31. schôdza

Dobre, ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, pani navrhovateľka, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, ja tiež musím povedať ku správe našej ombudsmanky, tiež samozrejme k tomu, čo je, za čo jej ďakujem, a to sú tie naše reštitúcie, ktoré tu už aj kolega pán Dostál spomínal.
Ďakujem, že pokračujete v šľapajách vašej predchodkyne, pretože ako vidíte, veľká náprava sa za tie roky nedeje. A mňa to o to viac mrzí, že prakticky som tieto reštitúcie nejakých tých 15 rokov robil. To znamená, keď mi niekto povie, že sa to nedá ukončiť, tak mám sto chutí ho ísť to naučiť, ako sa to má robiť, pretože keď sa budem odvolávať na súdy, že to nemôže, tak musíme to nejakým spôsobom spojazdniť cez tú vládu a cez tých ministrov, aby aj tie súdy vedeli, ako majú na to pokračovať. Za päť rokov som 125 prípadov poriešil, reštitučných konaní, ktoré boli v 90. rokoch a musím povedať, že to neboli ľahké. V niektorých prípadoch som rozhodol 28-krát, 30-krát, lebo boli veľmi obtiažne. A jak ste tu aj vy konštatovali, niektorí ľudia už ani neveria, že sa toho dožijú a to je katastrofa. Takto si demokraciu nepredstavovali a ja to budem aj spomínať, samozrejme, na mimoriadnej schôdzi, ktorá bude vo štvrtok, pani ministerke, lebo ja som predpokladal, že odborníčka, ktorá vychádza z fachu, bude to razantnejšie riešiť. A to bude razantnejšie tak, že povie konkrétne, dovtedy a dovtedy to bude vykonané, urobené.
Viete, o čo jednoduchšie to majú terajší pracovníci, ktorí sú dotknutí? Ja hovorím teraz o pozemkových úradoch, samozrejme, Slovenský pozemkový fond, to je niečo iné, lebo tí to už iba dokončujú, túto prácu, ale aj tam je veľký problém, že oni prakticky už majú judikáty. Oni už majú sa o čo oprieť. My keď sme v deväťdesiatom prvom, druhom začali robiť, tak normálne my sme vôbec nič nemali. A mal si z piky dať rozhodnutie, ktoré súd ti potvrdí, odvolací alebo krajských súd. A my sme to museli proste zdôvodniť. Teraz máte kvantum judikátov, aj Najvyššieho súdu, máte. A robiť iba, iba robiť, nič viacej. No samozrejme, pokiaľ tam neni s príslušným vzdelaním, ja tiež nie som právnik, ja som normálne poľnohospodársky inžinier, ale pokiaľ to chcete robiť, prax je najväčší učiteľ v živote. A potom viete sa postaviť aj k takýmto problémom, kde budete riešiť a budete postavený proti právnikovi na súde a pokiaľ ste to robili podľa zákona, no nemalo vás ako položiť na lopatky.
A na to by som apeloval, pretože zdá sa mi, že mnoho ľudí prakticky už ani tým štátnym úradníkom neverí, že to bude podľa toho zákona konať a prakticky končí. On povie, že už na to kašlem. A stále budem pripomínať, že zdá sa mi, ako keby niekto počítal s tým, že čas generácie vymrie alebo celá generácia vymrie a tí ďalší potomkovia nebudú vedieť, akým spôsobom si môj otec, dedo alebo neviem kto uplatnil a tým pádom to ustane.
Aj teraz pred chvíľou sme tu mali Vojenský obvod Javorina dole v kinosále, kde prišli, celý autobus prišiel východniarov, našich z Levočských vrchov a sme rozprávali, aké sú problémy. No neskutočné sú problémy aj v tejto oblasti. A znovu sa škrabem, už ani neviem, poza hlavu, poza štyri hlavy sa škrabeme, aby sme niečo poriešili, lebo Vojenský obvod Javorina, ktorý aj vy spomínate vo svojej správe, prakticky je veľký problém. A ja by som apeloval aj na ďalšie rezorty, aby prakticky tú nejakú súvzťažnosť a nápomocnú ruku podali ministerstvu pri riešení týchto reštitučných konaní, lebo tam prakticky sa dostávame do problému, kde štát zlyhal a sú podvojné listy vlastníctva. Mnoho ľudí pri tej Javorine ani si neuplatnilo, lebo malo list vlastníctva, notár to prededil, v 90. rokoch, v 80. to prededil notár. To znamená, táto rodina vôbec si neuplatnila nárok.
A teraz my sa dostávame do situácií, že vlastne však ja mám list vlastníctva a vy mi poviete, že som si neuplatnil nárok? A nedostanem nič? Veď to je katastrofa. A toto nikto nerieši, viete jako. Preto teraz títo hovoria, že viac-menej, veď my sme nejakí, neviem, lex specialis, alebo čo, Vojenský obvod Javorina, kde prakticky polovica má cez reštitúciu, môže mať vlastníctvo, polovica má cez dedičské konanie, čo nemalo byť a štát hovorí, že my od toho ruky preč.
No tak, vážení, tak toto nie. To myslím, že až takto sme na to v tom ´89. neštrngali, aby sme sa takto do toho dopracovali.
Dobre, takže budem, nebudem viacej naťahovať, pretože čas je drahý aj pre vás, aj pre ostatných. Takže iba skonštatujem, že keď ešte 41 rokov má robiť Košice reštitučné nároky a 13 rokov Bratislava a 12 rokov Michalovce, tak to je katastrofa. To je katastrofa. A chcem veriť, že tie odporúčania, ktoré ste dali aj v tej správe, si niekto kompetentný všimne a možnože ho to trkne, lebo to nie sú vymýšľanie teplej vody, to sú normálne bežné veci, zosúladiť nejaké tie presuny ľudí a dať tomu garanciu, že toto musíme vyriešiť, lebo na to nasleduje ROEP-ka, pozemkové úpravy, ktoré budú sťažované týmito nevykonanými reštitučnými nárokmi, už nehovorím o Slovenskom pozemkovom fonde.
Takže chcem veriť, že tieto vami dobre mienené odporúčania si niekto všimne a bude sa podľa nich správať, lebo myslím si, že by posunul aj tento rezort, resp. reštitučné konania do vôd, kde povieme vybavené a super. Takže držím palce a žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, dámy a páni, ja, samozrejme, neviem a ani nechcem reagovať na všetko, čo tu zaznelo. K prvému vystúpeniu snáď by som len povedala, že tradícia európskych štátov je založená v podstate na myšlienke, že spoločnosť je tak silná, ako je najslabšie ohnivko. Takže tá ochrana slabších patrí do mentálnej výbavy demokratickej spoločnosti a štát má k dispozícii rôzne inštrumentárium. Ak vieme oddlžovať fyzické osoby z dôvodu, že sa možno nedarilo v podnikaní, tak je to signál toho, že tu rodiny, a to sa týka aj prípadov v Žiline, máme šancu zbaviť tej neúnosnej záťaže, ktorú si nevedia sami vyriešiť.
Ja som bola v Žiline minulý týždeň a tam sú aj rodiny, kde otec pracuje, matka sa stará vzorne o päť detí, dve z nich chodia na doučovanie a snažia sa vymaniť z toho prostredia. A trestať ich za to, že svojho času neplatili nájomné, pretože boli v životnej situácii, že nevedeli platiť to nájomné a nepomôcť im aktívne, pre mňa vždy vyvoláva len otázku, potom kde tento prístup končí? Hej? A keď si takto jednoducho otázku položíme, tak si myslím, že tá proaktivita, nasadenie si tých iných okuliarov na riešenie tých vecí, je tá najprirodzenejšia vec, ktorá musí nastať.
Ak bolo spomenuté, policajti a príslušníci policajného zboru a Zborov, to, čo tu pán poslanec hovoril, ja som vychádzala z dôkazov, ktoré boli z videozáznamu, ktorý hovoril o inom zásahu alebo inej časti zásahu, ako ja som mala z podnetu. A preto som na začiatku zdôraznila, že to materiálne vybavenie príslušníkov policajného zboru, to unesenie dôkazného bremena v týchto situáciách, to je úloha štátu. Pokiaľ sme a chceme byť v demokratickom spoločenstve, v medzinárodnom, tak jednoducho toto sú pravidlá hry, ktoré tu platia. A ja si vážim prácu, profesionálnu prácu nielen policajtov, každého jedného, kto pristupuje k svojej práci profesionálne. Osobitne dobre sa mi to hovorí vám, ktorí ste teraz prítomní v tejto sále, ale bez situácie, že vybavíme príslušníkov policajného zboru na to, aby uniesli toto dôkazné bremeno, jednoducho nebudeme vedieť pokročiť ďalej.
Mala som tu priamo otázku na Body the Exhibition a nie je tu teraz momentálne pani poslankyňa. Moja odpoveď je rovnaká, ako bola na výbore. Z našej právnej analýzy, z prípravných poznámok, ktoré boli v podobe komentárov zverejnené k tejto medzinárodnej dohode, vyplýva, že je to dokument, ktorý sa vzťahuje s nakladaním s živým ľudským telom. To znamená, z toho vychádzali moje závery. A ja sa veľmi rada stretnem s členmi etickej komisie pri ministerstve zdravotníctva, aby sme sa porozprávali o teda tejto otázke, že na, aký je teda predmet záveru tohto dohovoru. To, čo ale je potrebné povedať, že ja som zároveň v správe v závere, teda v tých súhrnných odporúčaniach povedala, že racionálny zákonodarca chce riešiť tie otázky, ktoré tam nie sú pokryté, tak je to teda na jeho rozhodnutí a má možnosť, tam sa objavili viaceré otázky, ktoré sú nekryté. Devätnásť nula, nula, končím.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja som chcela povedať trošku viac v záverečnom slove, ale keďže je 19.00 hodín a končí nám zasadnutie pléna pre dnešný deň, tak v nadväznosti na veľmi kultivovanú odpoveď pani verejnej ochrankyne práv, ktorej to asi patrí byť s odstupom a kultivovanou, ja si v záverečnom slove dovolím možno len jednu poznámku vo vzťahu k dnešnej rozprave.
Ľudia sú rovní v dôstojnosti a v právach. Platí to aj pre pána poslanca Mazureka, v tom je tá demokracia ťažká. Ale aj vďaka vašej práci, pani ombudsmanka, to, verím, zvládneme.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, všetci priaznivci dnešného rokovania, ktorí ho sledujú, ďakujem veľmi pekne za to, že môžem predstaviť výsledky našej práce za rok 2017. Dovoľte, aby som teda hlavne poďakovala za poskytnutie tohto priestoru oboznámiť vás so zisteniami o výkone svojej činnosti za obdobie roku 2017, aby som vás oboznámila aj s návrhmi a odporúčaniami, ktoré sme v správe vyhodnotili, že je priestor na to, aby rôzne postupy a právne úpravy mohli byť zmenené.
Minulý rok vlastne som predstavovala prvú správu, čo znamená pre nás obdobie momentálne dvojročnej činnosti. Tak pokiaľ ide o pôsobnosť komisára, táto je jednoznačne upravená v zákone č. 176/2015 Z. z., v § 10 tohto zákona. A v rámci teda tejto pôsobnosti som sa venovala rôznym oblastiam činnosti. To znamená, že som posudzovala na základe podnetov alebo z vlastnej iniciatívy podnety týkajúce sa ľudí so zdravotným postihnutím smerujúce proti orgánom verejnej správy, ale súčasne som aj monitorovala dodržiavanie práv osôb so zdravotným postihnutím a presadzovala ich záujmy v spoločnosti. Rovnako som v priebehu roka aj s mojimi kolegyňami, absolvovala veľké množstvo stretnutí, pracovných rokovaní s mimovládnymi organizáciami, s poslancami, so zástupcami ministerstiev, verejnej správy. Čiže tento, táto aktivita vlastne je celá zhrnutá v správe.
Rovnako by som teda chcela povedať, že my sme teda tú správu rozdelili do 7 kapitol, keď teda v tej prvej kapitole sú všeobecné ustanovenia, v druhej kapitole sa venujeme prešetrovaniu podnetov. Tieto podnety sme nazvali príbehmi a súčasne sme aj upozorňovali na často opakujúce sa problémy, ktoré sú u nás evidované a vyhodnotené ako problémy, ktoré je možné riešiť rôznymi postupmi. Súčasne každá kapitola, ktorá je v tejto, podkapitola v tejto druhej časti prešetrovania podnetov, má v závere podľa jednotlivých zameraní aj odporúčania a návrhy a veľmi rada som v správe použila aj príklady dobrej praxe.
Pokiaľ ide o ďalšie kapitoly, riešime tam informácie o tom, koľko bolo poskytnutých poradenstiev, aké aktivity sme mali v oblasti legislatívy, čo sme urobili v rámci monitorovacej činnosti a v rámci spolupráce.
Poslednou kapitolou je informácia o tom, ako funguje úrad, a súčasne teda aj výstupy v grafických dátach.
Za také nóvum v porovnaní s minuloročnou správou považujem, a som si teda dala záväzok, že aj v priebehu tohto roka už budeme zobrazovať grafické informácie o tom, ako funguje úrad, koľko máme podnetov, aké podnety riešime, aké aktivity robíme. Čiže my už dnes vlastne na portáli Komisár pre zdravotne postihnutých zverejňujeme správu za rok 2018 priebežne z týchto jednotlivých grafických prehľadov.
Pokiaľ ide o našu vnútornú prácu, máme za sebou náročný rok, pretože okrem prešetrovania podnetov sme vytvárali také vnútorné know-how, ako jednotlivé podnety riešiť, ako sa vysporiadať s množstvom informácií a dát, ktoré prichádzajú zvonku a ktoré sa generujú vo vnútri úradu pri riešení podnetov. Vyhodnocujeme tieto informácie, vyjasňujeme si čísla, štruktúry, vznikli nové entity a v zásade môžem povedať, že v celom našom systéme máme vyše stotisíc vzťahov, ktoré sú vzájomne prepojené. Do systému vkladáme teda rôzne druhy identifikátorov o osobách, ale aj o predmete podnetov, ale aj vyhodnocujeme z hľadiska geografie počty podnetov, orgány verejnej správy, aby sme čo najvierohodnejšie predstavili tento obraz vo vzťahu k ľuďom so zdravotným postihnutím. Meníme teda zabehnuté procesy v snahe neustále inovovať výkon práce, aby sme mohli reagovať na požiadavky ľudí so zdravotným postihnutím komplexnejšie a spoľahlivejšie.
Rozsah vecného zamerania podnetov je veľmi rôznorodý, čomu nasvedčuje aj grafické zobrazenie pri jednotlivých podkapitolách v kapitole dva.
Navrhnutým rozdelením práce medzi zamestnancov vieme zabezpečiť výkon pôsobnosti úradu komisára aj na všetky garantované články dohovoru, čiže transformujeme všetkých 30 článkov dohovoru, ktoré garantujú práva ľuďom so zdravotným postihnutím.
Cieľom správy je teda poskytnúť čo najkomplexnejší prehľad kľúčových zistení z údajov evidovaných úradom komisára a tiež objasniť aj právne súvislosti jednotlivých zistení a vyhodnotenia relevantných článkov Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktoré neboli konaním orgánov verejnej správy podľa jednotlivých záverov porušené.
Keďže považujem za kľúčovú informáciu smerom k verejnosti zverejňovanie opatrení na nápravu, ktoré ukladám jednotlivým orgánom verejnej správy zasahujúcim do práv chránených Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím podľa § 10 ods. 2 písm. a) bod 4 zákona o komisárovi, tieto opatrenia zverejňujem a na strane 174 sú zverejnené opatrenia. Tieto opatrenia sa rozdeľujú na úlohy. Za rok 2017 až ’16 sme prijali 56 opatrení, uložili 56 opatrení so 69 úlohami. Podľa tejto štatistiky 31 úloh bolo splnených a 38 úloh sa rieši a sleduje a podľa týchto úloh aj percentuálne vyhodnocujeme prijaté opatrenia.
Správa tiež obsahuje aj odporúčania na systémové zmeny. Upriamujeme pozornosť na právnu úpravu, kde je možné zmeniť tieto právne postupy. Základné členenie podnetov, ktoré máme na úrade, pozostáva z podnetov na preskúmanie, podnety na poskytnutie poradenstva a podnety na zmenu legislatívy. Každý okruh týchto podnetov samostatne vyhodnocujeme. Napríklad podnety na zmenu právnej úpravy sledujeme a vyhodnocujeme aj ako vlastnú legislatívnu činnosť, aj v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Správa je rozdelená teda aj na štatistické výstupy, a ako som už uviedla, tie samostatné príbehy ľudí so zdravotným postihnutím.
V roku 2017 bolo doručených na úrad komisára 468 podnetov. K 31. 12. 2017 bolo na úrade šetrených celkom 934 podnetov, z toho bolo vybavených v roku 2017 721 podnetov. Do roku 2018 sa presunulo 213 podnetov. Podnety rozdeľujeme do troch kategórií, ako som uviedla. Podnety na prešetrenie, poradenstvo a zmenu legislatívy. Podľa typov podnetov v roku 2017 prišlo 345 podnetov na preskúmanie, 107 podnetov na poradenstvo a 16 podnetov návrhov na zmenu legislatívy.
Pokiaľ ide o spôsob podania, keďže zákon o komisárovi hovorí o tom, že podanie možno urobiť rôznymi formami, jednak osobne, elektronicky alebo poštou, alebo telefaxom, čiže z tých podaní, ktoré boli doručené v roku 2017, z tých 468 bolo 199 doručených mailom, 98 osobne, bolo podaných 91 poštou, 67 elektronickým formulárom cez webový portál a v 13 prípadoch som začala konať z vlastnej iniciatívy. Takéto konanie začínam v prípade, že sa dozviem z nejakých informácií, či už z rôznych druhov médií, alebo aj inak, nepriamo, začínam konania z vlastnej iniciatívy a v tomto prípade aj kontaktujem hneď osobu, ktorá, ktorej sa teda toto konanie má týkať, že či má záujem, aby som v tejto veci konala.
Podnety, ktoré boli prijaté v roku 2017, z tých 468 bolo ukončených 317 a neukončených 151. Osobitne sledujeme ukončenie podnetov na podnety v sledovaní, ktorými sú podnety ukončené vyjadrením, že došlo k porušeniu dohovoru, a bol navrhnutý prostriedok na nápravu. Týchto bolo v roku 2017 podnetov prijatých, v roku 2017, 72 podnetov ukončených so sledovaním. To znamená, že to sú podnety, ktoré sú neustále živé. My s nimi pracujeme. Sú to podnety, ktoré znamenajú, že došlo k vstupu do súdneho konania z našej strany, alebo tieto podnety boli podané na prokuratúru, alebo podnety, ktoré my sledujeme z hľadiska uložených opatrení, prípadne aj keď žiadame o nejaké substanovisko a postúpenie podnetu, aj takéto podnety sledujeme, stále s nimi pracujeme. Pri..., veľmi dôležité je vyhodnocovať aj v koľkátych prípadoch bolo porušené právo podľa dohovoru. Zo 466 ukončených podnetov v 185 prípadoch bolo konštatované porušovanie dohovoru.
V prípade porušenia dohovoru vyhodnocujeme iba kľúčové články, aj keď k mnohým podnetom sa vzťahujú viaceré články, my vyhodnocujeme ten kľúčový a je teda na nás, aby sme ešte toto, samozrejme, dopracovali, ale najviac sme vyhodnotili ako zasahujúce právo do čl. 20 - osobná mobilita, kde bolo vyhodnotených 27 podnetov. Vlastne tento článok garantuje ľudom so zdravotným postihnutím s najväčšou možnou nezávislosťou existovať v spoločenskom živote, právo na pomôcky, zariadenia, rôzne druhy technológií, aby im uľahčili ich nezávislý život. Najviac týchto podnetov bolo na referáte, ktorý má pôsobnosť na kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia.
Potom druhým v poradí je čl. 19 - právo na nezávislý spôsob života, kde bolo konštatovanie porušenie v 14 prípadoch. Je to vlastne prístup k službám, ktoré zabránia segregácii, izolácii, začlenenia do spoločnosti, právo na osobnú asistenciu, bývanie, podporné služby, domáce pobytové komunitné služby, teda určitá garancia nezávislého spôsobu života a tieto podnety boli najviac šetrené na referáte zamestnanosti a kompenzácií a na referáte sociálnych služieb a vzdelávania.
Ďalším v poradí, tretím, je čo do počtu čl. 28 - práva na primeranú životnú úroveň a sociálnu ochranu, kde bolo konštatované porušenie v 12 prípadoch. Je to právo ľudí so zdravotným postihnutím na dostatočnú výživu, oblečenie, upratova..., ubytovanie a rovnaký prístup k cenovo dostupným službám, finančná pomoc, dôchodky, verejná bytová výstavba. Tieto podnety boli prevažne šetrené na referáte zdravotníctva a sociálneho poistenia a bezbariérovej prístupnosti.
A ešte by som rada zvýraznila 2 články. Je to čl. 9 - prístupnosť. Máme tu na mysli bezbariérovú prístupnosť, kde bolo konštatované porušenie z tých podnetov doručených v roku 2017 v 11 prípadoch, ktoré teda boli ukončené, a je to vlastne prístupnosť do budov, do, prístupnosť dopravy, zdravotníckych zariadení, ale aj informačných technológií, právo na prístupnosť aj v jednom príbehu. V správe je uvedené, že podnet týkajúci sa neumožnenia vstupu s vodiacim psíkom do zariadenia. Tieto, tieto podnety sú teda riešené v celom rozsahu na referáte bezbariérovosti.
A posledným, ktorým by som sa, ktorému som sa, by som sa chcela venovať podrobnejšie, teda všetky informácie sú zverejnené na portáli Komisár pre zdravotne postihnutých, je to čl. 12 - rovnosť pred zákonom, kde bolo konštatované porušenie alebo ohrozenie práva v 7 prípadoch. Je to, je to kľúčový článok dohovoru, čl. 12 je srdce celého Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím a je to právo na uznanie svojej osoby ako subjektu právnych vzťahov spolu s plnou spôsobilosťou na právne úkony a právo na to, aby človek so zdravotným postihnutím, ktorý má obmedzenú schopnosť komunikácie, rozpoznávania rôznych významných súvislostí, má právo na podporované rozhodovanie. Čiže tento článok garantuje určité záruky proti zneužitiu týchto ľudí a problematika týkajúca sa čl. 12 bola a je riešená na referáte občianskoprávnej a rodinnej agendy.
Ja by som touto cestou chcela poprosiť podávateľov podnetov, ktorí sa na nás obracajú, aby svoje podnety doplnili o prílohy a o všetky rozhodnutia, ktoré potrebujeme k tomu, aby sme s podnetom mohli pracovať, pretože je pre mňa veľmi smutné, keď podľa zákona, podľa § 22 zákona o komisárovi musíme podnet odložiť, ak my nevieme ďalej v tej veci konať a nemáme žiadne indície vôbec, že proti akému úradu máme konať. Preto by som rada oboznámila o tom, že až v 19 prípadoch sme v tých podnetoch ukončených v roku 2017 museli podnety odložiť pre nedoplnenie. Napriek tomu, že posielame niekoľkokrát výzvy aj doporučenou poštou, stane sa teda, že tieto podnety nie sú doplnené, a napriek dostatočnému časovému priestoru, lebo sme uvažovali, teda môže sa stať, že ten človek je v nemocnici, čiže dávame tam dostatok priestoru na to, aby podnety boli doplnené. Žiaľ, nie je to, teda v 19 prípadoch sme takéto podnety odložili.
Pokiaľ ide o podnety doručené v roku 2017 podľa referátov, najviac podnetov aj v roku 2016, aj v roku 2017 bolo doručených týkajúcich sa služieb zamestnanosti a kompenzácií ťažkého zdravotného postihnutia, kde bolo doručených 185 podnetov, v oblasti občianskoprávnej a rodinnej agendy 69 podnetov, v oblasti zdravotníctva, sociálneho poistenia 90 podnetov, v oblasti bezbariérových prístupností 64 a v oblasti sociálnych služieb a vzdelávania 60 podnetov. Z podnetov, ktoré boli na úrade komisára prešetrené, sme vypracovali, vybrali 41 príbehov, ktoré sme opísali v správe. Pre oblasť kompenzácií ťažkého zdravotného postihnutia sme sa zaoberali v tejto správe neprimeraným popieraním existencie zdravotného postihnutia podľa nášho pohľadu u žiadateľov o kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Verím tomu, že v tomto roku budú počet týchto podnetov oveľa nižší, pretože, teda chcela by som aj touto cestou podporiť a poďakovať aj za to, že zákon o kompenzáciách doznal výrazných zmien, a teším sa, že aj my sme k tomu mohli prispieť. Vlastne aj pokiaľ ide o odporúčania v tomto návrhu, boli nie všetky, ale boli teda vo veľkej miere prijaté.
Ďalšou oblasťou, ktorá sa týkala kompenzácií, sme upozorňovali na, už na notoricky známu posudkovú činnosť, na trojaké posudzovanie zdravotného stavu. Ľudia so zdravotným postihnutím nerozumejú tomu, že prečo je pre účely invalidného dôchodku posúdený nad 70 % a pre účely kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia je miera funkčnej poruchy nejakým spôsobom percentuálne úplne odlišná a značne odlišná. Súčasne aj teda nastal takáto, takáto konfrontácia celej posudkovej činnosti v prípadoch, keď občan žiadal sociálnu službu obec, tiež obracal sa na nás s podnetom, že ako je to možné, že teda tie rozdiely sú takéto rôzne. Čiže my, samozrejme, aj v roku 2016, aj tento za rok 2017 sme dali odporúčania, a teda už bolo verejnosti predstavená informácia, že je záujem o zjednotenie tejto posudkovej činnosti.
Takou kľúčovou problematikou v oblasti kompenzácií ťažkého zdravotného postihnutia považujem osobnú asistenciu. Ja, ja osobne veľmi presadzujem osobnú asistenciu a možnosť túto osobnú asistenciu dostať, pretože si myslím, že jednak tomu človeku so zdravotným postihnutím sa poskytuje obrovský priestor na to, aby mohol čo najviac existovať nezávisle od svojej rodiny, a, samozrejme, to odľahčuje aj značne rodinu. Pokiaľ je to možné, ja aj podávateľom podnetov odporúčam, aby sa zamerali radšej na osobnú asistenciu, pretože sú rodiny, ktoré podporujú svoje dieťa a chcú, aby navštevovalo rôzne zariadenia, rôzne podujatia, školu, aby nebola všetka tá starostlivosť na rodine, aby tá rodina mohla fungovať nezávisle od toho svojho príbuzného, od svojho dieťaťa, ale aby aj to dieťa malo tie sociálne väzby, lebo to je cesta, ako zabezpečiť nezávislý spôsob života pre ľudí so zdravotným postihnutím.
Preto ma veľakrát aj zaujalo to, že prečo teda je krátený príspevok na osobnú asistenciu aj v prípade dovŕšenia 65. roku veku, keďže vieme, že je tam hranica od 6 do 65 rokov, tak ma proste veľmi znepokojovalo to, že môže sa človeku stať, že po 65. roku zostane na invalidnom vozíku a alebo bude mať v dôsledku nejakej náhlej udalosti zdravotné postihnutie, kde bude potrebovať osobnú asistenciu, a jednoducho zákon toto vylučuje. V tejto súvislosti som teda vyhodnotila toto ustanovenie za rozporné z čl. 5 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím a za diskriminačné, a preto som koncom roka podala podnet na verejnú ochrankyňu práv a na Generálnu prokuratúru, aby podali podnet na Ústavný súd na rozpor zákona s ústavou a medzinárodným Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím. Tento podnet týkajúci sa vekovej diskriminácie sa týka aj príspevkov na kúpu osobného motorového vozidla. Včera som hovorila s pani verejnou ochrankyňou práv, tak máme teda pripravené tento podnet na Ústavný súd, ešte si ho teda preberieme spolu. Tiež toto vekové obmedzenie som sa snažila vyriešiť, ale keďže sa to v rámci pripomienkového konania nepodarilo, tak som zvolila túto cestu.
Rovnako aj pri príspevkoch na opatrovanie som upozorňovala na to, že 20 hodín, ktoré dieťa trávi v škole týždenne, že má dva dopady. Má dopady na to, že to dieťa nie je vzdelávané dostatočne, a môže mať teda dopad na to, že rodičia jednoducho aby neprišli o časť tohto príspevku na opatrovanie, tak dieťatko nechávajú naozaj iba 20 hodín týždenne, ale má aj druhý dopad, že tá, vlastne tá rodina nevie sa nejakým spôsobom zariadiť k tomu, aby mohla fungovať čo najviac samostatne, a prekvapujúce je napríklad to, že tých 20 hodín malo byť a je teda krátených aj cez školské prázdniny. Vďaka teda poslednej iniciatíve, ktorá tu bola v rámci tejto schôdze a v rámci prvého čítania je teda verejný prísľub, že toto obmedzenie bude zrušené, rovnako aj v prípade osobnej asistencie, že sa nebude posudzovať príjem ľudí, ktorí dosahujú, a že bude navýšená hodinová sadzba osobnej asistencie, ktorá vlastne sa veľmi ťažko zháňa. Na nás sa ľudia obracajú, že pomôžte nám, potrebujeme zohnať osobného asistenta, neevidujete databázu osobných asistentov, pretože za tú mzdu, ktorá bola, za tú odmenu, ktorá bola vyplácaná, tých osobných asistentov, sa nedá nejakým spôsobom motivovať na to, aby túto náročnú prácu robili, a preto teda som aj povedala, že od 1. júla predpokladám, že podnety týkajúce sa tohto problému nebudú doručované.
Zisťujeme teda mnohokrát, že konaním prvostupňového orgánu úradu práce dochádza teda k nesprávnym rozhodnutiam vďaka odvolaniam a aj podpore, ktorú dávame týmto ľuďom aj vyjadreniam do súdnych konaní. Evidujeme teda, že je možné tieto rozhodnutia zmeniť, čo nás veľmi teší, ak v rámci odvolacieho konania sa toto rozhodnutie zmení.
Pre mňa, ešte by som chcela povedať, je ťažko prijateľné, že sa neakceptujú súdne rozhodnutia vo vzťahu k rozhodnutiam, ktoré rušia rozhodnutie ústredie práce. Samozrejme, chápem aj to, že ústredia, ústredie práce využíva tú možnosť a je to zákonná možnosť, podať kasačnú sťažnosť, potom následne o tomto prípade rozhoduje Najvyšší súd. Je to hrozne dlho. Je to hrozne dlhé konanie a naozaj po dvoch-troch rokoch jednoducho už pre toho človeka ani nemusí byť dôležitý ten príspevok, pretože sa ho nemusí ani dožiť. A keďže tie príspevky majú slúžiť na okamžitú pomoc, myslím si, že je dôležité v tejto súvislosti povedať, aby sme to celé nekomplikovali, aby, samozrejme, to právo má každý, podať žalobu, podať kasačnú sťažnosť, nemôžem ho upreť, ale v niektorých prípadoch možnože by bolo vhodnejšie vyhodnotiť celkový stav, či ideme za každú cenu teda podávať odvolania vo forme tých kasačných sťažností. Čiže v tomto smere som aj zaujala také stanovisko, že, že, si myslím, že je potrebné individuálne vyhodnotiť tieto jednotlivé prípady.
Veľmi sa snažíme pomôcť aj tým ľuďom, ktorí majú rozhodnutie, ktoré, kde už neplynie lehota na podanie odvolania, a v takýchto prípadoch, keď vyhodnotíme, že je konanie a rozhodnutie v rozpore s dohovorom a v rozpore so zákonom, podávame podnety na prokuratúru a podali sme aj šesť opakovaných podnetov, kde nám krajská prokuratúra nevyhovela, nášmu podnetu, tak sme sa s tým neuspokojili a v šiestich prípadoch sme podali podnet na Generálnu prokuratúru, a z tých šiestich nám Generálna prokuratúra v štyroch prípadoch vyhovela a celý ten proces sa naozaj, sa naozaj proste zvrátil a to rozhodnutie bolo zrušené, takže sa teším v tomto prípade, že reakcia bola teda na základe týchto podnetov pozitívna. Čiže vždy za každou oblasťou píšem aj rôzne druhy odporúčaní, kde je možné zmeniť tieto právne predpisy. Neviem, či sa tomu až teraz takto podrobne budem venovať, je to presne špecifikované v správe.
Pre oblasť občianskoprávnej, rodinnej agendy toto vlastne, ako som uviedla, kľúčové sú tie konania o spôsobilosti, nápravné úkony, kde vstupujeme do konaní, a aj v správe sú zverejnené také zaujímavé príbehy, kde sa naozaj takou veľmi intenzívnou prácou podarilo ľuďom pomôcť. V tejto súvislosti aj upozorňujem na to, že dochádza k veľkému zneužívaniu právomoci opatrovníkov, hlavne opatrovníkov verejných, teda hovorím o opatrovníkoch prevažne v zariadeniach sociálnych služieb, ktorí si neplnia svoje povinnosti, posielajú tie hlásenia na súd o nakladaní s majetkom v takej formálnej podobe a v tejto oblasti teda už som avizovala aj, že podávam podnet na úpravu tejto problematiky na presné, špecifikáciu správy opatrovníka súdu, pretože tá správa neobsahuje príkazy trvalé. Opatrovník zadal, aké zmluvy uzavrel, aké životné poistky pre týchto klientov uzavrel. Čiže v tomto smere považujem za veľmi dôležité upresniť a som dohodnutá teda aj s ministerstvom spravodlivosti, že tento podnet týkajúci sa takejto právnej úpravy v najbližších dňoch doručíme.
Súčasne teda je veľmi významná práca na opatrovníckej reforme, ktorá začala v júni v roku 2017. My sme tu aj odporúčali a dávali sme obrovské množstvo podkladov na to, akoby celá tá reforma opatrovníctva mala vyzerať. Tak dúfam, že teda dokončíme túto opatrovnícku reformu tak, aby bola v súlade s čl. 12 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím.
Pre oblasť zdravotníctva a sociálneho poistenia - tu boli riešené podnety o nepriznaní invalidného dôchodku alebo priznanie v nižšej percentuálnej výške, neschválenie zdravotníckej pomôcky. Jeden taký prípad, ktorý je v príbehu 20, je podmieňovanie priznania zdravotníckej pomôcky vrátením iných zdravotníckych pomôcok, pritom každá táto pomôcka slúži na niečo iné, ale nepodarilo sa to vyriešiť. Zdravotná poisťovňa neprijala opatrenia a to, že vlastne dcéra podávateľky potrebovala nevyhnutne invalidný vozík, aby mohla navštevovať školu a pohybovať sa v škole, tak museli vrátiť ďalšie zdravotnícke pomôcky, ako je polohovateľná posteľ, kočík aj trojkolka.
V tomto smere v oblasti zdravotníctva máme na tento rok rôzne priority, ale tak aby sme mohli teda tú činnosť vykonávať, ktorú sme si na tento rok stanovili, a to je monitoring psychiatrií a psychiatrických oddelení. Ja som už, hej, už v roku 2016 žiadala ministerstvo zdravotníctva, aby nám umožnilo vstúpiť do zdravotnej dokumentácie, do § 24, 25 zákona o zdravotnej starostlivosti len pre účely výkonu dohľadu a prešetrenia podnetov v tejto oblasti, pretože máme podnet, ktorým sme z vlastnej iniciatívy začali prešetrovanie postupu zdravotníckeho zariadenia v prípade zastavenia laktácie matke, ktorá je pozbavená spôsobilosti na právne úkony, a my by sme si to vedeli veľmi rýchlo vyriešiť, aby sme len zistili, že kto tento súhlas dal, a keďže tento súhlas sa zakladá do zdravotnej dokumentácie, nevieme sa k nemu dostať, lebo zdravotnú dokumentáciu nemôžeme mať k dispozícii, jedine so súhlasom tej konkrétnej osoby. Ale v prípade, že chceme robiť monitoring v psychiatrii, tak nie je reálne, aby nám všetci pacienti psychiatrickej liečebne dali individuálne súhlasy na vstup do zdravotnej dokumentácie, a pričom tento podpis musí byť ešte aj úradne overený. A v tejto súvislosti teda som navrhla a rokujeme momentálne s ministerstvom zdravotníctva o zmene tohto zákona v tomto období. Súčasne teda som aj upozornila na určité možnosti zabezpečiť primeranú starostlivosť osobám, ktoré nenaplnili tú zákonnú potrebu odpracovaných rokov, aby aspoň čiastočne im bolo, bol priznaný dôchodok starobný alebo invalidný z hľadiska aj čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky.
Pokiaľ ide o oblasť bezbariérovej prístupnosti, tu je prevažná väčšina teda podnetov týkajúce sa architektonických bariér. Z vlastnej iniciatívy som začala konanie v 7 prípadoch proti Slovenskej pošte. Tu tiež rokujeme o tom, ako je možné sprístupniť vstup do budovy pošty, pretože tieto budovy sú väčšinou pamiatkovo chránené, sú v prenájme, čiže vlastníctvo nie je na, teda pre Slovenskú poštu, ale je tam aj problém v prístupových komunikáciách, ktoré sú vo vlastníctve iných subjektov, miest, obcí, a v tomto smere teda je to veľmi zdĺhavé a, samozrejme, aj, aj finančne náročné, ale riešime to stále. Teda tie naše opatrenia kontrolujeme, vyjednávame s tými subjektami, aby tie opatrenia prijali nie ako určitú represiu proti nim, ale ako to, že môžu pomôcť ľuďom so zdravotným postihnutím, aby to prijali ako samozrejmosť. V správe sú uvedené ďalšie problematiky týkajúce sa bezbariérovosti a to sa týka vlastníctva bytov, nebytových priestorov, komunikačných bariér, týkajúce sa vodiacich psíkov, neprístupnosť samoobslužných automatov, vyhradené parkovania v mestách. Tam sme teda neriešili podnety vo vzťahu k všeobecne záväzným nariadeniam miest a obcí, ľudia považujú takéto spoplatňovania ako vysokú daň. Napriek tomu, že v minulosti boli takéto parkovacie miesta bezplatné, a rovnako aj teda opisujeme taký veľmi problematický spôsob vybavovania vyhradeného parkovania. To sú príbehy č. 30, 31 na strane 108.
Do tejto problematiky patrí aj trestné konanie, aj také neprimerané zaobchádzanie a tu som teda potrebovala zverejniť príbeh 33 na strane 116 a tento príbeh sme riešili z vlastnej iniciatívy v spolupráci s Fórom pre pomoc starším, s pani Gálisovou. V tomto podnete sme urobili 88 úkonov. Po roku sme tomuto človeku pomohli, ale, žiaľ, po dvoch týždňoch zomrel, takže si veľmi neužil tú pohodu. (Povedané s plačom.) Pardon.
Čiže v tomto smere tie odporúčania, ktoré sú uvedené, sa týkajú prevažne stavebného zákona a zabezpečenia kontrolného mechanizmu odborného posudzovania univerzálneho navrhovania, ale aj dodržiavania vyhlášky o všeobecne technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, pričom táto vyhláška je veľmi kvalitná, ale zisťujeme, teda že nebýva dodržiavaná v celom rozsahu v stavebných konaniach.
Posledným referátom, ktorý u nás pracuje na úrade, je referát sociálnych služieb a vzdelávania, kde, ktorý má na starosti zabezpečovanie a pomoc pri sociálnej službe pre ľudí so zdravotným postihnutím, sociálne služby podľa zákona č. 448/2008 Z. z., ale aj podľa jednotlivých kompetencií obcí, vyšších územných celkov. Je tu opísaný prípad, ktorý je veľmi ťažký a má slúžiť na odľahčenie rodiny s dvoma deťmi so zdravotným postihnutím, je to príbeh 35, ale aj zásah do súkromia a zverejňovania osobných údajov klientov v zariadení sociálnych služieb, kde tie poistky, ktoré boli uzatvárané zo strany opatrovníka, sú absolútne nepotrebné, na 45 rokov životné poistky alebo poistenie nákladov na pohreb, pritom ten klient má našetrené peniaze, že nie je potrebné vôbec, aby takúto poistku opatrovník za neho uzavrel.
Riešili sme tu aj prípady zodpovednosti poskytovateľa za škodu na veciach, ktoré sú vnesené v zariadeniach sociálnych služieb, ale aj individuálny prístup ku klientom s autizmom. Tu vidíme veľký priestor na to, aby ľudia s autizmom mali vytvorené špecifické podmienky na svoju existenciu jednak v školách, kde deti nie sú prijímané na vzdelávanie, ale aj v zariadeniach sociálnych služieb s celoročnou pobytovou formou. Neriešili sme tu vylučovanie detí z povinnej školskej dochádzky, nezabezpečenie služby pomoci škole, tu sme tiež iniciovali vytvorenie pracovnej skupiny na to, aby deti v školách mali zabezpečenú jednak sociálnu pomoci pri sebaobsluhe, jednak zdravotnú pomoc a, samozrejme, aj pomoc pedagógov, asistentov učiteľa. Čiže sme, tento rok sa aktivizujeme, a teda už sme aj vytvorili pracovnú skupinu na riešenie tejto problematiky, aby sme nezostali pred dverami novely zákona s tým, že naše pripomienky idú nad rámec novely, preto chceme toto všetko pripraviť, aby táto pripomienka potom následne bola zabezpečená, a teda vôbec aby nemusela byť pripomienkovaná, aby sa dostala do zákona. Čiže tu dávame rôzne odporúčania týkajúce sa asistencie na školách inkluzívneho vzdelávania, ale aj deinštitucionalizácie, ktorá nám teraz momentálne nejako pokuľháva.
Ako ďalšou agendou, ktorú na úrade riešime a ktorú považujem teda za, za svoju, je poradenstvo. Zo 468 podnetov bolo doručených 107 žiadostí o poradenstvo. Jednalo sa o poradenstvo základné, právne, ale aj také rôzne špecifické problémy, kde naozaj v mnohých prípadoch dávame niekoľkostranové poradenstvo v tomto smere. Je podľa mňa potrebné aj požiadať orgány verejnej správy, aby tie svoje základné poradenstvá, ktoré im vyplývajú zo zákona, plnili dôsledne, aby teda ľudia mali istotu, že nemusia hľadať tieto informácie po internete alebo podávať podnety. Svojím spôsobom zákon o komisárovi hovorí, že pôsobnosť komisára je v prešetrovaní podnetov, ale v tomto smere teda vykonávame aj toto poradenstvo.
Ďalšou aktivitou, ktorú robíme, je teda aktivity v oblasti legislatívy, je tam, vlastne táto kapitola je popísaná, v ktorých legislatívnych aktivitách sme, do ktorých sme sa zapojili. Teším sa, ak sa nám podarí, samozrejme, presadiť zmeny zákonov, a spolupracujeme, samozrejme, s Národnou radou občanov so zdravotne postihnutím aj so všetkými mimovládnymi organizáciami, ktorí, ktoré aj teraz pred dvoma týždňami aktívne sa zapojili do zmeny zákona o kompenzáciách, a vlastne oni ju iniciovali.
Ďalšou téma, témou, ktorej sa venujeme, sú monitoringy. My sme v roku 2016 rozposlali interaktívne dotazníky na 366 subjektov cez webový portál a v rámci týchto vyplnených dotazníkov sme si v roku 2017 vytypovali miesta, ktoré sme osobne navštívili. V rámci monitoringu dodržiavania práv ľudí so zdravotným postihnutím v takých zariadeniach, ktoré sú celoročnými zariadeniami alebo zariadeniami, ktoré tomu človeku so zdravotným postihnutím určité obdobie v úvodzovkách nahradzujú domov, pokiaľ napríklad ide o väznice, to nehovorím o domovoch sociálnych služieb s celoročnou pobytovou formou, takže z 18 ústavov pre výkon trestu odňatia slobody, ktoré sme monitorovali, sme navštívili 11, kde sme mali nahlásené, že sú tam ľudia so zdravotným postihnutím. Priamo sme hovorili s väzňami, dali sme im vypĺňať dotazník, konfrontujeme teraz odpovede týchto väzňov s odpoveďami vedenia. Čiže komunikovali sme s týmito ľuďmi so zdravotne postihnutím, pýtali sme sa na ich rôzne oblasti života vo väznici, ale súčasne aj zariadenia sociálnych služieb, kde sme navštívili 20 zariadení.
Ja som osobne aj s riaditeľkou úradu bola v 18 zariadeniach. Je to veľmi náročný monitoring, vždy berieme zo sebou aj veľké množstvo dokumentácie, ktorú potom vyhodnocujeme. Správy z tohto monitoringu sú zatiaľ, by som povedala, čiastočne anonymné. My sme zverejnili zariadenia, v ktorých sme boli, a zhrnuli sme tie problémy, ktoré sme tam identifikovali, ale vzhľadom na to, že potrebujeme tieto správy odkomunikovať ešte s riaditeľmi týchto zariadení, chystáme preto mimoriadnu správu do parlamentu, ktorú teda plánujeme, že ju predložíme v auguste, aby bola na septembrové rokovanie.
Súčasne teda je tam obrovské množstvo informácií, v správe, o spolupráci, vymysleli sme, teda ma tak napadlo, že by bolo dobré priblížiť sa ľuďom aj mimo krajských miest, a teda sa ospravedlňujem krajským mestám, že sme u nich neboli, ale sme to považovali za potrebné, dať vedieť aj o úrade a o pôsobnosti úradu v úplne v odľahlých mestách, takže v roku 2017 sme navštívili 7 miest. A teraz, tento rok pokračujeme a stretávame sa naozaj s veľmi srdečným prijatím. Celé tie výjazdové dni prebiehajú tak, že ráno sa stretneme s primátorom, s primátorkou, s vedením mesta, následne urobím prezentáciu organizáciám, subjektom verejnej správy, ktoré v tom-danom okrese pôsobia. Potom si, máme na programe prehliadku rôznych buď zariadení sociálnych služieb, alebo chránenej dielne, alebo školy, kde sa vzdelávajú deti so zdravotným postihnutím, a poobede sme k dispozícii občanom na poradenstvo a osobné prijatie podnetov. Takže odchádzame väčšinou o 17.00 hod. a tých podnetov je hrozne veľa, ale tých zážitkov je hrozne veľa. A teším sa, že môžeme dať ľuďom so zdravotným postihnutím informáciu o tom, že sme tu pre nich, aby sme im pomohli, a, a že dávame o sebe vedieť.
Rovnako sú to spolupráce, samozrejme, s akademickou obcou, robíme rôzne okrúhle stoly, zúčastňujeme sa konferencií. Mimovládne organizácie považujem za kľúčového partnera, pretože podľa môjho názoru mimovládne organizácie, združenia, ktoré obhajujú práva svojich členov, sú tým prvým nositeľom, tá vstupná brána, ktorá dáva pomoc ľuďom so zdravotne postihnutím podľa jednotlivých svojich, podľa jednotlivej svojej členskej základne.
A asi by som skončila. (Povedané so smiechom.) Rozpočet je tiež presne špecifikovaný v správe na str. 178. Oboznámila som vás aj s mojím tímom, na úrade nás pracuje desať spolu so mnou, s riaditeľkou úradu, s dvomi asistentskými miestami, máme päť právničiek a jednu kolegyňu, ktorá má na starosti monitoring. To obrovské množstvo práce je naozaj veľmi náročné zabezpečiť, pretože aj právničky, my sme samé ženy, a aj právničky musia chodiť na monitoringy, nie je pre nás, by som povedala, dôležité, aby sedeli v kancelárii a z kancelárie vybavovali podnety, preto je dôležité a ja aj teda vítam ochotu mojich kolegýň chodiť aj na rôzne výročné konferencie, na rôzne výročné podujatia, ale, samozrejme, aj monitoringy a výjazdové dni komisárky v jednotlivých mestách.
Tak ďakujem vám veľmi pekne za vašu pozornosť a som pripravená odpovedať na vaše otázky.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážená predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní Správy o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2017 (tlač 911a).
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o prerokovaní Správy o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2017 (tlač 911).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 958 z 29. marca 2018 pridelil predmetnú správu na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny za gestorský výbor, ktorý podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo vo veci rokoval o správe 9. mája 2018 a prijal k nej uznesenie č. 100, v ktorom odporúčal, aby Národná rada zobrala správu na vedomie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci rokoval o správe 9. mája a prijal k nej uznesenie č. 107, v ktorom odporúčal, aby Národná rada zobrala správu na vedomie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny rokoval o správe 24. apríla 2018 a prijal k nej uznesenie č. 83, v ktorom odporúčal, aby Národná rada zobrala správu na vedomie.
Gestorský výbor na základe uznesení výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie Správu o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2017 (tlač 911). Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru zo 16. mája 2018 č. 87. Týmto uznesením výbor poveril mňa, aby uviedla som správu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a predložila návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, skončila som. Prosím, pani predsedajúca, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani komisárka, vážené dámy, vážení páni, chcela som len veľmi stručne vystúpiť preto, aby som pani komisárke Stavrovskej poďakovala za jej správu a za jej činnosť.
Vaša výročná správa je obsiahla a detailná. Bohužiaľ, hovorí o tom, že situácia v oblasti ochrany práv osôb so zdravotným postihnutím je zlá. 188 porušení Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím je alarmujúce číslo. Oceňujem však obsah, ale aj čítavú formu správy, uvádzané kazuistiky sú plastickým obrazom reality a veľmi ľudsky ich nazývate príbehmi. Vyplýva z nich, že v jednotlivých prípadoch pani komisárka svojím zásahom doslova zachraňovala ľudské životy. Som presvedčená, že každá ohrozená skupina by potrebovala práve takúto komisárku na svoju ochranu.
Ak bude prichádzať k zásadným zmenám v oblasti ochrany ľudských práv ľudí s postihnutím, tak to bude isto aj vďaka vašej činnosti. Vďaka vášmu nadšeniu, odhodlaniu, záujmu, ktorý je v dnešnom svete a v tejto oblasti taký vzácny. Ďakujem v mene týchto občanov vám i všetkým vašim zamestnancom, vášho úradu. Dúfam, že odporúčania, ktoré ste predniesli dnes i v správe, budú zákonodarci a vláda zavádzať do života. Vyspelosť spoločnosti sa totiž posudzuje podľa toho, akým spôsobom pristupuje k svojim najslabším.
Ste vzácna žena, skvelá odborníčka, zrejme takých ľudí i priťahujete a ja vám za vašu činnosť srdečne ďakujem a želám veľa síl do ďalšieho boja.
Ďakujem. (Potlesk.)

Dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážená pani komisárka, vážené kolegyne a kolegovia, nebudem dlho hovoriť, lebo môj hlas má veľmi zvláštne zafarbenie, takže aby som vás neotrávila, som nejaká chorá.
Chcem aj ja veľmi pekne poďakovať za tú prácu, ktorú pani komisárka vykonala v minulom roku. Myslím si, že osoby so zdravotným postihnutím veľmi oceňujú to, že majú komisárku pani Stavrovskú. Vidno to na tej správe už len tým, že kto nenazýva prípad, kto nazýva prípad človeka, to, čo prežíva, príbehom, tak je jasné, že vie, o čom hovorí, lebo pani komisárka v správe hovorí o príbehoch ľudí, myslím si, že ich je... Koľko? (Reakcia komisárky.) Koľko? (Reakcia komisárky.) 41. A nehovorí o prípadoch, ale hovorí o príbehoch. To je jasné, že človek, že pani komisárka je človek na, na správnom mieste. A keď som videla, koľko len návštev osobných urobila pani komisárka v zariadeniach sociálnych služieb s pobytovým, s pobytovou službou, tak som žasla, aj to hovorí za všetko, že vyšla zo svojho úradu a chodila po celom Slovensku.
A zvlášť chcem vám povedať, kolegyne a kolegovia, že tá správa nie je len formálny dokument, je to dokument, z ktorého som už čerpala na zastupiteľstve, na zasadnutí zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja. A všetkým vám to odporúčam, ktorí ste poslancami samosprávnych krajov. Totižto na strane 158 nájdete tabuľku zariadení sociálnych služieb, ktoré pani komisárka osobne navštívila, dve sú tam skontrolované zariadenia, ktoré patria do zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, ktorého som aj poslankyňou. Takže hneď som to aj využila, a tak so župankou, ako aj s odborom sociálnych vecí som už hovorila o zariadeniach, ktoré navštívila pani komisárka. Takže zdôrazňujem, že to nie je len formálna vec, je to dokument, s ktorým treba pracovať, a naozaj zlepšovať, dá sa zlepšovať to postavenie osôb so zdravotným postihnutím.
Ešte raz vám veľmi pekne ďakujem, kiežby každý takto komisár pre tie rôzne cieľové skupiny pracoval ako vy. Ďakujem vám pekne.

Dobrý deň, kolegyne, kolegovia, pani komisárka, pani predsedajúca, dnes sa stretávame k správe, ako to bolo pred rokom. Pred rokom to bol úrad, ktorý ste museli uchopiť, a teda dať mu nasmerovanie.
Osobne si vážim také tri oblasti, ktoré ste počas toho roka zapracovali, a to to, že ste podnety zaznamenali tak, odkiaľ prichádzajú. To znamená môžte vidieť aj geograficky, kde sú hniezda problémov, čo sa týka regionality, a druhý odkaz je vlastne poukázanie aj na nejaké systémové problémy, ktoré je potrebné legislatívne niekam uchopiť. A druhú vec, ktorú, sa mi páči, že ste zapracovali, je práve to uchopenie, teda riešenia a opatrenia na nápravu. A tretia vec, ktorú ste za ten rok použili, tak je pripomienkovanie legislatívnych procesov, čo je veľmi dôležité. Ak to nedokážeme systémove zmeniť, tak je potrebné pri každej novej legislatíve vstupovať teda do pripomienkového konania a aj to som videla, že ste boli v týchto veciach aktívna, čo sa týka ľudí so zdravotným znevýhodnením. Čiže každopádne za ten rok chcem povedať, že tieto tri oblasti ste zvládli vynikajúco a môžu byť podkladom pre ministerstvo práce, ale aj iné ministerstvá, aby sa nasmerovali vo vzťahu k sociálnemu zabezpečeniu alebo sociálnej pomoci ľuďom so zdravotným znevýhodnením.
Avšak počet podnetov poukazuje na to, že je potrebné riešiť problémy ľudí so zdravotným znevýhodnením systémovo. To znamená, to, čo sme nastavili pred 10 rokmi, už v dnešnej dobe nespĺňa svoju úlohu, a preto tam vzniká tá sieť, kedy sa nám ľudia prepadávajú niekam, kde ich nedokáže úradník zaradiť, a tým pádom trpia, pretože nedostávajú adekvátnu sociálnu pomoc, alebo teda nespadajú do sociálneho zabezpečenia.
Preto je potrebné hovoriť o reforme nastavenia sociálnej pomoci, sociálneho poistenia, ale taktiež aj trhu práce pre zdravotne ťažko postihnutých ľudí. Samozrejme, sú to veci, ktoré si musí osvojiť vláda a vládna koalícia, a teda sčasti by podľa mňa pomohla aj jednotná posudková činnosť, ku ktorej sa zaviazali v rámci vyhlásenia vlády, ale, samozrejme, tie reformné kroky už nestihnú za tie dva roky a obávam sa toho, že ten, tých, počet tých prípadov, ak si budete plniť tú svoju úlohu vzhľadom na svoj úrad poctivo, bude len pribúdať. Obávam sa, že ani prijatím zákona o kompenzáciách sa veľa vecí nevyrieši, keďže priorite tam ostávajú problémy, aj čo sa týka domáceho opatrovania, aj teda systémových problémov osobnej asistencie, kde sa javí, že teda filozoficky sme nie veľmi dobre uchopili práve ukotvenie osobnej asistencie ako takej v našej legislatíve a je potrebné rozmýšľať o inej forme. Ja mám na mysli priviesť opatrovateľky, a teda aj ľudí so vzdelaním práve do osobnej asistencie a reformovať vlastne celú, celý ten status osobnej asistencie ako u profesionálov a zaviesť vlastne príspevok za profesionálne vedenie ľudí so zdravotným znevýhodnením, ale to si vyžaduje vlastne takú systémovú prácu, a teda preto si myslím na rozdiel od vás, že, že tých problémov menej nebude.
Čo sa týka vlastne vašich oblastí, tak oblasť sociálnych služieb, oblasť vzdelávania, a teda zamestnávania ľudí by som prešla. Čo sa týka sociálnych služieb, avizujete, že bude osobitná správa. Napriek tomu sa pristavím práve pri jednom momente, kde, si myslím, že celý systém na Slovensku sa uberá smerom nie deinštitucionalizácie, ale pobytových služieb, a tým pádom vlastne ako keby mentálne ľudí nastavujeme na to, aby tou barličkou pre nich nebola starostlivosť v podobe podporných služieb, aby tá rodina sa zvládala starať o toho svojho príbuzného čo najdlhšie, ale, naopak, ak to doma nezvládneme, tak štát v podstate bude sanovať to cez pobytové služby, ktoré sú, sú určite nehumánnejšie voči tej osobe, ako keby ostala v domácom prostredí. Boli ste v tých pobytových službách, viete, ako tí ľudia bytostne prežívajú to, že sú odložení niekde. Nie je to blízke pre slovenský národ, ktorý, ktorý v minulosti žil viacgeneračne, a teda skutočne sa staral o tých svojich príbuzných. Dnes, dnes sú umelo vytlačovaní vlastne do tých pobytových služieb, ktoré sú drahé a budú predražovať systém starostlivosti.
Len príklad, priemerný dôchodok je necelých 400 euro a služba stojí od 800 do 1200 euro. Už dnes si nedokážu títo ľudia zaplatiť pobytovú službu. Čiže neskôr náš štát bude mať obrovský problém práve s udržaním dlhodobej starostlivosti o týchto ľudí a ich príbuzní budú mať problém sa vyskladať na pobytovú službu. Preto v oblasti deinštitucionalizácie aj z vašej pozície je potrebné kontrolovať kroky ministerstva práce, a teda ja by som vás chcela požiadať, ale aj poprosiť tak osobne, lebo viem, že ste ľudský človek, aby sme sa pozreli na tzv. podporné služby, a teda odľahčovacie služby a opatrovateľskú službu. Práve tieto sú nosnými piliermi toho, aby ten príbuzný ostal v domácom prostredí. Netreba si myslieť, že keď zvýšime príspevok za opatrovanie, tak všetci sa húfne budú hlásiť k tomu, aby, že sa budú starať o toho ťažko zdravotne postihnutého člena v domácom prostredí. Ak pozeráme na priemernú mzdu alebo zvyšovanie minimálnej mzdy, musíme si uvedomiť, že toto nebude tiež atraktívne pre rodinu. Ak by tam boli podporné služby, samozrejme, tá rodina by si s tým príbuzným teda vedela poradiť takouto formou. Preto vás chcem poprosiť, aby ste sa pozreli na tie podporné služby, a teda odľahčovacie a opatrovateľská služba. Odľahčovacia takmer vôbec nefunguje v rámci samospráv, a čo sa týka opatrovateľských služieb, funguje v rámci európskych fondov, teraz to skončilo a následne to začne až niekedy v jeseni. Opäť to nie je systémový krok, keďže ministerstvo hovorí na obce, obce hovoria, malé, že práve so starnutím obyvateľstva majú obrovský problém, lebo nedokážu z podielových daní zabezpečiť túto opatrovateľskú službu, a preto tento nástroj sa nám úplne stratí, ak sa spomalí aj čerpanie európskych fondov. Popri tej krivke, ktorý nastane, preto si myslím, že tých podnetov nebudete mať menej.
Čo sa týka zásahu do súkromia, tak tiež sa obávam, že odoberanie osobných dokladov, osobných vecí alebo vykonávanie hygieny v rámci spoločenskej miestnosti je absolútne nehumánne v 21. storočí, kedy, aby si personál uľahčil svoju prácu, tak nechá urobiť toaletu starého človeka alebo zdravotne ťažko postihnutého priamo v spoločenskej miestnosti. Je to absurditou celého systému fungovania sociálnych služieb, a preto chcem vás upozorniť na ďalšiu vec, keďže boli oddialené štandardy kvality, aj z vašej pozície je potrebné hlásiť sa k tomu aj napriek tlaku poskytovateľov sociálnych služieb, kde potrebujú, samozrejme, urobiť reformy aj v tejto oblasti, a veľké reformy, samozrejme, sami od seba nedokážu zabezpečiť tieto veci, ale u nás je stredobodom záujmu práve ten človek, práve ten občan so zdravotným znevýhodnením, ktorý aj podľa Trestného poriadku je vlastne chránenou osobou, a preto je dôležité, aby sme sa pozreli na štandardy kvality, ktoré vychádzajú z takých troch rozmerov, a to je personálny a dodržiavanie ľudských práv, čo súvisí práve s touto oblasťou, ktorú som menovala, a tiež, samozrejme, je dôležité, aj ako procesy v konkrétnych zariadeniach prebiehajú. Tam som aj už pri jednej debate, aj na TA3 hovorila, že je potrebné ministerstvo smerovať k tomu, aby supervíziu nad štandardami kvality robili supervízori Slovenska akreditovaní, ktorí idú po procesoch a ktorí teda vedia vyhodnotiť všetky tieto tri oblasti, ktoré som menovala, ako, ako záver, s ktorým by sme mohli narábať.
Do budúcnosti je potrebné zvažovať aj inú vec, aby zariadenia sociálnych služieb spĺňali nejaké ISO normy a na základe toho aj im bol poskytnutý príspevok. Všetko, čo by bolo nadštandardné, hovorí nielen o kvalite, ale je pre, pre klienta, že či teda platí si pomerne vysokú sumu, a za to, čo dostáva k tej, k tej cene. Čiže to by bolo aj k riešeniam, ktoré by som navrhovala, okrem tých, ktoré, samozrejme, akceptujem, ale ktoré by boli systémové a kde by sme vedeli naozaj poukázať na, na to zlyhávanie aj oficiálne, aj viac by sme chránili klienta ako takého, a teda osobu chránenú v našom štáte.
Čo sa týka vzdelávania, tak neskutočným problémom je zabezpečenie počtu asistentov v školách, ministerstvo školstva hovorí, že pri úkonoch sebaobsluhy a osobnej hygieny teda oni nemajú svoju parketu, a hádže to na ministerstvo práce, ministerstvo práce hovorí, že v čase školy teda to má na starosti škola, a keďže každý sa hraje na svojom piesku, realita je taká, že nieže len nemáme uchopené také systémové financovanie týchto ako školských asistentov, tak aj asistentov detí, ktoré chodia do školy, tam je veľmi problematické vlastne schvaľovanie tých osobných asistentov, ako ste správne pomenovali vo vašej rozprave, a hlavne u detí, ktoré sú školské, veľmi ťažko sa tí rodičia dostávajú k tomu, aby im schválili osobnú asistenciu.
Ja poznám prípad z Košíc, ktorý rieši pani už dva roky, a v podstate narodilo sa jej zdravé dieťatko a nechceli jej schváliť asistenciu k zdravotne ťažko postihnutému dieťaťu, ktoré je staršie, a v podstate hovorili, že keď je na materskej s tým dieťaťom, môže sa postarať aj o zdravotne ťažko postihnuté. Keďže sa má riadne starať o dieťa do troch rokov veku života, je samozrejmé, že to dieťa so zdravotným postihnutím je na vedľajšej koľaji, tlačili ju k tomu, aby poberala príspevok za opatrovanie, kde sa oni skryjú za to, že je to 24-hodinová starostlivosť, a preto je to systémový problém, ja som vyňala jeden problém, a tak ako vy z tých príbehov, ale toto je systémový problém a to by sme vedeli riešiť v rámci aj tej reformovanej osobnej asistencie, kde by bola profesionálna a vedela by sa využívať ako v školskom prostredí, tak aj teda v styku so spoločnosťou alebo prácou ako takou. Čiže aj tie tri zdroje ak by sa napočítali a urobili by sme legislatívu takéhoto formátu, vedeli by sme poriešiť aj v školách tie deti, aj v podstate tú osobnú asistenciu pri styku so spoločenským prostredím a následné problémy, ktoré v systéme sociálneho zabezpečenia ľudí so zdravotným postihnutím máme.
Okrajovo sa dotknem aj zamestnanosti, keďže vieme, že invalidné dôchodky nie sú vysoké, a teda hlavne, ak nemáte mieru funkčnej poruchy nad 70 %, tak ide niekedy len o stovku, niekedy o 90 eur a menej a tí ľudia sa veľmi ťažko dostávajú k pracovným pozíciám, a ak už konečne sa dostanú na tú pracovnú pozíciu, je problém v tom, že ak nevyhovujú zamestnávateľovi, veľmi ľahko im úrad práce schvaľujú také tzv. automatické schvaľovanie toho, že ich ten zamestnávateľ prepustí, a oni sa vlastne k živobytiu cez prácu vôbec nemôžu dostať. Čiže tie odporúčania, ktoré dávate v rámci svojich návrhov, ja kvitujem a tiež si osobne myslím, že je to cesta, ako teda sprísniť to, aby si niekto s týmito ľuďmi robil, čo chce, lebo, samozrejme, potom sa čudujeme, že hovoria, že majú nízke invalidné dôchodky, keď sa nedostane k práci, má nízky invalidný dôchodok, tak je pod hranicou chudoby. Nedôstojné, sú v chalúpkach bez vody, bez tepla, čo je nedôstojné na, na štát v strednej Európe, a už vôbec pri takomto ekonomickom fungovaní, ako je dnes nastavené na Slovensku. Jednoducho to je anomália systému a na to sa musíme pozerať každý zo svojej pozície a výhovorky, že, že to tak nie je, menovať, menujte konkrétne prípady, to je o tom, že vy poviete jeden prípad, ale systémovo sa treba pozerať na to, že ak nevieme dať vysoké invalidné dôchodky, čo nevieme z toho systému, ako je nastavený dnes, tak jednoducho treba urobiť B, aby si títo ľudia podľa ich schopností dokázali zabezpečiť dostatočnú finančnú, finančné krytie svojich nákladov, a tam by sme mali byť dôrazní, dôslední a nepozerať, kto za koho kope.
Čo sa týka sociálneho poistenia, tam tiež vnímam, že je problém s jednotnou posudkovou činnosťou, títo ľudia sa naozaj posudzujú trikrát, všade ináč, každý má nejaký iný nárok naňho, sú nielen zmätení, pani komisárka, oni sú stratení v tom systéme a v podstate, ako hovorím, žijú na hranici chudoby.
Utrpenie ľudí v našom štáte poukazuje na to, že nám niečo zlyháva. Ak neu..., ak sa budeme snažiť interpretovať utrpenie ľudí spôsobom, že niekto iný je na vine, to znamená, nie sme zrelá spoločnosť a niečo tu nefunguje. Takže k tomu, že tá posudková činnosť a nesprávny postup posudkových lekárov môže spočívať aj v tom, že nemajú atestáciu teda na posudkové lekárstvo a mnohokrát ju vykonávajú aj lekári, ktorí nemajú túto atestáciu, a tým pádom je to, je to krízové a nedokážu to vyhodnotiť správne, o čom svedčia aj mediálne prípady rôznych rodičov, ktorí majú dieťa napríklad s výnimočnou chorobou a podobne.
Tiež si myslím, že splnenie podmienky invalidity, ale nepriznanie vlastne dôchodku preto, že nemajú dostatočne odpracovaný vek, hlavne odpracované roky, hlavne je to u tých, ktorí získajú trvalú invaliditu počas ich produktívneho veku, to znamená, nejaký chlap spadne na stavbe, pracuje v stavebníctve 5 rokov, a keďže nemá dostatočný počet, kde prispieval do Sociálnej poisťovne, tak v podstate mu, má invaliditu, ale nepriznáva sa mu invalidný dôchodok. Potom si musia požičiavať peniaze na to, aby si doplatili vôbec, aby získavali vlastne invalidný dôchodok, čo je opäť, ak máme tento problém, musíme ho nastaviť ináč, musíme ho začať riešiť z inej filozofie a zase zbierať, a pozbiera teda tie finančné toky, ktoré nám bežia cez iné zdroje.
Takže to je taký základ k tomu a možno také moje postrehy a podnety, ktoré som si dovolila povedať z tohto rečníckeho pultu, a, samozrejme, budem sledovať vašu prácu ďalší rok, a teda budem držať palce, aby ste mali odvahu hovoriť aj veci, ktoré nie sú populárne, a veci, ktoré vám môže vytýkať aj vládna koalícia, keďže za jej vlády ste sa dostali do pozície, tak môžte mať tlaky aj z tohto smeru, ale my sme tu poslaní pre tých ľudí, my máme svoje poslanie, a teda ja si myslím, že v prvom rade je naše čisté svedomie vo veciach. Sme a nie sme na úrade, ale svedomie si nesieme ďalej.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa Gaborčáková, spomínala si systémové riešenia viacerých oblastí, ktoré sú naozaj nutné, ale systémové riešenia sú v gescii ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, teda tie, ktoré som, ktoré som zachytila, a táto správa je do veľkej miery práve nastavené zrkadlo tomuto rezortu.
Obávam sa, že v kompetencii úradu komisára je najmä riešenie dôsledkov neriešenia tých problémov, čiže tento systém naozaj musí riešiť vláda, ministerstvo, poslanci, a preto by som ten tvoj apel chcela možno presmerovať práve na tých ľudí, ktorí tie systémové zmeny už dávno mali priniesť práve preto, aby Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím nemal toľko práce, ako evidentne teraz práve má.
Ďakujem.

Ďakujem za pripomienku. Samozrejme, ja som aj v svojej rozprave povedala, že, že teda je potrebné urobiť systémové reformy, aby nebolo viac podnetov, a ja si uvedomujem, že v rámci komisárky sú určité možnosti, ktoré môže a ktoré, ktoré nemôže, a ja som ju chcela práve povzbudiť v tom, že teda to, na čo ona prichádza, je systémový problém, aby sa nebála pomenovať tie veci a prispievať naďalej tak, ako to robí vlastne doteraz, do pripomienkového konania, ale hlásiť, hlásiť, že sú to chránené osoby. Trestný poriadok nám hovorí o týchto ľuďoch, že sú to chránené osoby. A kto iný ako štát cez reformu starostlivosti o týchto ľudí sa má o takýchto ľudí postarať? Ďakujem.