31. schôdza

Ďakujem za slovo. Marian, prebral si všetky aspekty tohto problému. Ja osobne umelé ukončenie tehotenstva volám vražda výškrabom. To dieťa má totižto hlavu, všetky končatiny, bruško, je to človek. Najväčšou tragédiou je to, že proti tomuto návrhu zákona sú práve tí, ako si povedal, ktorí ochraňujú zvieratká, mloky či jašteričky a tiež aj rôzne inakosti, ako sú gejovia, lesby, gender, transgender, mutant, transmutant a iné ďalšie inakosti. Ochraňujú aj islam, ochraňujú islamských obsadzovateľov Európy, ktorí neuznávajú umelé prerušenie tehotenstva a prvého, koho vyničia, keď uplatnia vládu šaríe budú práve exponenti týchto naničhodných mimovládok. Za antiislamský výrok tu v parlamente dostanete pokutu tisíc eur a za vraždu výškrabom nedostane nič, dokonca má svojich obhajcov.
Hovoril si o morálnej degradácii. Je to presná definícia. A túto degradáciu prináša liberálna filozofia. Analógia s Rímskou ríšou je úplne trefná. Liberalizmus, morálny chaos a úchylky v Rímskej ríši, keď spolu obcovali chlapi s chlapmi, chlapi so psami, zebrami či rybičkami, dokončili zničením Ríma barbari.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo. Ja si myslím, Marian, že v tvojej rozprave bolo povedané všetko. Myslím si, že najväčšiu podstatu a pravdu vo svojej rozprave si povedal tak zrozumiteľne, že ak niekto nezahlasuje za tento návrh, tak už potom neviem. Musí si už len spytovať svoje svedomie, že nepodporil zastavenie vraždenia nenarodených detí, a následky svojho hlasovania budú znášať už len na božom súde, lebo keď mohol zastaviť zbesilé vraždenie nenarodených detí, neurobil nič, ale absolútne nič. Preto si zoberte Marianove slová k srdcu a rozhodnite sa múdro, hlavne so srdcom a s pokorou k ľudskému životu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Marian, chcem len potvrdiť tvoje slová a skutočné príbehy jasne ukazujú znova a znova, že umelé ukončenie tehotenstva zabíja nielen nenarodené deti, ale ubližuje aj ženám. Ublíženie prichádza v rôznych formách, v mentálnej, emočnej, vzťahovej a fyzickej. Ženy aj v dnešnej dobe zomierajú práve aj pri legálnych potratoch. Strata plodnosti alebo zvýšený výskyt spontánnych potratov po umelých potratoch je len zrnkom piesku v problémoch spojených s umelými potratmi. Obrovské množstvo skutočných príbehov, ktoré sú v dnešnej dobe ľahko overiteľné, dokazuje, že nielen deti, ale aj ženy sú skutočnými obeťami tohto skutku.
Ďakujem.

Kolegovia, ďakujem za reakcie. Ja som ešte... (Reakcia spravodajkyne, prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďakujem za slovo. V prvom rade by som chcela povedať, že slová interrupcia, prerušenie tehotenstva, ukončenie tehotenstva, to sú orwellovské mätúce a klamlivé pojmy. Skutočným, pravdivým výrazom pre tento skutok je zabitie nenarodeného dieťaťa.
Chcem sa zároveň poďakovať tebe, pán predseda Marian Kotleba, aj všetkým ostatným kolegom za tento zákon, za to predloženie, za veľmi citlivé, citlivý prístup k ženám, za mimoriadne citlivý prístup, ktorý ste zvolili. A tento zákon je taký dôležitý, že by naozaj bolo škoda, keby neprešiel do druhého čítania. Bolo by veľmi vhodné postúpiť ho do druhého čítania, pretože si zaslúži diskusiu, a to nielen od zástancov tohoto zákona, ale aj od oponentov. Čiže naozaj zaslúži si diskusiu, zaslúži si prejsť do druhého čítania, a preto sa obraciam na všetkých poslancov: Urobte to, posuňte to do druhého čítania a budete mať možnosť každý sa vyjadriť, dať nejaký pozmeňujúci návrh a jednoducho debatovať, pretože toto si zaslúži naozaj diskusiu, verejnú diskusiu, nielen v tomto parlamente, ale v celej Slovenskej republike.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Kolegovia, ja ďakujem za vaše faktické poznámky. Nie všetko, samozrejme, sa dalo povedať v tomto prvom vystúpení a nie všetko sa dalo aj vhodne, vhodne naviazať na jednotlivé tie myšlienky, jednu z tých hlavných by som chcel aspoň takto narýchlo ešte povedať.
Vieme veľmi dobre, čo s tým malým chlapcom, s tým Alfie Evansom narobili liberáli v Anglicku. A to je obrovský výkričník pre nás všetkých, kam to môže zájsť, ak sa nespamätáme dostatočne včas a skoro a ak budeme ľahostajní voči osudom a najmä teda voči osudom týchto malých nenarodených detí, ktoré sa nevedia brániť, lebo to je taký najľahší terč. Nevedia sa brániť, najľahší terč. Potom prídu eutanázie, potom prídu rôzne iné formy sprevádzania zo sveta, ktoré vymýšľajú, a budeme vidieť, že tá degradácia bude postupovať. Takže dneska si myslím, že ten boj je boj kto z koho. Boj, či zlo, či dobro, boj za život, za smrť.
A aj keď nevieme, ako dopadne to hlasovanie, a nevieme, či sa nám podarí to pretlačiť aspoň do druhého čítania, tak musíme spraviť všetko, čo bude v našich silách, všetko, čo bude v našich možnostiach a schopnostiach, aby sme si povedali, že naozaj sme sa pre to odovzdali, lebo ak má zmysel sa pre niečo odovzdať, tak je to práve táto myšlienka a je to práve tento boj.
Ďakujem.

Milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte aj mne, aby som trošku prispel do tejto debaty. Oceňujem, že tá debata je zatiaľ veľmi kultivovaná. Možno je to práve tým, že sa tu nenachádzajú v sále tí najväčší odporcovia, tí liberálni zástancovia potratov.
My návrh novely zákona o umelom prerušení tehotenstva predkladáme v dobe, kedy, predkladali sme ho v dobe, kedy bol zhruba Deň matiek. Deň matiek sme si v Ľudovej strane Naše Slovensko uctili veľmi takým dôstojným spôsobom, nielen nejakým blahoželaním na internete, ale zorganizovali sme aj krásne podujatie pre mamičky v jednej dedine na južnom Slovensku. Je jasné, niektorí môžu povedať, že politické, politické nejaké kortešačky alebo niečo podobné, ale myslím si, že to nebolo o tom. Bol som tam osobne, bol som tam aj s malými deťmi, pretože jedna vec je rozprávať o tradičnej rodine, rozprávať o potrebe chrániť tradičnú rodinu a jej hodnoty, ale druhá vec je v praxi to žiť. Tí, ktorí máte deti, ktorí máte rodiny, viete veľmi dobre, že niekedy sú s tými deťmi aj starosti. Ja sám mám dve malé deti, jedno dvojročné, jedno dvojmesačné, a nie sú to len radosti, sú to často aj starosti, ale práve o tom to má byť. Ako povedal Marian Kotleba, je to o tej obete, o tej obete rodičov pre tie deti. Bohužiaľ, niektorí rodičia radšej obetujú svoje deti za seba, za svoj súčasný nejaký stav, za svoj blahobyt alebo za svoje pohodlie, ako by mali seba obetovať za tie svoje deti.
Uvedomujeme si, že táto téma je spoločensky extrémne citlivá. To ani nepopierame, a preto sme predložili aj návrh zákona, ktorý je, by som povedal, veľmi racionálny, veľmi kompromisný a skutočne nejde na hranu noža. Naším cieľom, a to teraz hovorím dlhodobým cieľom, nielen cieľom tohto návrhu zákona, je vytvoriť Slovensko, vytvoriť krajinu, ktorá si bude vážiť život, kde bude, kde budú rodiny chcieť mať vlastné deti, kde ženy nebudú chcieť chodiť na potraty dobrovoľne, pretože to jednak nebudú považovať za správne a jednak preto, že nebudú musieť chodiť na tie potraty. Nechceme to docieliť len brutálnymi zákazmi alebo nejakými drakonickými zákonmi, ako sa to svojho času pokúsili presadiť šťastne-nešťastne, dá sa o tom diskutovať, poslanci z KDH, ktorí navrhovali drakonické, až 25-ročné tresty pre ženy, ktoré by podstúpili potrat. Myslíme si, že toto bola už naozaj trošku, trošku extrémna cesta a nenastavilo to dobrú latku pre otvorenie tejto témy v budúcnosti, pretože to v spoločnosti vyvolalo veľmi kontroverzné a veľmi vášnivé reakcie.
Dôvody, prečo sú potraty zlé, sú, myslím si, že evidentné pre každého triezvo zmýšľajúceho človeka, a nemyslím si, že sa nájde na svete, možno sa nájdu teda ľudia, ktorí by vyslovene potraty schvaľovali, že hurá, je to dobrá vec, poďme do toho. Vražda je vražda, potrat je zlý bez ohľadu na to, či to nazveme prerušením tehotenstva alebo interrupciou, alebo čímkoľvek iným, pretože keby to vražda nebola, tak to dieťa sa nejakým spôsobom narodí a pokračuje v živote. Ale práve tým, že sa vykoná tá operácia, tak to dieťa sa nenarodí a tým pádom prišlo o život, nežije.
Možno tí, čo sa tomu venujete, možno poznáte tie videá zo sona, ten film sa volá Silent scream alebo Tichý výkrik, Nemý výkrik, po anglicky, kde boli zábery zo sona, ako ten potrat naozaj prebieha. To znamená, že ako sa pinzetou trhá to dieťatko a ako sa snaží v tom lone matky utekať. Sú to naozaj brutálne zábery, ale aj, myslím si, že je potrebné, aby sme to hovorili, aby sme si nezakrývali oči pred tým, ako to naozaj vyzerá, lebo tým, že si zakryjeme oči, strčíme hlavu do piesku, tak ten problém jednoducho nezmizne. On tu stále je, prekvitá, rozkvitá a je na nás, aby sme mu zabránili.
V súčasnosti žijeme v 21. storočí, v dobe vesmírnych lodí, virtuálnej reality, počítačových technológií, vyspelého či už zdravotníctva, alebo celého sociálneho systému. Iste, niektorí môžu namietať, že aj to zdravotníctvo má svoje nedostatky, ale objektívna realita je taká, že ešte nikdy nebola technologická úroveň na takej vysokej úrovni, na akej sa nachádza v súčasnosti. Neexistuje, aby spoločnosť súčasná bola tak chudobná, nehovorím rodiny, individuálne rodiny iste, nájdu sa aj negatívne a chudobné prípady, ale spoločnosť ako taká ani zďaleka nie je tak chudobná, aby sa nedokázala postarať o deti, ktoré by prišli na svet možno neželane, ale štát by sa o ne dokázal postarať, pretože, pretože mu na nich záleží.
Marian Kotleba tu predo mnou rozprával o iniciatívach My sme les, Zviera nie je vec, hovoril o rôznych ľudskoprávnych organizáciách, ktoré bránia práva často vyvolených kadejakých alebo umelo vyčlenených menšín, to nie sú ani menšiny, často je to skupinka ľudí, ktorá sa na základe nejakého spoločného znaku len označí za menšinu a potom sa domáha nejakých práv, dokonca nadpráv vo vzťahu k majorite. Títo všetci bojujú za presadzovanie svojich práv, ale malé deti, ktoré sa nachádzajú ešte v lone matky, ktoré majú jedinú tú nevýhodu, že ešte nemajú dostatočný vek na to, aby mohli svoje práva brániť samy, tak tie sú prakticky bez akýchkoľvek obmedzení zabíjané.
Je absurdné, že na vyrúbanie stromu vo vlastnej záhrade potrebujete súčasný, podľa súčasnej legislatívy povolenie od obce, ak ten strom má nejaký väčší priemer, ale na vykonanie potratu nepotrebujete nič len ohlášku, len proste požiadať, zaplatiť, je to vybavené.
Nedávno bol vyhlásený deň biodiverzity, pričom sa sústredil na ochranu slovenských dravcov. Bola to na internete taká, taká kampaň, by som povedal, na Facebooku, kedy si ľudia dávali cez profilové fotky "aj ja som dravec" alebo "za dravca" alebo niečo také, kedy skrátka snažili sa vyjadriť nejakú náklonnosť a vyjadriť nejaké sympatie voči ochranárom prírody, že teda poďme chrániť slovenské dravce.
Keď vyberiete vajíčko z hniezda chráneného vtáka na Slovensku, tak spáchate čin, ktorý nie je v súlade s legislatívou. Nehovorím, že je to automaticky trestný čin, samozrejme, závisí od okolností, ale nie je to v poriadku. Tie zvieratá sú chránené zákonom. Vyberiete vajíčko nejakému orlovi alebo nejakému sokolovi chránenému, tak je to nesprávna vec podľa zákona. Ale zabitie dieťatka v lone matky je považované za vec, ktorá je úplne v poriadku. Opäť paradox doby, ktorý len poukazuje na to, že pravdepodobne nežijeme v nejakej konzistentnej, hodnotovo konzistentnej dobe, keď jedna vec u zvierat je chránená viac ako tá istá vec prakticky u ľudí.
Možno poviete, že návrh tohto zákona je predkladaný v zlej dobe, pretože tá spoločenská nálada si toto, túto agendu momentálne nevyžaduje, že ten počet potratov naozaj nejakým spôsobom klesá a nie je dôvod na to, aby sa to regulovalo zákonom. Pravda je taká, že podľa prieskumov a opakovaných prieskumov si 11 % slovenskej populácie neželá potraty vôbec, 59 % pripúšťa realizáciu potratov len z vážnych dôvodov a zhruba 30 % si zastáva teda ten liberálny názor, že aj vykonávanie potratov môže byť bez udania akýchkoľvek dôvodov. To znamená, že dve tretiny slovenskej spoločnosti, dve tretiny slovenskej spoločnosti si želajú nejakým spôsobom sprísnenie alebo obmedzenie tej liberálnej interrupčnej politiky, ktorá momentálne na Slovensku vládne.
Jasné, dôvody na prerušenie alebo teda na obmedzenie, na sprísnenie potratovej politiky sú rôzne. Existujú morálne dôvody, o týchto bolo a verím tomu, že aj bude povedané ešte veľa, pretože my sme si povedali, že tejto téme sa ideme naozaj vážne venovať a prikladáme tomu patričnú dôležitosť aj tu v Národnej rade Slovenskej republiky. Morálne dôvody sú snáď jasné. Ľudskoprávne dôvody sú takisto jasné. Keď ľudskí, ľudskoprávni aktivisti najmä z rôznych mimovládnych organizácií stále rozprávajú o tom, že treba dbať na ľudské práva človeka, ale zároveň tí istí aktivisti umožňujú beztrestné zabíjanie nenarodených detí, tak je to minimálne logický paradox, ktorému sami vo svojich hlavách čelia.
Náboženské dôvody. Iste, nie každý je veriaci človek, na Slovensku je veľa ateistov, prípadne je veľa kresťanov, formálnych kresťanov, ktorých civilným náboženstvom, nazvem to tak, je liberalizmus, čiže v praxi žijú liberálny život, ale formálne sa hlásia ku kresťanskej viere, ale nie teda každý je veriaci človek, ale existujú aj náboženské dôvody, kde sa pri božích prikázaniach hovorí jasne, človek nemá čo rozhodovať o živote iného človeka a dokonca najviac treba chrániť tých maličkých, nenarodených. Byť kresťanom teda nie je akousi nutnou podmienkou na to, aby človek bol odporcom liberálnej potratovej politiky.
Existujú demografické dôvody, o tých Marian Kotleba už troška rozprával vo svojom príhovore, ale budeme sa im venovať aj ďalej. Demografické dôvody hovoria jasne: potraty negatívne vplývajú na vývoj počtu obyvateľov, na vývoj počtu detí v spoločnosti a krajiny, ktoré majú prísnejšiu potratovú politiku, tak populačne expandujú. Moslimovia napríklad nepripúšťajú potraty, takisto ani v Izraeli nie sú potraty dovolené, takisto nie sú dovolené v afrických krajinách, v množstve ázijských krajín, skrátka vo väčšine sveta sú potraty nejakým spôsobom regulované prísnejšie ako na Slovensku a tieto krajiny valcujú Európu, alebo obyvatelia z týchto krajín valcujú Európu, valcujú Ameriku, postupne valcujú celý svet populačne.
My, samozrejme, nikoho nechceme nejakým spôsobom odsudzovať alebo stavať sa tu teraz do role nejakých morálnych sudcov alebo niekoho podobného, že žena, ktorá bola na potrate, je zlá, treba ju odsúdiť, do tejto roviny určite nechceme ísť. Nie je to ani naša výsada, ani kompetencia, toto patrí fakt len Pánu Bohu. My nechceme byť sudcovia. My chceme, aby sa to v budúcnosti obmedzilo a aby sa ľudia, aby ľudia nepovažovali potrat len za akúsi formu antikoncepcie, že naozaj, stalo sa niekde na chate, dievčatá a chalani sa pobavili, tak teraz vyriešime to tým, že pôjdu na potrat.
Možno to na prvý pohľad bude znieť tak paradoxne, ale súhlas s potratmi, s potratovou politikou je svojím spôsobom ako rasizmus, pretože rasisti, rasisti odsudzujú ľudí na základe nejakého spoločného, spoločného znaku. Skrátka veria, že niektorí ľudia sú biologicky menejcenní ako iní ľudia na základe toho, či už farby pleti, alebo šikmosti očí, alebo neviem, čokoľvek, tie dôvody si vymýšľajú rôzne. Takisto aj zástancovia potratov svojím spôsobom hovoria o tom, že malé deti, ktoré nedosiahli istý stupeň biologického vývoja, pretože ešte sa stále vyvíjajú, ešte stále rastú, nemajú tie isté práva ako dospelí ľudia, ktorí sú biologicky vyvinutejší. Čiže naozaj tá analógia s rasistickým uvažovaním je skutočne na mieste. Jednoducho ľudia, ktorí zastávajú potraty, považujú nenarodené deti za biologicky menejcenné, takisto ako rasisti napríklad černochov alebo neviem koho iného.
Čo sa týka akýchsi štatistík, pretože to, čo sme tu rozprávali, to nie je len o nejakých morálnych, morálno-ideologických postojoch, ale skutočne o aj veľmi hrubých a smutných číslach, tak podľa štatistík z Národného centra zdravotníckych informácií, ako to spomínal Marian Kotleba, zomrelo za 20 rokov v dôsledku umelých prerušení tehotenstva už 251-tisíc detí. Bavíme sa, samozrejme, len o umelých potratoch, nehovoríme o spontánnych potratoch, o medicínsky indikovaných potratoch a podobných potratoch, za ktoré rodičia nemôžu. Mamičky sa častokrát snažia, samozrejme, aj v spolupráci s lekármi to svoje dieťa zachrániť, ale jednoducho realita je taká, že nie vždy sa to podarí a tie prirodzené potraty tu, bohužiaľ, vždy boli, sú a aj budú, s tým môžme zápasiť na úrovni medicíny, možno na úrovni nejakej viery, ale čo môžme obmedziť, sú tie umelé prerušenia tehotenstva. A celá rozprava, ktorá sa tu bude viesť, sa bude týkať práve tých umelých prerušení tehotenstva, ak je ten názov vôbec správny, čo, samozrejme, nie je.
Aj kvôli týmto 250-tisícom potratov, ktoré sa na Slovensku za posledných 20 rokov vykonali, chýba momentálne, je na Slovensku momentálne o 441-tisíc menej mladých ľudí, ako to bolo v roku 1997. To znamená, takmer o pol milióna menej mladých ľudí vo veku do 18 rokov, keby tie potraty, umelé potraty neboli, to znamená, keby tu tých štvrť milióna detí bolo, aj tak by sme ešte mali menej detí, ako bolo v roku 1997.
Je smutné, že slovenské deti sa nerodia v dostatočnom počte a tí, ktorí obhajujú potraty, skutočne sú práve tí istí ľudia, ktorí obhajujú a volajú po emigrácii, po prijímaní cudzincov z Afriky, z Ázie, neviem odkadiaľ všadiaľ za tým účelom, aby sa tu nahradil nedostatok, nedostatok populácie, nedostatok detí.
Celkovo bolo za celú históriu potratového zákona alebo odkedy sa legálne vykonávajú potraty v Slovenskej republike, to znamená od nejakých 60. rokov, zabitých už milión 400-tisíc detí. Vo verejnosti panuje taký, taký úzus alebo taká, taký mýtus, že na potraty chodia väčšinou ženy, ktoré si, ktoré by aj chceli mať to dieťa, ale nemôžu si to z nejakých materiálnych, existenčných dôvodov dovoliť, že by sa nemal o to dieťatko kto starať, alebo by sa nemohli tie, tí ľudia o ne starať dostatočne, ale štatistika, štatistika, hrubá štatistika, čísla, fakty, tie hovoria o niečom úplne inom.
Pravda je taká, že z celkových potratov je 75,3 % práve tých umelých prerušení tehotenstva. Čiže len nejaká štvrtina zhruba sú prirodzené potraty. Tri štvrtiny sú umelé prerušenia tehotenstva, umelo vyvolané. Na umelé prerušenia tehotenstva chodí viac ako polovica, zhruba polovica vydatých žien, to znamená ženy, ktoré majú doma manžela, muža, s ktorým by to dieťa mohli kľudne mať. Viac ako polovica žien, ktoré chodia na potraty, majú viac ako 30 rokov, to znamená, že nie sú to nejaké dievčatá, ktoré sa niekde na chate zabavili, možno sa aj zabavili, to neviem, ale v princípe 30-ročné ženy sú, predpokladám, o niečo zodpovednejšie ako nejaké mladé dievčatá. A polovica žien, ktoré chodí, ktoré chodia na umelé prerušenie tehotenstva, má doma už dve deti. Je otázka najmä na ne, či by si skutočne, keď sú vydaté, to znamená, majú manžela, majú viac ako 30 rokov a doma dve deti, či by si skutočne to tretie dieťa nemohli ponechať.
Zo 7 500 umelých prerušení tehotenstva, ktoré sa vykonali v minulom roku, hovorím zhruba, bolo len zhruba tisíc potratov zo zdravotných dôvodov, to znamená ohrozenie života matky, vývojové poruchy plodu, genetické poruchy plodu. Žiaľ, tá krivka potratov, potratovosti na Slovensku má stúpajúci trend, aj keď mnohí hovoria, že za to môže práve tá nešťastná potratová turistika, že na Slovensko si chodia dať zabíjať vlastné deti najmä cudzinky z Poľska, ale pravda je taká, že ten trend je jednoducho stúpajúci.
Úplne najhoršie z týchto všetkých umelých potratov sú, samozrejme, tie potraty bez udania dôvodu. To znamená, že žena ani nepovie, z akých príčin ten potrat chce mať. Sú krajiny, kde musí vydokladovať, že na ten potrat ide zo sociálnych dôvodov. Musí vydokladovať príjem, musí vydokladovať nejakú hmotnú núdzu alebo niečo podobné a vtedy tá krajina ten potrat povoľuje, tá legislatíva danej krajiny, ale na Slovensku nemusí urobiť nič. Skutočne to dieťatko je chránené menej ako strom v záhrade.
Podľa výpovedí gynekológov, s ktorými sme tento návrh zákona pripravovali, pretože toto nie je návrh zákona, ktorý by sme si len tak vytiahli, pripravovali sme ho niekoľko mesiacov a veľmi detailne sme to konzultovali s odborníkmi aj z rôznych oblastí, samozrejme. Tie najbizarnejšie dôvody, ktoré ženy uvádzajú mimo záznamu, samozrejme, pri snahách alebo pri žiadosti o potrat, boli napríklad, že dievča nechcelo mať veľké brucho, pretože si nechcela kupovať nové rifle, ona si chce predĺžiť mladosť, chce chodiť na diskotéky, necíti sa byť na to pripravená alebo je to dieťa prekážka pre jej kariérny rast, proste záťaž pre jej život, a preto si ho radšej chce dať vziať. Je jasné, že toto sú tie najbizarnejšie, tie najhoršie argumentácie, ktoré ženy používajú pri obhajovaní potratu.
Ale rovnako absurdne argumentujú aj obhajcovia potratovej politiky, najmä liberáli v médiách, keď si pozeráte tie na SME-čku, Denníku N, tam to vyslovene proste valcujú za to, aby tá potratová politika bola čo najliberálnejšia, tak argumentujú presne tými najhoršími opačnými prípadmi, najhoršími scenármi, kedy hovoria, že naozaj ženy mnohé sú do toho donútené a najradšej by na ten potrat nešli, či majú; pani; ako sa volá predsedníčka klubu SaS-ky(?); Blahová do televízie povedala, že oni ten zákon nemôžu podporiť, lebo nechcú, aby ženy vychovávali deti, ktoré budú týrané, ktoré budú zneužívané, ktoré budú nechcené. Úplne zase ten najhorší možný scenár, ako keby každé dieťa, ktoré by nebolo potratené, bolo automaticky týrané, nechcené alebo nemalo byť kde umiestnené.
Potraty sa dajú z demografického pohľadu označiť aj za genocídu. Hovoril som tu tú analógiu s tým rasizmom, ale platí tu aj analógia o genocíde, lebo genocída je definovaná ako úmyselné vyvražďovanie skupiny ľudí na základe nejakého spoločného znaku, či je to už nejaký národnostný znak, alebo farba pleti, náboženské nejaké vyznanie alebo niečo podobné, tak v prípade nenarodených detí je tým spoločným znakom, pre ktorý sú zabíjané, práve ten ich nízky vek, že majú vek len, že ich vek sa počíta len v týždňoch, prípadne v desiatkach týždňov. To je spoločný znak všetkých týchto detí, ktoré sú zabité v rámci liberálnej legislatívy, a preto bez nadsádzky sa dá hovoriť o potratovej genocíde, ktorá je v súlade s legislatívou.
Je takým paradoxom, keď to prirovnáme k holokaustu, tak netreba zabúdať, že aj všetky ostatné genocídy, ktoré boli vykonané na, a teraz na všetkých národoch, ktoré podliehali nejakým genocídam, boli vždy v súlade so zákonom. Preto netreba nikdy používať legislatívu ako meradlo nejakej morálky, lebo tá legislatíva si vždy nájde nejaké zákonné dôvody, prečo je to alebo ono dobré, a nastaví nejaké argumenty, prečo je to alebo ono vyvražďovanie správne a tým si to obhajuje.
Marian Kotleba tu spomínal tú Rímsku ríšu a analógiu toho úpadku Rímskej ríše so súčasným stavom západnej spoločnosti. Tí, čo sa možno venujete trošku tej histórii, tak naozaj, a bolo to tu spomenuté aj v rozpravách v minulosti, dokonca pán Dostál to tu spomínal, si pamätám, v Rímskej ríši existovalo takzvané otcovské právo alebo právo otca, otcova moc. To znamená, že dieťa bolo v moci otca až do istého veku, kým sa neosamostatnilo, a otec rozhodoval o tomto dieťati v rímskom práve ako o veci. On mohol, on rozhodoval dokonca o jeho živote a o jeho smrti. V krajnom prípade mohol to dieťa zabiť, aj keď malo tri, štyri, päť, šesť, sedem rokov a nikto tomu otcovi proste nemohol nič povedať, pretože to dieťa bolo v jeho moci, on bol zaň zodpovedný, on rozhodoval o jeho živote a smrti.
Viem si predstaviť, viem si predstaviť, že keď sa táto legislatíva v Rímskej ríši menila, to znamená, že keď sa toto išlo nejakým spôsobom obmedziť historicky, že takisto ako dnes liberáli kričia, že sprísnenie potratovej politiky je zásah do rodinných práv nejakých tých, alebo práv tej ženy, že čo majú čo politici rozprávať o tom, či si žena má alebo nemá ponechať dieťa, viem si predstaviť, že tá istá analógia bola vtedy, keď si v Ríme povedali, že zabitie už narodeného dieťaťa bude v rozpore s legislatívou, že tí otcovia alebo teda zástancovia toho liberalizmu vtedajšieho argumentovali presne tak isto, čo majú čo nejakí politici rozprávať do toho, či si ja v rámci rodiny to svoje dieťa zabijem, keď má štyri-päť rokov, alebo nezabijem. Tá istá debata.
Mnohí argumentujú zástancovia potratov tým, že v súčasnej dobe sú sociálne problémy, mnoho rodín si nemôže dovoliť mať tie deti, ale dajte si ruku na srdce, ruku na srdce a teraz vážne, či je na Slovensku naozaj tak zle, že by sme si nemohli dovoliť vychovať tých 6-tisíc nepotratených detí ako spoločnosť, ako spoločnosť, ako štát, 6-tisíc nepotratených detí ročne. A či si mnohé rodiny naozaj nemôžu dovoliť ponechať tie deti, alebo len hľadajú výhovorky, prečo si tie deti nemôžu nechať.
Mnohí pochádzame z rodín, ktorých rodičia, starí rodičia a prastarí rodičia ani nehovorím, pochádzali z mnohodetných rodín. Aj moja babka pochádzala zo siedmich alebo viacerých dokonca detí. Tí ľudia, rodičia mojej prastarej, mojej starej babky, mamy, tak isto vychovali množstvo detí, vychovali z nich slušné deti, nevychovali z nich asociálov. Vychovali z nich slušné veriace deti, ktoré sa stali prínosom pre spoločnosť, ktoré budovali Slovenskú republiku alebo v tom čase Československú republiku v takej či onakej podobe. Ruku na srdce, či títo rodičia vychovávali svoje deti v lepších podmienkach, ako by vychovávali mnohé súčasné rodiny tie nepotratené deti? Či mali naši rodičia viac nároku na dovolenky, či mali viac zahraničných nejakých služobných ciest, alebo či chodili nie do Bulharska, ale do Thajska na dovolenky, či mali doma teda farebné televízory, či mali viac áut alebo mali mobily, iPhony alebo niečo podobné? Štyrom miliardám ľudí na svete sa žije v priemere horšie ako ľuďom na Slovensku. Čiže ten argument o tom, že je nám tak zle, že by sme si ako spoločnosť nemohli dovoliť vychovať alebo postarať sa o tie nepotratené deti, je úplne scestná.
My, ako som spomínal, sa snažíme presadiť v prvom rade riešenia také, ktoré by motivovali ženy, aby nemuseli chodiť na tie potraty, to znamená vytvoriť sociálne, ekonomické, hospodárske, spoločenské podmienky na to, aby boli rodiny dostatočne zabezpečené, aby mali, ako hovorí Fico, tie istoty, že aj keď príde do rodiny neplánované dieťa, že ho nemusia dať zabiť. My sme predkladali viacero návrhov zákonov, či už to bol daňový bonus, alebo teraz najnovšie sme predkladali návrh zákona na predĺženie materskej na tri roky, zlepšenie zdravotnej starostlivosti alebo tá voľná nedeľa, ktorá by utužila ten rodinný život, skrátka množstvo, množstvo návrhov, takých podporných návrhov, ktorými by sme sa snažili vytvoriť lepšie podmienky na to, aby ženy nemuseli chodiť na potraty, tak je treba povedať aj tú druhú stranu mince, že ako sa snažíme vytvárať podmienky, aby ženy nemuseli chodiť na potraty, tak sa snažíme vytvárať podmienky aj na to, aby boli práva detí kryté, chránené zákonom.
Jeden z cieľov nášho návrhu zákona je aj to ukončenie tej morbídnej potratovej turistiky, to slovo "turistika" je naozaj ako, naznačuje, naznačuje na tú morbídnosť. Ja môžem povedať skúsenosť, lebo som poslanec aj Nitrianskeho samosprávneho kraja, takú zaujímavú skúsenosť zo zastupiteľstva Nitrianskeho samosprávneho kraja. Viete dobre, že v Leviciach je potratová klinika Mediklinik, kde sa robí rádovo tisíce potratov. Tisíce potratov ročne. Do zastupiteľstva Nitrianskeho samosprávneho kraja nám bol raz predložený návrh uznesenia, že nejaká firma, ktorá je tam podnájomca, žiadala o rozšírenie zdravotných alebo teda priestorov, kde poskytuje zdravotnú starostlivosť, a kraj z toho bude mať nejaký príjem, a preto úrad samosprávneho kraja odporúča zastupiteľstvu, aby toto uznesenie prijalo, lebo to bude finančne výhodné pre kraj, takže teda kraj zarobí nejaké peniaze z tohto nájmu. Ja, priznám sa, že som bol rozhodnutý hlasovať za, tak ako aj mnoho poslancov, lebo z tej debaty bolo zrejmé, že mnohí to idú podporiť.
Nakoniec ale úplne na záver debaty sa ako posledný prihlásil o slovo hlavný kontrolór Nitrianskeho samosprávneho kraja, kde povedal poslancom, že, vážení poslanci, ja si považujem za potrebné upozorniť vás, že hoci v papieroch máte napísané, že sa jedná o firmu poskytujúcu zdravotnú starostlivosť a že teda ide o rozšírenie ambulantnej či akej starostlivosti a pre kraj to bude finančným prínosom, v skutočnosti sa jedná o potratovú kliniku a keď to zahlasujete, tak v Leviciach bude ešte viac potratov a tá spoločnosť tam bude mať ešte lepšie podmienky. Po tomto vystúpení hlavného kontrolóra nastalo v zastupiteľstve niekoľkosekundové, desiatok sekundové ticho, ľudia po sebe pozerali a nakoniec ten návrh zákona, teda zákona, uznesenia zastupiteľstvom ani neprešiel. Ja som sa vtedy aj hlavnému kontrolórovi poďakoval, že na to upozornil, lebo keby sme, keby nevystúpil, tak v nevedomosti by som možno aj ja zahlasoval za to, aby sa v Leviciach vykonávalo ešte viac potratov.
Ten náš návrh zákona na sprísnenie potratovej legislatívy, ako sme povedali, ponecháva, ponecháva, nie zavádza, ponecháva tri výnimky pre vykonávanie potratov. Jedna je, jedno je to ohrozenie života matky. Tu povedať; tu treba povedať, že aj v tomto prípade ide o sprísnenie legislatívy, lebo súčasný zákon umožňuje vykonať potrat aj vtedy, pokiaľ je ohrozený, ohrozené zdravie matky alebo zdravý vývoj plodu. To znamená, my sme toto zredukovali, zakázali sme alebo navrhujeme zakázať postaviť mimo zákon tzv. potraty na recept, to znamená, že žena, dievča si prinieslo od lekára nejaké potvrdenie, napríklad od psychiatra, že tehotenstvo má negatívny vplyv na jej psychiku, ona trpí nejakými depresiami a necíti sa dobre a bla, bla, bla, čiže vypýtala si skrátka nejaký recept alebo od imunológa, že trpí chronickou nejakou angínou, nádchou alebo podobnými vecami, vypýtala si recept a na základe tohto receptu mohla ísť legálne na potrat a nemusela si to platiť sama. Čiže toto sme postavili mimo zákon, ponechali sme tam len tú možnosť vykonať potrat, pokiaľ by bol naozaj reálne ohrozený život matky, pretože to je aj z náboženského hľadiska kontroverzná vec, či má, či je lepšie nechať zomrieť ženu, ktorá má doma možno dve-tri deti, ktoré by ostali sirotkami, alebo či radšej má nechať zomrieť to dieťatko, ale zachrániť samu seba a venovať sa tým ostatným deťom. Je to veľmi a ja sa zase nejdem hrať na úlohu nejakého sudcu alebo nejakého Pána Boha, je to veľmi tragická a nešťastná udalosť, čiže do tohto my sme nechceli zasahovať, povedali sme si, že rozhodnutie v takýchto tragických a smutných prípadoch naozaj necháme na rozhodnutí tej ženy, tej rodiny, nech teda je v tom sloboda a nech sa rozhodnú podľa svojho vedomia a svedomia.
Ďalším dôvodom pre výnimku bol, bolo teda to znásilnenie alebo nejaký incest, sexuálne zneužívanie, to spomínal Marian Kotleba, že pokiaľ nevieme ako spoločnosť zabrániť páchaniu týchto trestných činov, a pravda je taká, že nikdy sa tomu nebude dať 100 % zabrániť, tak opäť sme to nechali na svedomí a vedomí rodičov, respektíve tej ženy samotnej.
No a tretia výnimka je tam ten, tie genetické vývojové poruchy. Mnohí nám to vyčítajú: Nacisti. Čítal som aj také názory z úst predsedu dokonca KDH, že tým, že sme ponechávali genetické výnimky, že sme nacisti. Pravda je taká, že tieto výnimky sú aj v súčasnej legislatíve explicitne povolené a čo si naši kritici ale nevšimli, že sme odstránili možnosť vykonávania potratov pri vývojových poruchách plodu. Ponechali sme síce genetické poruchy plodu, ale vývojové poruchy plodu, to znamená poruchy, ktoré sa dajú operačnými alebo inými zdravotnými zákrokmi po narodení dieťatka už efektívne modernou technológiou odstrániť, tie sme postavili mimo zákon, čiže veľmi výrazné sprísnenie a veľmi výrazné obmedzenie.
Mám tu toho ešte veľa, ale snáď potom viac ústne. Ďakujem pekne zatiaľ.

Ďakujem za slovo. Ďakujem ti, pán kolega Uhrík, že, za tento tvoj príspevok do rozpravy a vôbec aj za to naozaj, opakujem, citlivé predloženie, za ten citlivý návrh zákona, ktorý tu bol navrhnutý. Na začiatku svojho príspevku do rozpravy si spomenul, že sa, je nutné v spoločnosti pomáhať týmto ženám, aby v budúcnosti k tým potratom nedochádzalo. Ja s tým úplne sa stotožňujem, lenže dovtedy ono to zlo v tej spoločnosti existuje, takže, samozrejme, je veľmi dôležité tento prijať, tento návrh zákona a, samozrejme, zároveň spoločnosť aby aj, je povinná aj pomáhať ženám, pomáhať rodinám, pomáhať tým, ktorí si to dieťatko ponechajú.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Milan, ty si sa vo svojej rozprave pýtal, či je správna doba na predloženie tohto návrhu zákona, či je dostatočná spoločenská objednávka na sprísnenie zákona o umelom prerušení tehotenstva, respektíve o umelom ukončení tehotenstva. No ja si myslím, že aj keď nebolo v poslednej dobe o tejto téme verejne veľmi počuť, tak kým budú zabíjané tieto nenarodené deti, kým nezastavíme potraty úplne, tak táto téma bude vždy aktuálna. Dnes sme zhruba v polovičke volebného obdobia a my sme čakali tie dva roky na to, či príde nejaká iná strana, najmä nejaká koaličná strana, s takýmto podobným návrhom zákona vzhľadom na to, že si uvedomujeme, aká je priepustnosť našich návrhov zákonov, keďže sme opozičná strana, tak je, samozrejme, jasné, že koalícia nechce s opozíciou hlasovať. A ak by aj ten náš návrh zákona neprešiel, tak máme ešte stále dva roky na to, aby vznikol dostatočný priestor a spoločenský tlak na to, aby si túto tému niekto, ideálne, samozrejme, z koalície, túto tému osvojil.
Hovoril si aj o trende, že v skutočnosti je rastúci, aj keď sa nás mnohí snažia presvedčiť o opaku, ale ja som presvedčený o tom, že aj keby sa vykonával iba jeden potrat ročne, tak to bude stále téma, ktorá patrí do parlamentu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Milan, o tých záberoch si mal pravdu, čo si vravel na začiatku svojej reči. Umelé ukončenie tehotenstva, vražda výškrabom je to isté ako vražda, asistovaná samovražda, eutanázia či samovražda. Je to totižto totálny koniec jednej existencie a deje sa to veľmi brutálnym spôsobom, dosť podobným stredovekému mučeniu a porcovaniu na kolese. Ten maličký tvor, čo ho trhajú, všetko cíti. Keby existoval prístroj podobný 3D okuliarom a ten by simuloval pocity, rád by som ho nainštaloval každému mimovládkarovi, čo sa angažuje za umelé potraty. Aspoň na čas tak dlhý, ako dlho prebieha ten samotný úkon, to znamená 5 až 15 minút. Myslím, že by stačila jedna skúsenosť. Spôsobilo by mu to emocionálny šok a v rámci tohto môjho hypotetického pokusu aj trvalé psychické problémy s pravdepodobnou samovraždou na konci.
A to, čo si na konci hovoril o predsedovi KDH a jeho vyjadreniach, tak z jeho rečí si netreba robiť nič. Narušené persóny je potrebné najprv ľutovať a následne izolovať v liečebni.
Ďakujem za slovo.