31. schôdza

Pán poslanec Drobný.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, chystáme sa vyslať 152 príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky na územie Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Estónskej a Poľskej republiky k ruským hraniciam. Koho záujmy tam vlastne idú chrániť? Z vojenského hľadiska našich 152 vojakov tam nič neznamená. Ani celková vojenská prítomnosť štátov NATO v tom regióne nie je silou, ktorú by ruská armáda musela brať nejak extra vážne. Rusko na rozdiel od štátov NATO dokáže efektívne mobilizovať brancov, a to rovno v miliónoch. Koho by sme mobilizovali my, staré kádre ešte socialistickej armády či proeurópsky ladenú časť slovenskej mládeže? To by bola parádna elitná armáda švejkov. Alebo by sa mobilizovalo tých pár Slovenských brancov, proti ktorým sa viedla očierňovacia mediálna kampaň spolu so snahou ich zakázať? Plus je tu otázka, čo z mobilizačnej výzbroje a výstroje ešte existuje, čo sa nerozpredalo za tie roky. Toto celé už pripomína Švejkove „Na Belehrad!“ a „Tuhle válku vyhrajem!“
Problém nevidím na, vo vojenskej rovine. Ruskej armáde je úplne jedno, kde slovenskí vojaci sú, aj keby do Lotyšska odišli celé Ozbrojené sily Slovenskej republiky. Problém vidím v rovine bezpečnostnej a politickej. Posielať niekomu vojsko na jeho hranice, navyše do iného štátu, to je aktom minimálne nedôvery, ak nie aj priameho nepriateľstva. Spolu s udalosťami na Blízkom východe to spôsobuje nervozitu a nervozita môže spôsobovať chyby. Pokiaľ by výsledkom chýb provokácií a nedorozumení bol akýkoľvek vojnový konflikt, je vám jasné, že neprežijeme. Pri súčasných počtoch jadrových hlavíc je jedno, kde vybuchnú. Tí šťastnejší z nás zomrú hneď, tí menej šťastní o nejaký čas. Preto nepovažujem za správne vyslať slovenskú jednotku k ruským hraniciam. A kto má štipku zdravého rozumu a pudu sebazáchovy, nemôže toto nezodpovedné vyslanie slovenských vojakov na cudzie hranice a cudzie územia podporiť.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Dostál. Nie je v rokovacej sále. Pán poslanec... Nie je v rokovacej sále, takže vzhľadom... Strácajú poradie dvakrát. (Reakcia z pléna.)

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, Belgicko, Kanada, Dánsko, Francúzsko, Island, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Nórsko, Portugalsko, Spojené kráľovstvo, Spojené štáty, Grécko, Turecko, Nemecko, Španielsko, Česko, Maďarsko, Poľsko, Bulharsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Albánsko, Chorvátsko a už aj Čierna Hora, týchto 29 štátov sú členovia Severoatlantickej aliancie. 26 z týchto 29 krajín sú európske krajiny. Turecko leží na európskom kontinente len svojou menšou časťou, Spojené štáty a Kanada ležia v Severnej Amerike, ale 26 z 29 členských štátov NATO sú európske krajiny. Je úplne smiešne stavať do protikladu európske štáty a NATO. NATO, to je Európa a naopak, Európa to je okrem Európskej únie predovšetkým aj NATO, lebo Severoatlantická aliancia je súhrn členských krajín. Je to nejaký nadnárodný celok, nie je to nejaký štát, federácia, je to združenie spolupracujúcich členských krajín a s výnimkou Turecka sú to všetko krajiny demokratické, krajiny rešpektujúce základné ľudské práva a slobody, krajiny rešpektujúce vládu práva. Ešte si pamätáme na 90. roky, keď sa Slovenská republika uchádzala o členstvo v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii a aby sa mohla stať členom týchto dvoch integračných zoskupení, tak musela dosiahnuť pokrok práve v týchto oblastiach. Nebolo to samozrejmé v období tretej vlády Vladimíra Mečiara, v období tuhého mečiarizmu, ale dokázali sme sa vysporiadať s Mečiarom, dokázali sme sa vysporiadať s mečiarizmom a dokázali sme, že patríme do Severoatlantickej aliancie aj do Európskej únie a že dokážeme rešpektovať hodnoty slobody, demokracie, ľudských práv a vlády zákona. A nie sú to len slová. Je to prax, je to realita členských krajín Severoatlantickej aliancie, v tejto chvíli s výnimkou Turecka.
Prečo krajiny Severoatlantickej aliancie vysielajú svojich vojakov do Pobaltia a do Poľska? Snáď Litva, Lotyšsko a Estónsko majú záujem, aby sa ich územie stalo východiskom pre agresiu? Chcú snáď napadnúť Rusko? Vážne? Alebo tam chcú umiestniť vojakov iných členských krajín Severoatlantickej krajín, aliancie z dôvodu, aby Rusko provokovali, ako to tu opakovane zaznelo? To je provokácia, že krajina slobodne sa rozhodne, že na svojom území umiestni dobrovoľne, na základe svojho vlastného rozhodnutia vojakov svojich spojencov a tie krajiny dobrovoľne na základe svojho vlastného rozhodnutia tam tých vojakov vyzvú? Toto naozaj budeme považovať za, za provokáciu? Tak to je veľmi pomýlené chápanie suverenity. To je taká suverenita v štýle Sovietskeho zväzu, v štýle Brežnevovej doktríny alebo momentálne už aj, aj imperiálnej politiky Putinovho Ruska. Pobaltské krajiny snáď nemôžu mať na svojom území vojská svojich spojencov, lebo by to bola provokácia pre Rusko? Ukrajina sa nemôže slobodne rozhodnúť, že sa bude uchádzať o členstvo v Európskej únii alebo nebodaj v NATO z dôvodu, že by sa to Rusku nepáčilo?
Opakovane tu zaznelo, že účasť našich vojakov a vlastne aj účasť vojakov iných krajín Severoatlantickej aliancie v Pobaltí je iba symbolická. Samozrejme, že keby došlo k vojenskému útoku, tak pár desiatok našich vojakov to nezachráni, ale je to veľmi dôležité symbolické gesto, lebo má odstrašujúci účinok. Ako sa píše aj v správe, o ktorej budeme zrejme zajtra hlasovať, týmto sa jednoznačne demonštruje solidarita spojencov a ich odhodlanie a schopnosť reagovať spustením okamžitej reakcie proti akejkoľvek agresii voči členskému štátu NATO. Je v ňom presvedčenie, že v tejto veci bude tak, ako to pri takýchto príležitostiach býva, dosiahnutý konsenzus všetkých demokratických politických síl, všetkých, samozrejme, fašisti budú proti. Ich predseda vyzval poslancov SMER-u a SNS, aby sa hlasovania nezúčastnili. Jeden z poslancov SMER-u pán poslanec Blaha už doobeda prisľúbil, že hlasovať nebude, takže vopred vypočul želanie pána poslanca Kotlebu, ale myslím si, že poslanci všetkých ostatných strán by mali hlasovať za tento návrh. Mali by sme sa správať zodpovedne, mali by sme okrem toho, že takto symbolicky podporíme našich spojencov, mali by sme si plniť svoje domáce úlohy a svoje povinnosti zodpovednej členskej krajiny Severoatlantickej aliancie, mali by sme zvyšovať rozpočet na obranu na 2 % hrubého domáceho produktu, mali by sme modernizovať našu armádu. O tejto téme by sa iste dalo povedať aj zopár kritických slov, ale toto nie je na to vhodná príležitosť.
Toto je chvíľa, keď treba ukázať, že všetky demokratické politické sily stoja za civilizačnou príslušnosťou Slovenska k Západu, za naším členstvom v Severoatlantickej aliancii a za zodpovedným a lojálnym prístupom k našim spojencom.
Ďakujem za pozornosť.

Štyri faktické poznámky.
Pán poslanec Mazurek.

Tak, pán poslanec Dostál, na začiatku, keď ste začali čítať ten zoznam štátov, tak som si myslel, že nás chcete presvedčiť, že viete čítať, no ale my sme neboli, nemali, nemysleli, že neviete alebo niečo podobné, ale každopádne váš najvážnejší argument bol to, že napríklad Lotyšsko, Litva alebo Estónsko súhlasia s tou prítomnosťou tých cudzích okupačných síl na svojom území, aby odstrašovali, ako vy hovoríte, Ruskú federáciu, ale to ešte stále nie je dôvod napríklad pre nás, aby to, keď s tým napríklad Estónsko súhlasí, sme sa tam nasilu tlačili a snažili sa ukázať tomu Rusku, že áno, aj my sme proti vám, aj my chceme proste vás nejakým spôsobom odstrašiť a tak ďalej a tak ďalej. A stále, ako som hovoril aj v rozprave, ten princíp samotný princíp, že odstrašenia tých 4-tisíc vojakov, to je naozaj na smiech. To je na smiech, pretože 4-tisíc vojakov Rusko neodstraší, a keby Rusko malo naozaj záujem obsadiť či už Pobaltie, alebo celú Ukrajinu, alebo neviem čo všetko, čo im dávate do nejakých plánov, tak to dávno urobia a nejakých 4-tisíc vojakov pre nich by nehralo žiadnu rolu. A keď budeme ďalej pokračovať v týchto provokáciách Ruska, tak potom následne Rusko urobí nejakú odvetnú akciu a konečne budete mať ten argument a vidíte, tí Rusi sú provokatéri, tí Rusi sú proste tí, ktorí chcú dobyť tú Európu.
Ale to, že vy systematicky rok za rokom prichádzate s ďalším a ďalším krokom, ako to Rusko vojensky obkľúčiť, ako čo najviac techniky a vojakov nasáčkovať na jeho hranice, to už zase budete ignorovať. Máte naozaj jednostranné videnie sveta a od toho štvania v studenej vojne ste sa vôbec nikam neposunuli a to ma naozaj mrzí.

Pán poslanec Mizík.

Ďakujem za slovo. Pán Dostál, symbolické gesto, čo ste spomínali, bolo aj vtedy, keď Gavrilo Princip symbolicky zastrelil nasledovníka trónu a potom už nesymbolicky zahynuli milióny ľudí v prvej svetovej vojne. Symbolické gestá majú svoje následky niekedy pozitívne, niekedy negatívne a v tomto prípade to celkom určite nebudú pozitívne následky. Keď viete, čo je prvosledový terč, tak viete, o čom hovorím.
Ďakujem.

Pán poslanec Klus.

Ďakujem, pán poslanec Dostál veľmi správne spomenul, že NATO je Európa a Európa je NATO, samozrejme, s výnimkou neutrálnych krajín, ktoré som spomínal vo svojom príspevku aj ja, ale treba zdôrazniť, že tieto veľmi aktívne so Severoatlantickou alianciou spolupracujú.
Veľmi dôležité bolo tiež to, čo spomenul vo svojom príspevku, že 4-tisíc vojakov nie je spôsob ako odstrašiť, je to spôsob, ako prejaviť solidaritu, solidaritu, že keď bude treba, potom budeme aj reálne odstrašovať.
A ak nás tu niekto neustále obviňuje z toho, že my uvažujeme v dimenziách studenej vojny, tak ja sa potom pýtam, čo iné ako uvažovanie v dimenziách studenej vojny je neustále kričať o tom, že by sme mali byť prví, ktorí pôjdu slúžiť našej vlasti, pretože my sme vraj tí, ktorí chcú vyvolať vojnu. A v skutočnosti je to celkom opačne.