30. schôdza

Pani poslankyňa Zimenová.

Ja len drobnú poznámku na pána Mizíka a spôsob, akým ste ostro vystúpili voči tomuto dokumentu, určite poteší jeho autorov, pretože ste mu v podstate nemohli urobiť lepšiu reklamu. Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Blahová. A pripraví sa pani poslankyňa Kaščáková.

Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, túto vládu nemôžeme podporiť. Robí si z ľudí žarty a zahráva sa s ohňom ich nevôle. Ani len za to im nestojí, aby vypracovala programové vyhlásenie vlády, ktoré by zohľadňovalo okolnosti, za ktorých bola zostavená.
Nemôžeme sa zmieriť s ministrom vnútra ako krízovým manažérom pre všetko. Neveríme, že má silu bojovať proti svojim chlebodarcom, neveríme, že sa dokáže zorientovať, vyčistiť rezort a začať ozdravenie. Za to všetko, á, zato však veríme v jeho loajálnosť (správne "lojálnosť") k strane, ktorá ho nominovala. Neveríme spolu s rodičmi zavraždených mladých ľudí v to, že bude bdieť nad nestranným vyšetrovaním. Neveríme, že je schopný to zvládnuť. Nechcel to robiť, nikdy to nerobil a nevie, čo robí. To je veľký problém.
Pochybujeme o ministerke kultúry, pochybujeme o jej kompetentnosti, azda niekto verí v úprimnosť jej ospravedlnenia? Jej výroky o mimovládnych organizáciách a Sorosovi patria do mentálneho sveta mečiarovcov Slobodníka a Hofbauera. To sa nedá prejsť slovíčkom "prepáčte".
Neveríme, že rezort obrany netuneluje peniaze daňových poplatníkov, keď svoje dohody a zmluvy pred nimi zamyká.
Neveríme, že pôda v rukách štátu je dobre spravovaná a dotácie nie sú zdrojom bakšišu pre mafiu.
V kontexte okolností považujem za perfídne, že minister Richter po svojich kardinálnych prešľapoch zotrváva na svojom poste. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sa rozhodlo, že v rámci Operačného programu Ľudské zdroje premárni neuveriteľné 2 628 983 517 euro.
- Prioritná os Vzdelávanie: 458 mil.,
- Prioritná os Iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí: 194 mil. euro,
- Prioritná os Zamestnanosť: 795 mil. euro,
- Prioritná os Sociálne začlenenie: 294 mil. euro,
- Prioritná os Integrácia marginalizovaných rómskych komunít: 139 mil. euro,
- Prioritná os Technická vybavenosť v obciach s prítomnosťou marginalizovaných skupín: 243 mil. euro.
Ďalšie národné projekty na podporu zamestnanosti, po ktorých sa dobre vykrikuje, ako klesá nezamestnanosť. Napríklad:
- Šanca na zamestnanie: 50 mil. euro,
- Podpora zamestnávania prostredníctvom vybraných aktívnych opatrení na trhu práce: 50 mil. euro,
- Spoločne hľadáme prácu za 7 mil. euro,
- Poskytovanie finančných príspevkov agentúram dočasného zamestnávania: 10 mil. euro,
- Cesta na trh práce: 49 mil. euro,
- Šanca pre mladých: 50 mil. euro,
- Podpora zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím: 50 mil. euro,
- Podpora zamestnávania uchádzačov prostredníctvom vybraných aktívnych opatrení na trhu práce: 50 mil. euro,
- Reštart pre mladých: 10 mil. euro,
- Vzdelávanie mladých uchádzačov o prácu: 30 mil. euro,
- Reštart – Príležitosť pre dlhodobo nezamestnaných vrátiť sa na trh práce: 15 mil. euro.
Je obdivuhodné, ba drzé, ako si niekto s dispozičným právom na 2 mld. eur berie zásluhy na tom, že bola zvýšená zamestnanosť. Ak by ste dali 2 mld. Jankovi z Hornej Dolnej, aj nechtiac by zvýšil zamestnanosť o 200 %. Tu sa však zvýšením zamestnanosti chváli minister v čase celosvetovej hospodárskej konjunktúry, keď ekonomika rastie a kulminuje na vrchole kriviek bez akéhokoľvek jeho prispenia. Tie premárnené 2 mld. budeme teraz ťažko hľadať, ale pomôžu nám porozumieť tomu, prečo musí zostať minister Richter sedieť na svojom mieste.
Na podporu náhradnej rodinnej starostlivosti ste vyčlenili 17 mil. eur. Rozpustili ste ich v ničotných a dezorganizovaných projektoch. Z týchto projektov nie je žiaden prospech, pretože náhradná rodinná starostlivosť upadá. Zničili ste pestúnske rodiny, zdevastovali ste systém profesionálnych rodín. Posilňujete ústavnú starostlivosť, to znamená deti v zamrežovaných postieľkach ústavov bez šance na to, aby spoznali normálnu rodinu. Ak by ste všetkým tým náhradným, profesionálnym či ohrozeným biologickým rodinám rozdelili tieto financie, mali by pre svoje ťažko skúšané deti až do konca života peniaze na terapie, kúpele, cvičenia aj na svoju regeneráciu. Nepotrebovali by vaše zbabrané projekty.
Vy ste to však, pán Richter, použili na degeneráciu, na degeneráciu celého systému. Ajhľa, najlepší minister, akého táto krajina nosila, teda podľa jeho straníckeho šéfa Fica, má najvyššiu zamestnanosť, o ktorú sa ničím nezaslúžil. Tá je tu napriek nemu, nie kvôli nemu. No nemal problém dva roky riskovať život a zdravie detí zverených štátu v zariadení Čistý deň. Tým deťom a ich rodinám sa doteraz nikto neospravedlnil za ich utrpenie, lebo pani riaditeľova z Čistého dňa je náš človek z Úradu vlády. Kšefty mala aj s poslankyňou Vaľovou a jej sociálnymi podnikmi pod cenníkom v Humennom, v Repejove aj inde. A našich ľudí treba chrániť aj za cenu zničenia detských životov.
Sociálne služby hynú v posledných kŕčoch, samozrejme, mimo tých privilegovaných. Ľudia s postihnutím majú len malý svetlý odlesk svojich práv ku komisárke Stavrovskej, ktorá sa naozaj zo všetkých síl snaží suplovať prácu mnohých kontrolných orgánov, ktoré na ministerstve nefungujú alebo fungujú pre našich ľudí. Rodičia s postihnutými deťmi živoria na okraji biedy. Zákony, ktoré minister nastolil, generujú chaos a až teraz sa prichádza na to, že ich so žiadnymi odborníkmi nekonzultoval a ich názory a návrhy nebral do úvahy. Budú tým trpieť celé rodiny, ľudia slabí, starí, s postihnutím aj malé deti.
Europrojekty za desiatky miliónov, ktoré spotrebovalo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, sú neduživé a zbytočné. Nechránia deti, slabých ani rodiny v kríze. Zamestnanci, ktorí v nich mali robiť, nie sú, utiekli. Priestory, ktoré mali byť pre nich vytvorené, nemajú, počítače a vybavenie, ktoré mali byť pre nich nakúpené, neexistujú. Školenia, ktoré mali byť vykonané, nikdy neboli. Premrhané peniaze, stratené v simulácii činnosti, sú však oveľa menšou bolesťou než nekompetentné zásahy štátu do ľudských životov, do životov rodičov, ich detí, do života ich starých rodičov.
Na tejto rozvrátenej sociálnej politike strany SMER – sociálna demokracia nie je naozaj vôbec nič sociálne. Zostáva po nej smútok, zlosť a hanba.
Absurdným paradoxom je, že nad právami detí bdie smerácka tunelárka Tomanová, ktorá nevie ani vlastnej dcére povedať, aby sa držala zákonov.
Všetok svoj voľný čas venujem konkrétnym prípadom a strápeným rodinám, kde strojcom ich osobného a bytostného nešťastia je neschopnosť tohto rezortu. Za ich pohŕdaním voči ľuďom zostávajú zničené konkrétne ľudské osudy. Je to aj môj osobný boj, lebo sa s tými zúfalými ľuďmi rozprávam, som s tými nešťastnými deťmi, žijem ich trápeniami. Som plná ich nespravodlivosti a tej hrôzy a bezmocnosti. Aj preto hovorím, že SMER nie je žiadna sociálna demokracia. SMER je perfídna kleptokratická štruktúra.
V záujme všetkých občanov Slovenska preto je, aby táto vláda skončila čo najskôr. Dovoľte krátky citát z článku, ktorý napísal po smrti Ernesta Valka Ján Kuciak, vypočujme si jeho slová: „Netreba heroizovať človeka z mäsa a kostí, ale je nutné zamyslieť sa nad výsledkami jeho práce a v jej kontexte zhodnotiť náš vlastný príspevok k lepším zajtrajškom, hoci by bol len almužnou, prepitným chudobnej spoločnosti našich čias. Príliš rýchlo zabúdame a zase zabudneme na podobne nepríjemné myšlienky, aké prinieslo zamyslenie nad touto tragédiou. Náš rýchly štýl života nám nedáva priestor na prehodnotenie vlastných priorít, tak zase zapadneme do zapchatých ciest našich životov. Je to škoda. To, čo sa stalo, by malo mať ozdravný charakter, ktorý už nenachádzame vo viere, v morálnych autoritách a vlastne nikde." Napísal Ján Kuciak. Písal epitaf, vtedy nevedel, že sebe samému. Jeho túžba po pravde a spravodlivosti ho priviedla až k smrti. Na ten oltár položil najväčšiu obeť. Až tak ďaleko to muselo zájsť. Vyhasli dva mladé životy, v mierových časoch uprostred civilizovaného sveta zomreli mladí ľudia, lebo bojovali za spravodlivý a právny štát. Nie zbraňou, slovom.
Pre jeho pamiatku by sme mali všetci spolu teraz kričať, nie, nezabudneme, nie, nechceme zabudnúť na priority. Veríme a hľadáme morálne autority, hľadáme pravdu. Kým ich nenájdeme, nezapadneme v kolónach, ktoré sa krokom sunú k ničotnosti. Nikdy nezabudneme na to, čo hľadáme. Hľadáme hodnoty, hľadáme pravdu, hľadáme spravodlivosť, slušnosť a morálku. Toto hľadanie je pointou nášho života. Raz budú dni každého z nás zrátané a bude dôležité, aké vysvedčenie si vystavíme my sami. Najdôležitejšie okamihy budú tie, keď sme stáli na rázcestí a vyberali si tú správnu cestu. Naše rozhodnutia, dobré či zlé, budeme rekapitulovať a premýšľať nad nimi bez svetiel reflektorov, bez kamier, mikrofónov, bez oponentov. Budeme sami so sebou. Je veľmi ťažké byť sám so sebou, keď oponentom je len svedomie.
Rozumiete, dámy a páni, prečo je pre nás nemysliteľné podporiť vládu, ktorá si sama vo svojom programovom vyhlásení hovorí vláda kontinuity? My takúto kontinuitu nechceme. Zomreli pre ňu nevinní ľudia. Vláda takejto kontinuity znamená pokračovanie rozkrádania, korupcie, klamstiev, opovrhovania ľudskou dôstojnosťou, právami aj spravodlivosťou.
Viem, že mnohí z vás považovali za česť podieľať sa na vláde, že ste mali možno o jej fungovaní iné predstavy, že nemáte nič spoločné s tým, po čom kričí státisícový dav na námestiach, a cítite sa ukrivdení. Nepodvádzali ste, nekradli, neklamali, no, bohužiaľ, tí nad vami áno. A teraz chcú zodpovednosť hodiť na vás všetkých, lebo dúfajú, že nebudete hlasovať slobodne podľa svojho vedomia a svedomia, ale podľa vládnej šablóny. Že budete hlasovať zo strachu z tej cynickej grimasy, ktorú vystrúhal Robert Fico pri svojej premiérskej rozlúčke.
Dnešok je však dňom, kedy sa triedi zrno od pliev a kedy číria charaktery. Tejto vláde SMER diktuje kontinuitu rozkrádania. Je a bola to vláda kešu, vláda vlastnou hlavou, vláda našich ľudí a vláda skutkov, ktoré sa nestali. V programovom vyhlásení je aj hrádzou proti extrémizmu, ale kolegovia z ĽSNS sú zrejme veľmi vďační za takúto hrádzu, ktorá im odkláňa tisíce rozzúrených voličov do ich elektorátu. Teraz ste však vy tí najdôležitejší, lebo vás volal Ján Kuciak, keď písal o príspevku k lepším zajtrajškom. Pre jeho nádej, pre jeho mladosť a jeho snahu po hľadaní pravdy v mene všetkých ľudí, ktorí stáli na námestiach, vás prosím a žiadam, aby ste rozsekli gordický uzol a oslobodili túto krajinu od ľudí, ktorí nemajú v skutočnosti nad vami žiadnu moc, lebo ich moc spočíva len vo vašej ochote ju pripustiť.
Táto vláda nemá programové vyhlásenie, táto vláda nemá schopnosti, táto vláda nemá osobnosti, táto vláda nemá morálnu legitimitu. Personálne výmeny na postoch ministrov naozaj vôbec nič neriešia, marazmus zostáva rovnaký. Oligarchia, mafiáni a korupčné spolky s politikmi poľahky prežijú tieto kozmetické zmeny. Ani my, ani vy im v tom nemusíme sekundovať. Preto povedzme jednoznačné nie tejto vláde, a to podľa nášho najlepšieho vedomia a svedomia.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Kaščáková.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda vlády, členovia vlády, kolegyne, kolegovia, chcem začať pekne od začiatku, a to týmto. Rokujeme tu o dôvere vláde a pozrite sa na jej členov. S námahou sa tu striedajú, sedia tu síce, ale sú si vedomí toho, že to tu stačí len tak nejako pretrpieť ako nejakú povinnú jazdu a ide sa ďalej.
Aj programové vyhlásenie vlády považujú len za takú povinnú jazdu, takú technickú záležitosť, ako povedal pán najnovší premiér aj v televízii, aby sa mohlo ísť čo najrýchlejšie ďalej. Tých ľudí na námestiach by si najradšej tiež nevšímali, boli by možno najradšej, keby vôbec neexistovali. Hlas námestia ich ruší a voliči sú im vlastne nepríjemní ako také otravné muchy. Ak by nebola v hre vražda, možno by nás snáď presvedčili, že na námestiach sa vlastne nič také podstatné nedeje. Lenže skutok sa stal.
Príliš sa nám zažrala už až pod kožu táto politika mečiarovského a ficovského typu. Nie je to služba pre ľudí, ale je to služba v prospech záujmov konkrétnych osôb, mafiánov rôzneho druhu, ktorí občas pošlú výstrahu či už v podobe vraždy nepohodlného svedka, ako bol Róbert Remiáš, v podobe bitky a zastrašovania bezbranného dievčaťa, ako bola Hedviga Malinová, a najnovšie aj v podobe usmrtenia nepohodlného novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky. Keď si uvedomíme, čo sa na Slovensku za posledné desaťročia vlastne deje, mrazí nás z toho, je to ako novodobý mor. Kým v stredoveku ľudia umierali telesne, dnes vymierajú duchovne. Víťazí mamona a morálka a svedomie sú na dne. Pravda sa ale našťastie nedá umlčať ako taká otravná mucha. Ľudia na námestiach nám to ukazujú jasne. Žiadne oprášené zdrapy papiera už nechcú. Nechcú ani žiadnu oprášenú vládu. Jediným slušným riešením voči tomuto hlasu by boli predčasné voľby, ale to by aspoň zopár poslancov z vládnej koalície muselo mať charakter.
Tak ak sa tu už teda hráme na to, že máme debatovať o nejakom akože programe, využijem túto príležitosť a dotknem sa pre zmenu kultúry a som rada, že služba na mieste predkladateľa pripadla práve novej ministerke kultúry. Pretože je to oblasť, ktorej sa tu nevenuje prakticky žiadna pozornosť, a je to oblasť, ktorú si čoraz pozornejšie všímam. A čím viac si tento rezort všímam, tým viac dochádzam k presvedčeniu, že je to jeden z kľúčových rezortov na odlievanie peňazí našim ľudom, a nie malých.
Pre vysvetlenie by sme museli siahnuť hlbšie do histórie, a preto si dovolím taký krátky exkurz do minulosti. Po revolúcii v ´89. a takej prvej hrubej čiare po komunistoch sa umelci nadýchli, zistili, že môžu konečne slobodne tvoriť, ale nebolo za čo, a tak začali vznikať prvé grantové schémy ministerstva kultúry, Fond Pro Slovakia napríklad, a prvé skupinky úspešných žiadateľov. Nastúpil Mečiar so svojimi ministrami Slobodníkom, Hudecom a objavili sa prvé megatunely. Zásadná bola hlavne privatizácia Štúdia Koliba a prvých 140 mil. korún, ktoré stopila zo sveta skupina okolo pánov Glváča, Flašíka a Stráňavu na filmové projekty Jánošík a Pribina. Pán Flašík, to je ten pán, ktorý robil Mečiarovi kampaň, je to ten pán, ktorý dal budovu oproti prezidentskému palácu, na budovu namontovať hodiny odrátavajúce čas prezidentovi Kováčovi. Je to ten pán, o ktorom Fico, šéf strany SMER, hovorí na nahrávke s hlasom podobným Ficovi, že ho nesmie držať v šachu, poviem to slušne, on použil iný výraz, pretože on sám zarobil 75 mil. vlastnou hlavou. Na tej istej nahrávke hovorí pán Fico aj o tom, že musí vzniknúť nejaká paralelná finančná štruktúra na financovanie strany SMER. A práve tieto paralelné finančné štruktúry, to je ten novodobý mor.
V ´98. roku sa vo volebnej kampani SDKÚ síce hovorilo o potrebe vyšetriť a potrestať páchateľov, prípadne zrušiť privatizáciu, mečiarovskú privatizáciu Koliby. Pod vedením ministra Kňažka sa však ale nič také nestalo. Ktovie prečo? Možno preto, lebo vtedajší riaditeľ odboru kontroly na ministerstve kultúry, ktorý sa pustil do takejto kontroly, skončil s ťažkými zraneniami po tom, čo ho niekto brutálne zbil na ulici, na čo následne rezignoval, odišiel do dôchodku a následne nato zomrel. Bola to len náhoda?
Dosť na to, že aj vďaka tejto udalosti k sľúbenému ráznemu upratovaniu na ministerstve nedošlo. Minister namiesto toho podpísal prakticky identickú zmluvu na ďalšieho Jánošíka, ako jeho predchodca Hudec, v hodnote 60 mil. korún. Tentoraz ale s iným človekom, doktorom Rudolfom Biermannom. Pričom prisľúbených mu bolo ešte zhruba raz toľko v ďalšom období. Nejaké podhubie - paralelné finančné štruktúry niekde v pozadí teda zrejme neustále pracovali. Nasledoval minister Chmel, ktorý ďalší dodatok na film Jánošík už odmietol podpísať, a tak sa po filme Jánošík po producentovi Biermannovi, ale hlavne po dovtedy už minutých miliónoch na Slovensku zľahla zem. Zostalo po nich niekoľko desiatok podvedených filmárov, ktorí nikdy neuvideli honoráre za svoju prácu a ktorí si to v niekoľkých prípadoch odniesli aj s ťažkými zdravotnými následkami. Tá schéma nevyplatených faktúr pre subdodávateľov je veľmi podobná s budúcim Váhostavom. Ako cez kopirák.
Toto zvláštne turbulentné a divoké mečiarovské a postmečiarovské obdobie už vtedy plazivo prešpikovávalo krajinu najrôznejšími našimi ľuďmi ako rakovina. Vieme o tom všetci, hovorí o tom spis Gorila, len na to rýchlo zabúdame, pretože to prekrývajú nové a nové kauzy. Pripomínam to tu iba preto, aby sme nezabudli, že súčasná mafia prisatá na štát má nielen priestorové, ale aj časové rozmery a dlhé roky kvasiace podhubie. A tiež chcem ilustrovať, že práve z tohto podhubia vznikla aj súčasná garnitúra.
Ale ak mám zostať pri kultúre, v tomto podhubí, konkrétne v štátnej inštitúcii STV, už čakal aj vtedajší dramaturg STV a budúci minister kultúry Maďarič na svoju príležitosť aj so svojimi priateľmi Glváčom, Flašíkom, Stráňavom. Tými istými, ktorí sa tak dobre uplatnili už za Mečiara, ale aj všetkého schopnými novými kádrami. Napríklad režisérom Igorom Kováčom, ktorého meno sa vynára v rôznych medializovaných kauzách aj dnes. Ono z STV, resp. dnes RTVS, vôbec do dnešného dňa vyrážajú do externého prostredia rôzne, všetkého schopné kádre, ktoré majú prístup k peniazom z daní občanov. Tým externé prostredie dlhodobo deformujú a ono s tým musí dlhé roky žiť.
Pán Maďarič z tohto podhubia vyrašil v roku 2002, kedy sa stal vedúcim tlačového, mediálneho oddelenia vznikajúcej Ficovej strany SMER – SD a de facto jej hlavným ideológom. Na zabezpečenie nerušeného toku štátnych peňazí tam, kam bolo potrebné, vznikla agentúra REDHOUSE, neskôr UPTOWN PRODUCTION na čele so spomínaným Igorom Kováčom, ktorý sa okolo štátnych zákaziek motá doteraz, a treba povedať, že mimoriadne úspešne. Je to človek, ktorý si rozhodne nežije zle, a ľudia z brandže o ňom veľmi dobre vedia. Je to veľmi výrazná šedá eminencia v kultúre, ktorá v tom, skrátka, vie chodiť a ktorej meno sa radšej iba šepká.
Ako som povedala v piatok vo faktickej poznámke, pokiaľ by ste napríklad pátrali, kto je za Agentúrou Evka a predraženou propagáciou slovenského predsedníctva v Európskej únii na ministerstve zahraničných vecí alebo kto je za organizáciou osláv MDŽ v športových halách po celom Slovensku a ďalšími a ďalšími projektmi z Úradu vlády, alebo kto je napríklad za tunelovaním Audiovizuálneho fondu cez zahraničné koprodukcie, vždy skončíte v UPTOWN PRODUCTION. Čiže vo výsledku u pánov Maďariča, Fica a Kaliňáka.
Minister Maďarič za svojho pôsobenia na ministerstve nechal tieto aktivity kvasiť. Prikryl ich hrubou pokrievkou a na pozadí si realizoval vlastné ďalšie projekty, ako napríklad digitalizácia národného kultúrneho dedičstva, tentoraz už v mnohých miliónoch, v stovkách miliónov eur. Na tvári ho po celý čas kryla maska kultúrne rozhľadeného, empatického a obľúbeného umelca. Dokonalé mimikry, pomocou ktorých dokáže oklamať telom množstvo ľudí aj z umeleckej brandže možno aj dnes.
Mohla by som pokračovať, ale nechcem, pretože ľudia to už nechcú počúvať. Majú toho plné zuby. Tých káuz je toľko a zlievajú sa do tak veľkého obludného vreca, že už všetkých ťažia až tak, že slušní ľudia sa zbavujú aj poslednej nádeje. Chcela som to povedať iba preto, aby som dala na pravú mieru, že práve cez kultúru vedú silné vlásočnice na zhnitý koreň korupcie, na ktorý tu moji predrečníci nespočetnekrát poukázali, a že práve tu viac ako v iných sektoroch bude veľmi potrebné upratovať a vetrať.
A preto je veľkou otázkou, či ste práve vy, pani nová ministerka kultúry, tou správnou osobou pripravenou posvietiť si na rezort, do ktorého vstupujete, a či vôbec tušíte, do čoho vlastne idete. To, že vám niekto vyčíta slabú znalosť umeleckého prostredia, je to najmenej podstatné, z toho si ťažkú hlavu nerobte. Minister kultúry nemá čo určovať umelecké trendy, ale musí to byť v prvom rade manažér verejných peňazí, ktorých rozdeľovanie sa musí diať transparentne, hospodárne a efektívne, tak ako v každom inom rezorte. Bodka. Je pravda, že zaviesť takéto pravidlá práve v rezorte kultúry je obzvlášť ťažké, lebo tu máme do činenia s veľmi špecifickým, zložitým a uzavretým umeleckým prostredím. Okrem zdravého úsudku sa tu treba vysporiadať aj s emóciami rôznych nositeľov kultúry, ktorí aj keď si často hovoria nezávislí, tak sú často vo svojom živobytí závislí výlučne na verejných zdrojoch. A treba sa tu vysporiadať aj so záujmami producentov externého prostredia, ktorí sú už roky dokola de facto stále tí istí a darí sa im budiť dojem, že sú práve oni tými absolútnymi a nespochybniteľnými príjemcami najrôznejších dotácií, grantov a iných benefitov. Ako napríklad vecného plnenia zo zmlúv s RTVS. Nechcem teraz zachádzať do podrobností, ale všetci bývalí riaditelia RTVS, resp. STV, ako aj bývalý minister a zainteresovaní, ktorí ma teraz náhodou počúvajú, určite vedia, o čom hovorím, a myslím si, že čoskoro to zistíte aj vy, pani ministerka.
Nemyslím si však, že je vo vašich silách na tom niečo zmeniť, a to najmä preto, lebo v záujme staronovej vlády nie je s touto chobotnicou bojovať, pretože ľudia na ňu napojení sú jej súčasťou. Všetci tí Stráňavovia, Kováčovia, ale aj Jankovské, Krajmerovia, Bödörovci, Brhelovci, Širokí a ďalší v pozadí ťahajú beztrestne za nitky stále a držia spolu ako kliešte. Obávam sa, že vy ako terč posmeškov alebo nejakých petícií, pani Laššáková, ste v tejto mašinérii úplne, ale úplne nepodstatná. Ľudia nechcú dokola počúvať o nových a nových kauzách, chcú počuť, ako sa dá z toho dostať von. Chcú počuť riešenia.
V strane SaS máme riešenia, ktoré tieto nitky pretnú aj v kultúre. Tento rezort viac ako ostatné potrebuje hĺbkový a poctivý nielen formálny, ale hlavne obsahový audit vo všetkých organizáciách v pôsobnosti ministerstva kultúry. Som si istá, že mnohé persóny, možno aj celé organizácie ministerstva kultúry budú po takejto kontrole ťažko preukazovať svoju opodstatnenosť. Som si istá, že budú ťažko preukazovať svoju opodstatnenosť aj mnohé položky v rozpočte jednak priamo na ministerstve, jednak v podriadených organizáciách, ale najmä v RTVS. Špeciálne sa treba pozrieť na to, či RTVS naozaj potrebuje 1 400 zamestnancov a 120 mil. na svoj chod. Žiadny z doterajších riaditeľov, ale najmä minister Maďarič, toto nikdy nepreveril. Nesúhlasím s tým, že peňazí na kultúru je málo. Je ich dosť až na to, že podstatná časť už dlhé roky odteká ľuďom, ktorí v tom vedia chodiť. A to nielen cez RTVS, ale aj Audiovizuálny fond a iné inštitúcie.
Základ, ktorý očakávam od ministra kultúry a ktorý, samozrejme, nikde v programovom vyhlásení nenájdeme, je jednoduchý: uťať tieto praktiky a nestať sa ich spolupáchateľom. To by bolo naozaj nové. Lenže vo vláde kontinuity nič také nie je možné.
Pani Laššákovej mi je preto ľudsky ľúto, lebo ako politický káder zo zálohy podľa mňa absolútne netuší, kam ju to jej politickí súpútnici vlastne nastrčili. Podstata tkvie niekde hlboko, široko až ďaleko v podhubí, ktoré som spomínala na začiatku môjho príspevku.
A preto z týchto dôvodov nemám ani najmenší dôvod hlasovať za dôveru tejto vláde.
Ďakujem.

Bez faktických poznámok. Nech sa páči, pán poslanec Lukáč. Nie je v rokovacej sále, stráca poradie. Pán poslanec Pčolinský nie je v rokovacej sále. Je. (Reakcia z pléna.) Pán poslanec Mazurek.
Po pánovi poslancovi Mazurekovi budú vystupovať ešte traja páni poslanci a potom bude mať, vystúpi v rozprave pán poslanec Krajniak, ktorý žiada, aby poslanci sa dostavili do sály, lebo bude vystupovať. (Smiech v sále.)
Nech sa páči.

Drahé kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci, tak som nečakal, že tak rýchlo sa dostanem na rad ani že v Národnej rade bude tak málo poslancov, keď rokujeme o tak dôležitej téme, ale niet sa čomu diviť. Ťažko teraz opätovne hovoriť o programovom vyhlásení vlády, pretože to tu bolo opomínané už nespočetne veľakrát. Ako bolo spomínané, celé state v tomto programovom vyhlásení vlády... (Ruch v sále.) Celé state v tomto programovom vyhlásení vlády boli odkopírované z pôvodného programového vyhlásenia vlády ešte z roku 2016 a pán nový premiér Pellegrini si nedal ani toľko práce, aby si to medzitým prečítal a odstránil úplné absurdity a banálne nezmysly, ktoré sa tam takto objavili a boli predložené na schválenie priamo pred najvyšší zákonodarný orgán Slovenskej republiky, to znamená, ukázal nielen poslancom Národnej rady, ktorých si síce vážiť nemusí, ale hlavne občanom, ktorých by si ako predseda vlády vážiť mal, za čo mu reálne stoja. Ani si len nedokázal prečítať svoje vlastné programové vyhlásenie a, ako hovorím, odstrániť jasné nezmysly, ako to, že chce zabezpečiť dobrý, bezpečný a kvalitný priebeh nášho predsedníctva v Európskej únii v rámci roku 2016, teda z prelomu roku 2016 a 2017.
Každopádne vystupovali tu iba opoziční poslanci. Vládni poslanci neboli schopní, resp. nechceli prísť obhajovať toto nové programové vyhlásenie vlády aj celkovo dôveru voči týmto personálnym obsadeniam na jednotlivých ministerských postoch, pretože povedzme si rovno, obhájiť sa to jednoducho nedá.
Každopádne nalejme si čistého vína, poďme sa baviť otvorene, hovorme si jasne, čo za ľudia sa dnes reálne chcú dostať k moci, čo za ľudia reálne chcú kritizovať týchto síce skorumpovaných mafiánov, klamárov, podvodníkov, ľudí, ktorí zdevastovali Slovensko, ktorí ho zničili, ktorí ho dostali do stavu, v akom je dnes, aj napriek tomu, že pán Pellegrini tu vystúpil a hovoril o tom, ako nám rastú mzdy, ako sa máme dobre, ako sa občanom jednoducho darí, ako sa všetci máme perfektne, ako klesá nezamestnanosť. Tak na druhej strane tu chcú vystupovať ľudia, ktorí podporujú príval imigrantov, chcú ratifikovať Istanbulský dohovor, otvorene útočia na všetky národné a kresťanské hodnoty, na ktorých stojí celá naša civilizácia, vystupujú tu s úplnými absurdnosťami a nezmyslami a občania Slovenskej republiky by im mali dať tú dôveru, aby oni vládli, aby oni zastupovali Slovensko.
Tá politická situácia, tá vládna kríza aj celkovo politické obsadenie tohto pléna je tak roztrieštené, tak hrozné a tak skutočne bez akejkoľvek vízie alebo akejkoľvek možnosti pre občanov Slovenskej republiky do budúcnosti počítať s nejakou normálnou vládou, ktorá prestane klamať, prestane kradnúť, zastaví toto drancovanie slovenskej zeme a prinavráti moc do rúk práve občanom Slovenskej republiky, ktorým podľa ústavy moc reálne aj patrí.
Pretože ak by práve vládu pána Pellegriniho nahradila nejaká vláda s Matovičom a Sulíkom, s ľuďmi z tejto "Slovenskej arabskej strany", ako ju nazývam, alebo s OĽANO, kde 19 poslancov má 27 rôznych názorov, tak by to pre Slovensko nebola práve o nič väčšia výhra.
Ale toto je práve najsmutnejšie, že na jednej strane máme zlodejov, podvodníkov, mafiánov, oligarchov, ľudí priamo napojených na organizovaný zločin, ľudí, ktorí priamo vytunelovali, rozkradli, zničili celé národné hospodárstvo, a na druhej strane máme bláznov, ktorí neváhajú zneužívať smrť dvoch nevinných ľudí na svoje vlastné politické ciele, politické účely. Máme tu ľudí, ktorí chcú hovoriť, že pohlavie je nejaká sociálna, nejaký sociálny konštrukt, že to vôbec nemá žiaden biologický základ, že keď ja si teraz, zajtra poviem, že som žena, tak kľudne môžem byť žena, že jednoducho je to tak. Proste takíto ľudia chcú vládnuť, takíto ľudia chcú vytvárať hodnoty, či už na ministerstve školstva, takíto ľudia chcú učiť naše deti a vysvetľovať im, čo je v živote správne. A ako sa má na toto pozerať bežný, normálny slovenský občan, ktorý chodí od pondelka do piatku do práce, ktorý sa stará, ktorý vychováva deti, ktorý má svoju rodinu a chce, aby aj v budúcnosti mohli jeho deti žiť v normálnom, slušnom štáte, bezpečnom štáte, v štáte bez imigrantov, v štáte bez úchylov, v štáte bez zlodejov, bez podvodníkov, bez klamárov, bez týchto privatizérov, oligarchov a všetkých podvodníkov, o ktorých tu môžme hovoriť snáď donekonečna.
Keď sa na to pozriem, ja to poviem otvorene, jedinú nádej, jedinú možnosť a záchranu vidím práve v Ľudovej strane Naše Slovensko. Jediní nemáme žiadnu korupčnú kauzu, jediní sme sa nezapojili do všetkých tých vašich podvodov, jediní sme si zachovali svoju národnú a kresťanskú identitu, hodnoty. Jediní nemáme problém povedať otvorene, čo si myslíme úplne o každom, či už je z tejto fiktívnej opozície, či už je z tejto koalície zlodejov, klamárov a podvodníkov a ľudí, ktorí dnes majú jeden názor, zajtra úplne opačný, pozajtra zase iný, a ľudí, ktorí to dotiahli so Slovenskom tam, kam to jednoducho dotiahli.
Je veľmi smutné, že obrovská vôľa občanov Slovenskej republiky, ktorá hlása, resp. ktorá túži po zmene, ktorá chce naozaj zmenu v tomto štáte, ktorá už nechce ďalej nechať týchto skorumpovaných mafiánov vládnuť, je zneužívaná ľuďmi práve z tohto opozičného politického spektra na svoje vlastné politické účely. Bohužiaľ, tí ľudia, ktorí protestujú v uliciach, tí ľudia, ktorí sa snažia dosiahnuť zmenu, sú naozaj čestní ľudia, sú to ľudia, ktorí naozaj nechcú žiť v mafiánskom štáte, sú to ľudia, ktorí naozaj nechcú sledovať, ako sú novinári a ich snúbenice vraždení len preto, že napíšu niečo o vládnych politikoch a mafiánoch, ktorí stoja za nimi v úzadí. Ale sú zneužívaní, ich hlas, ich vôľa, na politické účely a ambície ľudí, ktorí vôbec, vôbec nie sú iní ako tí, ktorí dnes reálne vládnu. A toto je práve na tom najsmutnejšie.
Mnoho sa tu hovorilo o tom, prečo boli tie protesty odvolané a prečo sa teraz deje ten protest pred parlamentom, prečo po tom, ako Andrej Kiska povedal „prestaňme protestovať, dajme šancu tejto vláde“, naraz všetko stíchlo a nebol jediný problém. Hovorilo sa o tom, že za týmito protestami v úzadí celých týchto zmien je George Soros, vystúpil s tým práve Robert Fico, keď chcel odpútať pozornosť medzi tým, ako sa s Bélom Bugárom pekne dohadovali na ďalších kšeftoch a na tom, ako napália celú slovenskú verejnosť. Nato vystúpila opozícia, ktorá nemohla práve Robertovi Ficovi jasnými, tvrdými, zreteľnými argumentami vysvetliť, že on nie je v ničom iný ako tieto Sorosove bábky a mimovládne organizácie, ktoré sa, áno, podieľajú na týchto protestoch, tak prišli s tým, že to sú konšpiračné teórie, že to sú výmysly, to sú nezmysly, to neexistujú žiadne prepojenia. Sorosove peniaze na Slovensku, čo ste sa zbláznili? Dokonca že Soros ani neexistuje, že to je len nejaký starý starček, ktorý na dôchodku hraje golf a o nič sa nestará.
Tak sme si dali tú prácu, no a pozreli sme sa, že či to je s tým Georgeom Sorosom naozaj také, ako sa hovorí, či to je naozaj len záležitosť nejakých konšpiračných teoretikov. Ja nebudem hovoriť o tom, že tu George Soros chodí po námestiach a rozdáva ľudom peniaze do rúk, že George Soros priamo organizuje tieto protesty alebo že sa snaží nejakým spôsobom kritizovať vládu. Ja budem hovoriť o tom, že práve peniaze tohto miliardára sa podieľali na mnohých prevratoch v mnohých štátoch celého sveta a že aj práve v tomto prípade môžme vidieť určitú spojitosť.
Keď sa pozrieme na organizátorov tohto protestu, z akého prostredia vzišli, kto za nimi stojí a ako sa reálne zneužíva vôľa a hnev ľudí, čestných ľudí, na Slovensku na dosahovanie politických cieľov, tak zistíme, že práve ľudia, ktorí organizujú tieto protesty, pochádzajú z prostredia Petit Pressu, ktorý vydáva denník SME. A keď sa pozrieme na to, ako Petit Press vlastne vznikal a kto je na jeho čele, tak zistíme, že je to nejaký Alexej Fulmek. A keď sa pozrieme bližšie na tohto pána Alexeja Fulmeka, tak zistíme, že je členom Board of Directors v Media Development Investment Fund, to je americká organizácia, ktorú, hádajte, kto založil, resp. za koho peniaze boli, je financovaná, bola financovaná? Za peniaze Nadácie otvorenej spoločnosti. A kto založil Nadáciu otvorenej spoločnosti? George Soros. No a tento pán Alexej Fulmek sedí v tejto rade riaditeľov s istým pánom Houstonom Spencerom, ktorý okrem toho, že sa podieľa na riadení tohto Sorosovho investičného fondu, ktorý zakladá rôzne mediálne organizácie, rôzne médiá, tzv. opozičné médiá, tak je dokonca aj riaditeľom strategických operácií pre Nadáciu otvorenej spoločnosti a pre Sorosov ekonomický a vývojový fond. On sa tak normálne nazýva Sorosov ekonomický a vývojový fond. Tak s týmto pánom sedí pán Alexej Fulmek, riaditeľ Petit Pressu, ktorý vydáva denník SME, v jednom vedúcom zoskupení riaditeľov amerického investičného fondu na podporu tzv. opozičných médií.
No a keď sa pozrieme na to, ako vlastne denník SME vznikal, tak zistíme, že Petit Press si požičal práve od tohto Sorosovho investičného fondu peniaze s 2-percentným úrokom na to, aby si mohol založiť svoju tlačiareň a vydávať tento denník SME.
No a keď potom prídeme priamo k organizátorom týchto protestov, tak zistíme, že organizátori sú vlastne Peter Nagy, jeho žena, ktorí pracujú práve v Petit Presse, druhá zase pracuje v Komenského inštitúte priamo pod patronátom Andreja Kisku a pod patronátom a sponzorstvom firmy Esset, ktorá zase sponzoruje Denník N, ktorého celá redakčná rada pochádza práve z Petit Pressu, to znamená priamo so Sorosových peňazí. A ďalšia z organizátorov, pani, resp. slečna Karolína Farská pochádza práve zo Slovenskej debatnej asociácie, ktorú založila Nadácia otvorenej spoločnosti, priznal to aj pán Martin Poliačik, jej bývalý riaditeľ. A môžme sa to aj dočítať vo výročných správach. A Nadácia otvorenej spoločnosti komu patrí? Opäť pánovi Sorosovi.
To znamená, nie je to len záležitosťou konšpiračných teoretikov, nejakých jašterov a podobných nezmyslov, môžte sa z toho smiať aj tam na balkóne, novinári, ale je to jednoducho pravda, tieto veci sú jednoducho overiteľné.
Peniaze tohto miliardára skutočne ovplyvňujú dianie, ovplyvňujú médiá a ovplyvňujú to, ako sa vyvíja verejná mienka v mnohých štátoch Európy.
Ale teraz, čo je dôležité, ja netvrdím, že George Soros stojí priamo za týmito vecami, že George Soros nejakým spôsobom chce vyvolať na Slovensku prevrat alebo niečo podobné, ale nalejme si čistého vína v tejto téme, pretože je to dôležité, nemôžme sa tváriť, že nejaké peniaze tohto pána nijakým spôsobom nezasahujú do ničoho a že je to len konšpiračná teória. To by bola jednoducho hlúposť. A bola by aj hlúposť nejakým spôsobom si myslieť, že bohatí, extrémne bohatí ľudia s určitými politickými ambíciami nebudú využívať svoje obrovské finančné zdroje na to, aby manipulovali vlády, na to, aby využívali médiá vo svoj vlastný prospech, na to, aby formovali verejnú mienku tak, aby dosahovali svoje politické ambície. To by bolo naivné očakávať, že títo extrémne bohatí ľudia toto robiť nebudú.
Každopádne mne je naozaj, naozaj úprimne ľúto tých mladých ľudí, ktorí sú takto zneužívaní Matovičom, Sulíkom a celou touto bandou na to, aby sa na Slovensku veci síce trošku zmenili, ale či k lepšiemu, kto to dnes môže povedať?
Ľudová strana naše Slovensko, ako sme otvorene povedali niekoľkokrát, je za predčasné parlamentné voľby, pretože táto vláda, ktorá tu vznikla, nemá žiadny demokratický, legitímny mandát. Ako bolo spomínané, strana SIEŤ, ktorá bola volená občanmi, neexistuje a strana pána Bugára MOST – HÍD bola volená s tým, že si dala po Slovensku bilbordy či si vieme predstaviť vládu bez SMER-u. To znamená, pán Bugár išiel do týchto volieb, resp. do volebnej kampane s tým, že chce vládu bez SMER-u. No a vidíme reálne, ako to dopadlo. To znamená, hovoriť o nejakom demokratickom, legitímnom mandáte získanom vo voľbách pre túto vládu pána Petra Pellegriniho je absolútne scestné. To znamená, predčasné voľby sú jediným správnym riešením. A verím tomu, že k nim nejaký spôsobom dôjdeme, že sa k nim nejakým spôsobom dopracujeme, aby občania mali reálnu otvorenú možnosť odovzdať svoj hlas a povedať jasne, čo si myslia a koho chcú, aby na Slovensku vládol.
Pretože tak ako nepodporíme túto vládu, vládu, ako hovorím znovu, podvodníkov, oligarchov, klamárov a mnoho naivných poslancov alebo poslancov, ktorí sa tvária ako bezduché hlasovacie schránky a nechajú si zaplatiť za čokoľvek, za čo zahlasujú, tak nikdy nepodporíme ani vládu ľudí, ako je Sulík a Matovič, pretože to by pre Slovensko naozaj nebola vôbec žiadna zmena.
Hovorilo sa, že sa v politike nemajú vyvolávať vášne, že politika má byť o slušnosti, že sa v politike máme snažiť reálne dosiahnuť nejaké zmeny. Ale keď sa pozriete na správanie strán SaS a správanie strany OĽANO, ktorí otvorene povedia, že nezahlasujú za návrh, ktorý je dobrý pre všetkých slušných ľudí a ktorým by mohli pomôcť Slovensku, len preto, že ho predkladá niekto, koho nemajú radi, tak akým spôsobom by títo ľudia reálne Slovensku pomohli?
Hovoriť znovu o tejto vládnej koalícii, ako hovorím, je zbytočné, pretože sa nezmení nič. A keď budeme hovoriť o nejakom priamom personálnom obsadení, tak nikto z týchto opozičných politikov, tzv. opozičných politikov, nekritizoval napríklad Gábora Gála, ktorý na výbore pre ľudské práva otvorene povedal, že chcú opäť otvoriť tému ratifikácie Istanbulského dohovoru. Dúfam, že je s tým práve strana SNS spokojná, že jednoducho sa im to páči, pretože toto reálne povedal nový minister spravodlivosti. A ja sa nemôžem prestať diviť, že nikto z opozície tieto veci nenapadol. Pretože podľa mňa je Gábor Gál ešte väčším výsmechom spravodlivosti ako práve Lucia Žitňanská.
No a dať na funkciu ministra vnútra pána Druckera, ktorý bol už snáď ministrom všetkého, čo na svete existuje, tak to je rovnaký výsmech do tváre všetkým slušným ľuďom. Pretože ľudia chceli zmenu, ľudia chceli vyšetrenie tej kauzy, ľudia chcú, aby boli potrestaní vinníci korupcie, zlodejstva, mafiánstva, ktoré sa na Slovensku rozmohlo ako nikdy predtým. No pán Drucker, ktorý poslušne slúžil tejto vládnej koalícii, neprinesie nijakú zmenu. A hlavne, čo tu sedím tieto dva roky, tak pán Drucker je autorom návrhu na oddlženie slovenských nemocníc, kedy ste použili 600 mil. z daní občanov Slovenskej republiky na to, aby ste oddlžili nemocnice. S tým prišiel pán Drucker. Ale zabudol prísť s tým, aby, s návrhom, aby sme potrestali tých, ktorí sú za toto zadlženie slovenských nemocníc jednoducho zodpovední.
To znamená, túto vládu určite nepodporíme. Určite nezahlasujeme za, práve naopak, budeme jasne proti. A ostáva nám len dúfať, že sa v určitých ľuďoch ozve nejaký skrytý vnútorný hlas, nejaké svedomie a povedia jasne, že občania majú právo normálne v demokratických, legitímnych parlamentných voľbách rozhodnúť o tom, kto má na Slovensku vládnuť.
O téme miliardára Georgea Sorosa som chcel hovoriť iba preto, aby sa tu jasne vyjadrilo, že ten človek naozaj existuje, naozaj ovplyvňuje mnohé veci, naozaj financuje množstvo organizácií a vytláčať túto tému do akýchsi konšpiračných teórií je nielen zbabelé a naivné, ale je to aj špinavá politická hra určitých médií, ktoré sa snažia zastierať realitu, ako to už napríklad pri našej politickej strane poznáme naozaj dôverne.
Ďakujem. (Potlesk.)

Jedna faktická poznámka - pán poslanec Mizík.

Ďakujem za slovo. Tak je, Milan, keď si spomenul "Slovenskú arabskú stranu", OĽANO s rôznymi názormi a rôznych politických smerovaní, od liberalizmu až po úprimných kresťanov, trafil si presne do stredu terča. Mnohí z nich sú pod vplyvom a niektorí sú priamo v mimovládkach alebo slobodomurárskych spolkoch. Viď pán Jurzyca, ak sa nemýlim, bývalý člen šéfstva Open Society Foudation, Nadácie otvorenej spoločnosti. Ďalej napríklad známy slobodomurár z Rotary klubu pán Klus. Alebo pani Nicholsonová, ktorá sa sama vyjadrila tu v parlamente, že pochádza z prostredia mimovládok. A ďalší a ďalší. Stačí čítať výročné správy Open Society Foudation.
Predstaviť si vládu, kde bude Nicholsonová a Klus, tak radšej preč poklusom klus. (Smiech v sále.)
Aj keď nemám rád ďakovačky, ako to predvádza SaS-ka, tentoraz poruším pravidlo. Ďakujem ti, Milan, že si to všetkým osvetlil.