31. schôdza

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Vážené, páni poslanci; pani poslankyne, páni poslanci, pani ministerka, dovoľte mi, aby som podal informáciu k vládnemu návrhu zákona o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania (tlač 950) v prvom čítaní.
V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona (tlač 950). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada pri všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Ako už bolo spomínané, rokujeme o dvoch návrhoch, tak mi dovoľte predniesť aj druhú spravodajskú informáciu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (tlač 951) v prvom čítaní.
V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k vládnemu návrhu uvedeného zákona (tlač 951). Predkladám preto informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Skončil som, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem.

Príjemný dobrý deň prajem, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, pán predsedajúci, pani ministerka. Ďakujem pekne za slovo a dovoľte mi povedať možno pár slov na úvod teda k tlači 950, a teda k vládnemu návrhu zákona o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania a potom aj k vládnemu návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 o vysokých školách, o zmene, doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čo je tlač 951.
Hneď na úvod hovorím, že som tak trošku v konflikte záujmov, keďže sám som vysokoškolský pedagóg a vnímam tento návrh zákona, jeden aj druhý, ako pomerne dôležitý vstup do kvality vysokoškolského vzdelávania na Slovensku, ale mám predsa len niekoľko dôležitých otázok, ktoré, verím, že pani ministerka zodpovie.
Ako sa v dôvodovej správe k tlači 950 píše, hlavným cieľom a ústrednou témou predkladaného návrhu zákona je zabezpečovanie kvality vysokoškolského vzdelávania prostredníctvom vytvorenia legislatívnych predpokladov na lepšie zabezpečovanie tejto kvality vysokých škôl a zriadenie Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo. Návrh zákona pritom vychádza zo štandardov, ktoré nám pani ministerka v úvodnom slove spomenula, a usmerní teda zabezpečovanie kvality celkovo v európskom priestore vysokoškolského vzdelávania, tzv. ESG 2015.
No a tu sa dostávame k prvému vážnemu problému. Východiskom týchto štandardov a zároveň návrhom vzniku zákona je požiadavka, že za kvalitu poskytovaného vysokoškolského vzdelávania je primárne zodpovedná vysoká škola, tá zabezpečuje kvalitu prostredníctvom svojho vnútorného systému zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania implementáciou a sústavným rozvojom vnútorného systému. V praxi to ale bude znamenať aj to, že návrhom zákona sa zriaďuje agentúra ako nezávislá verejnoprávna inštitúcia, ktorá disponuje samostatnými rozhodovacími právomocami v oblasti akreditačného procesu a ktorá by mala mať predpoklad, aby sa stala riadnym členom Európskej asociácie pre zabezpečovanie kvality vo vysokom školstve, tzv. ENQA, a bola tak zaradená do Európskeho registra pre zabezpečovanie kvality vo vysokom školstve, čo je zase skratka EQAR.
No a tu prichádzame k tomu problému. Štatutárnym orgánom agentúry bude predseda výkonnej rady, výkonná rada bude prijímať rozhodnutia v jednotlivých konaniach, výkonná rada na účely posúdenia konkrétnej žiadosti alebo preskúmania vlastného podnetu agentúry vytvára pracovné skupiny z odborníkov uvedených v zozname posudzovateľov, ktorých vedie.
No a v čom teda spočíva ten problém? To sú tí odborníci, pani ministerka. Dnes najväčším problémom akreditačnej komisie je, že tam vlastne kolegovia hodnotia kolegov, a buďme celkom úprimní, častokrát sú v silnom konflikte záujmov, keďže hodnotia konkurenčné pracovisko.
Rád by som vedel, ako tomu chceme predísť pri tomto návrhu zákona, pri zriadení takejto akreditačnej agentúry a do akej miery je možné predísť tomu, aby napríklad tým štatutárnym orgánom, tým predsedom výkonnej rady nebol opäť raz človek, ktorý bude v istom konflikte záujmov, a ako bude prebiehať to výberové konanie na tú skupinu odborníkov uvedených v zozname posudzovateľov. Pretože môj skromný názor je, že ak by sme chceli úplne predísť konfliktu záujmov, a teda posudzovania konkurencie, tak by títo museli byť vyslovene len zo zahraničia alebo by nesmeli byť nijakým spôsobom aktívni v akademickom živote na Slovensku.
No a to súvisí trošku aj s tou témou 951, alebo tlačou 951, a to je otázka habilitácie inaugurácií, pretože akreditačná komisia doposiaľ prideľovala práva aj na udeľovanie habilitačných a profesorských alebo teda docentských a profesorských titulov, a teda v rámci habilitačného a inauguračného konania, a toto tiež častokrát slúžilo ako intenzívny konkurenčný boj medzi jednotlivými fakultami alebo, keď chceme, katedrami, kedy posúdenie jedného pracoviska členov akreditačnej komisii v praxi mohlo znamenať ukončenie habilitačného alebo inauguračného konania a nie je žiadnym tajomstvom, že častokrát na základe nie celkom jasných kritérií, alebo že sa použili rôzne kritériá pre rôzne inštitúcie.
Viem o tom, pani ministerka, že ste informovaná o niektorých takýchto prípadoch, a musím povedať, že ja som, mierne povedané, znechutený, akým spôsobom niektorí konkrétni členovia akreditačnej komisie zneužívali svoje postavenie v tomto orgáne. Rád by som teda vedel, akým spôsobom chceme zabrániť takýmto procesom prostredníctvom tejto novely, novely zákona.
Snáď ešte možno pochvala za to, že ste sa rozhodli prekročiť tieň svojich predchodcov na ministerstve, kedy sa už v podstate niekoľko rokov, povedal by som, že až desaťročí, diskutovalo o tom, že by sme mohli mať docentov aj profesorov menovaných na určité časové obdobie a mohli by to byť funkčné miesta vytvorené na jednotlivých katedrách a nepodliehalo by to len tým habilitačným a inauguračným kritériám, ktoré sme poznali doposiaľ. Toto je prax, ktorá je typická pre všetky vyspelé krajiny sveta, privádza to potom adekvátnu kvalitu do fungovania vysokoškolských inštitúcií, takže ak sa nám podarí do praxe dostať naozaj ľudí, ktorí nie sú len teoretici, ale aj praktici, tak predpokladám, že toto je dobrá správa pre vysokoškolské vzdelávanie a ja vám za ňu chcem poďakovať.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, kolega sa dotkol tej nosnej a závažnej otázky, že v päťmiliónovej krajine s desiatkami vysokých škôl a s istým počtom oborov je pravdepodobnosť, že akokoľvek vybraté grémium z tohto rybníka bude nestranné, nekontaminované osobnými vzťahmi, minulými vzťahmi, budúcimi perspektívami, veľmi malá, ak nie vylúčená. Musím povedať, že keď sa kedysi uvažovalo o tom, že by v akreditačnej komisii bývalej mal byť niekto zo zahraničia, pamäť mi hovorí, že to narazilo na dosť veľký odpor i samotnej akreditačnej komisie.
A ja zas, naopak, musím podčiarknuť svoju skúsenosť z takej vzácnej návštevy vo Fínsku, kde som ako ex, bývalý člen školského výboru pred rokmi bol a pamätám si vetu významnej pracovníčky z oblasti akreditácie, ktorá mi všeobecne v súvislostiach povedala, že zahraniční posudzovatelia sú drahí. Ale keď si zvážime hodnotu ich produktu, vždy sa to vyplatí.
A ja musím povedať, že ak teda máme mať akreditačnú komisiu, ktorá pod iným štítom bude pokračovať v udržiavaní status quo, ktoré naše univerzity nedovádza na vysoké miesta a ktoré, žiaľbohu, posiela tých, ktorí si trúfajú a vedia, že na to majú, na štúdium do zahraničia, tak sa vlastne nemusí nič zmeniť. Áno, bude to nezávislý orgán. Otázka je, ako bude nezávislý na všetkom tom, o čom som hovoril.

Ja nadviažem na kolegu, lebo niečo podobné som chcel rozprávať, že pre mňa pred nejakými tromi-štyrmi rokmi, alebo tromi rokmi tiež bola taká modla, že akreditačná komisia, tá keď sa zmení, tak sa vyrieši kvalita vzdelávania a kvalita vysokých škôl. A potom, keď som veľmi často diskutoval aj s exministrami, tu s kolegom Jurzycom alebo s pánom Čaplovičom, tak som prišiel na to, že tá akreditačná komisia nech sa zmení akýmkoľvek spôsobom, tak ako hovoril kolega Osuský, tak nič v konečnom dôsledku nezmení v rámci tej kvality, alebo nebude to tak výrazné, ako by sme chceli. Že či by sme nemali uvažovať o dvoch úpravách a to v prvom rade o zmene financovania vysokých škôl na základe uplatniteľnosti absolventov, že či by sme nemali aj ten systém financovania verejných škôl, aby vo väčšej miere odrážal uplatnenie absolventov, ich mieru zamestnanosti, nezamestnanosti, aby sa ten systém financovania doplnil aj o parameter priemernej mzdy absolventovi.
Ja viem, že mi budete hovoriť, že v tom vzorci už niečo podobné je, ale naozaj to je vo veľmi minimálnej časti, čo sa to tam, čo sa to zobrazuje, na niečo podobné aj upozorňovalo INECO v rámci svojej práce. Myslím si, že tieto premenné by mali omnoho výraznejšiu váhu pri financovaní, čím sa potom zvýši aj tlak na vysoké školy, aby sa sústredili aj na uplatniteľnosť absolventov a nielen rozhodovať na základe toho, ale zverejňovať tieto uplatniteľnosti.
Ja mám taký príjemný zážitok, nebudem mať čas ho prerozprávať, v Estónsku, kde majú veľmi dokonalý tento systém, oni absolútne zverejňujú všetky informácie ohľadom uplatniteľnosti jednotlivých odborov, zamestnanosti po troch, šiestich, deviatich mesiacoch, jedného roku, troch rokov, piatich rokov a tam vidíte tú trasovanosť, trasovitosť absolventov a oni toto zverejňujú. A na základe toho sa rozhoduje potom rodič, resp. ani nie už rodič v tom veku, ale študent a vyberá si tú vysokú školu. A tým ovplyvníte kvalitu, ale nie takouto zmenou akreditačnej komisie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, takisto kolegom za faktické poznámky.
Ja sa plne stotožňujem s tým, čo povedal pán poslanec Osuský, a teda že zahraničná akreditačná agentúra, keď chceme, by síce bola drahá, ale tie peniaze by rozhodne stáli za to.
Takisto si myslím, že otázka financovania vysokých škôl nie je správne nastavená, čiže tak trošku som aj očakával, že sa v tomto návrhu zákona začne uvažovať aj nad tým, či naozaj neprejsť z toho tzv. kvantitatívneho financovania vysokých škôl, ktoré nám robí veľkú zlobu na našich univerzitách okrem iného tým, že teraz za každú cenu napríklad vo veľkom dovážame ukrajinských študentov a mnohých ďalších, len aby sme mali určité počty, aby vôbec niektoré katedry prežili a vôbec neuvažujeme nad tým, ako títo budú prípadne v praxi uplatniteľní. Tak dávam možno do pozornosti aj to, že akreditačná komisia doposiaľ rozhodovala takmer výhradne na základe výsledkov výskumu a vývoja, čo obzvlášť pri humanitných vedách bol častokrát veľmi subjektívny proces rozhodovania a nijakým spôsobom nebral do úvahy práve spomínanú uplatniteľnosť absolventov.
A ja by som k tomu ešte doplnil nielen uplatniteľnosť absolventov, ale uplatniteľnosť absolventov v praxi. Ak by sme toto kritérium zobrali do úvahy, tak by sme dostali možno celkom iné výsledky ako tie, na základe ktorých dnes akreditačná komisia rozhoduje. A to možno tak trošku sypem popol na hlavu aj vlastným kolegom a na vlastné katedry, v ktorých som kedy pôsobil, takže toto možno na zváženie.
A budem veľmi rád, pani ministerka, ak by ste tieto naše pripomienky zvážili.
Ďakujem.