31. schôdza

Ďakujem pekne. Pán Simon, pán kolega, máte taký zázračný dar, že zo všetkého urobíte nejakú takú kauzu, vytrhnete veci z kontextu, a presne je to o tých babkách s tými vajíčkami. Teraz sa všetky babky, ktoré nás počúvajú, zhrozia, že teda nebudú môcť chovať svoje sliepky. Nie je to tak, práve naopak. My máme stále viac záujem o to, aby sme podporovali predaj z dvora, hej. Čiže len treba čítať ten zákon celý a kompletne a presne o tej registrácii a to, čo ste hovorili, platí pre farmy.
Čo sa týka tých krmív, chcela by som vám povedať, že veď práve v tomto zákone o veterinárnej starostlivosti hovoríme o tom, že zviera má právo na primeranú stravu, na vodu, na primerané prostredie, v ktorom žije. To znamená, že áno, treba, samozrejme, posudzovať aj to, ako a čím tieto zvieratá sú kŕmené. To je, pravdaže, dôležité.
Čo sa týka toho čipovania, hovoríte o 10 eurách, ale veď práveže tým mojím pozmeňovacím návrhom sme zastropovali, že to čipovanie bude stáť 10 eur, a ešte príde návrh, veď som to avizovala, že dáme prechodné obdobie pre ľudí, ktorí sú v hmotnej núdzi, a tých 10 eur ani nemusia zaplatiť. Ide o to, že to čipovanie, ako som povedala vo svojom prejave v rozprave, je dôležité nielen pre samotné zviera, ale aj pre majiteľa a ako človeka takého a plus teda celé životné prostredie, ale aj našu spoločnosť.
Takže ja len poprosím, aby ste nezavádzali občanov takýmito vytrhnutými a takými poplašnými správami, ktoré fakt nie sú opodstatnené.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Začnem od kolegu Poliačika. Martin, kde som bol. Sedel som vo vláde, ktorú vďaka tvojmu hlasu si pripravil o možnosť vládnutia a možnosť dotiahnuť tento zákon do konca. Mali sme len svietiť v roku 2011 a kúriť. Zamysli sa nad tým predtým, než čokoľvek v tejto veci povieš.
Čo sa týka pána kolegu Hrnku, už odišiel, ja som Istanbulský dohovor dával ako prirovnanie, že SNS odmieta Istanbulský dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách. To odmietate, ale psov chrániť idete. Keď, tak by ste mali aj tie ženy.
A, pán kolega Bernaťák a pani kolegyňa Antošová, zavádzate. Zavádzate preto, lebo práve do toho paragrafu sa vkladá plnomocenstvo, ktorým sa vzťahuje zákon na fyzickú osobu. Doteraz to bola fyzická osoba podnikateľ alebo právnická osoba. Vy ste to rozšírili na fyzickú osobu, na tú babku. Nikde žiadna zmienka o 300 kusoch alebo podobne tam nie je. Každá jedna fyzická osoba. Práve to kritizujem, že ste to rozšírili na všetky fyzické osoby. Nech sa páči, nezavádzajte, povedzte pravdu. Chcete od nich kontrolovať.
Čo sa týka tých krmív, ja s vami súhlasím, ale nemalo by sa to vzťahovať na fyzické osoby. Ja vám vytýkam, že sa to opäť bude vzťahovať na fyzické osoby. Ako problém je, že vy idete za hranou a idete buzerovať fyzické osoby. Ale z hľadiska reakcie je málo, takže možnože v ústnom ešte raz vystúpim.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Na začiatku musím, samozrejme, uviesť veci na pravú mieru. Ja nie som nejaký veľký priateľ SNS a vo štvrtok budem hlasovať za odvolanie pani ministerky, lebo si myslím, že na to sú dôvody, čo ale neznamená, že tento zákon nie je progresívny. A keďže progresívny je, tak ho rád podporím. Ale mám k nemu, samozrejme, aj svoje výhrady.
Pani ministerka, mne hlavne dve veci nie sú úplne jasné a možnože mi potom v záverečnom slove, alebo možno ak vystúpite aj v rozprave, ich budete vedieť vysvetliť. Tá prvá vec, keď bol na základe prezidentského veta stiahnutý môj vtedajší zákon z parlamentu, ktorý mal riešiť množiteľov, tak ste povedali, že prídete s lepším návrhom. Ste presvedčená naozaj o tom, že ten návrh, ktorý prišiel sem, reálne rieši množiteľov? Moja teória je, že reálny prehľad o tom, ako vyzerá trh s množiteľmi, to znamená s množením šteniat, získame až v momente, keď s zruší výnimka, ktorú dnes máme pri predaji šteniat a tá výnimka je daňová.
Ja si myslím, že začiatok eldoráda so šteňatami na Slovensku začal v momente, keď nikto nebol schopný skontrolovať, akým spôsobom sa s nimi obchoduje. A ja som vám vtedy povedal, že O. K., keď to nemá byť živnosť, nech je to niečo iné, nech je to koncesia, nech je, nech je to nejaký samostatný režim, ktorý nebude postihovať poctivých chovateľov, ale ktorý dokáže zabezpečiť, že sa zorientujeme, kde koľko šteniat je a akým spôsobom vieme sledovať ich tok. Nie som presvedčený o tom, že čipovanie zvierat je naozaj tým jediným nástrojom, ktorý, vďaka ktorému sa tu dokážeme zorientovať.
Môj návrh je stále a stále si za tým stojím, že ak to nemá byť na základe živnosti, na čo zjavne spoločenská objednávka na Slovensku nie je a čo som si vypočul aj od mnohých chovateľov, s ktorými som sa vtedy rozprával, zároveň ale čo som zistil vtedy, keď som sa s chovateľmi rozprával, bolo to, že u nás nedokážeme spraviť jednoznačné rozlíšenie medzi chovateľmi a množiteľmi. Máme tu šedú zónu, kde sú prepojení tí tzv. slušní chovatelia na celú sieť priekupníkov, veterinárov dohodnutých, kde v podstate štyri alebo päť feniek v dobrých priestoroch a v dobrých podmienkach slúžia ako krytie, a niekde v pivnici je ďalších 20 alebo 25 psov, ktorí sú množení načierno a v podstate tie štyri výstavné feny majú zakrývať vlastne tú černotu, ktorá sa deje pod zemou. A ja si myslím, že kým nedokážeme reálne, to znamená aj cez ekonomické sledovanie, si odpozorovať a odskenovať prostredie tak, aby sme vedeli, kde koľko šteniat je vychovaných, predaných, a kým za to nebudú odvádzané dane, tak si myslím, že, že sa v tejto veci nepohneme ďalej.
Druhá vec, ktorá ma trošku zarazila, a tiež sme sa o nej rozprávali, už keď ste dávali tento zákon do MPK-čka, tak som vám hovoril, že na ministerstve spravodlivosti je rekodifikačná komisia, ktorá sa zaoberá budúcim novým občianskym kódexom pre Slovenskú republiku. A predpokladám, že v pracovných materiáloch tejto rekodifikačnej komisii, komisie sú aj nové definície zvieraťa zapracované do jednotlivých paragrafov tam, kde sa ich to týka. Lebo keď sa pozrieme na to, akým spôsobom sa menil Občiansky zákonník v Českej republike, tak tam prešla táto definícia, presne tá, ktorú vy máte vlastne vo svojom návrhu, ale neprešla iba ako definičná zmena, ale na ďalších 12 alebo 16 miestach sa táto zmena rozpracovávala do detailov a vlastne bolo to také rozpustenie do konkrétnych situácií, aby v praxi aj policajti, aj ľudia, ktorí majú vymáhať ochranu zvierat v teréne, boli lepšie zorientovaní a nemuseli si vykladať zákon po svojom. Lebo dnes sa dostaneme vlastne v momente, keď toto prejde do platnosti, tak nechávame ľuďom v teréne na vlastnom posúdení a povážení, kedy zviera budú považovať za cítiacu bytosť a kedy sa naň, kedy sa naň prihliada ako na vec. A to hovorím o veciach ako je, ako sú krádeže, nútené predaje, proste pri niektorých veciach nie, nie nutne to zviera trpí akútne, ale stále môže byť neprihliadané na to, že je to cítiaca bytosť.
A tam by som bol uvítal, keby... My keď sme predkladali s Ankou Zemanovou aj s Jankou Cigánikovu, aj s ďalšími ľuďmi ten zákon predtým, my sme nemali ten aparát, ktorý máte vy, nemali sme možnosť komunikovať s rekodifikačnou komisiou na ministerstve spravodlivosti a tým pádom sme tam dali dostatočne dlhú legisvakačnú dobu na to, aby sa tie veci dali dotiahnuť. Ja sa pýtam, prečo za tie mesiace, ktoré máme tento zákon na stole, sa tie veci nemohli dotiahnuť teraz. Považujem to za chybu, že... Alebo možno máte informáciu, že naozaj na Slovensku budeme mať kompletne nový Občiansky zákonník, kde už to bude napísané správne, a potom beriem, hej, ak to má prísť, že niekedy na budúci rok. Ale ja teda túto informáciu nemám, nie je to ani v programovom vyhlásení vlády, nie je to v legislatívnej, v pláne legislatívnej činnosti, a keď sa pozerám na mohúcnosť tejto vlády v iných oblastiach, tak sa obávam, že sa ničoho podobného nedočkáme.
Takže moja otázka je, či ste komunikovali s rekodifikačnou komisiou na ministerstve spravodlivosti a či nebola možnosť rozpracovať tú definíciu do viacerých častí Občianskeho zákonníka, aby nemusela ťarcha na novú interpretáciu toho zákona prechádzať do terénu a aby to bolo jasne zadefinované priamo v Občianskom zákonníku.
Čo sa týka toho, čo tu hovoril predo mnou pán kolega Simon. Ten prípad utýraného psíka ťahaného za autom je trestným činom už dnes. Ak to tak nevyhodnotila polícia, mal by sa na to pozrieť dozorujúci prokurátor, lebo to je, to je očividný trestný čin. My máme trestný čin týrania zvieraťa, ktorého vrchná sadzba trestná bola zvýšená v roku 2011, bolo to odhlasované naprieč celým politickým spektrom. Ja si pamätám doteraz, že pán, pán, vlastne tak vznikol nápad, že poďme to robiť mimo Trestného zákona. Pán poslanec Fico, ktorý tu znovu teraz sedí, aj vtedy bol poslancom, v nadväznosti na moje vystúpenie pri Trestnom zákone si vypýtal ako podpredseda parlamentu slovo a vystúpil s tým, že nemôžme meniť Trestný zákon pri každej jednej veci, ktorá nás trápi, a malo by sa to upravovať niekde inde. Napokon, chvalabohu, dal zelenú kartu svojim poslancom a tá, a tá trestná sadzba sa vtedy zvýšila. Ale tam vzniklo niekde aj rozhodnutie, že ochrana zvierat sa má riešiť v inej legislatíve než je Trestný zákonník, s čím ja v zásade súhlasím.
A ale, ale pán Simon, ak tvrdí, že uzákonením týchto zmien, ktoré dnes máme na stole, sa nič nezmení pre toho priviazaného psa za tým autom, tak áno, má pravdu, ale je to presne naopak, ako povedal on, ten, ten, ten čin bol s vysokou pravdepodobnosťou zle posúdený už podľa súčasnej legislatívy. Nebol, nebol, nebolo tam nič zanedbané a účelom tohto zákona nie je toto riešiť. To je naozaj otázkou zmeny trestnej legislatívy na Slovensku.
Téma ochrany zvierat je v parlamente prítomná už dlho. Mnoho z tých ľudí, ktorí dnes sú na pomerne vysokých ústavných pozíciách vrátane Petra Pellegriniho, boli súčasťou prvej pracovnej skupiny, ktorá vznikla na ochranu zvierat v tomto parlamente. Dávali sme ju dohromady s Táňou Rosovou, bol tam Jofo Viskupič, bol tam Rafael Rafaj, vedľa neho sedel Béla Bugár, bolo to mimoriadne pôvabné v tej dobe. A bol tam Peter, Peter Pellegrini a vtedy sme sa zhodli na jednej veci, ktorá dodnes, chvalabohu, platí, keď ide o zvieratá, vyzliekajú sa stranícke tričká. Dlhodobo zmenu legislatívy podporuje Dušan Galis v SMER-e, ale aj mnohí ľudia na, na strane Obyčajných ľudí a aj, aj v iných stranách, a to z jednoduchého dôvodu, zvieratá nemajú možnosť voliť si svojich zástupcov, a preto ich v parlamente a v legislatíve zastupujú tí, ktorí to cítia ako svoju civilizačnú povinnosť, a nie ako svoje, ako svoje politické ambície.
Bol by som rád, keby v tých dvoch oblastiach, o ktorých som hovoril, došlo časom k náprave. Myslím si, že dnes máme, aj čo sa týka predaja psov, pokrivené prostredie, aj čo sa týka legislatívy, nedotiahnuté veci, ale budem hlasovať za tento zákon, lebo ako som už povedal, považujem ho za najlepší možný prvý krok, ktorý sme dnes mohli urobiť, a považujem ho tiež za pokračovanie svojej vlastnej práce, ktorá tu začala v roku 2010.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za ústretovosť ešte raz. Pán kolega Poliačik, ja súhlasím s tým, aby sme mali týranie zvierat, a hlavne tých spoločenských, osobitne riešené, lebo tie sú najcitlivejšie, ale nemôžme napchať všetko do jedného zákona. Problém je, že hospodárske činnosti a súkromné činnosti my ideme zmiešavať, a to je zle.
Ďakujem.

No, Zsolt, ty hovoríš, že nemôžme, ale prax z iných štátov ukazuje, že môžme. Veď predsa ochrana zvierat je plošná téma. Týka sa aj hospodárskych zvierat, aj keď sú chované na mäso, tak stále existujú etické štandardy, ktoré sa stále zvyšujú, ktoré nám prikazujú aj tak sa k nim správať tak, aby pri tom trpeli čo najmenej. Preto sa postupne odchádza od klietkových chovov, preto sa prechádza na podstieľku, preto je to označované, preto sa upúšťa od dlhých transportov zvierat. Toto všetko sú štandardy, ktoré ty musíš, pre Kristove rany, ovládať. Veď to ti muselo prechádzať cez ruky, keď si bol na tom ministerstve. A nestalo sa v tej oblasti vôbec nič napriek tomu, že organizácia ako Sloboda zvierat alebo Slovenská aliancia ochrancov zvierat dlhodobo bijú na poplach a ukazujú, že v tejto oblasti sa musíme pohnúť ďalej.
A to, o čom ty hovoríš, stále je oblasťou trestného práva. Aj ochrana hospodárskych zvierat, ktoré sú týrané, je oblasťou trestného práva, ktoré už máme vyriešené. Problém je ten, že ten policajt, ktorý stál pri tom zbitom koníkovi alebo pri tej zbitej krave, nevedel, že či sa správa v tej chvíli podľa Občianskeho zákonníka, alebo sa v tej chvíli správa podľa Trestného zákonníka. To bol ten problém. A ja by som bol najradšej, keby sme tu dneska schvaľovali zákon o ochrane zvierat, ktoré by plošne riešil od spoločenských zvierat cez hospodárske zvieratá, cez etický kódex, cez štandardy, cez proste daňové upravenie množiteľov šteniat, káčerov, mačiatok, hocičoho. Ale nie sme v tej fáze. Tak spravme aspoň to, čo sa spraviť dá, spravme to ako prvý krok a v momente možno, keď skončí táto vláda, tak sa pozreme na to, ako sa to dá vylepšiť.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, ja len zdôrazním, pretože aj tu padali informácie, že ľudia a zvieratá, a čo si viac vážime v Slovenskej národnej strane, čo viac ochraňujeme. Padol tu Istanbulský dohovor, násilie na ženách vraj má prednosť, v žiadnom prípade nie. My sme aj mali k tomu tlačovú besedu, kde sme uviedli, že Istanbulský dohovor z istých dôvodov je pre nás neprijateľný. Nebudem to tu teraz rozvádzať, pretože to nie je témou dnešného prerokúvavaného bodu. A zároveň sme ale povedali, že násilie na ženách, aj keď bude trikrát prísnejšia legislatíva prijímaná v Národnej rade, budeme za. Čiže nesplietal by som tu ochranu žien a ochranu týraných žien a nejakú ochranu, resp. sprísnenie a zadefinovanie zvieraťa ako živej cítiacej bytosti. Pre Slovenskú národnú stranu sú najdôležitejší ľudia, deti a rodiny. To chcem zdôrazniť v prvom rade.
Zákon vlastne, ktorý teraz máme v rozprave, resp. ktorý predkladá pani ministerka, vlastne reaguje aj na spoločenskú požiadavku ochrany a zadefinovania zvieraťa ako živej, cítiacej bytosti a nejedná sa len o ochranu samotného zvieraťa, ale ako bolo už aj spomínané tuná v pléne, že jedná sa aj o ochranu ľudí. Pretože naozaj ak ten pes bude začipovaný, a niekoho, nejakého človeka, prípadne nejaké dieťa nedajbože uhryzne, tak v podstate vie sa okamžite zistiť podľa toho čipu, či bolo vakc..., či bolo zaočkované napríklad proti besnote, a to dieťa nebude musieť podstupovať náročnú liečbu, resp. náročné nejaké očkovania. Čiže tento návrh slúži aj na ochranu ľudí, zdôrazňujeme.
Predkladám pozmeňujúci návrh spolu s pani poslankyňou Vaľovou, ktorý, ktorým sa, vlastne v rámci aj Slovenskej národnej strany chceme upraviť spôsob úhrady za očkovanie, pretože my nechceme naozaj vyťahovať peňaženky, z ľudí nejaké peniaze, z ich peňaženiek, ale práve naopak, tým najzraniteľnejším vrstvám chceme vlastne umožniť, aby čipovanie mali bezplatné za určitých podmienok.
Takže dovoľte, teda aby som vám prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Bernaťáka a Jany Vaľovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, so žiadosťou o jeho predložení na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky
1. V čl. I bode 76 sa v § 19 ods. 8 na konci vety pripája veta: „Za trvalé označenie psa podľa § 19 ods. 9 je súkromný veterinárny lekár oprávnený požadovať úhradu najviac 10 eur, ktorú u psov narodených do 31. októbra 2019, vlastníkom ktorých je osoba v hmotnej núdzi alebo poberateľ minimálneho dôchodku, uhradí štát.“
Takže to je celé znenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu a poprosím vás o jeho podporu.
Ďakujem.

Pán poslanec Bernaťák, nie je to celkom k téme zákona o veterinárnej starostlivosti, ale týka sa to vášho vystúpenia, kde ste hovorili o Istanbulskom dohovore a o tom, že ste proti ratifikácii, ale že podporíte všetky návrhy, ktoré budú pomáhať boju proti domácemu násiliu, a dokonca aj dvakrát prísnejšie, ako je to v Istanbulskom dohovore.
No nepovedali ste pravdu, pretože ja som také návrhy predložil na tejto schôdzi, keď sme rokovali o novele Trestného zákona, som predložil dva návrhy, ktoré by pomohli zefektívniť boj proti domácemu násiliu. Jeden z tých návrhov vychádzal priamo z Istanbulského dohovoru a z analýzy ministerstva spravodlivosti, ktoré konštatovalo, že v tomto ohľade slovenská legislatíva nie je celkom v súlade s Istanbulským dohovorom, nebolo to nič ideologické, boli to praktické veci, ktoré pomohli, by pomohli zefektívniť boj proti násiliu páchanému na ženách. A ten návrh nebol schválený. Ten návrh ani koaliční poslanci, ani vy ste nepodporili.
Takže nie je pravda, čo ste povedali, že podporíte akékoľvek návrhy, ktoré boj proti násiliu pomôžu zlepšiť a spraviť účinnejším.

Ďakujem. Ďakujem pánovi poslancovi Dostálovi. Škoda že sa obšírnejšie nevyjadril o Istanbulskom dohovore. My sme pripravení schváliť, samozrejme, akýkoľvek návrh zákona, ktorý je prerokovaný vopred a riadne oddiskutovaný. Bohužiaľ, nie ste súčasťou koalície, resp. neviem, vy ste, myslím, predseda jednej strany, ak ma pamäť neklame. No, pokiaľ budete sedieť a rešpektovať aj koaličných partnerov, iná možnosť vám neostane. Ale opakujem znova, takisto aj pri sprísnení akejkoľvek legislatívy, o ktorej tu hovoríte, nikto nás nekontaktoval, nikto za nami nebol a neprediskutoval, či náhodou k tomu návrhu nemáme aj nejaké výhrady, pretože ste právnik, a dovolím si povedať, že každý, každý jeden návrh, ktorý sa predkladá, minimálne má jednu-dve mušky. Neexistuje návrh, ktorý by bol úplne geniálny, pretože to by tu bola naozaj geniálna spoločnosť, a, bohužiaľ, tú sa ani OKS nepodarí vytvoriť na Slovensku.

Vážená pani ministerka, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, vážený pán predseda parlamentu, aj keď musím povedať, že nie som vo výbore pre pôdohospodárstvo, a vlastne v druhom čítaní, kedy strana SMER mala klub a rozoberali sme tento zákon, musím povedať, že veľmi intenzívne a búrlivo, pretože naozaj sme rozsiahly klub. Musíme povedať, že sme tam starostovia, primátori, rovnako, samozrejme, milovníci zvierat a každý mal svoj názor. A je to taký zákon, mne to pripomína, spojím niečo nespojiteľné, ale zase poviem prečo. Mne to pripomína, keď som tu bola asi, keď tu sedelo ešte KDH a my sme predkladali zákon o sociálnych službách. A vtedy, si pamätám, že poslanci KDH povedali, že by ho v živote nepredložili ani by ho nezadefinovali, pravica, lebo ide naprieč politickými spektrami, musí byť schválený vo VÚC-kach a dotýka sa strašne veľa inštitúcií. Veľmi ťažko sme definovali a vždy našou vlajkovou loďou, SMER-u, boli sociálne veci a sú sociálne veci a pamätám sa, ako ťažko sa tento zákon rodil, a poviem, prečo ho prirovnávam s týmto zákonom. Určite, samozrejme, ako všetci sedíme, v prvom rade, si povieme, že je najdôležitejšie sa starať v tomto štáte o ľudí. Ale potom si povedzme, chvíľu prejdem, že aj tie zvieratá sú akýmisi spoločníkmi, podporujú terapiu a sú akýmisi sprievodcami možno aj tých ľudí, ktorí sú telesne postihnutí, zrakovo postihnutí a podobne.
Ale vrátim sa k tomu zákonu o sociálnych službách a to preto, že viem, čo tu vtedy bolo, aké to bolo búrlivé, čo všetko to prinesie v praxi, aké to bude mať problémy a tak ďalej. Áno, je to pravda. Má tento zákon problémy. Ja si predstavujem, že by sa mal ešte vylepšiť, ja si predstavujem takisto, že by malo byť tam viacej financií, ale to všetko ukázala až 10-ročná prax a každý zákon vlastne ide, alebo teda sa aplikuje do praxi a v praxi sa postupne ukazujú tie slabiny a medzery a neverím, že existuje zákon, ktorý vyhovie 100 % všetkým skupinám alebo každému jednému občanovi. Takže určite v prvom rade sa tu schvaľujú zákony, ktoré majú záujem alebo ktoré sú pre ľudí a starajú sa o ľudí, a je to podľa mňa možno 80 % zákonov, nechcem sa miešať do iných zákonov, ktoré tu existujú alebo ktoré sa týkajú iných odvetví.
Keď sme začali, keď sme teda začali už aj v druhom čítaní tento zákon pripomienkovať, naozaj sme aj my rozmýšľali, že čo sa tam dá vylepšiť, čo sa dá, čo sa dá urobiť, aj keď verím pani ministerke, lebo verila som to pri každom našom zákone ministrovi, že si nedovolí predložiť zákon, aby ten zákon nekomunikoval s organizáciami, ako je ZMOS, ako sú rôzne odborné organizácie, ktoré, ktoré pripomienkujú zákony, ale zase sme trvali na tom alebo chceli sme povedať aj to, že aj poslanci Národnej rady sú práve preto tuná tá, taká posledná dištancia sú zákonodarci, že teda takisto sa stretávajú s ľuďmi, s odbornými organizáciami a majú možnosť a právo tento zákon zmeniť, a musím povedať, že odznelo tu mnoho pozmeňujúcich návrhoch, na ktorých sme spoločne pracovali. Nebudem teraz hovoriť, či vy ste predkladali ten prvý návrh, niekto predkladal druhý a práve preto hovorím, že ten návrh sa tak ťažko rodil, ako sa rodia zadefinovania starostlivosti možno o ľudí. Je starostlivosť o zvieratá a tak ďalej, čiže vlastne tie zákony nie sú jednoduché, pretože v každej rodine máme, máme starých rodičov, deti a podobne, to sú, a v každej rodine skoro máme psíka, mačku. Ja už tie zákony volám, že psy a mačky, tak zo žartu ako, v každej rodine máme zvieratko a každý si predstavuje, predstavuje niečo, čo by do toho chcel zatransponovať.
Musím povedať, že čo sa týka, mňa zaujímali veci, ktoré sa týkali miest a obcí, pretože už dneska som tu vystupovala a spomínala som ako primátorka, čo sa týkalo pri, pri..., keď tu sedela pani ombudsmanka detí a školstva, tak najviac ma zaujalo, keď sme robili spoločný pozmeňovací návrh, vec, ktorá bola, že v tomto pozmeňujúcom návrhu nebolo, aby obce mali rovnako možnosť prístupu alebo aby vedeli o začipovaní, o začipovaní týchto psov. Pretože keď prídete na obec, je klasika, že obec vydá známku, má nejakú registratúru a podľa tej registratúry sa potom platia dane, aby nevznikala kumulovaná záležitosť, že veterinár začipuje a obec nebude vedieť, že ten pes je začipovaný, takže veľmi dobre sme spolu pretransformovali do tohto zákona, že keď vlastne začipujete zviera, okamžite dostáva od veterinárov správu aj obec. Čiže tým pádom obci uľahčíme a mestám uľahčíme nejakú tú evidenciu a možno, aj ako kolegovia niektorí poznamenali, že budeme mať viac tých, ktorých, ktorí vlastne budú nám, budeme vedieť, že chovajú psov, lebo stáva sa nám to, musím povedať, že stáva sa nám to, aj keď ja nie som v tom až taký veľký optimista, ale myslím si, že tento počet stúpne platenia daní, lebo sa nám stáva, že nám napríklad, aj nám sa stalo v meste, že mali vlčiaka dokonca a nemali ho, mali ho, mali ho dokonca v obytnom dome a tento pes vôbec nebol registrovaný. Takže určite toto napomôže, táto registratúra.
Rovnako sme rozmýšľali nad tým, musím povedať, že pán Bernaťák mal taký dobrý nápad, že teda, lebo rozprávame, že sú psy, ktoré majú možno 7-8 rokov, tak tí už asi sa nebudú množiť, sú spoločníkmi starých ľudí a títo ľudia, ktorí majú finančné problémy alebo majú nízky dôchodok, takisto budú musieť tých psov začipovať kvôli poriadku, tak štát, sme túto povinnosť preniesli na štát a dokonca sme tam urobili jednu vec, že nielen na osoby v hmotnej núdzi, pretože niekto, môže sa tu niekto zase ozvať, lebo ak im akýkoľvek dáte názor, tak hneď je na to protinázor, že na osoby v hmotnej núdzi, lebo niekto povie, že osoby v hmotnej núdzi sú práve tí, ktorí, ktorí sú neprispôsobiví občania. My sme tam dali aj na minimálny dôchodok, čo znamená, že minimálny dôchodok dneska činí v štáte 280 eur a je to dôchodok, ktorý je zásluhový. To znamená, že ste si museli odpracovať viac ako 30 alebo 40 rokov. A ja si myslím, že ak títo ľudia naozaj pre našu spoločnosť toľko odpracovali a sú v takomto režime, lebo vieme, že tie dôchodky sa rôznym spôsobom prideľovali a rôznym spôsobom sa počítali v rôznych rokoch, tak si myslím, že je tento návrh veľmi taký spravodlivý. A takisto to pomôže týmto občanom, ak chceme mať poriadok.
Rovnako by som chcela povedať, že pripravovali sa ešte pozmeňovacie návrhy ohľadom, ohľadom, dosť veľká diskusia bola aj v našom klube, že pes bude vlastne majetkom obce. Takže rozmýšľali sme nad tým, že bude majetkom obce. Na jednej strane áno, je pravda, že ak, ak má ho obec v majetku, tak ho potom môže niekomu darovať, áno, len sa musí nájsť darca a na druhej strane je ďalšia vec, že ak prejde postupne, teda psi, ktorí nebudú začipovaní a budú musieť byť v obciach, tak sa musí jednoducho tá obec na to pripraviť. To znamená, že dnes ak by sme, tak ako je to v pôvodnom návrhu zákona, že by sme v roku 2018, tieto obce by okamžite týchto, týchto, tieto, nielen pes, ale aj zviera akékoľvek, ak by tieto obce ich okamžite prebrali do svojho majetku, to znamená, že nie sú na to ešte pripravené, nie sú na to ešte pripravené. Tak sme tam dali, a to na konci prečítam pozmeňujúci návrh, kde obce dostanú prechodné ustanovenie, aby sa na to pripravili, a tak ako novonarodené psy sa začipujú do roku 2018, ostatné do roku 2019, aj obce sa budú môcť pripraviť na tento proces, lebo povedzme si, že to nie je jednoduchý proces a tá starostlivosť o zvieratá takisto nie je jednoduchý proces.
Myslím si, že stále môžu byť pripomienky a aj pán Zsolt Simon má, má, má pripomienky, ktoré, ktoré určite pani ministerka povie, či sú, či sú opodstatnené, alebo nie sú, ale verím tomu, že, ako som povedala, je to tak živý zákon, zákon o zvieratách, o ich ochrane, o ich chove, že naozaj sa nedá, nedá povedať, že tento, to, čo dnes alebo čo sa schváli, že to bude definitívne, pretože určite prídu ďalšie zmeny, tak ako prídu v zákonoch, ktoré, ktoré obsahujú veľký, teda ony zasahujú aj do trestnoprávnej roviny, tento zákon. Obrovské spektrum zákonov zasahujú do, do miest a obcí, zasahujú legislatívne do veľmi veľa, veľmi veľa zákonov, takže tam je to vždycky zložité a veľmi ťažké. Chcela by som teraz prečítať pozmeňujúci návrh, ktorý máme ešte, poslanca Národnej rady Jany Vaľovej a Tibora Bernaťáka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa č. 39/207 Z. z. (pozn. red.: správne „č. 39/2007 Z. z.“) o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, so žiadosťou o jeho predloženie na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky:
V čl. IV sa na konci pripájajú slová: okrem čl. I bodu § 80 22 odsek 17, ktorý nadobúda účinnosť 31. októbra 2019. (Pozn. red.: správne „okrem článku I bodu 80 § 22 ods. 17, ktorý nadobúda účinnosť 31. októbra 2019.“)
Odôvodnenie. Zavádza sa odloženie účinnosti predmetného ustanovenia pre obce, aby sa mohli pripraviť na navrhovanú právnu úpravu starostlivosti o odchytené túlavé zvieratá pri prechode vlastníctva na obec.
Ďakujem pekne.

Pani kolegyňa, to, že tento návrh zákona bol dosť v slabej miere prerokovávaný so samosprávou, je, bola aj jedna z mojich výtok, ktorú som mala pri príprave tohto zákona. A napriek tomu, že ZMOS sa k nemu vyjadril, tak v analytickej časti sa hovorí o tom, že nie je známe číslo v počte psov, ktoré vlastne na Slovensku sú registrované, a pritom si myslím, že mohlo ísť o veľmi jednoduchý list na všetky obce a mestá, aby udali číslo psov, ktoré registrujú na svojich daňových úradoch, pretože daň je jedna zo základných, a myslím si, že dobre evidovaných, príjmov na strane obcí a miest. Toto číslo do dnešného dňa nemáme, čo, si myslím, že ak by sme ho vedeli, možno nebol by, by nebolo 100 %, pretože iste sa nájdu aj nezaregistrovaní psi, a je možné, že táto povinnosť nejakým spôsobom tú, tie rozdiely odhalí, ale to je jedna z vecí, čo v analytickej časti tohto zákona chýbalo, lebo sa niektoré veci nedali dobre posúdiť.
Ďalšiu vec, ktorú mám ako výhradu v rámci prípravy zákona v tej analýze, tak to potom ešte poviem v rozprave.
Ale súhlasím s tým, že v rámci aj tohto registra, tieto registre by mali byť previazané, a obec aby v nich mala priamo prístup a možnosť dohľadávať informácie, a v mojom pozmeňujúcom návrhu sa hovorí aj o tom, aby obec bola jedna z tých subjektov, ktorej by sa mohol poskytnúť aj úplný výpis, a to by malo byť tiež jedno z opatrení pre množiteľov v prípade, že na území obce bude identifikované podozrenie, že takýto nejaký chovateľ, že sa tam vyskytuje, tak aby obec vedela... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)