31. schôdza

Pani poslankyňa bola posledná, ktorá sa písomne prihlásila do rozpravy, preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pani ministerka, nech sa páči, môžte sa vyjadriť k rozprave.

Ďakujem pekne. Ak dovolíte, len zopár poznámok. Pani poslankyňa Kaščáková odišla, takže nebudem reagovať na filmy Generál a Jánošík ani na to, že Transparent International nás, práve Audiovizuálny fond ohodnotil ako jeden z najtransparentnejších, to si môžeme povedať inokedy. Ale ak dovolíte, tak veľmi stručne by som zareagovala na pani predrečníčku.
Vážení poslanci, v prípade uplatnenia vyššie uvedeného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu odporúčame s predloženým návrhom nesúhlasiť z dôvodu, že nie je v súlade so záverom predkladateľa návrhu zákona a nerieši ani konflikt s reštaurátormi, ktorí sa snažia presadiť, aby Pamiatkový úrad Slovenskej republiky nemohol mať reštaurátorské pracoviská a laboratóriá. Paradoxne by som len pripomenula, že v praxi práve tieto pracoviská a laboratóriá pamiatkového úradu sami využívajú aj členovia Komory reštaurátorov, o ktorých tu bola reč, nakoľko nedisponujú finančne náročnými technológiami, no a nebudem reagovať ani na profesionalitu odborníkov pamiatkového úradu, pretože ja ju nespochybňujem.
Ďakujem.

Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

Ja len v krátkosti. V rámci rozpravy vystúpili dve pani poslankyne. V prvom prípade bola snaha o procedurálny návrh a nakoniec po krátkej rozprave bolo povedané, že, že nebude zo strany pani poslankyne, podpredsedníčky výboru pani Natálie Milanovej bol predložený pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Vo vzťahu k rozprave k tomuto návrhu zákona by som chcel dodať, že pri prvom čítaní neboli vyslovené nejaké vážne pochybnosti alebo to, že obsah tohto návrhu zákona je v takej nemilosti, ako to dnes v druhom čítaní bolo hovorené.
Takisto prebiehala aj rozprava na zasadnutí výboru pre kultúru a médiá, kde čiastočne bol naznačený problém vo vzťahu k reštaurátorom. Bolo to tu vysvetlené. Táto debata ozaj prebiehala aj pri minulom schvaľovaní tohto návrhu zákona. Myslím si, že v tejto diskusie sa aj na základe toho, ako je tu prezentovaná opozíciou, bude naďalej pokračovať. Ja len chcem povedať, že opäť na zasadnutí výboru nepadol žiaden pozmeňujúci ani doplňujúci návrh, ani sa o tejto problematike nejako vášnivo nediskutovalo, ani sa tento návrh zákona nejakým radikálnym ani neradikálnym spôsobom nepreberal. Samozrejme, pred možnosťou zviditeľnenia sa pred kamerami sme opäť svedkami negatívneho pohľadu na predkladané návrhy zákonov. Samozrejme, my v súvislosti s tým, že sme chceli aj odbornejšie diskutovať, tak sme na výbore pre kultúru a médiá predložili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré súvisia s obsahom tohto návrhu zákona, a mohli byť predmetom možno aj diskusie v druhom čítaní tu v pléne, vo vzťahu k nim tu žiadne výtky alebo nejaké odozvy neodzneli. Vzhľadom na to beriem na vedomie ako spravodajca a dávam vám na vedomie aj stanovisko, ktoré prezentovala pani ministerka s tým, že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy pani poslankyne Milanovej neodporúča schváliť.
Takže prosím o podporu návrhu tohto zákona v zmysle pozmeňujúcich a doplňujúcich zákonov, návrhov tak, ako boli schválené na výbore pre kultúru a médiá aj na ústavnoprávnom výbore a sú obsahom spoločnej správy výborov.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať návrhom na vyslanie príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky v rámci Posilnenej predsunutej prítomnosti NATO na Lotyšskej republike, a teda, pardon, do Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Estónskej republiky a Poľskej republiky (tlač 977).
Dávam slovo pánovi ministrovi obrany Petrovi Gajdošovi, aby sa ujal slova a aby teda vysvetlil tento návrh poslancom.
Nech sa páči, pán minister.

(Rokovanie o návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v rámci Posilnenej predsunutej prítomnosti NATO do Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Estónskej republiky a Poľskej republiky, tlač 977.)

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, s cieľom zabezpečenia schopnosti členských štátov NATO reagovať na prípadné možné bezpečnostné hrozby je v súčasnosti kľúčovou úlohou ich príprava na kolektívnu obranu. V súlade s tým bol v roku 2014 na samite NATO vo Walese schválený tzv. Akčný plán pripravenosti. Na základe tohto plánu bol na samite NATO vo Varšave v júli 2016 bola schválená posilnená predsunutá prítomnosť v Poľsku, Litve, Lotyšsku a Estónsku formou rozmiestnenia jednej mnohonárodnej prápornej skupiny v každom z uvedených štátov. Toho sme sa zúčastnili aj my, predkladal som návrh na vyslanie do 152 profesionálnych vojakov v rámci výcviku do Lotyšska. Toto bolo skutočne realizované a som nesmierne hrdý, že naši vojaci, zodpovedným spôsobom ozbrojené sily splnili úlohy.
Zároveň týmto vyslaním je demonštrovať solidaritu spojencov, ich odhodlanie a schopnosť reagovať na akúkoľvek možnú agresiu akéhokoľvek agresora. Bojové skupiny v rámci Posilnenej predsunutej prítomnosti tvoria mnohonárodné sily vedené tzv. rámcovými krajinami na dobrovoľnej, udržateľnej a rotačnej báze, ktoré sú schopné pôsobiť koordinovane s národnými silami štátov troch pobaltských štátov a Poľska.
Predložený návrh bol spracovaný na základe návrhu príspevku Slovenskej republiky do Posilnenej predsunutej prítomnosti, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 241 zo 17. mája roku 2017 a ktorý bol za Slovenskú republiku nadväzne deklarovaný aj na zasadnutí hláv členských štátov NATO a vlád členských štátov v máji 2017 na tzv. minisamite v Bruseli.
V nadväznosti na rokovania so zahraničnými partnermi sa predmetným materiálom navrhuje súhlasiť s vyslaním do 152 príslušníkov ozbrojených síl v členení organizačnom jedna mechanizovaná rota prvého velenia a riadenia, podporný prvok logistický vo forme čaty oprava prevádzky a, samozrejme, aj tím vojenskej polície.
V rámci Posilnenej predsunutej prítomnosti do Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Estónskej republiky a Poľskej republiky príslušníci ozbrojených síl budú pôsobiť na území Lotyšska s dislokáciou vo výcvikovom priestore Adaži v rámci bojovej skupiny pod velením Kanady, avšak s možnosťou ich pôsobenia aj na územie Litvy, Estónska a Poľska, avšak tu je potrebné uzatvorenie osobitných zmluvných dokumentov.
Príslušníci Ozbrojených síl Slovenskej republiky budú v rámci Posilnenej predsunutej prítomnosti plniť najmä úlohy týkajúce sa prehĺbenia ich zručností a spolupráce v medzinárodnom vojenskom prostredí so zameraním na zvyšovanie interoperability, ako aj úlohy spojené so zabezpečením plnenia týchto úloh v priestore pôsobenia. Uvedený dokument bol schválený v Bezpečnostnej rade vláde 25. apríla 2018 a bol prerokovaný 9. mája v zahraničnom výbore a vo výbore pre obranu a bezpečnosť.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, týmto si vás dovoľujem požiadať o súhlas s predloženým návrhom. Som pripravený odpovedať na otázky.

Ďakujem pánovi ministrovi.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Laurenčíkovi, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, bol som Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť určený za spoločného spravodajcu pre tento bod, ktorý teraz prerokovávame, a dovoľte, aby som vám prečítal správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu na vyslanie príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky v rámci Posilnenej predsunutej prítomnosti NATO do Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Estónskej republiky a Poľskej republiky (tlač 977).
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslanie príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky v rámci Posilnenej predsunutej prítomnosti NATO do Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Estónskej republiky a Poľskej republiky podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1029 z 26. apríla 2018 pridelil návrh na vyslanie príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky v rámci Posilnenej predsunutej prítomnosti NATO do Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Estónskej republiky a Poľskej republiky na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali návrh na vyslanie príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky v rámci Posilnenej predsunutej prítomnosti NATO do Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Estónskej republiky a Poľskej republiky v určenej lehote a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky na základe čl. 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s vyslaním príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky v rámci Posilnenej presunutej prítomnosti NATO do Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Estónskej republiky a Poľskej republiky. Prílohou tejto správy je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré si dovolím prečítať.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslanie príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky v rámci Posilnenej presunutej prítomnosti NATO do Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Estónskej republiky a Poľskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky na základe čl. 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s vyslaním príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky v rámci Posilnenej predsunutej prítomnosti NATO do Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Estónskej republiky a Poľskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Otváram rozpravu a konštatujem, že som dostal do rozpravy písomne prihlásených poslancov za klub Ľudová strana Naše Slovensko Marián Kotleba, za SaS Martin Klus, okrem toho ešte sú písomne prihlásení pán poslanec Mazurek, ak dobre čítam, pán poslanec Drobný, pán poslanec Dostál a pán poslanec Simon.
Takže, pán poslanec Kotleba, nech sa páči, máte slovo.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister obrany, vážené kolegyne, vážení kolegovia, máme tu po roku opäť zas na stole materiál, ktorého cieľom je udelenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s vyslaním 152 vojakov Ozbrojených síl Slovenskej republiky do nejakých európskych krajín, zhodou okolností do krajín zas a opäť, ktoré hraničia s Ruskou federáciou. Tentokrát ide o Lotyšsko, Estónsko, Litvu a Poľsko. Zas a opäť máme odhlasovať ďalší batalión, keď to tak slangovo poviem, počuli sme pred chvíľkou, že v sile jednej roty, na hranice Ruskej federácie, kde samotné tieto jednotky absolútne nemajú žiadny iný význam ako význam provokácie v mene NATO, provokácie v mene zločineckej organizácie, ktorá je riadená, či si to chceme, alebo nechceme pripustiť, záujmami Spojených štátov amerických. Zas tu máme na rokovaní materiál, ktorého schválením sa Slovensko bude, a to si musíme otvorene povedať, podieľať na zvýšení napätia, politického napätia v Európe. Minulý rok Národná rada, žiaľ, schválila prvú tzv. rotujúcu prítomnosť slovenských vojakov a ja sa pýtam, či to niečomu pomohlo. Ja sa pýtam, či to niečomu pomohlo okrem toho, že sa slovenskí vládni politici dostávajú do totálnej schizofrénie. Na jednej strane predseda Národnej rady rečnil v dume o tom, aký je priateľ s ruským národom, a my sme vyslali 152 vojakov. Na strane druhej bývalý predseda vlády, stále predseda najsilnejšej vládnej strany SMER Robert Fico povie, že strana SMER sa nebude podieľať na protiruskom besnení, a dnes tu máme vyslanie ďalších 152 vojakov, nehovoriac o tom, že pred pár hodinami to tu niekoľkokrát zopakoval poslanec Blaha a znova a jasne sa vyjadril, strana SMER sa nikdy do takéhoto niečoho nezapojí, ako keby, ako keby sme to mali ignorovať, že to vyslanie vojakov na ruské hranice nikdy nenastalo, a teraz ani sa o ďalšom vyslaní ďalších slovenských vojakov vôbec nerozprávame.
Ja neviem, či v strane SMER si uvedomujete tú schizofréniu a, ale asi áno, pretože aj mnohí radoví poslanci SMER-u povedia, že s tým nesúhlasia a nesúhlasia s tou politikou servilnou voči NATO, ale napriek tomu, keď sa ide hlasovať o takejto veci, tak už teraz si viem predstaviť ten výsledok.
Keby NATO, keby NATO bola nejaká mierumilovná organizácia, ktorá naozaj ochraňuje mier a životy nevinných ľudí po celom svete, tak by sme mohli privrieť oči a povedať, áno, je to tak, je to tak, Slovensko má predsa záväzky voči spojencom a neviem čo všetko, prístupová, prístupová zmluva k NATO je platná do roku 2020, daj pánboh, aby vtedy tu už bola taká vláda, ktorá túto zmluvu nepredĺži a vypovie, ale zatiaľ teda, zatiaľ teda tento pamflet je platný a slúži ako výhovorka pre politikov, že áno, je potrebné si v zmysle plnenia tých záväzkov aj za cenu toho, že mnohí ľudia s tým na Slovensku nesúhlasia, aj za cenu toho, že sa podieľame na zvyšovaní politického napätia v Európe, plní tieto záväzky a posiela tých vojakov provokovať na ruské hranice. Ale, žiaľ, Severoatlantická aliancia nie je žiadna mierumilovná organizácia a veľmi dobre vieme, že po rozpade Varšavskej zmluvy, v ktorej mal vysokú funkciu aj súčasný pán minister Gajdoš, vlastne celé NATO sa zmenilo na absolútne zbytočnú, zbytočnú organizáciu, ktorá už ani len symbolicky neznázorňovala nejakú rovnováhu síl, v tomto prípade vojenských síl, vo svete, ale zmenila sa na imperialistickú, expanzívnu záležitosť na 95 % ovládanú vládou a záujmami Spojených štátov amerických. A to všetci veľmi dobre vieme. Všetci. Opozícia, koalícia, vládne strany, absolútne všetci, niektorí si to nechcú priznať, niektorí si to priznávajú otvorenejšie a viac.
Ale čo je ešte horšie, je to, že členské štáty NATO, členské štáty NATO mnohokrát v nedávnej histórii absolútne bezprecedentným spôsobom zneužili a prekročili medzinárodné právo, porušili medzinárodné právo, následkom čoho boli útoky na suverénne krajiny a mnoho zabitých nevinných ľudí, civilov, žien a detí. Tie útoky nie sú tak dávne a nemusíme, naozaj nemusíme ísť do nejakej hlbokej minulosti, nemusíme tu spomínať Juhosláviu, nemusíme spomínať Irak na základe vyfabrikovaných obvinení z chemických zbraní a zbraní hromadného ničenia, za ktoré bol nútený sa britský premiér následne ospravedlniť, ale spomeňme si úplne nedávne útoky na Sýriu, ktoré aj predstavitelia vládnej strany SMER, niektorí teda, aj jasne odsúdili, a v ktorej sa alebo do ktorých sa zapojil bez mandátu OSN a s vedomým porušením medzinárodného práva členské, tri členské štáty zločineckej organizácie NATO. Musí to zaznieť zas a znova, aby si to uvedomili všetci. Aj na ministerstve obrany. Naši tzv. spojenci z NATO sú obyčajní vojnoví zločinci. Spojené štáty, Británia aj Francúzsko. Vojnoví zločinci, ktorí bez mandátu OSN, s porušením medzinárodného práva zaútočili na suverénnu Sýriu bez toho, aby mohli byť v zmysle článkov o kolektívnej obrane, aby mohli teda takýto útok spraviť v rámci obrany, pretože Sýria ich ničím, nijakým spôsobom nenapadla, nevyprovokovala ani jednoducho nezadala akýkoľvek dôvod na to, aby boli zabíjaní ľudia, aby bolo útočené zbraňami, vojenskými prostriedkami na suverénnu krajinu. A to dnes vedia všetci a priznávajú to všetci. A, žiaľ, napriek tomu ešte stále mnohí politici nazývajú tieto štáty našimi spojencami. Zločincov nazývate spojencami. (Reakcia z pléna.) A ešte tu sa ide rozprávať o tom, v Národnej rade sa ide rozprávať o tom, že my si máme plniť záväzky voči týmto zločincom a máme poslať ďalších a ďalších našich slovenských vojakov na ruské hranice provokovať.
Ja sa pýtam, a teda spýtam sa neskôr (povedané so smiechom), v záujme, ako to povedal pán minister, v záujme nejakej deklarácie toho, že naši, že naši teda spojenci, tí Lotyšsko, Estónsko, Poľsko a Litva, budú schopní reagovať na akúkoľvek hrozbu zo strany akéhokoľvek agresora.
No ale ja sa pýtam, kto je tu agresor? Kto je agresor? Kto útočí na suverénne krajiny synchronizovanými raketovými a leteckými útokmi? Sú to štáty, ktoré nie sú združené v NATO, alebo sú to štáty, ktoré sú združené v zločineckej organizácii NATO a ktoré sú teda v tom, v tom NATO našimi spojencami. No, žiaľ, je to tak. Je to tak. Štáty v NATO sú tí, ktorí sú zločincami. A preto my dnes ani nemáme morálne absolútne žiadny kredit hovoriť o nejakom plnení si záväzkov a ešte tobôž nie takým spôsobom, že vysielame našich vojakov za peniaze našich daňových poplatníkov na ruské hranice provokovať.
Tí, ktorí poznáte doktrínu NATO, viete, čo je v nej napísané. Nástupný priestor v prípade akéhokoľvek konfliktu na východnej hranici NATO je východné Slovensko. To znamená, samotná doktrína NATO priznáva, že v prípade konfliktu my by sme boli nárazníkom. My by sme boli tí, ktorí by si zlízli možno nejakú obrannú reakciu povedzme zo strany Ruskej federácie. A napriek tomu, napriek týmto vedomostiam, ktoré, samozrejme, je len povrchné, pán minister má úplne iné a vojenskí špecialisti z ministerstva musia mať úplne iné, napriek tomu neustále Slovensko bude pokračovať v zapájaní sa do týchto provokácií.
Nemáme peniaze na to, aby sme pomohli všetkým nezamestnaným, aby sme pomohli chudobným rodinám s deťmi. Nemáme peniaze ani na to, aby naše rodiny mohli mať viac detí a aby tu sa, nemuseli sme sa baviť teda o nejakej demografickej kríze a nemuseli sme počúvať reči liberálov o tom, ako dôležité je prijať imigrantov, pretože nemá kto robiť. Ale peniaze na to, aby sme vysielali našich vojakov na ruské hranice, tak na to sa vždy nájdu. Na to sa nájdu.
Ja sa pýtam, či naozaj v tých vládnych stranách, najmä teda v SNS a v SMER-e ste s tým stotožnení. Či naozaj si myslíte, že je to fakt dobrý nápad a že či naozaj vnútorne aj po tých vyhláseniach Roberta Fica pokladáte tú Ruskú federáciu za takého strašiaka, za také obrovské riziko, že nám stojí za to, tam tých vojačikov vysielať a proste provokovať. A ak to tak je, tak potom dobre, povedzte áno, myslíme si to, vnútorne tak cítime, z presvedčenia ich tam pošleme a chceme ísť do vojny s Ruskom. Povedzte to! Povedzte to! Ale ak to tak nie je, tak vás potom prosím, nepodieľajte sa na tejto fraške, nehlasujte za toto úplne trápne a zbytočné vysielanie vojakov a ja viem, stranícka disciplína, ale vždy máte možnosť odísť zo sály, vždy máte možnosť vytiahnuť kartičku. Vždy máte možnosť tu nebyť, keď sa hlasuje o takejto strašnej veci.
Žiaľ, bola to Slovenská republika, bola to Slovenská republika, ktorá potvrdila účasť alebo žiadosť Čiernej Hory o vstup do Severoatlantickej aliancie. Vtedy sme mali výnimočnú príležitosť na rok, na rok stabilizovať Balkán, keby sa táto zločinecká organizácia nerozšírila o ďalší členský štát, o Čiernu Horu. Žiaľ, v Národnej rade to prešlo väčšinou hlasov, tak ako prešla aj tá prvá vlna vyslania slovenských vojakov.
Ale ja znova teraz apelujem na všetkých poslancov, teda najmä na tých zo SMER-u a z SNS, kde očakávame aspoň trochu tej národnej hrdosti a bytia a nejakej vzájomnosti Slovanov. Vidíte, čo sa deje vo svete. (Reakcia z pléna.) Pán Krajniak, vy to môžte zľahčovať, robiť si srandičky, svedčí to o vašej, o vašej, o vašom postoji k tejto téme, takže vás poprosím, neprerušujte ma. (Reakcia z pléna.)
Pán pod..., pán podpredseda, poprosím vás, aby sa tu dalo normálne debatovať.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Nevyrušujte pána poslanca Kotlebu.
Nech sa páči, môžte pokračovať.

Kotleba, Marian, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Vidíte, čo sa deje. Vidíte, že to napätie sa stupňuje. Vidíte, že Američania so svojimi spojencami sa proste v Európe pokúšajú čoraz viac zvyšovať to napätie, čoraz viac zvyšovať to napätie, a nebudú sa postupne zastavovať pred ničím. Budú sa zastavovať len vtedy, ak im jasne aj európske národy povedia - stačilo. Stačilo. My nechceme žiadnu vojnu, nechceme napätie v Európe, proste stačilo. Hovorí sa tu, aj pán minister tak nepriamo povedal, o nejakom nebezpečí, o možnej agresii, o možnom ohrození, ale ja sa pýtam, čo je ohrozenie. Čo je ohrozenie? Je ohrozením to, keď napríklad Ruská federácia má svojich neviem koľko vojakov vo svojom vlastnom štáte za svojimi vlastnými hranicami, alebo je, naopak, ohrozenie to, keď amerických vojakov je v Európe niekoľko desaťtisíc. Čo je ohrozenie? Kto je votrelec a kto je obranca? Kto je votrelec a kto je obranca?
A keď sa pozrieme do histórie, keď sa pozrieme do histórie, kolegyne, kolegovia, ja sa vás chcem spýtať, aký je rozdiel, aký je dnes reálny rozdiel medzi politikou NATO a politikou tretej ríše? Aký? Absolútne žiadny. Ešte aj znak je ten istý. Ešte aj znak je ten istý. (Reakcia z pléna.) Choďte sa pozrieť na 5. pluk špeciálneho určenia do Žiliny, kde majú tak špeciálne farebne upravený znak NATO, ktorý keď porovnáte so znakom tretej ríše, tak tá podobnosť nie je na 75 %. Na 75 %. Ale tí, ktorí nemajú problém hlasovať a zdôvodňovať a obhajovať vysielanie slovenských vojakov na ruské hranice, tí v tom istom dychu nemajú problém obviňovať kritikov z fašizmu, z neonacizmu, neviem z čoho všetkého.
Ale to si treba na rovinu povedať a priznať a pozrieť sa do zrkadla, že fašisti tu sú hlavne tí, ktorí chcú tú vojnu v Európe, tí, ktorí chcú to vyslanie aj slovenských vojakov, jednoducho všetkých tých vojakov NATO na ruské hranice. To je ten fašizmus. To je, to je tá skutočnosť, ktorá, ktorá jednoducho sa nedá umlčať, nedá sa to odignorovať, pretože rozprávať sa tu môžme všetci o čomkoľvek, o čomkoľvek. Ale keď sa do toho zapájajú zbrane, keď sa do toho zapájajú armády, keď to vyústi do útokov na suverénne krajiny, kde umierajú tí, ktorí za nič nemôžu, ta už končí naozaj každá zábava, každá sranda a už to nie je iba o nejakej debate a o nejakých názoroch a o nejakom súhlase alebo nesúhlase, ale už je to o veciach, ktoré sa nedajú vrátiť naspäť, ktoré sa nedajú vrátiť naspäť.
A my ako Národná rada Slovenskej republiky máme byť dneska podpísaní pod druhým takýmto krokom Slovenska. Pod druhým takýmto krokom.
Keď som spomínal tú Varšavskú zmluvu, keď skončila Varšavská zmluva, všetci prirodzene očakávali, všetci prirodzene očakávali, že skončí aj NATO. Však jeden veľký vojenský globálny blok skončil, načo je tu druhý? A pozrite sa, pozrite sa, čo sa za tých pár rokov od zániku Varšavskej zmluvy, čo sa stalo? Severoatlantická aliancia absolútne expanzívne, expanzívne zaplavuje Európu, zaplavuje svet a o každý vidí, kto nie je slepý, keď si to pozrie na tej mape, cieľ je iba jeden jediný, obkľúčiť Ruskú federáciu zo všetkých strán. Ale keď, ale keď sa predsa nemáme čoho báť, lebo sme všetci v tom NATO a je to také úžasne skvelé, tak potom načo, načo zvyšovať obranné výdavky, ja sa pýtam, je tu niekde teraz vojna, deje sa tu nejaký vojnový konflikt alebo niečo také, čo by nás malo nútiť zvyšovať tzv. obranné výdavky? A ešte k tomu, keď, a to zase vidíte všetci, Ozbrojené sily Slovenskej republiky sú len torzom, smiešnym torzom, invalidným torzom z toho, čo niekedy bola armáda Slovenskej republiky.
Áno, môžme niekde robiť podporu Američanom, môžme im tam poslať chemikov a zdravotníkov a mať nejaké 3 ľahké brigády alebo čo, ale armádu už nemáme. Armádu už nemáme. To jednoducho hovorí všetko o tom, že to NATO nás chce iba použiť, aby v prípade, keď pôjde do tuhého, aby sme boli tí prví, ktorí, ktorí tam zahučia, tí prví, ktorí budú obetovaní. Tí prví, s ktorými sa v podstate, keď pôjde do tuhého, ani nebude vôbec rátať. A my dnes ako tí najhlúpejší servilní otroci , najhlúpejší servilní otroci ideme poslať slovenských synov slovenských mám na ruské hranice, lebo chceme predsa nášmu americkému spojencovi ukázať, že sa na nás môže spoľahnúť.
Pýtam sa vás, kolegyne, kolegovia, či naozaj toto chceme. Či naozaj toto chceme, či naozaj je Slovenská republika odkázaná na to, aby nám z toho amerického otvoru trčali len tie plátené vojenské topánky. A čo vlastne, čo vlastne si ministerstvo a vláda, ktorej donedávna čelný predstaviteľ Robert Fico jasne povedal, SMER sa nebude podieľať na protiruskom besnení. Čo si vláda od tohto roku akože chce sľubovať? Pretože vláda má reprezentovať obyvateľov, občanov Slovenskej republiky a štát ako taký. A čo má štát, čo majú všetci ľudia získať tým, že pošleme ďalších slovenských vojakov za ďalšie slovenské dane provokovať na ruské hranice? Provokovať na ruské hranice. Sme svedkami toho, že aj vo vládnej koalícii, aj vo vládnych stranách vznikajú rôzne protichodné prúdy, aj čo sa týka vzťahu k Ruskej federácii, vzťahu k bezprecedentným útokom v Sýrii, ale ak sú takéto protichodné názory, a nie je to jednoznačné, tak vás potom prosím, aby ste to prejavili aj pri hlasovaní. A znova zopakujem, nebojte sa nehlasovať, nebojte sa odísť zo sály. Tým, že tí, ktorí s tým nesúhlasia, nebudú hlasovať, tým možno pomôžeme v istej miere znížiť to napätie v Európe. (Ruch v sále.)
Pán podpredseda, poprosím vás, buď to prerušte, alebo to utíšte.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ja si myslím, že bolo by lepšie, keby ste pokračovali potom, lebo bude väčší hluk. Alebo chcete to dokončiť?

Kotleba Marian, poslanec NR SR
Ako chcete, ja môžem aj tak, aj tak.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Dobre, tak radšej to prerušíme, budeme pokračovať hlasovaním a potom po hlasovaní budete pokračovať. Máte 10 minút. Dobre?

Kotleba Marian, poslanec NR SR
Ďakujem. Takže hlasovať o tejto veci budeme až zajtra, kolegovia, máte na to celú noc, aby ste rozmýšľali.
Ďakujem zatiaľ.