2. schôdza

Ďakujem pánovi poslancovi za reč, bolo to naozaj veľmi zaujímavé počúvanie. Chýbalo tam síce také vecné zhodnotenie vládneho programu, o čom by táto diskusia prioritne mala byť, ale práve preto to bolo o to hodnotnejšie, že to neboli tie klasické argumenty, reči, čo tu počúvame už tretí deň, ale naozaj taký ideologický trošku pohľad. Naozaj to bolo dobré, je to objektívna pravda a treba to povedať. Som rád, že tu zaznel taký konzervatívny hlas.
Máte pravdu naozaj v tom, že naša civilizácia je kresťanská, či sa to niekomu páči alebo nie, je postavená na kresťanských princípoch a naše právo je postavené na desatore božích prikázaní – nepokradneš, nezabiješ a tak ďalej. Bez týchto princípov by sme naozaj vyzerali ako v nejakom kalifáte. Bohužiaľ, neviem, pán poslanec, či ste si to všimli, ale vo vládnom vyhlásení sa ani raz nespomína slovíčko kresťan, kresťanský alebo analógia. Ani raz. Proste to tam nie je.
Na záver by som ešte povedal taký môj osobný postoj na vás, že podobne ako vy, aj ja mám svoje jedno životné motto a podľa mňa pre dlhodobé udržanie civilizácie nie je tak dôležité ani, čo sa robí, pretože občas sa urobí niečo dobré, občas sa urobí nejaká chyba, ale prečo sa to robí. Je v tom naozaj skrytá oveľa hlbšia múdrosť, než sa na prvý pohľad môže zdať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec, state buoni se potete, berem k srdcu.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec, podľa Ústavy Slovenskej republiky sa Slovensko neviaže na žiadnu ideológiu ani na žiadne náboženstvo, trošku ste sa pozabudli. My nie sme farskou republikou, chvalabohu. A napriek tomu, že plne rešpektujem vašu vieru aj vaše konzervatívne presvedčenie, a napriek tomu, že ja som úplne iný, ako ste stačili si všimnúť, tak napriek tomu sa môžme baviť o mnohých veciach, len nevnucujte svoj pohľad a nevnucujte jednu jedinú ideológiu Slovenskej republike. Pretože hovoriť o tom, že Slovensko má iba jednu identitu, kresťanskú? A nemá aj iné – humanistické, ateistické, aj tie liberálne, aj tie sociálne identity? To znamená, že ja v tejto krajine neexistujem? Keďže nie som kresťan?
Musíme sa vzájomne vážiť, v tom s vami súhlasím, ale váš prejav nebol prejavom úcty. Váš prejav bol prejavom náboženského fundamentalizmu. A ja vám poviem, nie, problém nie je moslim, problém je fundamentalista. Ale fundamentalista môže byť nielen islamský, ale môže byť aj budhistický, môže byť aj hinduistický a môže byť aj kresťanský. A vy ste práve takýto fundamentalista, čiže vy máte mentálne ďaleko bližšie k moslimským fundamentalistom ako mnohí ľudia kresťania na Slovensku.
To, že na Slovensku máme aj iné sviatky, ako ste spomínali vy, napríklad Slovenské národné povstanie, ktoré si, ku ktorému sa hlásime veľmi hrdo aj my marxisti, ateisti, pretože sme porazili fašizmus. Ten fašizmus, ktorý chcete dneska vniesť a legitimizovať tým, že sa stretávate a obhajujete fašistov v slovenskom parlamente. Nad týmto sa zamyslite ako kresťan!
Neverím tomu, že toto by robil pápež František, neverím tomu. To je kresťan, ktorého si vážim. Ktorý hovorí aj o ekologických výzvach, o sociálnej nespravodlivosti vo svete. To je kresťan, ktorého si vážim, a vy ste kresťan, ktorý má ďaleko od takéhoto velikána. Vážim si tých, ktorí hovoria o teológii oslobodenia, vážim si mnohé kresťanské inšpirácie, ale nikdy si nebudem tak vážiť kresťanských fundamentalistov, ako ste vy.

Ďakujem.
Ďakujem pánu poslancovi Krajniakovi za jeho veľmi pekné vystúpenie, myslím, že sme to potrebovali počuť. A zarezonovala mi jeho jedna otázka, že kde sa v nás berie ten pocit menejcennosti, niečo v tom zmysle. Tak ja vám poviem, ja si myslím, že je to, sa to v nás berie preto, pretože od detstva je nám vnucované, že nemáme žiadnu históriu a ak náhodou nejakú históriu máme, tak že je to taká, za ktorú sa musíme hanbiť. Naše deti odmalička sú takto učené v škole, neustále, každodenne nám to médiá vtĺkajú do hláv a takýmto spôsobom vymývajú občanom mozgy, dokonca takéto názory zaznievajú aj v tomto parlamente. Naše deti nie sú vedené k elementárnemu vlastenectvu, k láske k svojmu národu, k svojej vlasti, čo je možno rarita na celom svete, nepoznám taký štát.
Viete si vy predstaviť, že by takéto niečo bolo v Maďarsku? Naši susedia, najbližší susedia Maďari, ktorí si ctia svoju vlasť, ktorí pestujú lásku k vlasti ešte aj tým, že spievajú maďarské hymny v kostoloch. Viete si predstaviť, že by v Maďarsku niekto s takou nenávisťou vystupoval voči svojmu národu, respektíve voči štátu, ako je to v našich médiách? A viete si predstaviť, že by v maďarskom parlamente zaznievali také nenávistné útoky na históriu, na svoj štát, za ktorý sú tí ľudia volení, tak ako je to v tomto parlamente? Tu sú poslanci, ktorým sa hnusí slovenský znak, ja ľutujem toho pána, ktorému sa to hnusí, pretože, ktorému je na vracanie, preto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Pán kolega, som tiež veriaci, takže, dobre, do partie. A tak by som povedal, zaujala ma vaša myšlienka, ktorú ste hovorili, čo sme všecko dosiahli, a ja som si až neskôr uvedomil, že áno, ako to vyzerá, lebo často som v svojich predvolebných konaniach, keď som bol medzi ľuďmi, hovoril, že pozri sa, akí sú Fíni, kde sú Dáni, Francúzi, som sa opýtal, počúvajte, povedzte mi, koľko mal ten Fín za posledných sto rokov revolúcií. Každý na mňa pozrel, že čo to ja tam splietam, my sme v ´18. vznikli, nejaké Česko-Slovensko, niečo ideme budovať, budujeme, budujeme. Štyridsiaty ôsmy, sek, naruby, zas niečo budujeme, budujeme, osemdesiaty deviaty, sek, naruby. To znamená, že nie sme ešte ukotvení. Vlastne že čo kde ako.
A možno, že pán Čaplovič si bude spomínať, asi pred troma rokmi som ho oslovil ako historika a pedagóga, že povedzte mi, čo má národ zvládnuť za 20 rokov. Lebo ľudí sme nevymenili, stále tí istí a museli žiť aj v tom, aj v tom, aj v hentom a správať sa podľa toho, kde vlastne momentálne tá nomenklatúra chce ísť, ktorá vládne. Som sa pýtal, či sme na základnej škole, na strednej škole, na vysokej škole, a on mi povedal, že, pán poslanec, nerob si zo mňa srandu. No dobre, ja sa pýtam, lebo mne sa zdá, aj dneska sa ešte hľadáme. My nemáme cieľ, kam sa chceme dostať. Ani v rezortoch, žiaľ, a to ja budem furt vytýkať. Lebo ja som bol naučený ísť k cieľu. A či si ty pôjdeš k nemu priamo, kľukovito ako hnutie alebo čo, alebo zozadu, to je už tvoja vec. Cieľ musí byť, tam sa musíme dostať.
A to by som chcel apelovať a som rád, že ste spomenuli prakticky, že áno, že sme životaschopní, sme tu, fungujeme, národ, ktorý vymyslel lietajúce auto, neni hlúpy národ. Aj národ, ktorý vyháňa mladých, nemá budúcnosť. Tak sa na tom zamyslime a poďme niečo s tým robiť.
Ďakujem.

Pre mňa bol dôležitý moment toho prejavu presne v tom, že kde si hľadal ukotvenie národa. Pre mňa sú to tri momenty v histórii, súvisia, prvý – dobrovoľnícka výprava pri meruôsmych rokoch, druhý – pri budovaní vlastne légií, kde sme sa museli pridať, a tretí je SNP. Ja s tebou budem hlboko, hlboko súhlasiť v tom, že tento národ si zaslúži v jednom momente oddiskutovať svoju históriu, to, odkiaľ prišiel, na čom stojí, čo je pre neho dôležité, kde v súčasnom stave je, a tým pádom sa nám to, čo nám dlhodobo v diškurze a čo si ja čakám, čakám od politikov, že to príde k dohode, že tú základnú ideu stanovíme. Možnože tá metafora, ktorá dlhodobo hovorí o tom, že naša štátnosť si ešte nie celkom sadla, je to dôležité, čo ja z tvojho apelu a možno z pohľadu na to, ako si sa historicky pozrel na mnohé body našej histórie, ja na túto diskusiu pozývam a možnože sa nám to podarí. Vnímam viacero týchto ľudí v rôznych kluboch a možnože naozaj oddiskutované a darované aj cez toto volebné obdobie to, že historický rozmer set-upnutia alebo ustálenia momentu slovenského národa je výzvou, a preto s týmto chcem pomôcť. Inak som očakával, keďže som čítal Bandu zlodejov, že sa pozrieš na programové vyhlásenie vlády aj z tohoto uhla pohľadu.

Budem parafrázovať poslanca Fecka. Ja som tiež veriaci, ale určite nie do partie. Nie do partie preto, lebo tento príhovor mal pramálo spoločné s programovým vyhlásením vlády, bol to prejav predstaviteľa rímskokatolíckej cirkvi Slovenska k nejakému výročiu slovenskej štátnosti. Ale ja budem vždy mať veľký problém aj ako veriaci s tým, keď niekto ide mixovať do politiky náboženstvo, keď sa odvoláva na kresťanstvo a svojimi slovami ho de facto nadraďuje nad akékoľvek iné ideológie a náboženstvá. Mám s tým veľký problém. Je to podkopávanie sekulárneho charakteru štátu, s čím mám tak isto veľký problém.
V príhovore zazneli hlboké myšlienky a niektoré historické exkurzy sa mi páčili a osviežili aj moju pamäť a dal som si ich do súvislostí a to môžem, samozrejme, pochváliť aj obsahovo, ale nemyslím si, že takýto príhovor bol reflexiou na programové vyhlásenie vlády.
A už úplne na záver chcem iba povedať, že Martin Poliačik žiadnych moslimov do Európy nepozýval, nikdy také niečo nezaznelo, takže nesnažte sa ho prezentovať ako niekoho, kto by toto robil.
Vďaka.

Ďakujem.
Pán kolega, chcem sa poďakovať za to, že ako jednoznačne ste sa prihlásili ku konzervatívnym a kresťanským hodnotám v tomto parlamente. A tak isto chcem, zaujala ma teda myšlienka, ako by ste bránili pánov poslancov Blahu a Poliačika a podobných. Myslím si, že to je cesta, hľadať spoločné prieniky napriek tomu, že sme rôzni a z rôznych frakcií.
Ďakujem.

Páni poslanci Blaha a Droba, ja som pevne presvedčený, že ako konzervatívec, ako kresťan mám právo presviedčať vás aj v politike, že sa mýlite, a presadzovať svoj program. Ale som si stopercentne istý, že nemám právo vás nútiť k tomu, aby ste robili to, čo ja vám poviem, alebo aby ste si mysleli to, čo ja si myslím. Ale myslím si, že v súčasnosti máme skôr iný problém, viem vám ako katolík povedať, že skôr mnoho katolíkov na Slovensku má pocit, že práve vy, ľudia ako vy, nás chcú k niečomu donútiť. Napríklad k tomu, aby sme mali sexuálnu výchovu pre naše deti na školách, aj keď my si to neželáme. A to nie je liberálny prístup, to je dogmatický prístup.
Jedna poznámka k pánovi poslancovi Blahovi. Ak by ste ma počúvali, tak by ste vedeli, že som sa o tom, že počas Slovenského národného povstania sa naša armáda dva mesiace úspešne bránila voči Wehrmachtu a že to bolo po varšavskom povstaní druhé najväčšie ozbrojené a dlhotrvajúce hnutie v tyle nepriateľa za druhej svetovej vojny, tak by ste vedeli, že ja som na to hrdý. A kladiem vám ešte ďalšiu jednoduchú otázku. Neviem, či máte deti, ospravedlňujem sa, ak nemáte, na čo sa viac tešia, na Vianoce alebo na výročie SNP?
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, toto je moje prvé vystúpenie na tomto mieste a som tu nový a mám veľký rešpekt pred týmto miestom aj pred tým, čo chcem povedať. A možno čo by som tak na úvod povedal, že nedostal som sa do parlamentu na základe nejakej pozície na kandidátke, ale ma sem prekrúžkovali ľudia, za čo som im veľmi vďačný a beriem to ako veľký záväzok hájiť ich záujmy.
Dostal som sa sem na kandidátke Obyčajných ľudí a považujem sa za obyčajného človeka a i vďaka tejto trojdňovej rozprave a vystúpeniam mojich kolegov chcem vyjadriť, že som veľmi hrdý na to, že môžem byť v spoločnosti takýchto ľudí, ktorí naozaj preukazujú, že okrem toho, že sú obyčajní ľudia, že sú aj odborníci a že sú to aj ľudia veľkého srdca a sú to ľudia, ktorí presne vedia, o čo v živote ide. Stretávajú sa s reálnymi problémami a prichádzajú s veľmi konkrétnou agendou, ktorí chcú pomôcť tejto krajine, a dáva mi to veľkú nádej. Čím nechcem povedať, že v iných stranách a hnutiach by to tak nebolo, ale chcem vyzdvihnúť práve mojich kolegov, lebo som za nich vďačný a mám možnosť ich už aj trošku osobnejšie poznať.
Ja by som sa chcel vyjadriť k programovému vyhláseniu vlády z pozície živnostníka, obyčajného človeka ako, hovorím, človek, ktorý sa pohybuje medzi živnostníkmi a malými podnikateľmi, dá sa povedať, už od malička, aj vďaka rodinným firmám, ktoré sa u nás v rodine nachádzajú, a možno aj tak všeobecne k tomu, ako som vnímal vôbec tvorbu tohto dokumentu a keď som si ho čítal, čo tak vo mne odznelo. A vždy, keď; alebo odkedy som začal kandidovať, odkedy som proste vstúpil do toho, že chcem niesť nejaký mandát, tak sa snažím pozerať na veci očami voličov. Očami ľudí, ktorí sú, v úvodzovkách, naším zákazníkom. Myslím si, že toto je veľmi dôležitá rovina, ktorú by sme vždy mali zohľadňovať pri akomkoľvek zákone, ktorý budeme robiť. Možno by som to nazval ešte takou empatiou, niekedy vládne taký ten pocit, že my vieme lepšie, ako by to ľudia mali mať, a ono to naozaj mnohokrát aj pravda môže byť. Ale to, že im povieme, že to vieme lepšie, ešte neznamená, že oni to tak pochopia a prijmú. A to je niečo, čo ja vnímam alebo vidím v našej krajine, že zaobchádzanie s bežnými ľuďmi, s obyčajnými ľuďmi, s voličmi je niekedy, pôsobí z pozície moci a z pozície nadradenosti. A keď som si pozeral tento dokument, prechádzal som si ho a snažil som sa na to pozerať nielen teda, hlavne očami živnostníka, ale aj možno takého bežného voliča, tak ma tam zaujalo pár vecí. Ako prvú alebo takú najhlavnejšiu by som vyzdvihol reálnosť sľubov.
Programové vyhlásenie vlády začína tým, že sa jedná o vládu kontinuity. Bola tu veľa povedaného o tomto slove. Ale poviem vám, čo zaujalo mňa, pretože do určitej miery si môžme povedať, že je to pravda. Bola tu jednofarebná vláda, bol SMER, vládol sám a vstupuje do ďalšej vlády a pripravuje programové vyhlásenie vlády. Pre mňa ako človeka, ktorý štyri roky spravujem krajinu, robím konkrétne opatrenia, by som si dovolil tvrdiť alebo by som mal aspoň takú predstavu, že presne viem, v akom stave sa krajina nachádza, lebo ju nepreberám po nikom inom iba po sebe samom. Presne viem, čo som ešte nestihol. Presne viem, keď mám také zastúpenie v parlamente a mám tak blízko k voličom, čo ľudia potrebujú, a presne viem to naformulovať aj do programového vyhlásenia vlády.
Napriek tomu tento dokument na mňa pôsobil ako dokument, ktorý hovorí o veľa ambíciách, ale neodráža túto realitu kontinuity. Z čoho mne vyplýva jedna dôležitá vec. A to je, alebo čo mi tam tak chýbalo aj na základe tých krásnych viet, toho kvetnatého textu, ktorý tam bol, a naozaj niektorých nereálnych sľubov, som v tom absentoval práve tú férovosť zaobchádzania s obyčajným človekom, s ľuďmi tam vonku, ktorí sú naši voliči a ktorí očakávajú a vzhliadajú k Národnej rade, ale aj k vláde, vzhliadajú na to, ako sa o nich postaráme, čo tu pre nich vytvoríme.
Keď vznikla koalícia, koalícia, aká vznikla, čiže vstúpili do koalície aj strany SIEŤ a MOST, mohli by sme očakávať, že prinesú práve to, čo sme možno my ostatní niesli. A ja si pamätám a nechcem naozaj, to hovorím z pohľadu voliča a myslím to úprimne. Pamätám si na kampaň strany SIEŤ; ale aj MOST – HÍD, a možno práve teraz spomeniem viacej práve stranu SIEŤ; o tom, ako si tu môžme urobiť dobrý štát. A toto boli heslá aj program, ktorý naozaj prinášal veľa nádeje, že niekto tu chce presadiť dobré riešenia. Ale musím povedať, že ja ako živnostník, obyčajný človek, a vy ste tu rozobrali ostatné pasáže toho dokumentu a počuli sme tú rozpravu, som nenadobudol ten pocit, že by sa tu podarilo tieto veci pretaviť práve do tohto programového vyhlásenia vlády, práve do smerovania vlády. A toto opäť prináša sklamanie.
Ale poďme sa pozrieť možno trošku tak konkrétnejšie, alebo ja by som chcel teraz tak trochu konkrétnejšie práve hovoriť možno z pohľadu toho živnostníka, človeka, ktorému je blízke práve to malé a stredné podnikanie, keď poviem.
V hospodárskej politike alebo v časti hospodárska politika sa píše: "Priemysel bude v roku 2020 hlavným nositeľom kvalitnej zamestnanosti, tvorby pridanej hodnoty v hospodárstve Slovenskej republiky, garantom makroekonomickej stability, najmä svojou vysokou exportnou výkonnosťou, a motorom vysoko efektívnych inovácií." Áno, znie to dobre, prečo nie. Ale toto má byť jediná priorita? Alebo je; keď toto tu znie, mne tu chýba, že kedy začne byť už tu naozaj položená priorita na to malé a stredné podnikanie, o ktorom sa dokument vyjadruje a hovorí, že východiskom bude už prijatá Stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu, tzv. dokument RIS 3, ktorý hovorí o tom, že, a ja dovolím si z toho zacitovať, z tejto stratégie, že "významným parametrom inovačnej výkonnosti krajiny je aj kondícia malých a stredných podnikov". Keďže slovenská ekonomika je charakterizovaná práve dominanciou malých a stredných podnikov. Je charakterizovaná práve dominanciou. Tie dosahujú viac ako 50-percentný podiel na tvorbe pridanej hodnoty, tržbách a vo vytváranom zisku dosahujú úroveň nad 50 %. Malé a stredné podniky tvoria 99,9 % podnikov Slovenskej republiky, pričom vytvárajú 77,2 % pracovných miest v súkromnom sektore.
A opäť, posledné, čo si dovolím zacitovať: "Prevládajúcou právnou formou malých a stredných podnikov sú podnikatelia, fyzické osoby, ktorí tvoria 70 % tejto kategórie." Toto sú dôležité čísla a ukazujú o tom, kde sa nachádza naša pracovná sila a kde potrebujeme klásť dôraz, kde potrebujeme klásť prioritu. Nevadí mi, že si uvedomujeme, že priemysel je naozaj dôležitý. Ale poďme hovoriť o tom, čo chceme urobiť pre túto skupinu ľudí. Pretože pozrime sa na to, čo sa v tom dokumente hovorí, keď teda by sme chceli ísť možno aj do takých finančných faktorov v kontraste práve toho povedaného, čo nám programové vyhlásenie vlády ponúka. Zníženie dane právnických osôb na 21 % a už to tu bolo viackrát povedané. To je čo? To sú odrobinky. A povedzme si na rovinu. Živnostníci museli za pôsobenia minulej vlády mnohí prejsť zo živnosti na eseročky. Prečo? Pretože to už bolo neúnosné byť živnostníkom a hľadali spôsob, ako ostať podnikať ďalej. Zaviedli sa daňové licencie. A teraz programové vyhlásenie vlády spomína, že áno, budeme s tým jednať. Kedy? V roku 2018, počnúc rokom 2018. Aký je to odkaz týmto ľuďom, ktorí sa sami o seba starajú?
Viete, musíme si uvedomiť jednu veľmi dôležitú vec pri živnostníkoch. Ktorýkoľvek zamestnanec sa rozhodne stať živnostníkom, prekračuje veľkú rieku, pretože zamestnanci sú ľudia, ktorí majú mentalitu ľudí, postarajte sa o mňa, ja prídem do práce, budem pracovať a chcem za to výplatu a všetky benefity a tak ďalej. Dobre, česť výnimkám. Ale pri živnostníkoch je to naozaj o tom, že zrazu sa idem postarať o seba ja. A toto je veľmi dôležitý posun v mentalite ľudí. A toto si tu musíme vážiť, pretože tento posun mentality ľudí prináša aj taký určitý zrod kreativity a uvoľňuje v ľuďoch kreativitu. A my potrebujeme v našej krajine, aby ľudia začali byť kreatívni. Cestovný ruch to nevyhnutne potrebuje. My už nemôžme očakávať rýchle zbohatnutie. My chceme, aby ľudia začali pracovať a prinášať hodnotu bez toho, aby očakávali rýchle zbohatnutie, ale zároveň budú cítiť podporu v chrbte od vlády. A toto je niečo, čo na základe tohto programového vyhlásenia aj úsekov, ktoré sú tam tomu venované, necítim. Týmto ľuďom potrebujeme uvoľniť ruky. A preto si dovolím povedať, že živnostníci, malí podnikatelia sa tomuto nepotešia.
Čo to ešte evokuje, tieto pasáže? A tu by som chcel ešte jednu myšlienku k tomu povedať. Keď som čítal tieto pasáže, evokovalo mi to jednu vec. Opäť tu bude starostlivosť o vyvolených, o veľkých hráčov. Pretože vždy, keď sa ideme starať o veľkých hráčov, všetci tí malí, ktorých je nespočetne veľa, pred chvíľkou som hovoril tie čísla, si hovoria, tu na mňa nevyjde rad. Zase som ponechaný napospas samému sebe. A opäť v spoločnosti bude panovať atmosféra, že tu nie je férová súťaž. S týmto máme už bohaté skúsenosti.
Takže ja by som len chcel apelovať na vládu Slovenskej republiky, aj keď teda v programovom vyhlásení vlády je tomu venovaná malá pasáž, aby nezabúdala na túto skupinu ľudí, na túto veľmi početnú a dôležitú skupinu ľudí. Som veľmi rád, že tu veľa odznelo aj o vzdelávaní ľudí, aby sme ich vychovali k takej možno samostatnosti a vedeli v nich rozvíjať to kreatívne, ktoré sa potom môže pretaviť práve aj pri tom podnikaní. A aby sme sa nesnažili možno sa viesť len na vlne toho, čo tu funguje a tým myslím možno našu komparatívnu výhodu automobilového priemyslu alebo produkciu ocele.
Chcel by som ešte kratučko povedať niečo k pasáži o doprave. Tým, že som človek, ktorý veľa cestuje po Slovensku a zaujímam sa o túto tému, tak som si preštudoval tak dôkladnejšie aj túto časť. A opäť mi tam zarezonovalo ten pojem reálnosť sľubov pri programovom vyhlásení vlády. A čo tým myslím. Ešte predtým možno, než to tak konkrétnejšie pomenujem, chcem oceniť túto pasáž, lebo je to pasáž, ktorá prináša viacej nádejí a páčila sa mi viac. Poviem aj prečo. Napriek tomu, že je ambiciózna, sú tam, myslím, že veľmi dobré veci a veľmi dobrý signál je práve ten Národný generel dopravy. Lebo signalizuje to, že je tu snaha sa seriózne zaoberať dopravným plánovaním, ktoré je založené práve na prioritizácii dopravných projektov. Veľmi vám fandím, aby sa vám to podarilo. Myslím si, že je to veľmi ambiciózne a veľmi vám v tom fandím.
Páči sa mi a oceňujem, že sa v dokumente hovorí aj o tom, že vláda si uvedomuje a chce sa zaoberať riešením dopravných problémov aj podpore verejnej osobnej dopravy a optimalizácii dopravných výkonov v železniciach a v modernizácii vozňového parku v osobnej železničnej doprave. Toto potrebujeme jak soľ. Taktiež či už sa jedná o také drobnejšie veci, ale pritom veľmi dôležité z hľadiska dopravy, záchytné parkoviská, revitalizácia zástaviek, skultúrnenie prepravy. Áno, toto je veľmi dôležité. Naša krajina mnohokrát pôsobí, akoby tu zastal čas. A my sa potrebujeme týmto veciam venovať dôraznejšie a začať ich veľmi komplexne riešiť. Práve z tohto oceňujem aj tú iniciatívu optimalizácie a vlastne dotiahnuť ten projekt dopravnej autority. Ale opäť. Považujem to za veľmi ambiciózne. Pretože keď sa to nepodarilo jednofarebnej vláde, kde ste mali sedem županov, myslím si, že to bude omnoho ťažšie práve teraz v koalícii, ale fandím vám.
Poďme sa teda pozrieť možno na tú reálnosť sľubov v cestnej doprave. Máme tu ďalší termín. Ďalší termín spojenia Bratislavy s Košicami. Najnovšie 2020. Je toto naozaj možné? Veď vieme, že problémom je práve úsek Turany – Hubová, ktorý podľa dostupných informácií ešte nemá stavebné povolenie a nezačal sa ani súťažiť. A to vychádzam z informácií verejne dostupných a potvrdil ich aj sám investičný riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti. Prečo potrebujeme ľuďom dávať sľuby, pričom už dopredu vieme, že sa nenaplnia, a spôsobovať im sklamanie? Jednajme s našimi ľuďmi férovo. Myslím si, že to je to, na čo čakajú a ocenia. A keď budú vidieť úprimnú snahu a reálny odpočet, budú ochotní aj čakať. A myslím, že už párkrát to v histórii tejto krajiny bolo, že sa povedali veci na rovinu, ľudia vedeli, na čom sú, a boli ochotní s tým žiť, ale vedeli, kam to vedie.
Taktiež ďalší cieľ – rýchlostné komunikácie: R2, R3, R4, R7. Opäť, nie je toto príliš ambiciózne, keď vieme, že na to nie sú peniaze? A to vychádzam z tvrdenia bývalého ministra pána Počiatka. Ono, keď chceme, aby prioritou bolo všetko, je možné, že nakoniec prioritou nebude nič.
Zaujala ma jedna len taká drobnosť programového vyhlásenia vlády, kde sa píše, že sa podpíše koncesná zmluva na obchvat Bratislavy, ale pritom vieme, že ešte nerozhodla odborná komisia ministerstva dopravy. Ale to je len taká maličkosť.
Poslednú vec, ktorú by som chcel v doprave spomenúť, sú práve tí národní prepravcovia. Je toto naozaj projekt, ktorý potrebujeme? Je toto naozaj krajina, ako sme my, do tohto investovať peniaze? A na to, aby takéto firmy vôbec obstáli vo veľkej konkurencii, sú potrebné obrovské investície. A dovolím si tvrdiť, že mám obavy, aby sme nenarazili aj na Európsku komisiu, ktorá to môže vyhodnotiť ako nedovolenú štátnu pomoc. Myslím si, že ak by sme sa touto cestou vybrali, tak opäť to môže evokovať, že tu ide o preferovanie vyvolených, o to, aby štátne prostriedky išli určitým smerom, a ďalej sa tomu ani nechcem radšej venovať.
Čo z toho vyplýva? Ľudia chcú sa mať v tejto krajine dobre a podľa rôznych štatistík vieme, že tomu tak nie je, a tak to aj vyjadrujú.
Toto programové vyhlásenie vlády považujem za veľmi ambiciózne. A tak jak som povedal, ruší ma v tom práve tá nereálnosť sľubov.
Ale čo chcem k tomu povedať a možno aj po mojom predrečníkovi a vidiac, čo všetko tu po ňom odznelo. Ja som človek, ktorý sa sem dostal vďaka svojim voličom, ktorí ma sem prekrúžkovali, a táto komunita ľudí je komunita veriacich ľudí. Som prekvapený, ako dokáže toto slovo rozvíriť, by som povedal, miestami takú energickú debatu, a preto by som sa rád krátko vyjadril aj k tejto téme.
Hoci ja som nevolil túto vládu, nie som ich volič, uvedomujem si, že súčasná vláda je vláda nás všetkých, a tak k tomu chceme aj pristupovať a také očakávania aj od tejto vlády mám. Verím, že napriek tomu, že ich volila len určitá skupina obyvateľstva, bude pristupovať férovo k nám všetkým. A ako som aj spomínal na základe toho programového vyhlásenia vlády, ktoré je tak ambiciózne, chcem vyjadriť, že práve tá skupina ľudí, ktorá volila mňa, sú ľudia, ktorí možno sa nestotožňujú s vecami, ktoré tam znejú, alebo nestotožňujú sa ani s inými ideológiami. Nie sme ľudia ani nenávisti, nie sme ľudia nejakého pretláčania svojvôle, práve naopak. Sme ľudia, ktorí majú úprimné a prajúce srdce. A toto je niečo, čo by som chcel na záver povedať, ako aj odkaz tejto vláde, že my sa za túto vládu budeme modliť. Čo tým myslím? Pretože aj toto niekedy môže byť dezinterpretované. To znamená, že budeme vám žehnať, budeme vám priať, aby sa naplnili dobré úmysly pre dobro tejto krajiny, pre dobro všetkých ľudí tejto krajiny. Pretože po tom úprimne túžime.
Ja som človek, ktorý som nebol vždy veriaci. Uveril som až v dospelosti a skupina ľudí, ktorá ma volila a dostala sem do parlamentu, sú ľudia, ktorí to myslia so svojou vierou vážne. Alebo poviem to ináč, ktorí to neberú rutinne, ale žijú úprimný vzťah s Bohom. A ja som rád a myslím, že je dôležité, aby aj na tejto pôde sme sa rozprávali aj na túto tému. Aby tu nedochádzalo k nejakému sa pretláčaniu, ale práve naopak, k nejakému dialógu, ktorý osvetlí tieto veci. Pretože naozaj, toto je krajina, ktorá má hlboké kresťanské korene. A nemôžme ich opomenúť.
Tak mi dovoľte, možno netradične, ale vyjadriť aj ako kresťan, ako človek veriaci, že sa chcem za túto vládu modliť, chcem jej žehnať, všetkým ministrom aj predsedovi vlády, aby sa im darilo robiť dobré veci v prospech tejto krajiny. Žehnať im a žehnám vám do toho, aby vaše úmysly boli čisté a aby vaše sľuby boli reálne, aby vaše konanie bolo úprimné, aby táto krajina mohla byť požehnanou krajinou. Tak vám žehnám a modlím sa, aby vás Boh mocne požehnával a dával vám tak na to múdrosť.
Ďakujem.