31. schôdza

Ďakujem. Pán Paška, je mi tak trošku divné, že ste sa odvolávali na Jean-Claude Junckera. V názve vašej strany je totižto slovo slovenská. Byť vami, ani nespomeniem tie jeho šialené vízie. Však táto persóna je hlavným škodcom národov Európy a národných strán alebo strán, ktoré majú v názve národná.
A na margo toho, čo ste povedal na konci svojho prejavu, v totalite sme už a vy jej pomáhate.

Pán poslanec Farkašovský.

Ďakujem za slovo. Veľmi oceňujem, Jaro, tvoj pohľad na túto tematiku. Súhlasím s tým, že je nevyhnutne potrebné nastaviť fungovanie mechanizmov v rámci Európskej únie, aj keď som osobne ako človek proti brexitu a proti tomu, aby Británia opustila EÚ, no je to rozhodnutie britskej verejnosti a občanov, takže to rešpektujeme. Ale vo všetkom zlom treba vidieť aj niečo dobré, tak si myslím, že brexit bude v konečnom dôsledku, alebo mal by byť v konečnom dôsledku inšpiratívnejší aj pre samotnú Európsku úniu na to, aby podnikla dynamickejšie kroky vo vzťahu k vlastnej sebareflexii, k vlastnej budúcnosti a k vlastnej reštrukturalizácii.
Za dôležité považujem aj presadzovať, samozrejme, národnoštátne záujmy, často možno aj na úkor liberálnej demokracie, ale tak, aby sme sa dostávali k prosperujúcemu priemeru v Európskej únii a nezostávali takpovediac v druhej lige, či už ide o odmenu za rovnakú prácu alebo či už ide o benefity pre našich občanov pracujúcich v členských štátoch Európskej únie.
Ďakujem.

Pán poslanec Jurzyca.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Paška, viackrát ste už zopakovali ten graf Thomasa Pikettyho. Chcem vás upozorniť na článok renomovaného inštitútu Bruegel a autora článku Zsolta Darvasa, ktorý píše presne o tomto grafe. Spomína tam, že Piketty vôbec nepovedal, že členstvo v EÚ a s tým spojené zahraničné investície vedú k finančnej strate alebo viedli k finančnej strate pre strednú Európu. Jednoducho len porovnal tie zisky, ktoré tu majú zahraniční investori, s veľkosťou grantov, ktoré dostávame, alebo eurofondov, ktoré dostávame v Únii. Ale či by to vyšlo tak, alebo tak, to vôbec nehovorí, či sa nám tie investície oplatili. To si musíme odčítať z toho, že nám tu vzrástla zamestnanosť, že nám rástlo HDP aj mzdy, z toho vidíme, či sa nám tie investície vyplatili aj bez eurofondov. Ja som presvedčený, že sa nám oplatili.
Takže nie je to dobré, pekne to máte v tom článku Zsolta Darvasa z Bruegelu. Opakujem, je tam viacero argumentov použitých na to, aby vysvetlili, že ten graf nie je dobré takto jednoducho interpretovať. Nie je to správne dokonca.
Ďakujem.

Pán poslanec Klus.

Ďakujem. Ja s mojou faktickou poznámkou nadviažem tak trochu aj na vystúpenie z doobedia môjho kolegu poslanca Ondreja Dostála, Dostála, ktorý hovoril, že nie je správne viazať naše členstvo a v Európskej únii a jeho výhodnosť len na eurofondy. Určite by bolo dobré v tejto súvislosti poukázať na to, že možno už to dlho nepotrvá a Slovensko sa z čistého prijímateľa môže stať čistý platiteľ. Zoberme v úvahu to, akým spôsobom je nastavený rozpočtový rámec na roky 2021 - 2027, alebo fakt, že odchádza Veľká Británia ako donedávna ešte čistý platiteľ. No a zároveň si, prosím, uvedomme aj to, akým spôsobom Slovensko je dnes nastavené v zmysle svojej exportnej a importnej politiky. Mám tu dáta z roku 2006, ktoré hovoria úplne jasnou, ’16, pardon, ktoré hovoria úplne jasnou rečou, že Slovensko je podľa Eurostatu krajinou najviac závislou od vývozu do iných členských štátov. Sme jednou z najviac otvorených ekonomík sveta. Až 85 % nášho exportu ide práve do krajín Európskej únie a podľa tejto štatistiky z Eurostatu až 80 % nášho importu prichádza z krajín Európskej únie.
Čiže aj z tohto uhla pohľadu je úplne jasné, aká dôležitá je Európska únia pre Slovenskú republiku, aká zraniteľná je Slovenská republika v momente, ak by sa čokoľvek vážne a turbulentné s Európskou úniou dialo, a preto je v našom strategickom, ba až životnom záujme, aby sme ju zachovali funkčnú, a počúvať slová o tom, ako nám údajne naše členstvo škodí, to môže povedať naozaj len človek, ktorý je historický a ekonomický diletant.

S reakciou, pán poslanec Paška.

Ja sa priznávam, že si, že považujem za odvážne názory pána Klusa, že by pán Thomas Piketty bol ekonomický diletant, pretože naozaj tá analýza je pomerne podrobná, a zareagujem tak trochu aj na pána Jurzycu. Je pravda, že sa to nedá veľmi zjednodušovať, ale platí ten základný matematický model.
Štyri percentá HDP nám odchádza ročne z nášho rozpočtu do krajín, starých členských krajín Európskej únie, ktoré síce investovali čiastočne do našich, do našej ekonomiky, ale treba si povedať, že si kupovali rakúske, nemecké, francúzske, talianske banky naše, naše slovenské banky, to ich kupovali za korunu. Takže nie je to nejaká bohvieaká investícia do ekonomiky Slovenskej republiky, napriek tomu zisky idú k nim. Rovnako poisťovne. Takže z tohto pohľadu to nastavenie, ktoré je a je dané parametrami a zákonmi, predpismi, nariadeniami, smernicami Európskej únie nás v podstate limitujú. (Krátka pauza.) Jaj, ešte mám čas. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
27.
Ospravedlňujem sa.

Paška, Jaroslav, poslanec NR SR
28.
A chcel by som teda dopovedať, aj tým, že v tomto období nám Európska únia aspoň vracia časť z toho, čo bolo vyvezené ako kapitálová, každý rok sa vyváža kapitál zo Slovenskej republiky, pretože príspevky z fondov a podobne, transfery, ktoré sú z Európskej únie, sú v hodnote 2,2 %.
Ale ako už pán Klus naznačil, v budúcnosti to bude tak, že budeme čistými platcami. Ergo naše členstvo v Európskej únii, ktoré je, čiastočne akože tým, že máme kompenzácie, tak vieme vyrovnávať tú životnú úroveň.
Ale do budúcnosti bude to smerovanie také, že budeme stále viac a viac vyvážať do starých členských krajín Európskej únie a už kompenzáciu nedostaneme. To znamená, z ekonomického pohľadu budeme stále prispievateľom aj týmto smerom. Nikdy potom nemôžme dohnať životnú úroveň Európskej únie, starých členských štátov Európskej únie, pretože mechanizmy budú tak, ako sú súčasne zastavené, pre nás nevýhodné.

Ďalšia v rozprave, pani poslankyňa Grausová, nech sa páči.