31. schôdza

Dobrý podvečer. Nejdem povedať nič nové veľmi, ale z iného uhla vypichnem pár vecí. Predtým ešte ale poviem, že osobne ma veľmi teší ten ťah na pretláčanie efektívnosti v slovenskej ekonomike a v slovenskej verejnej správe.
Zdá sa, že NKÚ týmto ťahom ide a týmto smerom ide a ešte chcem povedať, že možnože sa to niekomu vo vládnej koalícii môže zdať aj trocha nepríjemné, ale takto má fungovať spoločnosť, že existujú nezávislé orgány, ktoré aj kritizujú ako RRZ a ako napríklad NKÚ. Ak takto nefunguje spoločnosť, tak funguje chaoticky a ono ten nesúhlas verejnosti nejako vybuble. Tu v tej správe buble civilizovaným spôsobom. Nie tak, že by sa muselo premiérovi snívať o dlažobných kockách a podobne. Čiže pokiaľ by náhodou niekto uvažoval o tom, že kritikom treba napríklad znížiť rozpočet, tak uvažuje určite zle.
Teraz k tým bodom, ktoré by som chcel vypichnúť. Soňa Gaborčáková mi zobrala ten REPAS. To je strašne dôležitá vec a mimoriadne dobre trafená reakcia aj teda zo strany NKÚ a mimoriadne dobre to bolo vybrané Soňou Gaborčákovou, lebo tam sa krásne hovorí, že nemeriame efektívnosť. Tie projekty, ktoré pýtajú peniaze, a to je jeden sektor za druhým, vzdelávanie, výskum, agrosektor, zdravotníctvo pýtajú peniaze a nevedia dobre povedať prečo a ani neprídu s tými ukazovateľmi, ktoré by sa dali merať, aby sme vedeli dostať z jedného eura čo najviac. A tuto to bolo krásne vidno na tom projekte REPAS. A ten pohľad, ktorý chcem v tomto vystúpení zdôrazniť, je, že nie všetky a možno ani nie tie najdôležitejšie závery správy smerujú k trestným oznámeniam a k tomu, aby tiekla krv, ale k systémovým zmenám a tie sú možno ešte dôležitejšie. Spomeňme si na NDR, NSR, rovnakí Nemci, jedni mali dobrý systém, druhí zlý a aký to bol rozdiel. Čiže tuto sa dajú robiť systémové zmeny aj s tým meraním. Toto, toto je vec, ktorú máme v rukách aj my ako poslanci Národnej rady a môžme meniť systém. To isté platí o druhej poznámke, citujem: "V kontrolovanom období absentoval na Najvyššom súde systém hodnotenia sudcov.". Tak taká strašná vec, aké naše, no strašná vec, ako je súdnictvo tak často kritizované zvnútra, zvonku, pomalé súdnictvo a nie je kontrola, nie je systém hodnotenia sudcov. Strašná vec teraz nemyslím, že všetci sudcovia súdia zle, ale tak často kritizovaná vec a teda takmer v každom rebríčku, keď sa hodnotí napríklad podnikateľské prostredie, tak súdnictvo tam vychádza zle. Čiže to som teda až prekvapený, že takáto vec absentuje a toto je tiež niečo, čo sa dá systémovo napraviť.
To isté platí vlastne o tom, že veľa sa u nás hovorilo, že chýbajú kapacity v materských školách. Potom jasné, že máme problémy s demografiou, lebo, lebo chýbajú kapacity. Tak isto NKÚ tomu venuje odsek. Vychádza tam, že investície, ktoré sa urobili, pomohli prijať 17 detí do materských škôl, bude ich asi viac, no ale, ale zatiaľ 17, nemyslím si, že je to systémové opatrenie. Ak naozaj sme presvedčení, a ja som presvedčený, že predškolská, predškolská výchova má vysokú návratnosť investícií, no tak uvažujme o tom, že sa zvýši dotácia na jedno dieťa a nie tak, že sa vyberie zopár obcí, kde sa starostom dajú peniaze na to, aby si vybudovali novú škôlku alebo aby zväčšili tú starú, ale riešme to tiež systémovým spôsobom.
No a ďalšia poznámka sa týka tak isto už spomenutých hydromeliorácií. Správa NKÚ hovorí, že pri dosahovaní ročnej straty 6 až 7 miliónov eur je možné v strednodobom horizonte očakávať, že vykážu záporné vlastné imanie, no tak tiež z hľadiska systémového, z hľadiska systémového prístupu k štátnemu vlastníctvu ak niečo nevieme riadiť, riadiť efektívne, no tak to potom neriaďme. Dokedy budeme čakať? Až to bude mať hodnotu, keď sa to bude dať predať s tým, že ešte budeme musieť dotovať, tak ako sa to stalo kedysi v prípade našich bánk so zlými úvermi?
No a potom na záver tu mám takú otázočku. Dobre, že sa správa zaoberá aj vzdelávaním. Mne sa teda páči štúdia Educations at a Glance OECD, kde majú ukazovateľ vnútorné výnosové percento Internal rate of return a tam je krásne napísané jedno euro investované do stredného školstva, do vysokého školstva, zo súkromných zdrojov, z verejných zdrojov, koľko prinesie, koľko prinesie tým zdrojom späť, buď spoločnosti alebo súkromníkovi. Tak ja viem, že to je náročné aj metodicky, ale predsa len to know-how OECD má a potom je to náročné aj z hľadiska dát, to by bolo, bolo by treba spojiť nejaké databázy. No a dobre, aj tak sa pýtam, že či NKÚ neuvažuje aj týmto smerom a či to nepovažuje za, za nejakú možno nie otázku budúceho týždňa ale budúcich rokov.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Zaujala ma tá zmienka o hodnotení sudcov. No ono je to vlastne tak, že nejaké hodnotenia sudcov sú, sudcovia sa hodnotia sami, sami majú na to nejaký samohodnotiaci systém, ale ten je samozrejme výsmechom, pretože v rozpore s tým, ako je na výkon súdnictva všeobecne nahliadané, sa drvivá väčšina všetkých sudcov samoohodnotila ako výborný. Potom sú tu ale hodnotenia teda nejakých nezávislých organizácií, teda najmä Transparency Internacional, ktorí zase ale hodnotia len nejaké, by som povedal, všeobecné dáta a vzájomný pomer výkonnosti tých sudcov. Čiže nejaké oficiálne hodnotenie nie je a preto to takto aj vyzerá.

Ďakujem veľmi pekne. Ja budem na pána Jurzycu a tak všeobecne poviem aj, keď bavíme sa o trestných činoch, no mňa šokuje, čo vy tu rozprávate. Však každý nejaké porušenie, teda nie, pán Jurzyca, vy, ale aj pred vami predrečníci, prepáčte, k vám prídem, že pozatvárať fešákov. Veď ja sa pýtam, čo chcete povedať, že porušenie rozpočtových pravidiel je trestný čin? Čo chcete povedať, že zaúčtovanie financií, ktoré nikto nezobral z obce, len sa zaúčtovali z kapitálu do bežných alebo opačne, lebo niekto zle posúdil, či to je bežný alebo, je toto trestný čin? Však to je neuveriteľné, čo vy tu rozprávate. Akože okamžite všetko trestné činy atď. atď., a jednoducho rozprávate o materských škôlkach. Aj my sem robili materskú škôlku, prístavbu, veď tam automaticky idete na rozšírenie. Akože to nemôžte pomerať? Veď automaticky v projekte na európske fondy idete, že rozširujete o desať detí a ide vás kontrolovať váš kontrolór mesta, môže vás kontrolovať NKÚ, môže vás kontrolovať ministerstvo školstva, môže vás kontrolovať ministerstvo financií a môže vás kontrolovať Európska únia. Ja tomu nerozumiem, veď vy ste v živote neboli v samospráve, vylepujete heslá a plagáty, všetko je zle, všetkých pozatvárať, veď, veď trošku odborne, kolegovia.
Pán Jurzyca rozpráva odborne, ale jemu poviem o tie škôlky. Nie je to nesystémový krok, pretože tam, kde tá kapacita škôlok nie je, tak tam musíte navýšiť a máte priame ukazovatele, ktoré musíte spĺňať pri projektoch Európskej únie. A ešte niečo, pán Jurzyca, INEKO. Keď v roku 2017 mesto Humenné, to sme sa bavili, malo byť druhým skokanom roka v ekonomike, čo urobilo INEKO nezávislá organizácia? Po šiestich rokoch zmenilo metodiku výpočtu. Keď som im napísala list, prečo nevyhlásili, že tam, kde je primátorka Vaľová za SMER, sú druhí najlepší v hospodárení na Slovensku, tak mi prišiel list, aj s vami som rozprávala, že zmenili sme tento rok náhodou výber a náhodou sme zmenili metodiku, metodiku výpočtu a metodiku rozpočtu. Tak toto je vaša spravodlivosť? Áno, nech kontrolný úrad kontroluje, ale nerozprávajme, že všetko sa zakladá na trestných činoch, ale nech aj poradí, ako sa to má robiť atď., atď. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcel oceniť, samozrejme, príspevok pána poslanca Jurzycu v tom, čo aj spomínal, pretože naozaj je dôležité spomínať veľmi často slovo efektivita, ktoré on rozviedol na jednotlivých príkladoch. Dotknem sa v krátkosti a trošku sa aj zastanem samospráv, pretože aj v správe Najvyššieho kontrolného úradu sa spomína kontrolná akcia, ktorá bola vykonaná v Košickom kraji. Konkrétne sa to jedná o preverenie štyroch projektov z regionálneho operačného programu Opatrenie 1.1. infraštruktúra vzdelávania. To boli tie finančné zdroje použité pri rekonštrukciách rozširovania a modernizácie základných škôl, kde sa stala veľmi zaujíma vec, a to tá, že aj samotná kontrola ukázala, že ministerstvo ako riadiaci orgán oznámilo, že nemá dostatok finančných zdrojov, pričom odporučilo mestám pozastaviť realizáciu projektov v čase, keď už mestá mali zazmluvnené firmy na rekonštrukciu. Dve samosprávy na to reagovali tým spôsobom, že v jednom prípade dokonca predalo časť svojich pozemkov, v druhom prípade sa dohodlo na posune o platnosti dodávateľských faktúr o 8 až 15 mesiacov. To je veľmi pozoruhodný fakt, ktorý by tu mal zaznieť. A čo je ale dôležitejšie povedať z tohto systémového pohľadu, ktorý ste vy spomínali nám, a to aj kontrola preukázala, že tu chýba nejaká jednoznačná metodika výpočtu niektorých merateľných ukazovateľov, ako je napríklad aj zníženie energetickej náročnosti budov. Pretože je dosť zaujímavým faktom, že pri týchto projektoch sa zabudlo, ak školy už išli zatepľovať objekty, že zabudlo sa na telocvične. Takže si myslím, že ak chceme hovoriť o nejakej efektivite, mali by sme nastavovať takú metodiku, ktorá bude zohľadňovať aj tieto faktory. Ďakujem.

Ďakujem pekne všetkým autorom faktických poznámok. Alinovi Baránikovi za vyjasnenie alebo dobrý opis toho, ako sa v súdnictve v samom meria kvalita, ale aj do istej miery meria. Ďakujem pánovi poslancovi Sopkovi za to, že odpovedal na časť otázky alebo faktickej pripomienky pani poslankyne Vaľovej, nemusím to teda ja robiť.
A na tú druhú časť odpoviem, že no vnímam pani poslankyňa Vaľová, že INEKO je váš obľúbený inštitút zrejme, lebo nie je to prvý raz, čo ho spomínate. Keď vám povedali, že zmenili metodiku, tak asi zmenili metodiku, ja to neviem, nie som tam zamestnaný a síce som spred, ja neviem, desiatich či koľkých rokov alebo 15, spoluzakladateľom INEKO, ale nefigurujem tam vôbec v nijakom orgáne a nemám žiaden vplyv na to, či INEKO zmenilo metodiku alebo nezmenilo. Tak asi zmenilo, my musíme počúvať, že minister financií zmenil metodiku výpočtu, výpočtu toho, koľko ľudí robí vo verejnej správe. Počujeme, že minister zdravotníctva zmenil metodiku výpočtu odvrátiteľných úmrtí. To sú teda vážne veci. No tak dobre, keď je teda, keď si myslíte, že INEKO mení svoju metodiku práve kvôli vám, tak si to najlepšie urobíte, keď si to vydiskutujete s INEKO-m a zverejníte odpoveď. Ja vám ďalej sa v tomto rozhovore neviem dostať.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, NKÚ oslavuje 25 rokov a oslavuje to žatvou varovných a dôkladných správ, ktoré nám predložilo tento rok. NKÚ, v príbehu NKÚ je to podľa mňa zásadný rok, tento dvadsiaty piaty, aspoň ja som presvedčený, že toto účtovníctvo fungovania štátu je adekvátnou a presnou odpoveďou na volanie verejnosti, ktorá volá po obnovení dôvery v inštitúcie štátu. Každá demokratická spoločnosť stojí na demokratických občanoch a tí majú právo a aj povinnosť sa dožadovať, aby nimi volené inštitúcie boli dôveryhodné, aby si plnili účel, za ktorým boli vytvorené. Iba vtedy, keď demokracia má demokratické inštitúcie, iba vtedy sa z mechaniky, z demokratickej mechaniky, ktorá môže, môže byť aj pláštikom v pseudodemokracii, ako to občas vídať v treťom svete v Južnej Amerike, ale niekedy aj dosť neďaleko od nás, iba vtedy sa tento mechanizmus, iba vtedy, keď má statočné inštitúcie a keď má statočných občanov, vtedy dostáva ducha a vtedy sa mení na živý systém, ktorý je schopný vytvoriť spoločnosť, v ktorej sa jednotlivcovi dokážu garantovať zatiaľ v dejinách ľudstva najväčšie práva a najväčšie istoty, najväčšie šance naplniť svoj údel, svoje schopnosti a svoje talenty. Táto šťastná spoločenská, toto šťastné spoločenské zriadenie je pre Slovensko stále iba kdesi na dohľad. Nevytvorili sme ho, nie. Po revolúcii zlyhania nových elít spôsobili, že sa naťahoval stav, v ktorom nie sme si istí, či sme na východe alebo na západe, či sme demokrati alebo totalitári, či milujeme Putina alebo uznávame to, že politici nie sú pánmi, ale sluhami svojich občanov.
Aj posledné prieskumy, ktoré rezonujú po konferencii GLOBSEC, v spoločnosti nás varovne označujú za najrizikovejšiu krajinu z krajín V4. Posledných zopár rokov sme žili v ilúzii, že to len Orbán a Kaczynski. Nie, priatelia, Slovensko, Slovensko je krajina, ktorá skrýva veľké skryté riziká. Občania boli zmätení. K bohatstvu a k moci sa tu dostali nehodní, občania boli najprv klamaní a potom sklamaní, frustrovaní, odvrátili sa častokrát od inštitúcií demokratického štátu. Nebránili ich a inštitúcie mleli naprázdno. Zverejňovali formálne správy.
A tu som pri tom prelomovom postoji, ktorý preukázal pán Mitrík a jeho tím na NKÚ. NKÚ nepredkladá správičku, ako po dlhé roky, kde sa komentuje, že či účtovníctvo je v súlade s výkazníctvom na jednej strane a druhej strane stránky. Tentokrát NKÚ skúma skutočné poslanie jednotlivých inštitúcií, jednotlivých investícií do spoločensky potrebných cieľov. Či je to oblasť hospodárstva, sociálnych vecí, zdravotníctva, alebo oblasť, ku ktorej si dovolím povedať pár slov, a to je oblasť environmentálna.
A teraz ku konkrétnym správam. A toto politické hodnotenie by som dovolil zakončiť osobným poďakovaním pánovi Mitríkovi.
Pokiaľ ide o jeho správu pri kontrole našich záväzkov v rámci medzinárodnej biosférickej rezervácie Východné Karpaty, nemožno si nepovšimnúť, že Slovenská republika - a konštatuje to teraz aj NKÚ - si dlhé roky plní tieto povinnosti len formálne, prijíma v zahraničí, podpisuje dohody, prijíma verbálne na seba záväzky, ale potom ich nepremieňa na konkrétne plány úloh, ktoré by boli kontrolovateľné, nedokáže, nedokáže vlastne prijaté záväzky preukázať činmi. Je veľkou zásluhou NKÚ, že to nazvala pravými, pravými slovami. Už uznesenie vlády z roku 1994, ktoré bolo v rámci medzivládneho programu Človek a biosféra, predpokladalo vykonanie konkrétneho plánu, ktorý by sa potom z roka na rok plnil. Ale nič také sa nepodarilo. Nedostatky sa vyskytovali aj v implementácii medzinárodných odporúčaní UNESCO pre biosférické rezervácie. Také biosférické rezervácie máme na Slovensku len dve.
Pre tých, ktorí sa tým nezapodievajú hlbšie, by som si dovolil vysvetliť, že biosférická rezervácia je rezervácia, ktorá nie je len národnou, ako sú povedzme pre nás Vysoké Tatry alebo teraz navrhovaný Žitný ostrov, ale ktorá má nadnárodný význam pre celú biosféru na zemeguli, ktorá má význam buď ako jedinečná destinácia nejakých biotopov alebo biologických reťazcov, ktoré sa tiahnu bez ohľadu na hranice. Biosférická rezervácia je to, čo má právo podľa našich medzinárodných dohôd sledovať aj zahraničie a pripomínať nám, že máme zodpovednosť nielen voči svojim deťom, lebo ak už sme takí ignoranti, že si ničíme prírodné dedičstvo a nechceme nechať krajinu lepšiu, než sme ju prevzali, našim deťom a vnukom, tak potom sú tu deti a vnuci našich susedných krajín, ktorých svojou ignoráciou poškodzujeme a UNESCO nám to pripomína.
Aj toto leto máme, sme mali, už od jari sa od nás žiadalo, že vytvoríme jasnú, jasnú situáciu práve v Poloninách. Celá vec sa na ministerstve životného prostredia odďaľovala, lebo vraj nezasadajú spoločenstvá vlastníkov lesov. Potom mi pán minister sa sťažoval na nesúlad so Štátnymi lesmi, ktoré patria pod iný rezort a ktoré konajú podľa inej réžie. Áno, toto je práve jeden z nedostatkov, na ktoré poukazuje aj správa NKÚ, ktorá doslova konštatuje, že kontrolované, kontrolované subjekty vlastníci, užívatelia tej rezervácie nekonajú pod jedným rezortom a tie rôzne rezorty, rôzne sféry, ktoré majú dodržať implementáciu našich medzinárodných záväzkov, pokiaľ ide o biosférické rezervácie, vzájomne nespolupracujú.
Konkrétne na strane 6 hovorí správa v programe starostlivosti o NP Poloniny na roky 2017 až 2026, neboli vzájomne odkonzultované, ani zosúladené. Hoci úlohy vytvorené a odsúhlasené koordinačnou radou medzinárodnej biosférickej rezervácie v spoločnom rámcovom pláne aktivít neboli súčasťou plánovacích dokumentov štátnej ochrany prírody. Ľavá ruka nevedela, čo chce urobiť pravá a ešte tá tretia ruka nevedela, že vôbec má tie dve predošlé.
Z dokumentu o nedostatkoch, ktoré zistilo NKÚ nielen v problematike biosférickej rezervácie, ale celkovej problematike, ako pristupujeme k starostlivosti o životné prostredie, by som znovu vypichol to hlavné. Naše uznesenia vlády, naše záväzky, medzinárodné aj domáce, berieme formálne, predstierame, že nám záleží na prírode. V skutočnosti sa nekoná, minister životného prostredia jeden po druhom odchádza a zanecháva stav stále horší a horší.
Ďalším, ďalšou správou, ktorá je významná a ktorá ma zaujala, za ktorú som vďačný, že ju NKÚ vypracovalo, je správa o situácii s ovzduším. Ovzdušie je na Slovensku druhé najhoršie na európskej pevnine, pokiaľ ide o štáty Európskej únie. Je to, zomiera nám tu na dôsledky zlého ovzdušia, najmä nadpriemerných výskytov koncentrácie malých prachových častíc NP 2,5 a NP 10, PN 2,5 a PN 10 dvadsaťkrát viac ľudí, ako pri dopravných nehodách.
Vážení, keď si uvedomíte, koľko pozornosti často venujeme dopravným nehodám, dvadsaťkrát viac zomrie na to, že žiadnu pozornosť nevenujeme ovzdušiu.
Záverečná správa o efektívnosti a účinnosti triedeného odpadu v komunálnej sfére je, samozrejme, smutným čítaním. Chýba 700 miliónov na odkanalizovanie a NKÚ upozorňuje, že tento fakt sa ignoruje. Keď sa aj niečo vo verejnom záujme stavia vo veci odpadov a triedeného komunálneho odpadu, sú rozdiely až 1 000-percentné v cenách. To poukazuje na zneužívanie životného prostredia, na všade prítomnú korupciu.
Ešte raz ďakujem NKÚ za mnohé tieto správy, tie, ktoré boli zo životného prostredia, si určite zaslúžia pozornosť vás, dámy a páni, aj celej slovenskej verejnosti. NKÚ si začína plniť tú rolu dôstojnej inštitúcie Slovenskej republiky, pre ktorú bola stvorená.

Ďakujem pekne za slovo. Ja si myslím, že to bolo veľmi dobre zhrnuté, čo sa týka oblasti životného prostredia. Avšak mám tam jednu aj takú istú kritickú výtku, nie k vystúpeniu, ale k obsahu časti, kde bolo spomínané o biosférickej rezervácii, kde túto pasáž, samozrejme, som si dobre pozrela. Následne bolo rokovanie, rokovanie vlády, boli tam prijaté nejaké opatrenia. Tie už sa však do tejto kontroly nedostali, lebo bola za rok 2017 a plnenie kontrolných opatrení, resp. plnenie úloh vlády je nasmerované na rok 2018.
Len jedna vec mi tam dosť chýbala a vlastne postavenie toho správcu Lesohospodársky majetok Ulič, pretože všade sa spomína len ako Štátne lesy sem, Štátne lesy tam, zle hospodária. Áno, to je pravda, ale Lesohospodársky majetok Ulič, ktorý je dominantným správcom pozemkov majetku štátu v biosférickej rezervácii na východe Slovenska, tak to je ten, ktorý napriek všetkým pokynom rúbe a poškodzuje vlastne biosférickú rezerváciu. Že by som uvítala, keby táto kontrola bola zameraná aj na činnosť tohto, tohto podniku, kde vôbec vo správe sa nehovorilo, ani nebolo zamerané na kontrolu, bolo spomínané Lesy Slovenskej republiky, kde dozorná rada bola prakticky nefunkčná. Taktiež čo sa týka ovzdušia, áno, ja som si tiež pozorne prečítala túto kapitolu, ale tiež trošičku chcem byť kritická, pretože tak, ako inokedy, bolo spomenuté, že sa prijímajú strategické dokumenty, ktoré sa neplnia. Takisto je to aj ohľadom uhlia, spaľovania uhlia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, pokúsim sa krátko zareagovať na niektoré vystúpenia, nie na všetky, pretože nie všetky smerovali teda k NKÚ a k mojej osobe, boli skôr konštatačné. Chcem povedať na margo Najvyššieho kontrolného úradu, že chcem a mám zámer viesť moderný a otvorený úrad. To znamená, ak má byť moderný a otvorený, tak ani Najvyšší kontrolný úrad nemôže nepodliehať kontrole. Práve v týchto dňoch končíme audit PMF, teda audit samohodnotenia, kde partnerom pre hodnotenie je Česká republika. Je to ročná práca, 7. a 8. júna by sme mali dostať z Českej republiky záverečné hodnotenie a budúci rok Najvyšší kontrolný úrad podstúpi ešte vyššiu formu auditu, to je audit perform an audit podľa medzinárodných štandardov INTOSAI kde zástupcovia piatich krajín v dobe polroka budú hodnotiť všetky procesy od správy majetku až po výstupy a medzi tým všetko, čo sa týka práce a pôsobenia Najvyššieho kontrolného úradu.
Snáď len krátka reakcia, pani poslankyňa Remišová hovorila o akejsi nespolupráci alebo konflikte s prokuratúrou. Môžem povedať, že s prokuratúrou máme veľmi dobrú spoluprácu a mediálny výstup, ktorý vznikol, bol istou formou nedorozumenia, keď Najvyšší kontrolný úrad spolupracuje v najväčšej miere s NAKA a s policajným zborom, kde máme vyčlenený presný alebo teda stanovený presný postup, ako odovzdávame, aké podklady musia byť. Máme vyčlenené osoby, ktoré konzultujú v prípade potreby s orgánmi činnými v trestnom konaní. Prokuratúre sme tento materiál dali na vedomie. Týkalo sa, týkal sa Poľnohospodárskej platobnej agentúry, kde sme aj Generálnej prokuratúre dávali na vedomie, že zistenia, ktoré teda zistil Najvyšší kontrolný úrad v PPA, vytvárali vysoké možnosti korupčného prostredia. Samozrejme, že korupciu zisťovať ex post, keďže Najvyšší kontrolný úrad chodí na kontrolu, teda po ukončení procesu, je veľmi ťažké dokazovať, ale s tými kritériami, ktoré boli nastavené netransparentne, sme vyhodnocovali tie kritériá, teda dávali veľkú, veľkú indíciu, že aj pri tomto, pri rozdeľovaní prostriedkov bolo nastavené vysoko korupčné prostredie.
Každoročne s políciou sedíme, teda so zástupcami policajného zboru, s NAKA, s protikorupčnou jednotkou, s Generálnou prokuratúrou a robíme odpočet memoranda, teda spolupráce. Dokonca máme zavedené aj vzdelávanie, keď prof. Čentéš chodí prednášať našim kontrolórom Trestný zákon, teda hlavne, ako sa podávajú trestné oznámenia, čo všetko musíme spĺňať. Čiže vyhodnocujem to, ako dobrú spoluprácu. Samozrejme, že to B my nemôžme určovať ani prokuratúre, ani policajnému zboru, akým spôsobom a čo bude vyšetrovať a nemôžeme ani v procese vyšetrovania žiadať spätnú väzbu. Spätnú väzbu dostávame na konci ukončeného procesu, či teda bolo to postúpené ďalej, to znamená súdnej moci, alebo proces nebol zrealizovaný a tie veci, ktoré sme my dali ako podnet, sa nezakladajú teda, na teda spáchaní trestného činu.
Nechcel by som hovoriť ani o elektronickom trhovisku. V podstate je to dobrý projekt, ale jednoducho ukazuje sa, že služby cez tento systém sa obstarávať nedajú, pretože je to veľmi rizikový proces. Skutočne to elektronické trhovisko by mal prevádzkovať Úrad pre verejné obstarávanie. A len taká perlička, oslovili sme jedenásť okolitých krajín, teda ako prevádzkujú elektronické trhovisko, desiati nám odpovedali, že elektronické trhovisko spravuje štát. Jedna krajina, a to je Česká republika, odpovedala, že majú dva modely elektronického trhoviska, to znamená aj privátne, aj štátne. My máme teda také, by som povedal, taký hybrid, kde teda pod ingerenciou ministerstva vnútra realizuje túto činnosť privátna spoločnosť.
Pani poslankyni Grausovej posielam odpoveď, prišla pred týždňom v piatok, už je pripravená. Mám tu aj teda v mojom tablete už odpoveď na otázky, ktoré dala. Treba povedať, že cieľ kontroly v zdravotných poisťovniach sme nenaplnili, kontrolóri to tak formulovali, pretože mali sme v našom cieli kontroly formulovanú aj stratégiu nákupu zdravotnej starostlivosti.
Všeobecná zdravotná poisťovňa nám stratégiu nákupu zdravotnej starostlivosti bez problémov ukázala a samozrejme, že ďalšie dve zdravotné poisťovne, keďže sme to aj právne vyhodnocovali, úplne legitímne nám oznámili, že všetky dokumenty nám dajú, čo sa účtovníctva, rozpočtovníctva, zmluvných vzťahov, ukážu, ale že stratégiu nákupu zdravotnej starostlivosti ako ich know-how nám neukážu, to znamená, že ten cieľ, ktorý sme my mali, jeden z cieľov, že posúdime aj stratégie nákupu jednotlivých zdravotných poisťovní, sme nevyhodnotili, preto si myslím, že ani ten zákon 259 nemôžme uplatniť, pretože nič nezákonné neurobili a keďže sme tú kontrolu, z tejto kontroly nezistili žiadne závažné skutočnosti v účtovníctve a rozpočtovníctve a zmluvných vzťahoch, no tak sme jednoducho kontrolu, obvykle sa končí protokolom, keďže tam neboli závažné zistenia, tak sme kontrolu ukončili zápisom.
Snáď ešte by som odpovedal pánu poslancovi Dostálovi. Ja dnes nie som tu na to, aby som hovoril o svojich pocitoch a teda o svojich víziách. Snáď k tej samospráve by som povedal len toľko, že naše odporúčania aj z predošlých kontrol, už aj z roku 2015, aj z 2016 hovoria o tom, aj takéto odporúčanie sme už dávali aj vláde, aj parlamentu, aj tu do výborov, toto odporúčanie išlo, že treba sa zaoberať tou treťou etapou reformy. Teraz nebudem hovoriť, že akým smerom by sa to malo uberať, no ale minimálne na úrovni nejakých spoločných úradov alebo zlučovanie samosprávy, keď to zlučovanie už podľa zákona dobrovoľné je aj dnes možné, no ale ten, tá slovenská nátura a ten, ten, ten, ten, by som povedal, vzťah ku svojej obci je tak silný, že nechcú sa zlučovať, no ale ide to na úkor efektívnosti a účinnosti vynakladaných prostriedkov. Preto bude sa v krátkej dobe potrebné venovať tejto problematike.
Snáď na záver poviem len toľko, že veľa sa hovorí tu o Hodnote za peniaze. My sme prijali na Najvyššom kontrolnom úrade tú vyššiu filozofiu, je to hodnota pre občana. Či skutočne ten účinok vynaložených prostriedkov bol prínosom pre občana, pretože Hodnota za peniaze sa dá vyčísliť, ale nemusí byť ešte celkom úžitok pre občana. Čiže my naše kontroly, výkonnostné kontroly realizujeme s týmto aspektom, že vždy myslíme na tú koncovku na hodnotu, aká bola vytvorená pre občana.
Myslím si, že to som zhruba vystihol, to, čo tu odznelo, ak som na niečo zabudol, tak my prepáčte.
Ďakujem pekne.

Príjemný podvečer už, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, správa o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2017 je v porovnaní s tou z predchádzajúceho roka oveľa rozsiahlejšia. V predloženej správe sa pravidelne uvádza aktuálny stav v prideľovaní a využívaní frekvencií, v prideľovaní a odnímaní licencií, o registrácii retransmisie programových služieb, ale najmä, a zrejme to aj vás bude najviac zaujímať, na 60 stranách správa informuje o takmer 300 podnetoch, ktoré prišli na radu a týkali sa najmä obsahu vysielania. Keďže jedna sťažnosť neraz obsahovala podnety aj na viacerých vysielateľov, respektíve týkala sa sťažnosti na viac odvysielaných príspevkov, v jednej sťažnosti bolo dokonca až 26 podnetov, tak to číslo je podstatne vyššie, ako som pred chvíľou uviedla. Sem treba ešte pripočítať aj vybavovanie vyše 300 žiadostí v rámci info zákona.
Aby vám tieto čísla prípadne niečo hovorili, ono by bolo dobré si prípadne aj, nebudem to ja tu detailne hovoriť, nalistovať na strane 205 našu správu, kde je konkrétne číselne vyrátané, koľko na tých najväčších vysielateľov prišlo sťažností, či je to oproti tomu roku 2016 viac alebo menej, takže sa sústredím iba na tých najväčších vysielateľov. Najviac sťažností bolo na RTVS, podstatne menej o 1/3 na TV JOJ, Markízu, o 2/3 na TA3 a na iné programové služby bolo len 16 podnetov. Na niektorých vysielateľov vôbec žiadna sťažnosť neprišla.
Čo sa v porovnaní spred minulým rokom zmenilo, bol obsah podnetov. Najväčší počet sťažností smeroval na objektivitu a nevyváženosť spravodajských a publicistických programov. Sťažovatelia citlivo reagovali na absenciu presnosti, vecnosti, nevyváženosti a nestrannosti. Tu by som chcela len veľmi krátko uviesť, že pri podnetoch na obsah vysielania posudzuje Rada pre vysielanie a retransmisiu výlučne celkové vyznenie, hoci sťažnosti chodia na výber tém, na výber hostí, dramaturgiu, pravdivosť, ale posudzovanie tohto konkrétneho, čo som spomínala, je výhradne v kompetencii vysielateľa. Rada posudzuje, či informácie boli prezentované objektívnym a nestranným spôsobom. Väčšina podnetov bola síce vyhodnotená ako neopodstatnená, ale to neznamená, že bez výhrad. Keďže najviac sťažností bolo za minulý rok na RTVS, postupovali sme podnety Rade RTVS a na vedomie aj generálnemu riaditeľovi. Je výlučne v ich kompetencii zvážiť, do akej miery sa stotožnia s pripomienkami rady.
Medzi sťažnosťami sú aj podnety, ktoré prechádzajú z jedného roka do ďalšieho. Našťastie nie ich je veľa, ale vo vzťahu k rozhodovacej činnosti rady to môže vyvolávať nespokojnosť sťažovateľov. Spomeniem len tak na ilustráciu, možno aj na pripomenutie jeden spravodajský príspevok odvysielaný v komerčnej televízii ešte v marci 2015. Na radu prišlo v priebehu niekoľkých hodín po odvysielaní 73 e-mailových sťažností. Len tak v krátkosti, išlo o redaktora, ktorý kritizoval staručkého doktora z požitia alkoholu počas ordinačných hodín, pretože mal neistú chôdzu. Ukázalo sa, že nepožil alkohol, doktor zdôvodnil neistú chôdzu - a lieky to aj dokázali - bolesťami kĺbov. Rada sa veľmi dôsledne zaoberala týmto množstvom sťažností, konštatovala porušenie zákona a rozhodla o sankcii odvysielať pred spravodajskou reláciou trikrát, tri dni po sebe, oznam o porušení zákona. Vysielateľ tak neurobil, hoci mu to káže zákon a požiadal súd o preskúmanie správnosti rozhodnutia rady. Pojednávanie dodnes nie je ani len vytýčené.
Následne na to rada začala konanie za neodvysielanie oznamu a vysielateľovi uložila sankciu 30-tisíc eur, po 10-tisíc za každý jeden neodvysielaný oznam. Na príslušný súd putovala ďalšia žaloba, tentoraz o preskúmanie výšky sankcie a tiež čakáme na pojednávanie. Sedemdesiat tri sťažovateľov tak ani po troch rokoch nevie, aký osud stihol ich kritické podnety a niet div, že ich pohľad na činnosť rady môže byť aj kritický.
Ďalšia neuzavretá vec je tentoraz na Ústavnom súde v súvislosti s kvótami na slovenskú hudbu. Čakáme na rozhodnutie Ústavného súdu, je pre nás veľmi dôležité, pretože koncom roka by sa rada mala už opäť po tretíkrát zaoberať žiadosťami vysielateľov o výnimky. Napriek týmto príkladom konštatujem, že počet súdnych sporov v minulom roku klesol. Domnievam sa, že by to mohlo byť aj preto, že rada začala klásť oveľa väčší dôraz na výchovnú zložku, nie represívnu. Zvolili sme rôzne formy stretávania sa na verejných zasadaniach, konzultácie, analyzovanie našich rozhodnutí, analyzovanie monitoringov, plánovaných aj náhodných. Žiadali sa, žiadajú sa vysielatelia na vypočutia pred radou, kde si vzájomne vyjasňujeme stanoviská. Asociácia nezávislých rozhlasových a televíznych tvorcov si naše rokovania dokonca nahráva a jej členovia si teda aj bez účasti na rokovaní prerokúvané sťažnosti v redakčných kolektívoch vyhodnocujú, analyzujú.
Čo považujem za veľmi dobrý krok, ktorý sme urobili na jeseň minulého roka na požiadanie lokálnych a regionálnych vysielateľov, sme asi pre šesťdesiatich z nich usporiadali workshop k najčastejším porušeniam zákona, samozrejme aj s názornými ukážkami odvysielaných príspevkov, za ktoré sa konštatovalo porušenie zákona, boli udelené aj sankcie a myslíme si, že tie názorné príklady sú veľavravnejšie ako čítanie a vysvetľovanie zákona.
V súvislosti s legislatívnym rámcom o praktických obmedzeniach cezhraničného vysielania sme na vyjasnenie situácie usporiadali panelovú diskusiu. Je toho dosť, čo by sa mohlo a malo zlepšiť v našej práci, veľa si sľubujeme od novej európskej smernice o audiovizuálnych mediálnych službách a v súčasnosti sa už finišuje na poslednej fáze jej znenia. Od novej európskej smernice sa bude odvíjať aj novela zákona č. 308/2000, keďže mediálne prostredie sa za osemnásť rokov od prijatia zákona značne zmenilo. Štyria naši kolegovia sú členmi pracovnej skupiny na ministerstve kultúry, ktorá sa podieľa na rekodifikácii právnej regulácie audiovizuálnych mediálnych služieb.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, toľko naozaj len telegraficky o našej minuloročnej činnosti z tej obsiahlej skoro 300-stranovej správy o činnosti, s ktorou sme sa podrobne zaoberali na výbore pre kultúru a médiá, prípadne, ak budú rozsiahlejšie vaše nejaké otázky alebo konzultácie, radi ich s vami predebatujeme na Palisádoch 36, kde sme sa pred rokom presťahovali.
Takže ďakujem vám za pozornosť.

Vážený pán predseda, dámy a páni, dovoľte mi, aby ako určenému spravodajcovi výboru predniesť správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2017, ktorú pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 967 z 29. marca 2018 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Súčasne poveril výbor predložiť informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady.
Výbor Národnej rady prerokoval správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2017 a odporučil ju Národnej rade uznesením č. 92 z 3. mája 2018 schváliť. Gestorský výbor odporúča Národnej rade schváliť správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2017. Po druhé, vysloviť súhlas, aby predsedníčka Rady pre vysielanie a retransmisiu pani Marta Danielová správu uviedla a mohla vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov. Súčasne ma výbor určil za spravodajcu a poveril, aby som informoval Národnú radu o výsledku rokovania vo výbore. Prerokovaná informácia k správe bola schválená uznesením gestorského výboru č. 95 zo dňa 3. mája 2018.
Pán predseda, ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.