31. schôdza

Pani poslankyňa Nehézová nie je v sále. Pán poslanec Beluský.

Ďakujem za slovo. Natália, ty si na začiatku svojho príspevku hovorila o Hippokratovej prísahe, teda o texte, na ktorý prisahajú budúci lekári. Ja si dovolím pripomenúť, že aj my poslanci Národnej rady Slovenskej republiky sme skladali prísahu, resp. sľub pri začiatku výkonu nášho poslaneckého mandátu, ktorý znel: "Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov, budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života".
Pri tejto príležitosti je treba pripomenúť to, čo hovorí ústava v druhom dieli, základné ľudské práva a dohody v čl. 15 ods. 1, citujem: "Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením." Preto ja dúfam a verím, že svedomie, vedomie a sľub, ktorý sme na začiatku volebného obdobia všetci dali, bude silnejší ako nejaký stranícky príkaz alebo dilema, či podporiť, alebo nepodporiť návrh zákona z dielne poslaneckého klubu Ľudovej strany Naše Slovensko.
Ďakujem.

Pán poslanec Schlosár.

Ďakujem za slovo. Kolegyňa Grausová tu citovala celú Hippokratovu prísahu v celom jej znení, ktorá; ten, kto ju dobre počúval, tak zazneli tam tie slová, že explicitne zakazuje lekárom vykonávať interrupcie a nielen interrupcie, ale aj už eutanáziu, ktorá je teraz popri interrupciách rozšírená v tých západných, tzv. demokratických štátoch.
No a práve na tomto možno najlepšie demonštrovať tú dvojitú falošnú morálku všetkých tých tzv. liberálov, humanistov a ochrancov ľudských práv, ktorí na jednej strane vlastne sami čerpajú z toho antického odkazu humanizmu a Hippokrata majú za taký prototyp humanistu, no a na strane druhej obhajujú legislatívu, ktorá umožňuje bezbrehé vraždenie nenarodených detí. Ale v skutočnosti práve títo liberáli, ktorí majú teda plné ústa všetkých tých ľudských práv a slobôd, tak sú reálne v skutočnosti horší ako fašisti, lebo ešte ani tí nezabíjali vlastné nenarodené deti len a na základe toho, že nejaká žena príde a podpíše nejaké formálne tlačivo a na základe toho jej teda vykonajú potrat. Ešte aj oni mali väčšiu úctu k životu, keď už nie cudzích, tak aspoň k životu svojho vlastného národa.
Ďakujem.

Pán poslanec Kecskés.

Ďakujem za slovo. Natálka, ďakujem ti, že si nám túto svoju rozpravu venovala takému lekárskemu pohľadu a Hippokratovej prísahe. A je dobré, že tu odznela, teda pripomenie ľuďom, ako znie a ako by sa lekári mali podľa tejto prísahy správať.
Ale presne dnes uplynul mesiac čo bol odsúdený na smrť maloletý Alfie Evans, bolo to 28. apríla, kedy, bohužiaľ, skonal. A dala si to do kontextu, že zabíjame tu nenarodené deti, ktoré sa nemôžu nejakým spôsobom chrániť, ale už aj zabíjame, dnešná spoločnosť, dnešná liberálna spoločnosť zabíja už aj narodené deti. Len preto, že jeden sudca sa rozhodol a povedal si, že malý Alfie, že mu bude lepšie, keď zomrie, že bude sa mu horšie žiť, tak len na základe rozhodnutia jedného človeka musel zomrieť. Bolo mu odopreté jedlo, bolo mu odopreté, odopretá voda, vstup rodičov do jeho miestnosti, policajti strážili jeho izbu, kde musel zomrieť len preto, aby proste neprežil a aby si sudca nejakým svojím spôsobom toto ego svoje na ňom nabalil. Čiže nezabíjame len nenarodené deti, ale už aj narodené deti.
Ďakujem.

S reakciou pani poslankyňa Grausová.

Ďakujem všetkým mojim cteným kolegom za vaše príspevky, za vaše faktické poznámky, ktoré sú naozaj podnetné. A chcela by som sa vyjadriť len k tej faktickej pána poslanca Uhríka, že áno, myslela som to tak, keď som spomínala otcov, jednak že sa podieľajú tiež na týchto zločinoch. A na druhej strane z úst feministiek často počúvame: Muži, nestarajte sa do nás, do žien! Ja si myslím, že aj muži majú svedomie a že muži takisto, že sú rovnocenní ženám ako bytosti a že muži takisto majú právo a povinnosť zastávať sa bezbranných a majú právo bojovať za spravodlivosť a bojovať proti nespravodlivosti. Čiže to je, tam niet rozdielu medzi mužom a ženou. Muži majú takisto povinnosť a majú takisto právo, keď sa deje niečo zlé a keď sa deje vražda, majú právo a povinnosť jej zabrániť. Ďakujem. Čiže majú do toho čo hovoriť. Aj muži majú do toho čo hovoriť, hoci to najväčšie bremeno napokon ostáva na žene, ale aj muži majú do toho čo povedať. Čiže nie: Muži, nestarajte sa do nás žien a do nášho tela!
Ďakujem.

Ďakujem.
Ďalší v rozprave vystúpi navrhovateľ. Nech sa páči, pán Kotleba.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda.
Kolegyne, kolegovia, Natália, budem reagovať takým krátkym vystúpením na tvoj príspevok predošlý, lebo naozaj to nebude až tak krátke, aby sa to zmestilo do faktickej poznámky. Chcem sa ti poďakovať za tento tvoj veľmi kultivovaný prejav. Chcem sa ti poďakovať ako poslankyni Národnej rady, ale chcem sa ti poďakovať tiež ako žene a chcem sa ti poďakovať najmä ako lekárke. Si to tak citlivo, jemne, ale pritom z viacerých pohľadov zhrnula a povedala, že naozaj to, čo som povedal ja, a to, čo povedal Miňo Uhrík vo svojom písomnom vystúpení alebo teda vo svojom vystúpení ako písomne prihlásený za klub, malo určité, určité zameranie, určité myšlienky, ale jednoducho ty si tomu dala úplne, úplne taký jemný citlivý rozmer.
Hovorím to preto, lebo tí lekári, ktorí s nami spolupracovali na tejto naozaj precízne vypracovanej novele zákona o umelom prerušení tehotenstva, sa v podstate zhodovali na tom, že sú dve skupiny lekárov dnes, asi na Slovensku, ale možnože to platí, budeš môcť, bol by som rád, keby si potom zareagovala a povedala, či to platí teda na lekárov všeobecne, čo ja, samozrejme, posúdiť neviem. A síce jedna skupina lekárov je alebo, no, je taká, že odmietajú a nerobia, nejakým spôsobom sa nepodieľajú na tých potratoch. A druhá skupina je tá, ktorá síce robí alebo sa podieľa na potratoch, ale vnútorne s tým nesúhlasia, odmietajú to a veľmi, veľmi ich to duševne ničí.
Tá tretia skupina, ktorá by tu možno mnohým chýbala, že som na ňu zabudol, a to lekári, ktorí to robia a nemajú s tým problém, je tak malá podľa tých vyjadrení tých našich odborníkov, je tak malá, že vlastne sa ani nedá hovoriť o tom, že by nejaká takáto lekárska skupina mohla byť alebo že by sme takýchto lekárov mohli skupinou nazvať. Preto budem rád, keď to ty nejakým spôsobom dáš na to svoje stanovisko, lebo keď sme pripravovali naozaj veľmi dlho a po mnohých takých malých krokoch túto novelu a vieme u nás v klube, ako ťažko sa rodila, akými obrovskými zmenami a, ja neviem, tými turbulenciami prechádzala, tak veľkú úlohu pri koncipovaní tohto finálneho materiálu tvorila teda aj tá diskusia v rovine etickej a morálnej. A tam tí lekári, tí gynekológovia, pôrodníci povedali jasne: Ak sa takýmto spôsobom výrazne z pohľadu interrupcií obmedzia tie interrupcie vykonávané na recept, keď to musím tak povedať, tak my ako lekári, ktorí sme v tom zapojení, budeme veľmi šťastní a spolu s nami budú šťastní aj všetci tí ostatní zdravotnícki pracovníci, ktorí sa musia alebo ktorí sa z nejakého dôvodu na tom podieľajú, pretože všetci tí bez ohľadu na postavenie, sanitár, sestra, lekár, všetci tí majú s tým obrovský problém. A budeme vám šťastní nielen za to, že pomôžete obmedziť, alebo vďační, budeme vám vďační nielen za to, že pomôžete obmedziť na Slovensku vykonávanie týchto potratov, najmä potratov na žiadosť tej matky, tie bezdôvodné potraty, ale potom aj tie ďalšie, ale sa vyjadrili tí lekári, že nám budú vďační najmä za to, že ich samotných oslobodíme od tej hroznej úlohy podieľať sa na vykonávaní potratov. A že to bude z ich pohľadu ako ľudí, ktorí sú v tom zapojení, to najväčšie víťazstvo, samozrejme, okrem záchrany tých nenarodených nevinných detí.
Tak práve preto potrebujem zdôrazniť a podčiarknuť tieto tvoje slová ako poslankyne, lekárky, že ty vlastne aj keď nie si gynekologička, si úplne z iného odboru, ale ty si vlastne úplne teraz a bez nejakej vzájomnej dohody alebo nejakej koordinácie, synchronizácie si len inými slovami vyjadrila vo forme tvojho maximálne kultivovaného a neskutočne pekného prejavu to, čo tí ľudia hovorili v rámci tých pracovných debát. Mne išli až zimomriavky, keď som ťa počúval, a napĺňalo ma to takou obrovskou radosťou z toho, že naozaj to asi veľká miera tých lekárov takto na Slovensku vníma a že možno aj tí lekári samotní jednoducho pridajú svoju ruku k dielu pre to, aby sme spoločne dokázali toto zlo vo forme potratov a zabíjanie teda tých detí nejakým spôsobom obmedziť a minimalizovať. Poviem to aspoň tak informaticky, technicky, minimalizovať, že keď už to nevieme úplne zastaviť a vieme, aká je nálada v tej spoločnosti, tak môžme použiť nejakú tú funkciu na minimalizovanie tohto celého. A ja si myslím, že tú funkciu na minimalizovanie sme v tomto prípade, v prípade nášho návrhu použili vo veľmi, veľmi silnom a výraznom zastúpení alebo význame.
Druhá vec, Natália, ktorá ma veľmi zaujala v tvojom vystúpení, tak bolo to porovnanie ochrany, porovnanie ochrany tej živej prírody, tých zvierat vo všetkých vývojových štádiách. Že vlastne my ako keby sme zase rozlišovali a rozdeľovali úplne účelovo to, že zvieratká ideme chrániť vo všetkých vývojových štádiách, ale človeka nie. Človeka vo všetkých vývojových štádiách chrániť nemusíme, nebudeme a ani to nerobíme, pretože človeka stačí chrániť v tom finálnom vývojovom štádiu, to znamená narodeného jedinca. Ale zvieratá ideme chrániť aj v tých predchádzajúcich, v tých skorších vývojových štádiách.
No a toto, ak ťa niekto pozorne počúval, Natália, tak naozaj si musel vstúpiť do svedomia a povedať si, kam sme sa to ako spoločnosť dostali? Kam sme sa ako spoločnosť dostali, že nenarodené dieťatko je menej; a teraz to bude možno drsné, ale poviem to tak, nebudeme sa tu hrať na nejaké ružové okuliare; nenarodené dieťatko je menej ako nejaké vajce chráneného vtáka. Musím to tak povedať. Pretože kým dnes nejaký pytliak vyberie, rozbije hniezdo nejakých chránených či dravcov, alebo to je jedno, akého druhu, tak mu hrozí normálne trestnoprávny postih, v konečnom dôsledku aj odňatie slobody, trest odňatia slobody. Ale vývojové štádium človeka, ktorý už v tom brušku rastie a vyvíja sa, to už ani nie je nejaké vajce, to je živý, dýchajúci človek s bijúcim srdcom a za jeho zabitie, za jeho zabitie nehrozí nič.
Toto keď, Natália, toto keď som počul, ja ti veľmi pekne chcem naozaj poďakovať, lebo aj ja som ten môj prejav hovoril trošku iné argumenty, iné, iný pohľad na vec. Milan Uhrík tak isto, ten tam veľmi vhodne zakomponoval tú ekonomickú otázku, ale toto, čo si povedala, to je nielen veľmi dôležité a že to zaznelo a ešte z tvojich úst ako poslankyne, ženy, lekárky, ale je to doslova mrazivé aspoň z môjho pohľadu. Lebo keď si to porovnáme, tak po tomto, po tomto, čo tu dnes zaznelo od teba, nikto z tých ľudí, ktorí nebudú hlasovať za túto novelu na ochranu života nenarodených detí, nemá právo už hovoriť o žiadnom fašizme, rasizme, proste o ničom takom v súvislosti s čímkoľvek, kýmkoľvek. Pretože ak niekto úplne dobrovoľne, vedome, vedome a s tým, že predtým prisahal na Ústavu Slovenskej republiky ako poslanec Národnej rady bude podporovať to, že vajcia chránených vtákov alebo mláďatá nejakých zvierat sú viac ako ľudia, ktorí sú vo vývojovom štádiu, že sa vyvíjajú v tom brušku tej maminky, tak tí ľudia sú buď psychopati, ktorí to takto budú rozhodovať, alebo jednoducho nemajú to všetko v hlavách v poriadku, lebo to sa nedá s plným vedomím a čistým svedomím povedať, že áno, ja neviem, svište, kamzíky, bobry a, ja neviem, kane a nejaké orly ideme chrániť aj ich hniezda, aj ich vajíčka, ale ľudí, maličké deti chrániť nejdeme. To sa nedá povedať pri plnom vedomí a čistom svedomí poslanca Národnej rady. To sa nedá. Takto sa k tomu naozaj nemôže postaviť nikto, kto dal ruku na tú Ústavu Slovenskej republiky, kde je to jasne napísané, že život človeka je hodný ochrany aj pred narodením.
Ak to teda takto bude, ak to teda takto bude, tak ja neviem. Ja; to bude, to bude naozaj vážne, lebo pred chvíľkou sme tu rozprávali alebo v tých predošlých vystúpeniach sme tu rozprávali o tom, že tento istý parlament, tento istý parlament, táto istá Národná rada, títo istí poslanci celkom nedávno schválili novelu zákona o veterinárnej starostlivosti, kde teda staviame tie domáce zvieratá a zvieratá z chovu nad úroveň, čo sa týka ochrany života nenarodených detí? No ale, ty si to, Natálka, povedala ešte krajšie v porovnaní k tým vývojovým štádiám aj tých divých chránených zvierat. Takže ja ti veľmi pekne ďakujem.
Ja dúfam, že tvoj prejav si vypočujú mnohí, najmä teda tí, ktorí chcú chrániť prírodu, lebo to chceme asi všetci, ale ktorí zároveň nechcú chrániť nenarodené deti. A zmenia svoj postoj nie v tom, že by nechceli chrániť prírodu, lebo to chceme naďalej všetci, ale v tom, že budú chcieť chrániť aj tie nenarodené deti.
Ďakujem pekne, Natália.