31. schôdza

Natália, ďakujem, že si prečítala tieto veľmi zaujímavé svedectvá. Ono ten príbeh pána Nathansona svedčí o tom, že tá zmena postoja proste je možná, stačí sa len nejakým spôsobom oboznámiť s tou problematikou. Všeobecne podľa mojich skúseností zástancovia potratov sú väčšinou mladí ľudia, ktorí sami nemajú deti. To znamená, že nemajú tú životnú skúsenosť, nevedia, čo to je byť rodičom, mať tú radosť alebo teda taký ten príjemný pocit byť rodičom. Potom časom, keď možno aj sa im tá rodinka objaví, tak ten postoj zvyknú meniť. A tento príbeh, ktorý si povedala, je jasným dôkazom, že ten postoj sa dá zmeniť bez toho, aby človek bol nejakým spôsobom ponížený.
Ja si teraz myslím, že, o tom pánovi Nathansonovi, teraz nikto ho neodsudzuje za to, čo urobil, tie potraty, ktoré vykonal, aj keď to bolo, samozrejme, nesprávne. Ale dôležitý je tam ten moment toho uvedomenia, toho zvratu, že si uvedomil, čo robil a, práve naopak, potom sa snažil ostatných odhovoriť, robiť takú osvetu a ukazovať ľuďom, že aké je to, aké je to, proste tú temnú stránku toho celého procesu a týmto spôsobom, a týmto spôsobom robiť akúsi edukačnú činnosť.
A mnohí ľudí práve ten film The Silent Scream, ja som ho tiež pozeral, aj keď nie úplne celý, lebo to bolo dosť brutálne, ale tak strihovo som to pozrel, to je jednoducho film, na ktorý neexistujú logické argumenty, na ktoré sa nedá oponovať, že je to nejak zaujaté alebo niečo tam je prifarbené alebo nejak to proste, nedá sa to kritizovať. Na to sa dá len naozaj pokrčiť len plecami, povedať fú, toto je naozaj už veľa a človek, ktorý si to pozrie, jednoducho musí zmeniť názor.
Ďakujem ti za to.

Natálka, ďakujem ti za toto ďalšie veľmi také jemné a pekné vystúpenie v tejto rozprave o našom návrhu. Podľa mňa bolo veľmi, veľmi dobré, že si to celé prečítala o tom Nathansonovi, že bolo z toho cítiť ten príbeh, ako sa to dnes tak moderne rozpráva, že príbeh tej zmeny toho uvedomenia si, že čo som robil predtým, čomu som dával svoju energiu, čo som podporoval a po tom obrovskom šoku, ktorý verím, že musel zažiť, to také jak obrátenie, keď to tak poviem, a že vlastne si vedel priznať, že celé tie roky žil v totálnom blude, v omyle, v klamstve, ktoré teda zapríčinilo tisíce a tisíce mŕtvych malých nevinných detí.
A máme to tu aj na Slovensku. Však celkom nedávno, celkom nedávno prezident Kiska povedal, že iba hlupák nemení svoje postoje alebo tak nejako to povedal podobne, keď sa ho pýtali, že teda či bude kandidovať do politiky a tak, či ostáva, či neostáva. A vlastne my teraz môžme úplne analogicky použiť aj vzhľadom na to, čo ty si všetko teraz odprezentovala, analogicky môžme použiť to pravidlo aj na otázku týchto potratov a ochrany života nenarodených detí, že aj tí, ktorí možno do dnešného, do včerajšieho alebo do zajtrajšieho dňa boli presvedčení za to, že teda potrat je vymoženosť a je to niečo úžasné a musia za to bojovať, tak možnože v niektorých, možnože vo viacerých, možnože v mnohých z nich sa ozve po tomto všetkom nejaký hlas, ktorý povie, musím to v sebe zmeniť, lebo naozaj to nie je správne a tá druhá strana, ktorá je za život, má pravdu.
Takže, Natália, ďakujem.

Natália, veľmi zaujímavé počúvanie. Osobne som tento film, toto svedectvo nevidel. Každopádne pokúsim sa to pozrieť, ak budem mať na to žalúdok, lebo ako tak počúvam, nie je to asi žiadne, žiadne príjemné pozeranie a počúvanie.
Mňa však osobne v tejto chvíli mrzí iná vec a to, že kým my sa tu snažíme bojovať za život nenarodených detí, zvrhlé prostitútky, resp. presstitútky, ale to aj také z Denníka N, si robia z tohto všetkého srandu. Využívajú mediálny priestor, ktorý by mal patriť objektívnemu spravodajstvu, na nechutné vtipy o interrupciách, a dokonca vám tam aj vyskočí reklama, že keď si stiahnete nejakú aplikáciu, tak je tam ešte viacej zvrhlých týchto vtípkov o interrupciách. No a potom tieto presstitútky vyplakávajú s tým, že spoločnosť prestáva veriť nejakému hlavnému prúdu a nejakému tomu spravodajstvu. Ale ľudia, ktorí si robia srandu zo zákona, keď sa snažíme zachraňovať nenarodené deti? No je to hanba, proste, je to hanba. Verím, že normálni ľudia, normálni politici sa s takýmito novinármi nikdy nebudú baviť.
Ďakujem.

Natálka, ďakujem ti za teda prečítanie príbehu jedného lekára, ktorý teda sa aktívne zaoberal interrupciami. Len ja si neviem predstaviť, v akom psychickom rozpoložení musel byť tento človek, keď má krv na rukách 60-tisíc, ako si spomínala v rozprave, nenarodených živých bytostí. Každé jedno dieťa je boží dar. A ja si, ozaj si neviem predstaviť a musí to byť ťažké. A zároveň v rozprave si mi pripomenula film, ktorý nám púšťali na základných školách a bol to práve tento film, a preto to vo mne evokuje nejaké spomienky. Každopádne, každopádne sme tu na to, ako povedal kolega predrečník Mora predo mnou, že nemôžeme si z tohto robiť srandu a spoločnosť si nemôže z tohto robiť srandu, lebo ide tu o niečo vyššie, a to je ochrana nenarodených detí, na to musíme pamätať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ďakujem ti, Natália, povedala si, zvláštny príklad takpovediac obráteného a kajúcneho hriešnika. Nikdy však nie je neskoro. Pri súčasnej technike, vedomostiach, kvantách vedomostí je priam do neba volajúca drzosť činnosť takej plejády mimovládok, ktoré sú za vykonávanie potratov a tiež jeho schvaľovanie aj mnohými poslancami. Vraždiť nemôže nikto, ani prezident, ani polícia, ani armáda, len zdá sa, že žena s plodom v lone má ju povolenú spoločne aj s lekárom. To by som povedal, to je priam brutálny nadštandard. Takíto poslanci a takí ľudia, ktorí sú za vykonávanie potratov, sú egoisti. Nejde im o nevinné ľudské životy. Zvlášť a veľmi veľmi zvlášť som zvedavý na hlasovanie Slovenskej národnej strany, čo má v názve slovo slovenská. Ale zdá sa, že teraz jej predseda má iné problémy, má problémy, ako znemožniť kandidovať v budúcich voľbách niektorým poslancom.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo. Natália, ty si dosť dopodrobna rozprávala o tom profesorovi Nathansonovi, americkom. Ešte jedna taká zaujímavosť, tento profesor bol pôvodne ateista, neskôr s tým, ako, ako odhalil, v čom vlastne spočíva ten zločin, ktorý vlastne on sám páchal a nakoniec sa stal on sám kresťanom. I keď, samozrejme, v tejto veci nejde ani tak o náboženstvo, v tejto veci ide o ľudský život. A keď ide o ľudský život, tak každé náboženstvo, každé slušné náboženstvo je v tomto zajedno, že zabiť človeka je hriech.
Každopádne, ja by som ešte chcel upriamiť pozornosť na jeden taký fakt, o ktorom sa nehovorí. Stalo sa to v Poľsku, kde celkom prednedávnom prebiehala tá debata o tom, že či sa má sprísniť potratová legislatíva alebo nie. Lebo dnes, dnes sa tu rozprávame o tom, že deti sú vraždené pri interrupciách ešte teda predtým, než sa narodia, ale napríklad v Poľsku sa stal taký prípad, že dieťa, ktoré malo byť potratené už v tom vyššom štádiu tehotenstva, sa narodilo živé a zdravé, teda ten potrat nevyšiel, ale napriek tomu tá legislatíva, ktorá bola, ktorú aj my máme teraz ešte možno za prísnu, ale v skutočnosti aj tá legislatíva ešte umožnila to dieťa nechať jednoducho len tak dodýchať a zomrieť, hoci už bolo narodené. Čiže ten rozmer tej interrupcie a to, čo na to nadväzuje, je možno ešte horší, ako si myslíme.

Ďakujem za slovo. Ja už len dodám, že je pre mňa až neuveriteľné, že po takmer štyridsiatich rokoch, kedy tento tím lekárov prišiel s takýmito svedectvami a informáciami, stále žijeme v dobe, v treťom tisícročí, v 21. storočí, kedy tie potraty stále vykonávame v takých obrovských číslach po celom svete. A že jednoducho tých 40 rokov nestačilo na to, aby sme dostatočne presvedčili tých ľudí, ktorí majú v rukách moc, politikov, aby tú legislatívu zmenili v prospech ochrany nenarodených detí.
Ďakujem.

No, médiá, to sa snažia, tak ako teraz mainstreamové médiá zamlčujú pravdu a toto sa týka aj týchto vecí. Bolo to hneď ako už vtedy, v čase Nathansona, médiá o tomto neinformovali a snažili sa to zamlčať. Chcem k tomu ešte len dodať len toľko, že profesor Bernard Nathanson nebol žiaden zloduch. On keď začal spočiatku, keď začal vykonávať tie potraty, on to robil v dobrej viere, že pomáha ženám. Čiže nebol to nejaký satan preoblečený za človeka. A okrem toho, teda nebolo v tom čase, keď, len vlastne začal potom cítiť, že to nie je v poriadku, zrejme to množstvo vrážd, no, musí to zanechať na človeku nejaký, nejaký následok. A ten ultrazvuk vlastne a moderná technika a moderná veda ho utvrdili v tom, že to, čo sa robilo, že je, bolo ťažké, že je to ťažký zločin. Takže vlastne toto ho k tomu priviedlo.
Ďakujem.

Vážené kolegyne, kolegovia, bolo tu už o potratoch povedané veľa a určite ešte veľa bude povedané. Aby sme sa vyhli takému strašnému slovu, ako je potrat, používame latinské slovo interrupcia, miniinterrupcia, UPT, abort a podobne. Nič to bežnému človeku nehovorí. Aspoň nič hrozného a desivého. Umelý potrat, interrupcia, abort alebo akokoľvek to nazveme, je umelé ukončenie tehotenstva. Nie prerušenie, lebo keď niečo prerušíme, vieme v tom pokračovať. Tak pomenujme veci správnymi slovami a z toho vyplýva, že umelé ukončenie tehotenstva je nezvratný čin, ohavný čin. Čin, ktorý môžeme porovnávať s vraždou, alebo ani nie porovnávať, povedzme rovno, je to vražda.
Potrat je niečo, čo môže veľa ľudí brať na ľahkú váhu. No ukončenie ľudského života je niečo, na čo nemáme právo. Nedostali sme právo rozhodovať o ukončení života, preto ani potrat nemôžeme brať ako samozrejmosť, s ktorou budeme nakladať, ako nám bude vyhovovať. Ľudský život je niečo, čo sa nedá porovnať so žiadnou inou bytosťou, vecou, ba ani činnosťou. Je to svojím spôsobom ohraničená doba akejsi dovolenky s názvom život človeka požehnaný Bohom či prírodou a uspôsobenie muža a ženy takýto život dať. Preto treba ľudský život chrániť od počatia až do prirodzenej smrti. Preto predkladáme návrh zákona o umelom "prerušení" tehotenstva.
V návrhu sme predložili tri výnimky, kedy môže k danému prerušeniu dôjsť. Možno si poviete, že je to málo prísne, alebo si poviete, že je to veľmi prísne. Niektorí sa dokonca pohrávajú s myšlienkou, kde berieme to právo hovoriť o potratoch, ale to už nechám na vašom uvážení. No v každom prípade si musíme uvedomiť, že nič vzácnejšie ako ľudský život neexistuje. Ale uvedomme si tiež, že ak nedokážeme uchrániť ľudský život počatého a nenarodeného dieťaťa, ktoré sa nevie brániť samo, ako chceme chrániť ľudské životy kamarátov, blízkych, ale hlavne svoj?
Splynutím mužskej a ženskej pohlavnej bunky dochádza k substanciálnej zmene, pri ktorej pohlavné bunky zanikajú a namiesto nich vzniká celkom nový ľudský jedinec. Embryo je od momentu počatia ľudské. Aj keď je embryo preukázateľne živé, neznamená to ešte, že ide o ľudský život. Ľudskosť embrya sa dá ale preukázať na biologickom fakte, že jeho pôvodcami sú dvaja ľudia, má genetickú výbavu, ktorá je typická práve pre ľudský druh, a že jeho ďalší vývin prirodzene speje k ďalším štádiám v procese dospievania a všeobecne uznanej ľudskej podobe dospelého jedinca. Počaté, no nenarodené detičky žijú v tele matky a ja by som vám teraz chcela priblížiť ten život nenarodeného dieťatka v prvých dvanástich týždňoch. Lebo všetci tu hovoria o matke, o otcovi, ale ja vám poviem konkrétne o dieťatku.
Počaté deti majú svoju vlastnú a jedinečnú DNA. Veda nám hovorí, že ľudské embryo je vyvíjajúcim sa jednotlivcom, kým je tento v maternici. Fyzické zmeny sa dejú rýchlo už od chvíle oplodnenia. Nová ľudská bytosť putuje po oplodnení šesť dní vajíčkovodom do maternice a za ten čas vysiela do svojej kolísky špeciálne hormonálne látky, aby sa maternica pripravila na jeho prijatie. Embryo je od momentu počatia živá ľudská bytosť, kompletný ľudský organizmus, ktorý je jedincom ľudského druhu homo sapiens presne tak, ako sú ním ľudské plody v neskoršom štádiu tehotenstva, novorodenci, adolescenti, dospelí, ale aj starci.
Moderná veda nepochybne uznáva nenarodené deti ako nové ľudské bytosti. Je to vedecky správne tvrdiť, že individuálny ľudský život začína pri počatí, kedy sa spojí spermia s vajíčkom a vytvoria zygotu, a tento vyvíjajúci sa človek je stále členom nášho druhu počas všetkých fáz jeho života. Život má veľmi dlhú minulosť, no každý z nás má veľmi jasný začiatok a tým je moment počatia.
Už od úplne prvej chvíle je ľudská bytosť ľudskou bytosťou. Orgány sa začínajú vyvíjať do troch týždňov. V období druhého až tretieho týždňa je mozog dieťaťa prvým orgánom, ktorý sa objavuje, a obličky dieťaťa sú prítomné už v piatom týždni. V skutočnosti do ôsmeho týždňa sú všetky orgány dieťaťa na svojom mieste a potrebujú sa už len plne vyvinúť. Na dvadsiaty prvý deň už bije primitívne srdiečko, začína fungovať srdcovo-cievny aparát, aby sa mohla naplno začať látková výmena. Vo štvrtom týždni začínajú byť viditeľné črty tváre dieťaťa. Jeho oči sa vyvíjajú. Akej budú farby? Budú po mamičke či po oteckovi? Tvarujú sa mu ústočká. V tomto období je prítomná aj pokožka dieťaťa a pokrýva jeho malé telíčko. Pokožka je tak tenká, že cez ňu môžete vidieť jej orgány a cievy. V piatom týždni sa vyvíja obehový systém bábätka, rovnako ako aj základ jeho vlasov, nechtov a zubnej skloviny. Toto obdobie zahŕňa rýchly a fascinujúci rast, keďže sa malé dieťa rýchlo mení už priamo tak, ako je normálny ľudský vývoj.
Nenarodené deti reagujú na dotyk, v šiestom týždni sa dieťa pohne, ak sa dotknete jeho úst. Jemný dotyk v oblasti úst spôsobuje to, že embryo reflexívne otočí svoju hlavičku. Nadácia pre ľudský život, rozvoj disponuje videom šesť týždňov starého dieťaťa reagujúceho na dotyk v tejto oblasti. A práve v tomto období sú najčastejšie vykonávané potraty. Výskumníci upozorňujú, že nenarodené dieťa môže byť schopné cítiť bolesť práve v tomto, a to v piatom týždni svojho života.
Mozgové vlny sú zaznamenané v šiestom týždni. V šiestom týždni sa objavujú uši nenarodeného dieťaťa. Tieto uši sú prípravou pre schopnosť dieťaťa reagovať na zvuk. Nedávno inovatívni vedci zistili, že deti môžu reagovať na hudbu už vo svojom 16. týždni, oveľa skôr ako sa verilo predtým a len tri týždne po skončení prvého trimestra.
V ôsmom týždni možno zreteľne rozpoznať plecia, lakte, boky, ale aj kolená. Nenarodené deti sa v maternici hrajú. V ôsmom týždni dokáže dieťa hýbať svojou čeľusťou a vystierať palce na nohách. Je toto včasný tréning rozprávania? Jedenia? Baletu či futbalu? Nenarodené deti zívajú a cmúľajú si palčeky. V deviatom týždni dokáže nenarodené dieťa cmúľať svoje palčeky. Je vedecky dokázané, že väčšina detí dáva prednosť svojmu pravému palčeku. V tomto období sa toho veľa odohráva. Vytvárajú sa hlasivky dieťaťa, jeho kosti tvrdnú a jeho nechty vznikajú. Desaťtýždňové dieťa zíva, žmurká, prehĺta a pohybuje jazykom.
Nenarodené deti majú dokonca odtlačky prstov. V období od deviateho do desiateho týždňa sa deťom vyvinú odtlačky prstov, ktoré ostanú rovnaké počas celého ich života. Ich trvalá identifikácia sa tak už vyvíja. Ich zubné púčiky, ďalšia forma identifikácie, môže vidieť; môžme vidieť už desiatom týždni.
Nenarodené dieťa sa schováva pred potratovými nástrojmi. A teraz by som vám chcela povedať konkrétne, ako prebieha potrat. Video Nemý alebo Tichý výkrik, ako ho môžme nazvať, kde je pod ultrazvukom urobený potrat, je najhorším videom, ktoré som v svojom živote videla. Ak ho ešte niekto z vás nevidel, v skratke vám popíšem, čo to vlastne potrat je. Myslím si, že každá žena, ktorá sa len tak z roztopaše rozhodne pre zabitie svojho počatého dieťaťa, by mala povinne toto video vidieť.
Začiatok filmu je fascinujúci. Malé dieťatko voľne pláva v plodovej vode, rozhadzuje nožičkami a ručičkami, chytá sa maternice, otvára a zatvára ústočká. Je to čosi úžasné, priam fantastické. Je to dievčatko. Dievčatko sa v maternici hýbe a vykazuje srdečný tep o hodnote 140 úderov. Zároveň si cmúľa palec. Akonáhle začne sací hrot vykonávača potratov vchádzať do maternice, dieťa sa začne kývať, násilne hýbať v snahe vyhnúť sa nástroju. Snaží sa unikať raz na jednu, raz na druhú stranu maternice. Chytá sa steny maternice a hľadá záchranu. Jej ústa sú viditeľne otvorené v štýle tichého výkriku, ktorý však nepočuje ani matka, ani lekár. Srdečný tep dieťaťa začne dramaticky rásť. Už je to 200 úderov za minútu, akonáhle začne vnímať agresiu. Mašina je príliš hlučná, hlučnejšia ako krik dieťaťa aj ako krik svedomia. Sací hrot začne trhať končatiny a trup dieťaťa, zanechajúc len jej hlavičku. Tá je príliš veľká na to, aby bola z maternice vytiahnutá vcelku. Vykonávač potratov sa pokúsi rozbiť jej hlavičku pomocou klieští, čo umožní jej vytiahnutie. Lebečné kostičky sa odsajú a "práca" je hotová. Ľudský život práve vyhasol. Zabili sme počaté a nenarodené dieťatko.
Život nenarodeného dieťaťa ukončujeme ostrým nástrojom, ktorý nazývame kyretou alebo vysávačom pri tzv. miniinterrupcii. Robíme to v maternici naslepo a treba mať poriadny cit, aby sa neprerazila silne krvou až žliazkami presiaknutá až špongiózna stena maternice, ktorá ináč za normálnych okolností má veľmi nežné poslanie, a to poslanie prijať oplodnené vajíčko, zázrak vesmíru, a stať sa na deväť mesiacov kolískou, postieľkou a živiteľkou nového ľudského jedinca. Pri interrupcii sa maternica stáva hrobom pre vlastné dieťa.
Tragédia pri potrate postihuje najmenej štyri osoby. Je to predovšetkým zničený ľudský život vo vývoji, úplne bezbranné, bezmocné, nevinné dieťa. Ďalej žena, ktorá sa podrobila zákroku, lekár, ktorý musí potrat urobiť, a sestra, ktorá pri potrate asistuje.
Povedzte mi teraz, existuje taký človek, ktorého by nezamrazila myšlienka, že tiež mohol byť vyškriabaný?
Nemôžeme mlčať! Našou povinnosťou je hovoriť, ba kričať. Tak nám to káže morálny zákon v našom vnútri. V tejto problematike musíme byť závislí iba od svedomia a vedeckej pravdy. Niet inej cesty. Musíme sa poľudštiť a správať sa morálne. Inak sa nedá. Inak nám hrozí zánik.
Viem, že nie je ľahké vytvoriť jednotný názor, ako sa má riadiť celá spoločnosť, keďže všetci sme jedineční, originálni a neexistuje nikto, kto by mal právo rozhodovať o živote toho druhého, aj keď ešte nenarodeného človeka. Ostáva sa už len zamyslieť, čomu dáme prednosť. Žene, ktorá by mala mať právo rozhodovať o svojom živote a budúcnosti, alebo dieťaťu, o ktorého živote sa rozhoduje, no pritom samo je bezbranné?
Na záver by som vám chcela ešte prečítať niekoľko vyznaní žien, ktoré sa rozhodli zabiť svoje dieťa. Citujem: "Dva týždne po potrate som šla do práce. Potácala som sa do kúpeľne a tam s manželom po boku som zo seba dostala časť svojho dieťaťa, ktorá doktorovi unikla. Bola to hlava môjho dieťaťa. Budievala som sa uprostred noci, mysliac si, že počujem, ako plače nejaké dieťa. A stále som mávala nočné mory, v ktorých som sa musela pozerať na to, ako je predo mnou moje dieťa roztrhané. Jednoducho moje dieťa chýba. Neustále sa prebúdzam a chcem svoje dieťa dojčiť. Chcem si svoje dieťa držať. O tom, že budem zažívať niečo také, sa mi doktor nikdy nezmienil."
Ďalší citát: "Jeden deň sa ma moja dcéra opýtala, či raz v nebi bude môcť vidieť svojich súrodencov. Spýtala som sa jej, ako to myslí. Úprimne, bolo to s nádejou, že hovorí o mojich; že nehovorí o mojich dvoch potratoch. Povedala, že vie, že som bola na dvoch potratoch, a chcela vedieť, či niekedy vôbec stretne tieto deti, pretože mi povedala, že jej chýbajú v jej srdci. Nikdy som nevedela, že takýto žiaľ prejde aj na moje deti. Keď som šla na tieto potraty, nikdy som nepremýšľala o tom, aký vplyv to bude mať na ostatných. Nemyslela som na svoje budúce deti. Nikdy som nemyslela na to, ako im budem musieť vysvetliť svoje sebectvo. Moje potraty žijú vo mne a žijú, bohužiaľ, aj v mojich blízkych."
Ďalší citát: "Teraz, keď má môj syn štyri roky, občas sa pozriem na jeho sladkú tvár a premýšľam, aké črty by malo moje ďalšie dieťa. Stále mávam sny o tom, ako si jeho alebo ju držím. Je pre mňa veľmi smutné myslieť na to, že som okradla svojho syna o súrodenca. Môžete sa opýtať, prečo sa jednoducho nesnažím počať pre neho súrodenca teraz. Nuž rada by som, ale môj manžel a ja zápasíme s neplodnosťou už dva a pol roka. Nikdy som nepomyslela, že nebudem môcť otehotnieť, keď budem chcieť. Každý večer sa môj sladký chlapec modlí k Bohu za súrodenca a zakaždým, keď počujem tie vzácne modlitby, bolí ma srdce pre to, čo som urobila. Vzhľadom na to, že potrat už nie je ľahké spätne napraviť alebo tento problém nejako vyriešiť, je to problém a zanecháva na budúce generácie trvalý vplyv."
Matka spisovateľka hovorí: "Peter mi rád hovorí, že Anna je anjelom strážnym nášho syna. No tá myšlienka ma desí. Naozaj chcem, aby mal môj syn za ochrancu niekoho, koho som sa ako matka vzdala? Koho existenciu som predčasne ukončila? Musí byť taká rozhnevaná, sklamaná a utrápená. Nechala som si jej ultrazvukové snímky spolu s charakteristikou. Je to dievča. A pohľadnicou, ktorú mi spolu s ornamentom vianočného stromčeka a s vyrytým dátumom Anninho termínu poslal môj najlepší priateľ. Rodičia mi ju dali v ten deň, keď som zistila, že som tehotná. Mám ich odložené a zamknuté v skrini, v spálni svojho syna, ale Anna ma stále prenasleduje. Keď sa blíži termín jej narodenia alebo keď má náš syn zlý kašeľ, alebo keď sa šlo mojej sestre narodiť dievčatko, vždy myslím na Annu. A raz za rok na jej narodeniny sa rozplačem. Premýšľam nad tým, aké by bolo, keby som si ju držala v náručí. A potom ju prosím, aby pochopila, že som to urobila preto, lebo som si myslela, že je to pre moje dieťa najlepšie. Dnes viem, že to bola najväčšia chyba v mojom živote."
Ja vás prosím a žiadam o podporu nášho návrhu zákona. Ďakujem.

Janka, ja neviem, ako ti mám poďakovať za tento, za tento príspevok. Niečo tak pravdivé, tak precítené, tak vychádzajúce z tvojho srdca, tak úprimné som dávno nepočula. Nemám slov. Vystihla si to, povedala si všetko, čo sa tohoto, čo sa týka týchto základných vecí. Ešte raz ti ďakujem.