2. schôdza

Pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne.
Pán kolega, som tiež veriaci, takže, dobre, do partie. A tak by som povedal, zaujala ma vaša myšlienka, ktorú ste hovorili, čo sme všecko dosiahli, a ja som si až neskôr uvedomil, že áno, ako to vyzerá, lebo často som v svojich predvolebných konaniach, keď som bol medzi ľuďmi, hovoril, že pozri sa, akí sú Fíni, kde sú Dáni, Francúzi, som sa opýtal, počúvajte, povedzte mi, koľko mal ten Fín za posledných sto rokov revolúcií. Každý na mňa pozrel, že čo to ja tam splietam, my sme v ´18. vznikli, nejaké Česko-Slovensko, niečo ideme budovať, budujeme, budujeme. Štyridsiaty ôsmy, sek, naruby, zas niečo budujeme, budujeme, osemdesiaty deviaty, sek, naruby. To znamená, že nie sme ešte ukotvení. Vlastne že čo kde ako.
A možno, že pán Čaplovič si bude spomínať, asi pred troma rokmi som ho oslovil ako historika a pedagóga, že povedzte mi, čo má národ zvládnuť za 20 rokov. Lebo ľudí sme nevymenili, stále tí istí a museli žiť aj v tom, aj v tom, aj v hentom a správať sa podľa toho, kde vlastne momentálne tá nomenklatúra chce ísť, ktorá vládne. Som sa pýtal, či sme na základnej škole, na strednej škole, na vysokej škole, a on mi povedal, že, pán poslanec, nerob si zo mňa srandu. No dobre, ja sa pýtam, lebo mne sa zdá, aj dneska sa ešte hľadáme. My nemáme cieľ, kam sa chceme dostať. Ani v rezortoch, žiaľ, a to ja budem furt vytýkať. Lebo ja som bol naučený ísť k cieľu. A či si ty pôjdeš k nemu priamo, kľukovito ako hnutie alebo čo, alebo zozadu, to je už tvoja vec. Cieľ musí byť, tam sa musíme dostať.
A to by som chcel apelovať a som rád, že ste spomenuli prakticky, že áno, že sme životaschopní, sme tu, fungujeme, národ, ktorý vymyslel lietajúce auto, neni hlúpy národ. Aj národ, ktorý vyháňa mladých, nemá budúcnosť. Tak sa na tom zamyslime a poďme niečo s tým robiť.
Ďakujem.

Pán poslanec Viskupič.

Pre mňa bol dôležitý moment toho prejavu presne v tom, že kde si hľadal ukotvenie národa. Pre mňa sú to tri momenty v histórii, súvisia, prvý – dobrovoľnícka výprava pri meruôsmych rokoch, druhý – pri budovaní vlastne légií, kde sme sa museli pridať, a tretí je SNP. Ja s tebou budem hlboko, hlboko súhlasiť v tom, že tento národ si zaslúži v jednom momente oddiskutovať svoju históriu, to, odkiaľ prišiel, na čom stojí, čo je pre neho dôležité, kde v súčasnom stave je, a tým pádom sa nám to, čo nám dlhodobo v diškurze a čo si ja čakám, čakám od politikov, že to príde k dohode, že tú základnú ideu stanovíme. Možnože tá metafora, ktorá dlhodobo hovorí o tom, že naša štátnosť si ešte nie celkom sadla, je to dôležité, čo ja z tvojho apelu a možno z pohľadu na to, ako si sa historicky pozrel na mnohé body našej histórie, ja na túto diskusiu pozývam a možnože sa nám to podarí. Vnímam viacero týchto ľudí v rôznych kluboch a možnože naozaj oddiskutované a darované aj cez toto volebné obdobie to, že historický rozmer set-upnutia alebo ustálenia momentu slovenského národa je výzvou, a preto s týmto chcem pomôcť. Inak som očakával, keďže som čítal Bandu zlodejov, že sa pozrieš na programové vyhlásenie vlády aj z tohoto uhla pohľadu.

Pán poslanec Droba.

Budem parafrázovať poslanca Fecka. Ja som tiež veriaci, ale určite nie do partie. Nie do partie preto, lebo tento príhovor mal pramálo spoločné s programovým vyhlásením vlády, bol to prejav predstaviteľa rímskokatolíckej cirkvi Slovenska k nejakému výročiu slovenskej štátnosti. Ale ja budem vždy mať veľký problém aj ako veriaci s tým, keď niekto ide mixovať do politiky náboženstvo, keď sa odvoláva na kresťanstvo a svojimi slovami ho de facto nadraďuje nad akékoľvek iné ideológie a náboženstvá. Mám s tým veľký problém. Je to podkopávanie sekulárneho charakteru štátu, s čím mám tak isto veľký problém.
V príhovore zazneli hlboké myšlienky a niektoré historické exkurzy sa mi páčili a osviežili aj moju pamäť a dal som si ich do súvislostí a to môžem, samozrejme, pochváliť aj obsahovo, ale nemyslím si, že takýto príhovor bol reflexiou na programové vyhlásenie vlády.
A už úplne na záver chcem iba povedať, že Martin Poliačik žiadnych moslimov do Európy nepozýval, nikdy také niečo nezaznelo, takže nesnažte sa ho prezentovať ako niekoho, kto by toto robil.
Vďaka.

Pán poslanec Lukáč.

Ďakujem.
Pán kolega, chcem sa poďakovať za to, že ako jednoznačne ste sa prihlásili ku konzervatívnym a kresťanským hodnotám v tomto parlamente. A tak isto chcem, zaujala ma teda myšlienka, ako by ste bránili pánov poslancov Blahu a Poliačika a podobných. Myslím si, že to je cesta, hľadať spoločné prieniky napriek tomu, že sme rôzni a z rôznych frakcií.
Ďakujem.

Pán poslanec Krajniak bude reagovať na faktické poznámky.

Páni poslanci Blaha a Droba, ja som pevne presvedčený, že ako konzervatívec, ako kresťan mám právo presviedčať vás aj v politike, že sa mýlite, a presadzovať svoj program. Ale som si stopercentne istý, že nemám právo vás nútiť k tomu, aby ste robili to, čo ja vám poviem, alebo aby ste si mysleli to, čo ja si myslím. Ale myslím si, že v súčasnosti máme skôr iný problém, viem vám ako katolík povedať, že skôr mnoho katolíkov na Slovensku má pocit, že práve vy, ľudia ako vy, nás chcú k niečomu donútiť. Napríklad k tomu, aby sme mali sexuálnu výchovu pre naše deti na školách, aj keď my si to neželáme. A to nie je liberálny prístup, to je dogmatický prístup.
Jedna poznámka k pánovi poslancovi Blahovi. Ak by ste ma počúvali, tak by ste vedeli, že som sa o tom, že počas Slovenského národného povstania sa naša armáda dva mesiace úspešne bránila voči Wehrmachtu a že to bolo po varšavskom povstaní druhé najväčšie ozbrojené a dlhotrvajúce hnutie v tyle nepriateľa za druhej svetovej vojny, tak by ste vedeli, že ja som na to hrdý. A kladiem vám ešte ďalšiu jednoduchú otázku. Neviem, či máte deti, ospravedlňujem sa, ak nemáte, na čo sa viac tešia, na Vianoce alebo na výročie SNP?
Ďakujem pekne. (Potlesk.)