31. schôdza

Pán spravodajca, nech sa páči.

Ďakujem. Dovoľte mi len v krátkosti. Ja ozaj sa vám chcem všetkým poďakovať.
Chcem vás poprosiť o podporu tohto zákona a, pán predsedajúci, chcel by som požiadať o hlasovanie v piatok.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pokračujeme v prerušenom rokovaní v prvom čítaní o návrhu poslancov Osuského, Dubačovej a Dostála na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 125/1996 Z. z. nemorálnosti a protiprávnosti komunistického režimu (tlač 957).
Takže poprosím aj pána poslanca Osuského, pani poslankyňa Blahovú, tu je, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy je písomne prihlásený poslanec Ondrej Dostál, ktorému týmto odovzdávam slovo.
Nech sa páči, pán poslanec.

(Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského, Viery Dubačovej a Ondreja Dostála na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 125/1996 Z. z. o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému a o doplnení niektorých zákonov, tlač 957.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žijeme zaujímavý rok, rok 2018, v ktorom si pripomíname viaceré dôležité historické výročia, okrúhle a historické výročia, udalosti, ktoré poznamenali históriu našej vlasti v 20. storočí.
V októbri, 28. októbra si pripomenieme sté výročie vzniku Československa, vzniku demokratickej Československej republiky, ktorá založila demokratickú a humanistickú tradíciu, na ktorú nadväzuje alebo prinajmenšom by sa mala snažiť nadviazať aj Slovenská republika, ktorá sa hlási k demokracii, hlási k myšlienkam slobody a právneho štátu.
Pripomenieme si alebo pripomíname si však aj, aj ďalšie okrúhle výročia, ktoré už nie sú také potešujúce. Napríklad rok 1938, keď prvá Československá republika skončila. Skončila pod tlakom zvonku, prišla v dôsledku Mníchovskej dohody o Sudety a skončilo, skončilo aj jej dovtedajšie demokratické usporiadanie, čo rok nato, alebo teda polroka nato viedlo k jej úplnému zániku, k okupácii českých krajín a k vzniku Protektorátu Čiech a Moravy a vzniku fašistického slovenského štátu, ktorý sme tu mali v rokoch 1939 až 1945.
Toto obdobie našich dejín bolo neblahé, bolo to obdobie totality, bolo to obdobie, keď štát vyviezol desaťtisíce vlastných občanov na smrť. A nemá zmysel polemizovať o tom, či všetci, alebo niektorí vedeli alebo nevedeli, čo sa s našimi židovskými spoluobčanmi a v koncentračných vyhladzovacích táboroch bude ďalej diať, bol to nesporne zločin, za ktorý nesú zodpovednosť predstavitelia vojnového slovenského štátu.
Ale ten štát bol zlý, režim toho štátu bol zlý aj v iných ohľadoch, bol spojencom nacistického Nemecka, viedol vojnu proti spojencom a bol to štát nedemokratický, bol to štát, v ktorom neboli rešpektované základné práva a slobody.
Žiaľ, v 20. storočí to nebolo jediné temné obdobie našich dejín. V ’45. síce fašistický slovenský štát skončil, ale tým sa obdobie totalít na Slovensku, a teda v Československu neskončilo. Demokracia, ktorá bola obnovená, bola iba taká čiastočná demokracia na spôsob národného frontu, ale áno, ešte to bola snaha o demokraciu, ale už o tri roky, v roku 1948 a 70. výročie februárového komunistického puču už máme tento rok za sebou, to je jedno z tých výročí, ktoré sme už absolvovali, prišla nová totalita. Prišla totalita komunistická, ktorá zdanlivo bola čímsi iným, pretože komunisti v 2. svetovej vojne po tom, čo Sovietsky zväz sa najprv spojil s nacistickým Nemeckom a spoločne napadli Poľsko a rozdelili si Európu, tak potom sa stali nepriateľmi a aj Sovietsky zväz bol na strane víťazných mocností a spoločne so západnými, so západnými demokraciami porazili nacistické Nemecko, ale to oslobodenie nebolo tak úplne oslobodenie, lebo znamenalo vystriedanie jednej totality druhou.
V roku ’48 sa komunisti zmocnili moci a opäť sme tu mali likvidáciu demokracie, mali sme tu systém, ktorý bol totalitný, založený na diktatúre jednej politickej strany, ktorá bola neskôr dokonca uzákonená v ústave, mali sme tu systém, ktorý potláčal základné práva a slobody, absentovali politické a občianske slobody, absentovala sloboda prejavu, ľudia boli za prejavenie svojho názoru prenasledovaní, väznení a v tých prvých rokoch aj popravovaní. A za celú dobu svojej existencie napriek pokusu o čiastočnú demokratizáciu a ktorý, ktorý nastal v roku ’68, ale bol to, bol to naivný pokus, ktorý nemal šance na vyhliadky, a bol veľmi rýchlo udusený intervenciou sovietskych tankov, tak napriek tomuto pokusu komunistický režim ostal totalitný a zločineckým režimom od začiatku až do konca. Aj komunistický režim v 80. rokoch napriek tomu, že nemal také brutálne prejavy, ako povedzme v rokoch 50., bol totalitným režimom, nebol, nebol demokratickým systémom, nebol systémom založeným na slobode.
Až prišiel november ’89, ktorého okrúhle výročie si nepripomenieme tento rok, ale až budúci rok, ktorý s obdobím totalitných režimov na Slovensku alebo teda v tom čase v Československu dokázal skoncovať, a odvtedy tu máme systém, ktorý je demokratický, a napriek všetkým problémom s mečiarizmom, napriek všetkým tým turbulenciám, ktoré zažívame aj dnes, na Slovensku odvtedy máme demokratický systém. Máme to napísané dokonca aj v ústave, dokonca v čl. I ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa konštatuje, že Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát, a premieta sa to aj v iných ustanoveniach legislatívy, že Slovenská republika nestavia na kontinuite s fašistickou ani s komunistickou totalitou, ani so slovenským štátom, ktorý sme tu mali v období rokov 1939 až ’45, ani s komunistickým režimom z rokov ’48 až ’89. Máme viaceré zákony, ktoré o tom hovoria. V symbolickej rovine si to pripomíname štátnymi sviatkami. Štátnym sviatkom je 29. august, výročie vzniku, výročie vypuknutia Slovenského národného povstania, ktoré bolo vzopätím občanov Slovenska proti fašistickému režimu a proti jeho spojenectvu s nacistickým Nemeckom.
A ďalším štátnym sviatkom je 17. november, ktorý vzdialene síce pripomína aj, aj Deň študentstva a, a to, čo sa dialo v Prahe v novembrových dňoch roku 1939, ale predovšetkým pripomína novembrové udalosti z roku 1989, keď občania komunistického Československa vyšli do ulíc a zvrhli komunistický režim. Odvtedy už ubehlo takmer 29 rokov a obe tieto udalosti sú štátnymi sviatkami, existuje viacero ďalších zákonov, ktoré, ktoré konštatujú zločinnosť ako komunistického, tak fašistického režimu a deklarujú Slovenskú republiku ako demokratický a právny štát. A napriek tomu sa ešte stále deje nielen to, že máme tu, máme tu pomníky, ktoré sú rezíduami komunistického režimu, ktoré tu prežívajú z čias, z čias komunizmu a neboli, neboli odstránené alebo umiestnené do nejakých, do nejakých múzeí, ale sú nanovo inštalované pomníky, pamätníky, pamätné tabule pohlavárom, či už fašistického, alebo komunistického režimu, máme tu ulice a námestia pomenované po, po potentátoch týchto dvoch zločineckých režimov a nič sa s tým nedeje, a preto sme aj s kolegami prišli s návrhom zákona, ktorého účelom je zakázať umiestňovanie pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ oslavujúcich komunistický, fašistický alebo nacistický režim a zároveň zakázať pomenovávanie ulíc a verejných priestranstiev po predstaviteľoch týchto zločineckých režimov. Nie smerom dozadu, tú ambíciu možno niekedy v budúcnosti by sme mohli mať, v tejto chvíli prichádzame s tým, aby sme to upravili smerom dopredu, aby sa takéto veci už nediali.
Rád by som povedal aj čosi bližšie o tom, akou formou to chceme spraviť, ale keďže je už 19.00 hod., tak... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
To dopoviete v piatok.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
... schôdza končí a dopoviem to, keď budeme pokračovať. (Povedané so smiechom.)

Takže 19.00 hod. Končím dnešný rokovací deň.
Prajem vám príjemný zvyšok večera.

(Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.)
===

Takže, kolegyne, kolegovia, ešte stále v týchto chvíľach zasadá poslanecké grémium. Poprosím vás ešte o chvíľu strpenia, začneme tak deväť hodín desať minút.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vám oznámiť výsledok rokovania grémia. To znamená, že dnes rokujeme do 16.00 bez obedňajšej prestávky. O jedenástej bude hlasovanie.
V pondelok rokujeme od desiatej až do siedmej, do devätnástej hodiny bez obedňajšej prestávky. Ja hovorím, ja hovorím samozrejme o, lebo pán kolega Dostál vypleštil oči, ja hovorím o tom, na čom sme sa dohodli, s tým, s tým, že samozrejme v pondelok uvidíme, že ako rýchlo teda ideme. A poprípade budeme pokračovať v utorok a v utorok o jedenástej budeme hlasovať o všetkých prerokovaných zákonoch, ktoré sme prerokovali dnes po jedenástej a celý pondelok.
Je aj ďalšia, ak to môžem povedať, dohoda, že tie, poviem to tak, chúlostivé zákony, hlavne jedná sa o zákon ĽSNS ohľadne interrupcií preložíme ako posledný bod.
Zároveň ale chcem upozorniť každého predkladateľa, ale aj spravodajcu, že ak tu nebude, keď jeho bod bude v poradí, tak samozrejme automaticky sa dostane na koniec schôdze a poprípade keď, keď to nestihneme, tak to preradíme na ďalšiu schôdzu, ale tiež na koniec. A viete, že vzhľadom k tomu, že tá ďalšia schôdza sa začína v júni a už je pred, dá sa povedať, júlovými prázdninovými niektorými cestami poslancov, môže sa mu stať, tomu dotyčnému, že sa to preloží až na septembrovú potom, keby sme to nestihli. Nevieme, koľko poslaneckých návrhov alebo aj vládnych bude ešte poprípade dnes do toho termínu podané. To znamená, že musíme počítať s tým, že aj júnová schôdza bude veľmi teda narvaná zákonmi, ak to takto môžem povedať.
Takže dnes rokujeme, teda najprv hlasujeme o jedenástej, rokujeme bez prestávky do 16.00. V pondelok začneme od desiatej bez prestávky do 19.00 bez hlasovania, v utorok pokračujeme od deviatej, o jedenástej hlasujeme a poprípade podľa priebehu potom bude grémium a sa dohodneme ako ďalej. Takže a tak ako, ako som hovoril, interrupčný zákon sa preloží na koniec, o jedenástej o tom budeme musieť hlasovať, keď nebude všeobecný súhlas.
Takže (reakcia z pléna), tak ako som hovoril, interrupčný zákon sa preloží na koniec, o jedenástej o tom budeme musieť hlasovať, keď nebude všeobecný súhlas. Takže toto je dohoda z dnešného grémia.
A teraz budeme pokračovať za chvíľočku. Nech sa páči. (Krátka pauza.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram desiaty rokovací deň 31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pán poslanec Antal, pani poslankyňa Bašistová, pani poslankyňa Červeňáková, pán poslanec Kaliňák, pán poslanec Kéry, pán poslanec Kollár, pán poslanec Krajkovič, pán poslanec Osuský, pán poslanec Sopko a pán poslanec Štarchoň.
Na zahraničnej pracovnej ceste sú pán poslanec Farkašovský, pán poslanec Fedor, pán poslanec Heger a pán poslanec Hrnko.
Budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Osuského, Dubačovej a Dostála na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 125/1996 Z. z. o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému, tlač 957.
Poprosím pána poslanca Dostála, aby ho uviedol. (Reakcia poslanca O. Dostála: "To je pokračovanie v rozprave.") Pardon, aby, samozrejme, vaše vystúpenie v rozprave.

(Pokračovanie v rokovaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského, Viery Dubačovej a Ondreja Dostála na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 125/1996 Z. z. o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému a o doplnení niektorých zákonov, tlač 957.)

Kolegyne, kolegovia, účelom nášho návrhu zákona, ktorým sa novelizuje viacero zákonov, je zakázať umiestňovanie pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ oslavujúcich komunistický, fašistický alebo nacistický režim a zároveň zakázať pomenovávanie ulíc a verejných priestranstiev po predstaviteľoch týchto zločineckých režimov.
Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy je Slovenská republika zvrchovaný demokratický a právny štát. Dni výročí Slovenského národného povstania z roku 1944, teda 29. august, a začiatku demokratickej revolúcie proti komunistickému režimu v novembri 1989, teda 17. november, sú štátnymi sviatkami Slovenskej republiky. Slovensko sa nimi hlási k antifašistickej a k antikomunistickej tradícii.
Máme tu aj zákony, ktoré špeciálne reagujú na obdobie neslobody, obdobie fašistického a komunistického režimu. Ide predovšetkým o zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu z rokov 1939 až 1989 a o založení Ústavu pamäti národa. Tento zákon označuje obdobie fašistickej a komunistickej totality medzi rokmi 1939 až 1989 za obdobie neslobody. Na hodnotenie, skúmanie a zverejňovanie informácií o zločinoch fašistického a komunistického režimu bol týmto zákonom zriadený Ústav pamäti národa. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému ešte z roku 1996 označuje v § 1 ods. 1 komunistický režim za odsúdeniahodný.
Máme tu zákon o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov z roku 2013, ktorý v § 1 konštatuje, že protifašistický odboj má nezastupiteľné miesto v histórii Slovenskej republiky. Používanie symboliky a oslavovanie či obhajovanie komunistického, fašistického a nacistického režimu a ideológie je postihnuté, postihnuteľné aj prostriedkami trestného práva. Texty, vyhlásenia, zástavy, odznaky, heslá a symboly skupín, hnutí, skupín a hnutí, ktoré smerujú alebo v minulosti smerovali k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd, sú podľa Trestného zákona extrémistickým materiálom a trestnými činmi sú výroba extrémistických materiálov, rozširovanie extrémistických materiálov, aj prechovávanie extrémistických materiálov. Ďalším trestným činom je prejav sympatie k hnutiu smerujúcemu k potláčaniu základných práv a slobôd či popieranie a schvaľovanie holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti.
Napriek tomu všetkému, čo už dnes máme v zákonoch, na území demokratickej Slovenskej republiky, ktorá sa hlási k antifašistickej a k antikomunistickej tradícii, existujú ulice a iné verejné priestranstvá pomenované po predstaviteľoch komunistického režimu alebo po dôležitých udalostiach spojených s komunistickým hnutím. Ešte z čias komunistického režimu pretrvávajú pamätníky, pomníky, pamätné tabule a sochy pripomínajúce predstaviteľov komunistického režimu, dôležité udalosti tohto režimu, či také, ktoré obsahujú komunistickú symboliku. A dokonca aj v období demokratického vývoja demokratického politického systému po páde komunistického režimu dochádza k inštalovaniu rôznych pamätníkov a pamätných tabúľ venovaných predstaviteľom komunistického režimu z Československa z obdobia rokov 1948 až 1989, alebo na druhej strane predstaviteľom fašistického režimu vojnového Slovenského štátu z obdobia rokov 1939 až 1945.
Orgány činné v trestnom konaní však takéto konanie nepovažujú za naplnenie skutkovej podstaty niektorého z pred chvíľou spomínaných trestných činov a ani žiadny zákon, žiadny iný zákon nebráni tomu, aby v demokratickej Slovenskej republike boli inštalované takéto pamätníky a pamätné tabule de facto oslavujúce totalitné režimy a ich predstaviteľov.
Preto aj s kolegami navrhujeme ustanoviť zákaz inštalácie takýchto pamätníkov, pomníkov, pamätných tabúľ, búst a podobne a navrhujeme to prostredníctvom novely zákona o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému, ktorá je obsiahnutá v čl. 1 nášho návrhu, a prostredníctvom, teda vo vzťahu k tým fašistickým predstaviteľom prostredníctvom novely zákona o protifašistickom odboji, ktorá sa nachádza v čl. 2.
Náš návrh aj, obsahuje aj novelu zákona o obecnom zriadení v čl. 3, ktorou sa zakazuje určovať nové názvy ulíc a verejných priestranstiev pomenované po predstaviteľoch totalitných režimov, či už komunistického alebo fašistického.
Chcem zdôrazniť, že žiadny z týchto zákazov sa nevzťahuje na už existujúce pamätníky, pomníky, tabule, názvy ulíc či verejných priestranstiev. Zákon teda nevyžaduje, aby sa premenovali už existujúce názvy ulíc či verejných priestranstiev alebo odstraňovali už existujúce inštalované pomníky, pamätníky či pamätné tabule. Smerom do budúcnosti však tento zákaz má platiť.
Pri príprave návrhu zákona sme diskutovali aj o tom, či by sa to nemalo vzťahovať do minulosti, pretože aj tento návrh zákona je reakciou na udalosti typu inštalovania busty Vasiľovi Biľakovi v Krajnej Bystrej, alebo pamätných tabúľ a pamätníkov prezidenta fašistického Slovenského štátu Jozefa Tisa, čo je problém, s ktorým tiež treba niečo robiť, ale nenašli sme legislatívne vhodné riešenie, akým spôsobom zabezpečiť odstránenie takýchto pamätníkov, pamätných tabúľ oslavujúcich predstaviteľov totalitného režimu. Preto sme zákon naformulovali tak, že by mal platiť iba do budúcnosti a zakazovať podobné veci smerom do budúcnosti.
A otázkou je, samozrejme, vždycky v takýchto prípadoch vymožiteľnosť zákona, lebo máme tu novelu, máme tu Trestný zákon, ktorý by mal postihovať niektoré extrémistické prejavy, a veľmi často sú extrémistické prejavy vrátane podpory totalitných režimov, verejne prezentovanej podpory totalitných režimov a sympatií k takýmto režimom tolerované, prehliadané a orgány činné v trestnom konaní nemajú vôľu reálne napĺňať tieto ustanovenia a postihovať a trestne stíhať páchateľov, ktorí sa toho dopúšťajú.
Názvy ulíc a verejných priestranstiev určuje obec prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia a aj všeobecne záväzné nariadenia musia byť v súlade s zákonmi. Ak by teda obec prijala nariadenie, ktorým by určila názov ulice či iného verejného priestranstva v rozpore so zákazom, ktorý je formulovaný v tomto zákone, bolo by to dôvodom na napadnutie takéhoto všeobecne záväzného nariadenia prostredníctvom protestu prokurátora a v prípade neakceptovania protestu by to bolo dôvodom na zrušenie takéhoto nariadenia súdom.
Vo vzťahu k zákazom týkajúcim sa inštalovania komunistických, fašistických a nacistických pamätníkov navrhujeme vymožiteľnosť tohto zákazu zabezpečiť zavedením nových priestupkov a správnych deliktov spočívajúcich v porušení týchto zákazov, a to prostredníctvom novely stavebného zákona, ktorá je obsiahnutá v čl. 4.
Návrh sme predložili ešte, ešte vo februári. Bolo to v predvečer 70. výročia komunistického prevratu, teda 25. februára 1948, a symboliku sme zakomponovali aj do posledného článku návrhu zákona, ktorým sa má stanoviť účinnosť. A teda navrhujeme, aby tento zákon nadobudol účinnosť symbolicky 29. augusta, teda na výročie protifašistického povstania z roku 1944, a vzhľadom na to, že vo vzťahu k tomu čl. 4, k tej novele stavebného zákona, si myslíme, že by mala byť dlhšia legisvakančná doba, tak tam navrhujeme odložiť účinnosť a odložiť ju až na 17. novembra, teda zase na výročie, ktoré pripomína demokratickú revolúciu proti komunistickému režimu v novembri 1989.
Ďakujem za pozornosť.

Otváram teraz možnosť prihlásiť sa k tomuto bodu do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Prihlásila sa pani poslankyňa Dubačová. Nech sa páči.