31. schôdza

Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Kotleba. Nech sa páči.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani ministerka, kolegovia, kolegyne poslankyne, poslanci, tento môj príhovor k vládnej novele zákona o azyle by som exkluzívne orientoval teda poslancom a predstaviteľom vládnej strany SMER. Ja vás nechápem. Je tu viacej kolegov z branno-bezpečnostného výboru, ja vás nechápem. Na jednej strane vidíte sami, čo nielen s vládou, ale aj s vašou stranou robí bezbrehé dotovanie, živenie mimovládnych organizácií, úplne od buka do buka, milióny, desiatky miliónov, každý rok čoraz viac a viac. Sami vnútri vo vašej strane to vidíte, sami s tým nesúhlasíte, sami sa v prostredí, o ktorom si myslíte, že sa z neho nedostane von, k tomu vyjadrujete, ako vás to proste štve a že naozaj to nebol správny prístup a nakoniec, nakoniec prídete s novelou zákona, v ktorej jednoznačne teda okrem iných vecí inštitucionalizujete postavenie rôznych mimovládnych organizácií do úlohy právoplatného člena azylového konania.
Ja sa preto pýtam z tohoto miesta, možno len básnická otázka, na ktorú nedostanem odpoveď, čo vás k tomu vedie? Čo vás neustále aj po tých horkých skúsenostiach s tými zo zahraničia riadenými mimovládnymi organizáciami stále vedie k tomu, že im vytvárate čoraz väčší a väčší legislatívny priestor v rámci legislatívy Slovenskej republiky? Čo vás tlačí? Čo je tá obrovská sila, ktorá vás núti napriek tomu, že na osobnej svojej vlastnej skúsenosti cítite, že to nie je v poriadku, napriek tomu jednoducho im stále viac a viac ustupovať? Neviem si to totiž dosť dobre vysvetliť a teraz to naozaj nie je o tom, že či je to azylant, migrant alebo jednoducho hra o slovíčkach, ale je to o tom, že čo ste dali do toho zákona, ako ste to tam postavili.
Tí, ktorí chodíte na branno-bezpečnostný výbor, minister Drucker tam bol raz. Za ten jeden jediný krát pri otázke predsedu výboru Hrnka dokonca vládneho poslanca, aká je jeho koncepcia, vízia, vedenia ministerstva, tak jediná myšlienka, ktorá z toho vzišla ako taký ucelený, ucelený nejaký tok, tok dát, alebo ako by som to nazval, bolo to, že chcú zintenzívniť, chce on ako minister zintenzívniť spoluprácu s mimovládnymi organizáciami na úrovni ministerstva vnútra. Toto je jediné, čo v podstate po ňom zostalo na tom výbore, lebo však už máme tu ďalšiu zmenu na poste ministra vnútra a ja naozaj v tej najlepšej viere nerozumiem, poslanci, poslankyne zo SMER-u, členovia vlády zo SMER-u, čo vás k tomu vedie? Čo vás k tomu tlačí? Čo je, čo je tá strašná sila, že je to pre vás viac, ako všetko ostatné. Viac ako všetko ostatné.
Určite ste si všimli, že my sme sa nezapájali do týchto mediálnych vojen v poslednej dobe, lebo to bolo niečo, čo sa nedá veľmi stotožniť so zdravým rozumom, ale tie vaše reakcie, ktoré vychádzajú tým smerom, že ešte viac tým mimovládkam robia zle, tak im dajme ešte viac, ešte viac, ešte viac peňazí, ešte väčšie postavenie v zákonoch, je nepochopiteľné. A teraz sa nerozčuľujem, alebo nehovorím to tu preto len, alebo len preto, že teda to nechápeme, ale hovorím to tu aj preto, že tým dochádza k diskriminácii občanov Slovenskej republiky. V čom dochádza k diskriminácií? No veľmi v jednoduchej veci.
Pán bývalý minister Kaliňák, ktorý tu je prítomný, hovorí, že rozprávame sa s faktami a nie s vzletnými vetami a nejakou propagandou. Ja súhlasím, ja súhlasím a preto si povedzme pár faktov: 1.7. 2016 - možno niektorým, čo ste trošku v práve zbehlejší, vám to niečo povie - 1.7. 2016 vstúpila do účinnosti novela správneho súdneho poriadku a novela civilného sporového poriadku. A práve tieto novely veľmi výrazným spôsobom obmedzili možnosti obyčajných ľudí, obyvateľov Slovenskej republiky bežných občanov právne sa nechať zastupovať v rôznych sporoch. Práve tieto novely im prikázali, že ak chcú viesť nejaký spor na súde, tak musia byť zastúpení advokátom. Tieto dve novely veľmi zúžili priestor pre obyčajných ľudí, ktorí nemajú možnosť si zaplatiť za drahé peniaze advokáta, aby vôbec mohli začínať súdny spor na súde v Slovenskej republike. Jednoducho povedané, ak nemáš advokáta, od 1. 7. 2016 máš veľmi veľkú smolu a mnohokrát sa na ten súd ani nemáš právo dovolať, lebo len bez, lebo len s advokátom ťa vôbec na ten súd pustíme. To je tak ľudovo povedané.
Takže naši vlastní občania od 1. júla 2016 nemôžu sa domáhať pravdy a spravodlivosti na súdoch v mnohých prípadoch, pretože musia byť zastúpení advokátmi a keď na tých advokátov nemajú peniaze, tak majú jednoducho smolu. A vy dnes predkladáte návrh zákona o azyle, ktorý hovorí, že cudzinci, cudzinci žiadatelia o azyl, aby som teda tú terminológiu používal správne, môžu byť v azylovom konaní, to znamená v konaní s ministerstvom vnútra, teda s ministerstvom zastupujúcim Slovenskú republiku, zastúpení advokátmi, ale aj inými vhodnými zástupcami, medzi nimi aj mimovládnymi organizáciami.
A ja sa teraz pýtam z tohto miesta, v čom sú títo žiadatelia o azyl viac, ako občania Slovenskej republiky? Prečo občan Slovenskej republiky musí byť na súde v konaní zastúpený advokátom, ale žiadateľ o azyl môže byť zastúpený v podstate v zmysle tejto vašej novej definície, ktorú pani ministerka tu prišla predložiť, v podstate kýmkoľvek, v podstate kýmkoľvek.
Alebo sa spýtam inak. V čom sú viac, v čom a prečo sú viac žiadatelia o azyl, ako občania Slovenskej republiky, ľudia požívajúci občianstvo v Slovenskej republike, keď jednoducho títo azylanti alebo žiadatelia o azyl, cudzinci, budú mať omnoho širšie právne možnosti na svoj boj, ako dnes po novele, po novelách účinných od 1. júla majú občania Slovenskej republiky? Ja to jednoducho nechápem.
Naozaj tomu nerozumiem, pretože pri tých novelách správneho súdneho poriadku a civilného sporového poriadku sa hovorilo najmä o tom, že tým, že bude na súde zastupovať tých ľudí advokát ako človek s licenciou, právnik a tak ďalej, tak sa zrýchli súdne konanie, predíde sa mnohým formálnym a iným chybám, ktoré spomaľujú, komplikujú súdne konania a ktoré v konečnom dôsledku znižujú kvalitu a úroveň rozhodovania súdov a tak ďalej a tak ďalej. Preto nemôžu byť teda od toho 1. júla v mnohých a mnohých prípadoch, kedy to, v ktorých to teda dovtedy bolo možné, nemôžu byť ľudia, občania Slovenskej republiky zastúpení nikým iným, len advokátom a ak advokáta nemajú, majú smolu. Ale keď ide o žiadateľa o azyl, tak vtedy je podľa tejto novely absolútne jedno, kto takéhoto človeka bude zastupovať. Vtedy sa nehľadí na rýchlosť, neproblémovosť a nejakú formálnu alebo aj vecnú správnosť vystúpenia alebo procesných nejakých úkonov v tom konaní, vtedy jednoducho nad tým zavrieme oči, pretože sú to cudzinci a predsa cudzincov tu všetci chránia, na prvom mieste Európska únia.
Milan Mazurek tu mal pred chvíľkou vystúpenie, ktoré malo iba jeden jediný cieľ, poukázať, aj keď pán minister, bývalý, teda povedal, že máme stále ten najprísnejší, tú najprísnejšiu azylovú politiku, ale poukázať na to, Milan Mazurek chcel poukázať na to, že postupne, postupne sa naozaj tie nožnice, tie dvere otvárajú a postupne sa to liberalizuje, aj keď len krôčik ku krôčiku, no ale výsledok je taký, že tak ako vo všetkom, keď budeme ustupovať Európskej únii, tak aj tak dopadneme, ako dopadajú dnes západné štáty, štáty v západnej Európe a ja si myslím, že tí, ktorí majú otvorené oči a uši a vnímajú to, čo sa okolo nás deje, to, čo sa v západnej Európe deje, tak musia vidieť, že naozaj to nie je cesta, lebo tá cesta vedie iba k jednému. Tá cesta vedie k zničeným rodinám, k horiacim mestám, k polícii bez absolútnej autority alebo absolútne bez autority a k tomu, že sa rozpadávajú štáty ako nejaké entity, ktoré boli vytvárané štátotvornými národmi a ktoré mali mať za úlohu poskytnúť funkčný štát pre svojich obyvateľov.
A tá liberalizácia na tomto mieste, v tejto novele vypracovanej ministerstvom vnútra jednoducho prichádza v tom, že majú cudzinci väčšie práva, ako naši občania.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca - jedna faktická. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými.
Pán poslanec Kaliňák, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec a predseda politickej strany, platí asi to, čo som povedal aj doteraz a nechcem vás veľmi opravovať, pretože jedna vec je politický názor, ktorý naša ústava garantuje a druhá vec proste nehovoriť vec, ktorá je kompaktná, alebo ktorá proste sedí. Vy ste hovorili o súdnom konaní. Azylové konanie je správne, nie súdne. V správnom konaní naši občania nepotrebujú advokátov, je to tak. Čiže nemajú viacej práv. Proste, toto proste jednoducho tak nie je.
Ako ja rozumiem, čo sa snažíte naznačiť, a okej, to je v poriadku. Proste rozhodná, protimigrantská politika je vlastná vašej strane a ja jej rozumiem, to je v poriadku a keďže Slovensko má veľmi tvrdú azylovú politiku, tak sa proste tá politika, ktorú aj vy presadzujete, ukazuje len veľmi ťažko. Ale fakt je ten, že nebolo vždy Slovensko takou prísnou azylovou krajinou, ako je dnes. Aj tento priestor dáva k tomu, aby bola konkrétna zodpovednosť, pretože aj v prípade, ja som povedal, aj predtým mimovládne organizácie zastupovali žiadateľov o azyl a mali sme veľa sporov a veľakrát sme boli v novinách a hádali sme sa a proste boli to obrovské hádky. Akurát, že touto novelou sa vlastne stanovuje zodpovednosť, lebo už sa nemôžu skrývať za nejaké fyzické osoby, ktoré zastupovali, vlastne oni s tým nič nemajú. Ale toto je konkrétna mimovládna organizácia, ktorá má na zodpovednosti toto, týchto konkrétnych azylantov. Aj to potom môžete vy kritizovať, aj všetci ostatní, že toto je tá mimovládna organizácia, ktorá sa tomu venuje a poďme do diskusie s ňou. A rozdiel medzi žiadateľom o azyl a migrantom je dramatický. Keď v septembri 2015 prešlo 200-tisíc nelegálnych migrantov Rakúskom za jeden jediný mesiac, iba 4 000 z nich požiadalo o azyl, ale ho nedostali, samozrejme, skoro všetci. To znamená, že je jasný rozdiel medzi ekonomickým nelegálnym migrantom, ktorý o azyl nikdy nepožiada, pretože vie, že by sa ďalej nedostal, ako ten, čo to požiada.
A s tými kresťanmi asýrskymi, to ste, pán Mazurek, teda fakt úplne vedľa.

Vzhľadom na to, že poslanec Kotleba bol posledný prihlásený, je ešte faktická poznámka.

Pán poslanec Kaliňák, vy ste reagovali vo svojom vystúpení, teraz v tej poznámke, aj teda na mojich predrečníkov, nie na mňa, ale k tej poznámke na mňa. Veď ja si myslím, že my to chápeme, nežijeme v stave právneho bezvedomia a chápeme to, že toto je iná oblasť a nie je to súdne konanie, ale ide o ten samotný princíp, že jednoducho dávajú sa týmto žiadateľom možnosti, ktoré nie sú vo všetkých oblastiach aj občianskeho života dostupné pre samotných občanov Slovenskej republiky. A nemôžte to poprieť, lebo je to tak. Vo vašom návrhu zákona teda, alebo v návrhu ministerstva je § 17, kde sa pojednáva o tom zastúpení, veľmi významným spôsobom rozšírený. To rozšírenie je, spočíva v niekoľkých ucelených riadkoch. To znamená, vy v tom zákone rozširujete možnosti na toto zastupovanie, to znamená na právny boj za týchto žiadateľov o azyl a tým, že rozširujete možnosti, tak prirodzene zo štatistiky môžme vychádzať, že čím väčšie sú možnosti, tak väčšia je miera úspešnosti ich teda pohľadu na vec alebo ich žiadosti o azyl, alebo jednoducho úspešnosť, že ten azyl si vybojujú bez ohľadu na to, aká prísna je, alebo aká prísna sa javí byť azylová politika Slovenskej republiky. Ale budem veľmi rád, pán bývalý minister, ak si to kľudne aj vydiskutujeme a poviete mi, že prečo by bolo dobré aj takýto návrh zákona podporiť. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?
Nech sa páči.

Ďakujem, pán predseda, za slovo. Ja by som len v stručnosti chcela povedať to, čo už tu odznelo a nechcem to úplne detailne rozvádzať do čísiel, ale treba úplne s vážnosťou povedať, že migrácia je teda úplne niečo iné, ako azylová procedúra, ako azylanti. Keďže môžme povedať, že azyl je vlastne udelenie trvalého pobytu a doplnková ochrana, ide vlastne o prechodný pobyt na jeden rok a migrácia je úplne niečo iné, ako tu bolo už spomenuté od pána poslanca Kaliňáka. Dvestotisíc migrantov prebehlo vtedy cez rakúske hranice. Z toho 4 000 iba požiadalo o azyl a málokto ho teda, až skoro žiadny ho nedostal a ten azyl sa skutočne udeľuje podľa základných pravidiel a nemôže ho dostať z hocijakých dôvodov každý, kto oň požiada. A väčšinou ide o tri veci. Ide vlastne o azyl buď daný z humanitných dôvodov, z dôvodov zlúčenia rodiny alebo z dôvodov prenasledovania podľa Ženevskej konvencie, ktorá platí už z povojnového obdobia. Doplnková ochrana môže byť udelená čiste iba z dôvodu vážneho bezprávia. To znamená, že z dôvodu vojny alebo na účel zlúčenia rodiny.
A tak ako to bolo spomenuté aj pánom poslancom Kaliňákom, tie čísla, ktoré máme a ktoré na Slovensku skutočne udeľujeme, počty azylov hovoria jedine a jedine v náš prospech a tak ako v 2007 sme vstupovali do Schengenu, vtedy nás ostro kritizovala celá schengenská evaluačná komisia, že dávame skutočne málo azylov, teda povolenie o azyl a mali by sme toto číslo zvýšiť napriek takýmto odporúčaniam.
Udelený azyl v roku 2007 bolo štrnástim osobám, pričom bolo 2 642 žiadostí. Tie žiadosti každým rokom klesajú. Dnes sme sa dostali na číslo, že v roku 2017 to bolo 166 žiadostí oproti 2 642 spred desiatich rokov a udelených v roku 2017 bolo 29 azylov. Číslo za tento rok hovorí, že zo 63 žiadostí zatiaľ je udelený iba jeden azyl.
A čo sa týka mimovládnych organizácií, treba len povedať, že mimovládne organizácie, čo sa týka v tých, respektíve v tých centrách, kde vlastne sú jednak záchytné tábory, alebo potom sú to strediská, kde vlastne sú umiestnení žiadatelia o azyl, tieto neziskové organizácie pôsobia už viac ako 15 rokov. Pôsobia však ako fyzické osoby, nie ako právnické osoby a nedali sme do zákona tie právnické osoby z dôvodu toho, že by sme teraz išli robiť väčšiu starostlivosť o azylantov, alebo teda žiadateľov o azyl, ale z toho dôvodu, lebo len skutočne zosúlaďujeme to, čo je upravené v správnom súdnom poriadku, podľa ktorého v prvostupňovom, v prvom stupni môžu NGO-čky zastupovať jednotlivých žiadateľov o azyl pred súdmi a je to podľa § 50 ods. 2 správneho súdneho poriadku a tak to už vlastne je dva roky. Takže to ide čiste len o zosúladenie legislatívy.
Čo sa ešte týka tých procedurálnych zmien, pán poslanec Klus, áno, ono sa javí, že 2/3 toho zákona sa, alebo resp. nechcem povedať, že je naša vlastná tvorba, ale že nie je predispozícia smernice. Naopak, s tým, že prišlo, prišlo, s pojmom žiadateľ sme museli vyčistiť viacero textov a viacero definícií, ktoré sa v danom zákone o azyle nachádzajú. Preto prišlo aj k takej značnej úprave, čo sa týka tých procedurálnych vecí. To je asi toľko, čo by som k tomu chcela povedať. Potom už konkrétne každú procedurálnu vec vieme na konkrétnom výbore aj rozobrať, ak by sa teda k tomu ešte objavili pripomienky. Ale žiadna vlastná tvorba. Skutočne iba transpozícia smernice.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Chce sa vyjadriť pán spravodajca? Nie, ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu.
Nasleduje rokovanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona je pod tlačou 941, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 994. Opäť prosím ministerku vnútra Denisu Sakovú, aby vládny návrh zákona uviedla.
Pani ministerka, máte slovo, nech sa páči. Dúfam, len si skontrolujem, už ste prerokovali deväťsto štyridsiatku, áno? Vládny, pani, teraz rokujete o... (Reakcia z pléna.) 941. Áno. Dobre.
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, predloženým návrhom zákona sa na rok 2018 stanovujú pevné sumy zvýšenia výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku a sirotského výsluhového dôchodku. Podľa súčasného znenia zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov sa dôchodky z výsluhového zabezpečenia od 1. júla 2018 majú zvyšovať o percento zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení.
Na základe tohto mechanizmu by sa tieto dôchodky zvyšovali o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom, ktoré aktuálne predstavuje 0,8 %. Na ich zvýšenie sa však nevzťahuje prechodné ustanovenie zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého od 1. januára 2018 do 31. decembra 2021 dôchodková dávka sa zvyšuje najmenej o pevnú sumu určenú o 2 % z priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky vykázanej Sociálnou poisťovňou. Pre dôchodky z výsluhového zabezpečenia teda toto percentuálne zvyšovanie pevnou sumou neplatí a preto by ich dôchodky boli zvyšované nižšími sumami, ako ostatné dôchodky.
Z tohto dôchodku silové rezorty v roku 2018 pristúpili k zvyšovaniu dôchodkov z výsluhového zabezpečenia pevnou sumou, pričom boli zohľadnené možnosti osobitných účtov. Ďalej sa návrhom zákona navrhuje aj, čo sa týka z podnetu odborových organizácií, vypustenie ustanovení o kúpeľnej starostlivosti, podľa ktorých policajti alebo profesionálni vojaci a poberatelia výsluhového dôchodku, ktorí dovŕšili vek 55 rokov alebo ich služobný pomer trval najmenej 30 rokov, uhrádzajú za kúpeľnú starostlivosť v letnom období 5 % z ceny kúpeľného poukazu. Vypúšťa sa aj ustanovenie, podľa ktorého je možné poskytnúť kúpeľnú starostlivosť indikovanú pre tú istú skupinu chorôb len raz za dva roky. Tieto úpravy nepriniesli významnejší finančný efekt a skôr ukázali sa ako obmedzujúce.
Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne.