31. schôdza

V rozprave teraz vystúpi pani poslankyňa Verešová, nech sa páči.

Vážená pani predsedajúca, vážená pani komisárka, vážené dámy a páni, aj ja chcem poďakovať pani komisárke za predloženú správu, ktorá ukazuje na jej činnosť a na to, že sa naozaj nasadila do tej úlohy ombudsmanky, verejnej ochrankyne práv.
Všimla som si v správe, že tretina porušení ľudských práv sa týkala zbytočných prieťahov. Píšete tam, že boli porušené v 67 prípadoch. To je teda naozaj na zamyslenie, a teda aj vyvodzovanie nejakých náprav a dôsledkov, náprav. Všimla som si tiež, že ste si všimli aj v roku 2017, ešte v októbri, že ste žiadali, aby sa čo najskôr vyvodili dôsledky vo vzťahu k akreditácii resocializačného centra Čistý deň. Je dobré poukazovať, každý, kto na túto kauzu poukázal, bolo to dobré hovoriť o porušovaniach týchto práv týchto detí. Hovorili ste, píšete v správe aj o reštitučných nárokoch, aj to oceňujem, uplatnených podľa zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku. V súčasnosti píšete, že správne orgány rozhodujú o samotných reštitučných nárokoch približne 25 rokov. A je tam veľa, veľa podnetov, len naozaj otázkou je, že čo ďalej s nimi. No, budeme si len nejak tajne želať a dúfať, že niečo sa môže naozaj zlepšiť.
Ja by som sa chcela dotknúť, a to som už vám hovorila aj na zasadnutí výboru, že ma zaujali vaše závery analýzy vo vzťahu k výstave Body the Exhibition. Vy ste zistili, že medzinárodný dohovor o ľudských právach a o biomedicíne nezaväzuje Slovenskú republiku, aby predmetnú výstavu zakázala, resp. jej zákaz upravila legislatívne.
Ja som sama osobne s kolegami ešte v minulom roku tu predstavila novelu zákona o pohrebníctve a ktorá sa dotýkala aj ďalších zákonov, pretože bolo zrejmé, že slovenská legislatíva je nedostatočná. Odvolávali sme sa práve na čl. 21 tohto dohovoru, ktorým sa výslovne zakazuje finančný zisk z ľudského tela. Túto výstavu kritizovali všetky profesijné združenia, mimovládne organizácie a boli aj podnety na políciu a prokuratúru. Navyše boli podozrenia, že vystavované ľudské pozostatky pochádzajú od politických väzňov, kresťanov, či podľa režimu iných nepohodlných ľudí, a táto téma, a to je na tom to strašné, že ešte poukazuje na ešte oveľa závažnejší problém, ktorému súčasný civilizovaný svet čelí, a je ním nelegálny obchod s orgánmi mŕtvych ľudí za účelom transplantácie, ktorý môže mať naozaj najstrašnejšie podoby.
Ja som si dovolila alebo chcela by som vám citovať, prečítať správu, stanovisko k výstave Body the Exhibition Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, etickej komisie pri ministerstve zdravotníctva. Totižto viackrát som interpelovala aj bývalého ministra zdravotníctva a aj súčasnú ministerku zdravotníctva pani Kalavskú a aj z odpovedí na interpelácie aj osobných rozhovorov mám za to, že hovorili mi o tom, že analyzujú a naozaj aj pripravujú na ministerstve právne úpravy práve vzhľadom k tejto výstave. A dovolím si prečítať tretí bod tohto stanoviska tejto etickej komisie ministerstva zdravotníctva:
"Snaha o finančný prospech z prezentácie ľudského tela na výstave je neetická. Zákaz zisku z využitia ľudského tela sa stal jedným z hlavných princípov medzinárodných dohovorov v oblasti bioetiky", a poukazujú práve na čl. 21 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne z roku 1997. "Hoci sa tento princíp často nedarí v praxi presadiť, je jedným z hlavných pilierov koncepcie ľudskej dôstojnosti a úcty k mŕtvemu ľudskému telu. Výstava Body the Exhibition vyvoláva oprávnené pochybnosti, či hlavnou motiváciou jej usporiadania je deklarovaná edukácia verejnosti a nie spomínaný finančný prospech organizátorov.".
Na základe tohto uvedeného si teda myslím, že minimálne by sme mohli teda polemizovať spolu o tom, že či je naozaj faktom, že tento dohovor, ako ste napísali, nezaväzuje Slovenskú republiku a môžeme o tom, budem rada, keď mi aj na to odpoviete. To je zatiaľ z mojej strany všetko.
Ďakujem vám pekne.

Pán poslanec Ondrej Dostál do rozpravy, nech sa páči.

Vážená pani verejná ochrankyňa práv, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja mal zhruba tri poznámky k správe verejnej ochrankyne práv o činnosti za rok 2017.
Ako prvé by som chcel oceniť kontinuitu s vašou predchodkyňou Janou Dubovcovou, ktorá je zreteľná aj z tejto správy. Je to zreteľné z tém, ktorým sa, ktorým sa nová verejná ochrankyňa práv venuje. Zvlášť by som zdôraznil, že dôležité je to, čo by som nazval starostlivosť o slabších, starostlivosť o ľudí, ktorí častokrát nedokážu svoje práva obhajovať, obhajovať sami. Samozrejme, že ľudské práva majú rôzne dimenzie, týkajú sa, týkajú sa množstva, množstva ľudí, mnohí z ľudí dokážu svoje práva chrániť aj sami ako účastníci konaní alebo prostredníctvom iných nástrojov právnej ochrany, vrátane, vrátane súdov. Ale sú potom skupiny, ktoré častokrát to nedokážu samé a keď sa stanú predmetom porušovania základných, základných práv, tak často nie je nikto, kto by sa ich zastal. Preto je veľmi dôležité, aby inštitúcia, ako je úrad ombudsmanky, tieto prípady sledoval. A mám teraz najmä na mysli, najmä skupiny, ako sú deti a ochrana práv detí a ako je, ako sú príslušníci segregovaných rómskych, rómskych komunít.
Aj v tejto správe ombudsmanky dôležitú úlohu zohráva téma porušovania práv detí v súvislosti s činnosťou sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately, téma, téma resocializačného zariadenia Čistý deň alebo teda, čo sa týka rómskej menšiny, zásahy v rómskej osade Zborov, alebo teda riešenie situácie občanov po požiari v Žiline, alebo otázka segregovaného vzdelávania a toho, akým spôsobom Slovenská republika pristupuje k tejto téme.
Kontinuitu napríklad vidno aj v tom, že jedna z prvých vecí, ktorú správa spomína, je tá téma vyhradených priestorov na policajných staniciach, ktoré nespĺňajú, nespĺňajú parametre ciel predbežného zadržania, teda to, čo vyžaduje zákon. To bola jedna z prvých vecí, ktorú sme v súvislosti s vašou predchodkyňou riešili v tomto volebnom období v parlamente. Boli tam aj legislatívne odporúčania, ktoré, samozrejme, že sa nenaplnili. Čiže áno, nie je asi zdrojom všeobecnej popularity na Slovensku zastávať sa Rómov z osád, upozorňovať na to, že aj väzni alebo zadržané osoby majú svoje práva, ale je to potrebné a máme tu úrad ombudsmanky práve z tohoto dôvodu, aby sa týmto témam venoval, čo ešte raz hovorím, že oceňujem a ak na vás za to huláka fašistický poslanec, tak je to len potvrdenie toho, že to robíte dobre a môžte byť s tým spokojná.
Ako druhé, druhú poznámku by som chcel, by som chcel si všimnúť prístup opozície a vládnej koalície. Iste viete, že ste boli zvolená do úradu najmä hlasmi poslancov vládnej koalície. Demokratická opozícia mala alebo podporovala inú kandidátku. Napriek tomu, keď sa teraz pozriem po sále, tak je tu poloprázdno, tak ako častokrát bývalo počas vystúpení vašej predchodkyne. A je to opäť aj tak, že traja koaliční, štyria koaliční poslanci sú, boli tu tak aj pri prednášaní vašej správy. Opozičných poslancov tu tiež nie sú, nie sú masy, ale predsa len je nás trochu viac. Čo ma teda teší, že demokratická opozícia má intenzívnejší záujem o tému dodržiavania ľudských práv, ako vládna koalícia. Ale zároveň ma mrzí, mrzí prístup, prístup vládnej koalície k tejto dôležitej, dôležitej téme. A tu by som dal do pozornosti opäť legislatívne odporúčania, s ktorými sa verejná ochrankyňa práv zvykne obracať na parlament, ktoré, bola taká tradícia, že parlament s tým nič nerobí. No tak sme sa to pokúsili zmeniť. A či už išlo o tie cely alebo teda vyhradené priestory na policajných staniciach, ktoré nespĺňajú parametre stanovené zákonom a nie sú to cely predbežného zadržania alebo policajného zaistenia, alebo pokiaľ ide o tú správu o porušovaní práv detí v zariadeniach sociálno-právnej ochrany a sociálnej kurately a teda fakt, že pri postupoch týchto orgánov nie vždy je zohľadňovaný najlepší záujem dieťaťa, tak práve na základe vašich odporúčaní, alebo odporúčaní vašej predchodkyne sme spolu s kolegyňami a kolegami z opozície prišli s nejakou legislatívnou iniciatívou, s ktorou v normálnej krajine by mal prísť príslušný rezort, ale teda neprišiel. A teda v trochu menej normálnej krajine by parlament sa mal vážne zaoberať podnetmi opozičných poslancov, ktoré sú spracované na základe odporúčaní verejnej ochrankyne práv. Tuto k tomu bola diskusia opäť najmä za účasti zopár opozičných poslancov, maximálne prizerania sa niekoľkých koaličných poslancov. Čiže v tomto ohľade nie sme celkom normálnou krajnou.
A posledná, tretia poznámka sa týka dôležitosti alebo významu základných práv a slobôd, ktorých dodržiavanie kontroluje, sleduje, monitoruje úrad verejnej ochrankyne práv. Základné práva a slobody sú dôležité samy o sebe. Sú podstatou liberálnej demokracie, slobodnej demokratickej spoločnosti a zasluhujú si ochranu ako také. Ale niektoré z týchto práv zároveň plnia úlohu akéhosi lakmusového papierika, ktorý upozorňuje na zlyhávanie demokracie a právneho štátu nielen tým samým, čo, čo oni predstavujú, teda konkrétny problém porušenia konkrétneho práva, ale aj tým, že signalizujú, že niekde sa niečo deje a v dôsledku toho, že sa niekde niečo deje, myslím, niečo nekalé deje, potom to vedie k tomu, že sú porušované, porušované niektoré základné práva.
A opäť to možno nájsť vo vašej, vo vašej správe, kde právo na informácie, ktoré je veľmi často porušované práve vtedy, keď orgány verejnej moci, štátnej správy, samosprávy, robia niečo nekalé a nechcú sprístupniť tú informáciu. Vy na to upozorňujete v súvislosti s porušovaním práva na informácie, ktoré sa týkalo slovenského predsedníctva, činnosti ministerstva zahraničných vecí. Keď orgány verejnej moci postupujú korektne, nič nezatajujú, nikomu nič nedohadzujú, nemajú žiadne agentúry Evky, tak nemajú problém odpovedať na položené otázky novinárov alebo na žiadosti o informácie, ktoré si niekto vyžiada prostredníctvom zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Ale pokiaľ, pokiaľ sa tam nejaké agentúry Evky objavia, tak je problém a teda lakmusový papierik, podľa ktorého to zistíme, je, že sú odmietané infožiadosti alebo teda odmietané je sprístupnenie informácií, na ktoré nie je zákonný dôvod, aby boli, aby boli odmietnuté. A teda vy tam spomínate tento prípad v súvislosti so slovenským predsedníctvom, ale takýchto prípadov aj v samospráve, aj teda v štátnej správe takýchto prípadov je obrovské, obrovské množstvo.
Ďalšie, ďalší prípad, spomínate prieťahy v reštitučných konaniach, ktoré jednak narúšajú vlastnícke právo, keď ste minule v parlamente informovali, tak bolo to až neuveriteľné, koľko na niektorých úradoch trvajú reštitučné konania a koľko by trvali ešte desiatok rokov, pokiaľ by nenastalo nejaké zásadné, zásadné zrýchlenie. A ako sú porušované aj práva účastníkov konania v súvislosti s reštitučnými konaniami. Ale samozrejme, že aj toto je problém sám o sebe, ale je to aj problém, a o tom sme sa dozvedeli v uplynulých týždňoch v súvislosti s tým, čo sa deje na Slovenskom pozemkovom fonde, ako sa vypočítavo odďaľujú nároky reštituentov a potom to dobre informovaní a vplyvní jednotlivci a firmy dokážu, dokážu zobchodovať. Častokrát tie informácie vyznievajú ako činnosť, činnosť organizovaného zločinu a áno, sprievodným znakom toho je aj porušovanie vlastníckych práv neúmernou dĺžkou reštitučného konania alebo iným narušením procesných práv účastníkov.
Alebo, a tým už skončím, malé vodné elektrárne zdanlivo, zdanlivo pozitívna vec. Ideme chrániť životné prostredie, ideme bojovať proti globálnemu otepľovaniu. Ale aj v súvislosti s výstavbou malých vodných elektrární dochádza k porušovaniu práv účastníkov konania, ako konštatovala jedna zo správ verejnej ochrankyne práv, dochádza k porušovaniu v širšom slova zmysle práva na životné prostredie. A opäť to nie je len tak, opäť to nie je len, že sa to stalo, ale že sú za tým nekalé záujmy a biznisy konkrétnych ľudí a konkrétnych firiem, ktorí boli vopred informovaní o tom, že aj na takejto veci sa dá urobiť biznis, pretože my sme v tomto smere veľmi, veľmi zaujímavá krajina, kde sa dá robiť biznis takmer so všetkým. A sprievodným javom robenia pochybných biznisov, teraz nemyslím podnikanie, ale myslím biznis, ktorý niekto robí prostredníctvom napojenia sa na štát alebo na samosprávu, je aj porušovanie základných práv a slobôd. A na viaceré z takýchto porušovaní upozorňuje aj správa verejnej ochrankyne práv. Takže ja sa tiež chcem pripojiť k tým hlasom, ktoré vám ďakujú za túto správu a zaželať vám veľa odhodlania do ďalšej činnosti. Určite ho budete potrebovať.

Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pani poslankyňa Zimenová.

Ďakujem za slovo. Ďakujem, pán poslanec. Zhrnul si to tak presne, ako aj ja mám rovnaký dojem z tejto správy. Chcem pri tej príležitosti ešte spomenúť jednu vec, ty si sa dotkol vo svojom úvode toho, že pani verejná ochrankyňa práv chráni najmä práva tých slabších, tých, ktorí nemajú ten hlas v spoločnosti dostatočne silný, alebo sa nevedia sami chrániť. Patrí to teda naozaj, do týchto skupín patria aj deti, najmä deti a mňa veľmi teší, že pani, pani ombudsmanka si vzala za svoju úlohu pokračovať a prešetriť tie fakty a situácie, ktoré popísala pani ombudsmanka Dubovcová vo svojich mimoriadnych správach, týkajúcich sa diskriminácie rómskych žiakov v našich školách a že neostala iba pri tom, že to preverila, ale urobila si zoznam. Ak sme sa teda rozprávali na výbore, pani verejná ochrankyňa práv, som sa vás na to pýtala a vy ste mi povedali, že ste urobili zoznam opatrení, ktoré by mohli túto situáciu zlepšiť. A pri nástupe pani novej ministerky na ministerstvo školstva ste sa s ňou stretli a ste vyslovene ponúkali aj spoluprácu, aj možnosti riešení v tejto oblasti. Takže ja veľmi kvitujem, že nielen konštatujete ten stav, ale naozaj robíte všetko preto, aby sa to napravilo a nielen v tejto oblasti. Takže aj ja vám veľmi pekne ďakujem.

Otváram teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Prihlásil sa pán poslanec Fecko.
Ja len malé upozornenie. Dostala som informáciu, že pani ombudsmanka zajtra nebude môcť prísť na to, aby sme pokračovali v tejto diskusii, pretože má neodkladné povinnosti. Stihneme to, pán poslanec? To som rada.
Nech sa páči.

Dobre, ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, pani navrhovateľka, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, ja tiež musím povedať ku správe našej ombudsmanky, tiež samozrejme k tomu, čo je, za čo jej ďakujem, a to sú tie naše reštitúcie, ktoré tu už aj kolega pán Dostál spomínal.
Ďakujem, že pokračujete v šľapajách vašej predchodkyne, pretože ako vidíte, veľká náprava sa za tie roky nedeje. A mňa to o to viac mrzí, že prakticky som tieto reštitúcie nejakých tých 15 rokov robil. To znamená, keď mi niekto povie, že sa to nedá ukončiť, tak mám sto chutí ho ísť to naučiť, ako sa to má robiť, pretože keď sa budem odvolávať na súdy, že to nemôže, tak musíme to nejakým spôsobom spojazdniť cez tú vládu a cez tých ministrov, aby aj tie súdy vedeli, ako majú na to pokračovať. Za päť rokov som 125 prípadov poriešil, reštitučných konaní, ktoré boli v 90. rokoch a musím povedať, že to neboli ľahké. V niektorých prípadoch som rozhodol 28-krát, 30-krát, lebo boli veľmi obtiažne. A jak ste tu aj vy konštatovali, niektorí ľudia už ani neveria, že sa toho dožijú a to je katastrofa. Takto si demokraciu nepredstavovali a ja to budem aj spomínať, samozrejme, na mimoriadnej schôdzi, ktorá bude vo štvrtok, pani ministerke, lebo ja som predpokladal, že odborníčka, ktorá vychádza z fachu, bude to razantnejšie riešiť. A to bude razantnejšie tak, že povie konkrétne, dovtedy a dovtedy to bude vykonané, urobené.
Viete, o čo jednoduchšie to majú terajší pracovníci, ktorí sú dotknutí? Ja hovorím teraz o pozemkových úradoch, samozrejme, Slovenský pozemkový fond, to je niečo iné, lebo tí to už iba dokončujú, túto prácu, ale aj tam je veľký problém, že oni prakticky už majú judikáty. Oni už majú sa o čo oprieť. My keď sme v deväťdesiatom prvom, druhom začali robiť, tak normálne my sme vôbec nič nemali. A mal si z piky dať rozhodnutie, ktoré súd ti potvrdí, odvolací alebo krajských súd. A my sme to museli proste zdôvodniť. Teraz máte kvantum judikátov, aj Najvyššieho súdu, máte. A robiť iba, iba robiť, nič viacej. No samozrejme, pokiaľ tam neni s príslušným vzdelaním, ja tiež nie som právnik, ja som normálne poľnohospodársky inžinier, ale pokiaľ to chcete robiť, prax je najväčší učiteľ v živote. A potom viete sa postaviť aj k takýmto problémom, kde budete riešiť a budete postavený proti právnikovi na súde a pokiaľ ste to robili podľa zákona, no nemalo vás ako položiť na lopatky.
A na to by som apeloval, pretože zdá sa mi, že mnoho ľudí prakticky už ani tým štátnym úradníkom neverí, že to bude podľa toho zákona konať a prakticky končí. On povie, že už na to kašlem. A stále budem pripomínať, že zdá sa mi, ako keby niekto počítal s tým, že čas generácie vymrie alebo celá generácia vymrie a tí ďalší potomkovia nebudú vedieť, akým spôsobom si môj otec, dedo alebo neviem kto uplatnil a tým pádom to ustane.
Aj teraz pred chvíľou sme tu mali Vojenský obvod Javorina dole v kinosále, kde prišli, celý autobus prišiel východniarov, našich z Levočských vrchov a sme rozprávali, aké sú problémy. No neskutočné sú problémy aj v tejto oblasti. A znovu sa škrabem, už ani neviem, poza hlavu, poza štyri hlavy sa škrabeme, aby sme niečo poriešili, lebo Vojenský obvod Javorina, ktorý aj vy spomínate vo svojej správe, prakticky je veľký problém. A ja by som apeloval aj na ďalšie rezorty, aby prakticky tú nejakú súvzťažnosť a nápomocnú ruku podali ministerstvu pri riešení týchto reštitučných konaní, lebo tam prakticky sa dostávame do problému, kde štát zlyhal a sú podvojné listy vlastníctva. Mnoho ľudí pri tej Javorine ani si neuplatnilo, lebo malo list vlastníctva, notár to prededil, v 90. rokoch, v 80. to prededil notár. To znamená, táto rodina vôbec si neuplatnila nárok.
A teraz my sa dostávame do situácií, že vlastne však ja mám list vlastníctva a vy mi poviete, že som si neuplatnil nárok? A nedostanem nič? Veď to je katastrofa. A toto nikto nerieši, viete jako. Preto teraz títo hovoria, že viac-menej, veď my sme nejakí, neviem, lex specialis, alebo čo, Vojenský obvod Javorina, kde prakticky polovica má cez reštitúciu, môže mať vlastníctvo, polovica má cez dedičské konanie, čo nemalo byť a štát hovorí, že my od toho ruky preč.
No tak, vážení, tak toto nie. To myslím, že až takto sme na to v tom ´89. neštrngali, aby sme sa takto do toho dopracovali.
Dobre, takže budem, nebudem viacej naťahovať, pretože čas je drahý aj pre vás, aj pre ostatných. Takže iba skonštatujem, že keď ešte 41 rokov má robiť Košice reštitučné nároky a 13 rokov Bratislava a 12 rokov Michalovce, tak to je katastrofa. To je katastrofa. A chcem veriť, že tie odporúčania, ktoré ste dali aj v tej správe, si niekto kompetentný všimne a možnože ho to trkne, lebo to nie sú vymýšľanie teplej vody, to sú normálne bežné veci, zosúladiť nejaké tie presuny ľudí a dať tomu garanciu, že toto musíme vyriešiť, lebo na to nasleduje ROEP-ka, pozemkové úpravy, ktoré budú sťažované týmito nevykonanými reštitučnými nárokmi, už nehovorím o Slovenskom pozemkovom fonde.
Takže chcem veriť, že tieto vami dobre mienené odporúčania si niekto všimne a bude sa podľa nich správať, lebo myslím si, že by posunul aj tento rezort, resp. reštitučné konania do vôd, kde povieme vybavené a super. Takže držím palce a žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto bodu za skončenú. Chcem sa opýtať pani navrhovateľky, pani ombudsmanky, či chce vystúpiť v záverečnom slove?
Nech sa páči.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, dámy a páni, ja, samozrejme, neviem a ani nechcem reagovať na všetko, čo tu zaznelo. K prvému vystúpeniu snáď by som len povedala, že tradícia európskych štátov je založená v podstate na myšlienke, že spoločnosť je tak silná, ako je najslabšie ohnivko. Takže tá ochrana slabších patrí do mentálnej výbavy demokratickej spoločnosti a štát má k dispozícii rôzne inštrumentárium. Ak vieme oddlžovať fyzické osoby z dôvodu, že sa možno nedarilo v podnikaní, tak je to signál toho, že tu rodiny, a to sa týka aj prípadov v Žiline, máme šancu zbaviť tej neúnosnej záťaže, ktorú si nevedia sami vyriešiť.
Ja som bola v Žiline minulý týždeň a tam sú aj rodiny, kde otec pracuje, matka sa stará vzorne o päť detí, dve z nich chodia na doučovanie a snažia sa vymaniť z toho prostredia. A trestať ich za to, že svojho času neplatili nájomné, pretože boli v životnej situácii, že nevedeli platiť to nájomné a nepomôcť im aktívne, pre mňa vždy vyvoláva len otázku, potom kde tento prístup končí? Hej? A keď si takto jednoducho otázku položíme, tak si myslím, že tá proaktivita, nasadenie si tých iných okuliarov na riešenie tých vecí, je tá najprirodzenejšia vec, ktorá musí nastať.
Ak bolo spomenuté, policajti a príslušníci policajného zboru a Zborov, to, čo tu pán poslanec hovoril, ja som vychádzala z dôkazov, ktoré boli z videozáznamu, ktorý hovoril o inom zásahu alebo inej časti zásahu, ako ja som mala z podnetu. A preto som na začiatku zdôraznila, že to materiálne vybavenie príslušníkov policajného zboru, to unesenie dôkazného bremena v týchto situáciách, to je úloha štátu. Pokiaľ sme a chceme byť v demokratickom spoločenstve, v medzinárodnom, tak jednoducho toto sú pravidlá hry, ktoré tu platia. A ja si vážim prácu, profesionálnu prácu nielen policajtov, každého jedného, kto pristupuje k svojej práci profesionálne. Osobitne dobre sa mi to hovorí vám, ktorí ste teraz prítomní v tejto sále, ale bez situácie, že vybavíme príslušníkov policajného zboru na to, aby uniesli toto dôkazné bremeno, jednoducho nebudeme vedieť pokročiť ďalej.
Mala som tu priamo otázku na Body the Exhibition a nie je tu teraz momentálne pani poslankyňa. Moja odpoveď je rovnaká, ako bola na výbore. Z našej právnej analýzy, z prípravných poznámok, ktoré boli v podobe komentárov zverejnené k tejto medzinárodnej dohode, vyplýva, že je to dokument, ktorý sa vzťahuje s nakladaním s živým ľudským telom. To znamená, z toho vychádzali moje závery. A ja sa veľmi rada stretnem s členmi etickej komisie pri ministerstve zdravotníctva, aby sme sa porozprávali o teda tejto otázke, že na, aký je teda predmet záveru tohto dohovoru. To, čo ale je potrebné povedať, že ja som zároveň v správe v závere, teda v tých súhrnných odporúčaniach povedala, že racionálny zákonodarca chce riešiť tie otázky, ktoré tam nie sú pokryté, tak je to teda na jeho rozhodnutí a má možnosť, tam sa objavili viaceré otázky, ktoré sú nekryté. Devätnásť nula, nula, končím.
Ďakujem veľmi pekne.