31. schôdza

Pán poslanec Mazurek.

Pán poslanec Blanár, hovorili ste kultivovane, inteligentne, ale prázdne a úplne zbytočne, pretože vaše vety o akejsi nekonzistentnosti nenachádzajú oporu v realite. A poviem vám to úplne jednoducho. Vy napríklad tvrdíte, že všetkých, či už Cigánov, alebo kohokoľvek iného hádžeme do jedného vreca argumentami, že všetkých nazývame paraziti a podobne. To isté som sa snažil vysvetliť aj na súde prokurátorovi Tomášovi Honcovi a podobným indivíduám, keď som hovoril, že keď hovoríme o asociáloch v osadách, ktorí zneužívajú sociálny systém, tak tým vymedzujeme úplne presne konkrétnu skupinu ľudí a nedotýka sa to etnika. Tá skupina je vymedzená tým správaním a spôsobom života.
A povedzte mi, keby som si mal, a predstavte si to takto, že by som si myslel teraz, lebo to tvrdíte vy, že všetci Cigáni na Slovensku sú asociálni paraziti. To by som si normálne myslel, že ani jeden jediný Cigáň na Slovensku slušne nepracuje, nežije normálnym usporiadaným životom. Aby som si také niečo mohol myslieť, by som musel byť veľmi hlúpy, naozaj. A keď nás všetkých, keď tvrdíte, že takýto spôsob uvažovania používame, tak nás označujete za takto veľmi hlúpych, tak potom sa to naozaj musí dotknúť, lebo neverím, neverím, že na Slovensku sa nájde človek, ktorý by bol tak veľmi jednoduchý, aby uplatňoval princíp kolektívnej viny. A keď hovoril o asociáloch a parazitoch, tak tým myslel na všetkých Cigáňov. Naozaj ani jeden človek nemôže byť tak hlúpy, aby potvrdil, že na Slovensku niet Cigáňa, ktorý by žil normálnym slušným životom. To znamená princíp kolektívnej viny sa nedá aplikovať, ak máte určitú hranicu inteligencie. Ale vy to dobre viete, lenže politická fráza, póza je v tomto prípade dôležitejšia.
No, a verím tomu, že v tej koalícii musel prebiehať nejaký rozpor alebo museli ste si hádzať mincou, že kto bude ten, kto predloží to, že sa o zákone nebude rokovať ďalej, lebo všetci sme čakali, že to predložíte, no a padlo to na SMER a myslím si, že teda asi budete niesť nejaké politické dôsledky. Veď pán Bugár sa pekne usmieva. (Povedané so smiechom.)

Plakať nebudem. (Povedané so smiechom.)
Pán poslanec Uhrík, nech sa páči.

Pán poslanec, to, čo ste spomínali s tým pojednávaním o rozpustení strany na Najvyššom súde, že teraz niekedy sa to má prerokovávať, to je pre nás novinka. Tak ale dobre vedieť, aspoň sa pripravíme.
Ale vo svojom príspevku ste hovorili o viacerých obvineniach, kde ste nás obviňovali z účelovosti, pretože Marian Kotleba argumentoval demografiou, argumentoval občianstvom a potrebou nejakej ani nieže expanzie, ale teda zachovania Slovákov a slovenského rodu. Ja si myslím, že to neboli primárne argumenty. To boli skôr podporné argumenty, pretože za tie takmer dva dni, čo to tu prerokovávame, tu tých perspektív bolo povedaných desiatky, priam stovky, veď tu bolo 160 faktických poznámok, 25 ľudí v rozprave, čiže, čiže to bola iba jedna z perspektív.
Ak nás obviňujete, že sme o tom nerokovali, tak predsa sme vyzývali aj na tlačovej konferencii oficiálnym listom predsedom parlamentných klubov, predsedom strán, aby s nami, aby sa s nami stretli, aby sme inteligentne a nejak zmysluplne o tom rokovali o možnostiach podpory. Ak hovoríte o tom, že chcete navrhnúť nejaké riešenie, tak kľudne ho navrhnite. Prídete s tým riešením, ale ja si myslím, že riešením nie je teraz stiahnuť tento bod z programu, alebo teda o ňom nehlasovať, ukončiť rozpravu a potom neurobiť nič. Lebo toto keď spravíte, že teraz ukončíte rozpravu a potom neurobíte nič, neprídete s tým ústavným návrhom zákona, tak vám garantujem, že po nasledujúcom volebnom období tu budeme prekladať ten istý návrh zákona čo teraz, akurát možno dvakrát silnejší. Jednoducho tej téme sa nedá uhnúť a kľudne predložte vy tú novelu zákona ako vládna koalícia, ako vláda, my určite za to zahlasujeme, lebo nám ide o to, aby to bolo prijaté. Nebudeme si nárokovať ani nejaké politické úspechy alebo nič podobné, kľudne, hlavne nech to prejde. Ale najhoršie, čo môžete spraviť, je, ak teraz fakt zrušíte rozpravu a neurobíte potom nič dva roky. To bude, to bude gól do vlastnej bránky.

Pán poslanec Kotleba.

Pán poslanec Blanár, no, musím úprimne povedať, že som čakal od vás viac. Vzhľadom na váš intelekt, vzhľadom na vaše postavenie v najväčšej vládnej strane som čakal skutočne viac ako len naozaj zúfalé hľadanie výhovoriek, prečo sa to nedá, prečo to nemôžte podporiť, prečo je to také veľmi zlé a nepriechodné.
A hlavne, pán poslanec, vy nie ste bezvýznamný opozičný poslanec, ktorý sám nevie nič zmeniť. Nie ste ani člen opozičnej strany, opozičného klubu, ktorý proste je v menšine. Vy ste významný poslanec najväčšej vládnej strany, podpredseda najväčšej vládnej strany SMER, a vy keď rozprávate, že chceli by sme, mali by sme, malo to niekam smerovať, malo to niekam sa dotiahnuť, tak to naozaj skutočne vyzerá z vašich úst ako čisté alibi, ako čistý alibizmus, pretože SMER je vo vláde na Slovensku už viac ako desať rokov, z toho ste mali štyri roky jednofarebnú vládu, a keby ste chceli, tak ste všetky tieto veci, o ktorých ste rozprávali, mohli dávno zrealizovať.
Ale vy ste sa len obmedzili na kritiku našej opozičnej iniciatívy, nášho opozičného návrhu, a preto mi príde, že je to z vašej strany veľmi slabé, pán poslanec. Veľmi slabé.
A úprimne, úprimne, ja som sa aj tešil na vaše vystúpenie, lebo však ja som vás sledoval aj ako kolegu župana a čakal som skutočne viac. No, žiaľ.

Nech sa páči, pán poslanec Blanár, môžte reagovať.

Pochopiteľne, že vnímam vaše faktické poznámky ako poznámky, že nie celkom zapadlo to moje vystúpenie do vašej stratégie. Ja som vždy rešpektoval tých, ktorí boli právoplatne zvolení, a pán Kotleba to posúdi a vie povedať, lebo ja som jediný sa vyjadril, keď bol zvolený, že hocikedy sa s ním stretnem, pretože ho rešpektujem.
Ale mám iný názor a to, si myslím, že je v poriadku. Napokon tu sedím a vypočul som si to. To je dôkaz toho, že mám rovnakú vlnovú dĺžku, čo sa týka ochrany života. O tom určite sa nemusíme sporiť.
Pán Mazurek, opäť ste len potvrdili, že naozaj to, čo robíte a čo sa snažíte hovoriť, nie je v súlade, pretože ja som vašu inteligenciu nenapádal. Vy idete vždy na podstatu a začnete napádať inteligenciu. Ja sa nikdy neznížim do toho, to ale pokračujte, bude to vaša vizitka.
Pán Uhrík, ak podporíte, keď príde nejaký návrh a podarí sa nájsť zhodu, lebo tú zhodu treba nájsť tu v parlamente na to, aby to bol ústavný zákon, ktorý by mal chrániť život, tak to vidím ako konštruktívnu vec a budem rád, pokiaľ to bude tak.
A na záver, viete, nechcel som to menovať a citovať, ale viete, vyjadrenia, ktoré, a teraz budem citovať: „cigánski extrémisti, asociálni paraziti, cigánski zlodeji“ alebo „prajem vám krásne, biele ráno“, alebo „zo všetkých tých zvláštnych tvárí, ktorých spája nielen výrazný protislovenský postoj, ale aj veľmi zaujímavý fyzický neslovanský vzhľad“, no čo si môžete z týchto vyjadrení zobrať? Určite nie to, že nejakým spôsobom neuplatňujete nejakú kolektívnu vinu, a to je neprijateľné.
Čiže môj návrh je jasný, že nebudeme pokračovať. Dávam taký procedurálny návrh... (Prerušenie vystúpenia časomerom.).

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave? (Reakcia navrhovateľa.)
Pán poslanec Kotleba, nech sa páči, máte slovo.

Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, ktorí ste tu ostali. Najprv tým, ktorí ste tu ostali, sa chcem poďakovať za to, že ste vydržali do konca v podstate rozpravy o tomto bode, lebo aj to svedčí o tom, že máte minimálne úctu k tomu samotnému životu a že vám nie je úplne ľahostajné, čo a akým spôsobom sa bude v tejto veci ďalej diať.
Počas takmer dvoch dní, ktoré sme venovali rozprave o nášho, o našom návrhu na sprísnenie súčasného skutočne liberálneho zákona o tzv. umelom prerušení tehotenstva, vystúpilo relatívne veľa poslancov, drvivá väčšina bola z našej Ľudovej strany Naše Slovensko, ale zapojili sa svojimi faktickými poznámkami aj, aj poslanci z iných strán a ja ďakujem, aj do rozpravy, a ja ďakujem všetkým, ktorí sa konštruktívnym spôsobom, a dá sa povedať, že naozaj všetci tí, ktorí sa zapojili, sa zapojili konštruktívnym spôsobom, zapojili do tejto debaty. Budeme asi s napätím očakávať, ako dopadne hlasovanie teraz už aj nielen o samotnom návrhu zákona, ale, žiaľ, aj o návrhu procedurálnom, ktorý dal pán poslanec Blanár a ktorý by zase len bol ďalší taký krok k tomu, aby sa táto otázka odkladala a odkladala a odkladala a odkladala.
Z môjho pohľadu a z pohľadu nás, ako predkladateľov by bolo naozaj vítané, ak by sme dospeli k tomu, že Slovensko odhlasuje, teda Národná rada odhlasuje pre Slovensko sprísnenie zákona o interrupciách, sprísnenie zákona o tzv. umelom prerušení tehotenstva. Aj keď, ako to tu zaznelo mnohokrát v tejto rozprave, druhé čítanie je to najlepšie a najvhodnejšie miesto na to, aby sme sa absolútne korektne rozprávali o tých možných úpravách, ktoré sú z pohľadu jednotlivých napríklad poslaneckých klubov priechodné a ktorej..., aké sú ich požiadavky na to, aby teda tento návrh v konečnom dôsledku podporili. Spolu s poslancami, ktorí sa zapojili do tejto debaty o návrhu, ktorého cieľom, jednoznačným a jediným cieľom je zvýšiť úroveň ochrany životov nenarodených detí bez akejkoľvek selekcie, bez akýchkoľvek rozdielov, sa teda zapojili nielen poslanci Národnej rady, ale veľká časť spoločnosti, či už prostredníctvom rôznych zhromaždení, alebo debát na tých najrôznejších fórach, na tých najrôznejších, najmä teda elektronických kanáloch a nejakých skupinách. Dá sa povedať a taktiež to už mnohokrát bolo zdôraznené, že zaznelo veľmi mnoho argumentov, prečo hlasovať za tento návrh, prečo hlasovať za zlepšenie ochrany životov nenarodených detí, za sprísnenie potratovej politiky na Slovensku.
Nezaznel v podstate ale ani jeden priamy nejaký argument, prečo nehlasovať, prečo nesprísniť tú politiku, prečo by sme nemali ísť cestou, ktorá ukáže, že Slovensko si váži svoje vlastné deti. Ani jeden takýto argument v pléne Národnej rady počas týchto dvoch dní na tému návrh zákona o sprísnení potratov nezaznelo. Z toho môžme vyvodzovať, že tá skutočná rozhodovacia vojna, ten boj o tom, ako kto zahlasuje, nakoniec nebude boj názorov, boj nejakého politického presvedčenia a vnútorného rozhodnutia, pretože či chcem, alebo či nechcem chrániť tie nenarodené deti. Toto všetko, aj záverečné vystúpenie podpredsedu vládnej strany svedčí, naopak, o tom, že hlasovanie o tomto návrhu bude ovládané politickými dohodami a bude hlavne vo veľkej miere ovládané kalkulmi a chladným politickým výpočtom, čo by to komu prinieslo, čo by to komu zobralo, čo by to pre koho znamenalo, s tým, že samotné tie deti a samotná tá podstata zákona, samotná tá túžba chrániť tie životy tých najnevinnejších bude odložená, ako som už spomínal, na tú najvyššiu poličku do pevnej krabice, aby náhodou, aby náhodou stade nemohla vystúpiť a nemohla povedať, haló, aj veď aj my sme tu, aj my ste tu, hoci naše hlasy nepočuť, lebo ich nemáme, ale aj my sme tu a predsa hlasujete nie o tom kto, ako, s kým, prečo, pre koho, kto je komu sympatický, ale hlasujete o tom, že sme mohli aj my dostať právo na život. A keď sa bude hodnotiť to hlasovanie, nie z našej strany, nie z našej strany, laikmi, ľuďmi, hocikým, hocikým, ktokoľvek môže, ktokoľvek môže hodnotiť hlasovanie poslancov Národnej rady, tak ja som presvedčený, že vtedy neobstojí žiadna výhovorka typu lebo Kotleba, lebo Uhrík, lebo nekonzistentný Mazurek alebo akákoľvek podobná skutočne alibistická výhovorka podobného zamerania. To nebude nikoho zaujímať. To, to v celom kontexte tejto otázky týchto detí, týchto životov je absolútne nepodstatné a absolútne, doslova musím povedať smiešne. Je to smiešne. Naozaj je smiešne hovoriť, že nemôžem to podporiť, lebo ten je taký, ten je taký, ten je taký. Slovensko má viac ako 5 mil. obyvateľov, a keby sme si hľadali spôsoby a nejaké dôvody, prečo sa niekto niekomu nepáči a nemusí páčiť, vždy sa nájde, vždy sa nájde nejaký problém medzi iks ľuďmi na jednej strane a ypsilon ľuďmi na druhej strane. A ešte o to viac, ak sa na to pozeráme do kríža, a nielen lineárne, nielen priamočiaro.
Takže ja teraz chcem naozaj poprosiť všetkých, ktorí majú úprimný záujem na tom, aby sme posunuli, aby sme posunuli a teraz nielen úroveň ochrany tých nevinných nenarodených detí na novú, na novú, vyššiu úroveň, ale aspoň debatu, aspoň debatu o tomto skutočne vážnom probléme, ktorý so sebou prináša množstvo ďalších a ďalších komplikácií pre celé Slovensko, aspoň do druhého čítania. Však v druhom čítaní sa nič definitívne tým, že to posunieme do druhého čítania, sa nič definitívne nerozhodne. Môžu zaznieť naozaj kvalifikované výčitky, môžu zaznieť kvalifikované návrhy na to, prečo by ten zákon mal byť upravený tým alebo tým smerom, takým alebo iným spôsobom. Ale nič tým nepokazíme. Ani tým, že to tam posunieme.
Veľmi správne tu zaznelo z úst niektorého môjho kolegu, že v koalícii sa musela veľmi ťažko hľadať tá strana a tá osoba, ktorá navrhne to, aby tento bod bol v podstate stiahnutý z rokovania Národnej rady, aby sa o ňom ďalej nehlasovalo. Žiaľ, SMER si vybral čierneho Petra, ale je to na ich vlastnej zodpovednosti a je to ich vlastnej politickej nejakej prezieravosti, či sa mali na to použiť a zneužiť. O to viac, o to viac, keď aj zo strany poslancov za SMER tu v rámci tejto diskusie padali naozaj rozumné slová, rozumné argumenty, proti ktorým nebolo jednoducho čo namietať, proti ktorým nebolo čo namietať.
Dva týždne, dva týždne budeme mať všetci, my ako predkladatelia, poslanci opozičných strán, ale najmä poslanci vládnych strán na to, aby sme najviac asi sami so sebou rozmýšľali nad tým, ako sa zachovať pri hlasovaní o tomto zákone. Dva týždne budeme mať na to, aby sme to, čo tu bolo povedané aj z úst vládnych poslancov, posunuli, nazvem to, na realizačnú úroveň. Aby to už neostalo len v rovine túžob, plánov a nejakých odhodlaní, lebo to je málo. To je pre záchranu životov málo. Keď horí dom, keď horí dom, tak je naozaj veľmi málo povedať, chcel by som ti ísť pomôcť ten tvoj dom zahasiť, a pritom ostať v krčme a piť ďalej pivo. To je veľmi málo. Keď horí dom, sa, naopak, rátajú všetci tí, ktorí zoberú aspoň ten hrnček s vodou a idú ho vyliať a pomôcť, aby sa ten dom čím skôr uhasil, aby sa ten požiar čím skôr zlikvidoval. A dnes sú tým požiarom na Slovensku tie deti, ktoré tými neexistujúcimi hlasmi volajú o pomoc. Dnes sú tým požiarom tie deti, ktoré volajú o pomoc všetkých, všetkých, ktoré sa nepýtajú, nepoď mi pomôcť, lebo Kotleba, nepoď mi pomôcť, lebo Mora, nepoď mi pomôcť, lebo Grausová. Práve naopak, pozývajú nás všetkých, aby sme sa ukázali a aby sme im dali tú pomocnú ruku. A teraz nikoho, teraz nikoho nesúdim, ale je, aspoň ak som to ja správne pochopil, v rámci rokovacieho poriadku taká možnosť, že aj niekto z vládnych poslancov si osvojí náš návrh a môžme rokovať o takomto návrhu. Ja zopakujem, naša strana, naši poslanci, nebudú mať nikdy problém podporiť akýkoľvek dobrý návrh od akejkoľvek politickej strany, či opozičnej, alebo vládnej. Ak by s takýmto istým - lepším, horším - návrhom ste prišli vy, páni vládni poslanci, pre nás by to nebola otázka ani na jednu minútu, ani na jednu minútu, či vás máme alebo nemáme podporiť. Získali by ste všetkých 14 poslaneckých hlasov Ľudovej strany Naše Slovensko. Ak je to pre vás téma na diskusiu, tak diskutujte. My sme chceli diskutovať s vami.
Oslovili sme, začiatkom minulého týždňa sme oslovili všetkých predstaviteľov politických klubov, všetkých predstaviteľov parlamentných politických strán s cieľom nájsť dohodu, s cieľom nájsť spoločný postup pri podpore tohto zákona. Viete, aký bol výsledok? Všetci, všetci ste nás odignorovali. Všetci ste nás odignorovali, ale napriek tomu sme nezostali nejakí zanevretí, znechutení, zlomení a boli sme presvedčení, že úprimnou, úprimnou snahou a úprimným nasadením a zápalom v tej debate, v tej parlamentnej rozprave dokážeme aspoň niektorých z vás presvedčiť a otvoriť vám tie oči, uši, možno srdcia, aby ste v tejto veci, tak ako povedal pán poslanec Kéry, jednoducho zabudli na to, že predkladateľom je naša strana, že predkladateľom je opozičná strana a dali svoj hlas za dobrú vec.
Tým by som aj ukončil toto moje posledné vystúpenie na tému tohto nášho návrhu a chcem vás naozaj úprimne, úprimne poprosiť všetkých poslancov, opozičných aj koaličných, najmä tých, ktorí sami seba vidíte ako ľudí konzervatívnych, ktorí chcú chrániť a obhajovať tradičné hodnoty, ktorí chcú, aby to Slovensko bolo stále Slovensko také, aké sme ho poznali my, keď sme boli mladí, aby tie dva týždne ste využili na to, aby ste rozmýšľali, či niečo pokazíte tým, či niečo pokazíte tým, keď dáte hlas za náš návrh, keď dáte hlas za to, aby ten návrh bol posunutý do druhého čítania.
Ďakujem pekne.