31. schôdza

Pán poslanec Mora.

Natália, veľmi zaujímavé počúvanie. Osobne som tento film, toto svedectvo nevidel. Každopádne pokúsim sa to pozrieť, ak budem mať na to žalúdok, lebo ako tak počúvam, nie je to asi žiadne, žiadne príjemné pozeranie a počúvanie.
Mňa však osobne v tejto chvíli mrzí iná vec a to, že kým my sa tu snažíme bojovať za život nenarodených detí, zvrhlé prostitútky, resp. presstitútky, ale to aj také z Denníka N, si robia z tohto všetkého srandu. Využívajú mediálny priestor, ktorý by mal patriť objektívnemu spravodajstvu, na nechutné vtipy o interrupciách, a dokonca vám tam aj vyskočí reklama, že keď si stiahnete nejakú aplikáciu, tak je tam ešte viacej zvrhlých týchto vtípkov o interrupciách. No a potom tieto presstitútky vyplakávajú s tým, že spoločnosť prestáva veriť nejakému hlavnému prúdu a nejakému tomu spravodajstvu. Ale ľudia, ktorí si robia srandu zo zákona, keď sa snažíme zachraňovať nenarodené deti? No je to hanba, proste, je to hanba. Verím, že normálni ľudia, normálni politici sa s takýmito novinármi nikdy nebudú baviť.
Ďakujem.

Pán poslanec Kecskés.

Natálka, ďakujem ti za teda prečítanie príbehu jedného lekára, ktorý teda sa aktívne zaoberal interrupciami. Len ja si neviem predstaviť, v akom psychickom rozpoložení musel byť tento človek, keď má krv na rukách 60-tisíc, ako si spomínala v rozprave, nenarodených živých bytostí. Každé jedno dieťa je boží dar. A ja si, ozaj si neviem predstaviť a musí to byť ťažké. A zároveň v rozprave si mi pripomenula film, ktorý nám púšťali na základných školách a bol to práve tento film, a preto to vo mne evokuje nejaké spomienky. Každopádne, každopádne sme tu na to, ako povedal kolega predrečník Mora predo mnou, že nemôžeme si z tohto robiť srandu a spoločnosť si nemôže z tohto robiť srandu, lebo ide tu o niečo vyššie, a to je ochrana nenarodených detí, na to musíme pamätať.
Ďakujem.

Pán Mizík.

Ďakujem za slovo. Ďakujem ti, Natália, povedala si, zvláštny príklad takpovediac obráteného a kajúcneho hriešnika. Nikdy však nie je neskoro. Pri súčasnej technike, vedomostiach, kvantách vedomostí je priam do neba volajúca drzosť činnosť takej plejády mimovládok, ktoré sú za vykonávanie potratov a tiež jeho schvaľovanie aj mnohými poslancami. Vraždiť nemôže nikto, ani prezident, ani polícia, ani armáda, len zdá sa, že žena s plodom v lone má ju povolenú spoločne aj s lekárom. To by som povedal, to je priam brutálny nadštandard. Takíto poslanci a takí ľudia, ktorí sú za vykonávanie potratov, sú egoisti. Nejde im o nevinné ľudské životy. Zvlášť a veľmi veľmi zvlášť som zvedavý na hlasovanie Slovenskej národnej strany, čo má v názve slovo slovenská. Ale zdá sa, že teraz jej predseda má iné problémy, má problémy, ako znemožniť kandidovať v budúcich voľbách niektorým poslancom.
Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Schlosár.

Ďakujem za slovo. Natália, ty si dosť dopodrobna rozprávala o tom profesorovi Nathansonovi, americkom. Ešte jedna taká zaujímavosť, tento profesor bol pôvodne ateista, neskôr s tým, ako, ako odhalil, v čom vlastne spočíva ten zločin, ktorý vlastne on sám páchal a nakoniec sa stal on sám kresťanom. I keď, samozrejme, v tejto veci nejde ani tak o náboženstvo, v tejto veci ide o ľudský život. A keď ide o ľudský život, tak každé náboženstvo, každé slušné náboženstvo je v tomto zajedno, že zabiť človeka je hriech.
Každopádne, ja by som ešte chcel upriamiť pozornosť na jeden taký fakt, o ktorom sa nehovorí. Stalo sa to v Poľsku, kde celkom prednedávnom prebiehala tá debata o tom, že či sa má sprísniť potratová legislatíva alebo nie. Lebo dnes, dnes sa tu rozprávame o tom, že deti sú vraždené pri interrupciách ešte teda predtým, než sa narodia, ale napríklad v Poľsku sa stal taký prípad, že dieťa, ktoré malo byť potratené už v tom vyššom štádiu tehotenstva, sa narodilo živé a zdravé, teda ten potrat nevyšiel, ale napriek tomu tá legislatíva, ktorá bola, ktorú aj my máme teraz ešte možno za prísnu, ale v skutočnosti aj tá legislatíva ešte umožnila to dieťa nechať jednoducho len tak dodýchať a zomrieť, hoci už bolo narodené. Čiže ten rozmer tej interrupcie a to, čo na to nadväzuje, je možno ešte horší, ako si myslíme.

Poslanec Beluský.

Ďakujem za slovo. Ja už len dodám, že je pre mňa až neuveriteľné, že po takmer štyridsiatich rokoch, kedy tento tím lekárov prišiel s takýmito svedectvami a informáciami, stále žijeme v dobe, v treťom tisícročí, v 21. storočí, kedy tie potraty stále vykonávame v takých obrovských číslach po celom svete. A že jednoducho tých 40 rokov nestačilo na to, aby sme dostatočne presvedčili tých ľudí, ktorí majú v rukách moc, politikov, aby tú legislatívu zmenili v prospech ochrany nenarodených detí.
Ďakujem.