31. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Prajem všetkým príjemný dobrý deň. Dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomní budú: podpredseda vlády pre investície na informatizáciu Richard Raši, zastupuje ho minister hospodárstva Peter Žiga; a potom medzi nami nie je momentálne podpredseda vlády a minister životného prostredia László Sólymos, zastupovať ho bude minister dopravy a výstavby Arpád Érsek; medzi nami dnes nezavíta ministerka školstva, vedy, výskumu a športu Martina Lubyová, ktorú bude zastupovať minister dopravy a výstavby Arpád Érsek. Na ministerku zdravotníctva Andreu Kalavskú a na pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera, nie sú na týchto dvoch členov otázky, tak nie sú ani prítomní.
Ďakujem veľmi pekne. Skončil som.

Ďakujem. So všetkou pokorou pripomínam, že od vzniku Slovenskej republiky sa nepodarilo koncipovať a realizovať regionálnu politiku, ktorá by účinne odstraňovala regionálne rozdiely. Preto vláda pristúpila k predmetnej téme ako k výzve, ktorej sa nemôžeme ďalej vyhýbať. Podľa programového vyhlásenia si je vláda vedomá nevyhnutnosti zabezpečovať podmienky pre lepší výkon a koordináciu územného rozvoja so špeciálnym zreteľom na najmenej rozvinuté okresy. Zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov umožňuje koncentráciu nástrojov, opatrení a finančných zdrojov na rozhýbanie hospodárskeho a sociálneho rozvoja a zamestnanosti. Zároveň predpokladá podporu lokálnej iniciatívy motivácie pre spoločný postup miest, obcí v okrese kombinované s opatreniami na úrovni samosprávneho kraja a na centrálnej úrovni. Realizácia uvedeného v praxi je pomerne komplikovanou prierezovou problematikou. Pri podpore najmenej rozvinutých okresov je preto vidieť aj rôzne tzv. detské choroby, ktoré odstraňujeme za pochodu.
Ďakujem, že v januári tohto roku ste schválili novelu zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov. Záväznými dokumentmi zameranými na odstraňovanie sociálno-ekonomického zaostávania sú akčné plány prijaté vládou Slovenskej republiky. Predstavujú systematický prístup k riešeniu problematiky zaostávania regiónov, integrujú existujúce rezortné i prierezové programy a obsahujú odporúčania pre monitorovacie výbory pre operačné programy financované z európskych fondov vo vzťahu k poskytovaniu pomoci pre najmenej rozvinuté okresy.
Onou ambíciou vlády je akčnými plánmi vyrovnávať rozdiel medzi východom a západom. Určite budete so mnou súhlasiť, že silné a vnútorne integrované Slovensko bude iba vtedy, keď sa budú znižovať sociálne rozdiely medzi jeho východnou a západnou časťou.
Vláda Slovenskej republiky uskutočnila v poslednom období štyri výjazdové rokovania do okresov Sabinov, Trebišov, Vranov nad Topľou a do Gelnice, kde všetky tieto stretnutia boli zaradené do zoznamu najmenej rozvinutých okresov v súlade so zákonom 336/2015 o podpore najmenej rozvinutých okresov. V okrese Gelnica bol schválený 5. apríla akčný plán na obdobie rokov 2018 až 2022. Jeho hlavným cieľom je do roku 2022 podporiť rast zamestnanosti a vytvorenie podmienok pre tvorbu ďalších vyše 900 nových pracovných miest. Hodnotenie jeho plnenia v tejto fáze je preto predčasné. V ďalších troch okresoch, v okrese Sabinov, Trebišov a Vranov nad Topľou, bolo hlavným cieľom zhodnotiť plnenie akčných plánov schválených vládou už v roku 2016 za účasti prizvaných zástupcov z okresu. Hodnotenie bolo zamerané najmä na počet vytvorených pracovných miest v jednotlivých okresoch, čo je hlavným cieľom akčných plánov. Z plánovaného počtu 5195 vytvorených pracovných miest v týchto troch okresoch východného Slovenska bolo k marcu roku 2018 vytvorených 2915 pracovných miest, čo predstavuje 56 percent. V okrese Trebišova je plnenie tohto cieľa až na úroveň 87 percent. Z tohto pohľadu plnenia akčných plánov možno hodnotiť naozaj pozitívne.
Prínosom výjazdových rokovaní bola aj priama komunikácia členov vlády s ľuďmi, ktorí žijú, pôsobia alebo sa priamo zapájajú do rozvoja daného okresu vrátane realizácie akčného plánu okresu. V nadväznosti na túto komunikáciu boli operatívne prideľované aj ďalšie úlohy jednotlivým ministerstvám, ktoré môžu podporiť rýchlejší rozvoj toho-ktorého okresu. Pripomienky zo strany prizvaných hostí boli najmä k pomalému či zložitému čerpaniu verejných zdrojov, ktoré komplikujú realizáciu akčného plánu a jeho pružnú adaptáciu k meniacim sa podmienkam v rámci okresu. Ľudia z okresu Vranov nad Topľou napríklad bojujú za prinavrátenie lodnej dopravy na Domašu už niekoľko rokov. Vláda požiadala ministerstvo financií, aby do 30 dní pripravilo informáciu akým spôsobom bude možné zabezpečiť financie na nákup lode, jej dopravu a opravu brehu a prístaviska, kde by mala táto loď kotviť. Myslíme si, že prostriedky, ktoré na tento účel požaduje samospráva, sa nájdu, keďže región má veľký potenciál práve v oblasti turizmu a cestovného ruchu.
Jedným z opatrení, ktoré by malo zlepšiť situáciu pri čerpaní verejných zdrojov, je aj vytvorenie Rady pre rozvoj najmenej rozvinutých okresov, ktorej predsedom je od 9. mája 2018 podpredseda vlády pre investície a informácie Richard Raši. A dokazuje to, že podpora regionálneho rozvoja s dôrazom na najmenej rozvinuté okresy je prioritou vlády a verím, že rada pomôže pri lepšom prepojení potrieb okresov s verejnými zdrojmi, či už ide napríklad o európske štrukturálne a investičné fondy alebo regionálny príspevok.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem, pán poslanec. Dámy a páni, na Slovensku je podľa štatistickej ročenky školstva 84 vysokoškolských internátov, ubytovaných je v nich vyše 41-tisíc študentov. Internáty sú začlenené do troch kategórií, do tzv. kategórie A, B a C, pričom až 90 % z nich je začlenených do tej najhoršej kategórie, kategórie C. Z toho vyplýva, že drvivá časť je v zlom stave, a preto peniaze na obnovu vysoké školy naozaj súrne potrebujú.
Ako ste určite postrehli, 11. mája tohto roku sme spolu s predsedom vlády Slovenskej republiky a s ministerkou školstva, vedy, výskumu a športu, opätovne sme sa stretli s prezidentom Slovenskej rektorskej konferencie a s rektormi jednotlivých univerzít. Máme za sebou veľmi konštruktívne a pozitívne rokovanie. Na spoločnom stretnutí sme sa zhodli, že citlivo vnímame trend, kedy sa absolventom stredných škôl zdá, že by si mali pre svoje vysokoškolské vzdelanie vybrať školy a univerzity predovšetkým v zahraničí. Ten trend sa prejavuje už niekoľko rokov. Diskutovali sme spoločne, prečo je tomu tak, pretože na Slovensku sú naozaj aj univerzity, ktoré vedia poskytnúť skutočne kvalitné vzdelávanie, a nevidíme dôvod, aby študenti opúšťali našu krajinu.
Pravdou ale je, že štúdium na vysokej škole nie je len o kvalite našich profesorov a docentov a nie je len o kvalite technického vybavenia v laboratóriách a v centrách, ktoré boli vybudované na jednotlivých univerzitách, ale je to naozaj aj o prostredí, v ktorom naši študenti žijú a v ktorom sa pripravujú na vzdelávací proces. A preto sme sa vrátili k sľubu predchádzajúcej vlády vyčleniť na obnovu internátov v našich univerzitách sumu 50 mil. eur, a za vládu Slovenskej republiky chcem uviesť, že som veľmi rád, že sa nám tento sľub darí plniť.
V týchto dňoch by už mali mať vysoké školy na svojich účtoch finančné prostriedky v celkovej výške 20 mil. eur, ktoré predstavujú prvú tranžu z toho prisľúbeného 50-miliónového a dohodnutého balíka. Teda ďalších 30 mil. eur budú môcť využiť univerzity v najbližších dvoch rokoch, v rokoch 2019 až 2020 a začne sa tak najrozsiahlejšia rekonštrukcia ubytovacích kapacít v histórii našej krajiny.
Od uvedenej veľkej finančnej injekcie očakávame, že väčšina internátov sa posunie do vyšších kategórií, do kategórií A a B a myslíme si, že sú to peniaze, ktoré vysoké školy, slovenské vysoké školy naozaj potrebujú. Financie na rekonštrukciu internátov budú prerozdelené podľa kľúča, ktorý bol dohodnutý na rokovaniach so zástupcami rektorskej konferencie, a prostriedky budú rozdelené tak, ako navrhli samotní rektori. Vláda Slovenskej republiky rešpektuje uvedené rozdelenie. Rektori počas stretnutia prijali konsenzus, že tie najproblematickejšie objekty sa nachádzajú v Bratislave, v Bratislave, ktorá nemohla, v ktorej vysoké školy nemohli čerpať európske fondy na obnovu ubytovacích kapacít.
Zo spomenutého dôvodu pristupujeme k Bratislave s osobitou pozornosťou a až 51 % prostriedkov by preto malo zostať v Bratislavskom kraji. Účel použitia peňažných prostriedkov je v kompetencii verejných vysokých škôl, ide o kombináciu kapitálových prostriedkov aj bežných nákladov, či už na nákup vybavenia alebo obstarania vyššej kvality služieb. Pri distribúcii peňažných prostriedkov sme prihliadali na mieru pripravenosti jednotlivých vysokých škôl, pretože mnohé z nich už v predchádzajúcom období veľa investovali z vlastných zdrojov do lepšieho ubytovania a v podstate pôjde v ich prípade o dovybavenie týchto zariadení.
Súčasťou peňažných prostriedkov sú aj zdroje na obstaranie tzv. energetických posudkov, pretože chceme kombinovať prostriedky z klasických grantov s použitím európskych zdrojov, ale aj úplne nové, moderné formy tzv. EPC kontraktov, kde má celé úsilie smerovať k lepšej energetickej efektívnosti.
Vláda je pripravená v najbližších dvoch rokoch vyčleniť ďalších 30 mil. eur. Práve v druhej etape realizácie obnovy vysokoškolských internátov by sa malo uskutočniť rozsiahle zateplenie budov prostredníctvom vyššie spomínaných tzv. EPC projektov, ktoré spočívajú v uzavretí zmluvy medzi vybraným poskytovateľom energetických služieb a vlastníkom budovy, pričom náklady na modernizáciu sa splácajú z financií ušetrených za prevádzku. Táto previazanosť sa týka najmä energetických častí budov, kde sa dajú využiť spomínané ďalšie zdroje. V nasledujúcich dvoch rokoch chceme vysoké školy motivovať k využívaniu aj týchto ďalších dostupných zdrojov.
Ďakujem, skončil som.

Slovenská republika ako člen Európskej únie dlhodobo podporuje procesy modernizácie, transformácie a integrácie týchto krajín, ktorým Európska únia ponúkla víziu členstva v Európskej únii a ktoré prejavili o členstvo záujem. Sme presvedčení, že rozšírenie priestoru, v ktorom sa rešpektujú hodnoty a princípy, na ktorých je Európska únia budovaná, ako aj jej legislatíva a právne prostredie, je priamym a životným záujmom Slovenskej republiky aj občanov. Rozširovaním tohto priestoru, teda vstupom nových krajín do Únie sa rozširuje priestor mieru, stability a prosperity. A Slovensko uvedené procesy podporuje nielen politicky, ale aj konkrétnou technickou pomocou a zdieľaním našich skúseností z reformných a integračných procesov.
Krajina, ktorá chce vstúpiť do Európskej únie, musí úspešne prejsť transformačným procesom, splniť známe kodanské kritériá, dohodnúť podmienky členstva a uzavrieť zmluvu o vstupe krajiny do Európskej únie. Takýto proces úspešne absolvovala aj naša krajina, Slovenská republika, pred tým ako, sa v roku 2004 stala členom Európskej únie. Najnovším členom je Chorvátsko, ktoré vstúpilo do Únie v roku 2013.
V súčasnosti sú kandidátskymi krajinami pre vstup do Európskej únie Čierna Hora, Srbsko, Albánsko, Macedónsko a stále aj Turecko. Prístupové rokovania prebiehajú s Čiernou Horou a so Srbskom. Hoci prístupové rokovania s Tureckom boli otvorené ešte v roku 2005, v súčasnosti sú de facto zastavené z dôvodu politického vývoja po pokuse o štátny prevrat v lete roku 2016.
Sedemnásteho apríla tohto roku Európska komisia prijala svoj každoročný balík týkajúci sa rozširovania. Obsahuje aj sedem osobitných správ, ktoré hodnotia vykonávanie politiky rozširovania Európskej únie na základe stanovených kritérií a spravodlivej a prísnej podmienenosti. A jednou z najdôležitejších správ je, že odporúčanie začať rokovania s Albánskom a s Macedónskom je naozaj reálny odkaz o tom, že tieto krajiny sa približujú. Správa hodnotí vykonávanie politiky rozširovania na základe stanovených kritérií vo všetkých šiestich krajinách západného Balkánu a v Turecku. O otvorení rokovaní budú rozhodovať členské krajiny Európskej únie. Správy detailne hodnotia dosiahnutých pokrok vo všetkých oblastiach, ktoré sú podstatné z hľadiska európskej integrácie a slúžia ako základ pre rozširovanie krajín na základe ich úsilia a aj dosiahnutých výsledkov.
Vláda Slovenskej republiky preto vníma uvedené hodnotenie predovšetkým v kontexte nedávno zverejnenej stratégie Európskej komisie západného Balkánu a k rozširovaniu Európskej únie. Sme presvedčení, že rozširovanie Únie na základe plnenia stanovených kritérií je strategickou investíciou do bezpečnej, stabilnej a zjednotenej Európskej únie, založenej na skutočných spoločných hodnotách. Jedno musí byť jasné, a to platí pre všetky krajiny západného Balkánu, cesta do Únie nepozná žiadne skratky. Pokrok na ceste do Európy je objektívny proces. Objektívny proces založený na zásluhách, ktorý súvisí od konkrétnych výsledkov dosiahnutých každou jednotlivou krajinou. Prístupové rokovania vnímame ako súčasť procesu modernizácie a reforiem týchto krajín a veríme v prijatie skorého rozhodnutia Európskej rady o ich otvorení. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem, skončil som.

Dobrý deň, vážený pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, ďakujem pekne za otázku. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky pravidelne a intenzívne podporuje aj rozvoj nemotorovej dopravy. Okrem toho, že ide o trvale udržateľný a ekologický spôsob dopravy sa takto zlepšuje aj zdravotný stav ľudí a vytvárajú sa tak zaujímavé synergetické efekty. Našu stratégiu rozvoja cyklodopravy sme jasne definovali už v národnej stratégii rozvoja v cyklistickej doprave a cykloturistiky v Slovenskej republike. Medzi verejnosťou sú mimoriadne obľúbené predovšetkým celonárodné kampane "Do práce na bicykli 2018, Do školy na bicykli 2018", ktorých cieľom je zvyšovať záujem verejnosti o zdravý a ekologický a ekonomický spôsob dopravy a ktoré ministerstvo dopravy spoluorganizuje.
Kampaň "do práce na bicykli" je zároveň výzvou pre zamestnávateľov, aby vytvárali pre svojich zamestnancov dochádzajúcich do práce na bicykli priaznivé podmienky, sprchy, cyklostojany a prezliekarne. V neposlednej rade ide o podnecovanie záujmu samospráv o vytváranie bezpečnej infraštruktúry pre vyznávačov každodenného pohybu na dvoch kolesách. V prípade kampane "do školy na bicykli" je to predovšetkým snahou o podporu pohybovej aktivity a vytvárania dopravných návykov školskej, ale i predškolskej mládeže. S veľkým potešením vás môžem informovať, že do aktuálne prebiehajúceho piateho celonárodného ročníka kampane "Do práce na bicykli 2018", sa zaregistrovalo 81 miest a obcí, čo je viac o sedem ako v minulom ročníku kampane. V priebehu celého mesiaca máj tak podporí ústrednú myšlienku kampane "odhodlaj sa zmeniť svoj pohľad na cestu do práce" 11 061 účastníkov jazdou do práce bicykli, peši alebo verejnou osobnou dopravou, čo je oproti minulému roku viac o 2530 účastníkov. Nezabudnuteľný je aj, popritom aj fakt šetrenia životného prostredia, formou ušetrených CO2.
Na kampaň "Do práce na bicykli 2018" nadväzuje v štvrtom májovom týždni 3. ročník celonárodnej kampane, určenej školskej a predškolskej mládeži "Do školy na bicykli 2018", do ktorej prebieha v týchto dňoch registrácia. Z doteraz z prihlásených škôl však možno konštatovať, že o účasť v nej nie je veľký záujem. Verím, že sa nám v nasledujúcich rokoch bude dariť zvyšovať záujem verejnosti o tento druh dopravy.
Vážený pán poslanec, viem, že to je všetko málo. Mali by sme, mali by sme nejakým spôsobom vedieť prehodnotiť aj financovanie možnosti výstavby cyklotrás, ktoré, ministerstvo je garantom cyklodopravy, vyplýva to aj z nariadenia vlády, ale v konečnom dôsledku finančný badžet sa vždycky nenapĺňa do takej výšky, aby sme my mohli stavať alebo prispievať k tomu, aby sa cyklotrasy na Slovensku stavali.
Ďakujem pekne.

Doplňujúcu otázku nemám, pán predsedajúci, ale musím gratulovať pánovi ministrovi aj k tým výsledkom. Takže veľmi pekne vám ďakujem za odpoveď a vám gratulujem. A pýtajte peniaze od pána ministra financií, pán minister, že aby tie cyklotrasy, aby ste budovali ďalej. Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, pani ministerka ďakuje na otázku, dovoľte, aby som ju prečítal.
Vážený pán poslanec, v rámci systémových krokov súvisiacich s implementáciou systému duálneho vzdelávania do praxe je potrebné počítať práve s investíciami súvisiacimi s nastavením motivačných mechanizmov pre zamestnávateľov a školy, ktorí sú hlavnými realizátormi výkonu systému duálneho vzdelávania. Podpora vytvárania uvedených partnerstiev medzi zamestnávateľmi a školami vytvára priestor na vyššiu kvalitu a atraktivitu odborného vzdelávania a prípravy, čím sa vytvárajú pre žiakov podmienky na kvalitné, inovatívne vzdelávanie v súlade s potrebami trhu práce a u konkrétnych zamestnávateľov.
Naštartovanie tohto procesu bude mať za následok zvýšenie počtu žiakov v systéme duálneho vzdelávania a pri dosiahnutí istého počtu žiakov škôl a zamestnávateľov v tomto systéme dôjde aj k ustáleniu finančných nákladov, ktoré štát vynakladá na zabehnutie uvedeného systému.
Najdôležitejším prvkom, ktorý dokazuje návratnosť finančných prostriedkov investovaných do systému opatrení a v infraštruktúre duálneho vzdelávania, spočíva predovšetkým v úspore nákladov na podporu nezamestnanosti mladých ľudí, ktorí sa po ukončení štúdia uplatnia vo firmách, v ktorých sa v rámci systému duálneho vzdelávania pripravovali na svoje budúce povolenie.
Možnosť ďalšieho profesijného rastu tvoria inovácie aj zvyšovanie konkurencieschopnosti povedú k zvyšovaniu zamestnanosti, tvorbe nových pracovných miest, resp. zvyšovaniu kvality podnikateľského prostredia a poskytovaných služieb, čím dochádza k zvyšovaniu investície do ďalšieho rozvoja podnikania alebo rozširovania výroby. V neposlednom rade dôjde k úspore v rámci potreby rekvalifikácie úspešných uchádzačov o zamestnanie, ktorí nie sú uplatniteľní na trhu práce v odboroch vzdelávania, ktoré študovali. Systém duálneho vzdelávania vo svojom jedinečnom, jedinečným prepojením na trhu práce optimalizuje využívanie ľudských zdrojov a zabraňuje sekundárnemu doškoľovaniu v oblastiach, ktoré môžu byť pokryté formálnym vzdelávaním.
Vážený pán poslanec, poslanci, ďakujem za pozornosť.

Už. Nebudem vás trápiť, pán minister, detailami, lebo ani na ministerstve školstva sa neviem dopátrať dobrých odpovedí. Tak nebudem sa hrať na to, že by ste vy mi nejakú mohli k tomu dať. Sú to príliš špecifické veci. Ale keď mám možnosť podať otázku, tak sa opýtam, vaše ministerstvo pripomienkovalo národný program vzdelávania a výchovy, o ktorom pani ministerka tvrdí, že v týchto dňoch je na medzirezortnom pripomienkovom konaní?

Pán poslanec, neviem vám na to odpovedať. Keď je na medzirezortnom pripomienkovom konaní, určite máme ten materiál, ale neviem, či sme ho už pripomienkovali alebo je v pripomienkovom konaní u nás.
Neviem.