. Lebo doteraz asi štyri roky sa bavíme iba o tom, že chceme to akosi inak. A ak by to zostalo v tejto polohe, že teda iba inak, tak tu potom budeme mať ľudí, ktorí si to budú definovať aj z pohľadu prvého slovenského vojnového fašistického štátu alebo si to budú definovať možno aj z pohľadu komunizmu, čo mal som pocit, že nadlho tieto témy sú v spoločnosti oddebatované. Nie, nie sú. A podľa mňa je natvrdo už treba povedať pri tomto type debaty, že režimy, ktoré začali budovaním soldatesiek, respektíve Hlinkovými gardami alebo Ľudovými milíciami, nedopadli pre Slovensko dobre. Tých štrnásť hnedých mužíčkov je štrnásť týchto fašistov, ktorí sedia za nami. (Rečník ukázal rukou za seba.) Takto to treba rozprávať, aby všetci chápali.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Myslím, že málokedy sa stáva, že je v Národnej rade toľko poslancov, ktorí sú zajedno, že krajina potrebuje ozdravenie. Je úplne prirodzené, že nie sú zajedno v tom, že ako, ale krajina potrebuje uzdravenie.
A chcel by som povedať, že hoci nikdy nie je na škodu, ak je polemika, ale tentoraz je tá polemika trochu smiešna. Preto aj diskutujeme o tom, že či pri tom ozdravení treba teda prioritne zdôrazniť akútnu chorobu, čiže rozvoj povedzme neofašizmu alebo pravicového extrémizmu na Slovensku, a pritom nespomínať to, že nevznikol len tak vo vzduchoprázdne, alebo pominúť tento prejav a hovoriť skôr o koreňoch, z akých vzišiel. Ja si myslím, že sa neobíde jedno bez druhého a že táto polemika isteže je prospešná, ale je v zásade márna, pretože Slovensko sa nedostane ďalej, keď nevyrieši tie korene, z ktorých akýkoľvek extrémizmus, môže to byť aj komunistický, ja som zažil, keď sem vstúpila komunistická strana, bolo to v roku ´98, nezborili sa nebesá, svet išiel ďalej, ale politici si museli uvedomiť, že isté reformy a istú pozornosť niektorým regiónom a niektorým sociálnym otázkam nevenovali. A takisto celé garnitúry politikov, ktoré, ktorí sú tu dlhé roky, osem rokov vlád Roberta Fica, osem rokov vlád Mikuláša Dzurindu spôsobili problémy, o ktorých hovoríme.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
No, ako starý otec si želám, aby mali moje vnúčatá učiteľa, ako je Martin Poliačik. A ako občan si želám, aby, keďže on je mladý a verím, že jeho čas príde, aby slovenskí učitelia mali ministra, ako je Martin Poliačik.
A teraz k tej druhej téme. Aj Hitler bol dôsledkom niečoho, čo ho ale nerobilo lepším a neospravedlňovalo ani tých, ktorí s ním kolaborovali. Pokiaľ ide o dodržiavanie slova SaS i OKS, od tej doby, čo boli v parlamente, vždy dodržali slovo, i keď to bolo zničujúce i pre nich, napríklad pri eurovale. A dodržali ho i pri týchto voľbách. Takže reči o nedodržaní slova sú hlúposť. A SaS ani OKS nespôsobovala tie dôsledky, ktoré sú dôsledkom niečoho, takže v tomto smere sa môže smele pozrieť každému do očí.
Úplne nakoniec to, že či môže niekto hodnotiť, kto je dobrý a kto je zlý. Robíme to každý deň, robíme to vo vzťahu k svokre, k šéfovi v práci, k spolupracovníkom, k susedovi v baráku, ktorý do noci robí čurbes, proste hodnotíme, to je normálna ľudská vlastnosť, len hlupák ju – tobôž v politike – môže považovať za niečo, čo je mimo misu a nevhodné.
A úplne nakoniec, na tému kandidátka a účasť štrnástich poslaneckých zástupcov Ľudovej strany. Keby spolužiak prokurátor sa, celá prokuratúra, menej starali o zametanie káuz pod koberec a starali by sa napríklad o to, že z vlastnej vôle sú povinní vzniesť a začať konať pri porušení § 422d, tak by tá kandidátka vyzerala ako štrbavé zuby, pretože mnohí z nich by boli vo vyšetrovacej väzbe alebo v base. (Potlesk.)

Ďakujem, ďakujem veľmi pekne.
No, pán Kotleba, ja verím, že ste, vám zatrnulo v pravici, keď som povedal tie dve slová, ste si mysleli, že ste medzi svojimi a ruka skoro vystrelila, ospravedlňujem sa a už vám to nespravím druhýkrát.
A, pán Uhrín, práve ste ukázali, aké akútne nepochopenie, o čom demokracia je, demokracia iná ako liberálna nemôže byť. A to nemá nič spoločné s konzervativizmom alebo liberalizmom. Demokracia môže byť len liberálna. To znamená, že rešpektuje rôznorodosť, že rešpektuje rovnosť medzi ľuďmi, že rešpektuje odlišné názory a vytvára pre ne priestor. To je presne to, čo vy akútne nechápete. A to je presne to, prečo v tomto parlamente budete v izolácii s podobne zmýšľajúcimi.
Pán Kollár, ja nemám problém priznať chybu, nemám problém vysvetliť, ako k nej došlo, ale vy tiež nehovoríte úplne pravdu. Na prvom grémiu sa dohodla jedna vec, ale boli ste po druhom grémiu podpísaný pod spoločným vyhlásením koalície, že Ľudová strana bude mať nie šesť miest, bude ich mať menej. Takisto ste zmenili názor, takisto sme prešli tým istým procesom, že sme museli reagovať na novú situáciu. Vy ste si ju vyhodnotili po svojom a ja po svojom. A kľudne sa držte toho, že túto dohodu budete držať, ale ja prorokujem a predpovedám, že si ešte toľkokrát pošlapete po jazyku, že možno nakoniec jediné, čo vám ostane, bude táto vernosť fašistom v parlamente.

Vážený pán podpredseda, vážení členovia vlády, kolegovia, kolegyne, vážení prítomní, k programovému vyhláseniu vlády už bolo povedané veľa kritických slov od mojich predrečníkov z radov opozície. Ja sa vo svojom príspevku budem venovať v prvom rade problematike životného prostredia a pôdohospodárstva.
Hneď v úvode programového vyhlásenia vlády je zadefinovaný cieľ, a to zabezpečiť hospodársky, sociálny, environmentálny rozvoj Slovenska. Očakávala som, že na 70 stranách programového vyhlásenia budú konkrétne kroky, s ktorými sa bude dať súhlasiť, alebo ich oponovať. Žiaľ, neboli tam, respektíve bolo ich veľmi málo. Namiesto toho dokument je plný prázdnych poučiek, vznešených fráz, cudzích slov, ktorých praktický význam je skôr tváriť sa učene a nič konkrétne nepovedať. Programové vyhlásenie vlády mi príde ako nevydarené literárne dielo. Hovoríte si vláda štátotvornej dohody, vláda kontinuity. Pri všetkej úcte k vašim voličom mi to príde ako vláda statkov-zmätkov.
Konkrétne. Nedostatok ambícií v environmentálnej oblasti sa tomuto programovému vyhláseniu vyčítať určite nedá. Vláda sa hneď v úvode hlási k výsledkom Parížskej klimatickej dohody, k environmentálnemu rozvoju Slovenska, čo si cením. Často sa ohýbajú pojmy ako "eko" či "enviro", ale vízia, tá chýba. Vláda neposkytuje ani odpovede na témy, ktorými žije v ostatných časoch naša spoločnosť. Chýba stanovisko vlády k témam ako drancovanie lesov, stanovisko k vodohospodárskej politike, malým vodným elektrárňam, k záberom pôdy pre nepoľnohospodársku činnosť či k dotáciám, ktoré sú v rozpore aj so samotnými ambíciami tejto vlády. Zámery vlády uvedené v časti environmentálna politika sú tak všeobecné, že strácajú akúkoľvek informačnú hodnotu. Okrem toho, že sú všeobecné, takmer všetky vyplývajú buď z medzinárodných dohôd, európskej a slovenskej legislatívy, alebo zo zaužívanej praxe. Neviem, či je v tomto texte vôbec nejaký pôvodný vklad novovytvorenej vlády. Väčšinu z nich možno už dnes sa môže odfajfknúť ako vybavené a splnené.
Ambície programového vyhlásenia završuje záväzok vypracovať novú environmentálnu stratégiu založenú na princípoch udržateľného rozvoja.
Vážený pán minister, nie je tu, ale iste sa mu odkaz dostane, nie je chybou nefungujúceho rezortu, že by schválené koncepcie boli zlé. Úplne by stačilo, ak by sa tie existujúce dodržiavali a legislatíva v oblasti životného prostredia sa neohýbala pod množstvom výnimiek a zlej vymožiteľnosti práva. Zákon z minulého roka podľa predchádzajúceho pána ministra Žigu, zákon o odpadoch a jeho nedostatky sú vybavené veľmi skrátka. Súčasne pán minister podpísal v minulom roku podanie na Ústavný súd z dôvodu vážnych rozporov s európskou, ale i našou legislatívou.
Na najbližšiu schôdzu mám pripravený návrh zákona, ktorým sa navrhuje zmena tohto zákona. Navrhovaným znením zákona by sa mohli predĺžiť lehoty na splnenie povinností do konca roka 2016. Okrem odstránenia účtovných ťažkostí sa vytvorí časový priestor na zvládnutie nového systému a na diskusiu k doriešeniu odborných nejasností a vykonávacích predpisov. Akceptovanie metódy pokus - omyl pri tak dôležitom zákone je veľký hazard.
Pán minister, prosím, zvážte ponuku a podporte môj návrh na najbližšej schôdzi na získanie tohto časopriestoru a aspoň už dnes sporné časti zákona opravme a spustime zákon až od nového roka bez tých najzávažnejších chýb.
Obavy vo mne vzbudzujú aj dvojzmyselné formulácie typu, citujem: "Vláda vytvorí podmienky pre efektívne riadenie ťažby nerastných surovín s dôrazom na sociálne, ekonomické a environmentálne aspekty a to tak, aby sa efektívne zhodnotil potenciál slovenskej základne nerastných surovín v prospech občanov Slovenskej republiky." Ak je to myslené spôsobom podobným, ako sa robí prieskum ropy a horľavého plynu na východnom Slovensku, tak sa má Slovensko na čo tešiť. Miestni obyvatelia sa boja, že im ťažobné spoločnosti vezmú domov a vy v programovom vyhlásení ani len nenaznačujete, že by ich obavy niekto počúval, vnímal a riešil.
Na druhej strane chválim snahu viesť dialóg v rámci takzvanej zelenej tripartity so samosprávami, podnikateľským sektorom a mimovládnymi organizáciami. Držím vám v tomto palce.
V programovom vyhlásení sa uvádza, že je potrebné "zamerať sa na podporu efektívneho využívania zdrojov, znižovanie emisií skleníkových plynov a prispôsobovanie sa zmene klímy, ochranu, zachovávanie a zlepšenie ekosystémov, biodiverzity a prírodného kapitálu". Rovnako vyslovuje potrebu "na ochranu pred negatívnymi environmentálnymi vplyvmi na zdravie obyvateľstva a posilnenie implementácie environmentálnej legislatívy". Áno, je to tak. A čo ďalej? Program je vybavený a zrealizovaný týmto konštatovaním? Chýbajú konkrétne kroky, ako chcete tieto ambiciózne ciele naplniť. Samo a sato to neurobia. To je úloha vlády. Avšak v programovom vyhlásení nie sú žiadne konkrétne návrhy o starostlivosť o krajinu, jej ochranu, revitalizáciu, presadzovanie hospodárnosti či postoj voči veľkým investičným projektom.
Pomerne veľkú časť sa programové vyhlásenie vlády venuje problematike zmeny klímy, čo hodnotím pozitívne. Ale opäť je to veľmi všeobecne. Aspoň náznakom mohla vláda zaujať svoj postoj k okamžitým možným riešeniam na zníženie vplyvov na zmenu klímy, napríklad ako je zrušenie dotácie na fosílne palivá či odlesňovanie a opatrenia voči nehospodárnemu nakladaniu s drevom, napríklad štiepkovanie zdravého dreva na biomasu.
Vláda sa hlási k parížskej klimatickej dohode z decembra minulého roka. Ratifikačný proces parížskej dohody začne o pár dní, už teraz v sobotu. Pán prezident ju ide podpísať do New Yorku, ale znenie dohody na stránke ministerstva životného prostredia budete hľadať márne. Na druhej strane vítam snahu vlády zamerať sa na sprehľadnenie pravidiel pre posudzovanie vplyvov na životné prostredie a na zlepšovanie dostupnosti informácií o životnom prostredí.
Vážení, v praxi sme svedkami, ako teória a realita idú každá inou stranou. Mám obavy z vlády kontinuity, mám obavy zo zámerov vlády na prijatie takzvanej investičnej výnimky. Ohýbanie zákonov si užívame v priamom prenose pri strategickej investícii pre Jaguar. Prosím, teraz počúvajte pozorne.
Vážení členovia vlády, patová legislatívno-právna situácia, ktorej sme svedkami práve v týchto dňoch v rámci povoľovacieho konania a posudzovania vplyvov na životné prostredie pre tento priemyselný park, môže mať ešte vážne dôsledky na legitimitu vydaných povolení pre priemyselný park.
Veľmi opatrne sa venujete téme ochrany prírody. Dokedy sa bude ešte čakať na spracovanie programu starostlivosti o TANAP? Bude to dovtedy, až kým sa nezrealizujú všetky investičné zámery v lukratívnych centrách, ako je Štrbské a Skalnaté pleso? A nielen o TANAP, ale aj o ďalšie veľkoplošne chránené územia slovenské, ale i tie naturovské európske. Pokým tieto dokumenty nebudeme mať, tak dovtedy budú konflikty a predmet ochrany postupne aj môže zaniknúť. Alebo je to vlastne tichý cieľ?
Ako sú nastavené priority tejto vlády? Radšej opäť bude upratovať po vagabundoch smeti? Alebo sa bude venovať ochrane zásob pitnej vody na Žitnom ostrove a konečne začne robiť niečo s environmentálnymi záťažami typu vrakunská skládka chemického odpadu, ktorá znečisťuje najväčšiu zásobáreň pitnej vody v strednej Európe? Aspoň doteraz tú prioritu mali populistické nápady a nekoncepčné riešenia.
Trošku odbehnem aj na inú tému. Nedá mi poukázať na jednu vec zdanlivo z inej oblasti, ale veľmi súvisiacej práve z pohľadu dopadov na životné prostredie a zdravie obyvateľstva. Dlhé roky sa aktívne zapájam do riešení zložitej dopravnej situácie v Bratislavskom kraji. V programovom vyhlásení vlády ma zaujala informácia, že sa má spracovať národný generel dopravy. Dovolím si citovať, generel dopravy, ktorý "zohľadní aj medzinárodné dopravné vzťahy využívajúce Slovenskú republiku ako tranzitnú krajinu a bude úzko prepojený s územnými generelmi dopravy realizovanými na úrovni samosprávnych krajov a výstupov rozvojových dokumentov jednotlivých krajských miest. Cieľom tohto dokumentu bude získať komplexný pohľad na riešenie všetkých dopravných vzťahov na Slovensku, čo umožní jasne nastaviť priority v oblasti dopravy."
Pán minister, to naozaj myslíte vážne? Vy idete podpísať výstavbu D4 za miliardu eur? Meníte dopravné projekty za pochodu a vláda nemá jasné priority? A takto to zverejníte čierne na bielom? To, čo sme v regióne tvrdili roky, dnes sa vláda usvedčila in flagranti.
Chcem vás len upozorniť na niekoľko významných skutočností. Milióny eur sa vynaložili na množstvo strategických i nestrategických dokumentov v oblasti dopravy. Spomeniem dve perličky.
V súčasnosti, doslova v týchto dňoch, prebieha verejné prerokovanie dokumentu Strategický plán rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2030, ktorého súčasťou má byť predmetný národný generel dopravy. Dokument, ktorý má byť úzko prepojený s územnými generelmi krajov a krajských miest. Má byť v prepojení s dokumentami, ktoré ešte nie sú v mnohých prípadoch na svete, a stratégia pritom má ambície byť predložená na schválenie vládou v septembri tohto roka. Akú kvalitu bude mať opäť tento dokument? Viete o tom, že materiál, strategický materiál Koncepcia rozvoja diaľnic, doplnok 3, ktorý riešil zapracovanie diaľnice D4, takzvaný obchvat Bratislavy, bol stiahnutý z rokovania vlády v minulosti a dodnes nie je jeho súčasťou? Uvedomujete si, že plánovaná diaľnica D4 de iure nie je súčasťou vládou schválenej siete diaľnic Slovenska?
Pán minister, v týchto dňoch sa dejú stavebno-koncepčné zmeny na diaľnici D1 v okolí Bratislavy. Robia sa v rozpore s platnými stratégiami i územnými plánmi kraja i obcí a miest a v rozpore s vydanými povoleniami len na základe pokynu stavebného dozoru z NDS-ky. Ide konkrétne o vypustenie kolektorov popri D1 v úseku Trnava – Bratislava a zmena usporiadania križovatky Triblavina. Prosím, venujte sa tejto problematike a urobte nápravu. Zistite si, ako sa majú veci.
Poďme k druhej téme: agrosektor. Vláda v programovom vyhlásení uvádza, že pôdohospodárstvo, potravinárstvo a lesníctvo považuje za strategické odvetvia hospodárskej politiky štátu, ktoré majú nezastupiteľné miesto v štruktúre ekonomiky. Očakávala som konkrétne kroky. Nenašla som ich tam veľa. Dovoľte mi poukázať aspoň na základné nedostatky, ako ich vidím ja. Vláda deklaruje podporu hospodárneho využívania poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ako aj doriešenie vlastníckych vzťahov k pôde. Pani ministerka v jednom z rozhovorov pre médiá povedala, že Slovenský pozemkový fond funguje ako namazaný stroj, ako také perpetuum mobile a že je veľmi dobrým zdrojom peňazí pre štátny rozpočet.
Vážená pani ministerka, hovorili sme o problematike už na výbore, ale pripomeniem aj ostatným, že dodnes nie sú ukončené registre obnovenej evidencie pozemkov, takzvané ROEP-y. Od revolúcie pretrváva problém vysporiadania pôdy neznámych vlastníkov a sceľovanie pozemkov. Ak chce vláda naozaj riešiť problém s jednoznačnou identifikáciou pôdy, aby nedochádzalo k nezrovnalostiam a podvodom užívateľov pôdy, toto je kľúčové riešenie. Lebo doteraz ten namazaný stroj asi skôr vychádzal skôr v ústrety špekulantom s pôdou či developerom ako k doriešeniu zložitých vlastníckych vzťahov. Ani náznak riešenia pozemkového dlhu voči obciam a krajom, dlhu, ktorý štát hodil na plecia samosprávam. Majetok pod cestami, školami a inými stavbami, ktoré v minulom režime staval štát, dodnes nie sú majetkoprávne usporiadané. A nie z ich viny. Namiesto toho, aby štát odstránil tieto krivdy voči občanom, tak radšej vydáva a predáva štátne pozemky na úplne iné účely súkromným osobám pre ich špekulatívne investície.
Nuž aj z týchto dôvodov mi príde formulácia v programovom vyhlásení vlády, že vláda "podporí doriešenie vlastníckych vzťahov k pôde ako predpokladu rozvoja trhu s pôdou", mi príde veľmi neúprimná a zavádzajúca. Tu nepostačuje iba deklarácia o podpore riešenia, tu je potrebný konkrétny spôsob. Ten zjavne vláda nepozná.
Vítam prísľub vlády, že bude odstraňovať zbytočnú administratívnu záťaž vo vzťahu k vedeniu účtovníctva, k výkazníctvu a iným povinným hláseniam poľnohospodárov a potravinárov a bude podporovať jej zjednodušenie.
Áno, jedným zo zásadných problémov nielen agrosektora je prebujnená byrokracia, ktorá znevýhodňuje našich producentov oproti konkurencii z Poľska, Česka a ostatných okolitých krajín, ale i z celého sveta. Ako ale máme veriť, že vláda zníži túto záťaž, ak zároveň deklaruje, že bude robiť intenzívne kontroly v celom rozsahu potravinového reťazca, pričom kontroly dovážaných výrobkov z celého sveta sa robia len na finálnom produkte? Nedoplatia na zintenzívnenie kontrol opäť iba naši výrobcovia? Nie je schodnejším riešením uvoľnenie podmienok pre domácich výrobcov a posunúť kontrolu iba na finálne produkty, ktoré sú podstatné z hľadiska ochrany spotrebiteľa? Napokon aj najväčšie potravinové škandály v Európe sú spravidla spájané s ilegálnymi prevádzkami, o ktorých kontrolné orgány nevedia, a teda ani sebaintenzívnejšie kontroly im nedokážu zabrániť. Spomeňme si na škandály z Česka a z Poľska s posypovou soľou v potravinách.
Vláda má snahu zvýšiť marketing slovenských výrobkov. V tejto časti sú uvedené konkrétne kroky, napríklad zámer nákupu slovenských potravín verejnými organizáciami, zvýšenie marketingovej propagácie slovenských potravín alebo zavedenie osobitného odvodu pre veľké obchodné systémy. Môžeme diskutovať o tom, či práve menované kroky, ktorými sa vláda zrejme chce zapáčiť stavovským organizáciám a potravinárskej loby, nie sú v priamom rozpore s ich vlastnou deklaráciou vyhlásenia, a to v tejto časti, že "pri rešpektovaní špecifík poľnohospodárskej výroby bude vláda podporovať rozvoj voľného trhu s agropotravinárskymi výrobkami a slobodnú konkurenciu v poľnohospodárskom podnikaní". Ak je prednostný nákup či vytváranie marketingových fondov alebo zavedenie osobitného odvodu pre vybraných predajcov podporou slobodnej konkurencie, tak má o nej táto vláda veľmi špecifickú a zvláštnu predstavu aj v rámci Európskej únie.
Ak sa v programovom vyhlásení vlády hovorí o zosúladení požiadaviek pre domácich agropodnikateľov, aby tieto neboli nad rámec povinností EÚ, môže potom vláda rovno zrušiť nehorázne, až likvidačné technické požiadavky pre malých výrobcov, farmárov, ktorí nie sú schopní takéto požiadavky splniť a sú nútení často realizovať svoju produkciu načierno a radšej riskujú vysoké pokuty. A čo je dôležité, európska potravinová legislatíva pritom vôbec nerieši malých producentov predávajúcich z dvora. Takže toto šikanovanie je čisto slovenskou záležitosťou a deklarácia podpory tejto formy podnikania v programovom vyhlásení vlády potom vyznieva prinajmenšom paradoxne, ak nie rovno pokrytecky. Ak chce vláda svojimi kontrolnými mechanizmami skutočne prispieť k ochrane zdravia slovenského občana a k ochrane agropodnikateľov pred nekalou konkurenciou, musia byť tieto kontroly predovšetkým vysoko odborne fundované a dôveryhodné, a nie šikanou.
Drancovanie lesov je v súčasnosti takmer každodennou témou. Holoruby, intenzívna ťažba k prírode nešetrným spôsobom či nevhodná manipulácia s drevom spôsobujúca vážne odvodňovanie lesov sú len krátkym výpočtom zložitého vzťahu medzi ochranou prírody a krajiny, verejnosťou a vyváženým hospodárením v nich.
Iskierka nádeje v programovom vyhlásení bliká v snahe, citujem: "Vláda bude hľadať efektívny prienik úloh vyplývajúcich zo starostlivosti o lesy so záujmami ochrany prírody a zabezpečí postupný prechod od administratívne direktívneho spôsobu riadenia po motivačne kooperatívny spoločný postup rezortov ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky." Budeme pozorne sledovať, o aký postup pôjde. V dokumente totiž nie je nijako bližšie špecifikovaný.
Vážení, záverom mi dovoľte povedať ešte jednu poznámku. Medzi priority vlády patrí dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu verejnej správy do roku 2020 a dodržiavanie rozpočtovej disciplíny. Ale opäť je opomenutá skutočnosť, na ktorú Rada pre rozpočtovú zodpovednosť už opakovane poukazovala pri schvaľovaní rozpočtov. Ide o to, že do bilancie čistého bohatstva Slovenskej republiky má byť na strane aktív započítané prírodné bohatstvo ako voda, lesy, nerastné suroviny a na druhej strane ekologický dlh vrátane záväzkov spojených s implementáciou štandardov Európskej únie na strane pasív.
Vážení, bez zmeny prístupu k ekonomike životného prostredia bude naďalej tento rezort na chvoste záujmu napriek slovným vysokým ambíciám v programovom vyhlásení vlády.
Ďakujem pekne za pozornosť.