31. schôdza

Ďakujem za slovo. Rasťo, veľká škoda, že si nestihol dočítať celý svoj príspevok, ktorý bol nabitý naozaj veľmi zaujímavými argumentami. Ja som sa pozastavil nad jednou vecou, keď si hovoril o tom, že niektorí tí aktivisti alebo odporcovia tej ochrany nenarodených detí tvrdia, že, že ten plod sa stáva človekom, až keď začne vnímať bolesť, až keď sa mu vyvinie tá nervová sústava. Ale ja som si našiel na internete, že existuje tzv. Marsili syndróm, to je genetická vada, ktorá spôsobuje, že človek necíti vôbec žiadnu bolesť, čiže to je to isté, ako keby títo ľudia tvrdili, že môžme ľudí trpiacich týmto syndrómom v podstate kedykoľvek zabiť, pretože nemajú či už dostatočne vyvinutú nervovú sústavu, alebo akýkoľvek iný problém.
No a na začiatku si hovoril, že už na Slovensku bolo zabitých viac ako jedna celá alebo skoro 1,4 mil. nenarodených detí. Žiaľ, tieto deti už nemôžeme zachrániť, ale máme teraz veľkú príležitosť a možnosť zachrániť tisíce, desiatky tisíce, možno stovky tisíc detí v budúcnosti aspoň tu na Slovensku.
Ďakujem.

Rasťo, to prirovnanie tej potratovej genocídy k tomu holokaustu to bolo naozaj veľmi, veľmi trefné a s tým sa môžem len stotožniť. A ako som to aj hovoril v podstate v rozprave, to znamená, že v princípe nevidím rozdiel medzi tým, či niekto opovrhuje nejakou inou rasou na základe toho, že je presvedčený, že je biologicky menejcenná alebo teda ešte biologicky nie je rovnako vyvinutá, proste rasisti ako si to predstavujú, tak takisto proste ľudia, ktorí argumentujú tým, že deti môžu byť alebo tie malé deti, ktoré sa nachádzajú ešte v lone matky, môžu byť potratené len kvôli tomu, že ešte nedosiahli istý stupeň biologického vývoja, tak medzi týmto rozmýšľaním a rozmýšľaním toho rasistu, ktorý sa tiež odvoláva na nejakú biologickú vyspelosť a nevyspelosť, v podstate nevidím nijaký rozdiel, lebo je to úplne v princípe to isté.
Čo sa týka toho, že čo je viac, právo na súkromie alebo právo na život. Je samozrejmé, že my ideme a rešpektujeme právo na súkromie každého človeka, veď predsa každý človek – či už muž, alebo žena – má právo, rozmýšľa, rozhoduje sa, s kým si do postele ľahne, s kým si neľahne, čo tam budú robiť, akú ochranu použijú, veď predsa už nie sme nejaké malé deti alebo existujú rôzne formy ochrany, čiže to právo na súkromie, samozrejme, existuje a my ho rešpektujeme, akurát treba aj toto právo brať s istou zodpovednosťou.
Spomínal si tiež, že niektorí argumentujú tým, že sa boja, aby im politici neurčovali, čo majú robiť. To znamená, že mne žiadny politik nebude určovať, koľko mám mať detí, koľko nemám mať detí a tak ďalej. My ale týmto návrhom predsa neurčujeme to, koľko má mať kto detí. To by bolo vtedy, ak by sme určovali, že rodina môže mať maximálne tri deti a všetky ostatné musia ísť na potrat alebo musí mať minimálne tri deti a ak nebude mať, tak si ich musí adoptovať. To znamená, samozrejme, proti takémuto extrémnemu niečomu by som bol aj ja ako prvý, to ako, to je neprípustné, aby politici takéto niečo určovali, ale povedať, že dieťa, ktoré už je počaté, ktoré už je v lone matky, si zaslúži ochranu, to vôbec neznamená to, že politici sa idú starať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Rasťo, vo svojom príspevku si spomínal, že dnes je na Slovensku asociálom venovaná iná alebo sú venované finančné prostriedky omnoho viacej ako mladým rodinám alebo, resp. slobodným mamičkám. To je holý fakt, veď každý z nás – minimálne z Ľudovej strany Naše Slovensko – sa stretávame s verejnosťou a aj takéto otázky padajú na našich stretnutiach, a uvedomujeme si, že z tretieho sektora tu strašne prevláda veľká miera propotratovej aktivity.
Ja si pamätám, že možno v nejakom šiestom, siedmom ročníku na základnej škole ešte, keď som tam teda chodil, tak fungovali takzvané osvety alebo, respektíve púšťali nám tam kazetu s potratom a respektíve už vtedy učitelia nám hovorili, že je to zlé, že si dvakrát máme rozmyslieť, rozmyslieť svoje činy a respektíve svoje rozhodnutia, čiže taká mierna sexuálna výchova, ale dnes na základných školách a tobôž nie na stredných školách to absolútne absentuje, čiže tá osveta tam má byť a je namieste. A garant istoty pre žien má byť štát. Preto aj na budúcu júnovú schôdzu pripravujeme z našej strany ďalšiu novelu, ktorá sa má postarať alebo, respektíve má byť motivátorom pre mladé rodiny a minimálne slobodné mamičky, aby si, aby si to dieťa nechali, aby teda boli finančne kryté a nemuseli alebo nemuseli rozmýšľať nad alternatívou, čiže potratom takéhoto dieťaťa.
Ďakujem.

Rasťo, ty si vystúpil naozaj v tom najlepšom možnom čase s tvojím príspevkom, pretože práve v čase tvojho vystúpenia vyšli na nete správy o tom, že kotlebovci síce žiadajú obmedziť alebo zastaviť potraty, ale neodsúdili zabíjanie židovských detí počas druhej svetovej vojny, a ty si to presne v tom čase spravil. Čiže ja ti za to ďakujem a dúfam, že všetky tie médiá falošné sa ospravedlnia.
A ešte sa ti chcem poďakovať za to, že ako člen Ústavnoprávneho výboru Národnej rady si jasne venoval svoj čas a svoj priestor v prejave aj posúdeniu činnosti súdov – či už súdov slovenských, alebo európskych – v otázke ochrany života nenarodených detí. A aj keď teda zatiaľ ten trend je negatívny a tie súdy sa nechajú zmasírovať vo veľkej miere tými mimovládkami a tou liberálnou propagandou a potom rozhodujú tak, ako rozhodujú, tak verím, že príde čas, keď budú tie súdy, ktoré o tom rozhodujú, obsadení, obsadené ľuďmi ako si napríklad aj ty alebo mnohí iní, ktorí úplne jasne stoja na strane ochrany života a ktorí z pohľadu sudcov a z pohľadu tých najväčších, najväčších kapacít a morálnych kapacít budú môcť rozhodnúť o tom, že áno, ochrana života je tu, je to prvoradá úloha pre každý slušný, civilizovaný štát a podľa toho budú vyzerať aj tie rozsudky.
A tí, ktorí nás kritizujú za tie, tú druhú svetovú vojnu, za holokaust a podobné veci, ako keby nevedeli čítať, ako keby nechápali, že my v tej novele chránime všetky deti, absolútne všetky deti bez akéhokoľvek rozdielu, no len je to niekedy veľmi ťažko žiadať od rýchlokvasených novinárov a absolventov alebo nejakých členov mimovládok schopnosť čítať.

Ďakujem za slovo. Rasťo, to, čo si hovoril o inštitúciách v rámci Európy, ako umožňujú umelé ukončenie tehotenstva, je pravda. Je tiež pravda, že je to znak totalitarizmu. No čo sa môžme čudovať, však na čele Európskej únie a európskych inštitúcií je kombinácia drzých marxistov a liberálov. Úspešne rozvrátili svoje vlastné krajiny.
A ešte niečo k tomu. Už myšlienka Európskej únie a Európskej komisie vznikla pred druhou svetovou vojnou. Jej autor bol Walter Hallstein. On prišiel na svoju originálnu myšlienku Európskej komisie. Bol to prominentný nacistický právnik, zastupoval nacistické Nemecko na mnohých konferenciách v zahraničí, hlavne s Talianmi. Bol člen Národnosocialistickej aliancie ochrancov práva. Vytvoril univerzálny a kozmopolitný plán na svetovládu, takzvaný Weltherrschaftsplänen. Minule som o tom v rozprave doučil históriu Kaliňáka. Poučil som ho aj to tom, že Hallstein bol po vojne prvý predseda EK, Európskej komisie.
No a to, že Európska únia, Európska komisia, súdy, umožňujú potraty, je práve vytváranie kozmopolitného univerzálneho, realizácia kozmopolitného univerzálneho plánu Weltherrschaftsplänen. Cieľom je zničiť národy, zmiešať ich s prišelcami z Afriky a vytvoriť masu, polotmavú masu s IQ približne na čísle 70 až 80, tá sa bude dať ľahko ovládať.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem. Ďakujem ti, Rasťo, za tvoju rozpravu, za tvoj prejav v rozprave. Chcem znova zopakovať, lebo si tam spomínal to právo na slobodu, znova opakujem, zákaz zabíjania a právo na život človeka sú najzákladnejšie práva, ktoré, tieto práva sú nadradené všetkým ostatným ľudským právam, či už právam získaným, alebo priznaným. To znamená, nadradené aj akejkoľvek slobode rozhodovania sa a iným právam. Ďakujem.
A ďakujem ti ešte aj za to, že si sa dištancoval, pretože, samozrejme, že tí, ktorí nás nenávidia a ktorí nechcú, tí, ktorí majú oči a nevidia a majú uši a nepočujú, si neuvedomujú, že my sme sa už viackrát dištancovali aj od nacizmu, aj od fašizmu a že s týmito ideológiami my nemáme nič spoločné, tak ako nemáme nič spoločné ani s ideológiou boľševizmu v Rusku v roku 1917 a pokračujúc tak ďalej.
Ďakujem.

Rasťo, veľmi dobré vystúpenie skutočne, ja som rád, že sa do tejto témy čoraz viac a viac prinášajú ďalšie a ďalšie argumenty, ktoré jasne hovoria o tom, že ochrana života nenarodených detí je čosi principiálne, na čom by sa mali zhodnúť úplne všetci normálni zdravo uvažujúci inteligentní ľudia. Tu je ale ten problém, že tí liberálni fanatici, tí neomarxisti, extrémisti, skutoční extrémisti, ktorí do nás šijú zo všetkých strán, akí sme fašisti len preto, že chceme údajne zobrať ženám možnosť voľby, že chceme chrániť tie nenarodené deti, čo si to chceme dovoliť proste, že ľudský život má mať ochranu, tak tu nikto z nich nie je, nevystupujú, nebijú do nás aktívne, lebo by som chcel naozaj vidieť, ako sa tam nejaký liberálny fanatický extrémista postaví a bude prezentovať tie svoje pohľady na svet, že áno, podľa mňa to je správne, že ho zabijeme, to dieťa.
Lebo tie argumenty, ktoré tu už zazneli počas celej diskusie o tomto návrhu, jasne ukazujú, že to, čo prezentujú liberáli alebo tí, ktorí hovoria o tom, že vraždenie nenarodených detí je vlastne v pohode, že to vlastne ani argumenty nie sú a že na všetko je veľmi úplne, veľmi jednoduché kontrovať a vysvetliť, že to, že to v podstate nemá žiadnu relevantnú hodnotu, ktorá by vôbec za diskusiu stála. Lebo keby tam stál ktokoľvek a začal by hovoriť o plných detských domovoch, o práve ženy na voľbu; dobre, žena má mať právo na voľbu, ale ja tu hovorím aj o zodpovednosti. Žena sa môže sama rozhodnúť, má voľbu, či bude robiť veci, ktoré potom vedú k otehotneniu, alebo ich robiť nebude a či následne prijme zodpovednosť za to, čo urobila. Pretože mať voľbu na ukončení, na ukončení života cudzieho človeka, to nie je ona sama, mať voľbu ukončiť cudzí život, áno, to možno je riešenie, ja priznávam, možno to je riešenie v tej situácii. Možno pre mňa by bolo riešenie ukončiť život nejakého iného človeka, prečo potom mám byť súdený za vraždu? Jednoducho, to je úplne to isté, ak je vražda kohokoľvek riešením mojej situácie, poďme to zlegalizovať, keď takto to tí liberá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Rasťo, som rada, že si okrajovo načrtol, čo sa deje v maternici po oplodnení vajíčka spermiou, čo sa deje v prvých 12 týždňoch s embryom v tele matky. Hovoríme tu od rána o legislatíve, o mimovládkach, o matke, o otcovi, o dôvodoch potratu, ale musíme tiež hovoriť aj konkrétne o tom živote, ktorý v maternici začal spojením spermie a vajíčka. Ale bližšie teda budem hovoriť v rozprave, ale ďakujem, že si túto tému načal, a teda ja nadviažem na ten tvoj prvotný predhovor.
Ďakujem.

Ďakujem všetkým kolegom za reakciu na moju rozpravu. Ja by som chcel naozaj upriamiť pozornosť na to, čo som hovoril v rozprave. To, čo sa možno menej, o čom sa menej hovorí v tejto rozprave a to konkrétne teda ten fakt, kedy človek je človekom, pretože to je práve tá debata alebo tá časť debaty, o ktorej tí propotratoví aktivisti chcú čo najmenej hovoriť, ktorej sa boja ako čert kríža, pretože ak by aj oni si uvedomili alebo by jednoducho priznali ten fakt, že človek je človekom od počatia, tak potom všetka tá ostatná argumentácia o ekonomických, sociálnych dôvodoch, o tom, že dievčatá otehotnejú príliš mladé alebo, zase naopak, príliš staré a tak ďalej, jednoducho všetky tieto argumenty, ktoré sa najčastejšie spomínajú, by padli v tom momente, keby, kedy by títo, títo potratári jednoducho uznali, že človek je človekom od počatia. Čiže myslím si, že od práve od tohto, od tejto debaty by sa to malo potom ďalej odvíjať.
Ďakujem ešte raz.

Ďakujem za slovo, chcem sa ospravedlniť mojej kolegynke Janke Nehézovej, len ja mám pocit, že ty nadviažeš potom v tej svojej rozprave na mňa, asi na túto moju tému. Tak, lebo v rozhovore som to tak pred tým, ako sme sa rozprávali.
Takže dovoľte, aby som teda začala takto. Niečo, už tu padlo meno profesor Bernard Nathanson. Profesor Bernard Nathanson, narodený v roku 1926 v New Yorku, zomrel roku 2011, bol americký gynekológ židovského pôvodu. Spočiatku propotratový a neskôr protipotratový aktivista. Významne sa podieľal na presadzovaní propotratových zákonov, viedol najväčšiu potratovú kliniku v New Yorku. Bol zodpovedný asi za 75-tisíc potratov. On osobne vykonal minimálne 5-tisíc potratov, teda zabití nenarodených detí, vrátane zabitia svojho nenarodeného syna. V roku 1984 bol autorom dokumentárneho filmu Nemý výkrik, Silent Scream, v ktorom je pomocou ultrazvuku zobrazené vykonanie potratu 12-týždňového plodu. Neskôr vytvoril ďalší film Zatmenie rozumu, ktorý podrobne zobrazuje umelý potrat 20-týždňového plodu. Posledný potrat vykonal profesor Nathanson začiatkom roku 1979. Vo svojej autobiografií napísal, že vývoj ultrazvukovej technológie, ktorý mu umožnil vidieť obrazy nenarodených detí, spôsobil zmenu jeho srdca. Stal sa zanieteným aktivistom za život a tvrdil, že potrat je najohavnejší holokaust.
Dovolím si, citujem z jeho slov: "Keď sa spätne ohliadnem na 25 rokov, ktoré ma delia od toho odpudzujúceho fanatického diania odohrávajúceho sa na telách ťarchavých žien a ich zabíjaných bábätkách, zmocňuje sa ma zdesenie, ako nekriticky sme k svojej veci pristupovali. Aké veľké a morálne, duchovné vákuum bolo v jadre tejto obludnej činnosti a z toho, ako nespochybniteľne istí sme si boli vysokým stupňom morálnej oprávnenosti nášho počínania. A ono to bolo všetko také odporné! Prečo sme nedokázali vytvoriť spojenie medzi etikou a morálkou? Medzi krikľavou zadubenosťou a hroznou nemorálnosťou konania ako takého? Prečo sme my neprišli na to, že čo je ohavné, že je aj hanebné? Podľa smerníc museli potratoví lekári preskúmať obsah nádoby, ktorá visela na konci odsávacieho zariadenia, a zistiť, či v nej bolo správne množstvo častí plodu, osobne teda každý deň prezreli takmer tucet pozostatkov po potratoch. A na konci zmeny sme sa vrátili k svojim rodinám, k svojim ženám a k svojim deťom."
Dovolím si teraz zacitovať teda niečo. "Lekári sa podujímajú na dlhé a namáhavé štúdium. Celý život sa vzdelávajú, osvojujú si nové pracovné metódy a zručnosti. Učia sa poznávať choroby ducha i tela, aby potom mohli svoje špeciálne schopnosti, v ktorých sa kvalifikovali, používať v prospech chorých. Odmenou sú im aj peniaze, zvláštne uznanie zo strany kolegov, potlesk širšej verejnosti a, čo je azda maximum všetkého, opojný, povznášajúci pocit, ktorý sprevádza posvätné privilégium môcť oprávnene vnikať do iných tiel.
Pri opise lekára musíme povedať minimálne toto: Lekár je maximálne vzdelaný technik, ktorý je denne vystavený nesmierne silným materiálnym a duchovným pokušeniam. Skúsil som, že iba tí, ktorí postavia nesmiernu váhu lekárskych povinností a zodpovednosti na vnútorný duchovný základ, iba tí odolávajú vo svete medicíny zvodom svetských pokušení – toku peňazí, bubnovej paľbe pochlebovania a opojným vplyvom zvláštnych privilégií.
Nie náhodou boli veľkí dávni lekári a vedci veľmi nábožní. Hippokrates zvolil, zložil svoju prísahu na bohov. Aristoteles, azda najväčší empirický vedec všetkých čias, uctieval ideu boha ako najvyššieho hýbateľa. Cladius Galén, ktorý postavil svoje dielo na Aristotelovi a Hippokratovi, sa veľmi skoro hlásil k monoteizmu a vážili si ho aj arabskí a hebrejskí lekári, ktorí šli v jeho šľapajach. Aj rabín, rabín Moše ben Maimon, čiže Maimonides, kodifikátor Talmudu, bol talentovaný lekár na Saladinovom dvore v Egypte a napísal Sprievodcu pre zmätených, v ktorom sa pokúšal zjednotiť prvky duchovnosti s lekárskou vedou. William Harvey, objaviteľ krvného obehu, bol presvedčený o existencii najvyššej tvorivej inteligencie a horlivo praktizoval svoju protestantskú vieru. Bez takého jednoznačného vedenia k šľachetnosti je veľmi pravdepodobné, že lekári, ktorí sú vystavení oveľa väčším pokušeniam než väčšina iných ľudí, aj oveľa hlbšie padnú.
Bol to ultrazvuk, ktorý po prvý raz umožnil pohľad do vnútra maternice. Po prvý raz som začal premýšľať o tom, čo sme to po celý čas na klinike vlastne robili," pokračuje Bernard Nathanson. "V roku 1974," to znamená pred 40 rokmi, vtedy, keď to písal, "som napísal článok, v ktorom som hovoril o mojich zväčšujúcich sa pochybnostiach a úzkostiach ohľadne toho, čo som tak dlho robil. Odvážne a otvorene som tvrdil, že som 60-tisíc ráz spôsobil smrť a že plod je život.
Nemám nijaké vážne pochybnosti o tom, že od začiatku tehotenstva existuje v tele matky ľudský život. Život je pre nás všetkých, je to plynulé spektrum, ktoré má svoj začiatok v tele matky a končí sa smrťou, a časti tohto spektra sa označujú výrazmi ako plod, kojenec, dieťa, adolescent a dospelý. Musíme si konečne odvážne priznať, že sme sa tu; že sa tu pri potrate ničí ľudský život na zvláštnom stupni vývoja. A keďže väčšina tehotenstiev prebieha úspešne, musíme sa na potrat pozerať ako na ukončenie procesu, ktorého výsledkom by v opačnom prípade bol nový občan sveta. Popieranie tejto skutočnosti je najpríkrejšou formou morálneho uhýbania. Keby som ten článok písal po dvadsiatich rokoch; to je okolo roku 1994 až 1997; na základe nových informácií o genetike a reprodukčnej technológie, oplodnenie v skúmavke, tvrdil by som, že ľudský život začína dokonca ešte skôr, už v komplexnom procese oplodnenia, naozajstnom to zázraku chémie, fyziológie a molekulárnej biológie vo vnútri vajcovodu.
Keď príde oplodnené vajíčko, ktoré sa pomaly začína deliť a organizovať, do maternice, život už pulzuje celé tri dni. Mladosť, dospelosť, staroba, to všetko sú úseky postupujúceho spektra života. Keď som začal študovať fetálnu medicínu, svitlo mi konečne, že deväť mesiacov pred narodením je len ďalším úsekom tohto spektra. Znie to takmer ironicky, ale tých deväť mesiacov môže byť najdôležitejších z celého nášho života. Vtedy sa začínajú formovať naše orgány, mozog a my prežívame vtedy prvé zmyslové skúsenosti. V matkinom tele možno rozlišovať napríklad rozličné druhy hudby. To znamená, že dieťa, embryo, dokáže rozlišovať rôznu hudbu. Dieťa dokáže vycítiť, či sa matka má dobre, či je šťastná alebo nie, či sa boji a tak ďalej. Prvých deväť mesiacov, to je čas učenia, v ktorom sa človek organizuje. Ukončenie života v tomto štádiu je teda neakceptovateľné. Je to zločin. Teda potrat je zločin.
Jednoducho niet pochýb o tom, že aj embryo v najranejšom štádiu je ľudskou bytosťou. Celý jeho genetický kód a všetky jeho vlastnosti sú nesporne ľudské. Je živé, sebaurčujúce a nie je tou istou bytosťou ako matka. Je samostatným celkom. Najpresvedčujúcim argumentom je to, že embryo je už od najranejšej fázy pred zahniezdením v maternici autonómnou, hoci závislou ľudskou bytosťou so všetkými svojimi morálnymi následkami, čo nazývam vektorová teória života. Z väčšiny embryí sa stanú zdravé, dokonale sformované ľudské bytosti, ktoré šťastne nasledovali vektor života. Ako keď sa surfer kĺže po perfektnej vlne. Na začiatku nášho života zaujíma vektor najpozitívnejšiu pozíciu. Počas starnutia sa nemilosrdne odkláňa k tej najnegatívnejšej. Embryá sú závislé bytosti, aj plody. Aj predčasne narodené deti sú závislé bytosti, aj novorodenci sú závislé bytosti. A vlastne my všetci sme závislými od náklonnosti a tolerancie druhých a od rozličných biologických a lekárskych zariadení a prístrojov a sluchových aparátov, okuliarov, kardiostimulátorov, dialýzových prístrojov, operácií, liekov a tak ďalej a tak ďalej. Som lekár," hovorí profesor Nathanson, "a preto viac dôverujem overiteľným informáciám než nejakým hmlistým a subjektívnym údajom. A preto verím, že oplodnená vaječná bunka, zygota, je nové indivíduum.
Keď som bol začiatkom 70. rokov prostredníctvom ultrazvuku konfrontovaný s pohľadom na embryo v tele matky, jednoducho som stratil svoju vieru v správnosť umelého potratu. Sám som ich urobil veľa, ale potrat je slepý zákrok. Lekár nevidí, čo robí. Zasunie do maternice nástroj, zapne motor, pričom sa dá do pohybu odsávačka a niečo vysáva. Nakoniec ostane v nádobe na odpad iba hŕbočka mäsa.
V roku 1984 som požiadal priateľa gynekológa, ktorý za deň urobil 15 až 20 potratov, požiadal som ho, aby pri najbližšom potrate zapol sonograf a všetko mi to zaznamenal. On to urobil. Keď si spolu so mnou prezeral tie záznamy, zasiahlo ho to tak, že už nikdy neurobil nijaký potrat. Ja som to v tom čase nerobil už päť rokov. Ale to, čo som videl, mnou otriaslo do hĺbky duše. Zábery boli šokujúce. Na základe tohto vznikol film Nemý výkrik, The Silent Scream. Premiéra bola 3. 1. 1985. Nemý výkrik ukazoval dvanásťtýždňový plod, ktorý potratový lekár v maternici roztrhal na kusy pomocou kombinovanej metódy sacími a drviacimi prístrojmi.
Reakcie prišli okamžite. Všetci sme boli nesmierne rozrušení, lebo Nemý výkrik znamenal nesmiernu hrozbu pre zástancov potratov a vyvolal naozajstný boj, pri ktorom nešlo o normálne debaty, vôbec sme nedebatovali. My sme vzájomne na seba kričali. Po prvý raz sme mali na našej strane techniku a zástancovia potratov nemali nič. Prečo sa nám, ktorí sme robili potraty, nepodarilo uvedomiť si, čo robíme. Pri potrate, ktorý sme dokončili, sme na vlastné oči videli kúsky tkaniva, a predsa sme neboli schopní alebo ochotní odpútať sa od starého spôsobu myslenia a osvojiť si nový, že totiž, že sme v skutočnosti zničili ľudský život. Hoci sme mali obrovské množstvo empirických informácií svedčiacich o tom, že aktom potratu sa zničila živá ľudská bytosť, naozajstná zmena nášho myslenia nastala až s príchodom ultrazvuku. Ultrazvuková technika nám nielenže umožnila na vlastné oči vidieť, že plod je fungujúci organizmus, ale aj zmerať jeho funkcie, účinne stanoviť jeho váhu, vek, pohlavie. Mohli sme ho pozorovať, ako prehĺta, pozorovať, ako ciká, vidieť ho v spánku i pri bdení. A mohli sme pozorovať, že jeho pohyby boli takisto cieľavedomé ako pohyby novorodenca. Bez šokujúceho účinku empirických dôkazov a bez priameho emocionálneho účinku, ktorý v takej forme môže vyvolať iba pohľad na dieťa, ani jeden z nás nezískal pevné vnútorné jadro duchovnej sily, aby sme si uvedomili nesmierny rozsah zla, ktoré sme spôsobili.
Áno, nespravodlivé zákony existujú. Máme sa teda s tým uspokojiť alebo sa máme snažiť zmeniť ich?" Toľko teda z vyjadrenia profesora Bernarda Nathansona.
Ja len dodávam: Umelé potraty sú zásadným porušovaním ľudských práv bezbranného nenarodeného dieťaťa. Vo svetle najnovších vedeckých poznatkov, ktoré ukázali, že ľudský život začína oplodnením, musíme konštatovať, že umelý potrat je úkladná vražda a nijaké spoločenstvo, ktoré má úkladnú vraždu uzákonenú, sa nemôže považovať za spoločenstvo civilizované.
Ďakujem.