31. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem veľmi pekne za túto dlhú inšpiratívnu diskusiu. Mnohé tie motívy sa opakovali v prejavoch viacerých pánov poslancov a poslankýň, takže ja by som si dovolila možno tak tematicky to zoskupiť podľa tých jednotlivých okruhov, ako bude zabezpečená nezávislosť, docenti, profesori a tak ďalej.
Na úvod by som ale chcela povedať, už mnohí páni poslanci, ktorí tu tak dosť našpríhali na niečo, čo ešte ani nevedia, či tak vôbec bude, tak ani sa teda neobťažovali, že vypočuť si moju odpoveď, tak dúfam, že aspoň z nejakého záznamu si to vypočujú.
V prvom rade chcem reagovať na všetky tie domnienky, ktoré tu boli servírované ohľadne toho, že máme záujem podstatným spôsobom medzi prvým a druhým čítaním tento zákon meniť, že sú niekde nejaké desiatky nejakých pozmeňovacích návrhov. Neviem teda, kto ich má, pokiaľ ich má opozícia, nech sa páči, je to vaše sväté demokratické právo. Ja ich určite nemám ani nikto z koalície, pokiaľ viem, ich nemá. Neviem, odkiaľ pramenia tieto vaše dohady, ale stále sa tu to systematicky opakuje vo vystúpeniach všetkých takmer opozičných poslancov. Začal s tým pán poslanec Poliačik, ktorý hovoril o nejakom čvirikaní vrabcov od Stromovej až sem. A ak toto bol ten zdroj, tak ja naozaj si dovolím tvrdiť, že zrejme tie vrabce čvirikali nejaké úplné výmysly. Naozaj nikto nemá v úmysle zásadným spôsobom akože teraz do toho zasahovať a predložiť úplne niečo iné na druhé čítanie. A zároveň, pokiaľ sa niekto domnieva, že medzi tým prvým zákonom, ktorý kedysi predkladal pán Plavčan do MPK, a touto verziou nie sú zásadné zmeny, tak jednoducho sa neobťažoval naštudovať si tie dva zákony a nesledoval tú prácu, ktorá aj pri zapracovaní pripomienok z MPK, aj pri ďalších pozmeňovacích návrhoch do toho zákona bola vložená.
Tento zákon bol predložený do MPK ešte za pána ministra Plavčana v marci 2017. A dovolím si povedať, že naozaj je to zásluha Slovenskej národnej strany, že po desiatkach ministrov alebo, ja neviem, mnohých rokoch tu konečne je takýto zákon. A myslím, že tak pomedzi riadky aj napriek teda tomu, že väčšinou vystupovali opoziční poslanci, sa tu kvitovalo, že takýto zákon je a že tento zákon je naozaj veľmi potrebný. To znamená, to, že dochádza naozaj ku kvalitatívnemu a historickému prelomu, že sa takýto zákon podáva, je naozaj práve zásluha Slovenskej národnej strany, ktorá má nominantov a ktorá má záujem takéto riešenia systémové presadiť.
Pokiaľ ide o zmenu, ktorú ten zákon doznal od toho, ako bol prvýkrát predložený do MPK, bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania, bolo tam veľké množstvo pripomienok, ktoré boli štandardným procesom spracované, vyhodnotené, zapracované, čiže už aj v rámci MPK ten zákon doznal podstatne väčšie zmeny.
Keď som sa ja dostala na tento post na jeseň minulého roku, tak viete, že zo zákona sa pred MPK takéto zákony posielajú trom vysokoškolským reprezentáciám, to je Slovenská rektorská konferencia, Rada vysokých škôl, Študentská rada vysokých škôl. Takže moje prvé kroky smerovali na Slovenskú rektorskú konferenciu, kde som na mojom prvom stretnutí s nimi na návšteve ich zasadnutia sa s nimi radila o tom, akým spôsobom budeme riešiť vysokoškolské zákony do konca tohto volebného obdobia, a bola dosiahnutá dohoda, že tento rok urobíme zákon o kvalite a že v tom ďalšom roku by sme sa systémovejšie venovali zákonu o vysokých školách, pretože nemôžte naraz otvoriť celý systém. Vidíte, že aj tie zákony sú navzájom prepojené, že zákon o kvalite vyvoláva technickú novelu zákona o vysokých školách. A nemáme naozaj ani kapacitu a ani nemôžme natoľko destabilizovať celé vysokoškolské prostredie, aby sme zásadne otvorili dva takéto veľké zákony naraz. Čiže bola dosiahnutá dohoda, že toho roku zákon o kvalite, v roku 2019 zákon o vysokých školách.
Ešte teda nie je isté, či to bude úplne nový zákon alebo nejaká podstatná novela, ale už z toho, čo tu počúvam a čo teda je naozaj aj v tej akademickej obci sa preslýcha, že človek už musí byť pomaly historikom práva na to, aby všetky tie novely vysokoškolského zákona nejakým spôsobom vedel evidovať, tak ja by som osobne bola za to, aby sme išli aj s novým znením zákona. Ovšem, samozrejme, toto je, keď vidíte, a už to niekto povedal, že aká vysoká miera sofistikovanosti prevláda v komunite, ktorá sa prirodzene bráni tomu, aby sa ich prostredie menilo, tak presadenie dvoch úplne nových kvalitatívnych zákonov, zákona o kvalite a zákona o vysokých školách, by bolo naozaj veľmi husárskym kúskom, ale môžme sa o to pokúsiť.
Keď som teda po rektorskej konferencii dosiahla túto dohodu, tak sme sa v januári tohto roku obrátili na všetky tri reprezentácie, Slovenskú rektorskú konferenciu, RVŠ a ŠRVŠ, s otázkou, že ideme teda robiť zákon o kvalite. Boli ste svedkami toho, čo bolo predložené do MPK, boli ste v zmysle zákona s týmto formálne oboznámení. Dávali ste nejaké pripomienky v rámci MPK. Pozývame vás na stretnutie, aby sme sa porozprávali o tom, akým procesom a aké zmeny ešte budete požadovať, čo sa vám na tom zákone ešte nad rámec toho MPK nepáčilo. Na prvé stretnutie sme pozvali reprezentantov rektorskej konferencie a Rady vysokých škôl. ŠRVŠ sme riešili zvlášť, pretože s nimi sme ešte konzultovali internáty a ďalšie veci. Potom na ďalších stretnutiach už boli všetky reprezentácie spoločne.
Na prvom stretnutí, kde boli predstavitelia rektorskej konferencie, konkrétne pán Kropil tam nebol, lebo bol v zahraničí, ale pán Mičieta s pánom Šmidom, čiže členovia prezídia a podpredsedovia, a bol tam štatutár rady vysokých škôl pán Putala a ďalší predstavitelia reprezentácií, bolo dohodnuté a oni sami vyjadrili a potvrdili, že nebudú považovať, alebo nebudú požadovať taký veľký rozsah zmien do týchto zákonov, aby tieto zákony mali byť predmetom nového medzirezortného pripomienkového konania. Čiže toto bola dohoda dosiahnutá s reprezentáciami, že nebudú požadovať také významné zmeny, že to budú skôr zmeny menšieho charakteru a že ten zákon nebude z tohto titulu musieť byť prerokovaný opätovne v MPK.
Na základe tejto dohody sme potom v rámci tohto prvého technického stretnutia prechádzali celkovú koncepciu, filozofiu tohoto zákona, ako to má byť nastavené, základné inštitúty. Následne bolo zvolané ďalšie takéto stretnutie opäť obrátením sa na všetky tie reprezentácie, to stretnutie sa konalo, to prvé stretnutie sa konalo, myslím, 9. 2., ďalšie stretnutie, myslím, 9. marca, kde boli opäť predstavitelia všetkých troch reprezentácií a tam sa už na základe tých dohôd, ktoré boli z prvého stretnutia, v súlade teraz s nastavením tej filozofie a koncepcie rozpracovávali technické detaily, ustanovenia toho zákona a detailne sa prechádzali naozaj paragrafové znenia. Na základe týchto konzultácií boli vznesené ďalšie opravy do toho zákona, úpravy, čiže hovoriť o tom, že neboli nejaké práce a nejaké pripomienky zapracované, je absolútne scestné a nepravdivé.
Potom bola ešte posledná, tretia, tretie takéto stretnutie, kde sme opäť pozvali všetky tie reprezentácie už s cieľom naozaj doladiť technicky už úplné detaily, a preto to stretnutie bolo aj dvojdňové 19. – 20. marca. Tam sa nám zúčastnila Rada vysokých škôl a Študentská rada vysokých škôl. SRK sa ospravedlnila z titulu, že oni napísali, že nie sú si istí, či boli pozývaní ako reprezentanti SRK alebo ako experti, čo teda z nášho hľadiska, samozrejme, keď sa obraciame na reprezentácie, píšeme na srk@srk a žiadame reprezentáciu, aby prišli, tak tí rektori, ktorí prídu, sú pre nás reprezentantami SRK, nie sú to individuálni experti. Nikdy by sme nemohli z 30 – 40 rektorov vybrať jedného-dvoch expertov a považovať ich za členov reprezentácie. Čiže na treťom stretnutí sa SRK nezúčastnila z tohto dôvodu, že podľa môjho názoru, obávam sa, zlyhala nejaká interná komunikácia v rámci SRK, že tí, ktorí tam boli na tých prvých stretnutiach, zrejme nejakým spôsobom dôkladne si neodkomunikovali s celým plénom SRK, že tam vôbec boli, čo sa tam dialo a že teda nakoniec ich ostatní vnímali, že tam boli v pozícií expertov a nie v pozícii reprezentantov.
Toto je ale niečo, čo naozaj nemôže riešiť ministerstvo školstva. My sme povinní obracať sa na reprezentáciu a cez reprezentáciu sme tam získali tých ľudí, ktorí tam boli zúčastnení. Čiže neboli to pre nás experti. Ak sa oni sami za takých považovali, to je už naozaj interná záležitosť, akým spôsobom SRK nominuje ľudí, akým spôsobom si to oni vnútorne komunikujú.
Z titulu toho, že sa nezúčastnili na poslednom stretnutí, oni nám ani nedali nikdy žiadne skonsolidované stanovisko za Slovenskú rektorskú konferenciu. To znamená, dostali sme od dvoch-troch rektorov ich vlastné stanoviská alebo pripomienky, čo teda bola obdoba toho, čo bolo aj v MPK-áčku, čiže z tých rádovo 30 – 40 vysokých škôl sme dostali od troch rektorov pripomienky za ich vlastnú školu. Nikdy sme nedostali skonsolidované stanovisko za reprezentáciu. Keďže už ale bolo potrebné teda buď ten zákon úplne zahodiť do koša a v tomto volebnom období neriešiť, alebo ho teda dať 23. apríla doručiť vám, aby sme mohli stihnúť účinnosť 1. 9., aby sa vôbec mohla zriadiť agentúra tohto roku a tak ďalej, tak sme sa rozhodli ísť aj bez toho konsolidovaného stanoviska SRK, pretože v zmysle zákona oni formálne zákon dostali pred MPK, vyjadrovali sa, zúčastňovali sa všetkých stretnutí a nakoniec teda, keď už bol prerokovaný na vláde, tak páni rektori povedali, že oni sa teda, pozvali nás na SRK, dali nám 10 bodov, ktoré mám tu, ktoré už boli ich skonsolidovaným stanoviskom, lebo medzitým už stihli si to všetko prerozprávať, skonsolidovať a 10 bodov nám dali.
Týchto 10 bodov, v podstate z nich len dva sú zásadné. Osem bodov je v rovine proste dovysvetlenia, ako to bolo myslené, nejaké technické, terminologické veci. Čiže z tých desiatich bodov len dva sú zásadné, ktoré zatiaľ, si myslím, že oni žiadajú to, na čo my nemôžeme pristúpiť, a to je konkrétne otázka tých docentov, profesorov a otázka hodnotenia tvorivej činnosti. K tomu sa teda ešte vrátim v priebehu rokovania.
Ale ako to už bolo spomenuté aj mnohými z vás ocenené, že upúšťame od povinnosti mať ten titul formálny docent a profesor preto, aby človek mohol aspoň po určitú dobu pracovať na funkčnom mieste docenta, profesora. Je to práve najmä preto, že už tieto osobné tituly sú už takým reliktom minulosti a už my a Česi sme asi posledné krajiny, ktoré vôbec toto pestujú. Ostatní majú proste otvorený akademický systém, kde sa ľudia kvalifikujú na základe požiadaviek, ktoré špecifikuje daná škola.
Chcem podotknúť, že aj v súčasnosti titul docent a profesor sa udeľuje na základe kritérií, ktoré si vyšpecifikuje daná škola. Čiže daná univerzita. Oni sami aj prostredníctvom vedeckých rád to overujú a sami si tie kritériá špecifikujú. To znamená, že nejde o žiaden kvalitatívny nový prvok, keď my tým školám umožníme, aby si priamo na tie miesta najímali ľudí, ktorí spĺňajú také základné požiadavky, ktoré oni v súčasnosti používajú na udelenie tých titulov, ale jednoducho skracujeme ten proces, pretože v súčasnosti musíte prejsť tými kritériami, musí vás schváliť vedecká rada ešte fakulty, potom ešte univerzity, potom to ešte opäť overuje akreditačná komisia, ktorej teda nahradenie je zásadným cieľom aj tohto nového zákona. Potom to príde na ministerstvo, potom ešte to môže minister nejakým spôsobom odobriť alebo zmeniť a potom sa to posúva teda na prezidenta, na vymenovanie alebo teda v prípade docenta je to kratšie, je to teda vymenovanie rektorom. Čiže my vlastne odbremeňujeme tých ľudí od povinnosti prejsť cez celú túto dlhú procedúru, s tým, že ale tie kvalifikačné predpoklady, ktoré má ten človek spĺňať, tak ako teraz, tak aj potom bude určovať tá vysoká škola. Čiže je to to isté.
A my sme pôvodne, v návrhu ministra Plavčana bolo kompletné zrušenie tých osobných titulov docentov a profesorov. Toto, že sme išli na aspoň týchto šesť rokov možnosti zamestnať sa, je už výrazom istého kompromisu voči akademickej komunite. Ja už hovorím, že dnes sa názor na toto ustanovenie rôzni podľa toho, že či človek, ktorý vyjadruje ten názor, je docentom, profesorom, alebo nie je docentom, profesorom. Ako je to pochopiteľné, ale my naozaj musíme byť progresívni a snažiť sa robiť to, čo robia zahraničné vysoké školy, že otvárať a spružňovať ten systém.
Druhý bod, v ktorom teda doposiaľ s rektormi sme nedosiahli úplný konsenzus, je to hodnotenie vedeckej tvorivej činnosti a to je niečo, čo som spomínala už aj v úvode, v úvodnom slove. My nemôžme dopustiť, aby sa vedecká tvorivá činnosť, ktorá sa robí na vysokých školách, komplexne hodnotila v rámci zákona o kvalite vzdelávania. To predsa je contradictio in adiecto. To vzdelávanie určite že do veľkej miery reflektuje vedecký obsah, ale na jednej strane veda a výskum je oveľa širšia a komplexnejšia záležitosť ako len vzdelávanie. Na druhej strane, tá veda a výskum sa v našej republike robí nielen na vysokých školách, ale aj na mnohých ďalších pracoviskách aj vrátane súkromného sektora, čiže ak by sme my teraz uzamkli hodnotenie vedy a výskumu na vysokých školách parciálne v tomto zákone, jednak my ich vynímame z kompetitívneho prostredia, pretože pokiaľ v budúcnosti je naším úmyslom hodnotiť vedu komplexne, tak oni by boli uzavretí už v nejakom šuflíčku, že sami si tam šulichame vedu pre seba a tí ostatní nech sa hodnotia medzi sebou, čo tiež by nebolo dobré aj z hľadiska kompetitívnosti. Za ďalšie, my ten obsah vedy a tvorivej činnosti, ktorý je potrebný pre tú pedagogickú činnosť, tam máme zohľadnený a ako som už vravela, dokonca flexibilnou formou, to znamená, tie nároky sú vyššie, pre ľudí, ktorí učia PhD. študentov, alebo teda doktorandov, a nižšie pre ľudí, ktorí učia bakalárov.
Pani kolegyňa Pčolinská, sama ste hovorili o tej trojjedinosti, ktorú aj ja vnímam, tiež som učila na škole. V dnešnej dobe každý jeden zamestnanec školy musí byť trojjediný. On musí byť výborný pedagóg, on musí mať skvelé vedecké výsledky, tak sú nastavené atestácie, a ešte musí mať projekty. A keď nie ste trojjediný, tak buď neprejdete atestáciou, alebo so zažmúrenými očami, čiže znižuje sa kvalita. Vy nemáte vôbec flexibilitu. Povolenie lektora síce niekde formálne existuje, ale v praxi sa to nevyužíva. Od každého sa vyžaduje celá táto trojica a potom sa to pláta tak, že tí ľudia si tak navzájom helfnú, že ty ma pripíš do publikácie, ja za teba urobím nejaké cvičko. A toto je niečo, čo sa jednoducho odstráni tým poskytnutím tej flexibility, že ľudia sa budú môcť viacej špecializovať, a keď mi má niekto učiť profesného bakalára, tak ja nebudem potrebovať, aby mal karentové publikácie v Nature jednoducho. Ale keď už bude učiť doktoranda na prírodovedeckej fakulte, tak už potom budem chcieť, aby ich prípadne mal. Čiže, čiže je to sflexibilnenie systému a naozaj to nie je, že my by sme tú vedu a výskum na, ako poslanie a úlohu vedy a výskumu vo vzdelávaní nejakým spôsobom prehliadali.
Pokiaľ ide o tie ďalšie pripomienky, a to tu bolo unisono spomínané mnohými, že akým spôsobom toto zvýši kvalitu fungovania vysokých škôl. No v prvom rade, pokiaľ sa teraz zhodneme na tom, že v súčasnosti tá kvalita tam nie je a čo je hlavnou príčinou toho, že tam nie je, tak dospejeme k tomu, že či táto nová agentúra ju zvýši. Podľa môjho názoru, a myslím si, že sa zhodneme, problémom je to, že tá akreditačná komisia nie je nezávislá, ale najväčším problémom je ten potenciálny konflikt záujmov, ktorý tam je a ktorý sa do veľkej miery aj manifestuje. Ja nechcem krivdiť kolegom, ktorí to robia transparentne a naozaj čestne, ale v našom malom prostredí, v našej malej republike, keď jedni akademici hodnotia druhých akademikov, jednoducho nezabránime potenciálnemu konfliktu záujmov a nezabránime ani tomu, aby sa do veľkej miery manifestoval, lebo od rozhodnutia tej akreditačnej komisie závisí existencia škôl, študijných odborov, ekonomicky rôzne dopady na tie školy. Samozrejme, že my nemôžme nechať jedných, aby hodnotili druhých z toho istého prostredia, a to je ten veľký potenciálny konflikt záujmov, ktorý tam sústavne je a ktorý sa teraz odstráni.
A teraz to, že vy tam ešte nevidíte napísané, ako sa odstráni, vyvoláva určitú nedôveru, ale je nám všetkým jasné, a mne osobne, že pokiaľ by sa tá akreditačná agentúra obsadila tak, tie pracovné skupiny tak, že by sa zobrali z tej akreditačnej komisie a preniesli sem, tak sme absolútne znegovali účel tohto zákona. Pointa je v tom, že to hodnotenie sa musí vykonávať ľuďmi, ktorí majú k tomu profesionálny vzťah, že musí byť odstránený konflikt záujmov a že im musí byť zabezpečená nezávislosť. To znamená, že nie že zase učitelia akademici zadarmo tam budú chodiť robiť službu komunite a hodnotiť druhých a to buď takým štýlom, že budú vytvárať alebo nevytvárať konkurenčné prostredie, alebo že tam budú chodiť akoby reprezentanti svojich stavovských organizácií, ale že to budú naozaj profesionálni hodnotitelia, to znamená, že tí ľudia budú v čo najväčšej miere odseparovaní od toho nášho akademického prostredia, takže budú tam aj zahraniční experti v tých skupinách, ale nie výlučne, lebo zase nemôžme napríklad spoločenské a humanitné vedy nechať hodnotiť úplne zahraničných expertov, to je podľa môjho názoru tiež ako chyba, a zároveň tí ľudia budú v profesionálnom vzťahu k tej agentúre, najmä teda tá výkonná rada.
Teraz vidíte aj predsedníctvo akreditačnej agentúry, aj PVV, to sú ľudia, ktorí to robia ako úkon vo verejnom záujme zadarmo alebo za nejakú takú symbolickú dohodu o vykonaní práce, a teda markírujú popri svojom hlavnom zamestnaní, ktoré je v konflikte záujmov s touto činnosťou. Teraz títo ľudia budú jednoducho profesionálnymi zamestnancami agentúry. Ten predseda, podpredseda, myslím, že to majú plný úväzok, ostatní budú tiež zamestnancami, teda členovia výkonnej rady, nie na plný úväzok možno, ale tiež sa to nevylučuje, čiže tí ľudia to budú robiť profesionálne, budú za to platení a nebudú to robiť zadarmo ako službu komunite alebo ako nejaké vybavovanie nejakých vzájomných výhod. Čiže to je prvá vec.
Druhá vec je nezávislosť. Do istej miery, samozrejme, chceme, aby zloženie tej výkonnej rady reflektovalo zloženie alebo nejaký demokratický parter tej našej; akademického prostredia. Čiže tá rada bude pozostávať z nominantov troch vysokoškolských reprezentácií, to znamená, tí, s ktorými sa aj legislatíva zo zákona prejednáva, čiže slovenská rektorská konferencia, rada vysokých škôl a veľmi významné je, že aj študentská rada vysokých škôl, to znamená, aj študenti a mladí ľudia budú mať účasť na tomto hodnotení. Ďalej tam budú nominanti zamestnávateľov, čo je teda tiež veľký významný nový prvok, lebo doteraz do tej akreditačnej komisie sa naozaj explicitne sa naozaj nedostávali títo predstavitelia zamestnávateľov, a bude tam ministerstvo vždy reprezentované len v majoritnej úlohe, napríklad aj pri výbere predsedu bude výberová komisia, ktorá bude päťčlenná, kde bude len jeden nominant ministerstva. Ostatní budú nominanti tých troch reprezentácií a nominanti zamestnávateľov, čiže v žiadnom prípade ani pri výbere samotného predsedu, ako tu sú obavy, že minister si vyberie nejakého predsedu, ani pri výbere samotného predsedu ten minister nemôže vybrať, pretože on bude mať v päťčlennej výberovej komisii len jedného nominanta. Pokiaľ neschváli akademická obec, ktorá tam bude mať prevahu, toho človeka, tak ten človek tú pozíciu predsedu nedostane. Čiže tam tiež je eliminované do maximálnej miery nejaká ingerencia zo strany štátu alebo ministerstva a tým pádom je posilnená nezávislosť tej agentúry.
Ďalšia vec je finančné zabezpečenie. Máme už momentálne v rozpočte prostriedky na finančné zabezpečenie agentúry a v budúcnosti rátame s tým, že toto je už ako systematická položka rozpočtu, to znamená, bude replikovaná v ďalších rokoch a odtiaľto budeme mať prostriedky na aj ohodnotenie tých ľudí, ktorí budú hodnotiť, čiže členov pracovných skupín. Čiže to budú riadni profesionáli, ktorí budú hodnotiť za peniaze ako profesionálnu činnosť a nebudú to robiť popri zamestnaní ako ešte nejaký melouch alebo ako službu svojej škole, ktorá ho nominovala. Čiže toto je ten základný princíp, pre toto si myslíme, že to hodnotenie bude skvalitnené, pretože bude odstránený konflikt záujmov, pretože to bude robiť profesionál, nie preto, že to bude za riadny honorár. Čiže tí ľudia to budú robiť poctivo a budú od; maximálnej možnej miery odpojení od toho domáceho akademického prostredia, ktoré budú hodnotiť, pretože tam budú elementy zahraničných hodnotiteľov. Aj teraz je už tam napríklad napísané pri PhD. štúdiách, pri docentoch, profesoroch, že musí byť minimálne jeden zahraničný hodnotiteľ v pracovných skupinách, a teda rátame s tým, že tá zahraničná zložka bude ešte aj oveľa, oveľa vyššia.
Takže naozaj, diabol sa skrýva v detailoch a určite nechceme, aby sa tie pracovné skupiny pre akreditačnú agentúru obsadili takým istým spôsobom ako pri akreditačnej komisii, lebo by sme neodstránili základný kameň problému, a to je potenciálny konflikt záujmov. Čiže profesionalizácia a tá nezávislosť, naozaj do veľkej miery vidíte, že organizácia zriadená zákonom má štatút verejnoprávnej inštitúcie, ministerstvo alebo štát tam má minimálnu ingerenciu, predseda sa vyberá výberovou komisiu, kde štát má minimálnu ingerenciu, ale zase na druhej strane štát musí byť účastný do istej miery toho procesu aspoň teda ako jeden zo stakeholderov, ktorý to aj do značnej miery financuje, ale vždy je minoritný. To znamená, vždy tam prevládajú zástupcovia tej akademickej obce prostredníctvom tých troch reprezentácií a je tam zároveň aj predstaviteľ zamestnávateľov.
Takže čo sa týka nezávislosti a profesionalizácie a odstránenia konfliktu záujmov, to sú tri hlavné zložky, ktoré by mali zabezpečiť zvýšenie kvality toho hodnotenia. V podstate to, že my sa obávame o to, že to tak nebude, je istým nedostatkom predstavivosti, že by niečo takto mohlo byť, ale keď sa pozrieme do zahraničia, tam to hodnotenie funguje na týchto princípoch a nevidím, prečo by to nemohlo byť aj u nás takto, keď raz bude týmto zákonom vytvorené legislatívne prostredie, keď bude zriadená tá právnická osoba ako nezávislá a keď máme zároveň v rozpočte zabezpečené finančné zdroje na jej fungovanie. Čiže podľa mňa táto trojica dáva dosť solídnu záruku na to, aby tá agentúra mohla naozaj pôsobiť nezávisle, aby mohla zvýšiť kvalitu hodnotenia.
To, že tu polemizujeme, že či zabezpečenie kvality je hodnotenie kvality. No podľa môjho názoru áno, implicitne hodnotenie kvality musí zabezpečiť kvalitu, pretože tak, ako nastavíte tú latku, a keď potom tí, ktorí budú pod tou latkou, nedostanú oprávnenie na vykonávanie tých študijných odborov a programov, tak tá kvalita bude zabezpečená, lebo tí, ktorí budú pod určitou úrovňou, proste nebudú zabezpečovať. Takže budú dávať a poskytovať to vzdelanie tí, ktorí budú mať určitý štandard tej kvality. Čiže hodnotenie verzus zabezpečenie možno by sme mohli, ja neviem, polemizovať, či sa zákon má volať takto, ale zabezpečenie v sebe naozaj do veľkej miery obsahuje, obsahuje to hodnotenie. Pretože to hodnotenie nastaví latku, pod ktorou už ľudia neprídu, neprejdú. Tí, čo sú nad, tí budú mať zabezpečenú určitú úroveň kvality.
Pokiaľ ide o niektoré ďalšie také rekorentné témy, čo sa týka tej mobility ľudí. My máme teraz napríklad v tomto zákone návrh, aby študenti, ktorí chodia do zahraničia a zúčastňujú sa medzinárodných schém typu Erasmus alebo niektorých ďalších medzinárodných schém, neboli penalizovaní tým, že keď sa nám oni vrátia z toho zahraničia, tak vlastne oni istú časť štúdia tu nemohli absolvovať, musia si často nostrifi; teda dorábať tie skúšky alebo si ich nejakým spôsobom uznávať, vypadnú z toho bežného svojho krúžkového procesu a nestihnú možno dokončiť štúdium v tej štandardnej dĺžke štúdia, ktorá je financovaná štátom.
Práve preto sa nám stane napríklad, že decká, ktoré sa idú učiť do zahraničia, sú aktívni, nám v tom zahraničí zostanú, pretože neprekonajú všetky tie prekážky, ktoré po návrate tuná by ich čakali na to, aby štandardne dokončili štúdium. Takže my zavádzame možnosť: predĺženie štandardnej dĺžky štúdia práve pre takýchto študentov, ktorí sú aktívni, ktorí boli v zahraničí, zúčastnili sa Erasmu alebo niektorých podobných schém a po návrate tu aby sa teda mohli začleniť, aby neboli vytlačení, pretože oni už potom často zvážia, že teda idem si to tu silou-mocou dorábať, alebo už si to budem dorábať tam, lebo tam už má tiež určitý čas odštudovaný.
Takže práve preto, aby sme naozaj zabránili tomu odlivu mozgov a aby to bolo skôr o trénovaní mozgov, tak navyšujeme pre takýchto študentov, ktorí majú snahu mať medzinárodné skúsenosti, sú odmenení tým, že majú navyše ešte ten rok štúdia v rámci predĺženia štandardu, aby neboli penalizovaní tým, že boli aktívni a že boli v zahraničí.
Pokiaľ ide o ideu spájania škôl, ja si myslím, že zákonite to vytlačenie kvality vyššie bude viesť k spájaniu škôl, pretože keď budete mať školu, ktorá bude do istej miery vykuchaná, poviem to tak ľudovo, tým, že tam zostanú len niektoré segmenty, ktoré budú mať tú dostatočnú kvalitu, tak jednoducho tá škola určite zváži, aby sa spojila možno s nejakou inou školou, pretože ináč bude mať príliš malú ekonomiku škály na to, aby prežívala. To, že v súčasnosti viete, že sú idey na úrovni Európskej únie, aby sa do toho európskeho vzdelávacieho priestoru naozaj významne podporili len školy, ktoré sú do dvestého miesta v rebríčkoch a že žiadna zo slovenských škôl do dvestého miesta v týchto rebríčkoch sa nenachádza, je aj signálom toho, že ak sa toto presadí na úrovni Európskej komisie, tak budeme musieť naozaj veľmi rozmýšľať o tom, aby sme napríklad prijali modely spájania a zlučovania vysokých škôl s cieľom dosiahnuť oveľa väčšie kompetitívnejšie celky. Takým príkladom je napríklad Aalto University vo Fínsku, ktorá tiež v rámci toho fínskeho modelu by nás mohla zaujímať, kde došlo ku skombinovaniu rôznych škôl, predtým samostatných, a je to konglomerát, ktorý je úžasne kompetitívny, má veľkú kapacitu a tým pádom je kompetitívny aj v rámci európskeho výskumného priestoru.
Takže to zlučovanie škôl, samozrejme, ja si myslím, že zákonite to vyčistenie kvality by k nemu malo viesť, ale treba si tiež povedať, že tu stále ministerstvo nemá dosť veľké páky na to, aby mohlo nejaké vysoké školy vôbec rušiť, že vysoké školy teda verejné sú zriaďované zákonom, čiže je to skôr záležitosťou tohto pléna, akým spôsobom ony budú zriaďované.
A zároveň, pokiaľ ide o vašu otázku, pán poslanec Gröhling, o tých štátnych vysokých školách, tak ten mechanizmus je obdobný, aký bol aj teraz. To znamená, že na návrh akreditačnej komisie ministerstvo dáva návrh vláde na odsúhlasenie a v prípade verejných vysokých škôl je to teda stále zákonom. Čiže tam neni nejaká zásadná zmena v tomto mechanizme, len teda s tým, že to, čo predtým robila komisia, teraz bude robiť akreditačná agentúra. Takže je to obdobný mechanizmus.
Ale opäť, keď sa tu rozprávame o kapacite a kvalite systému, ono sú to do istej miery spojené nádoby, ale do istej miery aj naozaj ide o istý prechod kvantity na kvalitu. My zákonom o kvalite vieme prvoplánovo regulovať kvalitu a kapacitu vieme regulovať implicitne jednoducho tým, že sa nepovolia odbory, ktoré nebudú mať dostatočnú kvalitu. Čiže tá kapacita sa zmenší, ale potom tam budú aj tie štrukturálne otázky, že či niektoré pracoviská dokážu v tejto oklieštenej forme existovať, či sa zanechajú, či budú zrušené, či budú zlúčené a tak ďalej. Čiže toto je implicitný tlak na kapacitu, ale prostredníctvom kvality. Ale zase, keby sme tu dali, že ministerstvo bude zriaďovať vysoké školy, to by bol hneď harmatanec, že aký diktát, aký fašizmus (povedané s pobavením), čiže jednoducho naozaj zostáva to tak, ako to je. Je to na vás, aby ste tie vysoké školy zriaďovali, aby ste ich zrušili, to znamená, tie počty vysokých škôl naďalej určuje Národná rada zákonom a my môžeme cez túto agentúru tlačiť na kvalitu tej výuky. To ešte, samozrejme, neznamená, že kvalita ošetrí všetko, ale implicitne ten mechanizmus tam zabudovaný je. My nemáme inú možnosť to robiť, pretože to by naozaj nebolo v súlade s medzinárodnými štandardami aj v rámci tej ESG-čky.
To, že ako sa tam niektoré tie inštitúty premietajú v tom zákone, máme naozaj aj v dôvodovej správe v rámci porovnávacej tabuľky premietnuté, ako je tých 10 štandardov ESG premietnutých do dikcie tohto zákona. Máme za to, že je to naozaj v dostatočnej miere. Pokiaľ bude k tomu ešte nejaká diskusia aj teda medzi týmto a druhým čítaním, tak vieme tam robiť nejaké úpravy, ale opakujem, že z našej strany absolútne nie je úmysel nejakým zásadným spôsobom do toho vstupovať, čiže to považujeme za dobre pripravený kus legislatívy, odkonzultovaný kus legislatívy a v žiadnom prípade momentálne nemáme nič na mysli, čo by sme tam chceli meniť medzi prvým a druhým čítaním z titulu, že rýchlo sme tu niečo dali a nekvalitné zákony chceme pritom ako prerobiť v parlamente.
To, že sa tu možno niečo preslúcha o tom, že sa niečo má ešte meniť, vyplýva naozaj z toho, že Slovenská rektorská konferencia nám nestihla dať skonsolidované stanovisko. Dostali sme ho až po prerokovaní vo vláde, to je tých desať bodov, a aj dnes, pokiaľ viem, boli už nejaké parciálne rokovania, kde sa tie body vysvetľovali, a z toho osem je naozaj technicky vysvetľujúcej povahy a dva sú také zásadné, že nikdy nebudem ja napríklad ako z titulu navrhovateľa súhlasiť, aby boli nejakým spôsobom zmenené alebo vypustené. To by bol naozaj návrat do pôvodných pozícií a nedosiahli by sme nejaký významný posun.
Čiže opäť teda vás chcem ubezpečiť o tom, že nemáme zámer toto nejakým partizánskym spôsobom prerobiť do druhého čítania, že je to naozaj odkonzultované do najvyššej možnej miery a že teda je to vyslovene teda len z hľadiska pána, pánov rektorov ešte nejaké zmeny, ktoré oni chceli navrhnúť.
Takže teším sa na ďalšiu konštruktívnu diskusiu a ďakujem za pozornosť.

Ja len naozaj, ďakujem, pán podpredseda, len dve-tri vety chcem povedať k tomu. Vystúpilo sedem poslancov. Ja verím tomu, že môžem považovať tieto vystúpenia ku každému bodu, to znamená, že pri záverečnom, pri hlasovaní budem hovoriť o tom, že vystúpili aj pri jednom, aj pri druhom bode siedmi poslanci, lebo sa vyjadrovali k obidvom návrhom zákona.
Čo sa týka samotného obsahu, tak, samozrejme, páni poslanci sa venovali aj tým pozitívnym, ako aj negatívnym z ich pohľadu veciam týchto zákonov, ale pokiaľ prijmeme nejaké zákony, ktoré dajú len lepší rámec na zvyšovanie kvality vysokého školstva, resp. na prijatie pedagógov alebo mnoho pedagógov, ktorí majú určitý aj akademický titul, tak je to len dobré.
Ale postrehol som tu, samozrejme, aj istý politický podtón hodnotenia niektorých vysokých škôl, najmä súkromných škôl, čo, samozrejme, sa tu ľahko hovorí z tohto miesta, ale možno by pri hodnotení vysokých škôl stačilo ísť medzi akademickú obec a tam sa s nimi porozprávať o tom, že sú nekvalitní, lebo som tu zistil, že naše školy sú v katastrofálnom stave, vysoké školy v katastrofálnom stave, s čím nemôžem súhlasiť. A, samozrejme, že pokiaľ sa tu ľahko hovorí o tom katastrofálnom stave, tak treba ísť medzi pedagógov a akademickú obec a tam si to s nimi možno aj vysvetliť, pretože ak je to peniazmi, to sa dá vyriešiť, ak je to žiakmi, takisto, ale myslím si, že máme vzdelanú akademickú obec, ktorá má kvalitné vysoké školy a ktoré aj tú kvalitu garantujú.
Toľko teda z mojej strany. Ďakujem za slovo.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona sa predkladá na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2018 a potreby transpozície delegovaného rozhodnutia Komisie EÚ, na základe ktorého zubní lekári od 1. júla 2018 nesmú používať zubný amalgám na ošetrenie mliečnych zubov, zubov detí mladších ako 15 rokov a tehotných alebo dojčiacich žien.
V obsahu návrhu zákona v nadväznosti na požiadavky aplikačnej praxe je špecifikovanie účelu poskytovania finančných prostriedkov z kapitoly ministerstva zdravotníctva na rezidentské štúdium. Definujeme podmienky na zaradenie zdravotníckeho pracovníka do takéhoto štúdia, určujeme náležitosti žiadosti o zaradenie a postupu vzdelávacej ustanovizne pri zaraďovaní rezidenta. Ustanovujú sa povinnosti pre rezidenta, zamestnávateľa a doplňujú sa povinnosti pre vzdelávaciu ustanovizeň.
Účelom navrhovanej úpravy je doplnenie lekárov do vybraných špecializačných odborov v regiónoch, v ktorých je týchto lekárov nedostatok.
Vážení prítomní, dovoľte mi vysloviť presvedčenie, že predložený vládny návrh podporíte. Veľmi pekne vám ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 952). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán podpredseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Stihneme. Aspoň minimálne môj výstup určite stihneme, pretože nebudem tak dlho hovoriť. Ja som sa zapísala do písomnej rozpravy, lebo som nevedela, koľko nás bude vôbec hovoriť a či to vôbec stihnem potom do ústnej. Takže bude to krátke.
Bude to skôr, ja by som povedala, že, ja by som sa rada opýtala, pretože ja nie som odborníčkou na túto tému, ale pozerám sa práve na ten rezidentský program očami mladých lekárok, ktoré môžu byť práve aj tou aktuálnou, aktuálnym znením novely diskriminované. Takže ja verím, že ma pani ministerka vyvedie z omylu. Takže aj viem, že táto téma je problematická vec aj pre vašich ministerských právnikov, takže ak vám nebude vadiť, ja by som sa rada teda popýtala niečo a budem rada, keď ma aj vyvediete z omylu.
Pri tvorbe zákona, moja prvá teda otázka je: porovnávali ste podmienky rezidentského programu s Českou republikou? To je moja prvá otázka, pretože Česká republika má kvalitnejšie vypracovaný rezidentský program, lekári tam neplatia žiadne sankcie, a tak sa deje to, že priťahujú našich lekárov do práve českého rezidentského programu, kde naši slovenskí lekári budú potom pracovať ako obvodní lekári, resp. pediatri pre českých pacientov. Čiže medicínu vyštudujú tu a potom odchádzajú liečiť pacientov do Čiech. Ja to považujem za škodu a reálne sa to teda už deje. Naši slovenskí lekári vstupujú do českého rezidentského programu aj preto, že ponúka, teda jedným z tých dôvodov je aj to, že ponúka okrem všeobecného lekárstva a pediatrie aj ďalšie špecializácie. Ale to nie je ten hlavný problém.
Viem, že máte v pláne tieto špecializácie rozširovať aj u nás, ale pýtam sa, kedy, keď nie teraz, keď práve pripravujete túto novelu. Medzičasom už v podstate budú všetci kvalitní záujemcovia v Česku, takže treba si uvedomiť, že tu naozaj súťažíme s Českou republikou a potrebujeme sa teda začať aj my obracať, aby sme našich ľudí pritiahli a motivovali vstúpiť do nášho rezidentského programu a nie ich odplašovať. K tomu by som sa teda rada dostala pri tej druhej otázke.
Čiže táto novela, ktorú predkladáte, je plánovaná len pre rezidentov, ktorí do programu ešte len vstúpia. Tak sa pýtam teda, ako chcete riešiť v podstate protiústavnú retroaktivitu pre rezidentov, ktorí do programu vstúpili dávnejšie. Tým myslím na vysvetlenie, teda aspoň dúfam, že to tak je, ak sa mýlim, budem rada keď mi poviete, myslím rezidentov platených z eurofondov verzus rezidentov platených zo štátneho rozpočtu. Ako chce teda ministerstvo zdravotníctva riešiť práve protiústavné obmedzovanie práva lekárok či už na počet detí, ktoré porodia počas programu, resp. dobu, ktorú s nimi strávia na materskej alebo rodičovskej rovnako ako iné ženy. Týmto sa v podstate stráca dôveryhodnosť programu, keďže k zlepšovaniu podmienok dôjde takmer vo všetkých bodoch len u tých nových rezidentov, logicky dôvera v program ako taký bude nízka. Pretože ostatní rezidenti, ktorých nová novela necháva v problémoch, budú tomu programu robiť v podstate negatívnu reklamu, resp. budú z programu vystupovať. Preto je dôležité túto novelu prepracovať tak, aby platila pre všetkých rezidentov, teda starých aj nových, a aby starí rezidenti mali možnosť napríklad podpísať nové pracovné zmluvy s podmienkami, kde budú môcť absolvovať materskú a takisto rodičovskú ako ostatné ženy, prípadne bude im umožnený skrátený úväzok a budú môcť tak skĺbiť práve rodičovskú dovolenku s prácou. Pretože veľa rezidentov má práve tú novelu 293 z mája 2017 zapracovanú v pracovných zmluvách, teda novela o obmedzovaní rodičovskej aj materskej, pri porušovaní akýchkoľvek podmienok potom hroziace aj sankcie až do výšky myslím 100 tisíc eur.
V Českej republike, ak sa môžem vrátiť krátko, nie sú sankcie v predkladanom zákone, v tomto vlastne myslím pokuta 5-tisíc eur za každý rok, ktorý lekár odpracuje a potom program opustí. Čiže, čiže ak to správne chápem, tak ak vstúpim do programu a po dvoch rokoch odídem, zaplatím 10-tisíc eur, čo sa v princípe dá chápať, ja nie som proti sankciám, ak nejaké pokuty sú, ale znovu opakujem, my tu súťažíme s Českou republikou a je dobré, si myslím, inšpirovať sa ich modelom. Je pravda, že aj v Českej republike tiež nemôžu kvôli materskej a rodičovskej lekárky teda väčšinou prerušiť štúdium na viac ako 5 rokov, lenže na rozdiel od nás, ak zostane žena doma dlhšie ako 5 rokov, neplatí pokutu, ale iba ju vyradia z programu, do ktorého sa potom po ukončení aj materskej, aj rodičovskej, aj všetkých, ak ich je viac, môže zase vstúpiť alebo vrátiť sa. Je to robené preto, lebo ak lekárka zostane doma na materskej, ja neviem, 12 rokov, vymyslím si, mohlo by sa stať, že program už vtedy nebude existovať, čo je logické.
Takže ešte raz, ja teda najväčší problém tejto novely vidím, že teda nijako nerieši práve tých starých rezidentov, ktorí zostávajú v problémoch naďalej. Je naozaj týmto všetkým treba dať možnosť úpravy podmienok, napríklad cez nové pracovné zmluvy. Ak sa neporiešia starí rezidenti, ktorých je asi do 400, program môže alebo v podstate pravdepodobne aj zanikne. Lekári o tomto, ja teda mám túto informáciu od lekárov, ktorí komunikujú, na facebooku majú fóra, kde sa o tomto programe rozprávajú a vlastne boja sa do tohto programu vstúpiť.
Program teda bude definitívne dôležité opraviť pre všetkých rezidentov, aby bolo vidieť dobrú vôľu, aby získal znovu dôveryhodnosť, takže to je jedna vec alebo teda už druhá.
A tak isto je tam veta v zmysle, že teda rezident sa pri vstupe do programu zaväzuje, v ktorom kraji bude po atestácii pracovať počas piatich rokov. Čo tiež nerozumiem, prečo toto tam je, pretože ak mladá lekárka, povedzme z Bratislavy, v dvadsaťpäťke dokončí školu a vstúpi do programu a po dvoch rokoch sa vydá a za niekoho dajme tomu z Košíc, ako potom má pracovať 5 rokov po atestácii v Bratislave, ak bude mať manžela v Košiciach napríklad. Pretože obvodných lekárov, si myslím, že je potrebné všade, po celej krajine, takže táto veta, považujem ju za zbytočnú, bolo by dobré ju odstrániť.
Každý, kto vstupuje do rezidentského programu, väčšinou to chce aj naozaj robiť. Je preto veľmi nerozumné odstrašovať záujemcov či už pokutami, alebo obmedzovaním práve počtu detí a rokov na materskej či rodičovskej. Ja to vidím skôr tak, že by sme im mali vyjsť v ústrety, mali by sme byť radi, že takýchto ľudí tu máme a že chcú do tohto programu vstúpiť, čo verím, že aj vy to tak vnímate. Ale mali by sme im vyjsť v ústrety, mali by sme ich motivovať napríklad práve, už to opakujem asi tretíkrát, skrátenými úväzkami, takže na tie skrátené úväzky by som sa chcela spýtať.
Ak chce štát konečne zvýšiť zamestnanosť žien s deťmi do troch rokov, čo tu naozaj stále deklaruje nielen prostredníctvom ministerstva zdravotníctva, ministerstva práce, počujeme to stále. Bolo by dobré, keby začal práve napríklad od seba a začal povoľovať skrátené úväzky aj pri takýchto odboroch, kde je to vyslovene žiadané. V Českej republike majú napríklad dokonca rezidentský program až na desatinový úväzok, naši lekári a lekárky, myslím, žiadajú polovičné úväzky. Myslím si, že je to aj veľkou výhodou pre štát, ak lekárka na malý, na menší úväzok sa udržuje vo vedomostiach a nevypadne z praxe, lebo potom sa to ťažko dobieha. Ja viem, že ste mali dnes stretnutie s odborármi, a preto ja verím, že ste sa na niečom rozumnom, čo nebude diskriminovať teda najmä mladé lekárky, aj dohodli a budem rada, ak nám pani ministerka aj povie, či ste niečo, na niečo rozumné spoločne dnes prišli.
To je všetko, ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Simi, ďakujem za vystúpenie. A ja by som ťa len čiastočne doplnila a možno ešte jednou otázkou. Ale ešte predtým, ak dovolíš, tak by som rada poznamenala, že z môjho pohľadu jednak rezidenčný program považujem za veľmi správny. Myslím si, že treba ho podporiť, to si myslím, že si myslíš aj ty, a, samozrejme, a ale zároveň považujem za správne, ak teda nie sú dodržané nejaké pravidlá a štát, tá konkrétna lekárka, lekár stál už nejaké peniaze, tak považujem za správne aj nejaký druh sankcií.
A teraz tvoj argument bol, že v Čechách sankcie nie sú. Ja si ale myslím, že nie je cesta teraz nechať štátny rozpočet míňať koľkokoľvek a bez akýchkoľvek postihov, ak nie sú dodržané dohody, lebo v Čechách to tak robia. A možno by mohlo byť riešením to, čo napríklad navrhujeme my v zdravotníckej reforme, že ako pri štúdiu, že keď niekto študuje na Slovensku a odíde do inej krajiny, tak potom z jeho budúcich daní každý jeden musí zaplatiť to štúdium. To znamená, ak zostane na Slovensku, tak z daní mu bude odrátaná tá cena toho študijného odboru, ak by išiel do Čiech, tak musí zo svojho zárobku posielať naspäť na Slovensko peniaze. Toto len ako jedno z riešení a možno by sa to dalo aj v tejto situácii použiť. Považujem to za správne, lebo keď niekto tvorí hodnoty tu, tak, samozrejme, aj to vzdelanie aj iné veci mu môžu byť umožnené.
To, čo som chcela doplniť, je otázka, aj Simona na to narážala, čo sa týka matiek a rezidenčného programu, viem, že tam bol aj problém, ako by, či si matka môže dovoliť v podstate byť na materskej napríklad s jedným, s dvoma deťmi, aby sa nestalo to, že keď nedodrží tých päť rokov, siedmich, aby potom neplatila 5-tisíc za každý rok. Videla som ale v zákone, že niečo také tam je, že je vyškrtnutá tá materská... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, Jani, áno, ja som to v podstate aj spomenula v tom prejave, keď som hovorila o tom, že ja tak isto nemám nič proti sankciám. Práve naopak, ja si práve myslím, že v našej legislatíve máme veľa zákonov, ktoré neobsahujú sankcie a práve preto sa nedodržujú. Takže ja nie som a priori proti sankciám, ale skôr som sa snažila poukázať na tú neférovosť voči tým starým, ešte raz hovorím, tým starým, starým vo význame plateným rezidentom z eurofondov voči tým zo štátneho rozpočtu, lebo práve to prechodné ustanovenie tam stále chýba v tom zákone, ktoré by ich naozaj všetkých zahŕňalo, čiže skôr na tú neférovosť. Nehovorím, že z toho českého modelu sa máme inšpirovať úplne stopercentne.
A tie sankcie, o ktorých si spomínala ty, práve tie, že ktorí odídu z nejakého dôvodu, tie sú podľa môjho názoru rozumné, ale napríklad práve z toho dôvodu, ktorý si ty zas spomenula, že matka je na materskej dajme tomu dlhšie ako päť rokov, to sa mi zdá byť neférové a diskriminačné.
Ďakujem.

Dobré ráno. Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní, je to také čudné, včera som dostala otázky na predkladanú novelu od pani poslankyne Simony Petrík, ktorá teda položila pár otázok, nie je tu. Ja som ochotná jej to samozrejme zodpovedať, pretože slušnosť mi tak káže.
V rámci predkladanej novely my ošetrujeme vlastne rezidentský program. Ja by som na tomto mieste možno pre tých, ktorí sú tu prítomní, a pre pani poslankyňu chcela povedať, že tento rezidentský program nemá byť ako sociálny program pre určitú skupinu lekárov, ale bol kreovaný za účelom toho, aby sme dosaturovali lekárov na miestach, kde nám títo lekári chýbajú.
Na začiatku rezidentský program bol financovaný z európskych financií, z eurofondov a to bolo v roku 2014. Od roku 2016 je tento program financovaný z kapitoly ministerstva zdravotníctva. My v súčasnosti sme vnímali, že tam teda sú niektoré nezhody a teda lekári sa nám sťažovali na niektoré komplikácie.
Tak predkladanou novelou my reflektujeme na ich požiadavky a snažíme sa vlastne tieto požiadavky vyriešiť. Dovolím si povedať, že predkladáme novelu bez rozporu a dohodli sme sa aj s odborármi, s lekármi, so vzdelávacími ustanovizňami na komplexnom znení danej novely. A čo sa tu stále pertraktuje a to bola asi základná otázka pani poslankyne ohľadne retroaktivity a nejakých finančných alebo finančného odškodnenia, čo musia platiť participanti rezidentského štúdia, tak v predkladanej novele sa retroaktivita úplne zrušuje, resp. má, tie dámy, ktoré v minulosti mohli byť, alebo mohli štúdium rezidentské prerušiť maximálne na dva roky, podľa novej novely môžu, alebo páni aj dámy môžu rezidentské štúdium prerušiť z dôvodu materskej, rodičovskej dovolenky na neobmedzený čas, z dôvodu dlhodobej PN na neobmedzený čas a ešte je tam pridaný aj faktor osobitého zreteľa, kedy sa môže prerušiť rezidentské štúdium, resp. tie podmienky, ktoré sú tam, sa teda de facto nemusia úplne dodržiavať. Čiže dovolím si tvrdiť, že táto novela je dosť sociálna, dosť ústretová aj voči matkám, ženám, ktoré sú na rodičovskej dovolenke. To je teda odpoveď.
Druhá odpoveď na otázku je tá, či plánujeme zaradiť do rezidentského programu aj iné špecializácie, ako je všeobecný lekár a pediater. Už sme zaradili, už sa tak stalo. Od 1. februára sme vypísali rezidentské miesta na všeobecného lekára, pediatra a pedopsychiatra. V predkladanej novele tiež definujeme, že budeme dvakrát ročne vypisovať chýbajúce špecializácie na stránke ministerstva zdravotníctva, aby sa záujemcovia o daný študijný odbor mohli prihlásiť. Bude to, ako sme už spomínali, na úrovni VÚC z toho titulu, že chcem zopakovať, že tento program je koncipovaný na to, aby sme dosaturovali lekárov do chýbajúcich regiónov. Čiže budú sa nám lekári hlásiť do VÚC-ečiek na úrovni VÚC a za presne definovaných podmienok samozrejme môžu do tohoto programu vstúpiť.
Nepovažujem to za diskriminujúce, ale zase chcem upozorniť, tento zákon je daný na to, aby sme dosaturovali lekárov. Ak niekto s týmito podmienkami nesúhlasí, alebo sa mu nepáčia, stále má možnosť prihlásiť sa do špecializačného štúdia klasickou formou, nie formou rezidentského programu. Som sa aj pýtala českých kolegov, ako funguje český rezidentský program, pretože som tu včera mala otázku, či sa nechceme ani my inšpirovať. Samozrejme máme ho prečítaný, máme ho rozdiskutovaný s českými kolegami a nepovažujú ho ani českí kolegovia za nejak super úspešný. Čiže niečo samozrejme môžeme prebrať od nich, niečo sme prebrali, resp. diskutovali, ale nemyslím si, že všetko musíme opakovať po susedských krajinách, alebo niektorých krajinách, ktoré sú v našom okolí.
Dúfam, že som, ďalšia otázka myslím, že bola, že teda či je možnosť zamestnať sa na čiastočný úväzok. Áno, je tam možnosť zamestnať sa na čiastočný úväzok. Čiže ja si dovolím tvrdiť, že predkladaná novela odpovedá, reflektuje a vyhovuje skoro všetkým otázkam alebo námietkam, ktoré doteraz v regióne boli od roku 2014, keď sa prvýkrát spustil rezidentský program a vracanie finančných prostriedkov ministerstvo zdravotníctva od nikoho doteraz nechcelo. Tie prostriedky, ktoré mali rezidentky vrátiť, bolo to z kapitoly ešte eurofondov a to má v gescii ministerstvo školstva. My v súčasnosti samozrejme nechceme, aby tieto dámy, keďže vstúpili do rezidentského programu za starých podmienok v rámci čerpania európskych fondov, nejako na tom tratili. Rokujeme s ministerstvom školstva, rokujeme so vzdelávacími ustanovizňami, aby tieto finančné prostriedky nemuseli platiť.
Ďakujem, to je asi tak všetko. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené dámy, vážení páni, ja vítam iniciatívu ministerstva zdravotníctva, že rozširuje rezidentský program aj na špecializácie. A takisto nemôžem súhlasiť s názorom pani kolegyne Simony Petrík, že je to diskriminačné, pretože do tohoto programu naozaj vstupujú ľudia dobrovoľne. Poviem, chce ísť robiť na očné, ale v tej danej lokalite napríklad v ústavnej zdravotnej starostlivosti majú lekárov dosť, ale chýba nám v teréne, a práve pre ten terén treba vychovať tých špecialistov. Takže je to naozaj dobrá myšlienka, ja gratulujem k tomu, pani ministerka, a treba naozaj rýchlo urobiť a zmapovať, aké špecializácie ešte po Slovensku chýbajú. A dokonca si to, by som si možno vedel aj predstaviť takú vec, že porozprávať s dekanmi lekárskych fakúlt a napríklad, ak niekde v nejakom regióne chýbajú lekári, tak ich poprosiť, aby práve z týchto regiónov zobrali adeptov, ale s tým, že napríklad podpíšu, že sa potom do toho regiónu vrátia, aby nieže skončí školu a potom odíde napríklad do Čiech. Takže všetci si musíme uvedomiť, že predsa to platia ľudia z daní, či štúdium alebo rezidentský program, a štát má právo potom povedať, aký systém by bol, napríklad aj vrátenie peňazí v prípade toho, že daný adept by napríklad odišiel do zahraničia.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, sa hlboko ospravedlňujem, že ako takto začínajúci minister hneď som meškal, ešte nefunguje tá logistika medzi Národnou radou a mojím sekretariátom.
Idem do prvého čítania s návrhom vládneho zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Veľmi jednoduchý zákon, veľmi jednoduché vysvetlenie. Hovorí sa, že čo nie je tajné, tak to je verejné. Ale ako aj v tomto prípade nie je všetko čierne a biele. Sú niektoré veci, ktoré predsa len, aj keď nie sú v nejakom utajovanom režime, nepatria pre všetkých, patria tým tie informácie, ktorých sa dotýkajú.
Cieľom návrhu zákona je preto vytvoriť zákonné predpoklady pre zabezpečenie ochrany týchto informácii. To sú informácie o niektorých osobách, či sú to fyzické a právnické osoby, sa môžu dotknúť ich práv, keď sa dostanú na verejnosť, ale na druhej strane máme tu aj rad informácií, ktoré nepatria na verejnosť, a to z dôvodu bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky. V poslednej dobe došlo k prelomeniu vôle zákonodarcu, keď sme prijímali zákony, ktorých sa dotýkajú tieto úpravy, tak nám bolo jasno, že aké informácie chceme, aby verejnosť dostala, aké informácie chceme, aby zostali v utajenom režime, a tiež sme si povedali, že ktoré informácie chceme, aby dostal, aj keď sú utajované, tak ten dotknutý, dotknutá právnická osoba, fyzická osoba tieto informácie mohla dostať. Preto my pripravujeme aj protiváhu tomuto návrhu zákona, a to, keď nejaký štátny orgán nasadí ITP alebo vyžiada metadáta, to sú lokalizačné dáta SIM kariet, alebo to, že kto s kým hovoril, nie obsah, len prepojenie tých telefónnych čísiel, tak chceme, aby dotknutá osoba tieto informácie mohla dostať, ale len dotknutá osoba, nie verejnosť. Čiže tento návrh zamedzí možnosti sprístupňovať vymedzené rozhodnutia súdov, ktorými sú súhlasy s použitím informačno-technických prostriedkov podľa zákona o ochrane pred odpočúvaním, súhlasy s poskytnutím údajov o telekomunikačnej prevádzke, to sú tie metadáta a lokalizačné údaje a príkazy súdu vydané v trestnom konaní, napríklad príkaz na vykonanie domovej prehliadky, príkaz na oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke.
Samozrejme tento návrh zákona ide do legislatívneho procesu v Národnej rade, čiže som pripravený sa pobaviť o možnostiach vylepšiť tento návrh, keď niekto bude mať takýto, takýto podnet, a som otvorený diskusii.
Ďakujem pekne za pozornosť.