31. schôdza

9.5.2018 - 29.5.2018
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

25.5.2018 o 9:24 hod.

Lucia Ďuriš Nicholsonová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 9:22

Viera Dubačová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, návrh zakázať umiestňovanie pamätníkov, pomníkov, pamätných tabúľ oslavujúcich komunistický, fašistický či nacistický režim a zakázať pomenovanie ulíc a verejných priestranstiev po predstaviteľoch týchto zločineckých režimov je návrhom, ktorý má prispieť s vyrovnaním sa s našou minulosťou. Má prispieť k tomu, aby sme večne, aby sme sa večne nezbavovali zodpovednosti, aby sme večne neprehliadali neprehliadnuteľné, aby sme nespochybňovali nespochybniteľné, aby sme nezabúdali a aby sme urobili aspoň symbolickú bodku za minulosťou, ktorou už nemôžeme takýmto spôsobom práve prenášaním týchto symbolov ďalej trápiť naše deti a budúce generácie.
Tento návrh sa v istých kruhoch stretol aj s diskusiou, obrátilo sa na mňa zopár starších ľudí, čítajúcich konšpiračné médiá a rozličné facebookové stránky šíriace nepravdivé informácie, neoverené správy. Obrátili sa na mňa, prečo sa chceme hrať na cenzorov a či nám to stojí za to, premenovávanie ulíc. Nič také však v tomto našom zákone nie je. O ničom takom sa nehovorí. Čo bolo, bolo, áno, malo to svoje príčiny, ale dnes sme ďalej. Dnes vieme, aké zločiny napáchal režim fašistov, nacistov, komunistov, dnes to už nemôžeme prehliadať a popierať. Nemôžeme sa prizerať na to, ako predstaviteľom týchto zločineckých režimov stavajú pamätníky. A nech je to už z iniciatívy kohokoľvek. Kým budeme stavať pamätníky a pomníky ľuďom, ktorí boli súčasťou diktatúry, kde sa potierali ľudské práva, slobody, stále nás to bude ťahať do minulosti a nikdy sa nepohneme, neodrazíme ďalej.
Je to dôležité pre Slovensko. Dôležité preto, aby sa Slovensko nielen fyzicky, ale aj mentálne oslobodilo od týchto režimov. Musíme sa vysporiadať aj so symbolmi, pretože symboly nás nepustia. Aj kvôli nim stále cítime, že, ako sa hovorí, stále sú tu staré štruktúry práve kvôli tomu večnému spochybňovaniu zla. Musíme sa s tým vysporiadať, aby sme sa mohli pohnúť ďalej. Aj takéto vysporiadanie sa s našou minulosťou, jasné pomenovanie zla, ktoré nemá byť oslavované, môže byť naším prispením, naším príspevkom pre slušné a lepšie Slovensko.
Neprenášajme toto bremeno v podobe všetkých tých symbolov na ďalšie generácie, neživme ďalej v spoločnosti nehodnú úctu k minulosti, ktorú ani zďaleka nemožno oslavovať a ktorá zabrzdila vývoj v našej krajine na dlhé desaťročia. Preto to nevyriešené jarmo minulosti, ktoré stále posúvame ďalej, valíme si ho pred sebou, aby sme, bez toho, aby sme si jasne ako štát, ako republika povedali, čo bolo skutočné zlo v našej minulosti, vytvárame z neho akési perpetuum mobile. A to sa dotýka stále ďalších a ďalších generácií.
Toto plénum sa už s odborníkmi neraz zhodlo na tom, ako sa postaviť voči našej minulosti. Dnes je obhajovanie komunistického, fašistického či nacistického režimu a ideológie postihnuteľné aj prostriedkami trestného práva. Platný zákon o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému označuje správne komunistický režim za odsúdeniahodný. Lenže symboly pretrvali. Napriek tomu dodnes vidíme inštalovanie rôznych pamätníkov, pamätných tabúľ, venované predstaviteľom komunistického režimu či dokonca predstaviteľom fašistického režimu z obdobia vojnového Slovenského štátu. Štát aj pri spomínanej legislatíve voči tomu zakročiť nemôže napriek tomu, že takéto pamätníky sú akoby priamou oslavou týchto režimov.
Takže na záver ešte raz jasne a pre všetkých. Symboly nepustia, Slovensko sa musí posunúť ďalej. Preto navrhujeme zákon stanoviť zákaz akejkoľvek novej inštalácie takýchto pamätníkov, pomníkov, pamätných tabúľ a tiež určovať názvy obcí, verejných priestranstiev po predstaviteľoch totalitných režimov. Náš návrh nevyžaduje, aby sa premenovali existujúce názvy ulíc. Ako som už povedala, čo bolo, bolo a malo to svoje príčiny. Je to naša minulosť. Dnes sme ďalej. Dnes už máme všetky informácie pre to, aby sme vedeli rozlíšiť, čo a kto v našej minulosti môže byť právom oslavovaný a kto a čo má, naopak, byť len výstrahou z učebníc.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

25.5.2018 o 9:22 hod.

Mgr. art.

Viera Dubačová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

9:24

Lucia Ďuriš Nicholsonová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona má tlač 970 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod č. 1020. Opäť poprosím pána poslanca Dostála, aby návrh uviedol.
Skryt prepis

25.5.2018 o 9:24 hod.

Lucia Ďuriš Nicholsonová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

9:29

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som ako poverený predkladateľ uviedol návrh zákona, ktorým sa mení Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
Účelom predkladaného návrhu zákona je umožniť uzatváranie dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa autorského zákona. Návrh zákona predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky z poslaneckého klubu SaS Ondrej Dostál, Peter Osuský, Jana Kiššová, Alojz Baránik, Eugen Jurzyca a Jozef Rajtár.
Ide o veľmi stručný a jednoduchý návrh zákona, ktorý v čl. 1 obsahuje iba 1 bod spočívajúci vo vypustení jedného odseku zo Zákonníka práce, konkrétne ten bod znie: V § 223 sa vypúšťa ods. 4 a v čl. 2 sa navrhuje stanoviť účinnosť zákona, pochopiteľne.
Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, ani na životné prostredie. Jediný vplyv má na podnikateľské prostredie a to pozitívny vplyv.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. A trochu bližšie o obsahu návrhu zákona a dôvodoch, prečo sme s ním prišli, by som rád povedal v rozprave, do ktorej sa týmto hlásim ako prvý.
Skryt prepis

25.5.2018 o 9:29 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

9:29

Lucia Ďuriš Nicholsonová
Skontrolovaný text
Registrujem, pán navrhovateľ. Ja teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani poslankyni Gaborčákovej.
Alebo pani poslankyni Shahzad. Stihli ste to? Nech sa páči.
Skryt prepis

25.5.2018 o 9:29 hod.

Lucia Ďuriš Nicholsonová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

9:31

Silvia Shahzad
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 970.
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1020 z 24. apríla 2018 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis

25.5.2018 o 9:31 hod.

Mgr.

Silvia Shahzad

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

9:31

Lucia Ďuriš Nicholsonová
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.
Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto, ale registrujem, že chce vystúpiť pán navrhovateľ.
Skryt prepis

25.5.2018 o 9:31 hod.

Lucia Ďuriš Nicholsonová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

9:33

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, ako som už spomenul v úvodnom slove, účelom nami predkladaného návrhu zákona je umožniť uzatváranie dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa autorského zákona.
Dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sú dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o brigádnickej práci študentov, pravdepodobne sa veľmi veľká časť ľudí s niektorou z týchto dohôd aj vo svojom živote a vo svojej pracovnej činnosti už niekedy stretla, či už, či už sama alebo, alebo sprostredkovane cez niekoho zo svojich blízkych alebo známych.
Zákonník práce bez akéhokoľvek vecného opodstatnenia zakazuje uzatvárať takéto dohody na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa autorského zákona. Tieto dohody o brigádnickej činnosti študentov, o pracovnej činnosti a o vykonaní práce sú upravené v § 223 Zákonníka práce, nazývajú sa dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. A v ods. 4 v § 223 sa stanovuje, že tieto dohody nemožno uzatvárať na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa Autorského zákona. My navrhujeme práve tento odsek 4 našou novelou vypustiť.
O aké činnosti ide? Teda činnosti, ktoré sú vykonávané podľa, teda chránené predmetom ochrany podľa autorského zákona. Môže ísť o prácu s textom, čiže písanie textov článkov, grafické, dizajnérske, návrhárske práce, fotografovanie, programovanie a podobne. Tieto činnosti a práce môže ich autor vykonávať na základe nejakého externého vzťahu, napríklad vo forme zmluvy o dielo, ale môže ich vykonávať aj na základe zamestnaneckého pomeru, teda na základe klasickej pracovnej zmluvy ako svoju hlavnú pracovnú náplň.
Autorský zákon nijako nebráni tomu, aby takéto činnosti boli vykonávané aj na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Dokonca by sa dalo povedať, že to nepriamo predpokladá, keď v § 90 ustanovuje, že zamestnanecké dielo je „dielo vytvorené autorom na splnenie povinností vyplývajúcich mu z pracovnoprávneho vzťahu alebo z obdobného pracovného vzťahu“. Pričom obdobným pracovným vzťahom sa zvyčajne pri takomto použití myslia dohody, práve tieto dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Zákonník práce to však už v spomínanom ustanovení vyslovene zakazuje.
Tento zákaz nemá podľa názoru predkladateľov vôbec žiadnu logiku. Neexistuje žiadny dôvod, prečo autori môžu vykonávať svoju činnosť ako zamestnanci na základe pracovnej zmluvy u zamestnávateľa, aj ako dodávatelia na základe zmluvy o dielo, ale nemôžu tú istú činnosť realizovať na základe dohôd o vykonaní práce, o pracovnej činnosti alebo o brigádnickej práci študentov, ktoré sú akousi trochu voľnejšou obdobou zamestnaneckého pracovného vzťahu.
Nemá to logiku preto, lebo tie isté činnosti je možné vykonávať na základe tesnejšieho vzťahu alebo prísnejšieho a regulovanejšieho vzťahu, teda pracovnej zmluvy, zamestnaneckého pomeru, aj na základe voľnejšieho, voľnejšieho vzťahu, teda nejaké externé dodávateľské vzťahy alebo, alebo teda zmluva o dielo, ale tá forma, alebo tie formy, ktoré sú niečím medzi tou tesnejšou a voľnejšou formou, tá je zakázaná z neznámeho dôvodu. Nemá to, nemá to absolútne žiadnu logiku a pritom mnohokrát tieto práce majú práve taký charakter, ktorým viac ako napríklad pracovná zmluva môže zodpovedať dohoda o vykonaní práce, lebo môže ísť o veci na konkrétnom diele, a pokiaľ teda to nie je riešené externým vzťahom, tak tá dohoda o vykonaní práce by mohla najviac zodpovedať charakteru tejto činnosti.
Trochu z histórie. Tento zákaz je súčasťou Zákonníka práce už od toho pôvodného znenia Zákonníka práce, ktorý teda platil od roku ´65 a tento zákon, zákaz sa tam dostal počas novelizácie v roku 1988. V dôvodovej správe bolo iba všeobecne vysvetlené, že "vedie k tomu snaha zabrániť, aby nedochádzalo naďalej v praxi k nejasnostiam o súbehu pracovnoprávnych a autorskoprávnych vzťahov". Čo tým autori mysleli, sa mi dopátrať nepodarilo. To bol rok 1988. Potom prišiel november 1989, miesto totality tu máme slobodu a demokraciu vrátane autorskej a umeleckej slobody či slobody podnikania. Plánovaná a štátom plne ovládaná ekonomika bola nahradená trhovým hospodárstvom s podstatne väčšou slobodou a variabilitou hospodárskych vzťahov i tvorivých činností. No toto ustanovenie, ktoré zakazuje vykonávať autorské činnosti podľa, na základe dohôd, nebolo zo starého zákonníka vypustené a dokonca bolo v roku 2001, zrejme čisto mechanicky, prebraté aj do nového Zákonníka práce.
Pôvodne existoval rozdiel, čo sa týka pracovných zmlúv a tých dohôd o iných činnostiach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a aspoň teda vo vzťahu k nejakej miere prísnosti regulácie, ale aj vo vzťahu k odvodom. Kým teda pracovný vzťah bol zaťažený sociálnymi a zdravotnými odvodmi, dohodári boli mimo režimu sociálnych a zdravotných odvodov. Ja som síce presvedčený, že tí, ktorí túto možnosť využívali, a teda mali uzavreté dohody, ktoré neboli zaťažené odvodmi, tak to robili dobrovoľne a mysleli si, že je to pre nich výhodné, preto sa tak rozhodli, ale dobre, tak mohla tam byť logika, že potrebujeme chrániť autorov, aby autori neboli vyňatí z režimu sociálnych a zdravotných odvodov, a potom v budúcnosti budú dostávať nižšie dôchodky.
Ale to sa zmenilo. Dnes sú už dohody zaťažené odvodmi rovnako ako pracovné zmluvy, takže ten rozdiel, ktorý existoval v minulosti, dnes už neexistuje a na tento zákaz, teda okrem brigádnickej práce študentov, ale tie ostatné, ostatné nie. Takže na ten zákaz podľa nášho názoru neexistuje žiadny vecný, reálny dôvod.
Upozorňujeme aj na to, že v Českej republike bol tento zákaz tiež súčasťou Zákonníka práce, lebo pôvodný Zákonník práce bol československý, a teda platil pre obe krajiny, ale v Českej republike zákaz vypustili zo Zákonníka práce, a to isté teraz navrhujeme naším návrhom urobiť aj my, pretože ten zákaz nepovažujeme za legitímny.
Rád by som ešte pripomenul, že tento zákaz sa umiestnil na treťom mieste v súťaži "Byrokratický nezmysel roka 2017", čo je každoročná anketa o anticenu pre legislatívne alebo nelegislatívne opatrenia, ktoré komplikujú život podnikateľov na Slovensku. Túto anketu organizuje združenie mladých podnikateľov Slovenska v spolupráci s ďalšími inštitúciami, ako Združenie podnikateľov Slovenska, Slovak Business Agency, Republiková únia zamestnávateľov a podnikajte.sk.
V ankete bývajú posudzované, vyhodnocované a oceňované rôzne opatrenia. Niektoré sú veľmi zložité a komplexné a ich náprava by si vyžadovala zásadné zmeny a zásahy do legislatívy a niekedy nielen do legislatívy, pri iných oceňovaných alebo antioceňovaných opatreniach však nápravu možno dosiahnuť veľmi jednoduchým spôsobom, napr. vypustením jedného jediného odseku zo zákona. A presne tak je to aj v tomto prípade, a preto ten návrh predkladáme. A verím, že si získa podporu ako tradične, ak už nie teraz, keď ho predložila opozícia, tak sa dostane do hry aspoň, aspoň v nejakých širších úvahách a pri nejakej inej najbližšej príležitosti, keď sa bude novelizovať Zákonník práce, tak sa aj parlamentná väčšina zamyslí nad tým, či toto ustanovenie je nevyhnutné, aby Zákonník práce obsahoval.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

25.5.2018 o 9:33 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

9:39

Lucia Ďuriš Nicholsonová
Skontrolovaný text
Otváram teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy, neprihlásil sa nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu...
Okej, tak nech sa páči, skúste sa prihlásiť. Pán Jurzyca sa chce prihlásiť. Dobre, nech sa páči.
Skryt prepis

25.5.2018 o 9:39 hod.

Lucia Ďuriš Nicholsonová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie v rozprave 9:44

Eugen Jurzyca
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vzhľadom na vek som v ochrannom limite, 15 sekúnd, zrejme už nestihol som to a nešlo mi stlačiť zariadenie, ale zato budem hovoriť len krátko.
Ja som rozumel jeden čas motívom, pre ktoré štát zakazoval alebo obmedzoval tieto práce, hoci som s nimi nesúhlasil. Tie motívy boli naozaj daňovo-odvodové, režim z odvodovania dlhu bol iný než v prípade pracovných zmlúv. Bol taký voľnejší, ale v zásade by malo platiť, že spoločnosti ide o to, aby sa maximalizovala produkcia tovarov, služieb, atď., atď, a malo by byť jedno, či to zabezpečenie vykonáva zamestnanec, živnostník, človek na dohodu alebo eseročka. Kľúčové je, aby sa dosiahol ten cieľ, ktorým je zvyšovanie životnej úrovne, pokiaľ hovoríme o ekonomike.
Lenže toto skončilo a ja si veru neviem predstaviť, aká kontraargumentácia môže nastúpiť teraz. Prečo by to nemohlo byť, prečo by tento návrh nemohol prejsť?
Ešte dodám možno k tomu, čo hovoril Ondrej Dostál, že ono to bolo tak, že nešlo len o ochranu toho pracujúceho, o sociálnu ochranu, ale aj o zabezpečenie príjmov daňových, pretože tie odvody, ony, bohužiaľ, neboli ani nie sú rozdelené na daňovú časť a na tú zásluhovú časť. My to voláme poistné a ono to nie je poistné. To je mišung, popletená daň s normálnym poistným. A inak, mimochodom, za ostatné roky sa toto poistné stáva čoraz viac daňou. Na každej druhej schôdzi prijmeme nejaké opatrenie, kde sa to poistné mení na daň, a teda spôsobí to ešte podľa môjho názoru v budúcnosti problémy, pretože ten systém prestáva byť zásluhový. Ale to je troška na inú diskusiu.
Každopádne chcem povedať to, že neviem si predstaviť, aký argument by mohol byť použitý proti tomuto návrhu, okrem toho, čo občas etatisti hovoria, že predsa to zaregulovať treba, predsa nie je možné, aby si každý robil čo chce. A toto sú ideologické argumenty. Rozumný argument je, že takýto návrh pomôže odbúrať veľkú časť byrokracie a umožní ľuďom robiť v režime, ktorý si sami vyberú.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

25.5.2018 o 9:44 hod.

Ing.

Eugen Jurzyca

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

9:44

Lucia Ďuriš Nicholsonová
Skontrolovaný text
Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie, pán poslanec.
Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Dostál.
Skryt prepis

25.5.2018 o 9:44 hod.

Lucia Ďuriš Nicholsonová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom